Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 45C/103/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122420953
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:6122420953.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu: Hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., právne zastúpený AK Balara, s .r.
o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 858 528, o zaplatenie
4.467,16 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 3.734,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne
zo sumy 3.734,88 eur od 10.09.2022 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 732,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 732,28 eur od 10.09.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV.Žalovaný mávočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu68% stým,žeovýškenáhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.09.2022 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške vo výške
4.467,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 4.467,16 eur od 10.09.2022
do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytnutí ubytovacej služby
v spoločnej ubytovni „D.“ zo dňa 25.04.1995 sa žalovaný stal ako objednávateľ ubytovania osobou

oprávnenou prechodne užívať ubytovaciu bunku č. XXX, nachádzajúcej sa ubytovni D. E. F. G. H.,
zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. I. F., súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X. Zmluvu o ubytovaní uzatvoril
žalovaný so spoločnosťou D., C. H., po zániku spoločnosti D., C. H. sa stal vlastníkom ubytovne,
na základe protokolu - zmluvy o prevode privatizovaného majetku na Hlavné Mesto SR H. zo dňa
31.07.1995, žalobca. V súlade s čl. I. bod 1 zmluvy o ubytovaní bola zmluva uzatvorená na dobu
neurčitú. V zmysle čl. I. bod 2 zmluvy o ubytovaní bol žalovaný povinný ubytovaciu bunku uvoľniť
v prípade rozviazania pracovného pomeru so štátnym podnikom D.. Vzhľadom na skutočnosť, že D., C.

bol dňa 30.10.1995 vymazaný z obchodného registra, pracovný pomer žalovaného zanikol a žalobca
ho listom zo dňa 29.10.2008 vyzval na odovzdanie ubytovacej bunky. Z dôvodu, že žalovaný ubytovaciu
bunku dobrovoľne neodovzdal, podal žalobca na súd návrh o vypratanie ubytovacej bunky. Krajský
súd Bratislava rozsudkom sp. zn. 15Co/208/2019 zo dňa 29.06.2022 potvrdil rozsudok Okresnéhosúdu Bratislava I. sp. zn. 22C/65/2009 zo dňa 30.11.2011, ktorým bol žalovaný zaviazaný vypratať
a protokolárne vypratať ubytovaciu bunku č. XXX, a to bez nároku na bytovú náhradu. Žalovaný
ubytovaciu bunku doposiaľ žalobcovi neodovzdal a úhrady za jej užívanie neplatil. Žalovaný bol povinný

uhrádzať za užívanie ubytovacej bunky mesačne sumu vo výške 76,34 eur (2.300,-Sk) a to vždy
najneskôr do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Nakoľko žalovaný po ukončení zmluvy
o ubytovaní ubytovaciu bunku naďalej užíva, pričom žalobcovi za jej užívanie neplatí úhrady riadne
a včas, dochádza z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Výšku bezdôvodného
obohatenia žalobca určil ako výšku obvyklej ceny za užívanie ubytovacej bunky v rozhodnom období.

Žalovaný predmetným užívaním bunky bez poskytovanej náhrady získal majetkovú hodnotu. Majetkovú
hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa a obohatí sa nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili
pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia
jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez
právnehodôvoduidepretotiežvprípadeužívaniaubytovacejbunkybezzmluvyaleboinéhotitulu.Keďže
príjemca takéhoto plnenia nie je vzhľadom na povahu plnenia schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť

bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na
úhradách za užívanie ubytovacej bunky bez právneho dôvodu za obdobie od 01.04.2016 do 31.07.2021
dlhuje žalovaný žalobcovi sumu vo výške 4.467,16 eur, čo predstavuje neuhradené za obdobie: za apríl
2016 časť suma 3,13 eur, za máj 2016 časť 29,99 eur, za jún 2016 suma 76,34 eur, za júl až august
2016 časť suma 59,98 eur, za september až december 2016 suma 305,36 eur, za február 2017 časť

suma 32,68 eur, za marec až december 2017 suma 763,40 eur, za január až december 2018 suma
916,08 eur, za január až december 2019 suma 916,00 eur, za január až december 2020 suma 916,00
eur, za február až máj 2021 suma 305,36 eur, za jún 2021 časť suma 66,34 eur, za júl 2021 suma
76,34 eur, spolu teda suma 4.467,16 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu predžalobnou
upomienkou zo dňa 03.08.2021, žalovaný na predmetnú upomienku reagoval listom zo dňa 12.08.2021,

v ktorom rozporoval existenciu pohľadávky žalobcu, čo do výšky, a to z dôvodu, že ubytovňa D. nie je
vykurovaná a je v dezolátnom hygienickom stave. K uvedenému žalobca poukázal na skutočnosť, že
žalobca žiada priznať istinu titulom dlžných úhrad za užívanie ubytovacej bunky, nie za služby spojené
s užívaním predmetnej bunky. Žalovaný po celú dobu užívania ubytovacej bunky neuhrádzal preddavky
za služby spojené s ubytovacej bunky a tieto služby mu neboli ani nikdy vyúčtované. Žalovaný bol

povinný uhrádzať za užívanie ubytovacej bunky sumu vo výške 76,34 eur (2.300,- Sk), uvedená suma
nikdy nepokrývala reálne spotrebované služby a vzniknuté nedoplatky dodávateľským subjektom po
celú dobu uhrádzal žalobca.

3. Súd v danej veci vyhovel návrhu navrhovateľa vydaním platobného rozkazu č.k. 45C/70/2021-46 zo

dňa 27.10.2021. Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že ubytovaciu bunku
užíval od roku 1995 na základe zmluvy so spoločnosťou D., C. zo dňa 25.04.1995. Nerozporuje zánik
spoločnosti D., C., ani skutočnosť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom ubytovne D. E. F. X G.
H.. Napriek tomu, že spoločnosť D., C. zanikla už v roku 1995, žalobca ho nechal užívať ubytovaciu
bunku až do roku 2008, kedy ho vyzval na vypratanie a následne podal žalobu o vypratanie ubytovacej

bunky. Viedol so žalobcom súdny spor, v ktorom argumentoval existenciou zmluvného vzťahu medzi
ním a žalobcom. Stranami obdobných sporov na strane žalovaných boli aj iné osoby, ktoré užívali
ubytovacie bunky v danej ubytovni. Vo väčšine sporov súdy dospeli k rozhodnutiu o povinnosti vypratať
ubytovaciu bunku, došlo aj k zamietnutiu žaloby (žalovaná J. A., OS Bratislava I, sp. zn. 22C/63/2009),
nie všetky spory sú právoplatne skončené (žalovaný K. L.). Žalovaný v spore neuspel, súd mu uložil

ubytovaciu bunku vypratať, súdny spor začal v roku 2009 a skončil v roku 2022. Žalobca sa pokúsil
dosiahnuť vypratanie aj tým spôsobom, že vytvoril v ubytovni podmienky, ktoré by znemožňovali jej
užívanie. Od začiatku vykurovacej sezóny 2013 - 2014 bola dodávka tepla, teplej vody do objektu
ubytovne prerušená. Teplá úžitková voda nie je dodávaná do ubytovne od 29.01.2014 do dnešného
dňa. Objekt ubytovne je odstavený od kotla. Budova bola a dodnes je v dezolátnom stave a prakticky

neobývateľná. Od roku 2015 z tohto dôvodu v budove ubytovne nebýval, a podľa jeho informácií budovu
opustili všetky osoby, ktoré sa v nej dovtedy zdržiavali, okrem K. L. s manželkou, ktorí v nej bývajú
doteraz. Rozporuje údajnú povinnosť uhrádzať za užívanie ubytovacej bunky mesačne sumu 76,34 eur,
žalobca odvíja od oznámenia primátora žalobcu doručeného mu dňa 02.03.2001, v ktorom žalobca
jednostranne určil cenu bunky, pričom v danej cene zohľadnil výdavky na poskytované služby a náklady

spojené so zabezpečením prevádzky objektu. V spore o vypratanie bunky argumentoval tým, že medzi
ním a žalobcom došlo k uzavretiu zmluvy, čoho dôkazom je stanovenie výšky odplaty za užívanie
bunky žalobcom a z jeho strany uhrádzanie danej odplaty. Žalobca popieral v danom spore existenciu
zmluvného vzťahu, súdy judikovali, že je povinný bunku vypratať a odovzdať, keď prejudiciálne dospelik záveru, medzi ním a žalobcom nie je žiadny zmluvný vzťah. S poukazom na tento záver nemá
jednostranné určenie výšky odplaty za užívanie ubytovacej bunky zo strany žalobcu žiadnu relevanciu.
Ubytovaciu bunku od roku 2015 neužíva, objekt ubytovne nie je obývateľný. V prípade, ak by žalobca

chcel toto moje tvrdenie rozporovať, navrhuje vykonanie dokazovania obhliadkou ubytovne a konkrétnej
ubytovacej bunky. Stav ubytovne a ubytovacích buniek by taktiež mal byť zaznamenaný v znaleckom
posudkuvypracovanomsúdnymznalcomzodborustavebníctvo,odvetvieohodnocovanienehnuteľností
K. D. L. dňa 27.06.2017 pod č. XXX/XXXX, znalecký posudok by mal mať v držbe žalobca, navrhuje
doplnenie dokazovania uložením edičnej povinnosti žalobcovi alebo súdnemu znalcovi. Zo znaleckého

posudku vyplynie stav ubytovne a ubytovacích buniek k dňu zhotovenia znaleckého posudku. Ubytovňa
bola od roku 2014 v stave, ktorý neumožňoval jej užívanie, nespĺňal zákonné požiadavky na ubytovanie.
Žalobca nemá právo na žiadne plnenie ako protihodnotu za užívanie ubytovacej bunky v danej ubytovni,
ani v prípade, ak by preukázal, že ubytovaciu bunku užíval v období, za ktoré sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia. Do ubytovacej bunky sa dostavil spolu so zamestnancami žalobcu až dňa
24.08.2022, na základe požiadavky žalobcu v súvislosti so skončením súdneho sporu o vypratanie.

Ubytovacia bunka, ktorú v minulosti užíval, bola otvorená, v dezolátnom stave. Žaloba bola súdu
doručená dňa 09.09.2022, namieta premlčanie za obdobie do 09.09.2020. Súd poukazuje na to, že
podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.

4. Žalobca k odporu žalovaného v podaní zo dňa 06.12.2022 uviedol, že popiera skutočnosti uvádzané

žalovaným, uplatnený nárok považuje za dôvodný, preukázal nárok, čo do dôvodu i výšky. Tvrdenia
žalovaného, že ubytovaciu bunku neobýval od roku 2015 sú v priamom rozpore so skutočnosťou, že
žalovaný túto napriek výzvam žalobcu dobrovoľne neodovzdal. Žalovaný ako jediný disponoval kľúčmi
od predmetnej bunky a mal tam umiestnené svoje veci (hoci v deň odovzdávania bunky išlo iba o
veci nepatrnej hodnoty). Žalobca poukazuje na vyjadrenie samotného žalovaného pri odovzdávaní

ubytovacej bunky dňa 24.08.2022, kedy zamestnancom žalobcu prítomným pri odovzdávaní uviedol, že
v bunke bol pred mesiacom, táto bola uzamknutá a všetko bolo v poriadku. Na preukázanie uvedenej
skutočnostijevkonanímožnévypočuťakosvedkovpracovníkovžalobcuprítomnýchpriodovzdávaní(K.
A. G. J. F. A.). Pri obhliadke objektu vykonanej dňa 19.11.2021 bola ubytovacia bunka uzamknutá, o čom
svedčí aj fotodokumentácia vyhotovená v daný deň. Skutočnosť, že žalovaný vykonával užívacie právo

k bunke (bez ohľadu na jeho intenzitu) vyplýva aj z jeho podania zo dňa 11.03.2019 v exekučnom konaní
č.k. XXXXX XX/XX, vedeného na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozsudok
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 22C/65/2009 potvrdený rozsudkom Krajského súdu Bratislava
sp. zn. 2Co/75/2012 pred jeho zrušením uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/114/2018 zo
dňa 16.07.2019). Je jednoznačne preukázané, že žalovaný ubytovaciu bunku žalobcovi neodovzdal

a vykonával tak fakticky právo užívania, keď znemožnil žalobcovi, aby ňou disponoval. Skutočnosť,
že žalovaný podľa svojich tvrdení ubytovaciu bunku neobýval, nemá vplyv na posúdenie otázky
bezdôvodného obohatenia, pokiaľ zmluva o ubytovaní bola ukončená a žalovaný neodovzdal žalobcovi
ubytovaciu bunku, žalovaný túto užíva bez právneho dôvodu, a teda sa na úrok žalobcu bezdôvodne
obohacuje. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, z ktorej jednoznačne

vyplýva, že už samo poskytnutie práva užívať priestor predstavuje majetkovú hodnotu; nie je pritom
rozhodujúce, či uvedená osoba, ktorá mala priestory prenajaté, ich fakticky užívala alebo nie (rozsudok
NS ČR z 19.05.2004, sp. zn. 33 Odo 291/2022), v citovanom rozhodnutí, ktoré možno analogicky použiť
aj na prejednávaný prípad, uvádza: „Plnenie prenajímateľa spočíva v prenechaní veci nájomcovi za
odplatu na účely jej užívania alebo brania úžitkov z veci. Je právom nájomcu sa rozhodnúť (ak to

nie je v rozpore so zmluvou), na aký účel, akým spôsobom a s akou intenzitou bude predmet nájmu
užívať. Tomu zodpovedá aj prípadný majetkový prospech za situácie, keď sa mu plnilo na základe
neplatnej nájomnej zmluvy. Ani majetkový prospech nájomcu nemožno viazať výhrade na skutočnosť,
či predmet nájmu fakticky užíval. Faktické užívanie veci predstavuje realizáciu užívacieho práva, avšak
majetkovú hodnotu má už samo užívacie právo. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovanej

vznikol na úkor žalobcu majetkový prospech tým, že jej bol zo strany žalobcu prenechaný nebytový
priestor, ktorého bol žalobca vlastníkom, spolu s užívacím právom k tomuto nebytovému priestoru“,
ďalej rozsudok NS ČR zo dňa 16.02.2006 sp. zn. 33 Odo 1175/2004. Rovnako tak v rozsudku NS ČR
z 15.04.2004 sp. zn. 33 Odo 668/2002 sa konštatuje, že aj keď žalovaný sa v byte prestal zdržiavať,
žalobkyňa mu v prístupe do bytu a v jeho užívaní nebránila, hoci mu ho sťažila, nemení nič na povinnosti

žalovanéhoplatiťúhradyzatakétoužívanie:„Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť,žedovolateľnespochybnil
záver odvolacieho súdu, že ním užívané priestory v dome žalobkyne nevypratal, tvrdí len, že z bytu
odišiel preto, lebo ho pre správanie žalobkyne nemohol užívať. Nejde preto o prípad dobrovoľného
vypratania a odovzdania bytu (napr. odovzdaním kľúčov), ktorým by dovolateľovi zaniklo jeho právona bývanie... Keďže dovolateľ úhradu za právo na bývanie neplatil, záver odvolacieho súdu, že získal
bezdôvodné obohatenie tým, že sa jeho majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak, ak by túto povinnosť
plnil, došlo, je správny.“ V rozsudku NS ČR z 22.02.2007 sp. zn. 33 Odo 190/2005, sa konštatuje, že:

„za užívanie bytu možno považovať už samo umiestnenie vecí v ňom; ...v prípade, ak tieto veci žalovaný
nevyprace, sa bezdôvodne obohacuje na úkor vlastníka nehnuteľnosti - bytu, keďže vlastník bytu do
jeho vypratania nemôže získať prospech jeho prenájmom, a žalovaný teda fakticky vykonával právo,
ktoré by mu patrilo iba z titulu platne uzatvorenej nájomnej zmluvy.“ V rozsudku NS ČR z 31.01.2008
sp. zn. 25 Cdo 2905/2005, sa uvádza, že: „bezdôvodné obohatenie vznikne aj tomu, kto bez platného

právneho titulu dosiahol postavenie držiteľa na úkor vlastníka, napríklad tým, že nehnuteľnosť uzamkol
a bola prístupná len pre jeho vlastné potreby, a to bez ohľadu na to, ako intenzívne nehnuteľnosť v
skutočnosti využíval (rozsah, obdobie a pod.)“, rovnako tak rozsudok NS ČR z 20.03.2001 sp. zn. 25 Cdo
845/99. Žalobca poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR z 18.10.2005 sp. zn. 25 Cdo 2145/2004, v ktorom
súd konštatuje, že: „na povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nemá vplyv to, čo sa s predmetom
bezdôvodného obohatenia stalo po tom, čo ho obohatený získal (či ho napr. zničil) a nezáleží ani na

tom, či a prípadne v akom rozsahu v čase rozhodovania súdu obohatenému ešte nejaký prospech
zostal.“ Žalobca poukazuje na to, že žalovaný jediný disponoval kľúčmi od ubytovacej bunky a žalobcovi
tak zamedzil akýkoľvek prístup k predmetu jeho vlastníctva, preto nemožno pripisovať stav ubytovacej
bunky na ťarchu žalobcu. Rovnako tak tvrdenia o úmyselnom odpájaní od energií a teplej vody sa
nezakladajú na pravde, k týmto žalobca pristúpil z dôvodu dlhodobo plánovanej rekonštrukcie objektu

ubytovne, a po predchádzajúcom upozornení osôb neoprávnene obývajúcich jednotlivé ubytovacie
bunky. Skutočnosti uvádzané žalovaným sú bezpredmetné vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu,
ku ktorému na jeho strane preukázateľne dochádzalo až do odovzdania ubytovacej bunky žalobcovi.
Sám žalovaný si odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že ubytovňa je neobývateľná, a na druhej, že
v nej naďalej bývajú ďalšie osoby, pričom žalobca potvrdzuje, že ubytovňu naďalej obývajú osoby

bez právneho titulu, v dôsledku čoho nemôže pristúpiť k dlhodobo plánovanej rekonštrukcii objektu.
Vo vzťahu k výške požadovanej odplaty za užívanie ubytovacej bunky bez právneho dôvodu, žalobca
poukazuje na skutočnosť, že žalovaný užíval ubytovaciu bunku na základe zmluvy o ubytovaní v
spoločnej ubytovni „D.“. V zmysle predmetnej zmluvy o ubytovaní bol žalovaný povinný uhrádzať za
užívanie ubytovacej bunky mesačne sumu vo výške 76,34 eur (2.300,-Sk) a to vždy najneskôr do 15. dňa

príslušného kalendárneho mesiaca, pričom predmetná suma predstavuje len ubytovací poplatok, ktorý
bol stanovený jednotne všetkým užívateľom buniek v danej ubytovni, a to na bunku bez ohľadu na počet
osôb užívajúcich danú bunku. Nejedná sa o odplatu za služby spojené s užívaním bunky, tieto neboli
od žalovaného zo strany žalobcu požadované. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania
berie žalobca svoj návrh na začatie konania čiastočne späť v rozsahu 3.735,88 eur s príslušenstvom za

žalované obdobie od 01.04.2016 do 08.09.2020. Dňa 08.12.2022 bola vec postúpená na rozhodnutie
Okresnému súdu Žilina.

5. Následne žalovaný sa vyjadril v podaní zo dňa 02.02.2023, v ktorom uviedol, že nerozporuje, že
so žalobcom podpísal protokol zo dňa 24.08.2022 a odovzdal žalobcovi kľúče, vykonal tak potom,

ako následne Krajský súd v Bratislave opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 29.06.2022 sp. zn.
15Co/208/2019, že je povinný ubytovaciu bunku vypratať. Nerozporuje ani podanie v exekučnom konaní
sp. zn. 193EX 11/19, ktorým navrhol zastavenie danej exekúcie o vypratanie ubytovacej bunky (k
zastaveniu danej exekúcie nakoniec aj došlo z dôvodu vydania zrušujúceho uznesenia NS SR zo dňa
16.07.2019 sp. zn. 1Cdo/114/2018). Ubytovaciu bunku reálne neužíval od roku 2015, pretože budova

ubytovne nie je obývateľná, nedokázal v nej bývať nikto okrem K. L. s manželkou, ktorí boli jediní
schopní pokračovať v užívaní bunky v danej budove. Budova ubytovne vyzerala v roku 2001 inak, ako
vyzerá od 09.09.2020 doteraz. Je presvedčený, že žalobca nemá v tomto období žiadne výdavky v
súvislosti so službami, ktoré by mi poskytoval, pretože mi neposkytoval žiadne služby. Je presvedčený,
že žalobca nemá v tomto období žiadne náklady spojené so zabezpečením prevádzky daného objektu,

tieto výdavky a náklady, ktoré žalobca zohľadňoval pri určení výšky odplaty za užívanie bunky v roku
2001, v súčasnosti neexistujú. Stav ubytovne vylučuje jej užívanie. Rozhodne nespĺňa žiadne predpisy
z hľadiska hygieny, bezpečnosti, ochrany zdravia, nemožno hovoriť o žiadnej obvyklej cene za užívanie
bunky. Je presvedčený, že je nehospodárne vykonávať obhliadku ubytovne. Stav ubytovne, v ktorej sa
nachádzaubytovaciabunka,považujezarelevantnýprirozhodovaníovýškebezdôvodnéhoobohatenia,

resp. o tom, či vôbec nejaký nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia existuje. Žalobca
z dôvodu neobývateľnosti ubytovne nemá voči nemu právo na vydanie žiadnej sumy bezdôvodného
obohatenia. V prípade, ak dokazovanie (aby žalobca predložil znalecký posudok) nebude nariadené,
trvá na vykonaní dokazovania obhliadkou ubytovne, ubytovacej bunky.6. Žalobca v podaní zo dňa 01.06.2023 sa vyjadril, že vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku
premlčania berie žalobca žalobu čiastočne späť v rozsahu sumy 3.734,88 eur s príslušenstvom za

žalovanéobdobieod01.04.2016-08.09.2020. Žalobcanaďalejtrvá,abybolžalovanýzaviazanýzaplatiť
žalobcovi zostatok istiny vo výške 732,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
732,28 eur od 10.09.2022 do zaplatenia. Suma vo výške 732,28 eur, ktorú si žalobca naďalej uplatňuje,
predstavuje sumu, ktorú by žalovaný zaplatil v prípade existencie nájomného vzťahu za obdobie od
09.09.2020 do 31.07.2021 a to nasledovne: za obdobie od 09.09.2020 - 30.09.2020 - 22 x 2,51 eur

denne predstavuje sumu 55,22 eur, za obdobie október až december 2020 - 3 x suma 76,34 eur, čo
predstavuje sumu 229,02 eur, za obdobie február až máj 2021 - 4 x suma 76,34 eur, čo predstavuje
sumu 305,36 eur, za obdobie jún 2021 časť suma 66,34 eur, za obdobie júl 2021 suma 76,34 eur, spolu
suma 732,28 eur. Na základe uvedeného žalobca naďalej trvá, aby žalovanému bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 732,28 eur, úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 732,28 eur od
10.09.2022 do zaplatenia a trovy konania.

7. Žalobca v podaní zo dňa 10.08.2023 uviedol, že predkladá rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.
17C/83/2022 zo dňa 21.03.2023, ktorým súd v obdobnej veci rozhodol, že žalobca má nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške požadovanej žalobcom za užívanie ubytovacej bunky v ubytovni
D. E. F. G. H., pričom tento poplatok predstavuje odplatu za užívanie bunky bez ohľadu na dodávané

služby (predmetný rozsudok nie je právoplatný). Žalobca zároveň popiera tvrdenia žalovaného o
tom, že by nerozporoval jednostranné určenie odplaty za užívanie ubytovacej bunky, pričom v danej
odplate mal zohľadniť výdavky na poskytované služby a náklady spojené so zabezpečením prevádzky
objektu. Žalobca poukazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 06.12.2022, v ktorom výslovne uviedol, že
ubytovací poplatok bol stanovený jednotne všetkým užívateľom buniek v danej ubytovni a nejedná sa

o odplatu za služby spojené s ich užívaním, ktoré neboli od žalovaného ani požadované. Uvedené
jednoznačne vyplýva aj z evidenčného listu k 01.01.2004, v ktorom je ubytovací poplatok jednotne
označený ako „nájomné“ pričom žiadne zálohové platby za služby neboli predpísané. Ak by aj žalobca
pripustil argumentáciu žalovaného o tom, že poplatok za ubytovanie pôvodne v sebe zahŕňal, resp.
zohľadňoval dodávané služby a náklady spojené so zabezpečení prevádzky objektu, uvedené bolo

zmenené horeuvedeným novším evidenčným listom k 01.01.2004, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
poplatok za ubytovanie vo výške 76,34 eur (2.300,-Sk) nezahŕňa žiadne služby ani iné náklady.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.08.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol za
prítomnosti zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Zástupca žalobcu na pojednávaní

uviedol, že trvajú na podanej žalobe po jej čiastočnom späťvzatí. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že
neexistovala zmluva o ubytovaní, na druhej strane disponoval kľúčmi. Ak bola podľa názoru žalovaného
bunkaneobývateľná,tútomal,moholodovzdaťaniezadržiavať,obmedzovaťžalobcuvjehovlastníckom
práve. Preto majú za to, že na citovanú vyhlášku nie je možné prihliadať v danom spore, odkazujú
na nimi uvádzanú judikatúru. Zástupca žalobcu sa v priebehu pojednávania vyjadril, že netrvajú na

návrhu na vykonanie dôkazu - návrhu na výsluch svedkov. Stav budovy nemá vplyv na to, že bunka
bola preukázateľne užívaná, čo v podstate nepoprel ani žalovaný tým, že disponoval ako jediný kľúčmi
od tejto bunky v rozhodnom období, a teda zamedzoval žalobcovi ako vlastníkovi sa k bunke dostať
a vykonávať vlastnícke právo. Zároveň majú za to, že výšku dostatočne preukázali, výšku považujú
za obvyklú s tým, že v žiadnom prípade nebola zvyšovaná, aj za uplatnené obdobie nedochádzalo

k zvyšovaniu tejto ceny. Žalovaný minimálne do roku 2016 túto výšku nerozporoval a platil, pritom
tvrdí, že od roku 2014 je bunka neobývateľná. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na
doterajších vyjadreniach, na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. V tomto spore je
právoplatne rozhodnuté, že medzi stranami sporu nie je zmluvný vzťah, zmluvný vzťah medzi stranami
sporu nebol ani k 02.03.2001, kedy zaslal žalobca oznámenie primátora o povinnosti uhrádzať sumu

76,34 eur mesačne, nebol existujúci zmluvný vzťah ani ku dňu 01.01.2004, kedy žalobca zaslal tzv.
novší evidenčný list taktiež na sumu 76,34 eur. Stav ubytovne je taký, že ubytovanie v danej ubytovni nie
je možné bez toho, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia ubytovaných, ubytovacia bunka, budova ubytovne
nespĺňa kritériá, čo sa týka hygieny a ochrany zdravia, poukázal na ust. § 756 Občianskeho zákonníka a
na ustanovenia vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z.z. Nerozporujú, že odovzdali ubytovaciu bunku žalobcovi

dňa 24.08.2022, je irelevantné, či tam žalovaný predtým bol, nebol 5 rokov. Áno až do augusta 2022, do
24.08. tú bunku mali od nej kľúče. Súd vyslovil, vzhľadom na rozhodnutie súdu v sporoch o vypratanie,
nemalitúbunkuužívať,čitamfyzickyboli,neboli,niejerelevantné.Podľanichžalobcanepredložilžiadny
dôkaz pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia. Ak nájde žalobca dôkaz, že obdobná budovaza obdobných podmienok sa prenajíma a za koľko, tak taký dôkaz bude v tomto spore relevantný pre
určenie výšky bezdôvodného obohatenia. Bolo právoplatne rozhodnuté, že zmluva medzi žalobcom
a žalovaným o ubytovaní zanikla v roku 1995, v marci 2001, čiže 6 rokov neskôr oznámil žalobca

žalovanému svoju predstavu, v akej výške by mal žalovaný plniť žalobcovi. K 01.01.2004, čiže 9 rokov po
zániku účinnosti zmluvy o ubytovaní zasa oznámil žalobca, že požaduje od žalovaného plnenie, napriek
tomu, že neexistuje medzi stranami sporu zmluvný vzťah. Tieto dva listinné dôkazy nie sú podľa ich
názoru relevantné dôkazy. Sú to jednostranne nadiktované sumy zo strany žalobcu, nevypovedajú nič
o tom, aká je bežná výška ubytovania a v prípade ubytovania v tejto ubytovni, sa nedá nájsť ani obdobné,

nedá sa hovoriť o obvyklej výške odplaty za ubytovanie.

9.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímlistinnýchdôkazov,celýmspisovýmmateriálomavecposúdil
podľa nasledovných zákonných ustanovení:

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkon iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho

dôvodu ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

16. Podľa § 754 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi

právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu
z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). (2)
Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách
určených ubytovacími poriadkami.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

19. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka : (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z.z. účinnom od 01.01.2015, výškaúrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba M. B. H. platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

22. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP : (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu (čiastočné späťvzatie žaloby, čo do sumy 3.734,88 eur
s príslušenstvom) a s využitím citovaného zákonného ust. § 145 ods. 2 CSP rozhodol súd o zastavení
konania v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.734,88 eur s príslušenstvom a to tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku (I. výrok).

24. Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému pôvodne zaplatenie sumy 4.467,16 eur
s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom sporu
zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 732,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo
sumy 732,28 eur od 10.09.2022 do zaplatenia. Žalobca nárok skutkovo, právne vymedzil ako nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bunky žalobcu č. 301 v ubytovni v H. žalovaným bez
právneho dôvodu a to za obdobie od 09.09.2020 do 31.07.2021. Žalovaný v rámci procesnej obrany
rozporoval uplatnený nárok žalobcu, poukazoval najmä na to, že bunku od roku 2015 reálne nevyužíval,
nebýval v nej, namietal stav objektu, že je neobývateľný, namietal tak výšku bezdôvodného obohatenia,
vzniesol aj námietku premlčania.

25. Súd mal preukázané, uvedené nebolo sporné, že spoločnosť D., C. ako ubytovateľ uzatvorila
so žalovaným (zamestnancom) ako objednávateľom dňa 25.04.1995 Zmluvu o ubytovaní v spoločnej
ubytovni D., na základe ktorej žalobca (právny predchodca žalobcu) poskytol žalovanému prechodné
ubytovanie v ubytovni č. bunky XXX na dobu neurčitú, najdlhšie však do skončenia pracovného

pomeru (článok I., bod 2 zmluvy), žalovaný bol povinný uvoľniť ubytovaciu bunku v prípade rozviazania
pracovného pomeru so žalobcom alebo v prípade porušenia dobrých mravov, resp. pri inom porušení
jeho povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy. Podľa zmluvy bol žalovaný povinný platiť za ubytovanie
stanovenú cenu v určených termínoch (čl. II zmluvy). Po zániku spoločnosti D., C. sa stal vlastníkom
ubytovne D. žalobca, ako vyplýva zo Zmluvy o prevode privatizovaného majetku uzatvorenej medzi

Fondom národného majetku (ako prevodcom) a Hlavným mestom H. (ako nadobúdateľom) zo dňa
31.07.1995, na základe ktorej v zmysle rozhodnutia o privatizácii štátneho podniku D., ktorým bol
privatizačný projekt vybraný na realizáciu (čl. I), prevodca bezodplatne previedol na nadobúdateľa časť
majetku s príslušenstvom, so všetkými právami a záväzkami v rozsahu príloh (predmetom prevodu bola
aj ubytovňa na parcele č. XXXX/X, k.ú. I. F., okres H. K., ako vyplýva aj z LV č. XXXX, k.ú. I. F.. Bolo

nesporným, že štátny podnik D. bol ku dňu 30.10.1995 vymazaný z obchodného registra. Žalovanému
tak zanikol pracovný pomer s právnym predchodcom žalobcu dňom 30.10.1995, kedy žalovanému
zaniklo aj právo užívania ubytovacej bunky z titulu zmluvného vzťahu. Žalovaný preukázateľne novú
zmluvu o ubytovaní so žalobcom neuzatvoril. Nebolo sporným, že medzi stranami sporu prebiehal súdny
spor na Okresnom súde Bratislava I., následne na Krajskom súde Bratislava a to na základe žaloby

žalobcu zo dňa 01.04.2009, ktorou sa žalobca (Hlavné mesto Slovenskej republiky H.) domáhal proti
žalovanému A. B. vypratania a odovzdania ubytovacej bunky č. XXX, nachádzajúcej sa v ubytovni
D. v H.. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 22C/65/2009-273 zo dňa 30.11.2011 rozhodol tak,
že žalovaný je povinný vypratať a protokolárne odovzdať navrhovateľovi ubytovaciu bunku č. XXX,
nachádzajúcusavubytovniD.nauliciD.E.F.XG.H.,zapísanejnaLVč.XXXX,súp.č.XXXXnaparcele

XXXX/X v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a to bez nároku na bytovú náhradu. V danej veci
prebiehalo odvolacie, aj dovolacie konanie. Vo veci právoplatne rozhodol až Krajský súd v Bratislave a to
rozsudkomč.k.15Co/208/2019-400zodňa29.06.2022,ktorýmkrajskýsúdpotvrdilrozsudokOkresného
súduBratislavaIzodňa30.11.2011č.k.22C/65/2009-273.Uvedenéskutkovéokolnostitakbolinesporné
podľa § 151 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozsudku, odvolací súd okrem iného uviedol, konštatoval

nespornú skutočnosť, že D., C. bol ku dňu 30.10.1995 vymazaný z obchodného registra a predmetná
ubytovňa po zrušení štátneho podniku prešla do vlastníctva žalobcu, že žalovanému bolo na základe
zmluvy o ubytovaní zo dňa 25.04.1995 uzatvorenej v zmysle § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka
poskytnuté ubytovanie len na prechodnú dobu, toto ubytovanie bolo viazané, okrem iného, na skončeniepracovného pomeru so štátnym podnikom D., pričom skončenie pracovného pomeru malo za následok
aj skončenie prechodného ubytovania žalovaného v ubytovacej bunke. Súd zároveň konštatoval, že po
zániku zmluvy o ubytovaní žalovaný aj naďalej ubytovaciu bunku užíval a za jej užívanie, ak by neplatil,

žalobcovi by vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže po skončení prechodného
ubytovania žalovaný ubytovaciu bunku užíval bez právneho dôvodu.

26. K procesnej obrane žalovaného súd uvádza: žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku
premlčania na uplatnený nárok žalobcu do 09.09.2020, poukazoval na podanie žaloby na súde dňa

09.09.2022. S poukazom na uvedenú námietku žalovaného žalobca zobral žalobu čiastočne späť, čo
do zaplatenia sumy 3.734,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 3.734,88
eur od 10.09.2022 do zaplatenia, teda pôvodne uplatnený nárok žalobcu za obdobie od 01.04.2016
do 08.09.2020. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 09.09.2020 do 31.07.2021. Žaloba bola podaná na súde dňa 09.09.2022 a s poukazom na
ust. § 100, 107 Občianskeho zákonníka, zostávajúci uplatnený nárok žalobcu vo výške 732,28 eur za

uvedené obdobie nie je premlčaný.

27. Žalovaný ďalej namietal, že bunku od roku 2015 neužíval, poukazoval na zlý stav ubytovne. Súd
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný užíval ubytovaciu bunku v ubytovni
bez právneho dôvodu aj po roku 2015, teda aj za uplatnené obdobie od 09.09.2020 do 31.07.2021

a to s poukazom na uvedené skutočnosti: žalobca vyzval žalovaného na vypratanie bunky (už výzvou
zo dňa 29.10.2008), žalovaný nevypratal bunku, dobrovoľne ju neodovzdal. Viedol sa súdny spor
o vypratanie ubytovacej bunky na Okresnom súde Bratislava I., na Krajskom súde Bratislava, ktorý spor
bol skončený rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 15Co/208/2019-400 zo dňa 29.06.2022, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý uložil žalovanému povinnosť vypratať a odovzdať

žalobcovi ubytovaciu bunku č. XXX, nachádzajúcu sa v ubytovni D. G. H. a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. To, že žalovaný užíval bunku aj po roku 2015 vyplýva aj z jeho vyjadrenia v exekučnom
konaní v marci 2019, ktorým sa žalovaný domáhal zastavenia exekúcie, kde okrem iného uvádzal
a nerozporoval, že bunku užíva, bunku má v nájme. Žalovaný disponoval kľúčmi od danej bunky, v bunke
mal umiestnené veci nepatrnej hodnoty, ako vyplýva aj z protokolu o vecnom prevzatí predmetu nájmu

zo dňa 24.08.2022. V tomto protokole žalobca a žalovaný potvrdili, že z dôvodu ukončenia užívania
predmetu nájmu odovzdávajúci (žalovaný) odovzdáva a preberajúci (žalobca) preberá uvedený predmet
nájmu - obytnú bunku č. XXX v ubytovni, ktorého vlastníkom je Hlavné mesto Slovenskej republiky H..
V tomto protokole bol zaznamenaný stav priestorov predmetu nájmu, popis technického stavu predmetu
nájmu - byt v pôvodnom stave, potrebná rekonštrukcia, potreba vypratania - zvyšky po nájomcovi, veci

nepatrnejhodnoty(tedamaltamžalovanýuloženéajnejakésvojeosobnéveciaždoodovzdaniabunky).
Žalovaný odovzdal žalobcovi kľúče od bunky až dňa 24.08.2022 (konkrétne od predného vchodu a od
vstupných dvier do bunky), protokol podpísali žalobca aj žalovaný. Zároveň žalobca poukazoval aj na to,
že pri obhliadke objektu dňa 19.11.2021 bola bunka uzamknutá, žalobca poukázal na fotodokumentáciu,
žalovanýuvedenúfotodokumentáciunerozporoval.Vdanejveciišlooposúdenietoho,čižalovanýužíval

bunku alebo nie. Súd dospel k záveru, že žalovaný bunku č. XXX v ubytovni v H. užíval a to bez právneho
dôvodu za uplatnené obdobie, pričom je irelevantné ako často sa tam žalovaný zdržiaval/nezdržiaval.
Základ nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bol daný. Pôvodná zmluva o ubytovaní
zanikla, k uzatvoreniu novej zmluvy nedošlo. Žalovaný aj napriek tomu bunku užíval, čo vyplýva aj zo
súdnych konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I., na Krajskom súde v Bratislave. Žalovaný mal

až do času odovzdania bunky - v bunke umiestnené veci nepatrnej hodnoty, žalovaný disponoval kľúčmi
od danej bunky, neodovzdal bunku, neodovzdal kľúče, neumožnil žalobcovi ňou disponovať, žalovaný
zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu - neumožnil mu užívať jeho vlastníctvo, nakoľko bunku uzamkol
abunkatakbolaprístupnálenprepotrebyžalovaného,žalovanémusvedčalofaktickéužívanieatoaždo
momentu odovzdania bunky, kedy bol spísaný medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.08.2022 protokol.

28. Súd poukazuje aj na judikatúru súdov týkajúcu sa bezdôvodného obohatenia za užívanie veci,
poukazujenarozsudokNajvyššiehosúduČRzodňa19.05.2004 sp.zn.33Odo/291/2022podľaktorého,
už samo poskytnutie práva užívať priestor predstavuje majetkovú hodnotu, nie je pri tom rozhodujúce,
či uvedená osoba, ktorá mala priestory prenajaté ich fakticky užívala alebo nie. Faktické užívanie

veci predstavuje realizáciu užívacieho práva, avšak majetkovú hodnotu má už samo užívacie právo,
na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovanému vznikol na úkor žalobcu majetkový prospech
tým, že mu bol zo strany žalobcu prenechaný nebytový priestor, ktorého bol žalobca vlastníkom spolu
s užívacím právom k tomuto priestoru. Ďalej rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/190/2005zo dňa 22.02.2007 podľa ktorého, za užívanie bytu možno považovať už samo umiestnenie veci v ňom
a v prípade, ak tieto veci žalovaný nevyprace, sa bezdôvodne obohacuje na úkor vlastníka nehnuteľnosti
- bytu, keďže vlastník do jeho vypratania nemôže získať prospech jeho prenájmom, a žalovaný teda

fakticky vykonáva právo, ktoré by mu patrilo iba z titulu platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2905/2005 zo dňa 31.01.2008, bezdôvodné obohatenie
vznikne aj tomu, kto bez platného právneho titulu dosiahol postavenie držiteľa na úkor vlastníka, napr.
tým, že nehnuteľnosť uzamkol a bola prístupná len pre jeho vlastné potreby a to bez ohľadu na to, ako
intenzívne nehnuteľnosť v skutočnosti využíval.

29. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom ustanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Podľa ustálenej judikatúry bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto bez platného právneho
titulu na úkor vlastníka dosiahol postavenie detentora veci napr. tým, že nehnuteľnosť mal uzamknutú
a mal ju prístupnú len pre seba a svoju potrebu a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ju aj

skutočne využíval, teda v akom rozsahu (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2029/2003
zo dňa 31.03.2005, sp. zn. 25Cdo/845/1999 zo dňa 20.03.2001, sp. zn. 30Cdo/199/2007 zo dňa
08.01.2008). Podobne vzniká bezdôvodné obohatenie aj tomu, kto udržuje taký faktický stav, ktorý
vlastníkovi nehnuteľnosti neumožňuje užívanie jeho vlastníctva (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.
28Cdo/2056/2009 zo dňa 11.11.2009). Zodpovednostný záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia

vzniká podľa tohto zákona medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatí a tým, na ktorého úkor bezdôvodné
obohatenie vzniklo. Oprávneným subjektom je teda ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie
získané a povinným subjektom je ten, kto bezdôvodné obohatenie získal. Ak niekto užíva cudziu
nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával
právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho

dôvodu účastník, ktorý má povinnosť vydať majetkový prospech (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 30Cdo/1789/2000 zo dňa 02.11.2000). Plnením bez právneho dôvodu je tak užívanie cudzej
nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Majetkovým
vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám
vynakladaným obvykle v danom mieste a v čase na užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho

dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho spôsob, najčastejšie ide
o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol
nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
Ak má byť bezdôvodné obohatenie vydané v peniazoch a ak dlžník nesplní svoju platobnú povinnosť
včas, má veriteľ právo požadovať tiež úroky z omeškania (N. X/XXXX). Tým, že má obohacovaný

(bývalý nájomca) k dispozícii veci po skončení nájmu, či už možnosť ich užívania realizuje alebo nie,
dostáva určité plnenie, a keďže sa tak deje bez právneho dôvodu, je povinný toto plnenie vydať tomu,
na úkor koho ho získava. Pretože však takéto plnenie nemožno fakticky vydať, vzniká obohatenému
povinnosť vydať ekvivalent tohto plnenia vyjadrený v peniazoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 33Odo/1211/2004 zo dňa 29.11.2006). Žalovaný teda v období, za ktoré si žalobca uplatnil nárok

na zaplatenie sumy 732,28 eur, za obdobie od 09.09.2020 do 31.07.2021 užíval predmetnú bunku
bez právneho dôvodu, užíval predmetný priestor a to bez vzájomného protiplnenia uhrádzať úhradu za
užívanie predmetnej bunky. Žalobca má preto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme
peňažnej náhrady, ktoré žalovanému na jeho úkor vzniklo tým, že žalovaný užíval bunku bez právneho
dôvodu a za takéto užívanie mu neposkytoval žiadnu náhradu.

30. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej
dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté.
V danom prípade má plnenie charakter nehmotný, takže ho nemožno vydať. V takom prípade sa
poskytujepeňažnánáhrada,ktorámusízodpovedaťpeňažnémuoceneniuzískanéhoobohatenia.Výšku

uplatneného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bunky súd považoval
za dôvodnú. Žalovaný užíval bunku bez právneho dôvodu, bez akejkoľvek zmluvy, resp. iného titulu,
vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie a žalobca má právo požadovať od žalovaného vydanie
bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho vo výške obvyklej ceny za užívanie bunky v rozhodnom
období bez právneho dôvodu. Žalovaný zotrvával na argumentácii, že bunku neobýval, nakoľko bola

neobývateľná, poukazoval na zlý stav bunky (prerušená dodávka vody, odstavenie objektu od kotla
atď.). Čo sa týka znaleckého posudku, ktorý navrhoval žalovaný predložiť na preukázanie stavu objektu,
tento bol predložený zo strany žalobcu na pojednávaní, ide o znalecký posudok č. 124/2017 zo
dňa 27.06.2017. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že úlohou znalca bolo rozdeliť budovuubytovne súp. číslo XXXX O. P. D. E. F. H., situovanej na pozemku XXXX/X, k.ú. I. F. na jednotlivé
byty a nebytové priestory pre účely zápisu do katastra nehnuteľností (včítane výpočtu podlahovej
plochy a stanovenia veľkosti spoluvlastníckych podielov). Obsahom znaleckého posudku je výpočet

podlahových plôch, špecifikácia jednotlivých bytov, je uvedené, že navrhované byty pôvodne slúžili
ako ubytovacie bunky. V znaleckom posudku nešlo o posúdenie stavu nehnuteľnosti z hľadiska jej
obývateľnosti, resp. neobývateľnosti. Čiže uvedený znalecký posudok nie je relevantný pre rozhodnutie
súdu o výške bezdôvodného obohatenia, ako poukazoval žalovaný. Pokiaľ aj žalovaný namietal stav
ubytovne, že bola neobyvateľná, že bunka nespĺňa kritéria, čo sa týka hygieny a zdravia, preto nie je

povinný platiť, uvedené tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Sám pritom uviedol, že tam stále
bývajú iné osoby (napr. K. L. s manželkou). Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní vyjadril, že
netrvajú na návrhu na vykonanie dôkazu - obhliadke objektu ubytovne v H. za účelom preukázania jej
stavu, obývateľnosti a netrvajú ani na výsluchu svedka K. L.. Pokiaľ mal žalovaný za to, že bunka bola
neobývateľná, mal predsa možnosť ju už skôr vypratať, odovzdať kľúče žalobcovi a nemal dôvod ju tak
bezdôvodne zadržiavať, obmedzovať žalobcu v jeho vlastníckom práve.

31. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal z týchto skutočností: na základe zmluvy
o ubytovaní v spoločnej ubytovni D. zo dňa 25.04.1995, bol žalovaný povinný platiť za ubytovanie
stanovenú cenu v určených termínoch. Táto cena bola stanovená evidenčným listom k bunke č. XXX pre
výpočet úhrady za užívanie malometrážneho ubytovacieho priestoru zo dňa 25.05.1995 (bola stanovená
úhrada za užívanie bunky vo výške 1.834,-Sk, t.j. 60,87 eur a úhrada za služby s tým spojené vo

výške 656,-Sk, t.j. 21,77 eur). Ako bolo uvedené, štátny podnik D. bol ku dňu 30.10.1995 vymazaný
z obchodného registra, žalovanému tak zanikol pracovný pomer s právnym predchodcom žalobcu dňom
30.10.1995, kedy žalovanému zaniklo aj právo užívania ubytovacej bunky z titulu zmluvného vzťahu, po
uvedenom období žalovaný užíval bunku bez právneho dôvodu. Na základe oznámenia žalobcu zo dňa
27.02.2021, ktoré bolo doručené aj žalovanému, čo nebolo sporné, došlo k zmene ceny za ubytovanie

a to na sumu 2.300,-Sk mesačne s účinnosťou od 01.03.2021 tak, ako vyplýva aj z evidenčného listu
k 01.01.2004, kde bolo stanovené nájomné, úhrada za užívanie bunky vo výške 2.300,-Sk, t.j. 76,34
eur mesačne. Žalobca poukazoval na to, že uvedenú sumu za užívanie bunky žalovaný akceptoval,
nakoľko ju uhrádzal až do roku 2016, uvedené žalovaný nerozporoval (hoci tvrdil, že od roku 2015 bunka
neobývateľná). Od apríla 2016 už žalovaný neuhrádzal žalobcovi platbu za užívanie bunky. Žalovaný

teda užíval bunku bez protiplnenia, užíval bunku bez právneho dôvodu, žalobca má teda právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme peňažnej náhrady. Žalobca si uplatnil výšku úhrady za
užívanie bunky s poukazom na oznámenie žalobcu zo dňa 27.02.2021, evidenčný list k 01.01.2004.
Žalobca požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného a to za užívanie bunky v období
od 09.09.2020 do 31.07.2021, čiže výšku obvyklej ceny za užívanie bunky v rozhodnom období

odôvodňoval od jej výšky stanovenej ešte v roku 2001, s poukazom aj na evidenčný list k 01.01.2004,
teda z výšky ceny za užívanie bunky (nájomného) z pred viac ako 19 rokov (výška stanovená v roku 2001
a požadoval za obdobie 2020/2021). Vzhľadom na uvedený značný časový odstup, s poukazom aj na
lokalitu, miesto, ide o hlavné mesto H., ako aj s poukazom na všeobecne známu skutočnosť - značný rast
cien nehnuteľností, cien nájmov, podnájmov za posledné roky s tým, že žalobca nepožadoval zvýšenú

cenu za ubytovanie za obdobie 2020-2021, ale vychádzal z ceny nájmu, resp. obvyklého nájmu, ktorý
bol stanovený ešte v roku 2001. Nebolo ani rozporované, že žalovaný do roku 2016 aj plnil, platil platby
za užívanie bunky (nerozporoval túto výšku ceny za užívanie bunky vo výške 2.300,-Sk, resp. 76,34 eur
aj po zániku zmluvy, teda po 31.10.1995 túto sumu platil dobrovoľne až do roku 2016). Od roku 2001 až
do roku 2020 nedošlo k zvýšeniu ceny za užívanie bunky, teda žalobca nepožadoval vyššiu sumu. Súd

tak vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške ceny za užívanie bunky (vo výške obvyklého nájmu v roku 2001) v sume 76,34 eur
mesačne dôvodný aj pre rok 2020, 2021. Žalobca si uplatnil bezdôvodné obohatenie iba titulom užívania
bunky, nie titulom úhrad za služby spojené s užívaním bytu. Žalovaný za užívanie bunky za obdobie od
09.09.2020 do 31.07.2021 neplatil žalobcovi žiadnu úhradu, nárok žalobcu vo výške 732,28 eur je tak

dôvodný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žalobca v konaní preukázal skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, jeho výšku, preto súd
žalobe vyhovel a žalobcovi priznal sumu vo výške 732,28 eur.

32. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 732,28 eur

od 10.09.2022 do zaplatenia. Súd poukazuje na to, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia upomienkou zo dňa 03.08.2021 (uložil mu lehotu na zaplatenie 10 dní od
prevzatia výzvy). Bolo preukázané, že výzva sa dostala do dispozície žalovaného, nakoľko žalovaný na
ňu reagoval podaním zo dňa 09.08.2021. Žalovaný žalobcovi neuhradil žiadnu sumu, žalovaný sa dostaldoomeškaniapouplynutílehotynazaplatenie.Nakoľkosivšakžalobcauplatnilúrokyzomeškaniaažod
10.09.2022, teda nasledujúci deň po podaní žaloby, súd s poukazom na ust. § 216 CSP priznal žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 732,28 eur od 10.09.2022 do zaplatenia. Žalovaný je tak

povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 732,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 732,28 eur od 10.09.2022 do zaplatenia a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 232 ods. 3 veta prvá CSP, pretože nebol dôvod určiť dlhšiu paričnú lehotu, a teda súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (II. výrok).

33. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a to v časti žaloby, v ktorej žalobca požadoval úrok z omeškania
nad výšku 5% (žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne). Súd priznal žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 5% ročne, nakoľko pre občianskoprávne vzťahy s poukazom na ust.
§ 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je výška zákonného úroku
z omeškania pre občianskoprávne vzťahy 5% ročne ku dňu omeškania, preto súd žalobcov uplatnený
úrok z omeškania nad 5% zamietol a rozhodol teda tak, ako je uvedené v II. výroku rozsudku. Súd iba na

okraj poznamenáva, pokiaľ žalobca predložil listinu označenú ako úrokové sadzby M., uvedené nie je
relevantné pre rozhodnutie súdu o výške úroku z omeškania. Pre výšku úroku z omeškania je relevantné
ust. § 517 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (teda výška zákonného
úroku z omeškania pre občianskoprávne vzťahy vo výške 5% ročne).

34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP): (1) Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa v danej veci domáhal proti žalovanému zaplatenia

sumy 4.467,16 eur s príslušenstvom. Žalobca bol v danom spore úspešný v časti žaloby o zaplatenie
sumy 732,28 eur s príslušenstvom (súd v tejto časti vyhovel žalobe), žalobca bol neúspešný čo do
sumy 3.734,88 eur s príslušenstvom, v ktorej časti bolo konanie zastavené na základe dispozitívneho
úkonu žalobcu (žalobca zobral návrh v tejto časti späť s poukazom na dôvodnú námietku premlčania
vznesenú zo strany žalovaného, teda procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania je na strane

žalobcu), žalobca bol neúspešný aj v uplatnenom úroku z omeškania nad 5%, v ktorej zvyšnej časti bola
žaloba zamietnutá. Úspech žalobcu predstavuje 16% a úspech žalovaného predstavuje 84% (ako podiel
priznanej sumy 732,28 eur : uplatnenej sumy 4.467,16 eur), žalovaný mal väčší úspech v konaní, čistý
úspech žalovaného tak predstavuje 68% (84-16). Žalovanému tak v zmysle § 255 CSP a § 256 ods. 1
CSP prináleží proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68%, súd teda rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku (IV. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobeautorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
aexekučnejčinnosti),akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdnyvýkonrozhodnutia.