Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325204735
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1325204735.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov
senátu Mgr. Mariánom Degmom a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v právnej veci žalobcu: J.. Q. Č., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. B. Č.. XXXX/X, XXX XX A. A., právne zastúpený: JUDr. Ján Nota, advokát,
so sídlom Veličná 371, 027 54 Veličná, IČO: 50 150 464, proti žalovanému: Demänová - Mountain
Gate s.r.o., so sídlom Kolpašská 936/4, 961 01 Banská Štiavnica, IČO: 44 265 875, právne zastúpený:

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., so sídlom Turčianska 16, 821 09 Bratislava,
IČO: 35 913 754, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o zaplatenie 157.212,87 Eur,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 82Cb/54/2025-21 zo dňa
16.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č. k. 82Cb/54/2025-21 zo dňa
16.07.2025 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 82Cb/54/2025-21 zo dňa
16.07.2025 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že zamietol návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu
ako záložného veriteľa na vlastníckom podiele vo výške 1/1 k celku vo vlastníctve žalovaného ako
záložného dlžníka, viažuceho sa k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci Liptovský Mikuláš, v

katastrálnom území F., okres Liptovský Mikuláš, evidovaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálnym odborom na LV č. XXX: pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 325
m2, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 159 m2, pozemok parc. reg. „C“ č.
XXX/X, ostatná plocha o výmere 3991 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere
1923 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 688 m2 (ďalej aj
„Nehnuteľnosti“), a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške

157.212,87 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca odôvodnil návrh tak, že žalovaný je dlžníkom povinného v 1. rade, a to spoločnosti MAGEF
s.r.o., v exekučnej veci sp. zn. 49Ek/2378/2024, vedenej v prospech žalobcu ako oprávneného, o
vymoženie 157.212,87 Eur s príslušenstvom. Povereným na vykonanie exekúcie je súdny exekútor
JUDr. Peter Urbánek so sídlom exekútorského úradu v Galante. Súdny exekútor v zmysle Exekučného

poriadku vydal príkaz na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného v 1. rade v
spoločnosti žalovaného. Žalovaný v reakcii na postup exekútora odignoroval svoje zákonné povinnosti a
svojim podaním exekútorovi oznámil, že prakticky zmaril exekučné konanie. Svoje vlastné imanie vyčíslil
na sumu vo výške 2.124.500,00 Eur, avšak v rozpore so spoločenskou zmluvou exekútorovi oznámil,
že obchodný podiel povinného v 1. rade ku dňu zániku jeho účasti v spol. žalovaného predstavuje
podiel vo výške 0,01 % namiesto správnych 25 %. Od tohto momentu neposkytuje žiadnu súčinnosť.

Žalobca má za to, že týmto konaním hrubým spôsobom ohýba právo a marí priebeh exekučného
konania. Kroky žalovaného vykazujú znaky účelového a obštrukčného konania, z ktorých je zrejmé,že nemá záujem plniť, naopak marí priebeh vymoženia žalobcovho zákonného nároku. Medzi osobou
žalovaného a povinného v 1. rade, t. j. jeho spoločníkom, existuje vzťah ovládanej a ovládajúcej osoby,
rovnako aj vzťah nadriadenosti a podriadenosti v zmysle dotknutých právnych predpisov. Žalobca má

za to, že v tomto súdnom konaní existuje objektívna hrozba zmarenia prípadnej exekúcie inými, ďalšími
procesnými obštrukciami. Je dôvodné sa domnievať, že žalovaný sa v budúcnosti môže pokúsiť o
„umelé“ zníženie vlastného imania, resp. účelovo sa zbavovať alebo zaťažovať svoj vlastný majetok
s cieľom opätovne zmariť uspokojenie žalobcu. Primeranosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia žalobca preukazuje skutočnosťou, že na príslušnom liste vlastníctva je evidované záložné

právo záložného veriteľa COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s.r.o., avšak žalobca nedisponuje informáciou,
v akom rozsahu, rovnako ako nedisponuje informáciou o hodnote predmetných pozemkov. K svojmu
návrhu pripojil listinné dôkazy, a to: upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 26.11.2024, príkaz na začatie exekúcie zo dňa 10.02.2025 sp. zn. 236EX 603/24 s elektronickou
doručenkou, odpoveď na žiadosť o poskytnutie súčinnosti od Mestského súdu Bratislava III zo dňa
30.01.2025, spoločenskú zmluvu žalovaného zo dňa 28.02.2024, žiadosť o poskytnutie súčinnosti -

odpoveď zo dňa 22.04.2025.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade žalobca existenciu nároku pre účely
vydania zabezpečovacieho opatrenia dostatočne neosvedčil. Žalobca dôvodil tým, že žalovaný po
začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu oznámil, že obchodný podiel spoločnosti MAGEF s.r.o.

(povinného v 1. rade) ku dňu zániku jej účasti v spoločnosti žalovaného bol o veľkosti 0,01 % namiesto 25
%, čím mal žalovaný zmariť exekučné konanie. Žalobca súdu predložil spoločenskú zmluvu žalovaného
zo dňa 28.02.2024, z ktorej v zmysle Čl. 7 vyplýva, že ak MAGEF s.r.o. prestane vlastniť svoj obchodný
podiel (čo sa stalo v tomto prípade na základe postihnutia obchodného podielu v exekúcii), s okamžitou
účinnosťou sa menia výšky obchodných podielov spoločníkov, a to tak, že obchodný podiel spoločníka

1, spol. S.E.G. s.r.o., bude bez ohľadu na aktuálnu výšku vkladu do základného imania spoločnosti
99,99 % a obchodný podiel spoločníka 2, spol. MAGEF s.r.o., bude bez ohľadu na aktuálnu výšku
vkladu do základného imania spoločnosti 0,01 %. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný oznámením o
výške obchodného podielu o veľkosti 0,01 % a oznámením o spôsobe výpočtu vyrovnacieho podielu
vychádzal zo znenia spoločenskej zmluvy žalovaného zo dňa 28.02.2024, čo bez ďalšieho nemožno

posúdiť ako účelové a obštrukčné konanie zo strany žalovaného v snahe vyhnúť sa plneniu. Výška
vyrovnacieho podielu bude predmetom dokazovania vo veci samej. Na účely rozhodovania o návrhu
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia argumentácia žalobcu o neposkytnutí súčinnosti zo strany
žalovaného vzhľadom na uvedené nie je dostačujúca. Žalobca rovnako dostatočne neosvedčil ani
existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia

bude ohrozená. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že medzi žalovaným a povinným v 1. rade
existuje personálne prepojenie a že na pozemkoch, na ktorých by sa malo zriadiť záložné právo, už
existuje iné záložné právo. Argumenty uvádzané žalobcom sú podľa názoru súdu prvej inštancie len v
rovine všeobecných, hypotetických úvah, z ktorých však nevyplýva konkrétne a bezprostredne hroziace
nebezpečenstvo odôvodňujúce okamžitý a bezprostredný zásah súdu. Žalobca relevantnými listinnými

dôkazmi nepreukázal, že sa žalovaný snaží bezprostredne zbaviť všetkého svojho majetku, resp. že
realizuje kroky smerujúce k tomu, že výkon budúceho rozhodnutia nebude možný. Samotná skutočnosť,
že nedošlo k úhrade žalovanej pohľadávky žalobcu, bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, nemôže zakladať dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

4.Protinapadnutémuuzneseniuvcelomrozsahupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca,
v ktorom uviedol, že odvolanie podáva, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne skonštatoval, že žalobca
svoj nárok neosvedčil a že pri výpočte zostatku vychádzal žalovaný iba zo znenia svojej spoločenskej
zmluvy zo dňa 28.02.2024, nakoľko na takúto zmenu sa v zmysle ustanovenia § 141 ods. 2 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) vyžaduje súhlas povinného v 1. rade. Ak by s takouto

zmenousúhlasil(čosapodľajehotvrdenianikdynestalo),išlobyoukracujúciúkonvočisvojimveriteľom,
a tým pádom by sa automaticky naplnilo splnenie podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
Keďže reálne k takejto zmene spoločenskej zmluvy zo dňa 28.02.2024 nikdy nedošlo a na registrovom
súde nie je v zbierke listín založená žiadna listina preukazujúca priebeh a účasť na takomto valnom
zhromaždení spoločnosti, je zrejmé, že by šlo o ukážkový príklad tzv. neexistencie právneho úkonu, a

tým pádom absolútnej neplatnosti, čo by tiež iba preukazovalo úsilie žalovaného sa v budúcnosti vyhnúť
plneniu. Podľa žalobcu má žalovaný, či už v zhode alebo bez zhody s povinným v 1. rade, úsilie v rozpore
s právnymi predpismi svojimi účelovými krokmi zmenšiť majetok podliehajúci exekúcii 2500-násobne
a svojím podaním na exekútorský úrad takéto úsilie aj reálne dokonal a vlastným konaním preukázal,že zákonom vyžadované nebezpečenstvo ohrozenia budúcej exekúcie nie je len osvedčené, ale reálne
uskutočnené. Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak,
že návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že žalobca existenciu svojho nároku dostatočne neosvedčil práve naopak z dôkazov ním
predložených je evidentné, že mu žiaden nárok voči žalovanému nevznikol. Neosvedčil ani existenciu
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude

ohrozená. Povinný MAGEF s.r.o. v čase doručenia vyššie uvedeného exekučného príkazu už nebol
spoločníkom žalovaného, nakoľko účasť povinného MAGEF s.r.o. v spoločnosti žalovaného zanikla v
súlade s ustanovenia §148 ods. 3 OBZ dňa 14.2.2025 doručením iného exekučného príkazu vydaného
súdnym exekútorom JUDr. Petrom Urbánkom dňa 14.02.2025 v exekučnom konaní sp. zn. 236EX
5/25, keď súdny exekútor žalovanému ako dlžníkovi povinného prikázal vyplatiť vyrovnací podiel
oprávnenému W. R.. Prijatie úhrady zo dňa 20.03.2025 od žalovaného z titulu vyrovnacieho podielu

výslovne písomne potvrdil súdny exekútor a preto tvrdenie žalobcu o tom, že by žalovaný odignoroval
svoje zákonné povinnosti a prakticky zmaril exekučné konanie sa teda nezakladá na pravde. Žalovaný
neporušil žiadnu zákonom ani spoločenskou zmluvou uloženú povinnosť a postupoval v súlade s
platným právom. Exekučný príkaz vydaný tým istým súdnym exekútorom následne dňa 23.04.2025
v exekučnom konaní sp. zn. 236EX 603/24 vedenom v prospech žalobcu bol vydaný v rozpore s

platnou právnou úpravou, nakoľko v čase jeho vydania povinný už nebol spoločníkom spoločnosti
žalovaného, pričom o tejto skutočnosti menovaný súdny exekútor preukázateľne vedel. Exekučný
príkaz zo dňa 23.04.2025 preto žalovaný považuje za nulitné rozhodnutie, na základe ktorého nemohli
účinne vzniknúť ani žiadne práva a teda ani právo žalobcu na podanie poddlžníckej žaloby podľa
ustanovenia§109ods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. V čase doručenia nezákonne vydaného ďalšieho
exekučného príkazu zo dňa 23.04.2025 v exekučnom konaní sp. zn. 236EX 603/24 vedenom v prospech
žalobcu už záväzok žalovaného z titulu povinnosti vyplatiť vyrovnací podiel neexistoval, keďže zanikol
riadnym splnením a preto žalovaný dňa 09.05.2025 nebol a ani teraz nie je dlžníkom povinného.
ŽalovanýjevýlučnýmvlastníkomNehnuteľností,čopotvrdilvosvojomnávrhusamotnýžalobca.Účtovná

hodnota tohto hmotného majetku žalovaného evidovaná k 31.12.2024 podľa schválenej účtovnej
závierky žalovaného je 2.121.001,00 Eur. Žalovaný nevykonal žiadny úkon smerujúci k tomu, že by
sa zbavoval majetku lebo záložné právo zriadené v prospech záložného veriteľa COMBIN BANSKÁ
ŠTIAVNICA, s.r.o. bolo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva - M.-XXXX/XXXX, ktorej
vklad bol povolený 14.06.2024. Týmto záložným právom sú zabezpečované pohľadávky dodávateľa

stavby voči žalovanému ako investorovi a ide o úplne štandardné zabezpečenie obchodnoprávnych
záväzkov.Záložnéprávovzniklodávnopredtým,akožalobcavôbeczískalexekučnýtitulvočipovinnému
MAGEF s.r.o. Žalobca sa domáha zriadenia záložného práva na celý nehnuteľný majetok žalovaného,
ktorého účtovná hodnota 2.121.001,00 Eur je evidentne neprimeraná k výške jeho údajnej pohľadávky
157.212,87 Eur, teda viac ako 13,5 krát vyššej ako samotná žalovaná pohľadávka. Žalovaný má za to, že

skutočným účelom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má byť vytváranie protiprávneho
tlaku na žalovaného hrozbou závažného zásahu do jeho podnikania a znemožniť by mu realizáciu jeho
podnikateľského zámeru. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil listinné dôkazy, a to: exekučný príkaz
vydaný JUDr. Petrom Urbánkom dňa 14.02.2025 v exekučnom konaní sp. zn. 236EX 5/25, potvrdenie
o doručení do elektronickej schránky žalovaného zo dňa 14.02.2025, žiadosť súdneho exekútora JUDr.

Petra Urbánka o poskytnutie súčinnosti zo dňa 28.03.2025, odpoveď právneho zástupcu žalovaného na
žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 22.04.2025, výpis z listu vlastníctva č. XXX žalovaného platný
k 11.12.2025, účtovnú závierku žalovaného zostavenú k 31.12.2024. Na základe vyššie uvedených
skutočnostížalovanýžiadaodvolacísúd,abyhovsúladesustanovením§387ods.1zákonač.160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) napadnuté uznesenie

potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

je vecne správne.7. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

9. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

10. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,
kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh

smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).

18. V súlade s ustanovením § 344 CSP odvolací súd posudzoval dôvody pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v medziach ustanovení o neodkladnom opatrení. Pred nariadením
neodkladného opatrenia (a teda aj zabezpečovacieho opatrenia) posudzuje súd v celkovom kontexte

požadovanej procesnej ochrany, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu

dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP) (Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092).

19. Po oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s napadnutým uznesením súdu prvej
inštancie, odvolaním žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie a správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštanciesa v napadnutom rozhodnutí dostatočne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami
významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a vec správne
skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

20. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobca svoj nárok neosvedčil.
Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca dostatočne neosvedčil
existenciunárokunaúčelyvydaniazabezpečovaciehoopatrenia.Odvolacísúdnadrámecargumentácie
súduprvejinštancieuvádza,žežalobcaexistenciusvojhonárokuopieraonímpredloženýlistinnýdôkaz,

a to príkaz na začatie exekúcie zo dňa 10.02.2024 vydaný exekútorom JUDr. Petrom Urbánekom, sp.
zn. 236EX 603/24, čím žalobca nepreukázal ani neosvedčil existenciu konkrétneho nároku a neopísal
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie jeho nároku, nakoľko poskytnúť ochranu
možno len existujúcemu odôvodnenému nároku, pričom žalobca osvedčil len existenciu samotného
exekučného konania. Obsah procesného útoku žalobcu a obsah procesnej obrany žalovaného bude
predmetom dokazovania vo veci samej, na základe ktorého bude konajúci súd následne vyhodnocovať

skutkovú a právnu opodstatnenosť uplatneného nároku.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2011 zo dňa 25.04.2012 vo
vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, svojím obsahom a účelom blízkym zabezpečovaciemu opatreniu v zmysle

CSP, uviedol, že: „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však
byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“

22. K zmene spoločenskej zmluvy žalovaného zo dňa 28.02.2024 podľa žalobcu nikdy nedošlo, nakoľko
na túto zmenu je potrebný súhlas povinného v 1. rade, a ak by súhlasil, išlo by o ukracujúci úkon voči
svojimveriteľom.Naregistrovomsúdeniejevzbierkelistínzaloženážiadnalistinapreukazujúcapriebeh
aúčasťnatakomtovalnomzhromaždeníspoločnostižalovaného.Akouviedolajsúdprvejinštancie,sám

žalobca predložil súdu prvej inštancie spoločenskú zmluvu spoločnosti žalovaného zo dňa 28.02.2024,
z ktorej v zmysle Čl. 7 vyplýva, že ak MAGEF s.r.o. prestane vlastniť svoj obchodný podiel (čo sa stalo v
tomto prípade na základe postihnutia obchodného podielu v exekúcii), s okamžitou účinnosťou sa menia
výšky obchodných podielov spoločníkov, a to tak, že obchodný podiel spoločníka 1, spol. S.E.G. s.r.o.,
bude bez ohľadu na aktuálnu výšku vkladu do základného imania spoločnosti 99,99 %, a obchodný

podiel spoločníka 2, spol. MAGEF s.r.o., bude bez ohľadu na aktuálnu výšku vkladu do základného
imania spoločnosti 0,01 %. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný oznámením o výške obchodného podielu
vo výške 0,01 % a oznámením o spôsobe výpočtu vyrovnacieho podielu vychádzal zo znenia svojej
spoločenskej zmluvy zo dňa 28.02.2024. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že žalobca dostatočne
neosvedčil existenciu nároku, teda kedy došlo k vzniku jeho pohľadávky, a preto konanie žalovaného,

ako ho opisuje žalobca, nemožno posúdiť ako marenie exekučného konania a vymoženia žalobcovho
nároku v snahe vyhnúť sa plneniu, nakoľko z obsahu spisového materiálu vyplýva len, že spoločenská
zmluva žalovaného bola podpísaná v Bratislave dňa 28.02.2024 V. B., konateľom žalovaného.

23. Primeranosť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia preukazoval žalobca skutočnosťou,

že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného je evidované záložné právo záložného veriteľa
COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s.r.o., so sídlom Kysihýbelská 29, 969 01 Banská Štiavnica, IČO:
31 631 134, pričom žalobca uvádza, že nedisponuje informáciou o rozsahu ani o hodnote vyššie
uvedených nehnuteľností, ale z dôvodu právnej istoty podáva návrh na celú majetkovú podstatu listu
vlastníctva č. XXX. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

aj z dôvodu, že argumenty uvádzané žalobcom sú podľa názoru súdu prvej inštancie, a totožne
aj odvolacieho súdu, len v rovine všeobecných, hypotetických úvah a že na nehnuteľnostiach, na
ktorých žiada zriadiť záložné právo, už existuje záložné právo. Odvolací súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že žalobca hodnoverne neosvedčil ani primeranosť zásahu do práv žalovaného, ktorého sa
domáhal, nakoľko je úlohou a povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať skutočnosť, akú hodnotu mala

zabezpečovaná nehnuteľnosť, ktorej zabezpečenia sa domáhal do výšky svojej pohľadávky 157.212,87
eur. Podľa Civilného sporového poriadku nie je úlohou súdu zisťovať materiálnu pravdu, t. j. ani
zisťovať, akým majetkom v skutočnosti žalovaný disponuje, resp. aká je hodnota zabezpečovaného
majetku, keďže dôkazná povinnosť leží na strane sporu, ktorá s uvádzanými skutočnosťami spája preňu priaznivé následky. Žalobca mal možnosť osvedčiť aspoň približnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá
mala byť zabezpečená záložným právom, a to buď odborným vyjadrením, alebo priložením inzerátov
o predaji obdobných nehnuteľností či nehnuteľného majetku. Bolo povinnosťou žalobcu osvedčiť, že

žiada nariadiť zabezpečovacie opatrenie k majetku, kde nebude daná disproporcia medzi žalovanou
pohľadávkou a hodnotou majetku, ktorým má byť pohľadávka zabezpečená. V danom prípade z návrhu
žalobcu vyplýva, že relevantným spôsobom neosvedčil hodnotu majetku, ktorý žiadal zaťažiť zriadením
záložného práva.

24. Samotná existencia záložného práva na nehnuteľnostiach ešte sama o sebe nezakladá dôvodnosť
tvrdenia žalobcu o existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená, a žalobca taktiež neosvedčil tvrdenie,
že žalovaný svojimi krokmi zmenšuje majetok podliehajúci exekúcii. Odvolací súd zdôrazňuje, že obava
zohrozeniaexekúcie,predstavujúcajednuzkumulatívnychzákonnýchpodmienokvzmysle§343ods.1
CSP, nemôže byť založená na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale ide
o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. Z vyššie uvedených údajov podľa

názoruodvolaciehosúdujednoznačnevyplýva,žepodľastavurozhodnéhovčasevydanianapadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, je nutné konštatovať,
že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej majetok je postačujúci na uspokojenie pohľadávky v
prípade nutnosti realizovania exekúcie za účelom vymoženia žalovanej pohľadávky, ktorá je nižšia ako
majetok žalovaného (v hodnote 2.124.500,00 eur netto), pričom do úvahy prichádza aplikácia viacerých

spôsobov vykonávania exekúcie predpokladaných zákonom, čo samo osebe vylučuje opodstatnenosť
tvrdenia žalobcu o existencii dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Tvrdenia uvedené žalobcom, pri
ich objektívnom posúdení, odvolací súd vyhodnotil ako skutočnosti, ktoré žalobcom tvrdenú obavu
z ohrozenia exekúcie v žiadnom prípade neosvedčujú. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí
byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade naplnené nebolo, keďže pre splnenie

predmetnej zákonnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, v nadväznosti na
nevyhnutnosť objektívneho posúdenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie, nemôže postačovať len
to, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného je evidované záložné právo záložného veriteľa
COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s.r.o., so sídlom Kysihýbelská 29, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 31
631 134, a že nedošlo k uspokojeniu žalovanej pohľadávky v exekučnom konaní.

25. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho aby zachádzal do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s ohľadom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a z
tohto dôvodu odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom na
ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nie je možné napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakýchdôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).