Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/185/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114211051
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:7114211051.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov

senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej ml. v spore žalobcu: NaZ TRANS, spol. s r. o.,
IČO: 31 735 428, so sídlom 044 45 Svinica 86, právne zastúpený: JUDr. Jozef Tomko, advokát so
sídlom: Floriánova 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 505 proti žalovanému: M.S.TRANSPORT, s.r.o., IČO:
44 731 698, so sídlom: 951 92 Lovce 205, právne zastúpený: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so
sídlom: Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876 na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č.k. 23Cb/184/2014-461 zo dňa 13.septembra 2021 v spojení s opravným uznesením č.k.
23Cb/184/2014-508 zo dňa 14. marca 2022 o zaplatenie 11.139,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/184/2014-461 zo dňa 13.09. 2021
v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/184/2014-508 zo dňa 14.03. 2022 vo výroku č. I mení tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.856,64 eur spolu so 6,5% ročným úrokom z omeškania od
10.05.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/184/2014-461 zo dňa 13.09. 2021
v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/184/2014-508 zo dňa 14.03. 2022 vo výroku II mení tak, že

žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi rozsahu 66%.

III. Krajský súd v Bratislave priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 66%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ( ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 23Cb/184/2014-461
zo dňa 13.09. 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/184/2014-508 zo dňa 14.03. 2022
( ďalej v texte aj ako „ napadnutý rozsudok alebo rozsudok súdu prvej inštancie“) zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 11.139,85 eura so 6,5 % úrokmi z omeškania ročne od 10.05.2013

do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a o náhrade trov konania rozhodol
tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.04.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške
11.139,85 eura s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody, za ktorú zodpovedá žalovaný.
Žalobca uviedol, že spoločnosť U.S. Steel Košice, s.r.o. ako odosielateľ mala s ním ako dopravcom
uzatvorenú rámcovú zmluvu o preprave veci. Na základe tejto rámcovej zmluvy a objednávky mal
žalobca v marci 2012 pre odosielateľa prepraviť oceľové zvitky z miesta odoslania Košice do miesta

určenia Vráble. Prepravu si žalobca objednal u žalovaného písomne dňa 19.03.2013. Preprava mala byť
vykonaná z miesta odoslania U.S. Steel Košice, s.r.o. do miesta určenia Matador Automative Vráble a.s.,
s termínom doručenia 20.03.2013, kedy bolo prijímateľom zistené, že prepravovaný tovar je poškodený,
oceľové zvitky boli zatečené vodou a z toho dôvodu neboli prevzaté prijímateľom a tovar bol vrátený späťdo miesta odoslania. V zmysle rámcovej zmluvy boli tieto poškodené oceľové zvitky ako nepoužiteľné
zošrotované. Hodnota zošrotovaných prepravovaných oceľových zvitkov bola určená odosielateľom a
od tejto hodnoty odrátaná hodnota oceľového šrotu a výsledná suma vo výške 11.139,85 eura pripísaná

žalobcovi ako škoda, ktorá bola uhradená vzájomným započítaním pohľadávok. Dňa 25.04.2013 vystavil
žalobca faktúru, ktorou si uplatnili voči žalovanému náhradu tejto škody. Žalovaný túto škodu nezaplatil.
3. Žalovaný považoval nárok žalobcu na náhradu škody za nedôvodný a neoprávnený s tým, že
nemožno zamieňať poškodenie a zatečenie tovaru. Žalovaný namietal správnosť postupu žalobcu pri
vrátení tovaru späť do Košíc. Žalobcove uznanie škody, nezakladá automaticky povinnosť žalovaného

uznanú škodu žalobcovi nahradiť. Podľa žalovaného v prípade pochybností žalobcu o prepravovanom
tovare,bolopotrebnévykonaťohliadkutovarusprípadnýmriešenímpoistnejudalosti.Žalovanýnamietal
nepreukázanie vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi jej vznikom a následkom, ktorý by odôvodňoval
náhradu škody a namietal vyčíslenie jej výšky. Žalovaný poukázal na trestné konanie prebiehajúce pred
OO PZ, odbor kriminálnej polície Nitra.
4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca mal s obchodnou spoločnosťou

U.S. Steel Košice s.r.o. uzatvorenú rámcovú zmluvu o preprave veci, na základe ktorej boli uvedenou
spoločnosťou žalobcovi vystavované objednávky na vykonanie jednotlivých prepráv. V marci 2013 mal
žalobca prepraviť oceľové zvitky z miesta odoslania Košice do miesta určenia Vráble. Túto prepravu
vykonal žalobca na základe objednávky prostredníctvom žalovaného. Dňa 19.03.2013 vystavil žalobca
objednávku č. 04/03/2013, ktorou si objednal u žalovaného prepravu veci, zásielky z miesta nakládky

U.S. Steel Košice do miesta vykládky Matador Automotive Vráble a.s., s termínom nakládky 19.03.2013
a termínom vykládky 20.03.2013 za cenu 330 eur + DPH. Predmetom prepravy bol hutný materiál,
oceľové zvitky v počte 6 kusov, ktoré boli ošetrené ochrannou vrstvou oleja a zabalené v igelite. Prepravu
vykonával žalovaný v dohodnutom termíne. Počas vykonávania prepravy došlo k nehode pri Zvolene,
záznam o dopravnej nehode nebol vyhotovený, pretože polícia k nehode nebola privolaná. Vzhľadom na

poveternostné podmienky zišiel vodič mimo cesty, z vozidla vypadol jeden oceľový zvitok, igelitový obal
bol od snehového poprašku a blata. Zvitky boli preložené žeriavom na iný ťahač žalovaného. V konaní
nebolo sporné, že z návesu vypadol iba jeden zvitok a ostatné boli prekladané priamo, bez toho, aby boli
položené na zem. Ako posledný bol naložený vypadnutý zvitok. V konaní nebolo preukázané, či sa voda
dostala aj k iným prepravovaným zvitkom. Dňa 20.03.2013 pri vykládke zásielky v spoločnosti Matador

Automotive Vráble a.s. zamestnanci spoločnosti zistili, že z návesu vyteká voda, vyložili prvý zvitok, ktorý
bol umývaný, nafotili ho a vyhotovili záznam o poškodení prepravovanej zásielky, ktorý vodič podpísal.
Príjemcazásielky,MatadorAutomotiveVráblea.s.zásielkuodosielateľovivrátil,nakoľkobolapodľaneho
poškodená celá zásielka. Odosielateľ, spoločnosť U.S. Steel Košice s.r.o. zlikvidovala všetky zvitky a
faktúrou č. 1400177113 si uplatnila od žalobcu škodu vo výške 11.139,85 eura, ktorú si následne voči

žalobcovi započítala. K vyhodnoteniu škodovej udalosti a ani k ohliadke vrátenej prepravovanej zásielky
žalobca nebol prizvaný, odosielateľom nebola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá by preukazovala
rozsah poškodenia zvitkov. Žalobca si následne faktúrou č. 130220 uplatnil u žalovaného náhradu
škody vo výške 11.139,85 eura, ktorú žalovaný neuhradil. Za účelom zistenia rozsahu poškodenia
prepravovaného tovaru bol v konaní ustanovený znalec, ktorý skonštatoval poškodenie prepravovaných

zvitkov vyrobených z ocele HC260XD. Uviedol, že zatečený zvitok príjemca zásielky nemohol použiť
na požadovaný účel a nebolo ho možné použiť ani na iný účel. Cenu jednej tony ocele HC260XD určil
znalec vo výške 753 eur a cenu jednej tony šrotu vo výške 250 eur. Množstvo poškodených zvitkov
nebolo jednoznačne zistené.
5. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie vec podľa § 610, § 621, § 622 ods. 1 a 2 a § 624

Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že strany sporu uzatvorili platne zmluvu o preprave veci a to
akceptáciou objednávky č. 04/03/2013 zo dňa 19.03.2013 žalovaným. Zmluva bola uzatvorená medzi
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia § 610 a nasledujúce
Obchodného zákonníka. Žalobca v objednávke vymedzil podstatné náležitosti zmluvy o preprave veci,
zmluvné strany, predmet prepravy, určil miesto nakládky a vykládky, zároveň bola uvedená cena za

vykonanie prepravy. Prijatím objednávky žalovaný akceptoval žalobcom navrhnuté zmluvné dojednania.
Žalobca ako dopravca vykonal prepravu veci v súlade s § 621 Obchodného zákonníka prostredníctvom
tretej osoby, keď na prepravu veci využil služby ďalšieho dopravcu, žalovaného. Odosielateľovi a
následne žalobcovi bola pri preprave veci spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá žalovaný, ďalší
dopravca. Ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, pričom žalovaný nepreukázal žiaden liberačný

dôvod, ktorý by ho zbavil zodpovednosti za škodu. Súd prvej inštancie ustálil výšku žalovaným
spôsobenej škody vychádzajúc z jej vyčíslenia odosielateľom zásielky a znaleckého posudku, dôvodiac,
že tieto dôkazy si vzájomne neodporujú a vzájomne sa podporujú. Odosielateľ zásielky vyčíslil škodu
na sumu 11.139,85 eura (od ceny zásielky 16.407.35 eura odrátal cenu poškodenej zásielky 5 607.50eura). Podľa znaleckého posudku číslo 02/2018 vypracovaného znalcom Ing. Pavlom Kriškom, PhD.
bola škoda na zásielke 10.923,17 eura a to podľa bodu 4 a 5 záverov znaleckého posudku (cenu zásielky
vyrátalznalecpoprepočtenatonyvovýške16.553,67euraahodnotušrotupoprepočtenatony5.630,50

eura). Rozdiel vo vyčíslení škody medzi odosielateľom zásielky a znaleckým posudkom vo výške 216.68
eura považoval súd prvej inštancie za nepatrnú vzhľadom na celkovú výšku žalovanej sumy. Súd prvej
inštancie priznal žalobcovi uplatnenú sumu v plnej výške spolu s úrokmi z omeškania, ktorých výška bola
určená v súlade s § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty,
ktorú žalobca poskytol žalovanému na úhradu škody vo faktúre č. 130220. O trovách konania rozhodol

súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech,
súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100% proti žalovanému, ktorý úspech nemal.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (§262 ods. 1 CSP).
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal
jeho zmeny tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100% pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm.
b), f) a h) Civilného sporového poriadku. Konštatoval, že zásadnou skutočnosťou, ktorú súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí posúdil inak, je rozsah škody spočívajúci v množstve poškodených
prepravovaných zvitkov. Zo skutkového stavu zachyteného aj v napadnutom rozhodnutí vyplývajúceho
z výpovedí svedkov podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že poškodený bol jeden zvitok. Na tomto

množstve sa v podstate zhodli všetci vypovedajúci svedkovia a toto množstvo vyplýva aj zo zápisnice
z výsluchu konateľa žalovaného pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Naproti tomu, skutočnosť,
že by konaním žalovaného došlo k poškodeniu všetkých zvitkov pri preprave, nevyplýva zo žiadneho
dôkazu, a to ani zo znaleckého posudku Ing. Krišku. Znalec sa zameral na rozsah poškodenia jedného
zvitku, ktorú skutočnosť znalec potvrdil pri svojej výpovedi dňa 17.10.2018. Žalovaný má za to, že zo

znaleckého posudku a následnej výpovede znalca pred súdom vyplýva rozsah škody v podobe jedného
zvitku, nie všetkých zvitkov (6ks). Skutkové závery súdu prvej inštancie považuje žalovaný v zjavnom
rozporesdôkazmitvoriacimipemzumdôkazov,akoajjehovlastnýmskutkovýmzistenímprezentovaným
v odôvodnení rozsudku, a na základe takto nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu, dospel podľa
žalovaného, súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1

písm.f)CSP,keďnepostupovalvsúladesozásadouvoľnéhohodnoteniadôkazovpodľačl.15CSP. Súd
prvej inštancie nebol v ďalšom konaní viazaný názorom odvolacieho súdu v časti, v ktorej tento vyjadril
svoju predstavu o skutkových záveroch, ktoré mali vyplynúť z dôkazov, ktoré vykonal iba súd prvej
inštancie a odvolací súd ich sám nezopakoval . Prvoinštančný súd bol viazaný len právnym hodnotením
krajského súdu - teda len závermi vzťahujúcimi sa na výklad príslušných zákonných ustanovení (§ 391

ods. 2 CSP). Žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal, že sa tento riadil skutkovými závermi krajského
súdu v tom smere, že poškodená bola celá zásielka a pri nezmenenej dôkaznej situácii vyhodnotil
rovnaké dôkazy úplne odlišne a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia takejto zmeny v názore. V tomto
smere konštatoval žalovaný arbitrárnosť odvolaním napadnutého rozsudku. Žalovaný bol toho názoru,
že súd prvej inštancie sa nemal cítiť viazaný skutkovými zisteniami odvolacieho súdu urobenými v

rozpore s § 384 ods.1 CSP, keďže odvolací súd nevykonal potrebné dokazovanie. Žalovaný poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Vobdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021, ktoré je
podľa neho aplikovateľné aj na aktuálne konanie vo vzťahu k tzv. vertikálnemu precedensu s kasačnou
záväznosťou. Žalovaný vo svetle skutkového zistenia súdu prezentovaného v bode 16. odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku, namietal zjavnú zmätočnosť napadnutého rozsudku dôvodiac, že z

napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd mal za preukázané poškodenie len jedného zvitku a napriek
tomu priznal žalobcovi náhradu škody za všetkých šesť zvitkov. Žalovaný mal za to, že prvoinštančný
súd nedal ani v tomto bode jednoznačnú odpoveď na otázku rozsahu škody, keďže sa venoval viac
výpočtu samotnej ceny prepravovaného tovaru a nie spôsobenej škode vo výške 16553,67 eur. Táto
suma sa nikde v znaleckom posudku Ing. Krišku neuvádza a preto v tejto časti považuje žalovaný

odôvodnenie súdu prvej inštancie za zmätočné, poukazujúc na jeho právo na presvedčivé odôvodnenie
súdneho rozhodnutia podľa konštantnej rozhodovacej praxe Európskeho súd pre ľudské práva, ako
aj ústavného súdu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje špecifickú odpoveď na
podstatný argument, pričom táto odpoveď musí vychádzať z takého výkladu príslušnej právnej normy,
ktorý zodpovedá obsahu takejto právnej normy. V opačnom prípade treba považovať odôvodnenie

rozhodnutia za arbitrárne a takýto výklad súdu za postup, ktorý by bol v rozpore nielen s čl. 152 ods.
4 ústavy, ale aj s čl. 1 ods. 1 ústavy, a teda s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp
právnej istoty, ktorého základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči ním bude zachovávať
právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnýmiprávnymi predpismi, t. j. že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Žalovaný mal za to,
žebol naplnenýodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b)CSP.Žalovanývzhľadomnazistenýskutkový
stav, z ktorého vychádza poškodenie zásielky len v rozsahu jedného prepravovaného zvitku, považuje

posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody súdom prvej inštancie, za nesprávne. Podľa názoru
žalovaného súd ustanovenie § 624 ods.2 Obchodného zákonníka nesprávne na zistený skutkový stav
aplikoval. Žalovaný zdôraznil, že počas konania nebolo preukázané poškodenie celej prepravovanej
zásielky. Z vykonaných dôkazov, najmä výsluchu svedkov, znaleckého posudku a výsluchu znalca, ako
aj pripojeného trestného spisu, vyplývalo poškodenie jedného zvitku. Nemožno preto spravodlivo žiadať

od žalovaného uhradenie celej hodnoty zásielky ako ju určil súd prvej inštancie, pretože zásielka nebola
poškodená v celom rozsahu a žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno o poškodení celej zásielky.
Žalovaný pripustil poškodenie jedného prepravovaného zvitku.
7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie
za vecne správne a navrhol toto potvrdiť. Poukázal na obsah znaleckého posudku, v ktorom
znalec konštatuje možnosť poškodenia prepravovaných zvitkov a teda ich následnú nepoužiteľnosť v

automobilovom priemysle a cituje príslušnú časť obsahu znaleckého posudku. Žalobca poukázal na
obsah písomného poučenia odovzdaného žalovanej pri naložení zvitkov, podľa ktorého sa prepravovaný
tovar nemal dostať do kontaktu s vodou. Nakoniec konštatoval, že žalovaná neprejavila záujem
dohodnúť sa na náhrade škody, naopak od začiatku tento spochybňovala.
8. Žalovaný v obsahu svojho vyjadrenia poukázal na nesprávny obsah citácií žalobcom zo znaleckého

posudku znalca Ing. Krišku a na výpoveď znalca pred súdom dňa 17.10.2018, z ktorej možno
dovodiť poškodenie exaktne jedného zvitku, pretože poškodenie ostatných zvitkov nebolo možné
jednoznačne zistiť. Znalec teda nekonštatoval poškodenie celej zásielky a argumentáciu žalobcu
považuje žalovaný za účelovú a zavádzajúcu. Žalovaný uviedol, že upozornenie zo strany odosielateľa
zásielky, na ktoré poukazoval žalobca, nikdy žalovaný neobdržal. Z fotografii založených v súdnom

spise z vykládky zásielky v Matador Automotive Vráble podľa žalovaného vyplýva, že prepravované
zvitky boli prepravované na zaplachtovanom návese ťahača, ktorý v bežnej praxi spĺňa požiadavku
odosielateľa ochrany pred poveternostnými vplyvmi. V opačnom prípade by zjavne nedošlo ani len k
nakládke prepravovaného tovaru v US Steel Košice. Nakoniec žalovaný uviedol, že mu nemôže byť na
ťarchu, že sa po oboznámení so skorším rozhodnutím odvolacieho súdu nerozhodol dohodnúť sa so

žalobcom na náhrade jeho údajnej škody. Žalovaný mal za to, že žalobca nekonal riadne a s odbornou
starostlivosťou, predmetná škoda mohla byť vyriešená v rámci poistného plnenia, ak by predmetná
škoda bola riadne zdokladovaná a preukázaná. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prevej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( § 379 a 380 ods. 1 CSP), nariadil vo veci pojednávanie a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
10.Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd nariadil na deň 14.01.2026 pojednávanie, na ktorom vykonal v zmysle § 384 ods. 1

CSP dokazovanie oznámením obsahu listín, a to stanoviskom spoločnosti U.S. Steel z 29.júla 2013,
stanoviskom príjemcu a znaleckým posudkom č. 02/2018 vyhotoveným znalcom z odboru Strojárstvo
Ing. Pavlom Kriškom, PhD. dňa 29.05.2018 (ďalej len „znalecký posudok“).
12. V preskúmavanej veci nebolo zo skutkového hľadiska medzi stranami sporné, že žalobca na základe
rámcovej zmluvy vykonával pre spoločnosť U.S. Steel Košice, s.r.o. prepravu vecí individualizovaných

objednávkami spoločnosti. V marci roku 2013 vykonával žalobca pre spoločnosť U.S. Steel Košice,
s.r.o. prepravu oceľových zvitkov v počte 6 kusov a to prostredníctvom žalovaného. Nespornou
skutočnosťou je objednanie si prepravy zásielky žalobcom u žalovaného objednávkou č. 04/03/2013
vystavenou dňa 19.03.2013 a to z miesta nakládky U.S. Steel Košice, s.r.o. do miesta vykládky Matador
Automotive Vráble, a.s. s termínom nakládky 19.03.2013 a termínom doručenia 20.03.2013. Strany

nesporovali, že počas prepravy zásielky prišlo k dopravnej nehode, kedy vodič vozidla prepravujúceho
zásielku zišiel s vozidlom v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok z cesty a zásielka
bola poškodená. K dopravnej nehode nebola volaná polícia, zásielka bola preložená a dopravená iným
vozidlom. Sporným zostal rozsah poškodenia zásielky a teda aj rozsah nárokov na náhradu škody
vzniknutej na zásielke zo zodpovednosti žalovaného ako dopravcu. Žalobca si v predmetnom konaní

uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v rozsahu zodpovedajúcemu poškodeniu kompletnej
zásielky ( 6 kusov oceľových zvitkov). Žalovaný pripúšťal poškodenie jedného kusa oceľového zvitku.
Príjemca zásielky Matador Automotive Vráble, a.s. zásielku oceľových zvitkov odosielateľovi U.S.
Steel Košice, s.r.o. ako celú poškodenú vrátil a odosielateľ vrátenú zásielku zlikvidoval a uplatnil si vočižalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 11.139,85 eur, ktorý záväzok žalobcu zanikol započítaním
vzájomných pohľadávok žalobcu a spoločnosti U.S. Steel Košice, s.r.o.. K ohliadke vrátenej zásielky
po jej vyhodnotení príjemcom ako poškodenej žalobca nebol prizvaný a o jej fyzickom stave po

deklarovanom poškodení nebola vyhotovená fotodokumentácia.
13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany sporu uzatvorili v súlade s Obchodným zákonníkom
platne zmluvu o preprave veci a žalobca ako dopravca vykonal prepravu veci v súlade s § 621
Obchodného zákonníka prostredníctvom tretej osoby, keď na prepravu veci využil služby ďalšieho
dopravcu, žalovaného. Zo stanoviska spoločnosti U.S. Steel z 29.júla 2013 a znaleckého posudku,

posúdiac tieto dôkazy ako vzájomne podporujúce sa , dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi
vznikol voči žalovanému ako ďalšiemu dopravcovi nárok na náhradu škody na zásielke vo výške
11.139,85 eur, teda nárok zodpovedajúci poškodeniu celej zásielky predstavujúcej 6 kusov oceľových
zvitkov, za ktorú škodu nesie žalovaný objektívnu zodpovednosť podľa § 624 Obchodného zákonníka.
14. Pre úpravu zodpovednosti dopravcu za škodu na prevzatej zásielke platia špeciálne ustanovenia §
622 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto právna úprava sa nevzťahuje na všetku škodu, ktorú môže

dopravca resp. zasielateľ porušením povinností zo zmluvy o preprave veci spôsobiť. Vzťahuje sa len na
zodpovednosť za škodu na zásielke, ktorá bola dopravcom prevzatá. Pre vznik zodpovednosti dopravcu
za škodu na zásielke je bez relevancie, či dopravca porušil konkrétnu povinnosť. Dopravca vždy
zodpovedá za poškodenie, znehodnotenie, zničenie prípadne stratu zásielky. Poškodený (odosielateľ
alebo príjemca zásielky) musí v súlade s § 622 ods. 1 Obchodného zákonníka pre vznik zodpovednosti

dopravcu za škodu na zásielke preukázať prevzatie zásielky dopravcom na prepravu, vznik škody na
zásielke spočívajúcej v zničení, znehodnotení, poškodení alebo jej strate a časové hľadisko vzniku tejto
škody v dobe od prevzatia zásielky dopravcom do jej vydania príjemcovi. Zodpovednosť dopravcu za
škodu na zásielke je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa môže zbaviť len v prípadoch preukázania
v § 622 ods. 2 Obchodného zákonníka vymedzených liberačných dôvodov. Dopravca je povinný hradiť

len škodu na zásielke a nie inú škodu spôsobenú stratou, zničením, poškodením alebo znehodnotením
zásielky.
15. Dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody na zásielke, ako aj jej výšky, teda aj ohľadom hodnoty
zásielky v momente jej prevzatia na prepravu, znáša ten, kto sa voči dopravcovi dovoláva nároku na
náhradu škody. V súlade s právnou teóriou leží dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností na tom

účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Na žalobcovi viazlo v konaní dôkazné
bremeno tvrdenia a preukázania podmienok vzniku nároku na náhradu škody na zásielke, za ktorú
zodpovedá žalovaný ako dopravca. Žalobca bol teda v zásade povinný tvrdiť, že bola uzatvorená zmluva
o preprave, ktorá skutočnosť však medzi stranami nebola spornou, ďalej poskytnúť tvrdenia o zničení,

znehodnotení alebo strate zásielky, teda poskytnúť tvrdenia o vzniku škody na zásielke a to v období od
prevzatia zásielky dopravcom do jej vydania príjemcovi a o rozsahu škody na zásielke a svoje tvrdenia aj
preukázať, pokiaľ zostali medzi stranami sporné. Ak žalobca v spore tvrdil poškodenie/zničenie zásielky
6 kusov oceľových zvitkov/ a tvrdil konkrétny rozsah škody, ktorej náhradu si v spore voči žalovanému
uplatnil, potom ho zaťažovalo dôkazné bremeno, preukázať tieto svoje tvrdenia, pretože ich žalovaný

v konaní sporoval.
16. Podľa odvolacieho súdu žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o poškodení
zásielky a rozsahu škody len vo vzťahu ku jednému kusu prepravovanému oceľového zvitku. Zo
znaleckého posudku vyplýva, že znalec skúmal a posudzoval jediný prepravovaný oceľový zvitok,
ktorý pri dopravnej nehode z prepravného vozidla vypadol alebo bol vyložený z návesu; potom čo

sa nachádzal mimo náves bol v styku so snehom a blatom, z dôvodu poškodenia obalovej fólie
tohto oceľového zvitku (natrhnutie vrchnej vrstvy, lokálne úplné odhalenie povrchu oceľového zvitku) a
následne bol oceľový zvitok v kontakte s vodou počas jeho umývania. (bod 2.1 písm. g) znaleckého
posudku). Znalec dospel k záveru, že oceľový zvitok zatečený vodou nie je možné použiť na účel
požadovaný príjemcom zásielky, t.j. pre lisovanie výliskov pre VW ani na iný účel predpokladaný

príjemcom zásielky ( body 3. a 4. znaleckého posudku). Pokiaľ ide o cenu jedného oceľového zvitku
z ocele HC260XD vyrobenú podľa normy VW50060-1 odvolací súd vychádzal jednak zo znaleckého
posudku číslo 02/2018 vypracovaného znalcom Ing. Pavlom Kriškom, PhD., kedy bola celková škoda
na zásielke ( vychádzal z premisy poškodenia 6 oceľových zvitkov) vyčíslená vo výške 10 923,17 €
(cenu zásielky vyrátal znalec po prepočte na tony vo výške 16 553,67 € a hodnotu šrotu po prepočte

na tony vo výške 5630,50 Eur ) , pričom žalobca ako odosielateľ zásielky si vyčíslil škodu na sumu
11 139,85 € (od ceny zásielky vyčíslenej vo výške 16 407,35 € odrátal cenu poškodenej zásielky
vo výške 5607,50 €.) Rozdiel medzi vyššie uvedenými výpočtami predstavuje sumu 216,68 €, pričom
túto sumu odvolací súd považuje za nepatrnú vzhľadom na celkovú výšku žalovanej sumy. Nárok nanáhradu škody za jeden poškodený oceľový zvitok vo výške 1.856,64 Eur odvolací súd priznal zo
škody vyčíslenej žalobcom (rozdiel medzi oboma vyčíslenými škodami nepatrný), pričom prihliadal aj na
postoj žalovaného v prejednávanej veci. Zo stanoviska spoločnosti U.S. Steel, s.r.o. je možné zistiť, že

spoločnosť na základe rozsahu poškodenia rozhodla o zošrotovaní vrátených oceľových zvitkov.
17. Zo znaleckého posudku, ani stanoviska spoločnosti U.S. Steel, s.r.o. nie je možné dospieť k
záveru o poškodení žalovaným prepravovanej zásielky 6 kusov oceľových zvitkov v inom rozsahu ako
znalcom identifikovanom poškodení jedného oceľového zvitku, ktorý pri dopravnej nehode zo závesu
vypadol, v dôsledku poškodenia obalovej fólie sa dostal do styku s blatom a snehom a následne bol

čistený za pomoci vody. Poškodenie alebo zničenie ďalších kusov oceľových zvitkov z vykonaného
dokazovania, vrátane dokazovania znaleckým posudkom a stanoviskom samotnej spoločnosti U.S.
Steel, s.r.o. nevyplýva a takýto záver odporuje aj zisteniam súdu prvej inštancie, ku ktorým súd dospel
z jednotlivých svedeckých výpovedí svedkov D. X., U. W., S. D. a výsluchu znalca.
18. So zreteľom na zmysel dôkazného bremena , ktoré umožňuje súdu rozhodnúť o veci samej i v
takýchprípadoch,keďurčitáskutočnosťvýznamnápodľahmotnéhoprávaprerozhodnutieoveci,nebola

preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia
tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá, odvolací súd dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a žalobcovi priznať náhradu škody zodpovedajúcu
rozdielu ceny, ktorú mal oceľový zvitok v čase jeho prevzatia dopravcom a cenou, ktorú mal potom,
čo bol poškodený vodou a vo zvyšku ním uplatneného nároku tento zamietnuť, pretože v tejto časti

neuniesol žalobca dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených podmienok vzniku nároku na náhradu
škody voči žalovanému ako dopravcovi.
19. V časti, v ktorej bol žalobcovi priznaný voči žalovanému nárok na náhradu škody, zaviazal
odvolací súd žalovaného zaplatiť žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 6,5% ročne
od 10.05.2013 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania ani splatnosť žalobcom uplatneného nároku na

náhradu škody, nebola žalovaným v priebehu konania sporovaná.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa ust. § 388 CSP v časti nároku 9 283,21 ,-eur zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

20.O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a náhrady trov odvolacieho konania

rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa domáhal
zaplatenia náhrady škody v sume 11.139,85 eur a bol úspešný čo do sumy 1.856,64 eur a neúspešný
čo do sumy 9,283,21 eur. Z celkovej sumy 11.139,85 eur predstavuje úspech žalobcu sumu 1.856,64
eur, úspech žalovaného sumu 9,283,21 eur, čo znamená úspech žalovaného v rozsahu 66% (úspech
žalobcu 16 % - úspech žalovaného 82 %). Žalovanému, ktorý mal v konaní čiastočný úspech odvolací

súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
66%, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním práva.
21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).