Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425203591
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4425203591.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr.
Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXX, zastúpený
právnym zástupcom: JUDr. Martin Benický, advokát, Oravská Polhora 1236, IČO: 50 432 265, proti
žalovanému: Združenie agropodnikateľov, družstvo, Veľká komárňanská 5, Dvory nad Žitavou, IČO:
36 558 478, zastúpený právnym zástupcom: Mgr. Miroslav Páser, advokát s. r. o., Sedliacka 1176/42,

Rimavská Sobota, IČO: 51 814 099, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (súd
prvej inštancie nesprávne uviedol, že „o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia“), o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/72/2025-22 zo dňa 30. 09. 2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením č. k.
15C/72/2025-22 zo dňa 30. 09. 2025 vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto

znení:

„Súd zakazuje žalovanému nakladať s parcelou registra „E“ evidovanou na mape určeného operátu,
vedenou Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, zapísanou na LV č. XXX, okres Nové
Zámky, obec E., kat. územie E. ako parc. č. XXXX/XX o výmere 2643 m2 - orná pôda, a to najmä
uzatvárať kúpne zmluvy, záložné zmluvy alebo iné právne úkony smerujúce k zmene vlastníckeho práva

alebo zaťaženiu nehnuteľnosti, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Nové Zámky o určenie vlastníckeho práva pod Sp.zn.:15C/72/2025.“

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), §
326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
mu dňa 16. 09. 2025 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom pozemkov EKN parcela č. XXXX/X -
orná pôda o výmere 147 m2, EKN parcela č. XXXX/X - vinica o výmere 799 m2 a EKN parcela č. XXXX/
X - orná pôda o výmere 203 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území E., okres Nové Zámky a
ktoré boli následne zlúčené do parcely EKN č. XXXX/XX.

4. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby
súd uložil žalovanému zákaz nakladať s nehnuteľnosťou EKN č. XXXX/XX v katastrálnom území E., a tonajmä uzatvárať kúpne zmluvy, záložné zmluvy alebo iné právne úkony smerujúce k zmene vlastníckeho
práva alebo zaťaženiu nehnuteľnosti, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Nové Zámky o určenie vlastníckeho práva. Návrh odôvodňoval s poukazom na

prebiehajúce vkladové konanie vedené pred Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, sp.
zn. V-3799/2025, ktorého predmetom je prevod vlastníckeho práva k parcele EKN č. XXXX/XX na
tretiu osobu, ktorá nie je účastníkom tohto konania. Dotknutá parcela vznikla zlúčením alebo inou
transformáciou viacerých pozemkov, vrátane tých, ku ktorým žalobca preukazuje platne nadobudnuté
a dlhodobo vykonávané vlastnícke právo, pričom tiež predložil aktuálny výpis z čiastočného listu

vlastníctva č. XXX, kde je predmetné katastrálne konanie vyznačené. Okrem toho žalobca uviedol, že
konanie o vklade predstavuje bezprostrednú hrozbu zásahu do jeho práv, keďže v prípade, že dôjde k
právoplatnému povoleniu vkladu, nehnuteľnosť sa formálne prevedie na tretiu osobu a žalobca sa ocitne
v postavení osoby, ktorá bude nútená brániť svoje práva voči dobromyseľnému nadobúdateľovi. Tým by
mohlo dôjsť nielen k právnej neistote, ale aj k nenapraviteľnej ujme, keďže ďalší prevod alebo právne
zaťaženie nehnuteľnosti by mohlo úplne znemožniť výkon práv priznaných v tomto konaní. Žalovaný

podaním návrhu na vklad koná vedome a v rozpore s realitou, keďže o výkone vlastníckeho práva
žalobcu dlhodobo vedel a túto skutočnosť nikdy nespochybnil. Naopak, vedome sa pokúša previesť
predmet sporu ešte predtým, ako súd rozhodne o oprávnenosti jeho vlastníckeho nároku. Tento postup
považuje žalobca za účelový a právne mimoriadne nebezpečný, a to práve z dôvodu, že bez nariadenia
neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k tomu, že sa spor bude viesť o majetok, ktorý už bude zapísaný

na tretiu osobu, čím sa procesná obrana žalobcu výrazne skomplikuje alebo dokonca znemožní.
Dôvodom tohto návrhu je potreba dočasnej ochrany práv žalobcu. Vzhľadom na prebiehajúce konanie o
vklade na základe podania žalovaného existuje bezprostredná hrozba, že dôjde k prevodu vlastníckeho
práva na tretiu osobu. Ak by sa tak stalo, žalobca by mohol prísť o možnosť účinnej ochrany svojho
práva. Neodkladné opatrenie má preventívny charakter, pričom žalobca osvedčil existenciu právneho

vzťahu, naliehavého právneho záujmu a hrozby ujmy. Samotné opatrenie nepredstavuje pre žalovaného
neprimeraný zásah, nakoľko ak nemá úmysel nehnuteľnosť previesť, nebude týmto rozhodnutím nijako
obmedzený.

5. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záverom, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia je dôvodný. Žalobca preukázal základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdivosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva
bezprostrednej ujmy. Návrh riadne odôvodnil, na základe čoho bola potrebná dočasná úprava pomerov,
pretože nariadením neodkladného opatrenia možno predísť vzniku prípadnej škody, alebo ujme
hroziacej žalobcovi. Z predloženého LV č. XXX pre kat. územie E. (č. l. 6) súd prvej inštancie zistil, že je

na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, vedené vkladové konanie pod spisovou značkou
V-3799/2025, ktorého predmetom je prevod vlastníckeho práva k parcele EKN č. XXXX/XX. Zdôraznil,
že pre vydanie súdneho rozhodnutia je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia rozhodnutia.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný, z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku a odvolaciemu súdu navrhol,
aby návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal mu voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

7. Odvolanie žalovaný odôvodnil s odkazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane,

nakoľko nie je vlastníkom pozemku, vo vzťahu ku ktorému súd prvej inštancie neodkladné opatrenie
nariadil, čo predstavuje dôvod na zamietnutie návrhu. Formulár označený ako „Hlásenie zmien“ nie je
kúpnou zmluvou a v žiadnom prípade nemohol založiť vznik vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom.
Žalovaný poukázal ďalej na obdobie roku 2001, z ktorého je predmetný formulár, kedy sa nehnuteľnosti
nadobúdali na základe písomnej kúpnej zmluvy a povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Žalobca teda v žalobe (a návrhu na NO) neosvedčil ani len existenciu právneho vzťahu,
ktorému sa má vzhľadom na predmet sporu vo veci samej poskytnúť ochrana v podobe neodkladného
opatrenia. V čase vyhlásenia uznesenia už žalovaný nebol vlastníkom pozemku. Žalovaný previedol
pozemok ešte pred vydaním uznesenia kúpnou zmluvou na pána F. G., ktorý je aktuálne vlastníkom
pozemku.Napriekvyššieuvedenémusúduložilžalovanémuzákaznakladaťspozemkom,ktoréhonebol

v čase vyhlásenia uznesenia vlastníkom, na základe čoho uznesenie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.8. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, keď sa súd
prvej inštancie nezaoberal splnením podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia
uznesenia žiadne posúdenie nevyplýva, vyplýva z neho len konštatovanie (bod 11. – 12. uznesenia),

že návrh má byť dôvodný. Stotožnil sa s tým, že v tomto type konaní súd nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie, zároveň však platí, že nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť bezbrehé. Ako
vlastník pozemku bol žalovaný oprávnený s týmto pozemkom v celom rozsahu nakladať a podľa
vlastného uváženia bol oprávnený pozemok previesť na tretiu osobu. Z odôvodnenia uznesenia teda
nie je zrejmé, na základe akých skutočností mal súd prvej inštancie vo vzťahu k nemu preukázané

osvedčenie nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia a potrebu bezprostredne upraviť pomery,
pretože prebiehajúce vkladové konanie podľa názoru žalovaného takúto potrebu nemohlo zakladať.
Žalobca sa na základe evidenčného formulára, ktorým sa v minulosti hlásili zmeny, nemohol nikdy
stať vlastníkom pozemkov, práve naopak, vlastníctvo žalovaného bolo dlhodobo zapísané v katastri
nehnuteľností, pričom platí hodnovernosť a záväznosť údajov zapísaných v katastri. S poukazom na
uvádzané, žalobcovi by nič nebránilo, aby takúto absurdnú žalobu podal voči osobe, ktorá nadobudla od

nehopozemok.Vzhľadomnapredmetsporutedanejdeospor,kedybybolaohrozenáexekúcia,nakoľko
CSP pozná aj iné právne inštitúty, ktorými sa dosiahne záväznosť súdneho rozhodnutia vo vzťahu k
tretím osobám bez toho, aby súd musel realizovať zásah do vlastníckeho práva v podobe nariadenia
neodkladného opatrenia. Podľa názoru žalovaného nepreskúmateľnosť uznesenia je takej intenzity, že
v jeho dôsledku došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces zaručeného tak v článku 46

ods. 1 Ústavy SR (právo na súdnu ochranu) ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé
súdne konanie).

9.Kúpnouzmluvoumábyťpodľažalobcutlačivooznačenéako„Hláseniezmien“,kdekatasterzdôvodov
žalobcovi neznámych nevykonal zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva v zmysle tlačiva „Hlásenie

zmien“, v čom žalobca vidí pochybenie katastra. Je úplne bezpredmetné, či žalobca podal alebo nepodal
tlačivo „Hlásenie zmien“ na príslušnej správe katastra, pretože toto tlačivo nemohlo v žiadnom prípade
založiť vznik vlastníckeho práva žalobcu k žiadnym pozemkom. Pokiaľ by preto aj žalobca takéto tlačivo
katastru predložil a kataster nevykonal na jeho základe zmenu v osobe vlastníka, postup katastra bol
plne v súlade so zákonom. Predmetné tlačivo taktiež nemohlo zakladať ani dobromyseľnosť žalobcu v

tom, že by sa mal na základe tohto tlačiva stať vlastníkom pozemkov (parciel) uvedených v tlačive (ak
vôbec právne takéto parcely existovali v danom čase). V roku 2001 sa totiž na prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam vyžadovala písomná forma (ust. § 46 Občianskeho zákonníka sa od roku 1964, kedy
bol prijatý Občiansky zákonník, nezmenilo). Vecnoprávne účinky nadobudnutia vlastníckeho práva boli
v roku 2001 (a stále sú) podmienené vkladom do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na obsah tlačiva sa

žalovaný domnieva, že predmetné tlačivo sa týkalo tzv. evidenčného listu. Evidenčné listy neboli právne
záväzné a od 01. 01. 2005 boli zrušené. Čo sa týka evidenčného listu, žalovaný skonštatoval, že tento
obsahoval údaje o držiteľovi, nájomcovi a o inej oprávnenej osobe, o nehnuteľnostiach, ktoré drží, má
v nájme, alebo ktoré spravuje, zároveň evidenčný list obsahoval aj celkovú výmeru jednotlivých druhov
pozemkov a iné identifikačné údaje. Na rozdiel od evidenčných listov, vybrané údaje o nehnuteľnostiach,

vlastníkoch, právach a o iných vzťahoch k nehnuteľnostiam a iné údaje sú uvedené na liste vlastníctva
(§ 15 ods. 1 vyhlášky 79/1996). Z vyššie uvedeného vyplýva zásadný rozdiel medzi evidenčným
listom a listom vlastníctva. Evidenčný list mal výlučne evidenčný charakter a uvádzal, kto pozemok
užíva, nešlo o doklad preukazujúci vlastníctvo (takýmto dokladom bol už aj v roku 2001 jedine list
vlastníctva). Vyznačenie zmeny v evidenčnom liste preto nemohlo založiť vznik vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti. Pokiaľ by teda aj kataster vyznačil zmenu v osobe užívateľa pozemku, táto zmena nemala
za následok vznik vlastníckeho práva užívateľa, ale iba zaznamenala, kto predmetný pozemok v danom
čase užíva (ako jeho držiteľ, správca, nájomca). Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý
by mal aspoň v rovine osvedčenia preukazovať, že žalobca mal nadobudnúť vlastnícke právo k ním
tvrdeným pozemkom. Predmetný formulár zároveň nepredstavuje ani kúpnu zmluvu, pretože nenapĺňa

jej podstatné obsahové náležitosti.

10. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neosvedčil (ani nepreukázal) existenciu
právneho vzťahu, ktorému sa má s ohľadom na predmet sporu vo veci samej poskytnúť ochrana
v podobe neodkladného opatrenia. Súčasťou elementárneho právneho povedomia od nadobudnutia

účinnosti Občianskeho zákonníka, čo je viac než 60 rokov, je že na prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti je nevyhnutná písomná prevodná zmluva. Zároveň sa v danom čase (rok 2001) vyžadoval
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Keďže sa žalobca na základe evidenčného
formulára nikdy nemohol stať vlastníkom pozemkov, prevodom pozemku zo strany žalovaného (akojediného oprávneného vlastníka tohto pozemku), nemohlo žalobcovi hroziť žiadne nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy ani vznik inej škody.

11. Záverom žalovaný zhrnul, že na rozdiel od žalobcu disponoval platným právnym titulom, ktorým
nadobudol vlastnícke právo k pozemku, a preto bol ako vlastník pozemku oprávnený s týmto pozemkom
nakladať a podľa svojho uváženia ho previesť. V apríli 2025 bol žalovaný oslovený o kúpu pozemkov v
k. ú. E., vrátane kúpy pozemku (parc. č. XXXX/XX), pričom na základe kúpnej zmluvy v znení jej dodatku
previedol pozemok na F. G. (vklad bol povolený pod V-3799/2025). Nešlo preto o žiadne okamžité

scudzenie nehnuteľnosti ako to naznačoval žalobca. O uzatvorení danej kúpnej zmluvy žalovaný rokoval
počnúc mesiacom apríl 2025, kedy uzatvorenie kúpnej zmluvy bolo oddialené s ohľadom na potrebu
výmazu záložných práv zo strany banky, ktoré viazli na pozemku.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

13.KrajskýsúdvNitreakoodvolacísúd(ust.§34CSP)pozistení,žeodvolaniežalovanéhobolopodané
proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné (ust. § 357 písm. d/ CSP), oprávneným subjektom,
t. j. stranou, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané (ust. § 359 CSP) a včas (ust. § 362 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (ust. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal

napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom (ust. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (ust. § 380
ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, zmenil tak,
že zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Z obsahu predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáhal určenia
vlastníckeho práva, súčasťou ktorej bol i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhal uloženia povinnosti žalovanému spočívajúcej v zákaze nakladania s nehnuteľnosťou EKN
č. XXXX/XX kat. územie E., a to najmä uzatvárať kúpne zmluvy, záložné zmluvy alebo iné právne

úkony smerujúce k zmene vlastníckeho práva alebo zaťaženiu nehnuteľnosti, a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky o určenie vlastníckeho práva pod sp. zn.
15C/72/2025. Po vyhodnotení žalobcom predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie posúdil
návrh žalobcu ako dôvodný a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Odvolací súd
len dopĺňa, že v záhlaví napadnutého uznesenia súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že ide o návrh

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom ale aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie je zrejmé, že vec posudzoval ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Po vydaní napadnutého uznesenia a po podaní odvolania žalovaným, žalobca doručil súdu dňa 30.
10. 2025 návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane žalovaného, ktorý odôvodnil s poukazom na

zmenu zápisu vlastníka (na liste vlastníctva LV č. XXX) k dotknutej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie
o návrhu žalobcu rozhodol uznesením zo dňa 05. 11. 2025 č. k. 15C/72/2025-60 tak, že návrhu vyhovel
a na miesto žalovaného pripustil vstup F. G., nar. XX. XX. XXXX. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza,
že je teda zrejmé, že v konaní už Združenie agropodnikateľov, družstvo aktuálne nie je žalovanou
stranou, pre účely rozhodnutia o odvolaní ho však odvolací súd označuje v tomto rozhodnutí ako

žalovaného, keďže práve jemu bola neodkladným opatrením uložená konkrétna povinnosť, voči ktorej
sa bránil podaním odvolania.

16. Žalobca v návrhu na pripustenie zmeny účastníka súčasne žiadal súd vydať nové neodkladné
opatrenie, ktorým by uložil povinnosť zákazu nakladania s nehnuteľnosťou novému vlastníkovi F. G..

Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 26. 11. 2025 č. k. 15C/72/2025-67 návrhu žalobcu
na vydanie nového neodkladného opatrenia vyhovel (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 12.
2025).

17. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.19. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

23. Súd prvej inštancie zaujal právny názor o splnení všetkých zákonných podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia, a to v podobe existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď

z predložených listinných dôkazov (list vlastníctva č. XXX pre kat. úz. E.) mal za osvedčené, že na
Okresnom úrade Nové Zámky sa vedie vkladové konanie pod sp. zn. V-3799/2025, ktorého predmetom
je prevod vlastníckeho práva k parcele EKN č. XXXX/XX.

24. Odvolací súd dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno

nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, teda
ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje
rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby
bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP je prípustné a opodstatnené len vtedy,
ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, ak

je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami
nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným
spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť jednak uplatnený nárok, ktorý
žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť
neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne mu hroziaca

ujma. Nárok žalobcu je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako
pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy žalobcu musí byť konkrétna,
a žalobca ju musí vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej
ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia,
keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej

reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym
rozhodnutím.

25. Odvolací taktiež uvádza, že dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie

preto teória práva označuje práve ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani
nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,

javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (ust. § 149 a nasl. CSP). Všetky zásady
dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu
poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného
opatrenia.

26. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je súd prvej inštancie viazaný skutkovým a
právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia. Uvedené ustanovenie má zásadný význam i
pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia onávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie. To však neznamená, že nemôže zopakovať dokazovanie alebo ho
doplniť. Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní

napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

27.Žalobcaknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniadoložil(okreminého)fotokópiuvýpisuzlistu
vlastníctva č. XXX, z ktorého vyplynulo, že vlastníkom dotknutej parcely (v čase doručenia návrhu súdu
prvej inštancie) je v spoluvlastníckom podiele 1/1 žalovaný. Na liste vlastníctva bola vyznačená plomba

na podklade kúpnej zmluvy č. V-3799/2025.

28. Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom, zohľadňujúc pritom odvolanie
žalovaného dospel k záverom, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť a návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolací súd tak učinil po tom, čo vyhodnotil odvolaciu
námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie za dôvodnú. V tomto smere odvolací

súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. 06. 2010 sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pod vecnou legitimáciou, či už

aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť
účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá sporová strana, ktorej svedčí stav
z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí, avšak súd vyhovie návrhu len vtedy, ak

je žalovaný tou osobu, ktorá v čase rozhodnutia súdu je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.

29. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných skutočností, pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného
v čase vydania napadnutého uznesenia nebola daná. Z oznámenia Okresného úradu Nové Zámky zo
dňa 06. 10. 2025 vyplýva, že vlastnícke právo žalovaného k dotknutej parcele EKN č. XXXX/XX bolo

zmenenénazákladekúpnejzmluvyuzatvorenejmedziúčastníkmiZdruženieagropodnikateľov,družstvo
ako predávajúcim a F. G. ako kupujúcim, kde vklad bol povolený dňa 29. 09. 2025 (napadnuté uznesenie
bolo vydané dňa 30. 09. 2025), kde pre odvolací súd (vrátane súdu prvej inštancie) je rozhodujúci stav
v čase vydania napadnutého uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP). V čase vyhlásenia napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie už teda došlo k zmene vlastníckeho práva k spornej parcele, preto žalovanému

už ani nemohla byť uložená povinnosť v zmysle zákazu nakladania s parcelou, ktorej už nebol v čase
nariadenia neodkladného opatrenia vlastníkom.

30. Odvolací súd taktiež musel prisvedčiť námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie nezaoberal
dostatočne osvedčením existencie právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe

neodkladného opatrenia. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil listinu
označenú ako „HLÁSENIE ZMIEN“ (č. l. 5 súdneho spisu), z ktorej odvodzuje svoj vlastnícky vzťah
k pozemkom, ktoré mali byť zlúčené alebo inak transformované do parcely EKN č. XXXX/XX. Odvolací
súd je toho názoru, že uvedený dokument nemôže bez ďalšieho sám osebe obstáť na osvedčenie
vlastníckeho vzťahu žalobcu k týmto pozemkom, či dobromyseľnosti žalobcu. Je potrebné uviesť, že

ako vlastník predmetnej parcely bol v katastri nehnuteľností zapísaný práve žalovaný, kde ako titul
nadobudnutia boli uvádzané kúpne zmluvy ešte z rokov 2018 a 2019, teda vlastnícke právo k tejto
parcele svedčalo žalovanému, a nie žalobcovi. Predmetný formulár (HLÁSENIE ZMIEN) nepredstavuje
kúpnu zmluvu, pretože nenapĺňa jej podstatné obsahové náležitosti a iná kúpna zmluva, ktorá mala
byť uzatvorená dňa 26. 11. 2001, a na základe ktorej mal žalobca podľa jeho tvrdení nadobudnúť

vlastnícke právo k pozemkom v k. ú. E., nebola v konaní predložená. Ako aj žalovaný v odvolaní
načrtol, zákon o katastri nehnuteľností (č. 162/1995 Z. z.) účinný v čase vydania predmetnej listiny,
ako jediný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pripúšťal zápis vo forme vkladu
práva k nehnuteľnosti (§ 4 a § 5 zákona o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 31. 12. 2001).
Ani platenie daní samo osebe nepostačuje pre osvedčenie žalobcom uvádzaných tvrdení, keď v

danom prípade nie je osvedčená existencia žalobcom tvrdeného nadobúdacieho titulu k sporným
pozemkom. Uvedené skutočnosti preto významne spochybňujú existenciu právneho vzťahu, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, ktorý nebol ani podľa názoru odvolacieho súdu osvedčený.31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade neboli splnené, v dôsledku čoho
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť. Z vyššie uvedených dôvodov

postupom podľa ust. § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

32. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
v plnom rozsahu.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).