Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. január 2026

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 15P/112/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625203603
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Ragačová Černíková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2026:6625203603.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou o veci starostlivosti o maloleté

dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: otec C. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. XXX/XX, D. a matka E. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, D., o zmene úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a v právnej veci oprávneného z výživného:
F. B., narodený XX.XX.XXXX o úprave výživného do dosiahnutia plnoletosti, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá A. B., narodená XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca C. B.,
narodeného XX.XX.XXXX.

II. Obaja rodičia s ú o p r á v n e a p o v i n n í maloletú A. B. zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Matka E. B., narodená XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej A. B. výživným
v sume 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom 18.08.2025.

IV. Zameškané výživné na maloletú A. B. za obdobie od 18.08.2025 do 09.01.2026 v celkovej sume

442,- Eur je matka povinná uhradiť v 10. mesačných splátkach po 44,20 Eur spolu s bežným výživným
počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku.

V. Styk matky s maloletou A. B. sa neupravuje, ponecháva sa na dohode rodičov.

VI. Matka E. B., narodená XX.XX.XXXX je povinná uhradiť výživné na F. B., narodeného XX.XX.XXXX
za obdobie od 18.08.2025 do 29.08.2025 v celkovej sume 41,16 Eur k rukám oprávneného F. B. do 15
dní odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku.

VII. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 15P/160/2024-54 zo dňa
24.10.2024, právoplatného a vykonateľného 12.11.2024 v časti o úprave výkonu rodičovských práva
a povinností k maloletej A. B. a v časti úpravy výživného k oprávnenému F. B. do dosiahnutia plnoletosti
oprávneného dieťaťa.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa podaným návrhom zo dňa 18.08.2025 domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu A. B., narodenej XX.XX.XXXX a maloletému F. B., narodenému
XX.XX.XXXX, nakoľko deťom zabezpečuje starostlivosť výlučne otec a matka na výživu detí výživným
neprispieva. F. B. dňa 29.08.2025 dosiahol plnoletosť, preto predmetom konania vo vzťahu k F. B. načas po plnoletosti oprávneného z výživného bola vec vylúčená na samostatné konanie vedené pod sp.
zn. 37Pc/26/2025.

2. Naposledy bolo vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 15P/160/2024-54 zo dňa 24.10.2024,
právoplatným a vykonateľným 12.11.2024, ktorým súd manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol
a schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode, v zmysle ktorej boli maloleté deti F. B., narodený XX.XX.XXXX a A. B., narodená

XX.XX.XXXX zverené na čas po rozvode do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí
sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné sa v čase trvania spoločnej
osobnej starostlivosti nebolo určené.

3. Otec v podanom návrhu uviedol, že od rozvodu žijú deti v jeho domácnosti, zo začiatku navštevovali
domácnosť matky, maloletá A. u matky aj prespávala, keď bola doma aj jej stará matka. Avšak matka sa

po rozvode začala správať vo vzťahu k deťom nezodpovedne, strácala záujem o deti, celú starostlivosť
o výchovu a výživu detí musel prevziať otec, ktorý zabezpečuje všetky potreby maloletých detí. Matka
poskytne deťom občas vreckové, pokiaľ pracovala, občas ich pozvala na pizzu. Matka prišla o prácu
v pizzérii z dôvodu prítomnosti na pracovisku pod vplyvom alkoholu a nezodpovedného prístupu k práci.
Matka na výživu detí otcovi neprispieva, s deťmi komunikuje minimálne, zväčša len prostredníctvom

sociálnej siete. Podľa otca matka žije neusporiadaným spôsobom života, konzumuje vo zvýšenej miere
alkohol, pravdepodobne aj drogy, stýka sa s cudzími ľuďmi, ktorých si vodí do bytu, kde sa následne
susedia sťažujú na rušenie nočného kľudu. Z vyššie uvedených dôvodov otec žiadal zveriť maloleté deti
A. B. a F. B. do svojej osobnej starostlivosti s povinnosťou matky prispievať na výživu maloletej A. sumou
100,-Eur mesačne a na maloletého F. sumou 200,-Eur mesačne, so splatnosťou výživného do 15. dňa

toho ktorého mesiaca, počnúc dňom podania návrhu, t. j. 18.08.2025.

4. Vo vzťahu k F. B. na čas po plnoletosti oprávneného z výživného bolo konanie o úprave výživného
vedené pod sp. zn. 37Pc/26/2025 a rozhodnuté uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn.
37Pc/26/2025-73 zo dňa 17.11.2025, právoplatným a vykonateľným dňa 22.12.2025, ktorým súd schválil

súdny zmier - povinná z výživného E. B., narodená XX.XX.XXXX sa zaviazala prispievať na výživu
oprávneného z výživného F. B., narodeného XX.XX.XXXX, výživným vo výške 116,- Eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného z výživného, počnúc od 29.08.2025.
Zameškané výživné za obdobie od 29.08.2025 do 17.11.2025 v celkovej sume 355,48 Eur sa povinná
z výživného zaviazala uhradiť v šiestich mesačných splátkach po 57,- Eur a poslednej siedmej splátke

v sume 13,48 Eur, splatných spolu s bežným výživným počnúc splatnosťou výživného za mesiac
december 2025, a to pod následkom straty výhody mesačných splátok v prípade omeškania čo i len s
jednou splátkou zameškaného výživného.

5. Nakoľko F. B. v priebehu konania dosiahol plnoletosť, predmetom konania sp. zn. 15P/112/2025 vo

vzťahu k F. B. bola len úprava výživového na čas do plnoletosti oprávneného z výživného.

6. Podľa predloženej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec (ďalej len „úrad“) zo dňa
20.10.2025 bolo sociálne zisťovanie u pána C. B., na adrese D., B. XXX/XX vykonané dňa 17.10.2025.
Menovaný býva v 4-izbovom byte, ktorého je vlastníkom. V byte je zariadená kuchyňa , obývacia izba,

spálňa, dve detské izby, kúpeľňa a WC. Byt je zariadený moderným nábytkom. V čase šetrenia bolo v
byte čisto a teplo. Nedostatky neboli zistené. Kúrenie v byte je spoločné. Mesačné náklady na bývanie sú
v sume 224,- Eur nájom, 300,- Eur splátka úveru, 26,- Eur mesačná platba za internet + TV. Menovaný je
zamestnaný v spoločnosti G. A., A. v Lučenci, jeho čistý mesačný príjem je vo výške 1400.- Eur, vrátane
daňového bonusu a prídavku na dieťa. V domácnosti býva spolu s F. B., ktorý je žiakom 3. ročníka

na A. H. I. J. v odbore elektromechanik a s maloletou A. B., ktorá je žiačkou 3. ročníka na ZŠ K. X,
D.. Pri sociálnom šetrení pán B. uviedol, že pani B. od rozvodu bola asi jeden maximálne dvakrát po
maloletúA.vškole.Maloletásasmatkounestretáva,matkaomaloletúnejavížiadnyzáujem.MaloletáA.
nenavštevuje ani domácnosť matky, od mája matka žiadnym spôsobom maloleté dieťa nekontaktovala.
Matka nijakým spôsobom neprispieva na starostlivosť maloletej, aj napriek tomu, že otcovi sľúbila, že

v septembri prispeje na nákup školských potrieb. Pán B. sa vyjadril, že pani B. bola dobrá manželka aj
matka, problémy nastali po tom ako sa pani B. zamestnala v D. G. D., kde sa dostala do zlej „partie“
a začala požívať vo zvýšenej miere alkoholické nápoje a začala užívať drogy. Situácia bola natoľko
napätá, že pani B. zo zamestnania prepustili, neskôr sa zamestnala v miestnom podniku, ale odtiaľbola tiež prepustená. Menovaný uviedol, že u matky, ktorá býva na novej adrese, musela zasahovať aj
polícia, pretože sa na rušenie nočného kľudu sťažovali obyvatelia bytovky. Počas sociálneho zisťovania
bol prítomný aj F. B., narodený XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že má vedomosť o neusporiadanom živote

svojej matky a nemá záujem sa s ňou stretávať. Dňa 16.10.2025 v skorých ranných hodinách cestou
na autobus do školy videl matku v spoločnosti alkoholikov a“ feťákov „ partia išla po sídlisku boli hluční,
opití, nafetovaní, rozbíjali fľaše.
Pán B. uviedol, že maloletá A. navštevuje domácnosť obidvoch starých rodičov, s ktorými majú pekný
vzťah. Otec maloletej trvá na podanom návrhu, aby bola maloletá A. zverená do jeho starostlivosti a

matka zaviazaná na platenie výživného, tak ako to bolo uvedené v návrhu.
Z programového informačného systému, programu RSD bolo zistené, že otec maloletých detí poberá
prídavky na deti mesačne v sume 120, - Eur.
Dňa 10.10.2024 bol v súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa a podľa § 43 ods.1 zákona o
rodine vykonaný pohovor bez prítomnosti rodičov a za prítomnosti kolíznej opatrovníčky s maloletým
dieťaťom A. B., ktorá bola primerane jej veku a rozumovým schopnostiam oboznámená s prebiehajúcim

konaním na OS v Lučenci.
Maloletá A. uviedla, že je žiačkou X. ročníka ZŠ v D., jej triednou je p. učiteľka E., učí sa na jednotky.
Domáce úlohy si robí s ockom alebo bratom, zo školy ju občas vyzdvihne starká, ocko a niekedy aj brat
F.. Doma sa s bratom hrajú, spoločne si kreslia, rada pozerá rozprávky. A. sa vyjadrila, že chce bývať
len s ockom a s maminkou sa nechce stretávať. Uviedla, že má rada svojho ocka a brata.

Sociálne zisťovanie u pani E. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D., A. XXX/XX bolo vykonané
dňa 17.10.2025. Menovaná býva v 1-izbovom byte, ktorého je vlastníčkou, spolu so svojím priateľom
L. C., narodeným XX.XX.XXXX. V čase sociálneho zisťovania bola v domácnosti prítomná aj matka
pána L. C.. V byte je zariadená kuchyňa a jedna izba. V čase šetrenia bolo v byte čisto a teplo. Pán
C. nie je v evidencii UPSVR a nepoberá žiadne dávky. Pani B. je v evidencii UPSVR, nepoberá žiadne

dávky. Mesačné náklady na bývanie sú v sume 170,- Eur nájom, 20,- Eur elektrina, 14,- Eur plyn, 37,-
Eur platba za internet + TV. Počas sociálneho šetrenia pani B. nevedela uviesť, kedy bola naposledy
v kontakte s maloletou A., vyjadrila sa, že maloletá dcéra jej domácnosť nenavštevuje. Naposledy
zhruba pred mesiacom prispela maloletej sumou 10,- Eur. Pani B. nesúhlasila s podaným návrhom
otca. Menovaná bola počas sociálneho zisťovania nesústredená, na otázky sa pýtala opakovane s

ťažkosťami, odpovedala neurčito, nepamätala si, kedy sa stretla s maloletou, ani kedy naposledy
maloletá navštívila jej domácnosť.
Úrad doporučil zveriť maloleté dieťa do starostlivosti otca, matku zaviazať na platenie výživného a v
závere prihliadnúť na názor maloletého dieťaťa.

7. Na prejednanie veci súd nariadil dve pojednávania, ktoré sa uskutočnili dňa 17.11.2025 za osobnej
účasti všetkých účastníkov a dňa 09.01.2026, na ktorom sa osobne zúčastnili len kolízny opatrovník
a otec maloletého dieťaťa. Matka na pojednávaní nebola osobne prítomná, termín pojednávania vzala
na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní, vzdala sa práva na doručenie písomného predvolania.
Svoju neúčasť na pojednávaní nijako neospravedlnila. Preto súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti

matky podľa § 180 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu na začatie
konania, rodného listu, správy ÚPSVaR Lučenec zo dňa 20.10.2025, rozpisu mesačných výdavkov

na vedenie domácnosti a listinné dôkazy predložené otcom na preukázanie majetkových pomerov
maloletého dieťaťa, rozsudok OS Lučenec, sp. zn. 15P/160/2024-54, zo dňa 24.10.2024, právoplatného
a vykonateľného dňa 12.11.2024.
Zároveň bol vykonaný pohovor s maloletým dieťaťom A. B..

9. Pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti, z rozpisu mesačných výdavkov ako boli otcom predložené
(č.l. 57) a z priloženého výpisu z účtu otca súd ako dôvodne vynaložené akceptoval výdavky na bývanie
– poplatky spojené s užívaním bytu v sume 175,-Eur, elektrina 50,-Eur, internet a TV 26,60 Eur, splátka
hypotekárneho úveru 295,-Eur (analogicky posúdený výdavok ako výdavok na bývanie – nájomné),
celkové výdavky na vedenie domácnosti v sume 546,60 Eur, pri troch spolužijúcich osobách bola na

jednu osobu započítané v alikvotnej čiastke 182,20 Eur. Ďalšie dôvodne a preukázateľne vynaložené
mesačné výdavky na maloletú A. boli akceptované výdavky na stravu 60,-Eur (otec bol upozornený,
že uvedená výška výdavku je podľa názoru súdu neprimerane nízka), hygiena 20,-Eur, oblečenie a
obuv 30,-Eur (tiež vnímaná ako neprimerane nízka suma na nákup oblečenia), ŠKD 15,-Eur, pomôckydo školy 20,-Eur, nepravidelné výdavky – výlety, ZRPŠ, kino, vreckové v sume 30,-Eur mesačne. Súd
neakceptoval ako dôvodne uplatnený výdavok na poistenie v sume 41,11 Eur, nakoľko nie je zrejmé, v
akej časti ide o výdavok na maloletú A.. Celková suma mesačných výdavkov na maloletú A. činí 357,20

Eur, od ktorej sumy je odčítaná čiastka 60,-Eur ako prídavok na dieťa, ktorý poberá otec, a teda celkové
výdavky otca na výživu maloletej činia 297,20 Eur. Vzhľadom na pomer príjmov obidvoch rodičov,
kde príjem otca činí 1.400-1.500,-Eur a potencionálny príjem matky v sume minimálnej mzdy 663,-
Eur, od 01.01.2026 v sume 736,-Eur je zrejmé, že príjem otca je dvojnásobný oproti potencionálnemu
príjmu matky, a teda bola určená úhrada výživného na maloletú zo strany otca vo výške 2/3 dôvodných

výdavkov maloletého dieťaťa a u matky v rozsahu 1/3 preukázaných odôvodnených výdavkov maloletej
A., t. j. na otca pripadá úhrada výdavkov na výživu maloletej v sume 198,13 Eur a na matku 99,06 Eur.
Z uvedeného je teda zrejmé, že otcom požadovaná čiastka 100,-Eur mesačne, na úhradu ktorej otec
žiada zaviazať matku ako sumy výživného na maloletú A., je dôvodne uplatnená.

10. Otec na pojednávaní trval na podanom návrhu, uviedol, že matka sa o maloletú A. nezaujíma,

nezaujíma sa či je chorá, aké má známky, vôbec sa s ňou nekontaktuje, okrem občasnej komunikácie
cez messenger. Otec nie je s matkou v žiadnom kontakte, nakoľko si ho matka zablokovala, a teda aj
keby sa niečo dcére stalo, nemá to ako oznámite matke. Podľa otca sa A. s matkou nechce stretávať,
dňa 3. mája sa dcéra vracala zo školy v prírode, vtedy naposledy boli v kontakte, keďže v tom čase ešte
matka pracovala v D.. Ešte z času na čas sa stretli a potom ešte raz bola v jej byte, ktorý si matka kúpila,

nakoľko otec mal v práci míting, tak vyťažil matku, aby A. vybrala zo školy a vtedy bola u nej v byte.
Inak odvtedy, od 3. mája neboli prakticky v žiadnom kontakte. Otec matku aj kontaktoval v súvislosti so
začiatkom školského roka a s nástupom A. do družiny, aby mu prispela na zvýšené výdavky na dieťa,
avšak nijakým spôsobom neprispela. Následne si ho matka zablokovala v telefóne.

11. Matka na pojednávaní nesúhlasila s tvrdeniami otca, označila ich za klamstvo. Uviedla, že si so A.
voláva, keď ju zavolá von, A. jej odpovie, že nemôže, ocko jej to nedovolí. Čo sa týka zablokovania,
podľa matky dôvodom zablokovania kontaktu na otca v telefóne bolo to, že jej nadával a vyhrážal
sa jej. Nesúhlasila ani s tvrdením otca, že na výživu maloletej neprispieva, matka uviedla, že minulý
týždeň poslala maloletej sumu 20,- Eur. A. bola u nej aj viackrát ako ten 1-krát, chodila pravidelne matke,

keď potrebovala aj zošity alebo perá do školy, vždy je ich kúpila a nikdy od otca nič nepýtala. Na
výživu maloletej matka odmietla prispievať sumou 100,-Eur mesačne z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov, nakoľko je nezamestnaná. Na ďalší dopyt matka uviedla, že je dobrovoľne nezamestnaná,
nakoľko rozmýšľa, čo by chcela robiť. Zvažuje aj odchod do zahraničia. V čase pojednávania ešte
nebola pevne rozhodnutá.

12. Vzhľadom na zistené skutočnosti, že matka je dobrovoľne nezamestnaná a hľadá si ďalšie pracovné
uplatnenie (t. j. rozmýšľa, čo by chcela robiť) a vzhľadom na to, že nevie preukázať úhradu vyživovacej
povinnosti na maloleté dieťa v nevyhnutnom rozsahu, súd uznesením sp. zn. 15P/112/2025-78 zo dňa
17.11.2025,právoplatnýmavykonateľnýmdňa23.12.2025uložilmatkepovinnosťprispievaťnamaloletú

A. B. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej výživným v nevyhnutnom rozsahu v sume
82,-Eur mesačne, k rukám otca, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Matka s úhradou výživného súhlasila, dopytom na otca na pojednávaní dňa 09.01.2026 súd zistil,, že
matka na výživu maloletej A. neprispieva žiadnou finančnou čiastkou.

13. Vykonaným pohovorom s maloletou A. B. bolo zistené, že sa s matkou stretáva sporadicky,
v poslednom období neboli v kontakte takmer vôbec, v minulosti boli spolu nakupovať v obchode,
avšak v súčasnosti ju matka nevyhľadáva ani nevolá na nákupy ani na stretnutie, sú v kontakte len cez
messenger, otec je v kontakte s matkou nijakým spôsobom nebráni, nevyjadruje sa o matke hanlivo ani
ju neosočuje. Maloletá vyjadrila vôľu zotrvať v domácnosti otca a stretávať sa s matkou bez osobitnej

úpravy formou súdneho rozhodnutia.

14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.15. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

16. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

18. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá A. B. žije v spoločnej domácnosti
s otcom C. B. a plnoletým bratom F. B., otec maloletej poskytuje osobnú starostlivosť od rozvodu
manželstva s matkou maloletej, vykonaným šetrením neboli v starostlivosti otca o maloleté dieťa zistené
žiadne nedostatky. Preto súd na základe zistených skutočností z vykonaného sociálneho zisťovania
v domácnosti rodičov a na základe vyjadrenia maloletej pred pracovníkom úradu ako aj pred konajúcim

sudcom zveril maloletú A. B. do osobnej starostlivosti otca C. B. s tým, že obaja rodičia budú aj naďalej
oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

28. Pokiaľ ide o úpravu výživného k maloletému dieťaťu, matka nesúhlasila s návrhom otca ani
predbežným právnym posúdením súdu ohľadne určenia sumy výživného na maloleté dieťa, na úhradu

ktorej by bola matka rozhodnutím súdu zaviazaná. Matka poukazovala na svoj nízky príjem z dôvodu
svojej nezamestnanosti, napriek písomnej výzve však žiadny listinný dôkaz o zníženej pracovnej
spôsobilosti súdu nepredložila. Zo získaných informácií pri výsluchu matky bolo zistené, že matka je
dobrovoľne nezamestnaná, rozmýšľa, čo by chcela robiť, plánovala odísť za prácou do zahraničia, do
rozhodnutia vo veci samej však súdu žiadne informácie ohľadne svojho mesačného príjmu nepredložila.

Preto súd pri zisťovaný schopností a možností povinného rodiča vychádzal z potencionality jej príjmu,
a to vo výške minimálnej mzdy, ktorá v roku 2026 činí 735,-Eur mesačne.

29. Pokiaľ ide o výdavky matky, pri sociálnom zisťovaní matka uviedla náklady na bývanie v sume 170,-
Eur nájom, 20,- Eur elektrina, 14,- Eur plyn, 37,- Eur platba za internet + TV. Na výdavky za stravu

bola akceptovaná čiastka 150,-Eur mesačne, na oblečenie a obuv 30,-Eur mesačne, na kozmetiku
a drogériu 30,-Eur mesačne a lieky 5,-Eur mesačne. Matka má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo
vzťahu k plnoletému synovi F. B., na ktorého výživu je povinná prispievať sumou 116,-Eur mesačne
a zároveň uhrádzať splátky zameškaného výživného v sume 57,-Eur až do mesiaca máj 2026. Celkové
predpokladané výdavky otca teda činia 629,- Eur.

Matka napriek písomnej výzve súdu tiež žiadnym listinným dôkazom nepreukazovala, že by mala
zdravotné obmedzenia, ktoré by jej bránili v možnosti riadne sa zamestnať na trvalý pracovný pomer.
Tiež nepreukázala ani aktívnu snahu nájsť si zamestnanie na trvalý pracovný pomer, kde by dosahovala
príjem dostatočný na zabezpečenie výdavkov na živobytie. V konaní naopak bol zistený nezodpovedný
spôsob života matky, kedy matka namiesto výkonu práce, aby dokázala zabezpečiť úhradu svojich

výdavkov na živobytie a uhrádzala riadne výživné na svoje deti, rozmýšľa, čo by chcela v živote rodiť, aká
prácabyjubavilaazaujímala.Pretosúdprizisťovanípríjmupovinnéhorodiča vychádzalzpotencionality
príjmu matky, ktorá by výkonom práce mohla dosahovať aspoň sumu minimálnej mzdy vo výške 736,-
Eur netto.
Po odčítaní mesačných výdavkov matky 629,-Eur z výšky jej potencionálneho mesačného príjmu 736,-

Eur je zrejmé, že keby matka riadne pracovala, mala by po odrátané jej mesačných výdavkov voľné
finančné prostriedky vo výške 107,- Eur.

30. Vykonaným dokazovaním s odvolaním sa na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že
z preukázaného príjmu matky (0,- Eur mesačne) je síce zrejmé, že matka nemá dostatok finančných

prostriedkov na úhradu výživného vo výške odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, avšak vzhľadom
na tú skutočnosť, že matka sa len minimálne podieľa na výchove a výžive maloletej A., ktorej výchova
je výlučne zabezpečovaná len zo strany otca, súd mal za to, že je potrebné zaviazať matku na úhradu
výživného v takej sume, ktorá pokryje nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa, a to aj na úkor toho,
že táto vyživovacia povinnosť povinného rodiča bude na úrovni maximálnych finančných možností

povinného rodiča. Pri vyhodnotení v majetkových pomerov matky, berúc do úvahy potencionalitu jej
príjmu ako aj jej mesačné výdavky v rozsahu pokrývajúcom všetky výdavky matky a jej výživu a na
zabezpečovanie osobných potrieb, a to napriek tomu, že úhradu týchto výdavkov v konaní listinne
nepreukázala, súd zistil u matky voľné mesačné finančné prostriedky v celkovej sume 105,- Eurmesačne. Pri tomto vyčíslení súd vzal do úvahy potencionálny príjme matky ako aj jeho predpokladané
mesačné výdavky. Tiež vzal do úvahy výdavky otca na maloleté dieťa v sume 297,20 Eur, príjem otca
1.400 – 1.500,-Eur, ako aj pomer príjmu obidvoch rodičov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd na základe

vykonaného dokazovania, berúc do úvahy vyjadrenia účastníkov konania, obsah listinných dôkazov
predložených účastníkmi a listinných dôkazov zabezpečených súdom, dospel k záveru, že je dôvodné
určenie výživného na maloletú A. B. vo výške 100,- Eur mesačne, ktorú sumu výživného súd považoval
vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostizaprimeranúsumuvýživného,ktorúbymatka,kedypracovala,
dokázala zo svojho príjmu uhradiť bez toho, aby bola neprimerane ohrozená jej schopnosť uhrádzať

vlastné životné náklady. Súhlas s uvedenou sumou výživného vyjadril otec na pojednávaní.

31. V zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého možno právo na
výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, súd na návrh otca určoval sumu zvýšeného
výživnéhospätnekudňupodanianávrhunazačatiekonania,t.j.18.08.2025.Vzhľadomnauvedenébolo
zároveň potrebné rozhodnúť aj o povinnosti matky uhradiť zameškané výživné na maloleté dieťa, ktoré

bolo vyčíslené ako rozdiel medzi sumou určeného výživného a sumou výživného dobrovoľne matkou
na výživu dieťaťa uhrádzanou.
Matka v priebehu konania nepreukázala dobrovoľnú úhradu výživného na maloleté dieťa v žiadnej
čiastke. Súd rozhodol o určení výživného na maloletú A. v sume 100,-Eur, teda zameškané výživné
na maloleté dieťa za mesiac august v alikvotnej čiastke za 13 dní mesiaca činí 42,-Eur, za mesiac

september až december spolu 400,-Eur (4x100). Celková suma zameškaného výživného na maloleté
dieťa činí 442,-Eur. Vzhľadom na voľné finančné prostriedky z príjmu matky po odrátaní jej dôvodne
vynaložených výdavkov a úhrade bežného výživného na maloleté dieťa je zrejmé, že matka nedokáže
sumu zameškaného výživného uhradiť jednorazovo. Preto súd vzhľadom na finančné možnosti matky
povolil matke úhradu sumy zameškaného výživného v splátkach, a to 10-tich mesačných splátkach po

44,20 Eur spolu s bežným výživnými počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozsudku.

32. Pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti matky v oprávnenému synovi F. B., súd vychádzal
z obsahu schváleného súdneho zmieru, v zmysle ktorého sa matka ako povinná z výživného zaviazala
uhrádzať na oprávneného F. výživné v sume 116,-Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu súd výrokom VI.

rozsudku určil výživné na oprávneného F. B. na obdobie od začatia konania do dosiahnutia plnoletosti
oprávneného v sume 41,16 Eur (alikvotná čiastka za 11 dní mesiaca august), ktorú sumu je matka
povinná uhradiť k rukám oprávneného F. B. do 15 dní od vykonateľnosti rozsudku.

33. Vzhľadom na vyjadrený názor maloletého dieťaťa ako aj na základe zistenia, že maloletej nie je

nikým spôsobom bránené v kontakte s matkou, ako aj s poukazom na tú skutočnosť, že matka kontakt
s maloletou nevyhľadáva, súd nevzhliadol potrebu osobitnej úpravy styku matky s maloletým dieťaťom.
Preto súd styk matky s maloletou A. B. sa neupravuje, ponecháva sa na dohode rodičov.

34. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 15P/160/2024-54 zo dňa

24.10.2024, právoplatného a vykonateľného 12.11.2024 v časti o úprave výkonu rodičovských práva a
povinností k maloletej A. B. a v časti úpravy výživného k oprávnenému F. B. do dosiahnutia plnoletosti
oprávneného dieťaťa.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Otec a kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať proti tomuto rozsudku odvolanie, nakoľko sa po
vyhlásení a odôvodnení rozsudku práva podať odvolanie výslovne vzdali podľa § 368 CSP.

Matka je oprávnená podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd

prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní
prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo

veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada

odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.