Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-13Csp/496/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121201587
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6121201587.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Evou Dosedla v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:

35 724 803 so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, právne zast.: Remedium
Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739 so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, proti
žalovaným: 1., A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. C. – D., XXX XX C. E. F. E.. G. XX/X, XXX XX
C., 2., C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. B., XXX XX B., žalovaný v 1. rade zast. na základe plnej moci:
Centrum správnej pomoci Košice, IČO: 51847124 so sídlom Tomášikova 147/3, 040 01 Košice, žalovaný
v 2. rade právne zast.: JUDr. Milan Slebodník, advokát so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, o zaplatenie
19.795,94 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1, 2 rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 19.606,19 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.053,23 eur od 25.06.2019 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,08 % proti žalovaným s tým, že o výške

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2020 sa žalobca domáhal (pôvodne na Okresnom súde Banská
Bystrica cestou upomínacieho konania) vydania platobného rozkazu, ktorým by boli žalovaní zaviazaní
k zaplateniu sumy 19.795,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.242,98
eur od 25.6.2019 do zaplatenia a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca
žalobcuG.G.,H.ažalovaníuzatvorilidňa5.10.2015zmluvuosplátkovomúvereI.XXXXXXXXXX,ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Žalovaní povinnosti vyplývajúce z takto

uzavretej úverovej zmluvy riadne neplnili, čím porušili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. G. G., H. svoju
pohľadávku voči žalovaným postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2019 na žalobcu.
Ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 19.975,94 eur. Ku dňu podania žaloby dlžná
suma predstavovala sumu vo výške 19.795,94 eur, pričom pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo
výške 16.242,98 eur, neuhradeného riadneho úroku v sume 1.992,15 eur, úroku z omeškania 1.422,81
eur a neuhradených poplatkov vo výške 138 eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa § 517
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) počnúc dňom 25.6.2019, t.j. dňom

nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom, sp. zn. 11Up/11/2021 zo dňa
19.1.2021, ktorý sa nepodarilo riadne doručiť žalovanému v 1. rade. Žalovanej v 2. rade bol platobný
rozkaz doručený dňa 25.1.2021.

3. Autorizovaným elektronickým podaním podala žalovaná v 2. rade voči predmetnému platobnému
rozkazu odpor. Ako uviedla vo svojom odpore žalovaná v 2. rade s právnym predchodcom žalobcu
uzatvorila dňa 5.10.2015 zmluvu o splátkovom úvere, ktorou si spolu so žalovaným v 1. rade (bývalý
manžel)odG.G.,H.požičalasumu33.500eur.Vdanomprípadesajednaloovopredpripravenúzmluvu,

do ktorej obsahu nemohla okrem výšky požičanej sumy zasahovať. Právny predchodca žalobcu mal v
čase uzavretia zmluvy v predmete svojej činnosti ako predmet podnikania aj poskytovanie úverov, teda
pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná vystupuje
v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej
podnikateľskej činnosti, takže je nepochybné, že medzi ňou a právnym predchodcom žalobcu došlo
k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou. Podľa zmluvy o splátkovom

úvere mala spolu so žalovaným v 1. rade právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť požičanú sumu v 341
mesačných splátkach po 187,05 eur so splatnosť jednotlivých splátok vždy k 15. dňu toho ktorého
mesiaca počnúc dňom 15.11.2015. Podľa žalobcom predloženej platobnej histórie I. XXXXXXX si
povinnosti plnili a úver splácali od 15.11.2015 až do 15.2.2017. Prvou nezaplatenou splátkou bola
splátka za mesiac marec 2017, ktorá bola splatná dňa 15.3.2017. Ďalšou nezaplatenou splátkou bola

splátka za mesiac júl 2017, ktorá bola splatná dňa 15.7.2017. Ďalšou nezaplatenou splátkou bola splátka
za mesiac august 2017, ktorá bola splatná dňa 15.8.2017. Poslednou nezaplatenou splátkou pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru bola splátka za mesiac november 2017, ktorá bola splatná
dňa 15.11.2017. V mesiacoch december 2017 až marec 2018 bola splátka úveru zaplatená. G. G., H.
ju listom zo dňa 13.12.2017 upozornila na dlh vo výške 814,61 eur, pričom ju zároveň upozornila aj na

možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Právny predchodca žalobcu ju následne listom
zo dňa 19.1.2018 opäť upozornil na dlh vo výške vtedy už 999,65 eur. Napokon jej právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 21.3.2018 oznámil, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky.
V oznámení nebola označená nezaplatená splátka, na základe ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti pohľadávky. V zmysle ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľ môže vyhlásiť

predčasnú splatnosť úveru najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
Keďže právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky dňa 21.3.2018, predčasná
splatnosť úveru musela byť vyhlásená na základe nezaplatenej splátky, ktorej splatnosť nastala pred
21. decembrom 2017. Na základe žalobcom predloženej platobnej histórie I. XXXXXXX do úvahy
prichádzajú splátky splatné dňa 15.3.2017, 15.7.2017, 15.8.2017 a 15.11.2017. Vzhľadom na to,

že z dôvodu riadneho nesplatenia jednej z vyššie uvedených splátok došlo k zosplatneniu celého
dlhu, právnemu predchodcovi žalobcu začala v zmysle § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka plynúť premlčacia lehota na uplatnenie jeho majetkového práva na súde najneskôr odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti poslednej nezaplatenej splátky, teda najneskôr odo dňa 16.11.2017. Na
základe uvedeného trojročná premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 16.11.2020. Žaloba bola súdu

doručená dňa 21.12.2020, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Na základe vyššie uvedeného vzniesla
námietku premlčania vo vzťahu k celému žalobcom uplatnenému nároku. Podľa § 100 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka „právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“ Podľa § 100 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka „premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.“ Podľa § 101
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka „pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ 3/3 Podľa § 103
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka „ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“ Podľa §
111 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka „zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv
na plynutie premlčacej doby.“ Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka Ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo

podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 54a zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka „premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a
ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčanéhopráva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.“ Na základe vyššie uvedeného sa
premlčacia doba práva na zaplatenie zosplatneného dlhu začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu.

Premlčacia doba začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh
zosplatnený(vtomtosmerepoukázalanarozhodnutiaKrajskéhosúduvKošiciachč.k.2Co/273/2019,č.
k. 3Co/228/2019, č. k. 9Co/280/2019, Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/233/2016, č. k. 6Co/77/2018,
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/34/2018 a Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/427/2016). Čo
sa týka začiatku plynutia premlčacej doby počnúc dňom splatnosti nezaplatenej splátky, pre ktorú sa

stal zročným celý dlh, k rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozsudku
zo dňa 18.12.2019 vo veci vedenej pod č. k. 13Co/5/2019, kde vyslovil, že „na základe skutkových
zistení je nesporné, že plnenie na základe zmluvy o úvere bolo dohodnuté v splátkach, a tiež, že
právnypredchodcažalobcu,zdôvodunesplneniasplátokžalovanýmipristúpilkzosplatneniudlhu.Podľa
§ 103 OZ ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je

úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je
lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Počiatok
plynutia premlčacej doby pri zosplatnení dlhu, t.j ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným
celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Výklad zákona
žalobcom v odvolaní, keď má za to, že premlčacia doba začne plynúť odo dňa vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru je nesprávny. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej
vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky),
nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej
dobyneustanovuje.“KotázkepočiatkuplynutiapremlčacejdobypristúpilrovnakoajKrajskýsúdvTrnave
vo svojom rozsudku zo dňa 14.8.2018 vo veci vedenej pod č. k. 26Co/158/2017, kde je uvedené, že „ak

sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Ustanovenie § 103 O.z. totiž predstavuje lex specialis voči
§ 101 O.z., čo znamená, že premlčacia doba nezačína plynúť od okamihu, kedy sa záväzok stal splatný
(teda kedy bol dlžník vyzvaný na splatenie celej pohľadávky), ani od okamihu využitia práva podľa §
565 O.z. veriteľom, ale od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo. Na základe

vyššie uvedeného mala za to, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie je už premlčaný. Z uvedeného
dôvodu navrhla, aby Okresný súd Banská Bystrica napadnutý platobný rozkaz zrušil.

4. Výzvou zo dňa 17.9.2023 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k podanému odporu. Výzvou zo dňa
1.10.2021 bol žalobca vyzvaný na pokračovanie v konaní voči žalovanému v 1. rade na príslušnom súde

z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby
navrhol pokračovanie na miestne príslušnom súde.

5. Podaním zo dňa 7.10.2021 žalobca navrhol pokračovanie na miestne príslušnom súde a zároveň
sa vyjadril k odporu žalovanej v 2. rade. Ako uviedol vo svojom vyjadrení žalobca, podľa § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.“ Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.“ Podľa čl. III ods. 1 Zmluvy úvere „Súčasťou zmluvy sú Produktové obchodné podmienky (POP).
Podľa čl. 8.1 POP Za prípad porušenia sa považuje omeškanie dlžníka so splácaním Pohľadávky viac
ako 3 mesiace (...) Ak nastane prípad porušenia Banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky
banky a požadovať splatenie pohľadávky v lehote, ktorú banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej

splatnosti. Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je
potrebné, aby 1. Bola táto možnosť dohodnutá 2. Aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky
3. Musí byť na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní
pred uplatnením tohto práva Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným
v POP, čím bol splnený bod 1. Postupca výzvou zo dňa 19.1.2018 vyzval žalovaného na úhradu

omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (viď. znenie
„Ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradíte, Banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
Pohľadávky Banky“). Z predloženej platobnej histórie je zároveň zrejme, že v čase odoslania tejto výzvy
bol žalovaný v omeškaní s riadnym plnením viac ako troch splátok (žalovaný mal k mesiacu 01/2018uhradiť v zmysle zmluvy sumu 5.050,35 € avšak celkovo uhradil len sumu 4.154,92 €, nedoplatok teda
viac ako 4 mesačné splátky). Nakoľko žalovaný omeškané splátky neuhradil, podaním zo dňa 21.3.2018
vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Pre úplnosť uviedol, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti mal žalobca uhradiť sumu 5.424,45 € avšak uhradil len 4 534,95 €, bol teda v omeškaní viac
ako 4 mesačné splátky. K tvrdeniu žalovaného, že „V mesiacoch december 2017 až marec 2018 bola
splátka úveru zaplatená.“ uviedol, že každá úhrada sa započítava na najskôr splatné splátky. V prípade
ak žalovaný pred úhradou v mesiaci december 2017 nemal uhradené splátky, táto platba sa započíta na
najskôr splatnú neuhradenú splátku a nie na splátku splatnú v decembri 2017. Tvrdenie žalovaného, že

v mesiacoch december 2017 až marec 2018 bola splátka úveru zaplatená, teda nie je pravdivé. Žalobca
zastáva názor, že v spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Zákon nikde
nestanovuje povinnosť veriteľa vo vyššie uvedených výzvach uviesť pre omeškanie s ktorou mesačnou
splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Nakoľko túto povinnosť zákon nestanovuje, je
potrebné uzavrieť, že došlo riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.

6. Žalobca v súvislosti so vzneseniu námietkou premlčania poukázal na skutočnosť, že pri dohode o
plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane
splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie
trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej
v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže

veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade
môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná
premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, 3/4 začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre
nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia

splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani
túto, ďalšiu splátku dlhu. Podľa ust. § 101 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky
zákonník“): Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka: Ak ide o
plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,

len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka: Ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie

zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V súvislosti s premlčaním nároku
žalobca na tomto mieste zdôrazňuje, že neuplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom

prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podaním
zo dňa 21.03.2018) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna
splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 15.11.2017. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž

zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka dňa 15.12.2017, t. j. splatnosťou ďalšej splátky
úveru. Zároveň je potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v
tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 21.03.2018 – toto svoje právo uplatnil v

súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.03.2018 a zároveň
toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s
platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. §
565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.03.2018. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po

15.03.2018 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre
nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky
splatnej dňa 15.03.2018) a uplynula by najskôr dňa 15.03.2021. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa
21.12.2020, žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby.7. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy
spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za

premlčaný. Na tomto mieste poukazujeme na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.5.2020,
15CoCsp/13/2020 „Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky. Správne konštatoval odvolateľ v odvolaní, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky je

právom veriteľa, je na ňom, či ho využije, musí však toto právo uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. V prejednávanom prípade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo zmluvy zo
dňa 8.2.2010 v znení jej dodatkov došlo ku dňu 27.7.2016 (č.l. 87 spisu), podľa zmluvy o splátkovom
úvere boli splátky od 9/2010 splatné k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, takže vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti bezprostredne predchádzala v prejednávanom prípade splátka splatná dňa 15.7.2016, pri
ktorej trojročná premlčacia doba by uplynula až dňa 15.7.2019“ V tejto súvislosti poukazujeme na

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.04.2017, 17Co/228/2016 „Pri mnohosti omeškaných
splátok a následnej zročnosti celého dlhu je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej
začne plynúť premlčacia doba, považovať splátku, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého
dlhu. Pokiaľ totiž nenastane zročnosť celého dlhu, stávajú sa jeho splátky splatné postupne. Pokiaľ
by následná zročnosť celého dlhu mala mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého

dlhu od prvej omeškanej splátky, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, posunul by sa
začiatok plynutia premlčacej doby pred okamžik splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcej
po prvej z nich. Ad absurdum, pokiaľ by došlo k zročnosti celého dlhu po viac ako troch rokoch (§
101 Občianskeho zákonníka) od prvej omeškanej splátky, bolo by dôsledkom zročnosti premlčanie
celého dlhu. Takýto následok je neprípustný, pretože inštitút zročnosti celého dlhu, ako strata výhody

splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa. Nemôže tak mať pre veriteľa
uvedený nepriaznivý následok.“ Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 9CoCsp/45/2020
z 08.12.2020: „Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je založené na nesprávnom právnom posúdení veci ak súd pri skúmaní, či právo zo spotrebiteľskej
zmluvy uplatnené žalobcom v konaní nie je premlčané vychádzal z názoru, že „premlčacia doba práva

na zaplatenie zosplatneného dlhu začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu.... a to od dňa zročnosti
nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený“... ... Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka rieši
začiatok plynutia premlčacej doby v prípade zročnosti celého dlhu (§ 565 Občianskeho zákonníka) tak,
že začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky - teda až týmto dňom môže veriteľ 4/4 právo
vykonať po prvý raz, ináč povedané týmto dňom mu vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu.

Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka však nemôže začať plynúť premlčacia doba, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy (odo dňa zročnosti nesplnenej splátky), lebo to vylučuje ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže dodávateľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa
v lehote 15 dní na uplatnenie tohto práva podľa § 565 a vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti

úveru dodávateľom. Je tomu tak preto, že až po splnení podmienok uvedených v ust. § 565 v spojení
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a po zosplatnení pohľadávky môže dodávateľ právo vykonať po
prvý raz - uplatniť na súde a od tohto okamihu plynie aj trojročná premlčacia doba. Z uvedeného možno
vyvodiť, že samotným nesplnením niektorej splátky, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
nevzniká dodávateľovi právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a teda jej nesplnením neplynie ani

premlčacia doba, lebo tá plynie až od okamihu, keď dodávateľ mohol právo vykonať, teda vznikne mu
možnosť podať na jeho základe žalobu.“ Žalobca trvá na podanej žalobe a navrhuje pokračovanie v
konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z Civilný sporový poriadok
voči obom žalovaným.

8. Predmetný spis bol tunajšiemu súdu postúpený dňa 23.11.2023.

9. Žalovanému v 1. rade bola žaloba doručená dňa 23.2.2022.

10. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.5.2022 sa žalovaný v 1. rade vyjadril k žalobnému

návrhu žalobcu, pričom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v plnom rozsahu, pričom súhlasil
s tvrdeniami žalovanej v 2. rade, ktoré uviedla v odpore voči platobnému rozkazu sp.zn. 11Up/11/2021.
Zároveň zastal názor ako žalovaná v 2. rade, že nárok žalobcu je premlčaný, resp. bol premlčaný
už v čase podania návrhu na súd a preto si ho žalobca nemôže vymáhať v súdnom konaní. Ďalejžalovaný v 1. rade uviedol, že k omeškaniu platieb došlo v súvislosti so splátkami splatnými v roku 2017,
ale žalobca podal návrh na zaplatenie celého dlhu až v roku 2021, teda po štyroch rokoch z čoho je
evidentné, že návrh bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a na plynutie premlčacej lehoty

nemá vplyv ani to, že pôvodným veriteľom bola banka a že až následne bola pohľadávka postúpená
na žalobcu, nakoľko pre žalobcu platí tá istá lehota ako by platila pre banku na základe čoho vzniesol
žalovaný v 1. rade námietku premlčania vo vzťahu k celému žalobcom uplatnenému nároku.

11. V zmysle výzvy konajúceho súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.11.2022 poukázal

na skutočnosť skúmania bonity, že poskytnutý úver nebol úverom podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej ako „ZoSU“). Poskytnutý úver bol zabezpečený záložným právom, pričom
jeho splatnosť bola viac ako 10 rokov. V zmysle čl. I zmluvy o úvere bola účelom úveru „kúpa bytu“.
Poskytnutý úver je preto vyňatý spod pôsobnosti ZoSU v zmysle § 1 ods. 3 písm. b), c) a d). Žalobca na
preukázanie skutočnosti, že úver bol zabezpečený záložným právom, ku ktorého výkonu došlo formou

Dobrovoľnejdražbydňa8.1.2019predložilvpríloheSprávuovýkonezáložnéhopráva,zktorejjezrejmé,
že výťažok dražby bol použitý na čiastočné uspokojenie Pohľadávky banky zo Zmluvy o splátkovom
úvere č. 50731659555 zo dňa 5.10.2015. Zastáva preto názor, že žalobca nemá povinnosť preukazovať
skúmanie bonity. Žalobca ďalej uviedol že poistenie schopnosti splácať úver ako typ zabezpečenia
záväzkov plynúcich zo zmluvy o úvere je v tomto prípade fakultatívne, t.j. ide o možnosť, nie povinnosť

dojednať taký druh poistenia - poistenie úveru bola v konkrétnom prípade dojednané výslovne na
žiadosť dlžníka. Uvedené vyplýva z Prílohy č. 1 – Súhlas s poistením úveru. Pokiaľ ide o poistenie
nehnuteľnosti, uvedené je bankou štandardne vyžadované v úveroch na bývanie, nakoľko nehnuteľnosť
predstavuje zabezpečenie úveru a jej poistenie je ochranou zabezpečenia. Žalobca však s ohľadom
na skutočnosť, že predmetom konania je úver, ktorý sa nespravuje ZoSU, považuje posudzovanie

fakultatívnosti poistenia úveru za irelevantné. Ďalej poukázal na skutočnosť, že právny predchodca
žalobcudodržalvšetkypodmienky,ktorémuustanovuje§92ods.8ZoB.Žalovanýbolvčasepostúpenia
pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom
žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to: - výzvami zo dňa 13. 3. 2019,

ktoré tvoria prílohu podanej žaloby. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že v konaní bolo
preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní, a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92
ods. 8 ZoB. Zároveň žalobca v prílohe predložil vrátené zásielky, z ktorých je zrejmé, že tieto zásielky boli

odoslané dňa 15.3.2019, a podľa ktorých neboli tieto listiny prevzaté v odbernej lehote a dňa 9.4.2019
boli vrátené odosielateľovi. Predmetnú obálku je možné s konkrétnou zásielkou spárovať s pomocou
kódov LC08-10931 a LC08-10932, ktoré sa nachádzajú na výzve zo dňa 13.3.2019 a aj na obálkach.
Žalobca preto zastáva názor, že v konkrétnom prípade bol dodržaný aj postup podľa § 92 ods. 8 ZoB.
Žalobca v konkrétnom prípade disponuje aktívnom vecou legitimáciou

12. Písomným vyjadrením zo dňa 13.6.2023 sa žalovaná v 2. rade z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti uviedla súdu, že trvá na podanom odpore a v ňom podrobne popísaných skutočností
a z dôvodu premlčania uplatneného nároku opäť poprela nárok žalobcu v plnom rozsahu a žiadala, aby
súdžalobuzamietol,eventuálneaksasúdnestotožnísjejargumentáciou,abyzaviazalsplatiťdlžobulen

žalovanéhov1.radespoukazomnaskutočnosť,žespotrebnýúversícebolbranýpočasmanželstvadňa
5.10.2015 na kúpu nehnuteľnosti, avšak dlho si predmetnú nehnuteľnosť ani s deťmi neužila, nakoľko
hneď po zakúpení bytu začal žalovaný v 1. rade (ex manžel) vyvolávať hádky, ktoré dospeli k tomu, že
koncom júna 2016 sa žalovaná v 12. rade odsťahovala spolu s maloletými deťmi k rodičom na Západné
Slovensko. Pokiaľ bývala spoločnú domácnosť, žalovaný v 1. rade splátky hypotéky platil, avšak po

odsťahovaní ich žalovaný v 1. rade prestal platiť ako aj všetky ostatné spotrebné úvery. Nakoniec aj pri
rozvode manželstva sa dohodli, že si nerobí nárok na byt a môže v ňom naďalej zostať bývať žalovaný
v 1. rade, aby k sebe mohol brávať maloleté deti, ale pod podmienkou, že bude splácať všetky úvery,
ktoré s predmetnou nehnuteľnosťou súvisia. Po prvej upomienke jej žalovaný povedal, aby sa do toho
nestarala, lebo tam už nebýva a že všetko už rieši. Podľa jej názoru to riešil ignorovaním , nakoľko dňa

21.3.2018 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a následne pristúpila k výkonu záložného práva
a byt bol v dobrovoľnej dražbe predaný.13. Žalovaná v 2. rade zároveň uviedla, že žalovaný v 1. rade obdržal dňa 15.5.2018 sumu 6.032,42 eur
titulom odplaty za vyporiadanie dedičstva, takže bolo v jeho silách riešiť situáciu ohľadne nesplácaného
úveru. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sa jeho mesačný príjem pohyboval v rozmedzí

800 až 1.100 eur a teda bolo v jeho možnostiach nedoplatok na predmetnom úvere vyrovnať. Celá
situácia nastala kvôli správaniu žalovaného v 1. rade, ktorý aj napriek skutočnosti, že bol viackrát
upozornený z jej strany na skutočnosť, že má voči banke pohľadávku a aby ju vyrovnal sa k celej veci
postavil laxne. Ako nakoniec uviedla žalovaná v 2. rade v súčasnosti je na dlhodobej PN z dôvodu zlého
zdravotného stavu, pod ktorý sa podpísalo aj správanie žalovaného v 1. rade a jej jediným príjmom je

suma 315 eur.

14. Na pojednávaní konanom dňa 16.6.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu trvajú
na návrhu tak ako bol doručený súdu a žiada, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby.

15. Splnomocnenec žalovaného v 1. rade uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu,

že má za to, že nedošlo ku platnému zosplatneniu úveru z dvoch dôvodov a to jednak z dôvodu, že
zosplatnenieúverunebolo vzmysle§565Občianskehozákonníkavzmluvedohodnuté,bolodohodnuté
len vo všeobecných obchodných podmienkach, ale v samotnej zmluve nie je jednoznačne a jasne odkaz
na ustanovenie, kde sa má v ďalších obchodných podmienkach takáto možnosť konkrétne hľadať a má
za to, že nebola transparentne dojednaná možnosť zosplatnenia predmetného úveru, pričom právny

predchodca žalobcu je jediná banka, ktorá to v úverovej zmluve nemá a má za to, že je to výrazný
zásah do práv a povinností dlžníkov, a preto takéto dojednanie má byť transparentne jasne zrozumiteľne
dohodnuté v samotnej úverovej zmluve. Druhým dôvodom neplatného zosplatnenia úveru je to, že má
za to, že nedošlo ku zosplatneniu včas a to do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky s poukazom
na § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Ak by súd mal za to, že zosplatnenie bolo

dohodnuté, keďže po účinnom zaslaní výzvy nám možné zosplatnenie úveru zo dňa 19.1.2018 veriteľ
tento úver zosplatnil až ku dňu 21.3.2018 listom z totožného dňa, pričom pre platné zosplatnenie úveru
to mohol urobiť do najbližšie nasledujúcej splátky, ktorá bola splatná dňa 15.2.2018, keďže splatnosť
splátok bola dohodnutá v zmluve k 15-tému dňu v mesiaci, a teda veriteľ nerealizoval svoje právo
v súlade s druhou vetou paragrafu 565 Občianskeho zákonníka. V podstate poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu sp. zn.: 5Cdo 36/2020 zo dňa 15.12.2020, kde sa prejednávala v princípe totožná
vec a Najvyšší súd dospel k tomuto stanovisku. Ak by teda sa súd nestotožnil s týmito argumentmi tak
má za to, že pohľadávka nebola vyčíslená správne z viacerých dôvodov a to jednak, že žalobca, teda
právny predchodca žalobcu si bez právneho dôvodu účtoval sumy za upomienky vo výške 25eur, ktoré
ani nepreukázal, že ich doručil a viacerými súdmi boli tieto zmluvné podmienky, zmluvná podmienka

určená za neprijateľnú, konkrétne u právneho predchodcu žalobcu, taktiež si zaúčtoval náklady dražby
v rozpore so zákonom o dražbách, keďže si môže zaúčtovať len 10 % v zmysle ustanovení § 25 ods.
2 Zákona o dražbách, veriteľ si zaúčtoval sumu vyššiu ako bola 10 % z výťažku z dražby. Taktiež má
za to, že nepredložil ku zmluve súčasť zmluvy, neoddeliteľnú súčasť zmluvy a to zverejnenie a nie je
známe teda, že na základe čoho a akú výšku úrokovej sadzby si účtoval pri jednotlivých splátkach. Má

za to, že žalobu je potrebné buď v celosti alebo aspoň v časti zamietnúť.

16. Advokát žalovanej v 2. rade uviedol, že žalovaná v 2. rade sa pridržiava svojich doterajších
písomných podaní v tejto veci. Čo sa týka námietok vznesených zástupkyňou žalovaného v 1.rade,
k týmto sa pripojil vzhľadom na to, že nebolo platné zosplatnenie celej pohľadávky a nemohlo dôjsť

k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu zo strany právneho predchodcu a preto namietame aj
pasívnu vecnú legitimáciu.

17.Naotázkusúduzakéhodôvodunedošlopodľanázoružalovanejv2.radekúčinnémumimoriadnemu
zosplatneniu úveru, advokát žalovanej v 2. rade uviedol z dôvodu, že nedošlo k zosplatneniu hneď do

uplynutia splatnosti nasledujúcej splátky, ale až v marci 2018, pričom upovedomenie o tom, že v prípade
nezaplatenia dlžnej sumy dôjde k zosplatneniu bolo doručované už v januári. Vzhľadom na to, žiadal
žalobu zamietnúť.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ani žalovaný v 2. rade neboli oboznámený s vyjadrením

žalovaného v 1. rade , súd pojednávanie odročil a stranám sporu poskytol lehotu na vyjadrenie sa
k podaniu žalovaného v 1. rade.19. Podaním doručeným súdu dňa 7.7.2023 žalovaný v 1. rade uviedol, že namieta aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, keďže má zato, že nedošlo ku platnému postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa
na žalobcu v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách z dôvodu, že nedošlo ku platnému

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, teda predmetný úver je stále živý a je tu viac dôvodov, v
zmysle ktorých je možné považovať vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru za neplatný právny úkon
a poukázal pri tom na § 565 OZ a mal zato, že produktové obchodné podmienky, na ktoré je odkaz
v "oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti" neboli platne inkorporované do predmetnej zmluvy
a nemôžu byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zároveň uviedol, že časť obsahu zmluvy síce možno

určiť aj odkazom na obchodné podmienky, no nemá sa to týkať podstatných náležitosti zmluvy, keďže s
týmito informáciami musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený už pred podpisom zmluvy o úvere, ale
len dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru. Poukázal na skutočnosť, že stanovenie časti
obsahu zmluvy odkazom na obchodné podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné, t.j. nestačí
iba zmienka o obchodných podmienkach, pretože ak má byť súčasťou zmluvy ako prejavu vôle, platia
preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť

obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje poukazom na obchodné podmienky, by sa mala preto stanoviť
konkrétne,určitoazrozumiteľnevzmysle§37OZtak,abybolozrejméúpravuktorejčastizmluvy,t.j.práv
a povinností, treba hľadať a vykladať na inom mieste, písomne a zároveň aj nie menším písmom ako iná
časť takejto zmluvy. Žalovaný 1) má zato, že v prípade poctivého prístupu veriteľa nie je dôvod neuviesť
povinné a podstatné náležitosti zmluvy priamo do nej samotnej. Pôvodný veriteľ je jediná banková

inštitúcia, ktorá nemá zmluvne dojednanú resp. ani len náznakom priamo v úverovej zmluve spomenutú
možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pri úveroch na bývanie zabezpečených záložným právom
k nehnuteľnosti (v čase podpisu predmetnej zmluvy o úvere a taktiež pri zmluvách skôr uzatvorených
ako predmetná zmluva). Je zrejmé, že predčasné zosplatnenie úveru je podstatným zásahom do práv a
povinnosti zmluvných strán, keď veriteľovi vzniká právo žiadať zaplatenie celého zostatku úveru naraz a

na druhej strane dlžníkovi vzniká povinnosť uhradiť tento zostatok jednorázovo. Žalovaný v 1. rade mal
zato, že vzhľadom na závažnosť následkov spojených so zosplatnením dlhu je dôvodné požadovať, aby
takýto právny úkon bol preukázateľne dohodnutý s dlžníkom priamo v zmluve o úvere a aby bol dlžník
o tejto možnosti svojho postihu v prípade nesplácania náležite dopredu informovaný.

20. Ako ďalej uviedol vo svojom písomnom podaní žalovaný v 1. rade z ustanovení § 53 ods. 9 v
spojení s § 565 Občianskeho zákonníka je potrebne brať na zreteľ druhú vetu § 565 a teda právo
zosplatniť úver pri splnení podmienok § 53 ods. 9 najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky,
čo sa v prejednávanej veci nestalo, keďže žalobca po účinnom zaslaní výzvy na možné zosplatnenie
úveru zo dňa 19.1.2018 tento zosplatnil až ku dňu 21.3.2018 listom zo dňa 21.3.2018, pričom pre

platné zosplatnenie to mohol urobiť do najbližšie nasledujúcej splátky a to do splátky splatnej dňa
15.2.2018, keďže splatnosť mesačných splátok v zmysle zmluvy bola dohodnutá ku 15-tému dňu v
mesiaci, čo neurobil a teda svoje právo nerealizoval v súlade s druhou vetou §565 OZ. Keďže nedošlo
ku platnému zosplatneniu úveru, nemohla banka v zmysle §92 ods. 8 Zákona o bankách postúpiť
nesplatnú pohľadávku na žalobcu a teda žalobca nemôže byť aktívne vecne legitimovaný v tomto

spore. V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný v 1. rade poukázal na závery rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, v ktorom bola prejednávaná v
princípe totožná vec vzhľadom ku neplatnému zosplatneniu úveru a následne neplatnému postúpeniu
pohľadávky banky:

„12.5. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je primárne zásadná skutočnosť (ktorú
nemožno opomínať), že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru).
Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (zákonnými podmienkami) platného
postúpenia pohľadávky z úveru je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)
a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,

ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)
osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto
isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia
veta zák. č. 483/2001 Z. z.), aby nedošlo k jeho porušeniu.

12.6. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (do 30. júna 2011 - § 53 ods. 8), ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.12.7. Z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté

alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. Inak povedané, právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu
straty výhody splátok je podľa citovaného ustanovenia časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť
najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky.

12.8. Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení
§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v prejednávanej veci
nedošlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky. Z článku IV. 1. Zmluvy o rýchlom poistenom
spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo I. XXXX XXXX XX J. z 15. augusta 2011 (č. l. 5 - 12 spisu)
totiž vyplýva, že za účelom splácania predmetného spotrebiteľského úveru bol zmluvnými stranami
dohodnutý pravidelný termín mesačných splátok úveru na 15. deň v mesiaci. K doručeniu právneho

úkonu formálne označeného ako „Výzva na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti“ zo 16. januára
2012 (č. l. 56 spisu) žalovanej došlo v zmysle článku X. 3. úverovej zmluvy dňa 23. januára 2012 (viď
vrátená poštová zásielka č. l. 56 p. v. spisu) a k doručeniu vyhlásenia úveru za predčasne splatný
došlo na základe právneho úkonu formálne označeného ako „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný“
z 23. februára 2012 (č. l. 19 spisu) v zmysle článku X. 3. úverovej zmluvy až dňa 8. marca 2012

(viď vrátená poštová zásielka č. l. 19 p. v. spisu). Z toho jednoznačne vyplýva, že veriteľ nerealizoval
svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou vyššie citovaného ustanovenia §
565 Občianskeho zákonníka. Keďže podľa názoru dovolacieho súdu ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č.
483/2001 Z. z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (viď bod 14.3.) umožňovalo banke právo
postúpiť inej osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú pohľadávku, resp. časť pohľadávky,

ktorá je splatná, a v tomto prípade došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky, išlo o postúpenie v
rozpore s uvedeným ustanovením, a teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka.“

21. Ak teda žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 7.10.2021 tvrdil, že svoje právo vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle ustanovení § 565 OZ uplatnil pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 15.3.2018, tak mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená dňa 21.3.2018 bola vyhlásená predčasne,
keďže neboli splnené podmienky v zmysle ustanovení § 53 ods. 9 OZ a teda žalovaný v 1. rade v
čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 21.3.2018 nebol v omeškaní viac ako 3 mesiace so
splátkou splatnou dňa 15.03.2018 a teda vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru odporuje §53 ods.

9 OZ, z toho dôvodu ide o neplatný právny úkon, čo má za následok neplatné postúpenie pohľadávky
banky na žalobcu a nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie.

22. Žalovaný v 1. rade tiež uviedol, že žalobca si v rozpore so zákonom zaúčtoval náklady dražby na
úkor žalovaných vo výške vyššej prinajmenšom o 676,43 eur ako mu stanovuje zákon o dobrovoľných

dražbách s poukazom na § 25 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách. Tiež poukázal
na skutočnosť, žalobca si bez právneho dôvodu účtoval poplatky vo výške 25 eur, ako to vyplýva zo
žalobcom predloženého výpisu transakcií, pričom zrejme malo ísť o kvázi zmluvnú pokutu v
zmysle ustanovení článku II. bodu 7 predmetnej úverovej zmluvy a má zato, že takto koncipované
zmluvné ustanovenie je len obchádzaním zákona zo strany veriteľa a vo svojej podstate ide o poplatok

za upomienku, pričom vo výpise transakcií na úverovom účte je pri sume 25 eur uvedené „poplatok“
a nie „zmluvná pokuta“ a teda poplatok vo výške 25 eur bol účtovaný a stiahnutý zo splátok úveru
platených žalovaným v 1. rade bez právneho dôvodu a vzhľadom nato nebolo dôvodné účtovanie úroku
z omeškania, ktoré spôsobilo aj viacnásobné neoprávnené účtovanie tohto poplatku. Tiež nie je zrejmé
na základe čoho resp. pri akej výške úrokovej sadzby si žalobca vyčíslil výšku istiny a výšku úroku,

keďže v zmluve o úvere je uvedené, že banka poskytuje zľavu z úrokovej sadzby vo výške a za
podmienok uvedených vo Zverejnení, ale keďže žalobca Zverejnenie nepriložil ku žalobe a úroková
sadzba sa počas trvania úveru mohla meniť v zmysle článku II. bodu 5 predmetnej zmluvy o úvere
a žalovaný v 1. rade si nebol istý, či sa menila alebo nie, uvedené mohlo ovplyvniť aj výšku uplatnenej
pohľadávky a na základe vyššie uvedeného nie je možné prepočítať jej správnosť.

23. Čo sa týka ustanovení zmluvy o úvere, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok a ktoré by mohli
mať vplyv na výšku uplatňovaného nároku mal žalovaný v 1. rade zato, že dohoda o výške úroku bola
neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. V predmetnej zmluve o úvere bola dohodnutá úroková sadzbafixná na obdobie 3 roky vo výške 4,89 % p.a. v deň uzatvorenia zmluvy pričom tento úrok výrazne,
konkrétne viac ako 2,03 krát presiahol úrok v priemere dojednávaný bankovými spoločnosťami
pri úveroch na bývanie pre domácnosti v rozhodnom období. Ročná miera úrokov pri začiatočnej

fixácii od 1 do 5 rokov poskytovaná peňažnými ústavmi v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy v
mesiaci október 2015 (uverejnená na webe NBS dosahovala hodnotu 2,40 %, čím je potrebné správanie
a konanie žalobcu resp. jeho právneho predchodcu považovať za úmyselné, odporujúce dobrým
mravom. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu
neplatnosť podľa §39 Občianskeho zákonníka nemožno obhajovať princípom zmluvnej slobody.

Úrok 4,89% ročne je úrokom, ktorý je neprimerane vysoký a je v rozpore s dobrými mravmi a má
zato, že hoci maximálna výška úrokov pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch v čase podpisu
predmetnej zmluvy o úvere nebola žiadnym právnym predpisom limitovaná a bola ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená a musí byť v súlade s §39 Občianskeho
zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom. Z uvedeného sa dá vyvodiť záver, že právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Na vyššie uvedenom nič nemení ani

skutočnosť, že banka žalovaným poskytla zľavu z úrokovej sadzby, keďže v zmysle článku II.
bodu 5 zmluvy o úvere - "Banka uzatvorením Zmluvy poskytuje Dlžníkovi zľavu z Úrokovej sadzby
vo výške a za podmienok uvedených vo Zverejnení. Banka splnenie podmienok pre priznanie
zľavy prehodnocuje každý kalendárny mesiac počas celého obdobia trvania Úverového vzťahu.
Zmenu výšky úrokovej sadzby z dôvodu splnenia alebo nesplnenia podmienok pre priznanie

zľavy a obdobie, odkedy je zmena účinná, Banka oznámi Dlžníkovi Oznámením", z čoho je zrejmé, že
kedykoľvek v období platnosti úverovej zmluvy a nesplnenia podmienok uplatnenia zľavy z úroku boli
žalovaní povinní platiť dohodnutý úrok vo výške 4,89%. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný
v 1. rade zato, že si žalobca resp. jeho právny predchodca neboli oprávnený účtovať akýkoľvek
úrok z predmetnej zmluvy o úvere. Zo skutočností, uvedených na pojednávaní zo dňa 16.6.2023 ako aj

z vyššie uvedených skutočností má žalovaný mal žalovaný v 1. rade zato, že nárok žalobcu nie
je dôvodný. Preto, s poukazom na ustanovenia Civilného sporového poriadku žiadal a navrhol, aby
súd žalobu žalobcu v celom rozsahu alternatívne v časti zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu
na úhradu trov konania.

24. K výzve žalovaného v 1. rade sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.8.2023, v ktorom
citoval znenia § 52 ods. 2 OZ ako aj § 273 ods. 1 ObZ, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 15Co/110/2015 zo dňa 22.7.2015, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/46/2021
z 26.10.2021 a Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 9Co/102/2022 z 21.6.2023. Zdôraznil, že zmluva
spolu s Podmienkami bola žalovanému v rámci kontraktačného procesu predložená na preštudovanie,

pričom súhlas so všetkými jej ustanoveniami vyjadril svojím podpisom dňa 5.10.2015. Žalobca mal za
to, že žalovaný nebol donútený Zmluvu za ponúkaných podmienok podpisovať, nakoľko však podpisom
vyjadril súhlas, postupca nemal dôvod pristupovať k individuálnemu dojednávaniu podmienok.

25. Žalobca sa nestotožnil ani s podaním žalovaného, ktorý uviedol, že zosplatniť úver možno

výlučne jeden mesiac, ktorý nasleduje po splatnosti splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti pričom počas tohto mesiaca je zároveň potrebné splniť povinnosť podľa ust. § 53 ods. 9
OZ nakoľko výklad zákonných ustanovení tak, ako si ich vyložil žalovaný je v praxi neuskutočniteľný
a pre postupcu by znamenal nemožnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca súdu aj
žalovanému ilustroval, ako by aplikácia zákona tak, ako uviedol súd, vyzerala na časovej osi v praxi:

splátka splatná 15. deň v mesiaci (15.1.2020) + výzva pred zosplatnením odoslaná najskôr 16. dňa
v mesiaci (16.1.2020) + doručenie žalovanému (v prípade neprevzatia je potrebné zohľadniť plynutie
odbernej lehoty na odber zásielky , ktorá je v zmysle čl. 21 ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok
G. K. pre vnútroštátny styk 18 kalendárnych dní, t. j. písomnosť doručená dňa 3.2.2020) + plynutie lehoty
15 dní na zaplatenie dlžnej sumy (t. j. lehota by uplynula dňa 18.2.2020). V takto ilustrovanom prípade by

veriteľ nemohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť podľa § 565 OZ. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na
nepreskúmateľnosť a zjavnú nelogickosť uvedeného výkladu právnych predpisov žalovaným, ktorého
výsledkom je značná nerovnováha v postavení veriteľa a spotrebiteľa - v prospech spotrebiteľa a v
značný neprospech veriteľa. Je nepochybné, že počas plynutia týchto lehôt došlo k splatnosti splátky
splatnej dňa 15.02.2020 (do splatnosti ktorej si podľa názoru žalovaného postupca mohol uplatniť právo

vyhlásiťmimoriadnusplatnosť),avšakzároveňjzrejmé,žeakbypostupcavyhlásilmimoriadnusplatnosť
skôr , urobil by tak v rozpore s § 53 ods. 9 OZ, nakoľko by tak urobil pred uplynutím 15 dňovej lehoty.
Žalobca zotrval vo svojom vyjadrení v zmysle žaloby, ktorú doručil konajúcemu súdu.26. Podaním zo dňa 6.11.2023 žalovaný v 1. rade upravil svoje vyjadrenie ohľadom presahu nákladov
dražby. Ako uviedol vo svojom predošlom vyjadrení § 25 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách
limituje najvyššiu možnú výšku finančnej odmeny dražobníka, ktorú znáša vlastník predmetu dražby pri

dražbe navrhnutej záložným veriteľom pri výkone záložného práva. V takomto prípade je obmedzená
aj zmluvná voľnosť navrhovateľa dražby ako záložného veriteľa a dražobníka na inom spôsobe úhrady
nákladov dražby. V záujme predchádzať tomu, aby vlastník predmetu dražby znášal neprimerané
náklady dražby a aby náklady dražby neboli umelo zvyšované, sa v takomto prípade z výťažku
dražby hradia náklady len v rozsahu povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu.

Ustanovenie § 151l ods. 3 OZ upravuje právo záložného veriteľa voči záložcovi na úhradu
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Vydražením
predmetu dražby vlastník predmetu dražby stráca vlastnícke právo k predmetu dražby a
súčasne sa z ceny dosiahnutej vydražením uhrádzajú dlžníkove dlhy, ako aj ďalšie náklady súvisiace
s vymáhaním dlhu od dlžníka. Náklady dražby v takomto prípade reálne hradí záložca a v záujme
predchádzania situáciám, keď by záložný veriteľ neprimerane zvyšoval súvisiace náklady, keďže ich

nehradí, sú stanovené zákonné limity. Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a
účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva (§ 151l ods. 3 OZ). Vo vzťahu k
odmene z výťažku dražby na úkor záložcu nemôže byť zrazená väčšia časť než 10 % z výťažku dražby,
nie však viac ako 20 % z výšky pohľadávky a jej príslušenstva. A teda v zmysle vyššie uvedeného
odmena dražobníka za vykonanie dražby vo výške 1.214,40 eur je v zákonom stanovenom limite,

no žalobca nepreukázal, že si oprávnene účtoval len nevyhnutné a účelne vynaložené náklady dražby
vo výške 1.632,03 eur v zmysle zákonných limitov, z toho dôvodu má žalovaný 1) zato, že keďže
tieto náklady neboli preukázané v súlade z ochranou záložcu v prípade, ak je navrhovateľom
dražby záložný veriteľ, je potrebné ich započítať na istinu pohľadávky veriteľa. Ďalej uviedolvýklad,
aký podal žalobca na pojednávaní dňa 16.6.2023 a následne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa

3.7.2023, s odvolaním na právne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, bol uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
IV. ÚS 69/2023 zo dňa 7.2.2023 po odmietnutí ústavnej sťažnosti žalobcu vzhliadnutý ako ústavne
udržateľný. Na základe týchto ako aj doposiaľ produkovaných skutočností navrhuje, aby súd žalobu
žalobcu v celom rozsahu alternatívne v časti zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu na úhradu

trov konania.

27. Dňa 23.11.2023 doručil žalobca súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 8.1.2019 bola vykonaná
dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných a predmet dražby bol vydražený v druhom kole dražby .
Navrhovateľom dražby bol postupca. Suma, ktorá bola dosiahnutá vydražením – 21.700,00 eur z toho

výťažokprenavrhovateľadražby(postupcu)predstavovalsumuvovýške15.805,30euratátosumabola
postupcom v plnom rozsahu započítaná na úhradu pohľadávky žalovaných. Suma vo výške 3.048,27
eur bola výťažok pre L. G. F. A. – G. F. . Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva
predstavovali sumu vo výške 2.846,43 eur a z toho náklady na dražbu boli výške 1.632,03 eur a
odmena dražobníka za vykonanie dražby predstavuje sumu vo výške 1.214,40 eur. Ako uviedol žalobca

výťažok dražby stačil len na čiastkovú úhradu dlhu žalovaného. Zároveň žalobca zaslal súdu aj Správu
o výkone záložného práva podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka a uviedol, že s ním predloženej
dokumentácie je zrejmé, že náklady na dražbu nie sú predmetom konania.

28. Žalobca ďalej uviedol, že zo zmluvnej dokumentácie je zrejmé, že ročná úroková sadzba bola v

tomto prípade 4,19 % po poskytnutí zľavy. Zároveň citoval § 53 ods. 6 OZ a § 1a Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na
skutočnosť, že s ohľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere je pri určovaní najvyššej prípustnej odplaty
potrebné vychádzať z tabuľky ,,Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015“, kde pre daný typ úveru (stĺpec s

údajom o RPMN pre ,,Zmluvná splatnosť nad 10 rokov“) bola v danom čase hodnota priemernej RPMN
pri úveroch poskytovaných bankami vo výške 3,88 % (maximálna odplata bola vo výške 7,76 %), pričom
v zmluve o úvere dojednaná odplata najvyššiu prípustnú odplatu neprekračuje. Mal zato, že zmluvne
dojednaná odplata teda spĺňa všetky zákonné limity .

29. Dohodnutá odplata vo výške 5,37 % bola tvorená: 1. Fixnou úrokovou sadzbou vo výške 4,19 % v
súlade s § 1 ods. 3 písm. a) bod 1 nariadenia; 2. Poistením úveru v súlade s § 1 ods. 3 písm. b) bod
3 nariadenia vo výške 0,48 %, vypočítaných nasledovne: (13,5 € * 12) / 33500 € * 100; 3. Poistením
nehnuteľnosti v súlade s § 1 ods. 3 písm. b) bod 3 nariadenia vo výške 0,10 % vypočítaných nasledovne:(2,70 € * 12) / 33500 € * 100; 4. Spracovateľským poplatkom v súlade s § 1 ods. 3 písm. b) bod
2 nariadenia vo výške 0,60 %, vypočítaných nasledovne: (199,5 € / 33500 € * 100 a preto zmluvne
dojednaná odplata spĺňala všetky zákonné limity . Nakoľko je v súlade so zákonom odplata, zákonite

musí byť v súlade aj zmluvný úrok ako jeho podmnožina. Súd nemôže určiť dohodnutý úrok ako rozporný
s dobrými mravmi v prípade, že veriteľ splnil všetky relevantné zákonné limity týkajúce sa odplaty za
úver , a teda aj úroku za úver ako súčasti odplaty a spomenul rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26.1.2023, sp. zn.4Cdo/191/2022.

30. Na základe výzvy tunajšieho súdu žalobca dňa 4.4.2024 predložil súdu podanie, ktorým podrobne
vyčíslil náklady dražby, pričom uviedol, že ak má súd pochybnosti má sa obrátiť na dražobníka, nakoľko
nedisponuje všetkými informáciami ohľadne dražby. Vyjadril sa Uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. IV . ÚS 69/2023 zo dňa 7.2.2023 v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020 a poukázal na to že predmetom dovolacieho konania
boli dve otázky a to 1. možnosť dojednania fikcie doručenia; 2. možnosť postúpenia nesplatnej bankovej

pohľadávky.

31. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 10.5.2024. Žalovaný v 2. rade sa pojednávania nezúčastnil,
svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa
dostavil žalobca a žalovaný v 1. rade. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v

neprítomnosti žalovaného v 2. rade.

32. Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na nároku tak, ako si ho uplatnil a nenavrhol žiadne ďalšie
dôkazy.
33. Splnomocnenec žalovaného v 1. rade uviedol že zotrváva na námietke nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu 5Cdo/36/2020 a mal zato, že právo
zosplatniť,vyvolaťpredčasnúsplatnosťúverujeprávomaniepovinnosťouveriteľaatedamalbydodržať
ustanovenia § 565 druhá veta čo sa v prejednávanom prípade nestalo, keďže po poučenom zaslaní
výzvy úver nezosplatnil do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky pri dodržaní všetkých lehôt, čo
sa týka aj lehôt doručovania tak, ako Najvyšší súd uvádza vo svojom rozhodnutí, čiže ak nedošlo ku

platnému zosplatneniu úveru nemohol žalobca postúpiť nesplatnú pohľadávku, teda právny predchodca
žalobcu postúpiť nesplatnú pohľadávku na žalobcu a z toho dôvodu žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

34. Súd v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP určil, že v konaní nebola medzi stranami sporná skutočnosť,

že dňa 5.10.2015 právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovanými ako dlžníkmi Zmluvu o
splátkovom úvere č. 5073169555, na základe ktorej žalovaným v 1. a 2. rade poskytol úver na bývanie
v celkovej výške 35.500 eur s dohodnutou fixnou výškou úrokovej sadzby na obdobie 3 roky vo výške
4,89 % ročne. Žalovaní sa zaviazali úver uhradiť v 341 splátkach od 15.11.2015 do konečnej splatnosti
úveru dňa 15.3.2044. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že žalovaní neplnili úver riadne a včas, na

základe čoho právny predchodca úver zosplatnil.

35. Podstatnou skutočnosťou, ktorá bola medzi stranami sporná, je najmä skutočnosť či nárok uplatnený
žalobcom je alebo nie je premlčaný, vzhľadom na námietku
premlčania vznesenú žalovanými.

36. Vzhľadom na to, že žalovaní vzniesli námietku premlčania, súd sa prioritne musel
vysporiadať s touto namietanou skutočnosťou.

37. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, zákona č.0 40/1964 Zb. (ďalej len ,,OZ) pokiaľ nie je v ďalších

ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dna, keď' sa právo mohlo
vykonať' po prvý raz.

38. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť' premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným cely dlh (S 565),

začína plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.39. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bola
výzva v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ zo dňa 19.1.2018 vrátená odosielateľovi dňa 5.2.2018 s poznámkou -
adresát neznámy ako to vyplýva z č.1. 84 rub spisu a žalovanej v 2. rade bola predmetná výzva doručená

dňa 5.2.2018, ako to vyplýva z č.1. 86 rub súdneho spisu. Z uvedeného vyplynulo, že žalovaní si svoju
povinnosť' uhrádzať' splátky nesplnili vo vzťahu k splátke splatnej v mesiaci október 2017. Prvá splátka,
kvôli ktorej mohlo dôjsť
k zosplatneniu úveru, je preto splátka splatná dňa 15.10.2017.

40. Súd zároveň považoval za d?vodnú procesnú obranu žalobcu v zmysle ktorej uviedol, že každá
úhrada sa započítava na najskôr splatné splátky. V prípade ak žalovaný pred úhradou v mesiaci
december 2017 nemal uhradené splátky, táto platba sa započítal na najskôr splatnú neuhradenú splátku
a nie na splátku splatnú v decembri 2017. Tvrdenie žalovaného, že v mesiacoch december 2017 až
marec 2018 bola splátka úveru zaplatená, tak nie je dôvodné.

41. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byt právo vykonané. inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom,
ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti
nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán, pričom jej uplynutím dochádza k právnym účinkom
premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania). Z hľadiska

prejednávaného sporu je premlčacia doba trojročná (S 101 0Z).

42. Pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania je potrebné ustáliť začiatok a koniec
premlčacej doby. Ustanovenie § 101 OZ upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby a všeobecne
stanovuje začiatok plynutia premlčacej doby, pričom táto všeobecná úprava platí vo všetkých prípadoch,

keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou úpravou, t.j. nestanovuje inú dĺžku premlčacej doby,
alebo odlišne určuje začiatok jej plynutia.

43. Ustanovenie § 103 veta prvá 0Z obsahuje osobitnú úpravu premlčania (osobitne upravuje začiatok
plynutia premlčacej doby) v prípade, ak zmluvné strany dohodli plnenie dlhu v splátkach, pričom každá

zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba vždy
samostatne. Uvedené však platí iba vo vzťahu k
splátkam, ktoré sa stali splatnými skôr ako veriteľ využil svoje právo v zmysle § 565 0Z
požadovať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky. V prípade, ak
veriteľ využije právo, vo vzťahu k celému zosplatnenému dlhu (mimo už splatných splátok)

nastane odlišná situácia.

44. Aj v danom prípade zosplatnenie nemalo vplyv na splatnosť splátok, ktoré sa stali splatnými už
skôr. Splátky, ktoré sa už stali splatnými v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 103 veta prvá
0Z pred zosplatnením celého zostatku dlhu (dňa 21.3.2018), t.j. splátky splatné dňa 15.10.2017,

15.11.2017, 15.12.2017 a 15.1.2018, už takýto status nadobudli, teda jednoznačne už boli splatnými,
preto aj premlčacia doba vo vzťahu k týmto splátkam už začala plynúť u každej samostatne (dňa
16.10.2017,16.11.2017,16.12.2017a16.1.2018)askončilabydňa16.10.2020,16.11.2020,16.12.2020
a 16.1.2020, nebyť ust. § 1 písm. a/ zák. č. 62/2020 Z.z. (Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVD-19 a v justícii).

45. Podľa ust. § 1 písm. a/ zák. 62/2020 Z.z. lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých
by došlo k premlčaniu alebo zániku práva, v čase od dňa účinnosti tohto zákona (27.3.2020)
do 30.4.2020 neplynú.

46. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva predĺženie všetkých hmotnoprávnych lehôt na
uplatnenie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
o 35 dní.

47. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia na prejednávanú vec, nedošlo k uplynutiu premlčacej
doby vo vzťahu k vyššie uvedeným splátkam v uvedených dňoch, ale až o 35 dní neskôr, pričom
žaloba bola podaná na súde dňa 21.12.2020, preto vo vzťahu k splátke splatnej dňa 15.10.2017 došlo
k márnemu uplynutiu premlčacej doby a námietka premlčania je v tejto časti dôvodná.48. V prípade, ak veriteľ využije právo v zmysle § 565 0Z požadovať zaplatenie
pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky, vo vzťahu k celému zosplatnenému dlhu

(mimo už splatných splátok) nastane odlišná situácia a je potrebné osobitne ustáliť začiatok
plynutia premlčacej doby zosplatneného zostatku dlhu.

50. Ustanovenie § 103 veta druhá 0Z obsahuje osobitnú úpravu premlčania (osobitne upravuje začiatok
plynutia premlčacej doby) v prípade, ak veriteľ využije právo v zmysle § 565 Obč.zák. požadovať

zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky.

51. Bolo potrebné posúdiť, či túto osobitnú úpravu je možné aplikovať (priamo) aj v prípade ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a veriteľ uplatnil právo podľa § 565 OZ v súlade s ustanovením § 53
ods. 9 OZ.

XX. V prípade zosplatnenia dlhu, ktorý vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy nemožno vychádzať z
aplikácie ustanovenia § 103 veta druhá OZ bez súčasného zohľadnenia osobitosti vyplývajúcej z úpravy
obsiahnutej v ustanovení § 53 ods.9 OZ. V takomto (špecifickom) prípade pri posúdení začiatku plynutia
premlčacej doby zosplatneného dlhu (mimo už splatných splátok) je možné použitie ust. § 103 veta
druhá OZ iba za súčasnej aplikácie ust. § 565 0Z a ust. § 53 ods. 9 0Z pri jeho výklade.

53. Daný aplikačný problém vyvstal práve v súvislosti so zavedeným ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorý tak
zasiahol do dovtedy platnej úpravy vychádzajúcej z ust. § 103 v spojení s § 565 OZ, vo vzťahu ku ktorým
súdnapraxbolajednotná.Predpokladprezosplatnenieúveruvzmysle§5650Z(vprípadeaksanejedná
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy) spočíva v právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky. V tom

prípade, môže veriteľ vyvolať predčasnú splatnosť zostávajúceho dlhu v prvý deň omeškania dlžníka so
zaplatením splátky a v tento deň si ho aj uplatniť na súde. Je preto len logické, že práve v tento deň podľa
ust. § 103 veta druhá OZ (ktorý odkazuje na ust. 565) začína plynúť premlčacia doba pre uplatnenie
zosplatnenej časti záväzku.

54.Ustanovenie§53ods.9OZvšakzaviedlonovúpodmienkupreaplikáciuust.§5650Z.vzťahujúcusa
iba na spotrebiteľské zmluvy, keď možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky je v zmysle tohto ustanovenia posunutá až na dobu po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením tejto splátky (za súčasného splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 0Z
- upozornenia dlžníka na možnosť

zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva). Je preto v takomto prípade
potrebné zohľadniť, že veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť' úveru až po uplynutí troch
mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatným celý dlh (do splatnosti
najbližšej splátky nasledujúcej, ak upozornil dlžníka na túto možnosť aspoň 15 dní pred
vyhlásením).

55. Pri aplikácii ustanovenia § 103 veta druhá OZ v prípadoch spotrebiteľských zmlúv, nemožno
vychádzať iba z doslovného znenia tohto ustanovenia. ale pri jeho výklade je potrebné zohľadniť
špeciálnu úpravu obsiahnutú v ust. § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku ktorej sa v týchto prípadoch k právnej
skutočnosti nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov od

omeškania s jej zaplatením. S takouto ďalšou udalosťou však ust. § 103 OZ (rovnako ako ani $ 565
OZ) explicitne nepočíta.

56.Ajvtomtoprípadesauplatňujetrojročnápremlčaciadobastanovenávust.§101OZaždouplatnenia
práva na zaplatenie celej pohľadávky každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a veriteľ sa

v prípade neplnenia povinnosti dlžníka môže domáhať (na súde) iba zaplatenia už splatných splátok.
Je nesporným, že až od uplatnenia práva v zmysle § 565 OZ (v prípade spotrebiteľského vzťahu za
splnenia podmienok stanovených v § 53 ods. 9 OZ) sa žalobca môže domáhať na súde zaplatenia celej
pohľadávky (celého zosplatneného zostatku dlhu).

57. Vychádza preto z úvahy, že aj vo vzťahu k celému zosplatnenému zostatku dlhu nemožno obísť
základné pravidlo stanovené v §101 OZ, v zmysle ktorého premlčacia doba plyníe vždy odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať (uplatniť na súde) po prvý raz. V tejto súvislosti pri zosplatnenom zostatku dlhu
veriteľ nemohol uplatniť celúpohľadávku skôr, ako došlo k zosplatneniu (využitiu práva podľa § 565 OZ), pričom k takémuto
zosplatneniu môže dôjsť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z
uvedeného teda vyplýva, že pre uplatnenie celej pohľadávky (zosplatneného zostatku dlhu) musia byť

(okremďalších)súčasnesplnenédvepodmienky,ato,ževeriteľvyužilsvojeprávoapožiadalosplatenie
celého dlhu (zosplatnil dlh) a zároveň. že dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky po dobu dlhšiu
ako tri mesiace.

58. Vychádzajúc z uvedeného by bolo nelogické a časovo paradoxné, pokiaľ by premlčacia doba začala

vo vzťahu k zosplatnenému dlhu plynúť už dňom splatnosti nesplnenej splátky, ktorá bola splatná viac
ako tri mesiace pred tým, ako mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu, teda premlčacia doba by začala plynúť o
tri mesiace skôr, ako si veriteľ mohol uplatniť pohľadávku vyplývajúcu zo zosplatneného dlhu na súde. V
takom prípade by začatie plynutia premlčacej doby časovo predchádza právnu možnosť veriteľa vôbec
uplatniť nárok na súde a prakticky skrátilo zákonom určenú dobu na vykonanie práva (premlčacia doba,
ktorá má byt podľa § 101 0Z trojročná, by bola skrátená o tri mesiace).

59. Aj v preskúmavanom prípade, pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k
zosplatnenému zostatku pohľadávky, bolo potrebné najprv ustáliť, pre nesplnenie ktorej splátky vniklo
veriteľovi právo (a veriteľ ho využil) v zmysle § 565 OZ požadovať zaplatenie celej pohľadávky (t.j. v
dôsledku nesplnenia ktorej splátky sa stal zročným celý dlh).

60. Vyššie uvedená podmienka stanovená v § 53 ods. 9 Obč. zák. bola v danom prípade splnená ku
dňu 21.3.2018 vo vzťahu k splátke splatnej dňa 15.10.2017. S platením uvedenej splátky, splatnej dňa
15.10.2017 boli žalovaní v omeškaní viac ako 3 mesiace. Je teda jednoznačné, že k zosplatneniu došlo
v dôsledku omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 15.10.2017.

61. Pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 0Z nie je rozhodujúci okamih
doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, pretože toto ustanovenie neviaže začiatok
premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade vo vzťahu k celému zostatku pohľadávky (kde

veriteľ využil právo podľa § 565 0Z v spojení s § 53 ods 9 0Z) premlčacia doba začala plynúť dňa
16.1.2018, t.j. uplynutím trojmesačnej lehoty odo dňa 15.10.2017 (deň nasledujúci po nadobudnutí
splatnosti splátky, ktorá vyvolala
zosplatnenie).

62. Súd preto dospel k názoru, že žalobou (doručenou súdu dňa 21.12.2020) bol uplatnený nárok na
zaplatenie sumy 19.795,94 eur. Aplikujúc vyššie uvedený postup, v zmysle ktorého k premlčaniu jednej
splátok v úhrnnej výške 189,75 eur (187,05 eur – splátka + 2,70 eur – poistenie nehnuteľnosti ) je
dôvodný nárok žalobcu v rozsahu 19.606,19 eur (ktorý ešte premlčaný nebol) s príslušenstvom.

63.Súd z úradnej povinnosti skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

64. Vo vzťahu k tomu, čo možno považovať za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z. z.
o bankách, súd v danej súvislosti odkazuje na stanovisko Krajského súdu v Košiciach prijaté
občianskoprávnym kolégiom zo dňa 6.4.2022, v zmysle ktorého za výzvu pred postúpením

pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. možno považovať aj výzvu "dva v
jednom", napr, ak oznámenie o zosplatnení podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 0Z obsahuje
zároveň aj výzvu na plnenie v lehote 15 dní (bez upozornenia na možnosť postúpenia, iba
jednoduchá výzva na plnenie). V oznámení o zosplatnení by mala byť uvedená konkrétna suma
zosplatnenej pohľadávky, ktorú je dlžník povinný zaplatiť a výzva na jej úhradu. Iba v takom prípade

možno takéto podanie považovať za výzvu pred postúpením. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne
vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky.

65. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že vo vzťahu k žalovanému v l. rade bola
výzva v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ zo dňa 19.1.2018 vrátená odosielateľovi dňa 5.2.2018 s poznámkou

– adresát neznámy ako to vyplýva z čl. 84 rub spisu a žalovanej 2 bola
predmetná výzva doručená dňa 5.2.2018, ako to vyplýva z č.1. 86 rub súdneho spisu.66. Súd skonštatoval, že z výzvy v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ vyplýva konkrétna výška dlžnej sumy.
Z predmetnej výzvy, resp. oznámenia o mimoriadnom zosplatnení explicitne nevyplýva poučenie, že
ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ' pristúpi k postúpeniu pohľadávky, čo ako vyplýva z vyššie uvedeného

stanoviska Krajského súdu v Košiciach nie je prekážkou preto, aby sa takéto podanie nemohlo
považovať za upozornenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

67. Pokiaľ ide o právne posúdenie, súd uvádza, že na prejednávaný prípad sa nevzťahuje Zákon o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. vzhľadom na negatívne vymedzenie v ustanovení Zákona o

spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v jeho § 1 ods. 3 písm. písm. b/, cl, d/.

68. Súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného v 1. rade spočívajúcu v tvrdení, že žalobca si
v rozpore so zákonom zaúčtoval náklady dražby na úkor žalovaných vo výške vyššej prinajmenšom
o 676,43 eur ako mu stanovuje zákon o dobrovoľných dražbách. A že nepreukázal, že si oprávnene
účtoval len nevyhnutné a účelne vynaložené náklady dražby vo výške 1.632,03 eur. Žalobca vo väzbe

na uvedené predložil do konania Správu o výkone záložného práva podľa ust. 151m ods. 9 OZ zo dňa
31.01.2019, z ktorej vyplýva, že dňa 08.01.2019 bola vykonaná dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaných. Predmet dražby bol vydražený v druhom kole dražby. Navrhovateľom dražby bol postupca.
Suma, ktorá bola dosiahnutá vydražením – 21 700,00 eur z toho výťažok pre navrhovateľa dražby
(postupcu) predstavoval sumu vo výške 15 805,30 eur. Táto suma bola postupcom v plnom rozsahu

započítaná na úhradu pohľadávky žalovaných. Suma vo výške 3 048,27 eur bola výťažok pre L. G. F.
A. – G. F.. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva predstavovali sumu vo výške 2
846,43euraztohonákladynadražbubolivýške1632,03euraodmenadražobníkazavykonaniedražby
predstavuje sumu vo výške 1 214,40 eur. Žalobca v tejto svojej argumentácii spochybnil žalovaným
namietané skutočnosti a to spôsobom a v rozsahu, v akom sa s nimi stotožňuje súd. Súd navyše v zhode

so žalobcom je toho názoru, že procesná obrana žalovaného v 1. rade v tomto konaní obsahuje tvrdenia
namietajúce skutočnosti, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Zo žalobcom predloženej špecifikácie
žalovanej sumy je zrejmé, že náklady na dražbu nie sú predmetom tohto konania.

69. Súd sa zaoberal dôvodnosťou námietky týkajúcej sa zmluvnej pokuty ako sankčného poplatku

dojednanej v úverovej zmluve čl. II bode 7 zmluvy. Prípady vylúčenia súdnej kontroly nekalosti
zmluvných podmienok sú konkretizované v § 53 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorý je
transpozíciou čl. 4 ods. 2 Smernice č. 93/13/EHS. Pojmom „hlavný predmet zmluvy“ sa už zaoberali
viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ktoré ho vyložili tak, že ide o zmluvné podmienky,
ktoré neboli individuálne dojednané a opisujú základné plnenia zmlúv uzavretých medzi podnikateľom

a spotrebiteľom. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby vzhľadom na povahu, všeobecnú štruktúru a
ustanovenia úverovej zmluvy, ako aj jej právne a skutkové súvislosti posúdil, či preverovaná zmluvná
podmienka predstavuje podstatný prvok plnenia dlžníka spočívajúceho vo vrátení sumy poskytnutej
veriteľom. Smernica č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v
čl. 4 ods. 2 vylučuje z možnosti preskúmania nekalej povahy hlavný predmet zmluvy a cenu, čo bolo

prevzaté aj do § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nášho právneho poriadku. Česká právna teória
prijala záver, že dojednanie poplatkov v úverových zmluvách je vylúčené z prieskumu ich neprijateľnosti.
Cena úveru je totiž tvorená nielen úrokom, ale i všetkými v zmluve uvedenými povinnosťami- teda aj
poplatkami, ktoré spolu s úrokom tvoria cenu peňazí, t.j. cenu poskytnutého úveru. Žalovaní sa domáhali
preskúmania ustanovení zmluvy, ktorými bola dohodnutá cena, čo je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníkavylúčenézosúdnejkontroly.Podstatnéje,čidojednanieocenejeurčité,jasnéazrozumiteľné.
Ustanovenie o zmluvnej pokute ako sankčnom poplatku je dojednané v úverovej zmluve čl. II bode 7
zmluvy. Žalobca teda postupoval transparentne. Súd mal za to, že ani predpisy na ochranu spotrebiteľa
neodstránili zásadu pacta sunt servanda. Iný výklad by umožňoval spotrebiteľovi uzatvárať úverovú
zmluvu s tým vedomím, že po získaní úveru môže spochybniť akékoľvek ustanovenia zmluvy, ktoré mu

nevyhovujú, čo dáva priestor špekuláciám. Súd poukázal tiež na to, že žalovaní mali a mohli zvážiť, či
úver s danými vlastnosťami a cenovými nákladmi príjmu alebo nie.

70. Súd skúmal prípustnosť odplaty vzhľadom na jej výšku a zistil, že podľa štatistiky zverejnenej
na stránke Národnej banky Slovenska v roku 2015 v októbri (t.j. v čase uzavretia zmluvy) priemerná

úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a pri úrokoch
poskytnutých so začiatočnou fixáciou úrokov sadzby od 1 do 5 rokov (úvery na nehnuteľnosti bola 2,4
% p. a.) Z toho je zrejmé, že výška úrokov v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok tejto hodnoty,
teda 4,8 %. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska v roku 2015 v októbri (t.j. včase uzavretia zmluvy) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny,
pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých nad 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 9,883 %
p. a. Z toho je zrejmé, že výška úrokov v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok tejto hodnoty, teda

19,766 %. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska v roku 2015 v októbri (t.j. v
čase uzavretia zmluvy) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny,
pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých nad 5 rokov (úvery na nehnuteľnosti) bola 3,588 % p.
a. Z toho je zrejmé, že výška úrokov v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok tejto hodnoty,
teda 7,176 %. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Ministerstva finanční Slovenskej republiky zo

súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015 zmluvná splatnosť nad 5 rokov vrátane ostatné spotrebiteľské
úvery RPMN činilo 3.88 %. Z toho je zrejmé, že výška RPMN v danom prípade nesmela prevýšiť 2-
násobok 3.88 % ročne s poukazom na § 1 ods. 4 Nariadenia, čiže výšku 7,76 %. Ak bola dojednaná
odplata vo výške 5,37% tvorená fixnou úrokovou sadzbou vo výške 4,19 % v súlade s § 1 ods. 3 písm.
a) bod 1 nariadenia, Poistením úveru v súlade s § 1 ods. 3 písm. b) bod 3 nariadenia vo výške 0,48

%, vypočítaných nasledovne: (13,5 € * 12) / 33500 € * 100, Poistením nehnuteľnosti v súlade s § 1
ods. 3 písm. b) bod 3 nariadenia vo výške 0,10 %, (vypočítaných nasledovne: (2,70 € * 12) / 33500 €
* 100), Spracovateľským poplatkom v súlade s § 1 ods. 3 písm. b) bod 2 nariadenia vo výške 0,60 %,
vypočítaných nasledovne: (199,5 € / 33500 € * 100), nepresahovala túto maximálne prípustnú odplatu.
Dojednaná výška úrokov tohto úveru však bola 4,89 % ročne, resp. 4,19% po zohľadnení zľavy, teda

nepresahovala túto maximálne prípustnú odplatu, preto dohoda o dojednanej odplate je platná.

71. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

72. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej

len„ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne aleboak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

73. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

74. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

75. Súd na tomto mieste uvádza, že v kontexte predložených listinných dôkazov bolo nesporné, že
medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebnom úvere. Žalovaným ako spotrebiteľom je v
zmysle slovenského právneho poriadku poskytovaná zvýšená právna ochrana, a to z dôvodu vyrovnania
ich postavenia voči veriteľovi, ako zmluvne nepochybne silnejšej strane, ktorá v prípade uzatvárania
spotrebiteľských zmlúv im predkladá vopred predpripravené (tzv. formulárové alebo adhézne zmluvy),
čím nepochybne určuje obsah záväzkovo právneho vzťahu. Preto zákonná úprava v slovenských

právnych predpisoch, reflektujúca úpravu spotrebiteľského práva v únijnom meradle, je po obsahovej
stránke pomerne striktná a zabezpečuje ochranu spotrebiteľa v širokom kontexte. Rozsah tejto právnej
úpravy musí následne rešpektovať aj súd. Hoci je nepochybné, že spotrebiteľské zmluvy za žiadnych
okolností nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neznamená to, že výklad ustanovení upravujúcich práva
spotrebiteľa by mal byť tak reštriktívny, že by úplne negoval vznik akejkoľvek povinnosti spotrebiteľa.
Aj spotrebiteľská zmluva totiž predstavuje základ vzniku dvojstranného záväzkovo-právneho vzťahu,

z ktorého plynú práva a povinnosti oboch zmluvných strán, a teda nepochybne aj spotrebiteľovi.
Podstatou zákonnej ochrany spotrebiteľa teda nie je zabezpečenie úplného oslobodenia spotrebiteľa od
akýchkoľvek povinností, na ktorých plnenie sa v zmluve svojím podpisom zaviazal, ale zabezpečenie
primeraných mantinelov postupu veriteľov (v tomto prípade pri poskytovaní úveru) pri kreovaní
zmluvných dojednaní, zakladajúcich povinnosti spotrebiteľov.

76. Zhrnúc uvedené, žalobcom uplatnený nárok bolo potrebné vyhodnotiť takmer v celom rozsahu ako
dôvodný.

77. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (§ 517 ods. 2 Obč.
zák.).

78. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal
zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením a to v zákonnej výške.

79. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe žalobcu vyhovel
a zaviazal žalovaných, aby žalobcovi zaplatili sumu s príslušenstvom vo výške ako je uvedená vo
výrokovej časti rozsudku.

80. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

81. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

82. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

83. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

84. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

85. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

86. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Žalobca bol úspešný v rozsahu 98,08 %, preto žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu

98,08 % proti žalovaným. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1,
§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1
CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).