Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Ek/810/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125263813
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Baboľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125263813.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava – Karlova Ves, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomC.XXX/X,XXXXXD.–E.,zast.:ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,
so sídlom Nám.legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, o vymoženie 780,06 Eur s prísl., vedenej

súdnym exekútorom JUDr. Peter Bertók, so sídlom exekútorského úradu Murgašova 3, 040 01 Košice,
pod sp. zn. 403EX 271/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa
17.03.2025 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 780,06

Eur s príslušenstvom priznanej na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu –
platobného rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. 36Rob/179/2005 zo dňa 16.08.2005, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.12.2005 (ďalej len ,,exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd dňa 31.03.2025 súdneho exekútora JUDr. Peter Bertók, so
sídlomexekútorskéhoúraduMurgašova3,04001Košice(ďalejlen,,súdnyexekútor“),ktorýjuvediepod

sp. zn. 403EX 271/25. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2025 sa začala exekúcia
vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 403EX 271/25 zo dňa
17.04.2025 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 25.04.2025.

3. V priebehu konania doručil povinný súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo
dňa 09.05.2025. Následne súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu

s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdu.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že platobný rozkaz (exekučný titul) je len domnelým
exekučným titulom, keďže zrejme bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nemá postavenie sudcu
a riadne nepreskúmal exekučný titul. Uviedol, že ide o priamy rozpor s aktuálnou judikatúrou Súdneho
dvora EÚ. V rámci konania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd okrem iného má skúmať

aj súlad exekučného titulu so zákonom. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje,
aby právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto právo porušuje na úkor toho, ktorého právo bolo
porušené. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Predmetná
istina, bola súdom priznaná bez toho, aby súd skúmal to, či predmetom istiny nie je aj plnenie z

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Napriek tomu súd pri vydávaní platobného rozkazu toto neskúmal a
v plnom rozsahu priznal nárok, ktorý si uplatňoval navrhovateľ. Súčasne si dovoľujem uviesť, že súd priposudzovaní žaloby ex offo skúma, resp. kontroluje neprijateľnosť zmluvných podmienok. V dotknutej
veci ide o nárok uplatňovaný oprávneným, zo zmluvy, ktorá neobsahovala resp. chýbajúce náležitosti v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, napr. neuvedený úrok, chýbajúca RPMN, čo má za následok

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Vyšší súdny úradník nereflektoval na žiadnu z povinností a
vydal platobný rozkaz presne tak, ako požadoval žalobca. Okresný súd neposúdil zmluvu, ktorá
bola predmetom konania v zmysle platných ustanovení spotrebiteľského práva, znemožnil vykonanie
dokazovania vo veci, a to tým, že nerešpektoval rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. S účinnosťou od
1.5.2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii. Vnútroštátne súdy členských štátov Európskej

únie sú považované za súčasť súdneho systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila
záväznosť úniového práva pre pristupujúce štáty. Počnúc od 21.4.1993 nadobudla účinnosť Smernica
Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Táto
v Prílohe k článku 3 ods. 3 v bode 1 písm. k) označila za nekalú podmienku takú, ktorej zmyslom
alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu. Smernicu nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho

práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna
povinnosť vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlučiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky
Súdny dvor vo veci C-17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smerníc). Podľa rozsudku
Európskeho súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de
Alimentation S. A. národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo špatne uskutočňujúcu Smernicu je nutné v

čo najväčšom rozsahu interpretovať vo svetle a znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v
Smernici. Právo Európskej únie a teda aj Smernicu Rady ES 93/13/EHS z 5.4.1993, ale aj vykonávajúcu
národnú právnu úpravu, treba vykladať iba v kontexte práva Európskej únie, a nie práva národného.
Pre rozhodnutie v preskúmavanej veci je však právne významné, že tak v období pred uzavretím
zmluvy, ako aj po jej uzavretí sa rozpor s dobrými mravmi posudzoval podľa § 3 ods. 1 a § 39

Občianskeho zákonníka a § 6 a § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa, a že okruh neprijateľných
zmluvných podmienok nebol taxatívne upravený v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Exekučný
titul - platobný rozkaz sp. zn. 36Rob/179/2005 zo dňa 16.8.2005 nemal byť vzhľadom na neprijateľné
zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve s dodávateľom nikdy vydaný a jeho vydaním súd porušil
európske právo na ochranu spotrebiteľa, najmä Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd platobným rozkazom priznal plnenie na neprijateľné
zmluvné podmienky (poplatok, zmluvné pokuty). Neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok už boli
viacerými súdmi určené za neprijateľné. Pokiaľ oprávnený bude namietať, že predmetnú zmluvu som
uzavrel na výkon podnikateľskej činnosti tak poukazujem na to, že súd mal skúmať, či nedošlo k
nekalej obchodnej praktike pri nanucovaní účelu úveru, na podnikanie" spotrebiteľom (porov. najnovšie

rozhodnutie ÚS ČR vo veci I. ÚS 1930/11 o porušení práva na spravodlivý proces, ak sa povinnému
(dlžníkovi) nepriznajú práva len kvôli držbe živnostenského listu). Navyše účel poskytnutých finančných
prostriedkov nevyplýva ani z obsahu zmluvy. Je v záujme veriteľa pri uzatváraní zmluvy, ktorá nemá
byť považovaná za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, špecifikovať účel zmluvy priamo v zmluve tak, aby
bol jasný a zrozumiteľný. Pokiaľ súd bude pri posudzovaní môjho návrhu mať za to, že ,, povinný mal

možnosť skutočnosti, ktoré uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie, uviesť v základnom konaní, teda
v konaní o vydaní platobného rozkazu podaním odporu", chcem poukázať na to, že v súdenej veci
ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto nemal byť platobný
rozkaz vydaný, pričom neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd skúma ex offo. V súdenej veci je skrátené
konanie vylúčené, platobný rozkaz považuje povinný za paakt, a v skutočnosti sa vydaním platobného

rozkazu v spotrebiteľskej veci skráteným konaním nestáva. Poukázal na to, že platobný rozkaz, ktorý je
exekučným titulom nebol vydaný sudcom, ale vyšším súdnym úradníkom. Žiada, aby súd preveril, či je
schopný všetkého toho kvalifikovaného posúdenia, keď už samotný Súdny dvor EU v rozsudku Mostaza
Claro uzavrel, že spotrebiteľ nevie poukázať na nekalosť podmienky, a teda je zrejmé, že tento aspekt
ani nevie zohľadniť pri obmedzenej možnosti jej kontrahovania. Žiada, aby súd s poukazom na rozsudok

Elchimov prelomil závery prvostupňového súdu, ktoré sú v rozpore s únijným právom, alebo aby tieto
eurokonformne aplikoval. Poukazuje na to, že proti nemu, oprávneným spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o.je na základe toho istého exekučného titulu - platobného rozkazu sp. zn. 36Rob/179/2005 zo dňa
16.8.2005, ktorý vydal Okresný súd Košice II., vedená exekúcia pod sp. zn. EX 5441/10, ktorá nebola
doposiaľ ukončená, resp. zastavená. Základným princípom procesného práva je právny princíp ne bis in

idem, podľa ktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp je v sporovom konaní
vyjadrený v dvoch procesných prekážkach, a to: v prekážke litispendencie, t. j. v prekážke začatého
konania. V prípade litispendencie ide podľa právnej náuky o tzv. negatívnu procesnú podmienku, ktorá
vylučuje možnosť súdu, aby mohol autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Ide o neodstrániteľnú vadusporového konania podľa § 161 ods. 2 CSP, ktorá vo vzťahu ku neskôr začatému sporovému konaniu
vedie k zastaveniu konania. Z týchto dôvodov navrhol, aby bola exekúcia zastavená, pretože nejde len
o vymáhanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok a takéto vymáhanie je v rozpore s verejným

poriadkom ale ide i o prekážku začatého konania.

5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a uviedol, že Oprávnený si týmto dovoľuje uviesť, že exekúcia je vedená na základe
vykonateľného exekučného titulu – Platobný rozkaz 36Rob/179/2005-11 vydaný dňa 16.8.2005 -

Okresný súd Košice II (ďalej v texte len ako ,,exekučný titul“ v príslušnom gramatickom tvare). Keďže
povinný nerešpektoval povinnosť uloženú vyššie uvedeným rozsudkom, Oprávnený podal návrh na
vykonanieexekúcie.Oprávnenýsidovoľujeuviesť,žejehopohľadávkaniejedodnešnéhodňauhradená
v celom rozsahu. V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného
poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu na zastavenie exekúcie, Návrh na zastavenie
exekúcie povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to,

aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného
proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania
z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie exekúcie predstavujú procesný
prostriedok, ktorý smeruje proti exekúcii a vedú k zastaveniu exekúcie, t. j. trvalému upusteniu od jej
vykonania, a to na základe zákonom predvídaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočností.

Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a namietať sa môžu také skutočnosti, ktoré nastali
po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku. Oprávnený ďalej poukazuje na
samotné podanie povinného, teda návrh na zastavenie. Oprávnený si svoj nárok uplatnil návrhom na
exekúciu ktorá bola vedená pod sp. zn. EX 9141/23, exekútorským úradom JUDr. Ladislav Jakubec.
Exekútorským úradom JUDr. Ladislav Jakubec vydal dňa 13.11.2024 upovedomenie o zastavení starej

exekúcie v zmysle ktorého určil, že došlo ku zastaveniu starej exekúcie. Následne súdny exekútor
JUDr. Ladislav Jakubec vydal oznámenie o ukončení starej exekúcie, sp. zn. EX 9141/23 zo dňa
15.01.2025. Následne Oprávnený v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. podal opätovný návrh na
vykonanie exekúcie. Oprávnený poukazuje aj na § 9 ods. 2 v zmysle ktorého, pohľadávka vymáhaná
v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie

jeden rok. Oprávnenému bolo doručené oznámenie o ukončení exekúcie prostredníctvom súdneho
exekútora JUDr. Ladislav Jakubec dňa 20.01.2025. Oprávnený dňa 17.03.2025 podal opätovný
návrh na vykonanie exekúcie. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zmysle ust.
§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má Zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia

právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi Oprávneným
a Povinným, s prihliadnutím na charakter Zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za
to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie
v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním Povinný
vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné

vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa
budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné
aplikovať. Oprávnený má za to, že dojednaná výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie

je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to vzhľadom na skutočnosť, že Oprávnený
poskytuje úvery z vlastných zdrojov; nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru vzhľadom na
podmienky, za ktorých Oprávnený poskytol úver Povinnému (na adrese trvalého pobytu) a s ohľadom
na ďalšie riziko Oprávneného. Obdobne vo veci rozhodol aj Okresný súd Bratislava III uznesením
sp. zn. 34Er/2152/2002-30 zo dňa 16.05.2017. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka

v platnom znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere malo dispozitívnu povahu. Výška
úrokov z omeškania sa upravovala predovšetkým dohodou zmluvných strán, len ak výška úrokov
nebola zmluvne dohodnutá, nastupovala výška úrokov ustanovená zákonom, t. j. pre určenie úrokov
z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platila zmluvná voľnosť. Oprávnený poukazuje na
skutočnosť, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy

o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby,
ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (Uznesenie NS SR zo dňa 16.05.1996, sp. zn. 3 Obdo 3/96).
Podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania nie je možné
vychádzať len z jednej číselnej výšky (a prípadného porovnania so zákonnou výškou), ale je potrebnéaj zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu (napr. Rozsudok NS ČR, sp. zn. 23 Cdo
1458/2007 zo dňa 31.03.2009 publikovaný na www.epravo.cz pod č. 56735; Rozsudok NS ČR, sp.
zn. 32 Odo 468/2003 zo dňa 27.11.2003 publikovaný na www.epravo.cz pod č. 36309, Rozsudok NS

ČR zo dňa 30.10.2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, publikovaný na www.epravo.cz pod č. 60110). V
konaní pred Vrchným súdom v Prahe bolo dokonca judikované: „dohodnutý úrok z omeškania vo výške
1 % denne z dlžnej čiastky nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a jeho výška
nie je dôvodom pre odoprenie právnej ochrany“ (Rozhodnutie vrchného súdu v Prahe sp. zn. 7 Cmdo
13/94). Oprávnený by chcel opätovne zdôrazniť, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje

dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Plnenie dohodnutého
záväzku je pritom elementárnou zásadou zmluvného práva. Podľa názoru Oprávneného sa nemôže
na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojim konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii
moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za
neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda
viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody

(voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení
zmluvnej povinnosti dlžníka. Zároveň si Oprávnený dovoľuje poukázať na skutočnosť, že pri úroku z
omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov
odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si však svoju povinnosť nesplnil a
Oprávnený sa domnieva, že za porušenie svojej povinnosti by mal znášať vopred dohodnutú sankciu,

s ktorou pri uzatváraní záväzkovo-právneho vzťahu súhlasil. Oprávnený chce opätovne zdôrazniť, že v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. „absolútny obchod“,
čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných
obmedzení. Súd v exekučnom konaní nemôže skúmať okolnosti, ktoré by spôsobovali vznik, zánik,
výšku, zmenu alebo povahu uloženej povinnosti, teda okolnosti, skutkový alebo právny základ za

akých došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. časti právne záväzného výroku. Exekučný súd preto
nemôže skúmať z čoho pozostáva istina priznanej pohľadávky alebo jej príslušenstvo, nakoľko by tým
spochybnil právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Oprávnený na tomto mieste pripomína, že dňom
nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu bola pre povinného judikovaná nová povinnosť, preto
akékoľvek ďalšie preskúmanie takéhoto výroku právoplatného exekučného titulu je pre exekučný súd

neprípustné. Exekučný súd nemôže svojim rozhodnutím vysloviť záver, že istina alebo príslušenstvo
priznané exekučným titulom pozostáva z neprijateľnej zmluvnej podmienky, na ktoré sa vzťahujú
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Ak by exekučný súd skúmal tieto skutočnosti dostal by sa do
pozície odvolacieho orgánu, ktorý preskúmava hmotnoprávnu a procesnoprávnu povahu konania, ktoré
predchádzalo vydaniu exekučného titulu ako aj samotného rozhodnutia. Na uvedený postup však nemá

exekučný súd vecnú príslušnosť. Okamihom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného
titulu je toto rozhodnutie právne záväzné nielen pre účastníkov nachádzacieho konania (t. j. adresátov
konkrétnych práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu) ale aj pre ostatné štátne orgány,
vrátane iných súdov. Exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania svojim rozhodnutím nahradiť
ani zrušiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie všeobecného súdu, ani jeho časti a v tejto veci nemôže

doplniť/nahradiť dokazovanie. Oprávnený má v zmysle uvedeného za to, že berúc do úvahy ustanovenia
Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu na zastavenie exekúcie, Návrh na
zastavenie exekúcie povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný
dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil.

6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

e)jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečoho sazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí

ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného/povinných, ktorého účelom je
zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti,
ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným
prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom
podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po

jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom
konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na
základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému
subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom

dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak
nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom
rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania
preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

15. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

16. Exekučný súd v konaní pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a
dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku
dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné
bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného,

ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh nazastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný
môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,

ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

17. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,

ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam
označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.
ho akokoľvek vecne preskúmavať.

18. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna
právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi

opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna
právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa
nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať
a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za
bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami,

materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný
súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok
a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

19. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v

zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda bol podaný v zákonom stanovenej 15
dňovej lehote, a takto podaný návrh má odkladný účinok.

20. Zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní jasne upravuje možnosť podať
opätovne návrh na vykonanie exekúcie. V prípade, ak oprávnený (po komerčnej úvahe) dospeje k

záveru o vhodnosti a účelnosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (najmä ak je
reálny predpoklad možnosti vymoženia pohľadávky oprávneného, napr. zo zabezpečeného majetku
oprávneného, alebo existujú objektívne skutočnosti odôvodňujúce vymoženie pohľadávky oprávneného
v blízkej budúcnosti), môže oprávnený tento opätovný návrh na vykonanie exekúcie realizovať, avšak
už podľa súčasne platných a účinných procesných pravidiel. V súvislosti s opätovným návrhom

na vykonanie exekúcie sa upravujú pravidlá, kedy ostanú účinky úkonov exekútora smerujúcich k
zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované a kedy ostane zachované aj poradie
starej exekúcie; podmienkou zachovania týchto účinkov je osvedčenie podania opätovného návrhu na
vykonanieexekúcieexekútorovioprávneným,t.j.preukázaniepodaniaopätovnéhonávrhunavykonanie
exekúcie, a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania oprávnenému.

Po uplynutí tejto lehoty exekútor bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku
povinného v starej exekúcii, ak mu oprávnený nepreukázal (neosvedčil) podanie opätovného návrhu
na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote. Ak opätovný návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný a bol podaný v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania,
účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného ostávajú zachované a nový exekútor je

povinný požiadať pôvodného exekútora o doručenie príslušného exekučného spisu a pôvodný exekútor
je povinný takejto žiadosti vyhovieť a exekučný spis bezodkladne zaslať novému exekútorovi. V prípade,
ak bol opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný až po lehote 30 dní od doručenia oznámenia
o ukončení exekučného konania, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného
neostávajú zachované a exekútor je povinný všetky tieto úkony zrušiť.

21. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť
oprávnenému pohľadávku vo výške 780,06 Eur s príslušenstvom, ktorá zo strany povinného nebola
splnená. Na základe tejto skutočnosti oprávnený podal v zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK opätovný návrh

na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia istiny vo výške 780,06 Eur s príslušenstvom.
Pre exekučné konanie vedené Exekučným súdom bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie
exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a
tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie.Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň
dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z

dôvodov zastavenia exekúcie.

22. Zároveň súd uvádza, že námietka litispendencie, ktorú vzniesol povinný neobstojí, nakoľko
z vyššie uvedeného vyplýva, že stará exekúcia pod sp. zn. EX 9141/23 vedená súdnym
exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom bola ukončená, čo má súd za preukázané predložením

upovedomenia o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 9141/23 ako aj z oznámenia o ukončení starej
exekúcie. Oprávnený po zastavení starej exekúcie č. EX 9141/23 využil svoje dispozičné právo v
zmysle .príslušných ustanovení ZoUNEK a dňa 17.03.2025 podal na príslušný súd opätovný návrh na
vykonanie exekúcie, čím má súd za to, že pokračoval v začatej exekúcii.

23. Vzhľadom k namietaným skutočnostiam, ktoré povinný uvádza vo svojom návrhu na zastavenie

exekúcie (spotrebiteľský charakter zmluvy) súd vyzval povinného ako aj oprávneného na predloženie
spotrebiteľskej zmluvy resp. zmluvy o úvere, na ktorú poukazuje povinný ako aj oprávnený vo svojich
vyjadreniach. Povinný ako ani oprávnený na výzvu súdu nijakým spôsobom nereagoval a v lehote
určenej súdom vyššie uvedené nedoplnil.

24. Súd pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z predložených príloh
v rámci podaného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie ako
aj z predloženého vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. V návrhu na vykonanie
exekúcie oprávnený uviedol, že nárok priznaný exekučným titulom nevyplýva zo spotrebiteľskej hoci
povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdí opak. K tomu bodu súd uvádza, že povinný neuniesol

dôkazné bremeno, nakoľko k návrhu na zastavenie exekúcie nepriložil ním uvádzanú spotrebiteľskú
zmluvu ako ani na výzvu súdu nijakým spôsobom nereagoval. Súd preto nepreskúmaval predmetnú
zmluvu, nakoľko dospel k záveru, že povinný svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal.

25. Treba však zdôrazniť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza iba skutočnosti, ktoré

nastali pred vydaním exekučného titulu. Nad rámec vyššie uvedeného však súd musí uviesť, že
v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. správnosť
skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý vydal exekučný titul. V danom konaní mal súd za
preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a preto
skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie mali byť namietané pred tým, ako

exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže ide o skutočnosti, ktoré nastali ešte
pred vznikom exekučného titulu. Uvedené skúmanie patrí do kompetencie orgánu, ktorý exekučný
titul vydal, pričom povinný mal možnosť podať voči exekučnému titulu opravný prostriedok, pokiaľ
mal za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Návrh
na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej

exekúcii exekučným titulom.

26. Súd zároveň uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

27. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného
vyplýva, že exekúcia aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na
zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného
nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu,

pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh
na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.28. Súd zároveň uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku, a preto návrh povinného v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
ako nedôvodný zamietol.

30. Súd konštatuje, že žiaden z účastníkov konania si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s

podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie
citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že
nakoľkoexekučnékonaniejezásadnekonanímnávrhovýmaakotakéjeovládanédispozičnouzásadou,
je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je
oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany

v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol v rámci konania o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku)oďalšíchtrováchexekúcie,súdotrováchkonaniavzniknutýchúčastníkomkonaniavsúvislosti
s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.