Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. september 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/228/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118372117
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6118372117.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
členov senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a Mgr. Stanislavy Salajovej, v spore žalobcu: Slovenská
asociácia producentov v audiovízii, so sídlom Grösslingova 32, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36061182, právne zastúpeného AK MS s.r.o., so sídlom Galandova č. 3, 811 06 Bratislava -
Staré Mesto, IČO: 47237767, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Lučenec, so sídlom Lučenec,

Št. Moyzesa 47, IČO: 00 171 816, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou HUSAR AND
PARTNERSS.R.O.sosídlomadvokátskejkancelárieVojenská1372/14,04001Košice,IČO:53519141,
o zaplatenie 8 580,82 Eur s príslušenstvom, o pripustení intervenienta do konania, takto

r o z h o d o l :

Vstup intervenienta LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova č. 4093/9, 811 02 Bratislava, IČO:
00 420 166, právne zastúpeného: JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Námestie Biely
kríž 3, 831 02 Bratislava, do konania na strane žalovaného j e p r í p u s t n ý.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasapodanímdoručenýmOkresnému súduBanskáBystrica(ďalejlen„okresnýsúd“alebo„súd
prvej inštancie“) dňa 07. 11. 2018 domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia z titulu
používania audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou bez zaplatenie odmeny a primeranej odmeny
za časť roka 2016 a 2018 a za rok 2017.

2. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol rozsudkom z 30. apríla 2019 č. k. 13Ca/10/2019-286 tak, že
žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Dňa 02. 11. 2020 bolo odvolaciemu súdu doručené oznámenie organizácie kolektívnej správy LITA,
autorská spoločnosť (ďalej aj „LITA“), že vstupuje do konania sp. zn. 12Co/228/2019 (13Ca/10/2019)
ako intervenient na strane žalovaného (ďalej aj „intervenient“). Dôvodom vstupu do konania ako

intervenient na strane žalovaného je jeho právny záujem na výsledku konania, ktorý odôvodnil tak,
že na základe Oprávnenia Ministerstva kultúry SR č. k. MK-1587/2016-232/10421 vydaného dňa
18. 08. 2016 (ďalej aj „Oprávnenie LITA“) má intervenient postavenie organizácie kolektívnej správy
v zmysle § 144 ods. 1 Autorského zákona. Takéto postavenie mu prináležalo už aj na základe
Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 vydaného Ministerstvom kultúry SR dňa
11.05.2010 pod č. k. MK-663/2010-70/6165. V zmysle uvedených oprávnení intervenient vykonával a

vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatických,
hudobno-dramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného
umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. V zmysle Oprávnenia LITA písm. d)
vykonáva intervenient povinnú kolektívnu správu v odbore použitie audiovizuálnych a ostatných vyššie
uvedených diel káblovou retransmisiou. Žalovaný všetky svoje povinnosti vzniknuté z používania
audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou vysporiadal uzatvorením Dohody o urovnaní (č. l. 407

– 409 spisu) a Hromadnej licenčnej zmluvy s intervenientom na strane žalovaného (č. l. 410 – 414
spisu). Pokiaľ by žalobca v tomto spore s uplatnením svojich tvrdených nárokov z titulu neoprávnenéhopoužitia audiovizuálnych diel v správe žalobcu káblovou retransmisiou zo strany žalovaného uspel,
došlo by tým k bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor intervenienta na strane žalovaného a ním
zastupovaných nositeľov práv k audiovizuálnym dielam z dôvodu, že je to práve intervenient na strane

žalovaného, ktorý skutočne na základe zmluvného a zákonného mandátu vykonáva správu práv autorov
audiovizuálnych diel pri ich použití káblovou retransmisiou. Priznaním tvrdeného nároku žalobcovi by
súd taktiež poprel zmluvný a zákonný mandát intervenienta na správu práv autorov audiovizuálnych
diel pri ich použití káblovou retransmisiou. Žalovaný by sa mohol po úspechu žalobcu v spore pokúsiť
uplatniť voči intervenientovi na strane žalovaného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu

škody alebo iný peňažný nárok z dôvodu, že Dohodou o urovnaní a Hromadnou licenčnou zmluvou
medzi žalovaným a intervenientom by neboli vysporiadané všetky povinnosti žalovaného z použitia
audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou.

4. Žalobca podaním zo dňa 22. decembra 2020 doručil odvolaciemu súdu podanie označené ako „návrh
žalobcu na rozhodnutie, že vstup intervenienta nie je prípustný“.

4.1 Zdôraznil, že si uplatnil samostatný nárok, ktorý nijakým spôsobom nie je závislý a súvisiaci
od nárokov iných organizácii kolektívnej správy (ďalej len ,,OKS“, vrátane intervenienta OKS LITA),
v súlade s vlastným Oprávnením na výkon kolektívnej správy, udeleným na základe právoplatného
Rozhodnutia Ministerstva kultúry SR, keď v príslušnom správnom konaní okrem iného preukázal

vlastný repertoár nositeľov práv a predmetov ochrany. Mal za to, že intervenient v bode II svojho
oznámenia relevantne neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, z ktorých by reálne vyplýval jeho
právny záujem na výsledku sporu. Pokiaľ intervenient svoj právny záujem na výsledku sporu odôvodňuje
v bode II oznámenia tvrdením, že pokiaľ by žalobca bol v tomto spore úspešný, došlo by tým k
bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor intervenienta na strane žalovaného a ním zastupovaných

nositeľov práv k audiovizuálnym dielam. Žalobca uviedol, že uvedené tvrdenie je priamo v rozpore s
ustanoveniami Autorského zákona, keď na strane žalobcu ako organizácie kolektívnej správy nikdy
žiadne bezdôvodného obohatenie vzniknúť nemôže, pretože kolektívna správa práv sa vykonáva ako
nezisková činnosť (bez účelu dosahovania zisku), vykonáva sa na účet nositeľov práv (všetky vybrané
odmeny sú rozúčtované nositeľom práv, nejde teda o žalobný nárok žalobcu, ten je len subjektom, ktorý

má povinnosť nárok zo zákona uplatniť, nakoľko si ho nemôžu uplatňovať individuálne jednotliví nositelia
práv, napríklad v odboroch tzv. povinnej kolektívnej správy). Tvrdenie intervenienta, že priznaním nároku
žalobcovi v tomto sporovom konaní by sa poprel zákonný a zmluvný mandát intervenienta na správu
práv autorov audiovizuálnych diel je v celom rozsahu nedôvodné, nakoľko žalobca uplatnil samostatný
nárok vyplývajúci s vlastného oprávnenia v prospech úplne iných nositeľov práv, akých zastupuje

intervenient. Súčasťou súdneho spisu je okrem iných aj listinný dôkaz Stanovisko Ministerstva kultúry zo
dňa 06. 12. 2016, kde sú jasne, racionálne a zrozumiteľne vysvetlené rozdiely v oprávneniach žalobcu a
intervenienta,nakoľkokaždýzastupujeinépráva,inýchnositeľov.Žalobcavkontexteabsencieprávneho
záujmu intervenienta na výsledku sporového konania poukázal na názory ustálenej súdnej praxe (napr.
Uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 201/2014, uverejnené v bulletine 14/2014), kde rezonuje najmä názor,

že právny záujem na výsledku konania má intervenient len vtedy, ak to má priamy dopad na jeho hmotné
právo, musí byť rozhodnutím dotknutý vo sfére svojho hmotného práva. Intervenient v oznámení v bode
II neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že rozhodnutie v tomto sporovom
konaní bude mať priamy dopad na jeho hmotnoprávny vzťah so žalovaným založený Hromadnou
licenčnou zmluvou. Odôvodnenie a preukázanie právneho záujmu intervenienta na výsledku konania

nemôže byť podľa žalobcu založené len na nepodložených tvrdeniach, že v prípade úspechu žalobcu
v spore by sa žalovaný mohol v budúcnosti pokúsiť uplatniť voči intervenientovi na strane žalovaného
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody alebo iný peňažný nárok (z akého dôvodu,
prípadne podľa akého ustanovenia zákona resp. Hromadnej licenčnej zmluvy však intervenient už
vôbec bližšie neuvádza). Ak intervenient v tejto časti svojej argumentácie vychádza z tvrdenia, že

Dohodou o urovnaní a Hromadnou licenčnou zmluvou, ktorú žalovaný uzavrel s intervenientom by neboli
vysporiadané všetky povinnosti žalovaného z použitia audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou, nič
také si v Hromadnej licenčnej zmluve so žalovaným predsa ani nedohodli. Ďalej si žalobca dovolil
poukázať na skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov, predložených intervenientom: Dohoda o
urovnaní a Hromadná licenčná zmluva neobsahujú žiadne ustanovenie o tom, že žalovaný má právo

žiadať vrátiť od intervenienta časť spoločnej odmeny, ak by si voči nemu OKS SAPA v budúcnosti
uplatnila súdnou cestou akýkoľvek žalobný nárok. Žalovaný uzavrel Dohodu o urovnaní a Hromadnú
licenčnú zmluvu s plným vedomím toho, že okrem štyroch OKS, s ktorými predmetné úkony uzavrel bolo
právoplatne rozhodnuté o udelení Oprávnenia na výkon kolektívnej správy aj OKS SAPA, posúdeniejej zmluvného mandátu ako vyplýva z čl. I bod 7 ponechá prevádzkovateľ retransmisie (v tomto
konaní žalovaný) na príslušné orgány verejnej moci, predovšetkým súdy. Ďalej zdôraznil, že najmä s
poukazom na čl. I bod 5 až 7 v spojení s čl. III bod 2 Hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej medzi

intervenientom a žalovaným jasne vyplýva, že akékoľvek rozhodnutie v tomto sporovom konaní vôbec
nenaruší a nezasiahne do hmotnoprávneho vzťahu medzi intervenientom a žalovaným. Vzhľadom
na vyššie uvedené mal žalobca za to, že intervenient, ktorý oznámil vstup do konania na strane
žalovaného nemá žiadny právny záujem na výsledku tohto sporového konania, súdne rozhodnutie
nijakým spôsobom negatívne nezasiahne do zmluvného vzťahu žalovaného a intervenienta a nebude

ho žiadnym spôsobom determinovať. Je to najmä preto, že žalovaný má povinnosť uhrádzať odmenu
a primeranú odmenu v zmysle Autorského zákona žalobcovi bez ohľadu na to, či uzavrel s inými OKS
licenčnú zmluvu. Povinnosť žalovaného uzavrieť zmluvu s každou OKS (t.j. vrátane žalobcu), ktorej
bolo podľa zákonom upraveného postupu udelené Oprávnenie v príslušnom odbore kolektívnej správy,
vyplýva aj z názoru najvyšších súdnych autorít. Napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Cdo/114/2012.

4.2 Žalobca na základe vyššie uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodol podľa § 83 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a rozhodol uznesením tak, že vstup
intervenienta LITA, autorská spoločnosť do konania na strane žalovaného sa nepripúšťa.

5. LITA – Intervenient podaním zo dňa 25. 05. 2021 sa vyjadril k návrhu žalobcu na nepripustenie vstupu
intervenienta do konania. Uviedol, že v § 82 ods. 1 CSP je upravená základná zásada intervencie – a to
je dobrovoľnosť vstupu intervenienta do konania, pričom podnety a motivácia, ktoré viedli intervenienta
pre rozhodnutie vstúpiť do konania nemajú žiadnu relevanciu pre posúdenie prípustnosti vstupu
intervenienta do konania, ani nie sú v zmysle § 82 ods. 3 CSP náležitosťou podania, ktorým intervenient

vstupuje do konania. Zdôraznil, že podanie, ktorým oznámil súdu vstup do konania spĺňa všetky
náležitostivyžadované82ods.3CSP,t.j.všeobecnénáležitostipodania(viď§127CSP)atvrdenia,ktoré
odôvodňujú právny záujem intervenienta na výsledku konania, čomu svedčí aj skutočnosť, že konajúci
súd nevyzval intervenienta k doplneniu jeho podania podľa § 128 CSP. Ďalej zdôraznil, že prípadná
prehra žalovaného v tomto konaní môže vyústiť do vzniku sekundárneho sporu medzi žalovaným a

intervenientom a predmet intervenovaného sporu má nesporne pre potenciálny sekundárny spor medzi
žalovaným a intervenientom význam ako otázka predbežná.

5.1 Ďalej uviedol, že pokiaľ by však súd v tomto spore rozhodol, že žalovaný nezískal licenciu na použitie
audiovizuálnych diel od intervenienta, používal audiovizuálne diela neoprávnene a má povinnosť vydať

bezdôvodné obohatenie žalobcovi, takéto rozhodnutie by nepochybne významným spôsobom zasiahlo
do vzájomných zmluvných a mimozmluvných vzťahov žalovaného a intervenienta a nepochybne by
to mohlo viesť k vzniku sekundárneho sporu medzi žalovaným a intervenientom. V prípade, že by
súd vyhovel žalobcovi v plnom rozsahu tak ako si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, tak takýmto rozhodnutím súdu by súd rozsudkom, teda vykonateľným exekučným titulom,

nepochybne priznal žalobcovi peňažný nárok za také použitie predmetov ochrany, ktoré neboli v správe
žalobcu a ktoré v skutočnosti spravuje intervenient, pričom všetky povinnosti z takého použitia diel už
žalovaný vysporiadal prostredníctvom intervenienta. V prípade úspechu žalobcu v spore by teda súd
priznal žalobcovi peňažný nárok za také použitie predmetov ochrany, za aké už boli vyplatené peňažné
prostriedky intervenientovi a tento ich následne vyplatil autorom a iným nositeľom práv.

5.2 Konštatoval, že výsledok tohto súdneho sporu medzi žalobcom a žalovaným teda nespochybniteľne
bude mať priamy význam na sekundárny vzťah medzi žalovaným a ním ako intervenientom a je
dôvodné, aby intervenient v tomto konaní podporoval žalovanú stranu a riadne preukázal či legálne a
v akom rozsahu so žalovaným vysporiadal používanie audiovizuálnych diel ich uvedením na verejnosti

káblovou retransmisiou za žalované obdobie. Pokiaľ by teda žalobca v tomto spore uspel, súd by tým
mohol fakticky rozhodnúť o tom, že žalovaný v skutočnosti nevysporiadal použitie audiovizuálnych diel
prostredníctvom intervenienta, v nadväznosti na čo by sa žalovaný mohol pokúsiť uplatniť práve voči
intervenientovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody alebo iný peňažný nárok
z dôvodu, že dohodou o urovnaní a licenčnou zmluvou medzi žalovaným a intervenientom by neboli

vysporiadané povinnosti žalovaného z použitia audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou a súd ho
zaviazal k ich vysporiadaniu práve so žalobcom. Týmto je podľa neho jednoznačne dané, že intervenient
má na výsledku tohto sporu právny záujem.5.3 Intervenient na záver poukázal okrem iného aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
203/2021 ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 261/2021.

5.4 Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal intervenient za to, že jeho vstup do konania je dôvodný a
nevyhnutný. Dôvodnosť právneho záujmu intervenienta na výsledku konania je daná a preukázaná.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd podľa § 34 CSP postupom v zmysle § 81 a nasl. CSP
rozhodol, že vstup intervenienta do konania je prípustný (§ 83 CSP).

7. Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a
má právny záujem na výsledku konania.

8. Podľa § 82 ods. 1 a 2 CSP intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe
oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas celého

konania.

9. Podľa § 83 CSP súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

10. K vstupu intervenienta do konania dochádza už samotným doručením písomného podania

intervenienta, že vstupuje do konania. Intervenient tak môže urobiť z vlastnej iniciatívy, teda ak sa sám
dozvie o prebiehajúcom spore, alebo sa o spore môže dozvedieť na základe oznámenia strany podľa
§ 86 CSP. Keďže nevyhnutným predpokladom vstupu do konania v procesnom postavení intervenienta
je existencia právneho záujmu na výsledku konania, podanie, ktorým intervenient vstupuje do konania
musí obsahovať relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.

11. Otázku, či v konkrétnom prípade existuje právny záujem intervenienta na výsledku sporu, je potrebné
posúdiť v závislosti od toho, či bude rozsudok záväzný subjektívne (iba medzi žalobcom a žalovaným),
alebo či bude záväzný aj pre intervenienta.

12. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný subjektívne, teda pre žalobcu a žalovaného (tiež pre
ich právnych nástupcov), ibaže zákon výslovne ustanovuje jeho záväznosť aj pre ďalšie osoby (§
228 ods. 1). Právny záujem intervenienta na výsledku sporu, kde vynesený rozsudok bude záväzný
iba subjektívne, je daný vtedy, ak existuje medzi intervenientom a stranou sporu taký hmotnoprávny
vzťah, pre ktorý má predmet intervenovaného sporu povahu predbežnej otázky. Riešenie sporu medzi

žalobcom a žalovaným (okrem výnimiek podľa § 88 CSP) bude determinovať obsah právneho vzťahu
medzi intervenientom a stranou, ktorú podporuje.

13. Kým v priebehu sporu majú intervenient a strana, ktorú podporuje, spoločný záujem (t. j. dosiahnuť
výhru sporu), táto situácia sa zmení, ak strana spor prehrá. Po prehre sporu (väčšinou) strana, ktorú

intervenient podporoval, uplatní voči intervenientovi určité právo. Ak nedôjde k uspokojeniu alebo
k mimosúdnemu urovnaniu uplatneného práva, prichádza do úvahy potenciálny (sekundárny) spor,
kde bude mať strana intervenovaného sporu (väčšinou) postavenie žalobcu a intervenient postavenie
žalovaného. V sekundárnom spore bude predmet intervenovaného sporu otázkou predbežnou. Na
základe uvedeného je možné sumarizovať, že právny záujem intervenienta na výsledku sporu, kde

vynesený rozsudok bude záväzný iba subjektívne, sa určí pomocou dvoch kritérií, ktoré musia byť
splnené kumulatívne, a to a/ prehra intervenovaného sporu stranou, ktorú intervenient podporuje,
môže vyústiť do vzniku sekundárneho sporu medzi touto stranou a intervenientom, b/ predmet
intervenovaného sporu má pre sekundárny spor význam ako otázka predbežná.

14. Samotný vstup intervenienta do konania sa neobmedzuje len na existenciu záujmu na výroku
rozhodnutiavpredmetnejveci.Otázkuprávnehozáujmunavýsledkukonaniatrebavykladaťextenzívne,
resp. existenciou akéhokoľvek právneho záujmu, t. j. aj právneho záujmu na skutkových a právnych
záveroch, na ktorých je rozhodnutie v predmetnej veci založené, resp. na celkovom výsledku konania.
A preto právny záujem intervenienta na výsledku konania treba rozšíriť nie len na samotný výrok

rozhodnutia, ale aj na zisťovanie skutkového a právneho stavu, od ktorého závisí výsledok konania (IV.
ÚS 60/2010). Aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR platí záver, podľa ktorého
reštriktívna interpretácia pojmu právny záujem nezodpovedá podstate ochrany základného práva na
súdnu ochranu a spravodlivý proces v materiálnom zmysle (IV. ÚS 112/2018-31).15. Odvolací súd konštatuje, že právny záujem na výsledku sporu odôvodňovala organizácia kolektívnej
správyLITAtým,žebyvprípadeúspechužalobcuvsporebolidotknutéjejmajetkovéprávavzhľadomna

to, že nároky uplatnené žalobou v tomto konaní žalovaný vysporiadal Dohodou o urovnaní a Hromadnou
licenčnou zmluvou

16. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca vedie spory o vydanie
bezdôvodného obohatenia voči prevádzkovateľom káblovej retransmisie nielen na Okresnom súde

Banská Bystrica, ale aj na Okresnom súde Košice I a na Okresnom súde Bratislava I. Z rozhodnutí
predkladaných alebo citovaných stranami sporu vyplýva, že argumentácia žalobcu a žalovaných
prevádzkovateľov káblovej retransmisie v týchto sporoch je veľmi podobná, ak nie totožná. Žalovaní
prevádzkovatelia káblovej retransmisie sa v konaniach bránia tým, že žalobca neoprávnene od nich
vymáha nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že v zmysle Oprávnenia na výkon
kolektívnej správy práv nositeľov práv podľa Autorského zákona žalobné nároky uplatňovať nemôže a

že svoje povinnosti vyplývajúce z Autorského zákona z dôvodu káblovej retransmisie audiovizuálnych
diel a záznamov vysporiadali uzavretím Dohody o urovnaní a Hromadnej licenčnej zmluvy okrem
iného aj s organizáciou kolektívnej správy LITA, ktorá vstupuje do konania ako intervenient na strane
žalovaného. O prípustnosti vstupu intervenienta do konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
vedenýchžalobcomužrozhodlivšeobecnésúdySlovenskejrepublikyuzneseniamioprípustnostivstupu

intervenienta žalovaného, proti ktorým podal žalobca ústavnú sťažnosť okrem iného z dôvodu, že
vstup intervenienta na strane žalovaného bude viesť k popretiu princípu rýchlosti a hospodárnosti
konania. O týchto sťažnostiach skúmajúc otázku, či pripustením intervenienta sa sťažovateľke (SAPE)
zabraňujealebovýraznesťažujerealizáciajejprávvprebiehajúcomcivilnomsporeačimajúrozhodnutia
všeobecných súdov pripúšťajúce vstup intervenienta do konania racionálny základ, keď podstatou

tvrdení intervenienta je to, že žaloby sťažovateľky voči žalovaným sú nedôvodné, keďže sťažovateľkou
uplatnené právo voči žalovaným v skutočnosti nie je právom sťažovateľky, ale právom intervenienta,
ktorý svojím vstupom do konania bráni svoje domnelé hmotné práva, preto má právny záujem na
výsledku konania, rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 261/2021 z 30.
marca 2021, kde dospel k názoru, že rozhodnutie o pripustení intervenienta na strane žalovaného je

vhodným vyplnením nedostatku inštitútu hlavnej intervencie v procesnom kódexe platnom a účinnom na
území Slovenskej republiky (obdobný inštitút ako § 91a českého Občianskeho súdneho poriadku), inak
by si intervenient mohol svoje práva uplatniť len podaním samostatnej žaloby proti žalovanému, ktorou
by sa proti nemu domáhal svojho práva, o ktorom sťažovateľka tvrdí, že ide o jej právo. Otázka, či právo
uplatnené sťažovateľkou v konaniach na všeobecných súdoch patrí sťažovateľke alebo intervenientovi

bude zodpovedaná v rozhodnutí o veci samej.

17. Ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I č. k. 12Ca/19/2019 z 15. februára
2021, ktorým okresný súd nepripustil vstup LITY do súdneho konania iniciovaného žalobcom SAPA proti
žalovanému Slovak Telekom, a. s. so sídlom v Bratislave o nároky z kolektívnej správy pri káblovej

retransmisii, podali LITA aj žalovaný Slovak Telekom, a. s., o ktorej rozhodol Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze z 11. novembra 2021 sp. zn. II. ÚS 203/2021 tak, že uznesením Okresného súdu
Bratislava I č. k. 12Ca/19/2019 z 15. februára 2021 boli porušené základné práva sťažovateľky LITA a
sťažovateľky Slovak Telekom, a. s., uznesenie okresného súdu ústavný súd zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie s vysvetlením, že pre posúdenie existencie právneho záujmu na výsledku konania je

potrebné mať na zreteli skutočnosť, že ide o objektívnu kategóriu a je potrebné skúmať hmotnoprávne
vzťahy sporových strán a ich hmotnoprávny dopad na tretie osoby v kontexte predmetu sporu. Súd je
oprávnený rozhodnúť o nepripustení intervenienta do konania v prípade, ak zistí neexistenciu spojitosti
medzi hmotnoprávnym postavením subjektu, ktorý vstupuje do konania ako intervenient a výsledkom
sporu v korelácii s dôvodmi tvrdenými v oznámení o vstupe do sporu, ale v pochybnostiach, ak nie

je možné s istotou vylúčiť potenciálny dopad výsledku sporu na intervenienta je nevyhnutné dospieť k
záveru,žeintervenciajeprípustnáanávrhnanepripustenieintervenientazamietnuťvsúladesozásadou
poskytovať v prípade pochybnosti výklad, ktorý je pre dotknutého účastníka priaznivejší a poskytuje mu
viac práv. Ústavný súd Slovenskej republiky posudzujúc argumenty sťažovateliek a SAPY vo vzťahu
k prípustnosti intervencie LITOU vyslovil jednoznačný názor, že právny záujem LITY na výsledku

konania je preukázateľne daný skutočnosťou, že sa žalobou uplatňuje nárok, o ktorom prevádzkovateľ
káblovej retransmisie aj LITA tvrdia, že bol už pre rozhodné obdobie vysporiadaný (konzumovaný) na
základe ich Dohody o urovnaní a Hromadnej licenčnej zmluvy a vysporiadanie sa má týkať všetkých
majetkových práv súvisiacich s káblovou retransmisiou, ktorú žalovaný (v tom spore Slovak Telekom,a. s.) prevádzkuje. Konštatoval tiež, že vzhľadom na oprávnenia LITY a SAPY na výkon kolektívnej
správy je (vychádzajúc z uzavretých dohôd medzi v spore žalovaným a LITOU) minimálne sporné, či
SAPA uplatňuje tie isté nároky, ktoré už boli vysporiadané Dohodou o urovnaní a Hromadnou licenčnou

zmluvou. Preto je dôvodné a žiadúce, aby LITA ako intervenient v prebiehajúcom konaní potvrdila, resp.
vyvrátila tvrdenia žalovaného v spore o vysporiadanie žalobou uplatnených nárokov.

18.Včlánku2CSPjezakotvenýprincípprávnejistotyvyjadrujúcipožiadavku,abystranasporudokázala
vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít predpokladať, ako sa jej návrh

či spor posúdi. Pojem „ustálená rozhodovacia prax“ bol vysvetlený v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo 06.03.2017, sp. zn. 6Cdo/129/2017 z 31.10.2017, sp. zn.
3Cdo/165/2018 z 22.11.2018, aj sp. zn. 6Cdo/29/2017 z 24.01.2018 publikovaného v Zbierke stanovísk
NSSRarozhodnutísúdovSRpodpublikačnýmčíslom71/2018,podľaktoréhozaustálenúrozhodovaciu
prax dovolacieho súdu je potrebné považovať aj rozhodovaciu prax iných najvyšších súdnych autorít
(než Najvyššieho súdu SR), a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské

práva a Súdneho dvora Európskej únie.

19. V súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 261/2021 z 30. marca
2021, II. ÚS 203/2021 z 11. novembra 2021, ktorú považuje odvolací súd za ustálenú rozhodovaciu prax
Ústavného súdu Slovenskej republiky odvolací súd rozhodol o pripustení intervenienta do konania na

strane žalovaného podľa § 83 CSP.

20. Odvolací súd dodáva, že intervenient na strane žalovaného a žalovaný netvoria podľa názoru
odvolacieho súdu v tomto spore nerozlučné spoločenstvo podľa § 84 CSP z dôvodu, že z osobitného
predpisu nevyplýva záväznosť rozsudku v tejto veci pre intervenienta. Z tohto dôvodu vyžadujú

prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa § 149 až 154 CSP uplatnené
intervenientom súhlas žalovaného; inak na ne súd prihliadať nebude (§ 85 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).