Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Ek/1141/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121298181
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Puškášová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6121298181.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o.,
IČO: 53 255 739, Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti povinnému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, C. XX/XX XXX XX D., zast.: Centrum správnej pomoci Košice, o.z., IČO: 51 847
124, Tomášikova 147/3, 040 01 Košice – Sever, o vymoženie 1.642,50 Eur s prísl., vedenej súdnym

exekútorom: Mgr. Martin Petruška, súdny exekútor, Exekútorský úrad Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad
Topľou, pod sp. zn. 292EX 471/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Martin Petruška pod sp.zn. 292EX 471/21 v celom
rozsahu podľa §61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 73,80
Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.04.2021 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.642,50 Eur s prísl. na základe exekučného titulu –
Rozsudok sp.zn. II/2011-3956 zo dňa 20.06.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej
bankovej asociácie, a ktorý sa stal vykonateľný ku dňu 23.10.2011(ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, Zmluvu
o postúpení pohľadávok s prílohou, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie sp.zn. EX 4127/12;

7Er/201/2012 zo dňa 21.02.2020, vydané súdnym exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., a Oznámenie
o ukončení starej exekúcie sp.zn. EX 4127/12 zo dňa 24.07.2020.

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 06.05.2021 poverenie č.
ECLI: E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X súdnemu exekútorovi H. H. C., súdny exekútor, Exekútorský úrad
Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 292EX 471/21.

3. Súdny exekútor následne vydal dňa 12.05.2021 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo
doručené povinnému dňa 30.10.2021, a to zverejnením v Obchodnom vestníku č. 188/2021 dňa
30.09.2021, kedy Upovedomenie o začatí exekúcie sa aj napriek vykonanému šetreniu nepodarilo
doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, preto sa Upovedomenie o začatí exekúcie
v zmysle § 61b ods. 3 Exekučného poriadku doručuje povinnému oznámením v Obchodnom vestníku.

Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa
nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. Upovedomenie o začatí exekúcie zodňa 12.05.2021 bolo povinnému doručené dňa 30.10.2021 a Návrh na zastavenie exekúcie povinný
podal dňa 21.10.2025, takže súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonnej
15-dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda nemá odkladný účinok.

4. Povinný vo svojom Návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekúciu navrhuje zastaviť z dôvodu,
že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný
titul je v rozpore so zákonom, bránia jeho vykonateľnosti a pre ktoré je exekúcia neprípustná, a to
z dôvodu možného porušenia ústavných práv povinného a unijného spotrebiteľského práva, pretože

predmetná spotrebiteľská zmluva, z ktorej vymáhaný nárok vzišiel, nebola podrobená súdnej kontrole
ex offo a zároveň predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, je nulitným, keďže
ho vydal rozhodca resp. rozhodcovský súd, ktorý nemal právomoc vo veci rozhodnúť. Okolnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi
na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu (§61k ods. 1 písm. a/, b/ a d/). Patrí medzi ne
aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Povinný ďalej uvádza, že

právny predchodca oprávneného Tatra banka, a.s. uzatvoril s povinným dňa 30.04.2004 Zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, na základe ktorej poskytol povinnému
spotrebiteľský úver. Súčasťou úverovej zmluvy bola zrejme niekde v ďalších zmluvných dokumentoch
zakomponovaná aj rozhodcovská zmluva resp. rozhodcovská doložka. Uvádza, že Rozhodcovská
zmluva bola vopred pripravená veriteľom, bola súčasťou balíka dokumentov poskytovaných pri

uzatváraní úverovej zmluvy a nebola predmetom individuálneho dojednania. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú zmluvu resp. doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa
a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad.

Tiež dodáva, že z odôvodnenia Rozhodcovského rozsudku v žiadnom rozsahu nevyplýva, že by
sa rozhodcovský súd hoci len okrajovo zaoberal neprijateľnými zmluvnými podmienkami úverovej
zmluvy, na podklade ktorej žalobca podal žalobu, neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy alebo splnením
podmienok ochrany spotrebiteľa. Povinný má zato, že v tomto prípade rozhodcovská zmluva bola
dojednaná neplatne, aj s poukazom na rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov. Povinný poukazuje na

judikatúru Slovenskej republiky a Európskej únie, napr. na Uznesenie pléna PLz. ÚS 1/2022 (15.
júna 2022), Uznesenie III. ÚS 387/2024 (22. augusta 2024), Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a iné rozhodnutia súdov. Na základe
uvedeného má za to, že exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
a nemohol spôsobiť platné právne účinky, a to vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže
spôsobiť platné právne účinky. Záverom uvádza, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. II 2011-3956
zo dňa 20.06.2011 je materiálne nevykonateľný, pretože je založený na neplatnej rozhodcovskej
zmluve, rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť tento spotrebiteľský spor a rozhodca nesplnil
povinnosti vyplývajúce z práva Európskej únie. Povinnému ako spotrebiteľovi bola odopretá ochrana

garantovaná Smernicou 93/13/EHS, článkom 47 Charty základných práv Európskej únie a článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé a nepochybné,
že rozhodcovský súd nevykonal ex officio preskúmanie neprijateľných zmluvných podmienok, čím
porušil povinnosti vyplývajúce z práva EÚ. Povinný navrhuje súdu, aby po preskúmaní všetkých
uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní exekúciu č. 292EX 471/22 zastavil v celom rozsahu

vrátane príslušenstva a trov exekúcie, a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania,
alternatívne súdnemu exekútorovi trovy konania nepriznal.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k Návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že Návrh na
zastavenie exekúcie povinného podaný 4 roky po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom

namieta skutočnosti ktoré mohol/mal namietať po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie považuje
za procesne neprípustný. Nejedná sa o skutočnosti, ktoré by z vlastnej viny nemohol uplatniť skôr.
Oprávnený zároveň uvádza, že návrh povinného za nastavenie exekúcie nie je dôvodný. Rozhodcovská
doložka bola zakotvená priamo v texte Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to prakticky 4 riadky od
podpisu povinného. Povinný tak za predpokladu, že Zmluvu nepodpísal bez čo len letmého prezretia

Zmluvy musel byť o podmienkach Rozhodcovského konania plne informovaný. Zároveň poukazuje na
fakt, že v čase uzavretia zmluvy o úvere (rok 2004) nebolo v Občianskom zákonníku či inom predpise
zakotvené žiadne ustanovenie, z ktorého by mohol plynúť záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Naopak veriteľ mal v čase uzavretia zmluvy o úvere v zmysle § 67 zákona o platobnom styku povinnosťponúknuť žalobcovi uzavretie rozhodcovskej zmluvy (resp. zakotvenie rozhodcovskej doložky do zmluvy
o úvere). Oprávnený v zmysle vyššie uvedeného navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol. Zároveň si vyčíslil účelne vynaložené trovy oprávneného vo výške 62,15 Eur.

6. Súdny exekútor sa k návrhu priamo nevyjadril. V podaní zo dňa 06.02.2026 si trovy exekútora pre
prípad zastavenia exekúcie súdom vyčíslil vo výške 73,80 Eur.
7. Súd výzvou zo dňa 02.01.2026 požiadal o súčinnosť Slovenskú bankovú asociáciu, IČO: 30 813 182,
Zriaďovateľa rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie (zrušený

k 01.01.2019) o predloženie rozhodcovského spisu sp.zn. II 2011-3956 v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, proti žalovanému: A. B., I.: XX.X.XXXX, v rozhodcovskom
konaní o zaplatenie 1642,5 EUR s príslušenstvom. Vo svojej odpovedi uvedený zriaďovateľ uviedol, že
Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie bol zrušený ku dňu 02.04.2019, a po tomto dni
zriaďovateľ vykonáva už len správu registratúry a archiváciu spisov. Podľa registratúrneho poriadku a
registratúrneho plánu, lehota na uchovávanie archívu SRS je 10 rokov od skončenia kalendárneho roka.

V ktorom bol spis založený. Vzhľadom na uvedené, spis sp.zn. II 2011-3956 bol skartovaný v roku 2022.

8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali

okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 a 4 Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie
exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom spore a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných

predpisov; rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je
vykonateľné.

14. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení
účinnom do 30.04.2004, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmiebezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.04.2004, účastníci môžu uzavrieť i
takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto

zákona.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.04.2004, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) v znení účinnom do 30.06.2004, tento zákon ustanovuje niektoré podmienky podnikania
významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia
spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2004, spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb,
najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

21. Podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2004, typovou zmluvou

sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

22. Podľa § 23a ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2004, typová
zmluva nesmie obsahovať podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2005,

rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

25. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2005,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,)
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

26. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov

taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o
začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia
začala oprávnene.

27.ExekučnýsúdpreskúmalNávrhpovinnéhonazastavenieexekúciespolusvyjadrenímoprávneného.

28. Súd pristúpil k posúdeniu, či sa v prejednávanej veci jedná o obchodnoprávny alebo spotrebiteľský
vzťah. V danej veci nie je sporné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so zmluvou o úvere
č. 04-0000070973 zo dňa 30.04.2004. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva
upravujúceho spotrebiteľské zmluvy pritom treba vychádzať z ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy. Vychádzajúc z
európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, je pri definícii spotrebiteľskej zmluvy nevyhnutné
vychádzať nielen z Občianskeho zákonníka, ale v širšom kontexte aj z ustanovení osobitnej právnej
úpravy zákona o ochrane spotrebiteľa, kde je uvedené, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorávyužíva služby pre svoju priamu osobnú spotrebu. Z ustanovenia § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa
vyplýva, že typovou zmluvou je zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a zároveň, že táto zmluva nesmie

obsahovať podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že Zmluva o úvere č. č.
04-0000070973 zo dňa 30.04.2004 bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, súd
vychádzal z Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa, kde je uvedené, že spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorá využíva služby pre svoju priamu osobnú spotrebu, pričom mal za preukázané,
že bol povinný v zmluve označený menom, priezviskom, trvalým bydliskom, rodným číslom a číslom

OP. Oprávnený je dodávateľom nakoľko je právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. Posúdením danej zmluvy mal teda súd za preukázané, že sa
jedná o spotrebiteľské zmluvné dojednanie. V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená zmluva
o úvere je zmluvou formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú
požadované údaje a dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok
poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie

návrhu ako celku. Súd nepopiera charakter zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa
spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by však znamenala
spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a
v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému zákonníku osobitnou
prednostne použiteľnou právnou úpravou (lex specialis). Keďže právny vzťah založený zmluvou o úvere

bol posúdený ako vzťah spotrebiteľský, súd postupoval v zmysle právnej úpravy zaručujúcej povinnému
ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv.

29. Zákonné ustanovenie § 53 ods. 3 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s týmto zákonom.

Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,
ale aj jeho materiálnu vykonateľnosť. Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne
splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t. j. či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,

či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov a či
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.

30. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú Zmluvu o úvere č. 04-0000070973 zo dňa
30.04.2004 (ďalej aj ako ,,Zmluva“), v ktorej je zakotvená v čl. VII. bod 7. samotná rozhodcovská doložka
v znení, cit: ,,Veriteľ a dlžník sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy alebo v súvislosti
s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským

súdom Asociácie bánk v Bratislave (ďalej len „Rozhodcovský súd“), a to podľa Štatútu a Rokovacieho
poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre
Dlžníka, pričom Veriteľ a Dlžník sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v
rozhodcovskom náleze. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na spory, ktoré vzniknú z poistnej zmluvy alebo
v súvislosti s ňou“. Oprávneným predložená Zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Súd sa

zároveň oboznámil tiež s predloženými Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s., (ďalej
len „VOP“) platnými dňom zverejnenia v obchodných priestoroch banky a účinnými odo dňa 15.02.2004,
kde v čl. IV. bod 4.9 je zakotvená Rozhodcovská doložka a riešenie sporov v znení, cit.: „4.9.1. Banka
a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov
a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym

rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave (ďalej „Rozhodcovský súd“), a to podľa Štatútu a
Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre
banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti
uložené v rozhodcovskom náleze. 4.9.2. Klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú
v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa

uzatvorenie zmluvného vzťahu s bankou. 4.9.3. Bez ohľadu na dohodu obsiahnutú v bode 4.9.1. sa
banka a klient dohodli, že banka je oprávnená vo všetkých sporoch, ktoré vznikli alebo vzniknú pri
vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, obrátiť sa na vecne a miestne príslušný súd v
Slovenskej republike. V takomto prípade sa banka a klient podriaďujú právomoci všeobecného súdu.4.9.4. Ak sa banka a klient nedohodli inak, riadia sa právne vzťahy medzi nimi právom Slovenskej
republiky a vzájomné spory, ktoré by z týchto vzťahov vznikli, s výnimkou sporov s určenou právomocou
rozhodcovského súdu, je príslušný prejednávať a rozhodovať všeobecný súd.“ Oprávneným predložené

VOP nie sú podpísané žiadnou zo zmluvných strán. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
exekučnýsúddospelkzáveruoneplatnostirozhodcovskejdoložkyvčl.IV.bod4.9VOPprenedodržanie
písomnej formy, na tieto v konaní preto neprihliadal a pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej zmluvy/
doložky vychádzal zo znenia Zmluvu o úvere č. 04-0000070973.

31. S ohľadom na uvedené, súd sa v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie zaoberal náležitosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. VII. bod 7. Zmluvy podľa osobitných predpisov
(najmä podľa zákona č. 224/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej zmluvy
uzatvorenej pred 01.01.2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa
od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3

písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranuprávspotrebiteľatvoriacichsamostatnéodvetviepráva,atospotrebiteľsképrávo.Týmtoúčelom
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.

32. Podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012: „Ak v určitej veci
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,

majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom
konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu
rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“

33. Exekučný súd pri takto nastolenom skutkovom stave využívajúc svoje oprávnenie vyplývajúce
z ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) konštatuje, že oprávneným predložená Zmluva je štandardným
formulárovým prvkom (listinou) využívaným širokospektrálne, a to bez toho, aby spotrebiteľ disponoval
akýmkoľvek oprávnením zasahovať do obsahu tejto Zmluvy, čím dochádza ku kompletnému
paralyzovaniu jeho vyjednávacích kompetencii, a teda možnosti ovplyvniť obsah takejto dohody. To, že

nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie rozhodcovskej doložky.
Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení vymienil
povinný a vzhľadom na charakter tejto rozhodcovskej doložky nemožno ani dospieť k záveru, že by
povinný mal možnosť do jej obsahu akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad
mal možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ktorý by prejednal spotrebiteľský spor, alebo

vybrať miesto rozhodcovského konania, určiť spôsob rozhodcovského konania, teda či prebehne ústne
pojednávanie alebo nie, a podobne. Veriteľ potom mohol na základe takejto rozhodcovskej zmluvy
vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak
príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste
svojho bydliska. Zároveň z Rozhodcovskej doložky nevyplýva, či existencia rozhodcovskej doložky

bola podmienkou vzniku úverovej zmluvy. Rovnako však platí, že predmetná rozhodcovská doložka
je evidentne imanentnou súčasťou takej listiny, ktorá paralelne s podpísaným uznávacím prejavom
uzavrieť Zmluvu, vedie k jej akceptácii, čo výrazným spôsobom koncipuje stav jej potencionálneho
začlenenia a použitia takým spôsobom, ktorý nepochybne vyvoláva dojem o záujme veriteľa uplatniť
si svoje nároky explicitne cestou podanej žaloby na ním určený rozhodcovský súd. Napokon je možné

poznamenať, že pri takto nastavenej rozhodcovskej doložke absentujú početné parametre, akými
sú voľba všeobecného súdu, inštitút odstúpenia alebo krátke vymedzenie podstaty rozhodcovského
konania (poučenie). Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že takto formulovaná rozhodcovská doložka
má znaky neprijateľnej podmienky, preto je uzavretá neplatne.34.Súčasťoupredpokladovnavykonateľnosťexekučnéhotituluje,žeexekučnýtitulbolvydanýorgánom
na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt

nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp.
verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008
z 22. 04. 2009). Keďže rozhodcovský súd odvodzoval právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci z
neplatne uzatvorenej rozhodcovskej doložky, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k
názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto súd považuje exekúciu za neprípustnú.

35. K námietke oprávneného, že Návrh na zastavenie exekúcie povinného podaný 4 roky po doručení
Upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom namieta skutočnosti ktoré mohol/mal namietať po doručení
Upovedomenia o začatí exekúcie považuje za procesne neprípustný, nakoľko sa nejedná sa o
skutočnosti, ktoré by z vlastnej viny nemohol uplatniť skôr, súd uvádza, že koncentračná zásada podľa
§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku sa neuplatní vo vzťahu k prieskumu neprijateľnosti zmluvných

podmienok v spotrebiteľských veciach, pretože ak tento prieskum nebol riadne vykonaný, ochrana
spotrebiteľa nebola zavŕšená a nemôže byť časovo limitovaná. Exekučný súd je povinný ex offo
preskúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok aj v štádiu exekučného konania, ak z exekučného
spisu alebo z rozhodnutí vydaných v základnom konaní nevyplýva, že takýto prieskum už bol
vykonaný a riadne odôvodnený. Skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný rozhodcom, nevylučuje

povinnosť exekučného súdu preskúmať jeho súlad so smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Ak vnútroštátny súd odmietne preskúmať neprijateľnosť zmluvných
podmienok z dôvodu koncentračnej zásady, porušuje tým základné právo spotrebiteľa na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinnosť vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátne

právo eurokonformne zahŕňa aj povinnosť zabezpečiť účinnosť ochrany spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty
základných práv EÚ, a to aj v prípade, že konkrétne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ pre danú situáciu
neexistuje (porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 619/2024 zo dňa
01.07.2025, sp. zn. II. ÚS 252/2024 zo dňa 16.10.2025).

36. Vo svetle nových skutočností a dôkazov má exekučný súd za to, že v danom exekučnom konaní
nemalodôjsťkzačatiusamotnejexekúcievočipovinnému,keďžeužvčasezačatiaexekučnéhokonania
exekučné konanie trpelo neodstrániteľnou procesnou vadou z dôvodu nevykonateľnosti exekučného
titulu, tak ako bolo vyššie uvedené. Z uvedeného dôvodu a v súlade s citovaným ustanovením § 61k
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu voči povinnému v celom rozsahu zastavil (tak ako

je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia).

37. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu
v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

39. Povinný si v Návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že
povinný v návrhu na zastavenie exekúcie preukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa §
61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd exekúciu zastavil, bol v konaní úspešný. Avšak,
nakoľko mu trovy konania nevznikli, a ani si ich neuplatňoval, súd rozhodol tak, že povinnému nárok na
náhradu trov exekučného konania nepriznal (tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia).

40. Oprávnený si trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
uplatnil, a keďže v zmysle ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a je nesporné, že zastavenie konania zavinil oprávnený
a možno mu pričítať dôvod zastavenia konania, súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu
trov exekučného konania nepriznal (tak ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia).

41.Podľa§198ods.2vetyprvejExekučnéhoporiadku,akdošlokzastaveniuexekúcie,patríexekútorovi
náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.42. Podľa § 199c ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí

trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

43. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za

výkonexekučnejčinnostiajnáhradapaušálnychvýdavkovanáhradanevyhnutnýchvýdavkovspojených
s vedením konania.

44. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení
exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

45. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023, exekútorovi patrí náhrada paušálnych
výdavkov vo výške 60 eur.

46. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane

iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1
v rozsahu 50 %.

47. Podľa § 30b vyhlášky, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré
sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2023.

48. V exekučnom konaní je koncepcia povinnosti náhrady trov uloženej oprávnenému (či už voči
súdnemu exekútorovi alebo voči povinnému) postavená na princípe jeho zavinenia. V zmysle
ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku má súdny exekútor nárok na náhradu trov konania

v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. V
exekučnom konaní oprávnený nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul a ním uložená
povinnosť je počas celej exekúcie spôsobilým titulom a spôsobilou pohľadávkou. Túto zodpovednosť
nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného.

49. V prejednávanej veci je nesporným, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, keďže už v čase
začatia exekučného konania exekučné konanie trpelo neodstrániteľnou procesnou vadou z dôvodu
nevykonateľnosti exekučného titulu, a súd exekúciu zastavil, čo potom možno považovať za dôvod, ktorý
mu možno pričítať. Keďže mu z procesného hľadiska možno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie, je
povinný v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku nahradiť súdnemu exekútorovi trovy.

50. S poukazom na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že v čase začatia exekučného
konania exekučné konanie trpelo neodstrániteľnou procesnou vadou z dôvodu nevykonateľnosti
exekučného titulu, a dôvod na zastavenie exekúcie možno pričítať oprávnenému, súd postupoval podľa
§ 199c Exekučného poriadku a to tak, že náhradu paušálnych výdavkov podľa ustanovenia § 22 ods.

1 vyhlášky súdnemu exekútorovi vo výške 60,00 Eur + DPH 23%, t.j. spolu 73,80 Eur priznal, a túto
povinnosť uložil oprávnenému, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia
na osobitný účet súdneho exekútora, ktorý je vedený vo J., K., IBAN F., VS: 4712021 (tak ako je uvedené
vo výroku IV. tohto uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.