Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825200637
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7825200637.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a
členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
G. N., T.. XX.XX.XXXX, U. H. D. O. Č.. XXX/X, C., B. M., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, Š. Č..XXX, M., dieťa rodičov: matky G. N., M.. C., T.. XX.X.XXXX,
U. H. D. O. Č..XXX/X, C., U..Č.. H. C. Č..XX, M., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr.

Eva Hencovská, Bajzova č.2, Košice a otca F. N., T.. XX.X.XXXX, U. H. D. O. Č..XXX/X, C.V., B. M.,
právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, Hviezdoslavova č.4, Rožňava, za účasti
navrhovaného opatrovníka N. C., T.. X.X.XXXX, U. H. C. Č..XXX/XX, M., v konaní o ustanovenie
opatrovníka, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 8P/68/2025-59 zo dňa
17.6.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletú súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky
maloletého dieťaťa a napadnutým uznesením rozhodol v znení výroku rozhodnutia tak, že :
„ Ustanovuje maloletej G. N., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XX, XXX XX M., kolízneho opatrovníka N. C.,

T.. XX.XX.XXXX, C. H. Y. U. XXX, XXX XX Y. U. na zastupovanie vo veci zrušenia vecného bremena
oprávneného F. N.Y., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XXX. XXX XX C. zriadeného na nehnuteľnosti evidovanej
Okresným úradom RB., Y. B., C. B. M., B. C., Y. Ú. C., T. W. Č.. XXXX, rodinný dom so súpisným číslom
XXX, postavený na parcele reg. "X. G. C.. Č.. XXX/XX. „

2. Súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenie § 31 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení,

vychádzal z vyjadrení účastníkov a preukázaných skutočností, z čoho považoval za zrejmé, že medzi
rodičmi maloletej dlhodobo prebieha rodičovský konflikt, otec sa nestýka ani s maloletou dcérou, ani s
dospelým synom a deti dlhodobo nemajú prístup k užívaniu nehnuteľnosti, ktorá im patrí. Maloletá sa ako
povinná z vecného bremena bude žalobou domáhať zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve
doživotného bývania a užívania v prospech oprávneného otca. Keďže je podielovou spoluvlastníčkou
spornej nehnuteľnosti a v prospech jej rodičov bolo zriadené vecné bremeno k danej nehnuteľnosti,

dochádza ku kolízii záujmov dieťaťa a rodičov. Navrhovaný kolízny opatrovník, starý otec maloletej s
ustanovením súhlasí. Podľa názoru súdu bude kolízny opatrovník nestranne a objektívne zastupovať
záujmy maloletej bez toho, aby bol ovplyvnený vzťahmi v rodine dieťaťa, či stupňa príbuzenstva. V
rámci vykonávania dokazovania prvoinštančný súd uzavrel, že priestupkový spis nesúvisí s predmetom
konania, ale s pretrvávajúcimi osobnými konfliktmi rodičov. Čo sa týka zdravotného stavu navrhovaného
opatrovníka, nebolo preukázané, žeby jeho zdravotný stav odôvodňoval obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony, žeby hrozila nevyhnutná hospitalizácia, príp. nemožnosť osobnej účasti v konaní.
Ďalej súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné, hospodárne a účelné vypočutie maloletej k osobeopatrovníka. V konaní bolo preukázané, že maloletá a starý otec majú blízky vzťah, starý otec vie
o pomeroch v rodine a prezentoval vôľu chrániť záujmy maloletej. Súd prvej inštancie o povinnosti
nahradiť trovy konania nerozhodoval v zmysle ustanovenia § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného

mimosporového poriadku.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý naďalej s
podaným návrhom matky nesúhlasí. Zastáva názor, že nie je v záujme dcéry, aby iniciovala súdne
konanie proti nemu, svojmu biologickému otcovi a nie za okolností, že k predmetným nehnuteľnostiam

získala spoluvlastnícke právo na základe darovacej zmluvy, ním realizovanej. Poprel, že by maloletej
akýmkoľvek spôsobom bránil v užívaní predmetných nehnuteľností, bol by najšťastnejší, keby sa s
dcérou mohol stýkať, zvlášť ak by sa o ňu mohol starať vo forme striedavej výchovy, čo považuje za
možné výlučne v predmetnom rodinnom dome a čo sa pretavilo v jeho návrhu na zverenie dcéry
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s poukazom na konanie pod sp. zn. 8P/134/22.
Ďalej, k predmetu tohto konania, okrem tvrdení na preukázanie vzťahov rodičov a na preukázanie

konania matky, podľa neho smerujúce k tomu, aby otca bezdôvodne pripravila o strechu nad hlavou,
zdôraznil, že nemá úmysel dcére akokoľvek brániť v užívaní daného rodinného domu, nebol by jej
dom daroval ani len sčasti a určite by sa nebol dožadoval možnosti ju v tomto vychovávať. Nazdáva
sa, že súd závažným spôsobom pochybil, keď nevykonal navrhované dokazovanie oboznámením sa s
predmetným priestupkovým spisom, mal a mohol vypočuť maloletú, ktorá už má 13 rokov k okolnosti,

či jej bráni v užívaní uvedeného rodinného domu. Nestotožňuje sa s názorom, že by sa jednalo o
skutočnosti, nemajúce vplyv na prebiehajúce súdne konanie. Svoje tvrdenie o svojom napadnutí matka
ničím nepreukázala. Platí to i napriek tomu, že si plne uvedomuje predmet tohto konania a je si vedomý,
že sa jedná o rozhodnutie, či maloletej má byť ustanovený kolízny opatrovník. Považuje za na škodu
veci, že súd bez akéhokoľvek dôkazu považoval za preukázané tvrdenie matky, že deti nemôžu užívať

predmetné nehnuteľnosti, pričom z napadnutého uznesenia nevyplýva žiaden taký konkrétny dôkaz, o
ktorý súd tento svoj názor oprel. Nepovažuje za dostatočné a už vôbec nie za presvedčivé odôvodnenie
napadnutého uznesenia, že súdu táto skutočnosť je známa z jeho rozhodovacej činnosti o to viac, že
vo veci sa ešte stále vykonáva dokazovanie súdom prvej inštancie, pričom tieto skutočnosti ani v inom
súdnom konaní neboli preukázané, jednalo sa vždy a výlučne len o ničím nepreukázané tvrdenia matky.

Súd pochybil, keď na zastupovanie záujmov maloletej dcéry ustanovil jej najmä psychicky závažne
chorého starého otca z matkinej strany. Názor súdu, že v jeho osobe sa jedná o osobu spôsobilú na
výkon tejto funkcie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a neobstojí, pretože nie je pravdivé tvrdenie
matky, ktoré sa premietlo aj do rozhodnutia súdu, a síce že by starý otec mal s maloletou blízky kontakt a
úzku väzbu. Ide len o účelové tvrdenia matky a jej otca, pričom poukázal na to, že starý otec nedokázal

na otázku právneho zástupcu uviesť ani koľko má rokov jeho jediná vnučka. Menovaného pozná dlhé
roky nielen ako bývalého svokra, ale aj ako exzamestnanca svojej firmy a preto sú mi známe informácie
o jeho vážne narušenom psychickom zdraví. Bol uznaný za invalidného a miera poklesu jeho zárobkovej
činnosti bola ustálená na 70%. Navyše menovaný už má vyše 72 rokov, pričom je notoricky známe,
že Alzheimerova choroba nie je vyliečiteľná, naopak graduje. Považujem za evidentne nesprávne a

odporujúce zákonu do funkcie kolízneho opatrovníka ustanoviť človeka s takouto diagnózou na záujmy
ktoréhokoľvek iného človeka. Menovaný nepoprel v pravom slova zmysle, že by trpel touto chorobou,
na otázku právneho zástupcu, aby sa vyjadril k svojmu zdravotnému stavu uviedol, že je adekvátny jeho
veku. Matkine tvrdenie, že menovaný takouto chorobou netrpí, považuje otec za účelové. Poukázal na
skutočnosť, že matka k podanému návrhu pripojila aj súhlas navrhovaného kolízneho opatrovníka do

tejto funkcie, ktorý je vyhotovený prostriedkami výpočtovej techniky, hoci navrhnutý opatrovník takéto
prostriedky nemá, a už vôbec neovláda prácu na nich. Predmetný dokument mal byť vyhotovený v
M., hoci sa menovaný zo svojho bydliska v Y. U. ani nevzďaľuje. Za evidentné ďalej považuje, že
dátum rukou dopísaný zjavne nesvedčí pre postaršieho muža vo veku nad 70 rokov a ide o písmo
bývalej manželky, matky maloletej dcéry. Ďalej poukázal na zdravotné ťažkosti, ktoré sa mali prejaviť na

súdnom pojednávaní ako na ďalší dôvod, pre ktorý bolo potrebné vykonať dokazovanie vo vzťahu k jeho
zdravotnému stavu. Ide, podľa odvolateľa, o človeka arogantného a agresívneho, ktorý často vyvolával
konflikty, neraz aj fyzickej povahy, pričom o jeho chorobe a povahových vlastnostiach, o jeho negatívnom
nastavení voči odvolateľovi svedčí, že sa nedokázal správať ani pred súdom na pojednávaní, zvyšoval
hlas a vynadal mu. Odvolateľ poukázal ďalej na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl.24 ods. 2 Charty

základných práv Európskej únie a uviedol, že pre absenciu namietaných informácií nie je možné prijať
záver o tom, že rozhodnutie možno považovať za riadne odôvodnené, spĺňajúce zákonné kritériá, najmä
§ 220 ods. 2 CSP a § 234 ods. 2 CSP. Takéto súdne rozhodnutie porušuje jeho ústavné práva, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov, keď v odôvodnení nie je možnézistiť, ako súd dospel k záverom a k samotnému rozhodnutiu, s odkazom na judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II.ÚS 115/03).

4. Prvoinštančným súdom ustanovený kolízny opatrovník v napadnutom rozhodnutí k odvolaniu otca
maloletého dieťaťa uviedol, že odvolacie námietky otca považuje za účelové, neobjektívne a nepravdivé.
K predmetu konania, v rámci relevantných okolností, poukazuje na nato, že sú mu známe spory a
konflikty, keď ako člen rodiny mal možnosť sledovať vývoj vzťahov medzi rodičmi maloletej, viem o
udalostiach, ktoré mali negatívny vplyv na maloletú, vrátane vážneho incidentu, ktorý sa odohral v jej

prítomnosti. Konštatoval, že mu nikdy nebola diagnostikovaná Alzheimerová choroba, ani iné duševné
ochorenie, ktoré by vylučovalo jeho samostatné rozhodovanie či zastupovanie záujmov tretej osoby.
Subjektívne a nepreukázané tvrdenia otca maloletej nikdy neboli podporené žiadnym relevantným
dôkazom, lekárskou dokumentáciou. Odmieta nepravdivé a hanlivé označenia jeho osoby. Maloletú
pozná od narodenia, ako jej starý otec bol s ňou v pravidelnom kontakte. Neznalosť jej veku v danom
momente počas výsluchu pred súdom bol dôsledok stretu a tlaku na pojednávaní. Súhlas s ustanovením

do funkcie dal dobrovoľne a vedome. Skutočnosť, že dokument bol pripravený pomocou počítača,
neznamená, že nepochopil alebo nečítal tento a dnešnej dobe považuje za bežné, že starším ľuďom
s vyhotovením dokumentov pomáha ich rodina. Obsah dokumentu si pred podpísaním prečítal a bol
som s ním stotožnený. Nie je a nikdy nebol manipulovaný alebo ovládaný matkou maloletej. Všetky
rozhodnutia v tejto veci robí samostatne, s rozvahou a v súlade so svojím najlepším vedomím a

svedomím výlučne v prospech maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že len o osem rokov starší než
odvolateľ. V následnom vyjadrení uviedol, že si plne uvedomuje dôležitosť úlohy kolízneho opatrovníka a
prijíma túto so zodpovednosťou a rešpektom. Jeho cieľom bude vždy sledovať výhradne najlepší záujem
maloletého dieťaťa. Plne súhlasí s ustanovením za kolízneho opatrovníka.

5. Matka maloletej k odvolaniu uviedla, že považuje súdne konanie o zrušenie vecného bremena za
zákonný nástroj na ochranu vlastníckych práv maloletej, vyplývajúcich okrem iného z listu vlastníctva.
Okrem už v konaní uvedeného, poukázala na to, že v konaní o zrušenie vecného bremena by boli
účastníkmi konania maloletá ako podielový spoluvlastník, do ktorého práv sa zasahuje a aj otec
maloletej ako oprávnený, ktorého správanie dosiahlo intenzitu v značnom rozpore s dobrými mravmi a

vážne poškodzuje spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, ktorí zastávajú protichodné stanoviská a
ustanovenie kolízneho opatrovníka je v súlade s § 31 Zákona o rodine ako aj zásadou, že v prípade
kolízie záujmov medzi rodičom a dieťaťom, musí byť dieťa v konaní zastúpené nezávislou osobou. Vo
vyjadrení namieta spôsob, akým otec maloletej útočí na osobnú integritu, zdravotný stav a dôstojnosť
osoby kolízneho opatrovníka.

6. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nemá naďalej námietky
voči tomu, aby za kolízneho opatrovníka maloletej na zastupovanie vo veci zrušenia vecného bremena
bol ustanovený navrhovaný opatrovník.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a §
3 ods.5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie v kontexte odvolacích námietok podľa zásad
uvedených v § 62 a nasl. CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (CSP) a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

8. Podľa ustanovení § 31 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, upravujúcich zastupovanie
maloletého dieťaťa, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo
dôjsťkrozporuzáujmovmedzirodičmiamaloletýmdieťaťomalebomedzimaloletýmideťmizastúpenými
tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho

bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch,
ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu
maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Na ustanovenie opatrovníka
sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká ukončením konania alebo
vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

9. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.10. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré
sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Pri právnych

úkonoch, na ktoré nie je maloleté dieťa spôsobilé, ho zastupujú rodičia (§ 26, § 27 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 31 ods. 1 Zákona o rodine). Pri právnych úkonoch, pri ktorých by mohlo dôjsť k
rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým
istým rodičom navzájom, nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa žiadny z rodičov a súd obligatórne
ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone

zastupovať. Zákonný zástupca maloletého môže bez súhlasu súdu za maloletého robiť právne úkony
týkajúce sa jeho majetku, len v bežných veciach. Pravdepodobnosť kolízie záujmov medzi rodičom a
dieťaťom je vo všeobecnosti daná vždy za situácie, kedy rodič a dieťa sú účastníkmi jedného konania,
úkonu, či právneho vzťahu, v rámci ktorého uplatňuje a obhajuje jednak svoje vlastné záujmy a jednak
záujmy maloletého dieťaťa (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2023, sp.
zn.7Cdo/244/2021).

11. Potom, čo je zrejmá vôľa uskutočniť právny úkon, iniciovať konanie ako v danom prípade o zrušenie
vecnéhobremena,jepotrebnézvážiť,čizastúpenímmaloletéhodieťaťajehorodičom,nenastanekonflikt
záujmov. Ak takýto konflikt záujmov nastane, je potrebné podať návrh na súd a požiadať o ustanovenie
opatrovníka na konkrétny právny úkon, pričom navrhovaná osoba musí s opatrovníctvom súhlasiť. Na

základe návrhu na ustanovenie opatrovníka súd zhodnotí skutkový a právny stav a rozhodne, či takto
navrhnutú osobu ustanoví za opatrovníka v danej veci (jedná sa najmä o blízku osobu maloletého,
u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého). Potom čo je právoplatne ustanovený
opatrovník, a tento má od súdu povolenie prejaviť vôľu v mene maloletého, môže dôjsť k uskutočneniu
právneho úkonu. Opatrovník je osoba, ktorá vyjadruje názor k predmetu veci a jeho povinnosťou je zistiť,

či právny úkon bude v záujme maloletého dieťaťa alebo nie.

12. Pokiaľ ide o námietku, či je alebo nie je potrebné v tomto prípade dieťaťu ustanoviť
kolízneho opatrovníka na konanie vo veci zrušenia vecného bremena, zriadeného na nehnuteľnosti v
spoluvlastníctve dieťaťa v prospech jedného z rodičov - otca, rodič, ktorý je subjektom právneho vzťahu

- darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena, nemôže svoje dieťa zastupovať, pretože ich záujmy
sú v kolízii. Kolízia jeho záujmov a záujmov dieťaťa existuje (ako to vyžaduje § 30 OZ), nielenže hrozí
(ako to vyžaduje § 31 ods. 2 ZR) ( v zmysle komentára Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, 688 s.).

13. Záujem maloletého dieťaťa na konkrétnom právnom úkone, v danom prípade na zrušení vecného
bremena jedného z rodičov - spoludarcu užívania nehnuteľnosti v jeho spoluvlastníctve (s bratom), bude
súdom posudzovaný v samotnom konaní o takomto návrhu, na účely čoho konkrétne bol navrhovaný
opatrovník ustanovený. Tam sa súd v rámci riadneho dokazovania môže vysporiadať aj s námietkami
odvolateľa, týkajúcimi sa úmyslu zúčastnených osôb vo vzťahu k danému právnemu úkonu a ďalšími.

14. K námietke zdravotného stavu, charakterových vlastností a záujmu ustanoveného opatrovníka konať
a zastupovať maloleté dieťa, odvolací súd potvrdzuje, že opatrovník musí byť plne spôsobilý na právne
úkony, fyzicky a psychicky schopný vykonávať túto funkciu, aby sa riadne staral a chránil záujmy
maloletého dieťaťa. Neboli však preukázané v konaní, vrátane toho odvolacieho, také skutočnosti, ako

to už uviedol súd prvej inštancie, ktoré by boli spôsobilé a znemožňovali riadne zastúpenie maloletej pre
daný právny úkon. Pokiaľ ide o nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, resp. nepreskúmateľnosť tohto,
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP s použitím
§ 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže
odvolací súd nezistil dôvody pre rozhodnutie podľa § 53 a nasl. CSP.

16. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).