Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Danica Hovančáková
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 52Csp/54/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123205940
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Hovančáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:8123205940.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zast.: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28, Stropkov,
IČO: 53 450 345 proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava,
IČO: 31 320 155, zast.: Remedium Legal, s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739,
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok
r o z h o d o l :
I. U r č u j e, že úver zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo dňa 25.01.2012, je bezúročný a
bez poplatkov.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.232,69 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške
11,50 % ročne zo sumy 1 232,69 € od 8.7.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
III. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo dňa
25.01.2012, v časti IV. Klient, v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,
prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ je
neprijateľná.
IV. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo dňa
25.01.2012, v časti IV. Klient, v znení: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným
úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas,
ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“ je neprijateľná.
V. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo
dňa 25.01.2012, v časti IV. Klient, v znení: „Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v
prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v
stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať
od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia
Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude
zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných
príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551
Občianskeho zákonníka.“ je neprijateľná.
VI. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo dňa
25.01.2012, v časti IV. Klient, v znení: „Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v
návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov
a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy pričom som oprávnený odvolať
svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a topísomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,
060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných
údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené
v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecná úverová banka,
a.s. (VÚB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom
interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto
spoločnosti patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v
tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr
po jedenom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením
doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok.“ je
neprijateľná.
VII. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo dňa
25.01.2012, a to vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve, v časti 8. Priradenie platieb
a započítanie, bod 8.1, v znení: „Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči
pohľadávkam Klienta aj vtedy, ak niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola
premlčaná.“ je neprijateľná.
VIII. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo
dňa 25.01.2012, a to vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve, v časti 14. Všeobecné
ustanovenia, bod 14.24, v znení: „Klient a Povinný na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej
(Strany) sa dohodli, že všetky spory vzniknuté zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti
s ňou budú riešené dohodou Strán. Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor,
nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane
všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym
Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom Pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. alebo
príslušným všeobecným súdom.“ je neprijateľná.
IX. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.6.2023 po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 11.4.2024
(právoplatným dňa 27.4.2024) domáhala:
(I) určenia, že úver zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo dňa 25.01.2012, je bezúročný a bez
poplatkov;
(II) uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 1.232,69 € s príslušenstvom;
určenia, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo dňa 25.01.2012,
v časti IV. Klient, v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so
Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,
prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ je
neprijateľná;
(III) určenia, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo dňa
25.01.2012, v časti IV. Klient, v znení: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným
úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas,
ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“ je neprijateľná;
(IV) určenia, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo
dňa 25.01.2012, v časti IV. Klient, v znení: „Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v
prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v
stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať
od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia
Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude
zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z inýchpríjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551
Občianskeho zákonníka“ je neprijateľná;
(V) určenia, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo dňa
25.01.2012, v časti IV. Klient, v znení: „Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné údaje uvedené v
návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov
a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy pričom som oprávnený odvolať
svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a to
písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,
060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných
údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené
v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecná úverová banka,
a.s. (VÚB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom
interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto
spoločnosti patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v
tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr
po jedenom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením
doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok.“ je
neprijateľná;
(VI) určenia, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo dňa
25.01.2012, a to vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve, v časti 8. Priradenie platieb
a započítanie, bod 8.1, v znení: „Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči
pohľadávkam Klienta aj vtedy, ak niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola
premlčaná.“ je neprijateľná;
(VII) (VIII) určenia, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5012080 zo
dňa 25.01.2012, a to vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve, v časti 14. Všeobecné
ustanovenia, bod 14.24, v znení: „Klient a Povinný na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej
(Strany) sa dohodli, že všetky spory vzniknuté zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti
s ňou budú riešené dohodou Strán. Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor,
nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane
všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym
Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom Pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. alebo
príslušným všeobecným súdom.“ je neprijateľná.
(VIII) V žalobe uviedla, že dňa 25.01.2012 so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako
veriteľom uzavrela Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 5012080 (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bolo
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3.583,39 €. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.
zanikla dňa 1.1.2018 v dôsledku rozdelenia, pričom jej právnou nástupkyňou sa stala spoločnosť VÚB
Leasing, a.s., ktorá zanikla dňa 1.1.2022 a jej právnou nástupkyňou sa stala žalovaná.
2. Argumentovala, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na Zmluvu sa vzťahuje
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z.z.“), upravujúci požadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v Zmluve absentujú
niektoré z nich uvedené v cit. ust. § 9 ods. 2 pod písm. a/, b/, g/, j/ a k/, t.j. absentuje údaj o aký
druh spotrebiteľského úveru ide; obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa; celková výška a
konkrétna menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie; ročná percentuálna
miera nákladov a celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Namietla tiež, že žalovaná v kontraktačnom procese žiadnym spôsobom neskúmala jej bonitu, čím
hrubo porušila svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou. Takýto postup dodávateľa je
potrebné považovať za rozporný s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Uviedla, že úver splatila
mimoriadnou splátkou iba za pomoci z iných zdrojov. Zároveň uviedla, že úrok vo výške 32,00 % ročne
uvedený v Zmluve je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatný, keď v tomto smere poukázala
na priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, podľa ktorého na
obdobný spotrebiteľský úver so splatnosťou nad 5 rokov v období 1/2012 predstavovala priemerná
úroková miera úroveň 13,77 %, t.j. takmer dva a pol násobne nižšiu oproti posudzovanému úverovému
vzťahu. V týchto súvislostiach mala za to, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa žalovaná na jej úkor
mohla bezdôvodne obohatiť, o čom sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
o čom predložila prehlásenie zo dňa 21.2.2023. Tvrdiac, že žalovanej na predmetný úver zaplatila sumu
4.816,08 €, pri poskytnutom úvere 3.583,39 €, sa žalovaná na jej úkor mohla bezdôvodne obohatiť o
sumu 1.232,69 €.
3. Uviedla ďalej, že Zmluva obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky. Za takú označila zmluvnú
podmienku uvedenú v časti IV. Klient, špecifikovanú pod bodom III. žalobného petitu. Jej neprijateľnosť
videlavtom,žespotrebiteľsastoutozmluvnoupodmienkouzaväzujeplniťpovinnostipodľaobchodných
podmienok, ktoré obdrží až pri podpise zmluvy, pričom v tejto zmluvnej podmienke deklaruje, že s nimi
súhlasí, nemá k nim žiadne výhrady a potvrdzuje ich prevzatie.
4. Ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku identifikovala v časti IV. Zmluvy špecifiovanú v bode IV.
žalobného petitu. Jej neprijateľnosť spočíva podľa žalobkyne v tom, že dodávateľ s ňou zmluvnú
pokutu ani sankčný úrok individuálne nedojednal a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zmluvná pokuta a sankčný
úrokbolizakomponovanédoúverovýchpodmienoknavopredpripravenomtlačivezostranydodávateľa,
v ktorom sa nič nevypĺňalo, a uvedené žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zmluvná
pokuta a sankčný úrok sú navyše obsiahnuté v spleti textu medzi viacerými ustanoveniami, ktoré sú
navyše písané malým písmom a na ich naštudovanie je potrebné množstvo času. Zmluvné ustanovenie
nepočíta ani so žiadnymi prípadnými objektívnymi dôvodmi na strane spotrebiteľa, resp. s dôvodmi ktoré
spotrebiteľ nezavinil. Limitovaná nie je ani vo výške súčtu všetkých nesplatených splátok po odpočítaní
zostatku istiny. Takto formulovaná zmluvná pokuta je neobmedzená a môže byť účtovaná žalovanou
jednostranne, podľa vlastnej úvahy. Vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného ustanovenia nie je
možné zistiť ani prípadnú výšku zmluvnej pokuty, sankčných úrokov alebo ušlých výnosov.
5. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovala aj ustanovenie v časti IV. Zmluvy v žalobnom
petite špecifikovanú v bode V., týkajúcu sa dohody o zrážkach zo mzdy. K nej uviedla, že táto je
včlenená priamo do podmienok spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Takéto zmluvné dojednanie vytvára
hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že
aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme
mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom
vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve.
Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že
si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových
podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
6. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku označila tiež ustanovenie v časti IV. Zmluvy v žalobe
špecifikovanú v bode VI., týkajúcu sa súhlasu so spracovaním osobných údajov. Uviedla, že je zjavne
neprimerané, ak dodávateľ spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku,
podľa ktorej má spotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas s nakladaním s jeho osobnými údajmi
po dobu 10 rokov po doručení návrhu zmluvy a dokonca aj v prípade, ak zmluva vôbec nevznikne,
súhlas ďalej trvá. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom zákone. Takýto
súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti
považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne
zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Táto zmluvná podmienka je zároveň neurčitá, pretože
neuvádza, čo sa rozumie pod označením „skupina VÚB“ alebo „skupina Intesa Sanpaolo“. Uvedená
zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou
(§ 53 ods. 1 OZ).
7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe k požiadavke na uloženie sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru z dôvodu absencie niektorých obligatórnych náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z.z., uviedla,
že pokiaľ ide o tvrdenú absenciu uvedenia druhu spotrebiteľského úveru, podľa dôvodovej správy k
zákonu č. 129/2010 Z.z., tento neuvádza konkrétne druhy spotrebiteľských úverov a ich označenia
ponecháva na veriteľovi. Dôvodová správa uvádza len príkladom niektoré bežne používané označenia
úverov ako pôžička alebo finančný lízing. Druh spotrebiteľského úveru „pôžička“ je pritom uvedený už
v názve samotnej Zmluvy: „Zmluva o poskytnutí pôžičky“. Obchodné meno, sídlo a identifikačné čísloveriteľa Zmluva uvádza v hlavičke. Tieto údaje sú na žalobkyňou predloženej zmluve čiastočne prekryté
čiarovým kódom, ktorý bol na Zmluvu nalepený po jej uzatvorení, preto v prílohe predložila hlavičku
z totožného formulára „POZ-01“, zo zmluvy zo dňa 23.1.2012. Informácie o finančnom agentovi boli
žalobkyni poskytnuté spolu so zmluvou v rámci časti zmluvnej dokumentácie označenej ako „Informácie
o finančnom sprostredkovaní (VFA)“, ktorú podpísanú žalobkyňou taktiež predložila. Pokiaľ ide o výšku
a menu úveru, tieto sú uvedené v časti II. Zmluvy: „Schválená výška Pôžičky (S): 3.583,39 € “. V
prejednávanom prípade pritom nebolo čerpanie úveru podmienené splnením žiadnych podmienok ako
napríklad uzatvorenie doplnkovej služby a rovnako tak nebolo čerpanie úveru podmienené žiadnymi
obmedzeniami ako denný limit a podobne. A napokon celková čiastka úveru vo výške 8.963,25 € ako
aj hodnota RPMN vo výške 32,00% sú uvedené v časti II. Zmluvy. Predpoklady pre výpočet hodnoty
RPMN sú uvedené v časti II Zmluvy – výška pôžičky, výška splátky, počet splátok a taktiež v častiach 6. a
7. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“) v ktorých sú uvedené ďalšie predpoklady ako
splatnosť prvej splátky, splatnosť ďalších splátok a vzorec pre výpočet hodnoty RPMN. Výška a počet
splátok sú uvedené v časti II .Zmluvy. Splatnosť prvej splátky je uvedená v bode 6.4 VOP: „Prvá splátka
je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo po poskytnutí služby pokiaľ nie je dohodnuté
inak“. Splatnosť ďalších splátok je uvedená v bode 6.2 VOP: „Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/
alebo v Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20.teho dňa v
príslušnom kalendárnom mesiaci“. V zmysle vyššie uvedených bodov mala za to, že Zmluva obsahuje
riadne uvedené všetky náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z.z..
8. K (ne)splneniu podmienok v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. predovšetkým zdôraznila,
že zákon s prípadným nesplnením týchto podmienok v čase poskytnutia úveru nespájal sankciu
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Argumentácia žalobkyne o údajom rozpore jej konania s dobrými
mravmi je nepodložená a nedôvodná. Uviedla, že disponovala informáciami o príjmoch žalobkyne,
o jej zamestnávateľovi, rodinných pomeroch a o výške splátok iných úverov, ktoré pred poskytnutím
úveru posúdila. Poskytnutým úverom boli refinancované 4 existujúce úvery, ktorých splátky zanikli a boli
nahradené splátkou nového úveru. Mala za to, že neporušila žiadne povinnosti.
9. K námietke rozporu úroku s dobrými mravmi poukázala na priemerné hodnoty úrokovej sadzby úverov
vo výške 13,77%, čo je hodnota uvedená v štatistike „Priemerné úrokové miery z úverov bánk“: Pre
porovnanie výhodnosti, resp. nevýhodnosti poskytnutého úveru však slúžia zákonodarcom určené údaje
o hodnote RPMN a priemernej hodnote RPMN, nie údaj o úrokovej sadzbe. Poukazujúc na ust. §
53 ods. 6 OZ uviedla, že zákonodarca stanovil údaj o hodnote RPMN a priemernej hodnote RPMN
ako kritérium, na základe ktorého je možné posúdiť, či odplata prevyšuje odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Priemerná hodnota RPMN bola
v prejednávanom prípade 18,29%, pričom RPMN poskytnutého úveru bola vo výške 32,00%, a bola
tvorená iba zmluvným úrokom ako jedinou odplatou veriteľa za poskytnutý úver. Aj v zmysle neskôr
platných prísnejších pravidiel je spornou iba odplata, ktorá prekračuje priemernú hodnotu RPMN viac
ako dvojnásobne pričom v prejednávanom prípade odplata dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN
neprekračuje. Vzhľadom na tieto okolnosti nemôže byť úroková sadzba úveru, ktorého hodnota RPMN je
porovnateľná s priemernou hodnotou RPMN v danom období posúdená za takú, ktorá by bola v rozpore
s dobrými mravmi.
10. Na základe uvedeného vyslovila, že poskytnutý úver nemá vady, pre ktoré by bolo na mieste uloženie
tak závažnej sankcie ako je sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, preto sa na úkor žalobkyne
bezdôvodne neobohatila. Vo vzťahu k žiadanému bezdôvodnému obohateniu z opatrnosti vzniesla
námietku premlčania.
11. K jednotlivým napadaným podmienkam Zmluvy a to vo vzťahu k VOP uviedla, že aj v prípade ak
by Zmluva neuvádzala, že bola žalobkyňa oboznámená s VOP boli by VOP platnou súčasťou Zmluvy
a týmito VOP by bola žalobkyňa viazaná. Ustanovenie o oboznámení s VOP a ich prevzatí je prakticky
absolútne a nemá vplyv na viazanosť žalobkyne VOP, ktoré sú v zmysle judikatúry NS SR súčasťou
Zmluvy. K žalobkyňou napadnutému ustanoveniu týkajúceho sa zmluvnej pokuty a sankčného úroku
uviedla, že zmluvná pokuta bola spolu so sankčným úrokom dojednaná výrazne v prospech spotrebiteľa
oproti zneniu nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorého ustanoveniami by sa výška zmluvnej pokuty a
sankčného úroku riadila v prípade, ak by si zmluvné strany výšku sankcií nedojednali v bodoch 11.2 a
11.3 VOP. V bode 11.2 VOP je výška zmluvnej pokuty obmedzená na sumu 10% z omeškanej splátky,
čo aj v prípade neuhradenia všetkých 95-tich splátok predstavuje len sumu 896,33 € (95 x 9,435).Sankcie boli v prejednávanom prípade dojednané na 896,33 € + úrok z omeškania, čo je výrazne v
prospech spotrebiteľa oproti stavu stanovenému nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktorá je 3.583,39 € +
úrok z omeškania. Uvedené preto nemôže byť označené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. K ďalšej
žalobkyňou označenej neprijateľnej zmluvnej podmienke týkajúcej sa oprávnenia veriteľa vykonávať
zrážky zo mzdy a iných príjmov uviedla, že v spotrebiteľských vzťahoch nebolo v čase uzatvárania
zmluvy vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy. Ustanovenie
čl. IV Zmluvy výslovne odkazuje na ustanovenie § 551 OZ, pričom nad rámec tohto ustanovenia limituje
možnú zrážku zo mzdy v prospech spotrebiteľa aj tak, že jej výška nepresiahne výšku splátky, ktorú sa
spotrebiteľ zaviazal uhradiť zmluvou. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť celkovou čiastkou
vo výške 8.963,25 € a splátkami vo výške 94,35 €. Zrážkami zo mzdy bol v súlade s ust. § 551
OZ zabezpečený tento záväzok, resp. jeho nesplatená časť, formou zrážok najviac v sume mesačnej
splátky, resp. zrážkou v zmysle § 551 ods. 1 OZ, ak by táto bola nižšia ako dojednaná splátka. V zmysle
uvedeného mala za to, že cit. ustanovenie nemôže byť označené za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
12. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa súhlasu so spracovaním osobných údajov žalobkyne uviedla,
že žalobkyňa neuviedla jediný dôvod, ako by mohla táto podmienka spôsobiť ust. § 53 ods. 1 OZ
vyžadovanú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Jedinou povinnosťou,
ktorá žalobkyni v súvislosti s týmto ustanovením vzniká, je povinnosť strpieť spracovanie osobných
údajov po dobu jedného roka. Táto povinnosť ani sama o sebe nenapĺňa požiadavku značnej
nerovnováhy, nakoľko je vyvážená napríklad individualizovanou marketingovou ponukou a skvalitnením
budúcich služieb. Samotné spracovanie osobných údajov nemá pre klienta žiadne negatívne dôsledky
a ani akýkoľvek vplyv, ktorý by mohla negatívne pociťovať.
13. Spracovanie osobných údajov žalobkyne po dobu jedného roka, ktoré slúži najmä pre skvalitnenie
poskytovaných služieb a ich ponuky, rozhodne nespadá do kategórie ustanovení, ktoré by spôsobovali
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Spracovanie po dobu 10 rokov je v
prejednávanom prípade len fakultatívnou možnosťou. Možnosť žalobkyne odvolať súhlas po jednom
roku nebola ničím obmedzená a žalobkyňa tak do dnešného dňa ani neurobila. Žalobkyňa bola s týmito
ustanoveniami riadne oboznámená, čo potvrdila svojim podpisom na Zmluve.
14. Zhrnúc uvedené, v súvislosti s jednotlivými žalobkyňou napadnutými zmluvnými podmienkami
vyslovila, že žalobkyňa reálne nepreukázala, že by spôsobovali značnú nerovnováhu, čo je hlavnou
podmienkou pre ich určenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe uvedeného preto navrhla,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
15. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojej právnej argumentácii o neuvedení druhu spotrebiteľského
úveru keď zákonodarca vyžaduje konkrétnu identifikáciu úveru, ako konkrétneho právneho úkonu, čím je
umožnená aj možnosť porovnania týchto druhovo rovnakých produktov spotrebiteľom medzi viacerými
dodávateľmi a rozlíšenie jedného druhu úveru od iných druhov úveru. K požiadavke uviesť celkovú
čiastku úveru Zmluva tento legálny pojem neobsahuje. Vo vzťahu k predpokladom na výpočet RPMN
namietla, že tieto musí Zmluva obsahovať, aj keď neobsahuje vzorec na výpočet RPMN, avšak s
explicitným legálnym pomenovaním, že ide o „Všetky predpoklady použité na výpočet RPMN“, keď
vychádzajúc však z veličín, ktoré sú nevyhnutné na výpočet RPMN je potrebné mať minimálne konkrétny
údaj o dátume čerpania úveru alebo spôsobe čerpania, ktorý však v Zmluve absentuje. Vo vzťahu
k argumentácii o absencii termínu splatnosti jednotlivých mesačných splátok, pokiaľ žalovaná uvedenú
náležitosť považuje za zachovanú z dôvodu, že táto má byť uvedená vo VOP, uviedla, že týmito VOP
nedisponovala. Zákon pritom jednoznačne vyžaduje, aby údaje taxatívne vymedzené v § 9 ods. 2 zák.
č. 129/2010 Z.z. boli uvedené priamo v úverovej zmluve v jej podpísanom vyhotovení. Zotrvala aj na
námietke vo vzťahu k veľkosti písma VOP. Ďalej uviedla, že primeranosť odplaty nemožno stotožňovať
s primeranosťou úroku, pretože odplata zahŕňa vrátane úroku aj iné zložky, ktoré sú ponúknuté
spotrebiteľovi, ten ich akceptuje a za ich protiplnenie je ochotný uhradiť určitú sumu. Výška odplaty je
regulovaná § 53 ods. 6 OZ a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výška úroku je však regulovaná
dobrými mravmi cez § 3 ods. 1 OZ. Ak sa výška úrokov prieči dobrým mravom, právny úkon postihnutý
takouto vadou je absolútne neplatný. Vo vzťahu k (ne)skúmaniu bonity zotrvala na tvrdení, že žalovaná
nijako neozrejmila, prečo sa vôbec nezaoberala reálnymi mesačnými výdavkami a v Zmluve ich nijako
neuviedla. Rovnako neozrejmila, prečo údaje o príjme a počtu vyživovacích povinností nezohľadnila.
K tvrdenej neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa prehlásenia klienta o oboznámení s VOP
uviedla, že je zrejmé, že na základe tejto zmluvnej podmienky sa má spravovať spotrebiteľský vzťaha klientovi vzniká povinnosť plniť aj ostatné povinnosti v zmysle VOP. Tu zdôraznila, že nemala
žiadnu možnosť oboznámiť sa s týmito dokumentmi pred uzavretím zmluvy. K neprijateľnej zmluvnej
podmienke, v zmysle ktorej spotrebiteľ udeľuje súhlas na nakladanie s osobnými údajmi uviedla, že
ide o široko koncipovaný súhlas s poskytnutím (aj citlivých) údajov neurčitým tretím subjektom, a
to aj do zahraničia, na ktoré sa ani nevzťahuje povinnosť ich ochraňovať v súlade so zákonom o
bankách alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. K zmluvnej pokute uviedla, že táto
predstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienkupodľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,pretože
požadujeodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. V konkrétnom prípade ide o zmluvnú pokutu za akékoľvek každé
omeškanie,ajvprípade1centu.Zmluvnéustanovenienepočítaanisožiadnymiprípadnýmiobjektívnymi
dôvodmi na strane spotrebiteľa, resp. s dôvodmi ktoré spotrebiteľ nezavinil. Limitovaná nie je ani vo
výške súčtu všetkých nesplatených splátok po odpočítaní zostatku istiny. Takto formulovaná zmluvná
pokuta je neobmedzená a môže byť účtovaná žalovanou jednostranne, podľa vlastnej úvahy. Napadnuté
dojednanie totiž žalovanej ako veriteľovi umožňuje sankcionovať omeškanie spotrebiteľa zmluvnou
pokutou, sankčným úrokom, ako aj úrokom z omeškania. Jej neprijateľnosť nespočíva v tom, že by išlo
o inštitút, ktorý právna úprava nepozná, ale z dôvodu že nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa.
16. Po predložení Všeobecných obchodných podmienok žalovanou, majúc za to, že tieto obsahujú
ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, navrhla určiť aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej
sa priradenia platieb a započítania a zmluvnej podmienky týkajúcej sa ustanovenia o rozhodcovskej
doložke,takakotietoidentifikovalavžalobnomnávrhuporozšírenížalobyvbodochVII.aVIII.žalobného
petitu.
17. Žalovaná v duplike ohľadne požiadavky uviesť druh spotrebiteľského úveru zotrvala na predošlom
vyjadrení. V súvislosti s požiadavkou uvedenia celkovej výšky a konkrétnej meny spotrebiteľského úveru
a podmienok upravujúcich jeho čerpanie sa nestotožnila s tvrdením žalobkyne, že deň čerpania úveru
je podmienkou poskytnutia úveru. Dátum čerpania úveru nemá vplyv na to, či úver bude poskytnutý
alebo nie a zároveň deň čerpania úveru nemusí byť v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednaný
konkrétnym termínom. V súvislosti s požiadavkou uvedenia výšky, počtu a termínov splátok, odkázala
na svoje predošlé vyjadrenie. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že všeobecnými obchodnými podmienkami
údajne nedisponovala, vyslovila, že ide len účelové tvrdenie žalobkyne, ktorého jasným cieľom je
získanie majetkového prospechu na jej úkor, pretože už samotnou žalobkyňou predložená platobná
história potvrdzuje, že žalobkyňa bola riadne informovaná tak o termíne splatnosti prvej splátky ako aj
o termínoch splatnosti ďalších splátok, keďže splátky plnila riadne a včas. K dodatočne (po rozšírení
žaloby) žalobkyňou označeným ustanoveniam Zmluvy zo dňa 25.1.2012 za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, že žaloba je vo vzťahu k týmto podmienkam taktiež neodôvodnená. K zmluvnej podmienke
pod bobom VII. žalobného petitu uviedla, že Zmluva bola uzatvorená dňa 25.1.2012, t.j. v čase,
keď ustanovenie § 52 ods. 2 OZ v dnešnom znení nebolo platné a veta: „Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ sa neuplatňovala. Z tohto dôvodu sa úverová
Zmluva v čase poskytnutia úveru riadila vo všeobecnosti zákonom č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník,
ktorý umožňuje započítanie tak premlčaných pohľadávok ako aj nesplatných pohľadávok a zároveň
stanovuje, že v prípade čiastočného plnenia sa toto plnenie započítava najprv na príslušenstvo. K
žalobkyňou označenej neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej v bode VIII. žaloby uviedla, že staré
rozhodcovské doložky, medzi ktoré sa radí i tá zakotvená vo VOP, už neuplatňuje.
18.Vpísomnomvyjadrenízodňa12.3.2025žalovanádodala,žepredmetnážalobanemážiadenzmysel
a nepredstavuje vhodný prostriedok ochrany práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Záverom poukázala, že
sporné zmluvné podmienky už nepoužíva, tieto boli vypracované jej právnym predchodcom, pričom
samotná Zmluva bola uzatvorená v roku 2012 a zmluvný vzťah skončený v roku 2013, t.j. pred viac ako
11-timi rokmi.
19. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením obsahu celého spisu najmä žalobou,
písomným vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
20. Dňa 25.01.2012 bola uzavretá zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5012080 medzi spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom, právnym predchodcom žalovanej a žalobkyňou. Zmluva
je formulárová. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 3.583,39 €, pričom v zmluve bolauvedená úroková sadzba 32,00 %, RPMN vo výške 32,00 %, priemerná RPMN vo výške 18,29 %,
celková suma pôžičky 8.963,25 €, počet splátok 95, pričom výška mesačnej splátky bola určená na
94,35 €, konečná splatnosť 1/2020.
21. Žalobkyňa z tejto zmluvy uhradila žalovanej celkovo sumu 4.816,08 €, čo medzi stranami nebolo
sporné.
22. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 21.2.2023 vyplýva, že
sa na združenie obrátila žalobkyňa ako spotrebiteľ a dňa 21.2.2023 bol informovaná o zmluvných
podmienkach týkajúcich sa jej zmluvy so žalovanou, že ide pravdepodobne o zmluvu bezúročnú a bez
poplatkov.
23. Podľa ust. § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
24. Súd sa v prvom rade zaoberal prípustnosťou podanej žaloby a mal za to, že žaloba o určenie
bezúročnosti úveru, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je prípustná, pričom sa nejedná o
žalobu podľa ust. § 137 písm. c/ CSP a netreba tak preukazovať naliehavý právny záujem. V tomto
smere súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019,
sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019, podľa ktorých ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi
s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde,
ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§§ 53 ods. 1, 4 a 5 OZ, a § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007
Z. z. účinného do 30.6.2024) a čo sa týka určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je možné sa
domáhať takého určenia na základe ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..
25. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,
konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobkyňa bola od uzavretia zmluvy v postavení spotrebiteľa
a žalovaná v postavení dodávateľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva.
Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho
predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 25.01.2012 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) a
všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka (OZ).
26. Podľa § 52 OZ (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
28. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z., pričom medzi nimi pod písm. a), b), g), j) a k) zákona sú uvedené aj: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, g) celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce
jeho čerpanie, j) ročná percentuálnu mieru nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovaťk jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
29.Podľa§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýa
bezpoplatkov,aka)zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.1aneobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
30. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7
ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
31. Predmetom konania je spotrebiteľský nárok, ktorý je harmonizovaný právom Európskej únie.
Rozsudky Súdneho dvora EÚ majú prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva a v rozsahu, v ktorom
vnútroštátneprávoimodporuje,masúdpovinnosťzdržaťsaaplikáciekonfliktnéhovnútroštátnehopráva.
32. K údaju o RPMN súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože
zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom
posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady
použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
33. Súdny dvor EÚ dňa 23.1.2025 rozhodol rozsudkom vo veci C-677/23 o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania, podaného rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 12.10.2023. Z tohto
rozsudku vyplýva: ,,58. Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade
s článkom 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku
vyplýva, že táto povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a
povinnosťami. 59. Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal
RPMN, a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku
14 smernice 2008/48, pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade
porušenia požiadaviek stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených
vo vnútroštátnej právnej úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice. 60.
V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere
najmä náležitosti, ako je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (rozsudok z
09.11.2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 70). 61. Na základe tejto judikatúry
treba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež,
najmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa zásadný význam. 62.
Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo
vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48
(pozri v tomto zmysle rozsudok z 09. 11. 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod
71). 63. Vzhľadom na to, že ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na
výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve
o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých
ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. 64. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu
otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti
nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z týchto
dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto 2. Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48,
zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti
nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“
34. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Ročná
percentuálna miera nákladov sa počíta podľa vzorca v prílohe č. 2 k Zákonu o spotrebiteľských úveroch
a na základe údajov platných v čase uzavretia tejto zmluvy. Celkové náklady spotrebiteľa predstavujú
súčet úrokov za úver podľa tejto zmluvy. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza
z predpokladu, že (i) úver je poskytnutý v deň poskytnutia úveru a (ii) v dohodnutej výške (iii) úver saaž do jeho úplného splatenia úročí fixnou úrokovou sadzbou, (iv) zmluvné strany si riadne a v súlade so
zmluvou budú plniť svoje povinnosti a (v) nedôjde k zmene splátkového kalendára.
35. Predmetné zmluvné dojednania v predmetnej Zmluve zo dňa 25.01.2012, čo do označenia všetkých
predpokladov použitých pre výpočet RPMN nemožno považovať za zrozumiteľné a jasné, nakoľko na
spotrebiteľa je prenesené, aby si všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, dohľadal z
textu zmluvy. V tejto súvislosti sa žiada, aby veriteľ bol dôsledný a aby spotrebiteľovi poskytol jasný a
pochopiteľný obraz o tom, ktoré údaje zo zmluvy sú údajmi použitými na výpočet RPMN.
36. Je potrebné konštatovať, že údaj o predpokladoch použitých na výpočet RPMN v zmluve absentuje.
Nie je výslovne uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN. Uvedenie údajov o výške
úveru, splátky, intervale, počte a termíne splátok, výške úrokov, úrokovej sadzby, atď. na splnenie
povinnosti uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov nepostačuje. Súd sa preto stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že v predmetnej Zmluve
chýba táto jej povinná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. Účelom
tohto ustanovenia je totiž to, aby spotrebiteľ pochopil údaj o RPMN a aby mal informáciu o tom, ktoré
údaje sa použijú pre jej výpočet. Je potrebné uviesť, ktoré údaje sú relevantné pre výpočet, a teda pre
výšku RPMN, že pri tomto údaji sa vychádza z výšky úveru, počtu splátok, výšky mesačnej splátky,
či už s poistením alebo bez poistenia a podobne a tieto predpoklady pre výpočet RPMN musia byť
v zmluve uvedené prehľadne a transparentne bez ohľadu na to, že jednotlivo v zmluve uvedené sú,
nakoľko ide o povinnú náležitosť zmluvy. Logickým výkladom týchto ustanovení je potrebné dospieť k
záveru, že splnením povinnej náležitosti zmluvy vo forme uvedenia všetkých predpokladov použitých pre
výpočet RPMN nie je, ak jednotlivé údaje potrebné pre výpočet RPMN sú v zmluve uvedené ako iná jej
povinná náležitosť, inak by zákonodarca nemal dôvod duplicitne uvádzať pri absencii týchto jednotlivých
povinných náležitostí, či už ohľadom výšky úveru alebo výšky a počtu mesačnej splátky, ale aj ohľadom
uvedenia všetkých predpokladov pre výpočet RPMN sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru.
37. V posudzovanej zmluve absentuje uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN,
a preto zo zákona (už len z tohto dôvodu) nastáva fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., bez potreby skúmania, či v Zmluve neabsentujú prípadne
aj ďalšie obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Nebolo potrebné sa
zaoberať ani výškou úroku, nakoľko nárok na tieto úroky veriteľovi vôbec nevznikol, nakoľko mal nárok
len na vrátenie poskytnutej istiny úveru.
38. Pri konštatovaní bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru z dôvodov vyššie uvedených, keďže už
samotná táto skutočnosť opodstatňuje dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, súd sa
už nezaoberal ani prípadným (ne)splnením podmienok v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
(posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver) zdôrazniac, že
zákon v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej Zmluvy (ani) s prípadným nesplnením
týchto podmienok v čase poskytnutia úveru sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorej sa
žalobkyňa domáhala, nespájal.
39. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
40. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
41. Keďže spotrebiteľský úver poskytnutý na základe predmetnej Zmluvy zo dňa 25.01.2012 je
s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov,
žalovaná mala nárok len na vrátenie súm, ktoré žalobkyni reálne poskytla. Medzi stranami sporu nebolo
sporné a vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, že žalobkyňa na predmetný úver zaplatila žalovanej
sumu 4.816,08 € pri poskytnutí úveru vo výške 3.583,39 €. Vzhľadom na uvedené suma 1.232,69 €
predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, ktorú je povinná vydať, keďže ju získala
plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 OZ).42. Podľa ust. § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
43. Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
44. Podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
45. Vzhľadom na žalovanou uplatnenú námietku premlčania súd skúmal aj, či žalobou uplatnený nárok
nie je premlčaný.
46. Občiansky zákonník v ust. § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia,
pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 ods. 1) a objektívnou premlčacou dobou (§ 107 ods. 2).
Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.
47. Žalobkyňa podala žalobu dňa 19.6.2023. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa podala žalobu v
rámci subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 OZ), pri tej nerozporovanej skutočnosti, že o
bezdôvodnom obohatení žalovanej sa dozvedela až od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, ktoré
túto skutočnosť písomne potvrdilo dňa 21.2.2023. Súd v tej súvislosti uvádza, že subjektívna premlčacia
doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik
bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo
možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch. Nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa
oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia, ale to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Rozhodujúci je teda
subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie
tohto práva. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa teda neviaže na čas, od kedy sa žalobkyňa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to,
že mala poznať právo, ale na okamih, kedy sa žalobkyňa skutočne dozvedela že na jej úkor sa žalovaná
bezdôvodne obohatila, teda vtedy, kedy mala žalobkyňa k dispozícii údaje, ktoré jej umožňovali podať
žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.
48. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe súd poukazuje na to, že OZ tak v § 107 ods. 2 rozlišuje dve
rôzne dĺžky lehôt vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, pričom to, ktorá z nich bude aplikovaná na
ten-ktorý prípad, bude závisieť od toho, akým spôsobom bolo získané bezdôvodné obohatenie. Začiatok
plynutia objektívnych premlčacích dôb je určený vznikom bezdôvodného obohatenia, t.j. okamihom, keď
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. K vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením
bez právneho dôvodu (t.j. ak právny dôvod neexistoval od začiatku) dochádza okamihom poskytnutia
plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby.
49. Pokiaľ ide o aplikáciu desaťročnej objektívnej premlčacej doby, súd tu poukazuje na stanovisko
Najvyššieho súdu SR R15/2022 (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2022 pod sp.zn.
7Cdo/268/2021), z ktorého vyplýva, že analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby
súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného
plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho
dvora EÚ C 485/2019 zo dňa 22.04.2021 v právnom poriadku SR.
50. Z bodu 18 odôvodnenia stanoviska vyplýva, že vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora
EÚ C - 485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehote, je
nevyhnutné na to tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu
na vydanie bezdôvodného obohatenia a to bez skúmania zavinenia. Dovolací súd súčasne poukázal
na vecnú správnosť názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu aplikovania desaťročnej
alebo trojročnej objektívnej premlčacej doby, odvolací súd poukázal na bod 42 v spojení so záverom
písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C 485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia
uviedla, že článok VI. ods. 1 a článok VII. ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS sa má vo svetle zásadyefektivity vykladať tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý
uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia
spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky má pre uplatnenie desaťročnej objektívnej premlčacej doby
povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa.
51. Na základe vyššie uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR, tak súd dospel k záveru, že
pokiaľ ide o nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je potrebné
aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu.
52. Z predloženého prehľadu úhrad tak vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v rámci desaťročnej objektívnej premlčacej doby, keďže poslednú úhradu
na splatenie úveru vykonala vo výške 4.061,28 € dňa 21.6.2013, a žaloba bola podaná na súd dňa
19.6.2023.
53. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
54.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
55. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1,
2 OZ. V danom prípade žalobkyňa od žalovanej požadovala úroky z omeškania od druhého dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej (doručená jej bola dňa 7.7.2023), preto žalobkyni priznal
úroky z omeškania odo dňa 8.7.2023. Sadzba úrokov z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých do
31.1.2013 bola ku dňu omeškania žalovanej vo výške 12%, keďže žalobkyňa si ich uplatnila vo výške
11,5 %, súd ich (iba) v tejto výške žalobkyni priznal tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
56. Vo vzťahu k žalobe v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že ňou v žalobe špecifikované
zmluvné podmienky sú neprijateľné, súd v prvom rade vzhľadom na žalovanou uplatnenú procesnú
obranu uvádza, že cez ust. stanovenie § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. účinného do 30.6.2024 má/
mal každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
keď proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa sa mohol
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Uvedené predstavuje ekonomický záujem
spotrebiteľa a zákon tu vyslovene hovorí o splnení podmienky uplatnenia nároku na súde.
57. Žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je preto procesne prípustná. Zároveň nie je
časovo limitovaná, môže byť podaná aj po zániku zmluvného vzťahu, pretože kladné rozhodnutie by
malo zabrániť dodávateľovi takéto zmluvné podmienky opätovne použiť v nových zmluvách alebo sa na
takéto zmluvné podmienky odvolávať v zmluvných vzťahoch, ktoré sú ešte „živé“.
58. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
59. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
60. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
61. Zoznam neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 OZ je zoznamom
demonštratívnym. Súd je teda oprávnený vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku akékoľvek
zmluvné ustanovenie.
62. Zmluvná podmienka v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“, je
neprijateľná bez ďalšieho z dôvodu uvedeného v § 53 ods.4 písm. l) OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.
63. Pokiaľ ide o samotný obsah tejto doložky, veriteľ tým, že vložil do zmluvy text s malým ťažko
čitateľným písmom, dal spotrebiteľovi na podpis ustanovenie o tom, že sa už pred podpisom zmluvy
oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so zmluvnými podmienkami. Podpis takéhoto
ustanovenia nemusí zodpovedať skutočnosti, pretože pokiaľ by veriteľ spotrebiteľovi tieto listiny
odovzdal a oboznámil ho s nimi, nebráni veriteľovi predložiť práve tieto dokumenty, podmienky a
Všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľovi na podpis, čím by bolo preukázané, že ich reálne
odovzdal spotrebiteľovi do jeho dispozície. Takéto konanie, keď veriteľ vopred dáva spotrebiteľovi na
podpis dojednanie o tom, že spotrebiteľ prevzal a bol oboznámený s ostatnými zmluvnými podmienkami,
za stavu, keď pri pohľade na zmluvu, neprehľadné a nečitateľné ustanovenie zmluvy ,,Klient“ je zrejmé,
že pri podpise zmluvy nebude spotrebiteľom čítané, je neprijateľné, pretože dôkazné bremeno o
oboznámení spotrebiteľa s podmienkami k zmluve má niesť veriteľ, a tým že veriteľ včlenil tento text
do zmluvy, preniesol dôkazné bremeno na spotrebiteľa, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. l)
Občianskeho zákonníka.
64. Ďalej je neprijateľnou aj zmluvná podmienka uvedená v Zmluve zo dňa 25.01.2012 v časti
IV. v znení: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim
Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas, ako aj s tým, že
Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“ Zmluvnú pokutu, sankčný úrok, či
kompenzáciu ušlých výnosov si žalobkyňa s právnym predchodcom žalovanej individuálne nedojednala.
Tie boli včlenené malým písmom do textu úverových podmienok zo strany právneho predchodcu
žalovanej, pričom žalobkyňa ich nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na neurčitosť daného
zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú výšku zmluvnej pokuty, sankčných úrokov
alebo ušlých výnosov. Nie sú zrejmé konkrétne podmienky, takáto zmluvná podmienka v tomto znení
je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že ak by dodávateľ so spotrebiteľom
zaobchádzal čestne a rovnocenne, spotrebiteľ by po individuálnom dojednaní určite nesúhlasil s takouto
neurčitou zmluvnou podmienkou. Z tohto dôvodu sú naplnené predpoklady neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky.
65. Čo sa týka zmluvnej podmienky týkajúcej sa súhlasu s vykonávaním zrážok zo mzdy a iných príjmov,
táto podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa prejavuje v tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy
umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie bez toho, aby sa musel obrátiť na súd za účelom získania
exekučnéhotitulu.Vdôsledkutejtodohodybysaveriteľmoholvyhnúťsúdnemukonaniu,vrámciktorého
by súd preskúmaval platnosť zmluvy o úvere a v nadväznosti nato dodržanie právnych noriem na poli
ochrany spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy výrazne zjednodušuje postavenie veriteľa a to až do
takej miery, že dochádza minimálne k oslabeniu dlžníka brániť sa tomu, aby od neho nebola vymáhaná
vyššia suma, na akú by mal veriteľ v zmysle objektívneho práva nárok. Jedná sa preto o neprijateľnú
zmluvnú podmienku.
66. Ďalšiu zmluvnú podmienku, týkajúcu sa spracovania osobných údajov, súd taktiež považoval a
neprijateľnú z dôvodu, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním jeho
osobných údajov tretej osobe, so spracovaním jeho osobných údajov po dobu 10 rokov od doručenia
návrhu na uzatvorenie Zmluvy bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, s overovaním osobných údajov u
iných osôb podľa uváženia účastníka konania, so spracovaním osobných údajov na účely priameho
marketingu, telefonického kontaktu, elektronickej formy komunikácie a korešpondencie medzi stranami,
a ďalšie, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti
považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne
zákonom o ochrane osobných údajov požaduje.
67. Zmluvné ustanovenie upravujúce započítanie platieb zakladá hrubú nerovnováhu v práva a
povinnostiach zmluvných strán, keďže započítanie platieb ponecháva výlučne na veriteľa, pričom je v
priamom rozpore aj s ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka.68. Napokon súd za neprijateľnú vyhlásil aj vo výroku X. tohto rozsudku uvedenú zmluvnú podmienku,
keďže mal za to, že rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom
chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou
verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka
vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv,
vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Pre platnosť
rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť
vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Nejde o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a napokon nejde síce o výlučné, ale o prednostné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní, čo samo osebe má potenciál eliminovať rozhodovanie všeobecného
súdu.
69.Súdpretosohľadomnavyššieuvedenérozhodoltak,ževyhlásilvyššieuvedenézmluvnépodmienky
za neprijateľné, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
70. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
71. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a v spore v celom rozsahu
úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. Súd nevidel priestor pre aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Mestského súdu Košice, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.