Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/121/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200838
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200838.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: JOPI
TRADE, spol. s r. o., so sídlom Vlčany 155, 925 84 Vlčany, IČO: 34 127 313, právne zastúpený:
Nagy & Partners, s. r. o., so sídlom Športová 11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100356635/2021 zo dňa 02.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 100356635/2021 zo dňa 02.03.2021 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného: JOPI TRADE, spol. s r. o. (ďalej
len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané

hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) č. 101989605/2020 zo dňa 15.12.2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 50 ods. 1 písm. b) DP z dôvodu odôvodnenej
obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude

nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, uložil
daňovému subjektu zákaz predávať, darovať alebo inak scudziť vec, vrátane zákazu zriadenia
zmluvného záložného práva a akéhokoľvek úkonu, ktorý by mal za následok zníženie hodnoty alebo
zničenie veci: tovar KN 27101943 (nafta bez mera, množstvo 26.685,50 l), tovar KN 27102011 (nafta s
merom, množstvo 13.525,50 l), tovar KN 38260010 (mero, množstvo 16 948,50 l). Uvedené sa týkalo
zdaňovacieho obdobia september 2012.

3.Vrámcidaňovejkontrolybolozistenévyhotoveniefaktúr(bližšiešpecifikovanénas.2prvostupňového
rozhodnutia) v celkovej hodnote 369.052,19 eur za dodanie tovaru - nafta, benzín do iného členského
štátu pre zahraničného odberateľa LONG OIL, s. r. o., IČO: CZ 24848387. Zároveň bolo zistené
dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane na základe faktúr (bližšiešpecifikované na s. 4 prvostupňového rozhodnutia) v celkovej hodnote 237.288,19 eur za dodanie tovaru
- nafta do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa UNEDA, s. r. o., IČO: CZ 28224213.
Napokon bolo zistené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane,

ku ktorému boli vyhotovené faktúry (bližšie špecifikované na s. 6 a 7 prvostupňového rozhodnutia) za
dodanie tovaru - benzín do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa PAPER INVEST, s. r. o.,
IČO: CZ 24186368. Vo vzťahu k predloženým dokladom k týmto obchodom správca dane skonštatoval,
že ich nemožno považovať za doklady, ktoré mal platiteľ k dispozícii na účely preukázania splnenia
podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonoDPH“)zavierohodnédoklady,ktoréreálnepreukazujúprepravu
tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre zahraničných odberateľov. Skonštatoval, že daňový
subjekt nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského
štátu.

4. Predmetom daňovej kontroly boli aj dodávateľské faktúry od tuzemského dodávateľa KOLO-

KOMPANY, spol. s r. o., IČO: 45 989 184, za dodanie tovaru - diesel a benzín. Správca dane pri
nich skonštatoval, že daňovým subjektom nebolo preukázané, že k reálnemu dodaniu tovaru zo strany
dodávateľa skutočne došlo, čím daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH.

5. Správca dane vyjadril obavu, ktorú odôvodnil najmä správaním konateľov daňového subjektu: Jozef

Kertész a Štefan Nagy (ďalej len „konatelia“). Konatelia boli spoločníkmi spoločnosti KENOIL PLUS,
s. r. o., IČO: 36 525 073, a previedli svoje obchodné podiely tejto spoločnosti dňa 09.10.2001 na
základe zmluvy o prevode obchodných podielov zo dňa 12.09.2001. Za zdaňovacie obdobia pod ich
vedením a zodpovednosti prebehli v KENOIL PLUS viaceré daňové kontroly s celkovým daňovým
nedoplatkom vo výške 2.226.614,12 eur, ktorý nebol nikdy zaplatený. Konkurz na túto spoločnosť bol

zrušenýprenedostatokmajetkuaspoločnosťbolavymazanázobchodnéhoregistra.Priamoudaňového
subjektu boli vykonané viaceré daňové kontroly (zdaňovacie obdobie 08/2012 bolo ukončené s nálezom
838.772,56eur,zdaňovacieobdobiejanuáraždecember2011snálezom1.157.972,35eurazdaňovacie
obdobie január, marec, apríl a september až december 2012 skončilo s nálezom 2.848.270,19 eur).
Odvolací orgán, t. j. žalovaný, v desiatich prípadoch potvrdil tieto rozhodnutia. Tie na základe rozhodnutí

Krajského súdu v Bratislave boli zrušené.

6. Správca dane ďalej poukázal na to, že pri týchto daňových kontrolách riziko z obchodovania konatelia
personálne prepojených spoločností ponechali v spoločnosti JOPI OIL a v daňovom subjekte a majetok
bol sústredený do spoločnosti JOPI GROUP, s. r. o. Poukázal na účtovné výkazy všetkých troch

spoločností od roku 2014 (resp. 2016) po rok 2019. Zistil, že daňový subjekt dňa 10.12.2015 uzatvoril
ako vkladateľ so spoločnosťou JOPI GROUP zmluvu o vklade podniku vkladateľa ako nepeňažného
vkladu do základného imania nadobúdateľa (JOPI GROUP). Ďalej poukázal na to, že po ukončení
daňových kontrol v daňovom subjekte so zisteniami (zdaňovacie obdobie január až december 2011)
tento previedol v decembri 2015 majetok na novú spoločnosť JOPI GROUP, čo správca dane vyhodnotil

ako účelové konanie. Následne sa zmenil spôsob obchodovania (riziko), a to tak, že prevádzkovateľom
daňovéhoskladusastaldaňovýsubjekt,alevlastníkomnehnuteľnostísastalaspoločnosťJOPIGROUP.
Obchodné aktivity sú vyvíjané najmä spoločnosťou JOPI OIL, ktorá už nevlastní nehnuteľný majetok a
hnuteľný len v minimálnom rozsahu, čo bolo preukázané aj u daňového subjektu, a to poklesom výnosov
z hospodárskej činnosti zo sumy vyše 48 miliónov eur v roku 2015 na sumu približne 1,45 milióna eur

v roku 2019, čo je za päťročné obdobie pokles o 97%.

7. Správca dane konštatoval, že vykonávanie ekonomickej činnosti daňového subjektu je sporné. Je tu
predpoklad, že jediný majetok daňového subjektu, ktorý by bolo možné použiť na úhradu nesplatenej
dane je (v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku popísaný) tovar, pri ktorom hrozí, že môže byť prevedený

na tretiu osobu, čím sa stane nedosiahnuteľným. Správca dane vykonal miestne zisťovanie dňa
14.12.2020 a zistil, že v sklade daňového subjektu sa nachádza tento tovar. Primeranosť odôvodnil
hodnotou zásob, ktoré ocenil na 39.254,49 eur. Výšku odôvodnil tak, že vzhľadom na to, že neboli
k dispozícii účtovné doklady daňového subjektu, z ktorých by sa dala cena zásob ustanoviť presne,
vychádzalzpodkladov,ktorézískalprivýkonesvojejčinnosti.Cenupotomporovnalsvýškounesplatenej

a nevyrubenej dane vo výške 244.536,86 eur. Tovar sa nachádza v sklade vo Vlčanoch č. 155.

8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, pričom
zdôraznil, že pri posudzovaní dôvodov uloženia predbežného opatrenia a pri odôvodňovaní obavyz nevymožiteľnosti, sa vychádza z konkrétnej situácie a posudzovanie dôvodov je individuálne.
Postačuje, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby
odôvodnili uloženie predbežného opatrenia. Skonštatoval, že správca dane pri ukladaní predbežného

opatrenia postupoval v súlade s § 50 ods. 1 DP, prihliadol na primeraný rozsah predbežného opatrenia
a uložil ho v nevyhnutne potrebnom rozsahu.

III. Správna žaloba

9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 21.05.2021 domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutéhorozhodnutiavspojenísprvostupňovýmrozhodnutímazrušeniaobochrozhodnutí.Žalobca
označil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c)
až f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

10. Žalobca uviedol, že orgány finančnej správy založili svoje rozhodnutia iba na údajnej domnienke

odôvodnenej obavy, avšak podmienkou vydania rozhodnutia je existencia odôvodnenej obavy, ktorá
musí byť preukázaná a nie iba nepravdivo, účelovo a nedostatočne vyargumentovaná.

11. Žalobca poukázal na to, že daňová kontrola začala dňa 30.06.2015 a bola ukončená protokolom
zo dňa 11.07.2017. Následne na to sa začalo vyrubovacie konanie, ktoré do dnešného dňa nebolo

ukončené a trvá už takmer štyri roky. Upriamil pozornosť na časový úsek takmer štyroch rokov odo
dňa, keď správca dane nadobudol predstavu o tom, že by žalobca mohol mať nedoplatok na DPH.
Prečo správca dane vydal rozhodnutie o uložení povinnosti na zabezpečenie uhradenia dane až po
3,5 roku – túto anomáliu orgány finančnej správy nevysvetlili a porušili tak právnu istotu, zákonnosť a
predvídateľnosť konania a rozhodnutia.

12. K zmene vlastníckej štruktúry v KENOIL PLUS uviedol, že finančné orgány nepreukázali
odôvodnenosť tejto obavy. To, že v oboch prípadoch ide o tie isté osoby, ešte nepreukazuje žiadnu
paralelu. V čase, keď tieto osoby zo spoločnosti KENOIL PLUS odchádzali, tak v nich daňová kontrola
neprebiehala, a teda nemohli mať ani len teoretický úmysel vyhýbať sa nejakému daňovému konaniu

či vyrubeniu dane.

13. Daňová kontrola sa týka mesiacov január až december 2011, pričom rozhodnutia z nich sú
predmetom opakovaných súdnych konaní, kde súdy rozhodnutia finančnej správy rušia, no finančná
správa si trvá na svojich neodôvodnených záveroch a opakovane vydáva rovnaké rozhodnutia. Daňová

kontrola za september 2012 bola ukončená, avšak vyrubovacie konanie ešte neskončilo.

14. K údajnému zbavovaniu sa majetku uviedol, že nešlo o zbavovanie sa majetku, ale o nastavenie
spoločnosti v rámci fungujúceho holdingu, pričom ide o zákonný spôsob podnikateľskej činnosti,
uskutočnený v súlade so zákonom. K zmene vlastníctva došlo ešte v roku 2015 a od tej doby žalobca

stále vykonáva podnikateľskú činnosť. Žalobca poukázal na to, že argumentácia žalovaného sa týka
skutočností, ktoré sa stali veľmi dávno: 2001, 2015 a 2017.

15. Žalobca dal do pozornosti rozhodnutie správcu dane č. 101997892/2020 zo dňa 16.12.2020, ktorým
boli žalobcovi zabezpečené tie isté veci - konkrétne tovar KN 27101943 a tovar KN 27102011. Toto druhé

rozhodnutie správcu dane je napadnuté správnou žalobou. Podľa žalobcu neexistuje žiaden logický
dôvod na to, aby tieto rozhodnutia existovali. Napadnuté rozhodnutie je o zákaze predávať, darovať
alebo inak scudziť vec, vrátane zákazu zriadenia zmluvného záložného práva a akéhokoľvek úkonu,
ktorý by mal za následok zníženie hodnoty alebo zničenie veci a rozhodnutie správcu dane zo dňa
16.12.2020 o prepadnutí veci. Existujú tu dve rôzne konania s rovnakým účelom - jedno konanie, ktorého

cieľom je zakázať nakladať s tovarom (§ 50 DP), a druhé, ktorého cieľom je zabezpečenie toho istého
tovaru s následným prepadnutím veci (§ 42 DP). Podľa žalobcu malo byť vedené len jedno z týchto
konaní.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

16. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.06.2021 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom
zotrval na dôvodoch, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť.
Uviedol, že obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude nevymožiteľná v dobe jej splatnosti,vyplýva z informácií, ktoré sú známe správcovi dane z jeho činnosti, ako aj z podaných daňových
priznaní a dokladov žalobcu. Tie spočívali v určení, resp. vyrubení vysokých rozdielov pri daňových
kontrolách, v prevodoch obchodných podielov spoločností a z predpokladu, že žalobca nebude mať

dostatok finančných prostriedkov na úhradu. Rozhodnutia neupierajú žalobcovi právo vlastniť majetok,
iba uložili povinnosť zložiť peňažnú sumu z dôvodu obavy jej nezaplatenia.

17.Žalobcasakvyjadreniužalovanéhovyjadrilpodanímzodňa19.07.2021(ďalejlen„replika“),vktorom
označil vyjadrenie žalovaného za účelové, zavádzajúce a nedostatočné. Žalovaný neuviedol nič nové a

svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi novými skutočnosťami či dôkazmi.

18. Žalovaný sa k replike vyjadril podaním zo dňa 26.02.2025 (ďalej len „duplika“), v ktorom uviedol, že
trvá na svojich podaných vyjadreniach a záveroch.

V. Relevantná právna úprava

19. Podľa § 50 ods. 1 DP správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa
pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že
nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná
alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne

potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo
strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane (písm. a/), nenakladal s vecami alebo
právami určenými v rozhodnutí (písm. b/).

20. Podľa § 50 ods. 2 DP ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej

správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania.
Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení
predbežného opatrenia. ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej
správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania.
Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení

predbežného opatrenia.

21. Podľa § 50 ods. 5 DP proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie,
ktoré nemá odkladný účinok.

22. Podľa § 50 ods. 7 DP správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo
uložené, ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší čiastočne.

23. Podľa § 50 ods. 8 DP predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového
nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva

podľa § 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená,
predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma
uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom
konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného
opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane.

O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a
tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval.

24. Podľa § 50 ods. 9 DP ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo
účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu podľa odseku 1

písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola
zložená. Pri vrátení zloženej peňažnej sumy správca dane postupuje ako pri použití daňového preplatku
podľa § 79 ods. 1.

25. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V

odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
podľa ktorých sa rozhodovalo.VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

26. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,

pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/121/2021, bola na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení
Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/121/2021. Z dôvodu neprítomnosti predsedníčky senátu
9S JUDr. Iny Šingliarovej na pojednávaní dňa 16.1.2026 ju podľa Rozvrhu práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2026 zastupovala predsedníčka senátu 2S JUDr. Jeannette Hajdinová.

27. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

28. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom, keďže boli splnené
podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej
päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 16.01.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Z obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že orgány finančnej správy oboch stupňov
dôvodili opodstatnenosť využitia inštitútu predbežného opatrenia dôvodnou obavou, že dosiaľ

nevyrubená DPH za zdaňovacie obdobie september 2012, pri ktorej je na základe skutkových zistení
finančných orgánov predpoklad dorubenia dane vo výške 244.536,86 eur, nebude v dobe jej splatnosti
uhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými
ťažkosťami. Z daného dôvodu uložili žalobcovi povinnosť spočívajúcu v zákaze predaja, darovania alebo
iného scudzenia veci, vrátane zákazu zriadenia zmluvného záložného práva a akéhokoľvek úkonu, ktorý

by mal za následok zníženie hodnoty alebo zničenie veci, konkrétne: tovar KN 27101943 - nafta bez
meravmnožstve26.685,50litrov,tovarKN27102011-naftasmeromvmnožstve13.525,50litrovatovar
KN 38260010 - mero v množstve 16.948,50 litrov. Predpoklad, že vymáhanie v budúcnosti vyrubenej
a splatnej dane, bude spojené so značnými ťažkosťami, odôvodnili tým, že pri daňových kontrolách v
personálne prepojenej spoločnosti KENOIL PLUS boli určené, resp. vyrubené vysoké rozdiely na DPH

a nedošlo k úhrade dodatočne vyrubenej a určenej dane, ďalej z dôvodu prevodov obchodných podielov
spoločností, resp. prevodov majetkových hodnôt na spoločnosť JOPI GROUP a napokon tým, že tu je
odôvodnenýpredpoklad,žežalobcanebudemaťdostatokfinančnýchprostriedkovnaúhradudodatočne
vyrubenej dane z dôvodu poklesu výnosov z hospodárskej činnosti a mohlo by tak dôjsť k prevodu
obchodných podielov, resp. majetkových hodnôt žalobcu.

30. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí orgánov finančnej správy a oboznámení sa s obsahom
súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že orgány finančnej správy postupovali v súlade so
zákonom, keď dostatočne zistili skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia
vo vzťahu k predpokladanej budúcej daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie september

2012 a pri dostatočnom vyhodnotení dostupných dôkazov, ktoré boli správcovi dane pri plnení jeho úloh
zabezpečené, a preto nie je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí z dôvodov namietaných
žalobcom.

31. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že inštitút predbežného opatrenia podľa DP slúži na

zabezpečenie vymožiteľnosti daňových pohľadávok štátu, príp. jeho budúcich daňových pohľadávok
voči daňovým subjektom. Jeho základným a nevyhnutným prejavom je vo väčšej alebo menšej miere
zásah do subjektívnych práv fyzických osôb alebo právnických osôb, vyjadrený zákonným oprávnením
daňových orgánov uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal aleboniečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane alebo nenakladal s vecami
alebo právami určenými v rozhodnutí. Tieto predbežne uložené opatrenia sú nepochybne spojené s
verejnomocenským zásahom do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a napríklad

v prípade uloženia zákazu nakladať s vecami je prítomný priamy dotyk s ústavným právom vlastniť
majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).

32. Inštitút predbežného opatrenia nepochybne zveruje správcovi dane pomerne široké oprávnenia
na zásah do práv daňového subjektu. V rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí je preto

potrebné skúmať, či pri jeho ukladaní orgán finančnej správy postupoval v súlade s právnou úpravou, či
boli dodržané zákonné podmienky na uloženie predbežného opatrenia a či pri rozhodovacom procese
správnych orgánov oboch stupňov boli zachované práva daňového subjektu vyplývajúce z príslušnej
právnej úpravy. Možnosť správcu dane, ako aj žalovaného uložiť rozhodnutím daňovému subjektu
(žalobcovi), aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, je podľa § 50 ods. 1 DP viazaná: (i)
na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, určovania dane podľa pomôcok alebo miestneho zisťovania,

alebo (ii) ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti
uhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými
ťažkosťami. Predbežným opatrením sa môže uložiť povinnosť len v rozsahu nevyhnutne potrebnom.

33. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí mať

všetky predpísané náležitosti (§ 63 DP). Na jeho vydanie je príslušný správca dane, ktorý vykonáva
daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza
dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere,
aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžf/39/2014 zo dňa 27.05.2015).

34. Vo vzťahu k žalobnému bodu týkajúceho sa dĺžky daňovej kontroly a nezačatia vyrubovacieho
konania (bod 11 a 13 odôvodnenia tohto rozsudku) správny súd uvádza, že sa s ňou nestotožňuje.
Časový rámec možnosti vydania predbežného opatrenia podľa § 50 DP je daný prebiehajúcou daňovou
kontrolou (resp. určovaní dane podľa pomôcok alebo miestnym zisťovaním; ods. 1) a ukončená je

zrušením predbežného opatrenia (ods. 7), resp. zaplatením dane (daňového nedoplatku), príp. dňom
vyrubenia dane (ods. 8). Predbežné opatrenie bolo vydané v tomto časovom rámci, a preto správny súd
dospel k záveru, že z časového hľadiska bolo predbežné opatrenie (prvostupňové rozhodnutie) vydané
v súlade so zákonom. Ostatne ani žalobca nešpecifikoval, porušenie akého ustanovenia DP sa v tejto
súvislosti domáhal. Pokiaľ žalobca namietal nečinnosť orgánov finančnej správy, na tento účel slúžia iné

prostriedky ochrany práv žalobcu a nie všeobecná správna žaloba.

35. Ďalšou námietkou žalobcu bolo tvrdené nesprávne právne posúdenie okolností, o ktoré opierajú
orgány finančnej správy dôvodnú obavu o úhradu/vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej
dane v budúcnosti (body 12 a 14 odôvodnenia tohto rozsudku). Minulá podnikateľská aktivita osôb

konateľov žalobcu v postavení konateľov a spoločníkov spoločnosti KENOIL PLUS nemôže byť podľa
žalobcu považovaná za dostatočnú na odôvodnenie obavy, že potenciálne vyrubená daň nebude
žalobcom uhradená. S argumentáciou žalobcu v tomto smere sa správny súd nestotožňuje. . Ak aj súd
odhliadne od výsledkov daňových kontrol vykonaných u žalobcu (pozri aj bod 13 odôvodnenia tohto
rozsudku) za zdaňovacie obdobie roka 2011, ktoré boli neskoršími rozhodnutiami Krajského súdu v

Bratislave zrušené, podnikateľské postupy, ktoré aplikovali v minulosti v obdobnej situácii v spoločnosti
KENOIL PLUS osoby konateľov a dôsledky týchto postupov (neuhradený daňový nedoplatok vo výške
2.226.614,12 eur), nie je možné ignorovať. Zohľadnenie týchto dopadov podnikania menovaných osôb
na fiškálne záujmy na strane štátneho rozpočtu nie je znakom zaujatosti orgánov finančnej správy,
ale správnym a obozretným postupom týchto orgánov, ktorý vedie k logickým obavám vo vzťahu k

budúcemu konaniu žalobcu (konajúceho práve prostredníctvom menovaných konateľov). Skutočnosť,
že boli identifikované daňové nedoplatky značnej hodnoty, musí byť pre príslušný orgán indikátorom
budúceho rizika. Rovnako tak prax reorganizácie vykonávania podnikateľskej činnosti skupiny JOPI
(vloženie majetku žalobcu do spoločnosti JOPI GROUP) je jasným dôkazom o reálnej praxi v spoločnosti
danej skupiny. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nijako nespochybnil platnosť či súlad právnych

úkonov, ktorými došlo k vloženiu majetku žalobcu do spoločnosti JOPI GROUP, so zákonom, no zároveň
tieto úkony dokazujú schopnosť a aj záujem spoločníkov žalobcu vhodnejšie reorganizovať spôsob
výkonu hospodárskej činnosti v prípade potreby. To, že správca dane vyhodnotil, že takouto potreboumôže byť pre žalobcu aj riziko budúcej povinnosti úhrady nevyrubenej DPH, je tak plne legitímnou
úvahou.

36. Skutočnosť, že v personálne prepojenej spoločnosti KENOIL PLUS konatelia v čase kontrol
už nemali možnosť vplývať na výsledok daňovej kontroly, nijako nebráni logickému záveru o ich
zodpovednosti za daňovými orgánmi identifikované nedostatky, ktoré vznikli v čase, keď konateľmi
boli. Žalobcom uvádzaná námietka nemožnosti ovplyvniť závery kontroly a nemožnosť osobne využiť
v mene KENOIL PLUS opravné prostriedky proti záverom správcu dane, neobstojí na vylúčenie

legitímnosti vyššie uvedenej úvahy správcu dane. Výška zistených nedostatkov v spoločnosti KENOIL
PLUS (2.226.614,12 eur) neindikuje jednorazový exces z dodržiavania pravidiel na úseku správy
daní. Nemožno akceptovať ani jednoduchý poukaz na zmenu v osobách konateľov KENOIL PLUS v
čase samotných daňových kontrol, pretože by išlo o výlučne formálne nazeranie na zodpovednosť za
identifikované nedostatky neberúc do úvahy právne postavenie akejkoľvek fyzickej osoby vykonávajúcej
funkciu konateľa obchodnej spoločnosti. Podľa § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v

znení neskorších predpisov sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri
rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo
záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Keďže boli nedostatky na úseku daní identifikované za

obdobie, kedy konateľmi KENOIL PLUS boli súčasní konatelia žalobcu, nesú zodpovednosť za vedenie
spoločnosti, vrátane plnenia daňových povinností. Konatelia, ktorí nastúpili v spoločnosti KENOIL PLUS
po konateľoch Jozefovi Kertészovi a Štefanovi Nagyovi, majú taktiež právnu zodpovednosť za škodu, ak
by sa preukázalo, že v rámci obrany pred daňovými orgánmi nepostupovali s odbornou starostlivosťou a
v dobrej viere. Samotné tvrdenie žalobcu, že menované osoby už neboli v postavení konateľov, a preto

im nemožno pripisovať na ťarchu skutočnosti, ktoré nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili,
nie je dostatočné na vylúčenie ich zodpovednosti za kontrolované obdobie, kedy konateľmi spoločnosti
boli. Žalobca v tomto nepredložil žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by vylučovali možnosť orgánov
finančnej správy prihliadnuť pri formulovaní odôvodnenej obavy z budúceho neuhradenia/nevymoženia
ešte nevyrubenej dane podľa § 50 ods. 1 DP.

37. Zistenia týkajúce sa KENOIL PLUS a prevodu majetku žalobcu do spoločnosti JOPI GROUP sa
týkali priamo úkonov realizovaných súčasnými konateľmi žalobcu v iných obchodných spoločnostiach.
Práve poukazom na tieto skutočnosti splnili orgány finančnej správy požiadavku žalobcu identifikovať
konkrétne kroky, ktoré žalobca uskutočňuje s cieľom zbaviť sa majetku spoločnosti alebo ukončiť jej

činnosť (bod 10 odôvodnenia tohto rozsudku).

38. Žalobca ako posledný žalobný bod (bod 15 odôvodnenia tohto rozsudku) uviedol, že vo veci
bolo vydané aj ďalšie rozhodnutie, a to rozhodnutie správcu dane č. 101997892/2020 zo dňa
16.12.2020, ktorým boli žalobcovi zabezpečené tie isté veci - konkrétne tovar KN 27101943 a tovar KN

27102011, pričom podľa žalobcu neexistuje žiaden logický dôvod na to, aby tieto rozhodnutia existovali.
Správny súd tu podotýka, že priamo žalobca ďalej v žalobe identifikuje podstatné rozdiely medzi tu
preskúmavanými rozhodnutiami finančných orgánov a rozhodnutím správcu dane č. 101997892/2020
zo dňa 16.12.2020, ktoré vyplývajú z toho, že predmetom prvostupňového rozhodnutia nie sú len tovary
KN 27101943 a KN 27102011, ale aj tovar KN 38260010. Predmet tohto správneho súdneho prieskumu

je teda širší, než je daný v rozhodnutí správcu dane č. 101997892/2020 zo dňa 16.12.2020. Zároveň
treba aj poukázať na to, že predmetom tu preskúmavaných rozhodnutí je predbežné opatrenie podľa §
50 DP, zatiaľ čo v druhom prípade ide o rozhodnutie vydané podľa § 42 DP, ktoré sa týka prepadnutia
veci. Z daného dôvodu aj predmet prieskumu je rozdielny, a preto ako nedôvodnú vyhodnotil správny
súd námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia rozhodovania dvakrát o tom istom.

39. Správny súd napokon zdôrazňuje, že samotná predbežná a dočasná povaha inštitútu predbežného
opatrenia vylučuje, aby boli na odôvodnenie predbežného opatrenia kladené rovnaké požiadavky istoty
existencie daňovej povinnosti ako v prípade samotného vyrubenia (dorubenia) dane. Ak má predbežné
opatrenie plniť svoju funkciu včasného zadržania/zaistenia majetkových hodnôt, ktorými disponuje

daňový subjekt, na účely budúceho uspokojenia daňovej povinnosti daňového subjektu, je nevyhnutné,
aby mohli oprávnené orgány finančnej správy konať efektívne a relatívne rýchlo. Je preto vylúčené,
aby bol daňový orgán alebo správca dane schopný zabezpečiť takú sumu dôkazov a jednoznačných
argumentov týkajúcich sa kontrolovaného daňového obdobia odôvodňujúcich daňovú povinnosť, resp.dodatočné dorubenie dane, ako to bude potrebné na účel rozhodnutia vo veci samej. Ako už správny súd
uviedol vyššie, vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. V tomto štádiu
nie je možné napríklad vyčkávať na výsledok medzinárodnej výmeny informácii, často nie je možné

vykonať dokazovanie listinnými podkladmi, ktoré si je potrebné vyžiadať, a už vôbec nie výsluchom
svedkov či samotného daňového subjektu. Takýto postup by bránil včasnej a účinnej ochrane fiškálnych
záujmov štátu formou tohto zabezpečovacieho inštitútu.

40. Nazerajúc na dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí i napadnutom rozhodnutí cez účel

predbežného opatrenia a absenciu dokazovania vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim jeho
vydanie, je správny súd toho názoru, že orgány finančnej správy v odôvodnení týchto rozhodnutí
pomenovalidostatočnédôvodynavznikpredpokladuobudúcomvyrubenídane.Záveryprvostupňového
orgánu i žalovaného nie je možné považovať za domnienky a svojvoľné ničím nepreukázané tvrdenia.
Od predbežného opatrenia však nemožno vyžadovať rovnakú mieru určitosti a konkrétnosti zistených
hmotnoprávnych tvrdení vo vzťahu k dôvodu vyrubenia (dorubenia) dane, ako v prípade rozhodnutia

vo veci samej, t. j. rozhodnutia, ktorým môže dôjsť k dorubeniu dane. Preto bude až v odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej príslušný orgán povinný špecifikovať, či išlo v danom prípade o formálny
nedostatok, o zneužitie práva, prípadne o podvod a pod. Odôvodnenie predbežného opatrenia, resp.
hmotnoprávne závery v ňom uvedené, zároveň nepredstavujú limity pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré
už podlieha riadnemu procesu dokazovania, na podklade ktorého môže správca dane zmeniť svoje

predbežnézáveryformulovanévpredbežnomopatrení.Jetiežmožné,žezáverydokazovaniapreukážu,
že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona o DPH a že daňový subjekt má nárok na oslobodenie od dane.
V takom prípade bude predbežné opatrenie zrušené (§ 50 ods. 7 DP).

41. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti,
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by

bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443

ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide

o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).