Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125210088
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125210088.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., narodená
XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. XXX, B., obaja zastúpení Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, deti matky: E. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXX, B. a otca: C. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, B., o nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11P/125/2025 – 34 zo dňa
20.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. uložil otcovi dočasne do
právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom
vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11P/129/2025 prispievať na výživu maloletej výživným vo
výške 150 eur mesačne a na výživu maloletého výživným vo výške 150 eur mesačne, ktoré sumy je otec
povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Výrokom II. súd prvej inštancie rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení čl. 24 ods. 2 Charty základných práv
Európskej únie, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 28, § 36 a § 78 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine a zmene a doplnení iných zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), §
2 ods. 1, 361 a § 366 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324

ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že mal osvedčenú potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia na základe návrhu matky maloletých detí.

3. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že matka od opustenia spoločnej domácnosti v auguste 2025
žije s maloletými deťmi u svojich rodičov a zároveň podala aj návrh na rozvod manželstva a úpravu

práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, konanie o ktorom je vedené na
súde prvej inštancie pod sp. zn. 11P/129/2025. Matka pracuje ako pomocná sila v kuchyni, jej príjem je
od septembra 932 eur mesačne brutto. Poberá prídavky na deti vo výške spolu 120 eur mesačne. Iný
príjem nemá. Rodičom prispieva na chod domácnosti sumou 150 eur. Jej ďalšie výdavky tvoria poplatky
za mobilný telefón v sume 15 eur, náklady na pohonné hmoty v sume 100 eur, a bežné výdavky na
stravu, hygienu a ošatenie. Otec poslal v mesiaci september na účet maloletých detí 80 eur každému

z detí. Matka uviedla, že sa k účtu detí nevie dostať. Otec v komunikácii s kuratelou podmieňoval platenie
výživného kontaktom s deťmi. Otec pracuje ako vodič kamiónovej prepravy pre spoločnosť E. F., F.(predtým pracoval pre spoločnosť G., F.). Na účely rozhodovania vychádzal súd prvej inštancie z príjmu
otcavovýške2.005,79eurmesačne.Uzavrel,ževsúčasnostiotecneprispievanavýživumaloletýchdetí
nijakoabezrozhodnutiasúduaniprispievaťnemávpláne.Návrhmatkypovažovalsúdprvejinštancieza

dôvodný. Otec neosvedčil, že by sa podieľal na výžive maloletých, resp. že by posielal nejaké prostriedky
priamo deťom. Sumu 150 eur označil súd prvej inštancie za sumu blízku sume životného minima pre
maloleté dieťa stanovené zákonom č. 601/2003 Z. z. s tým, že príjem otca je dostatočne vysoký na
úhradu výživného v tomto rozsahu.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Uviedol, že nie je pravdou, že si
uplatňuje daňový bonus na maloleté deti. Aktuálne dosahuje čistú mzdu vo výške okolo 659,62 eur. Má
mesačné výdavky na hypotekárny úver vo výške 264,93 eur, splátky bezúčelových úverov dosahujú
výšku 186,39 eur a 111,11 eur, za dodávku elektriny platí 61 eur, za vodu 10 eur, za mobil 46,74 eur, za
internet 16,79 eur a za pohonné hmoty 140 eur. Deťom poslal v mesiacoch september 2025 a október
2025 každému sumu 80 eur mesačne dobrovoľne aj bez rozhodnutia súdu (odôvodnil to obavou, že

matka by peniaze použila na alkohol pre seba). Aktuálne vidí priestor na úhradu výživného vo výške 50
eur mesačne pre každé z detí. Takto navrhoval aj zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uvádzala, že otec si uplatňuje daňový bonus ročne a preto nie
je tento uvedený vo výplatnej páske za kalendárny mesiac. Otcom tvrdenú výšku výdavkov považovala

za nepravdivú, uvádzala, že jej priamo žiadne výživné nepoukazuje, hoci ho tak súd, ako aj sociálna
kuratela usmernila, aby tak robil. K tvrdeniu, že otec posielal peniaze na účty detí sa nevedela vyjadriť,
nakoľko nie je disponentom s uvedenými účtami. Kolízny opatrovník považoval uloženie vyživovacej
povinnosti otcovi za súladné so záujmom maloletých detí.

6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uvádzal. že od septembra 2025 si v novom zamestnaní
neuplatňuje daňový bonus na maloleté deti a môže tak urobiť matka. Mal za to, že z výpisov z bankového
účtu, ktoré matka doložila, nevyplýva žiaden údaj o výdavkoch, ktoré matka uvádza o prispievaní na
domácnosť jej rodičom. Navrhol upraviť výšku jeho vyživovacej povinnosti v sume 80 eur mesačne na
každé z detí. Tvrdil, že matka sa nijakým spôsobom nepodieľa na výdavkoch na splátky hypotéky ani

na výdavkoch na zálohové platy a na vykurovanie nehnuteľnosti. Uvádzal, že nie je v jeho silách platiť
výživné v sume 150 eur mesačne na každé z detí. Popieral matkine tvrdenia o tom, že mal deti fyzicky
trestať, resp. že ich mal vyhadzovať zo spoločnej domácnosti. Príčinou hádok medzí ním a matkou detí
bola podľa neho skutočnosť, že matka bola pod vplyvom alkoholu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie (§ 388 CSP).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah uznesenia súdu prvej inštancie
i námietky otca predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti pre neodkladné opatrenie, ktorým súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť
otca voči maloletým deťom.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

16. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

19. Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel
odvolací súd k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ohľadne určenia

vyživovacej povinnosti otcovi splnené neboli. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach totiž
vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto
procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o
návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez

nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa
vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená,žesúdprostredníctvomoznačenýchdôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitépre
rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp.

zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré
posudzujevsúvislostisdostupnýmidôkazmizhľadiskaichpravdepodobnosti.Nariadenieneodkladného
opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav, resp. terajšie
pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.

20. V prvom rade je potrebné uviesť, že ustanovenie § 325 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
366 CMP predpokladá bezprostrednú hrozbu, že bez zásahu súdu nebude možné uspokojiť základné
a nevyhnutné potreby maloletých detí. Na účely dôvodnosti zásahu súdu neodkladným opatrením tak je
potrebné osvedčiť, že niektorý z rodičov maloletých detí sa nepodieľa na úhrade nákladov domácnosti

v ktorej žijú maloleté deti (ak rodičia detí už spolu nežijú v spoločnej domácnosti), príjem rodiča, ktorý sa
o deti osobne stará, nepostačuje na úhradu základných nevyhnutných potrieb maloletých detí a výživa
maloletých detí by bola preto ohrozená. Takáto hrozba doposiaľ v konaní osvedčená nebola.21. V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa neodkladným opatrením môže súd uložiť rodičovi,
aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru,
ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patrí predovšetkým

bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady
súvisiace s plnením školskej dochádzky, záujmová činnosť, stále sa však v tomto konaní vychádza z
plnenia týchto potrieb v nevyhnutnej miere. Určenie výživného zodpovedajúceho oprávneným potrebám
maloletého dieťa a reflektujúceho možnosti rodičov, ako osôb povinných z vyživovacej povinnosti
vyžaduje riadne dokazovanie vo veci samej. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie

neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do
pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného (v tomto prípade maloletých
detí) v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasledovné zákona o rodine.
Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa
dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere. (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023). Preto pri návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na uloženie
povinnosti rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere súd skúma, či sa vôbec povinný rodič vôbec
podieľa na výžive maloletého dieťaťa a či miera jeho podieľania sa zabezpečuje minimálne nevyhnutnú
mieru.

22. Matka dosahuje príjem okolo 932 eur brutto. Aj v prípade, že by si matka neuplatňovala daňový
bonus, jej netto mzda sa pohybuje okolo 740 eur mesačne. Matka poberá prídavky na deti vo výške
spolu 120 eur mesačne. K dispozícii má tak mesačne sumu okolo 860 eur. Životné minimum matky
predstavuje sumu 284,13 eur mesačne, životné minimum maloletých detí predstavuje sumu 129,74 eur
na každé z detí. Matka sama uvádza, že pravidelné mesačné výdavky na maloleté deti sú okolo 150 eur

mesačne(spolutedanaobedeti300eurmesačne).Ajprimatkouuvádzanejsumemesačnýchvýdavkov
detí (presahujúcej životné minimum), pri súčasnom zohľadnení sumy 150 eur mesačne, ktorými sa
matka podieľa na vedení domácnosti u jej rodičov, tak matka dokáže uspokojiť z prostriedkov ktoré má
k dispozícii tak nevyhnutné potreby maloletých detí, dokáže uhradiť vlastné výdavky do sumy životného
minima (teda do sumy, kedy ešte nie je potrebná bezodkladná úprava pomerov rozhodnutím súdu).

Aktuálna situácia matky a maloletých detí by tak nevyžadovala bezodkladný zásah zo strany súdu ani
v prípade, že by si otec vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť. Tento záver samozrejme neznamená,
že otec vo vzťahu k deťom vyživovaciu povinnosť nemá. Znamená len to, že nie je o nej potrebné
rozhodovať neodkladným opatrením.

23. V konaní nemožno navyše uzavrieť, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní vôbec. Otec spolu
s podaným odvolaním osvedčil, že v mesiaci tak v mesiaci september 2025 ako aj v mesiaci október
2025 zaslal každému z detí na účet sumu 80 eur, a v mesiaci december 2025 zaslal na účet matky sumu
160 eur titulom výživného na maloleté deti. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie a rovnako
ako orgán sociálnej kurately upozorňuje otca, že vzhľadom na skutočnosť, že o deti sa aktuálne osobne

stará matka, ona je aj osobou, ktorej má otec poukazovať prostriedky určené na výživu maloletých
detí. V konaní prezentované (nijako nepreukázané) domnienky otca o nehospodárnom nakladaní matky
s peniazmi na tom nič nemenia. V každom prípade, ako bolo vyššie uvedené, nemožno uzavrieť, že
otec si nijakým spôsobom neplní vyživovaciu povinnosť.

24. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení, preto nemá odvolací súd za osvedčené, že tu v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie existovala potreba neodkladnej úpravy pomerov spočívajúcej v uložení
vyživovacej povinnosti otca a to aj pri rešpektovaní čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, článku 24 ods. 2
a 3 Charty základných práv Európskej únie a čl. 5 zákona o rodine. Preto zohľadňujúc vyššie uvedené
skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ktorým tento otcovi uložil povinnosť platiť

výživné na každé z maloletých detí vo výške 150,- eur mesačne podľa § 388 CSP zmenil tak, že
návrh matky zamietol, keďže neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani pre jeho zrušenie.
Odvolací súd záverom rodičom maloletých detí pripomína, že posudzovanie dôvodnosti rozhodovania
súdu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa spravuje odlišnými kritériami, ako
určovanie výšky výživného v konaní vo veci samej (či už sa jedná o určovanie výživného v prípade

rodičov, ktorí nie sú manželmi, alebo o určovanie výživného na čas do rozvodu manželstva, alebo, ako
je to aj v tomto prípade, výživného v konaní na čas po rozvode manželstva). Kým v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia zásah súdu v zásade vyžaduje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, bez
ktorej by bezprostredne hrozila ujma, v konaní vo veci samej súd na účely určenia výšky vyživovacejpovinnosti vychádza už nielen z nevyhnutných ale z celkových oprávnených potrieb maloletých detí
a berie do úvahy možnosti rodičov a ich životnú úroveň. V zásade tak platí, že oprávnené potreby
maloletých detí sú vyššie, ako základné nevyhnutné potreby a tomu zodpovedá v závislosti o možností

rodičov aj výška vyživovacej povinnosti.

25. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu
trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd

nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly
mimosporového konania.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).