Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. september 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-50Csp/108/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122395454
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Sládek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6122395454.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobcu: 365. bank, a.s., so sídlom

Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS, s. r. o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: R. B., E.. Z., O.. XX. XX.
XXXX, V. Š. X/X, Č., o zaplatenie 9.879,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 11.716,78 do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,62 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia 9.897,17 eur s príslušenstvom (zmluvný úrok
z istiny 3.951,18 eur, zákonný úrok 10,86 eur, zákonný úrok 519,11 eur, úrok z omeškania 5 % ročne
zo sumy 9.843,17 eur od 20. 7. 2022 do zaplatenia, poplatky 36 eur, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 318,86 eur) a náhrady trov konania. Žalobou uplatnený nárok odôvodnil nasledovne.
So žalovanou uzatvoril dňa 6. 12. 2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovanej úver vo výške
10.600 eur. Úver sa zaviazal žalovaná vrátiť žalobcovi v mesačných splátkach. Vzhľadom na to, že úver
žalovaná riadne a včas nesplácala, vyhlásil ku dňu 6. 7. 2021 predčasnú splatnosť úveru. Žalovaná

vykonala iba 9 platieb po 30 eur, ktoré započítal na istinu.
Preto žiada od žalovanej nesplatenú istinu vo výške 9.834,17 eur, vyčíslený zmluvný úrok vo výške
3.951,18 eur, vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 10,86 eur (do vyhlásenia predčasnej
splatnosti), vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 519,11 eur (od vyhlásenia predčasnej
splatnosti do dátumu poslednej úrady žalovanej), zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 9.843,17 eur od 20. 7. 2022 do zaplatenia (odo dňa nasledujúceho po dátumu poslednej úhrady
žalovanej do zaplatenia). Uplatnil si aj nárok na zaplatenie bankových poplatkov vo výške 36 eur, na

ktoré mu vznikol nárok v zmluve a sadzobníka poplatkov.
Súčasne si uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky titulom predžalobnej výzvy vo výške
318,86 eur.
2. K žalobe sa žalovaná nevyjadrila.
3. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
postupom podľa § 204 CSP.
4. Súd zistil nasledovný skutkový stav veci.

Medzi žalobcom a žalovanou nebolo sporné, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere, na
základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 10.600 eur. Tie sa zaviazala žalovaná
vrátiť v mesačných splátkach po 164,13 eur a s poslednou splátkou vo výške 163,22 eur, pričomsplatnosť jednotlivých splátok bola k 15. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti mal nastať dňa 15.
12. 2026.
Vzhľadom na to, že žalovaná úver nesplácala riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu

6. 7. 2021 predčasnú splatnosť úveru, čo mal súd preukázané z Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 6.
7. 2021. Súčasne z tejto výzvy súd zistil, že žalobca požadoval od žalovanej úhradu dlžnej sumy do 10
dní od doručenia tejto výzvy, pričom z predloženej doručenky k tejto výzve súd zistil, že bola žalovanej
doručená dňa 12. 7. 2021.
Žalobca uviedol, že prehľad uhradených splátok sa nachádza v Aktuálnom stave úveru, z ktorého súd

považoval za preukázané, že žalovaná vrátila žalobcovi 1.961,22 eur (zistené súdom z časti „Zaplatené
splátky“). Žalobca súčasne uviedol, že z uhradených splátok započítal na úroky 1.204,39 eur, z čoho pre
súd logicky vyplynulo, že ostatná časť bola hradená na istinu, t. j. na istinu žalovaná uhradila 756,83 eur.
5. Zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou súd posúdil ako spotrebiteľskú,
pretože právny predchodca žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

6. Súd sa predovšetkým zaoberal tým, či žalobca pred poskytnutím úveru zisťoval schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené
má totiž podľa zákona o spotrebiteľských úveroch dopad na možnosť predčasne úver zosplatniť a i na
otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd dospel k záveru, že žalobca si splnil svoju povinnosť
podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože súdu predložil skúmanie bonity žalovanej.

Overil príjem žalovanej i jej výdavky, pričom uvedené splnil aj overením v Sociálnej poisťovni a z dopytu
na Spoločný register bankových informácií (SRBI).
7. Žalobca tak mohol úver predčasne zosplatniť. V tejto súvislosti súd overil, či žalobca postupoval
pri procese zosplatnenia zákonne. Možnosť predčasného zosplatnenia vyplývala zo zmluvy, pričom
pri postupe zosplatnenia žalobca dodržal postup uvedený § 565 v spojení § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Súčasne treba dodať, že uvedené žalovaná ani nespochybňovala.
8. Súd následne posudzoval, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch. Uvedené posudzovanie súd vykonáva z úradnej činnosti (ex offo), teda bez
toho, aby to musela žalovaná ako spotrebiteľka namietať.
9. Súd pritom dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti

podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré by mali dopad na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ani žalovaná osobitne nenamietala
absenciu, resp. nesprávne uvedenie niektorého z obligatórnych náležitostí vyžadovaných zákonom o
spotrebiteľských úveroch.
10. Vzhľadom na to, že istina úveru predstavovala 10.600 eur a žalovaná na istinu úveru vrátila žalobcovi

756,83 eur, tak súd zaviazal žalovanú na úhradu zvyšnej dlžnej sumy vo výške 9.843,17 eur (10.600
- 756,83 = 9.843,17), pretože túto sumu žalovaná doposiaľ žalobcovi nevrátila, hoci sa na to zmluvne
zaviazala (túto si tak žalobca uplatnil dôvodne).
11. Žalobca si uplatnil zmluvný úrok z istiny vo výške 3.951,18 eur. Otázka nároku úverového veriteľa
na úrok z úveru v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti bola zjednotená po dlhodobo nejednotnej

súdnej praxi rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 6. 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020. Najvyšší
súd SR v tomto rozhodnutí uviedol, že v prípade vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží
úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. K tomuto
záver sa následne Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej praxi priklonil.
12. Pre aplikáciu uvedených záverov judikatúry je podstatné, že žalovanej bola poskytnutá istina úveru

vo výške 10.600 eur a celkovo mala vrátiť 15.755,57 eur, z čoho po odpočítaní istiny dopadá na úrok
celkovo 5.155,57 eur. Úrok v tejto výške by žalovaná zaplatila žalobcovi ako cenu peňazí pri riadnom
plnení zmluvy o úvere. Žalovaná z tejto sumy uhradila podľa samotného žalobcu sumu 1.204,39 eur.
Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi zvyšnú časť zmluvného úroku vo výške 3.951,18 eur (túto sumu
žalobca teda uplatnil dôvodne).

13. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 10,86 eur, čo predstavuje vyčíslenie úroku
z omeškania 5 % ročne od dátumu poskytnutia úveru do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Tento nárok žalobca preukázal predložením tabuľky s označením meškajúcich splátok a príslušného
vyčísleného úroku z omeškania. Žalovaná tento nárok nespochybnila. Preto súd priznal žalobcovi aj
uplatnenú sumu 10,86 eur.

14. Ďalej si žalobca uplatnil aj úrok z istiny úveru od vyhlásenia predčasnej splatnosti. Ten jednak označil
sumou 519,11 eur, ktorý má predstavovať vyčíslenie úroku z omeškania od vyhlásenia predčasnej
splatnosti do dátumu poslednej úhrady žalovanej, a súčasne ako úrok z omeškania vo výške 5 % ročnezo sumy 9.843,17 eur od 20. 7. 2022 do zaplatenia, ktorý má predstavovať úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dátume poslednej úhrady žalovanej do zaplatenia.
15. Súd sa s týmto vyčíslením nestotožnil. Platí totiž, že suma úroku, ktorá žalobcovi patrí v súlade

s vyššie označeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sa stala zročnou vyhlásením predčasnej
splatnosti úveru. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania „do zaplatenia“, teda ako nárok na dávky, ktoré sa
stanú zročnými len v budúcnosti (§ 154 CSP). V tomto prípade sa suma úroku stala zročnou vyhlásením
predčasnej splatnosti, v dôsledku čoho súd nemohol priznať úrok z úveru do budúcna, ale mohol ho
priznať len vyčíslený ku dňu rozhodnutia súdu. Teda ako úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z

nesplatenej istiny 9.843,17 za obdobie od 23. 7. 2021 (až od tohto dňa bola žalovaná v omeškaní s
plnením istiny, vzhľadom na to, že žalovanej žalobca určil lehotu splatnosti vo výzve k predčasnému
zosplatneniu v lehote do 10 dní od doručenia, pričom táto výzva bola žalovanej doručená dňa 12. 7.
2021) do rozhodnutia súdu (dňa 9. 9. 2024), t. j. sumu vo výške 1.543,89 eur. Vo zvyšnej časti súd
žalobu zamietol, a to z dôvodu nemožnosti v tomto prípade priznať plnenie dávok zročných v budúcnosti
(uvedené riešenie zaujal vo svojej rozhodovacej praxi napr. i Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa

30. 7. 2020, sp. zn. 17CoCsp/23/2020).
16. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie bankových poplatkov vo výške 36 eur, ktoré podľa žalobcu
„sú účtované v zmysle Zmluvy a Sadzobníka poplatkov“. Súd tento nárok žalobcovi nepriznal, pretože
žalobca nepreukázal, keďže ani netvrdil, za aké konkrétne služby majú byť tieto poplatky uhradené. Súd
pritom akcentuje, že podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť

odkazom na označené dôkazy. Preto súd nebol povinný skúmať tieto poplatky „v zmysle Zmluvy a
Sadzobníka poplatkov“. Preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
17. Napokon si žalobca uplatnil i odmenu vo výške základnej sadzby za predžalobnú výzvu vo výške
318,86 eur, odkazujúc na § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
18.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkasúpríslušenstvompohľadávkyúroky,úrokyzomeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
19. Podľa § 13a ods. 1, pís. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí odmena vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za predžalobnú výzvu.
20. Súd posúdil uplatnenú odmenu vo výške 318,86 eur ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.
Uvedenú sumu súd pritom nemohol priznať žalobcovi v rámci náhrady trov konania, pretože tento

náklad nebol vykonaný v rámci súdneho konania. Preto uvedené náklady je potrebné považovať za
náklady spojené s uplatnením pohľadávky, z čoho plynie, že nemajú povahu trov konania. K tomuto
záveru dospela i judikatúra Krajského súdu v Bratislave (napr. v uznesení zo dňa 27. 7. 2023, sp. zn.
3Cob/50/2023).
21. Žalobca preukázal, že predžalobnú výzvu zo dňa 29. 7. 2022 zaslal žalovanej (o čom predložil

ePotvrdenku). Preto súd uvedený náklad spojený s uplatnením pohľadávky vo výške 318,86 eur
žalobcovi priznal.
22. Priznanú sumu súd uložil žalovanej zaplatiť v 30-dňovej lehote od právoplatnosti rozsudku podľa §
232 ods. 3 CSP vzhľadom na výšku priznanej sumy.
23. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia 14.679,18 eur (9.843,17 + 3.951,18 + 10,86 + 519,11 + 36 + 318,86; do výpočtu náhrady trov
konania súd nezahrnul nekapitalizované úroky - viď napr. názor zhodný s rozhodnutím Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 25. 4. 2018, sp. zn. 41Co/1/2018). Súd žalobcovi priznal sumu 11.322,29 eur
(9.843,17 + 10,86 + 1.543,89 + 318,86). Úspech žalobcu tak predstavoval 79,81 % a úspech žalovanej

predstavoval 20,19 % (bol teda čiastočne úspešný žalobca). Keďže niet racionálneho dôvodu, aby si
strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa
musí odpočítať, a preto žalovaná nahradí čiastočne úspešnému žalobcovi 59,62 % trov konania (79,81
% - 20,19 % = 59,62 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).