Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124206380
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124206380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária Hovan
a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419 proti žalovanej:
E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX G. H., právne zastúpenej: JUDr. Ján Luterán,
advokát so sídlom Sabinovská 52, 080 01 Prešov, IČO: 43 841 996, v spore o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Z a m i e t a vzájomnú žalobu žalovanej.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2024 žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti a to bytu číslo XX, nachádzajúcom sa na 10. poschodí bytového domu E. H. I. X,
súpisné číslo XXXX, zapísaného na Liste vlastníctva číslo XXXXX, vrátane podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve vo veľkosti 72/4464 a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku parcely registra C KN číslo XXXX/X F. pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 529 metrov štvorcových, v podiele 72/4464 k celku. Zároveň žiadala priznať trovy konania.
Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že žalobkyňa na strane kupujúcej uzatvorila dňa 14.12.2018 so
žalovanou ako predávajúcou Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu číslo 55,
zapísaného na Liste vlastníctva číslo XXXXX, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach
a spoluvlastníckeho podielu na pozemku. Vklad vlastníckeho práva na podklade uzatvorenej zmluvy
v znení jej dodatku v prospech žalobkyne bol povolený Okresným úradom Prešov, katastrálnym
odborom dňa 22.02.2019 pod číslom V-9002/2018. Žalovaná listom zo dňa 19.04.2024 označenom ako

odstúpenie od zmluvy adresovala odstúpenie od predmetnej zmluvy žalobkyni a to z dôvodu, že kúpna
cena nebola zaplatená. Následne bol žalobkyni doručený dňa 21.06.2024 obyčajnou zásielkou list zo
strany Okresného úradu, odboru katastra návrh na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti,
na základe ktorého bola katastrom nehnuteľnosti žalobkyňa vyzvaná na podanie žaloby. Žalobkyňa
je toho názoru, že právo žalovanej na odstúpenie od zmluvy je premlčané. Právo podliehajúce režimu
premlčania je aj odstúpenie od kúpnej zmluvy vyplývajúce zo zákona alebo z dohody účastníkov. Zákon
výslovne neustanovuje dobu, v ktorej možno uplatniť právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, oprávnený

účastník môže toto právo uplatniť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe počítanej odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. V tomto prípade o vklade vlastníckeho práva bolo v prospech
žalobkyne rozhodnuté dňa 22.02.2019. Táto zmluva sa stala účinná. Žalovanej tak začala plynúť lehota
na domáhanie sa zaplatenia kúpnej ceny v prípade odstúpenia od zmluvy dňom 22.02.2019. Žalobkyňapoukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trnava spisová značka 24Co/116/2018 zo dňa 23.01.2018.
Zároveňtým,žebolažalobkyňavyzvanázostranyOkresnéhoúradu,odborukatastranapodaniežaloby,
je toho názoru, že preukázala súdu pri tejto určovacej žalobe naliehavý právny záujem na jej podaní.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobkyne vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 20.08.2024, v ktorom žiadala
žalobu zamietnuť a zároveň požiadala súd, aby určil, že žalovaná je vlastníčkou predmetného bytu
číslo XX, zapísaného na Liste vlastníctva číslo XXXXX, vrátane podielu na spoločných častiach a
zariadeniachaspoluvlastníckompodielenapozemku.Žalovanájetohonázoru,žežalobkyňanezaplatila

kúpnu cenu a to ani po určení dodatočnej lehoty jej splatnosti. Odstúpenie od zmluvy bolo tak právom
žalovanej. V predmetnom prípade bola dodatočne určená lehota splatnosti kúpnej ceny dňa 08.02.2024,
a preto premlčacia doba začala plynúť odo dňa 09.02.2024. Žalovaná nesúhlasila s právnym názorom
žalobkyne, že došlo k premlčaniu práva žalovanej na odstúpenie od zmluvy, pretože k odstúpeniu od
zmluvy došlo z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za predmet kúpy po uplynutí dodatočne poskytnutej
lehoty na plnenie. Dodatočným určením dátumu splatnosti pohľadávky, ktorý je právnym základom

začatia plynutia premlčacej doby a moment nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutím príslušného
Okresného úradu, katastrálneho odboru, nemá na to žiaden vplyv.

3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zo dňa 18.09.2024 zotrvala na
svojom právnom názore. Uviedla, že právo žalovanej na odstúpenie od zmluvy je premlčané, citovala

z rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/116/2018, ako aj z ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. z rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/174/2016. Na vznesenej
námietke premlčania zotrvala.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2024 bola toho názoru, že jej nárok na

odstúpenie od zmluvy nie je premlčaný, právo na odstúpenie od zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej
ceny v lehote splatnosti sa mohlo prvýkrát uplatniť až dňa 09.02.2024, deň po splatnosti pohľadávky,
teda od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia lehota po výzve a uplatnení si práva žalovanej
k zaplateniu kúpnej ceny. Splatnosť môže byť určená dohodou, ustanovená právnym predpisom alebo
rozhodnutím orgánu. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou alebo iným spôsobom, možno podľa §

563 Občianskeho zákonníka o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav:

5. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXXXX, obec Prešov, katastrálne územie J. mal súd za preukázané,
že žalobkyňa je vedená ako výlučná vlastníčka v podiele 1/1 k bytu číslo 5, nachádzajúcom sa na
10. poschodí bytového domu na ulici E. H. I. X, súpisné číslo XXXX, vchod číslo 5, postaveného na
pozemku parcele registra CKN číslo XXXXX, katastrálne územie J., vrátane podielu na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 72/4464 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku
parcely registra CKN číslo XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie v podiele 72/4464
k celku.

6. Dňa 14.12.2018 bola medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou uzatvorená

Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu číslo 55, na 10. poschodí bytového domu,
súpisné číslo XXXX, K. L. E. H. I. X M. J., ktorý stojí na parcele číslo XXXXX, ako aj spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 72/4464 zapísanom na Liste vlastníctva
číslo XXXXX, katastrálne územie J., vrátane spoluvlastníckeho podielu k parcele XXXXX, zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 529 metrov štvorcových, v podiele 72/4464, zapísanom na LV XXXXX,

katastrálne územie J..

7. Dňa 28.01.2019 bol medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou uzatvorený
dodatok ku kúpnej zmluve o prevode nehnuteľnosti, kde si strany dohodli kúpnu cenu za prevod bytu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach, vrátane podielu na pozemku vo výške

14.500 eur, a to v článku 1.

8. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odboru katastrálneho pod číslom V-9002/2018 zo dňa
22.02.2019 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území J. k bytu číslo55, vchod číslo 5, 10. poschodie, súpisné číslo stavby 6471, na pozemku registra CKN XXXXX a
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 72/4464 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
vrátane podielu na pozemku v prospech žalobkyne na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy.

9. Listom zo dňa 19.04.2024 žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2018 vrátane dodatku
zo dňa 28.01.2019, a to z dôvodu, že kúpna cena nebola zo strany žalobkyne uhradená.

10. Žalobkyňa listom zo dňa 16.05.2024 oznámila žalovanej, že jej právo na odstúpenie od zmluvy

považuje za premlčané. Uviedla, že bolo podané po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala
najneskôr plynúť rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odboru katastra o povolení vkladu vlastníckeho
práva dňa 22.02.2019 a uplynula dňom 22.02.2022. Tento list bol žalovanej doručený dňa 23.05.2024.

11. Listom Okresného úradu Prešov, odboru katastra zo dňa 14.06.2024 bola žalobkyňa vyzvaná, aby
podala žalobu na vecne a miestne príslušnom súde v lehote tridsiatich dní. V prípade nepreukázania

podania žaloby do tridsiatich dní, správny orgán má za to, že súhlasí s odstúpením od zmluvy, ktoré bolo
katastru zo strany žalovanej doručené. Žalobkyňa dňa 27.06.2024 Okresnému úradu, odboru katastra
uviedla, že nesúhlasí s odstúpením od kúpnej zmluvy zo strany predávajúcej. Zároveň je toho názoru,
že právo žalovanej na odstúpenie od zmluvy je premlčané.

12. Predžalobnou výzvou zo dňa 26.01.2024, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 05.02.2024, žalovaná
vyzvala žalobkyňu, aby v lehote do troch dní od doručenia tejto predžalobnej výzvy zaplatila v prospech
účtu žalovanej kúpnu cenu vo výške 14.500 eur.

13. Prítomný právny zástupca žalobkyne žiadal žalobe na pojednávaní dňa 03.02.2025 v celom rozsahu

vyhovieť. Uviedol, že žalobkyňa s poukazom na list, ktorý jej adresoval Okresný úrad, odbor katastra
má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k predmetnému bytu. V prípade, ak
by nepodala takúto žalobu, kataster by vychádzal z jednostranného právneho úkonu žalovanej, ktorým
odstúpila od kúpnej zmluvy a zapísal by do katastra nehnuteľností ako vlastníčku predmetného bytu
žalovanú. Jej naliehavý právny záujem je tak daný. Zároveň žiadal vzájomnú žalobu žalovanej zamietnuť

a to z dôvodu, že právo na odstúpenie od zmluvy zo strany žalovanej je premlčané. Prítomný právny
zástupca žalovanej žiadal vzájomnej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Bol toho názoru, že právo
žalovanej na odstúpenie od zmluvy nie je premlčané.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)
splnení povinnosti,
b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c)
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d)
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané z Listu vlastníctva číslo XXXXX, že žalobkyňa
je vedená ako výlučná vlastníčka bytu číslo 55, nachádzajúcom sa na 10. poschodí bytového domu,
na ulici E. H. I. X, G. I. XXXX, M. I. X, postaveného na pozemku C KN XXXXX, v podiele 1/1, vrátane

podielu na spoločných častiach a zariadeniach a spoluvlastníckom podiele na pozemku. Medzi stranami
sporunebolospornouskutočnosťou,žemedzižalobkyňouakokupujúcouažalovanouakopredávajúcou
bola dňa 14.12.2018 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu číslo XX,
vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach a podielu na pozemku. K tejto kúpnej zmluve bol
medzi zmluvnými stranami uzatvorený dodatok dňa 28.01.2019, kde bol doplnený článok 1 a zmluvné

strany si určili kúpnu cenu vo výške 14.500 eur. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy
v znení jej dodatku bol zo strany Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru v prospech žalobkyne
povolený dňa 22.02.2019 pod číslom V-9002/2018. Nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaná listom
zo dňa 19.04.2024 od kúpnej zmluvy odstúpila a to z dôvodu, že zo strany žalobkyne nebola uhradená
kúpna cena.

16. K určovacej žalobe, ktorou žalobkyňa žiada duplicitne určiť vlastníctvo k predmetnému bytu,
pričom z Listu vlastníctva číslo XXXXX vyplýva, že Okresný úrad, odbor katastra na liste vlastníctva
vedie žalobkyňu ako výlučnú vlastníčku predmetného bytu v podiele 1/1, k tejto určovacej žalobe
súd uvádza: Súd poukazuje na to, že otázkou naliehavého právneho záujmu sa zaoberal Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/251/2021 zo dňa 30.06.2022, obsahom
ktorého je sumarizácia ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky práve
čo sa týka otázky naliehavého právneho záujmu určovacích žalôb na pozitívnom alebo negatívnom
určení vlastníckeho práva. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je spravidla
prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok

vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/105/2013. V zmysle
ustálenej judikatúry pokiaľ navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je
na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak súdne rozhodnutie určujúce právo bude
podkladom pre zápis v evidencii katastra nehnuteľností a týmto spôsobom sa dosiahne zosúladenie

zhody medzi stavom skutočným a evidenciou katastra nehnuteľností, viď. pozri rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 2Cdo/163/2005, 1Cdo/56/2003, R 24/2009. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 9Cdo/216/2021 zo dňa 29.11.2021 naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností
a žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, respektíve v prípade duplicitného zápisu

vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor, kto je vlastníkom. Naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca domáha určenia vlastníctva,
ktoré už je evidované v katastri nehnuteľností presne tak, ako to urobila žalobkyňa. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/169/2020 zo dňa 28.10.2020, ak sa žalobca domáha
určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto

iný, má vo vzťahu k tejto tretej osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie
zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, a tak žaloba o určenie vlastníckeho práva je spôsobilým
právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami. Ak
je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného,

má žalobca naliehavý právny záujem na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto
nehnuteľnosti (rozhodnutie R 31/2019, 6Cdo/15/2017). V ďalšom súd poukazuje, napríklad na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 588/2021 a III.ÚS 622/2021, ktorý uviedol, že
určovacia žaloba je oprávneným prostriedkom ochrany tam, kde na jej základe je možné dosiahnuťprávnu istotu v dotknutom právnom vzťahu a zároveň na jej základe možno dosiahnuť úpravu
vzájomných vzťahov a predísť budúcim sporom. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu,
pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Súd je toho

názoru, že na strane žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určenie
vlastníckeho práva k predmetnému bytu, keďže tak, ako súd uviedol na liste vlastníctva je práve ona
vedená ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/1. Súd v ďalšom sa tak žalobou
žalobkyne meritórne nemohol zapodievať, poukazuje pritom na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 06.10.2017 spisová značka II.ÚS 590/2017, podľa ktorého: „Ak všeobecné súdy

postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o
existenciinaliehavéhoprávnehozáujmužalobcu,porušilitýmzákladnéprávonasúdnuochranuďalšieho
účastníka konania.“ Súd vo svojom rozhodnutí zároveň odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 06.11.2007 spisová značka 17Co/161/2007 z ktorého súd cituje: „Pokiaľ teda súd
dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez

toho, aby sa zaoberal meritom veci.“

17. K vzájomnej žalobe žalovanej, ktorou žiadala určiť, že ona je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu
číslo 55, súd uvádza nasledujúce: Predžalobnou výzvou o zaplatenie kúpnej ceny zo dňa 26.01.2024,
ktorá bola žalobkyni doručená 05.02.2024, žalovaná vyzvala žalobkyňu na zaplatenie kúpnej ceny vo

výške 14.500 eur v lehote do troch dní od doručenia predžalobnej výzvy. S poukazom na to, že zo
strany žalobkyne táto kúpna cena nebola zaplatená, listom zo dňa 19.04.2024 žalovaná odstúpila od
zmluvy pre neuhradenie kúpnej ceny. V tomto spore bolo potrebné, pokiaľ súd rozhodoval o vzájomnej
žalobe žalovanej o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu, z dôvodu hospodárnosti, sa najprv
zaoberať vznesenou námietku premlčania, ktorú vzniesla žalobkyňa titulom premlčania práva žalovanej

odstúpiť od kúpnej zmluvy.

18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

19. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

20. Súd vznesenú námietku premlčania zo strany žalobkyne považuje v celom rozsahu za dôvodnú. Je
toho názoru, že právo žalovanej odstúpiť od zmluvy je v celom rozsahu premlčané. V tejto súvislosti
súd cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 3Cdo/174/2016: „V
prípade, že nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť
nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Akceptovanie názoru o viazanosti začiatku plynutia premlčacej doby

na deň splatnosti dlhu a nie na deň vzniku právneho vzťahu, z ktorého dlžníkovi vznikla povinnosť na
plnenie, by viedlo k neprípustnému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby v zrejmom rozpore
s účelom inštitútu premlčania prakticky za neobmedzenú dobu podľa ľubovôle veriteľa.“ Z obsahu
tohto rozhodnutia vyplýva, že už v judikáte R 28/1984 bol prijatý záver, podľa ktorého, ak nebola
doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim

dňom po vzniku dlhu. Na tomto závere sa ustálila aj neskoršia súdna prax, napríklad rozhodnutie
1Cdo/25/2003, ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky ako judikát R 91/2004 zotrvávajúc na tom, že ak doba plnenia nie je určená
zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§
563 Občianskeho zákonníka). Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo

bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má
právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý
objektívny okamih kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň
bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. Uvedený právny názor bol zastavaný už v staršej
právnej teórii, napr. N. C., Slovenské všeobecné súkromné právo, prvý zväzok Bratislava, Knižnica

právnickej jednoty číslo 1941 strana 386, v ktorej sa uvádza, že plynutie času pri premlčaní začína v
prípade relatívnych právnych nárokov, t.j. aj práva obligačného vtedy, ak sa stali splniteľnými actio nata.
Ak ale splatnosť závisí od vypovedania pohľadávky veriteľom, potom začne premlčanie od okamžiku
vzniku pohľadávky. Na rovnakom právnom názore spočívajú viaceré rozhodnutia Najvyššieho súduSlovenskej republiky napr. 1Cdo/25/2023, 1Cdo/148/2004, 4Cdo/66/2006, ale aj rozhodnutia Krajských
súdov v Trnave 19Co/133/2012, Krajský súd Prešov 16Co/667/2013, Krajský súd Banská Bystrica
10Co/174/2013. Zároveň je potrebné poukázať aj na rozhodnutia dovolacieho súdu, a to na vyššieho

súdu Českej republiky 31Cdo/3881/2009, v ktorom konštatoval: „Akokoľvek možno aj v neskoršej dobe
po prijatí R 28/1984 vysledovať v literatúre výhrady k riešeniu zvolenému v tomto rozhodnutí, Veľký
senát Najvyššieho súdu uvádza, že pri nezmenenej podstate stretu názorov na danú tému, nie je
daný dôvod na zmenu záverov obsiahnutých v rozhodnutí 28/1984.“ V tomto rozhodnutí Najvyšší
súd konštatoval, že názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súladné s väčšinovým názorom

súdnej praxe R 28/1984 a R 91/2014. S názorom, ktorý sa vyjadril v rozhodnutí Najvyššieho súdu
4Cdo/146/2008, ktorým práve argumentuje v tomto spore žalovaná, sa tento senát nestotožnil. V zmysle
§ 563 Občianskeho zákonníka je veriteľ už od vzniku dlhu oprávnený vyzvať dlžníka na plnenie a
stanoviť splatnosť dlhu. Nesúhlas s právnym názorom, na ktorom spočíva rozhodnutie Najvyššieho
súdu, ktorý je súladný s názorom žalovanej a ktorý bol vyjadrený v rozhodnutí 4Cdo/146/2008, bol
prezentovaný aj v odbornej právnickej literatúre. Senát Najvyššieho súdu, ktorý konal v tejto veci pod

spisovou značkou 3Cdo/174/2016, sa stotožnil so závermi vyjadrenými v judikátoch R 28/1984 a R
91/2004. Na základe citovania rozhodnutí najvyššej súdnej autority a to NS SR, je tak súd toho názoru,
že právo žalovanej na odstúpenie od kúpnej zmluvy je v celom rozsahu premlčané. Nebolo spornou
skutočnosťou, že vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2018 bol povolený
rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálnym odborom dňa 22.02.2019 pod číslom V-9002/2018.

Trojročná premlčacia doba, v ktorej žalovaná bola oprávnená uplatniť svoje právo výzvou na zaplatenie
kúpnej ceny pod následkom odstúpenia od zmluvy, si mohla žalovaná uplatniť v trojročnej premlčacej
dobe, ktorá podľa názoru súdu uplynula dňom 22.02.2022. S poukazom na to, že tak urobila až listom
označeným ako odstúpenie od zmluvy dňa 19.04.2024, jej právo na odstúpenie od zmluvy v súlade
s § 48 ods. 1,2 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka je podľa názoru súdu premlčané a práve

z tohto dôvodu súd nemohol vyhovieť vzájomnej žalobe žalovanej a určiť v prospech nej vlastníctvo
k predmetnému bytu.

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Predmetom tohto sporu bolo určenie
vlastníckeho práva k bytu číslo 55, ktorý bol prevedený kúpnou zmluvou zo dňa 14.12.2018 zo strany

žalovanej ako predávajúcej na žalobkyňu ako kupujúcu. Žalobkyňa bola v spore o určenie vlastníckeho
práva neúspešná, ale rovnako tak bola neúspešná aj žalovaná titulom svojej podanej vzájomnej žaloby.
Súd z dôvodu spravodlivosti a hospodárnosti konania je toho názoru, že je dôvodné vysloviť z dôvodu
neúspechu tak žalobkyne, ako aj žalovanej v tomto spore, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.