Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy – Iné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123302556
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123302556.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej
a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, ako členov senátu v spore žalobcu Intrum
Slovakia s. r. o., so sídlom 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154,
v spore zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom 811 07 Bratislava - Staré Mesto, Mýtna 48,
IČO: 37 927 795, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. C., D. X, o zaplatenie

8 230,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 17Csp/40/2023-241 zo dňa 26. 06. 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ alebo „prvoinštančný súd“) rozhodol tak, že žalobu
zamietol (výrok I.) a žalovanému nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 8 230,59 Eur, úrok vo výške 2 767,97 Eur a úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 230,59 Eur od 06. 02. 2021 do zaplatenia a to titulom
neplnenia podmienok žalovaným vyplývajúcim mu zo Zmluvy č. 296695711171219 zo dňa 20. 12. 2019.
Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca E. F. C., G., poskytol žalovanému na základe zmluvy

zo dňa 20. 12. 2019, reg. číslo: 296695711171219 spotrebiteľský úver vo výške 8 230,59 Eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalovaný
neplnil mesačné splátky riadne a včas. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu
žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, pristúpil právny predchodca žalobcu
v súlade so zmluvou k vyhláseniu predčasnej splatnosti pohľadávky úveru ku dňu 20. 01. 2021.
Pohľadávka voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky bola postúpená žalobcovi.

Žalovaný predmetný dlh neuhradil.

3. Žalovaný potvrdil, že uvedený úver vo výške 8 500 eur mu bol poskytnutý, tento prestal splácať po
troch mesiacoch od čerpania.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa §

39, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, 3, 4, 9, § 54 ods. 1, 2 , § 524 ods. 1, 2 , § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2,
§ 565 zákona číslo 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o
bankách (ďalej len „zákon o bankách“) v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, § 1 ods. 2, §
17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. (účinných v rozhodnom čase)

4.1 V konaní okresný súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom vystupujúcim v

postavení dodávateľa a žalovaným ako dlžníkom vystupujúcim v postavení spotrebiteľa bola dňa 20. 12.
2019 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB pôžička“, reg. č. 296695711171219,titulom ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 8 500 Eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 128,40 Eur vždy k 13. dňu v príslušnom
kalendárnom mesiaci počnúc dňom 13. 01. 2020, doba trvania Zmluvy bola určená na dobu určitú

96 mesiacov. Žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu
vyhlásil po predchádzajúcej výzve Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 26. 10. 2020, ktorá bola
žalovanému doručená dňa 30. 10. 2020 predčasnú splatnosť úveru k 21. 01. 2021, čo oznamoval
žalovanému vyhlásením predčasnej splatnosti úveru a výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom zo dňa 21. 01. 2021, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 29. 01. 2021 (doručenka

na č.l. 25).

4.2 Okresný súd v spotrebiteľskom spore skúmal z úradnej povinnosti, či je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27. 10. 2021 uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2022). Po
preskúmaní predložených dôkazov zistil, že v spore nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu,

nakoľko neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, § 17 zákona č. 129/2010 Z.z.. Aktívnu vecnú legitimáciu je možné nadobudnúť postúpením
pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, avšak vzhľadom k tomu, že postupcom pohľadávky bola banka
- E. F. C., G., postupníkom bol žalobca, subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na
vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klient banky, je potrebné na postúpenie pohľadávky

aplikovať nielen príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl. v spojení s § 53 ods. 9 a §
565), ale aj ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. Nerešpektovanie
právnej úpravy má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§
39 OZ). Ustanovenie § 92 ods. 8, veta prvá Zákona o bankách, predpokladá pre postúpenie pohľadávky
výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že jej klient je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho

záväzku (právny názor vyplývajúci z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022 a sp.
zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 03. 2022). Touto výzvou nie je výzva banky adresovaná klientovi podľa
ustanovenia § 53 ods. 9 OZ ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný. Obsah ustanovenia
§ 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú výzvu banky, že je jej klient
v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej

zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v
zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 z 31. 03. 2022).

4.3 V posudzovanom prípade, žalobca súdu netvrdil a ani listinnými dôkazmi nepreukázal, že by jeho
právny predchodca, doručoval žalovanému osobitnú výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V spore

bolo preukázané doručenie Tretej upomienky - pokus o zmier zo dňa 26. 10. 2020 (§ 53 ods. 9 OZ) a
výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 21. 01. 2021, avšak ani jednej z
týchto výziev nemožno prisvedčiť charakter výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

4.4 Na základe uvedeného, okresný súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu, z dôvodu, že k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o
bankách. Nerešpektovanie právnej úpravy má za následok absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení
pohľadávok podľa § 39 OZ.

5. O trovách konania rozhodol okresný súd v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa pomeru úspechu vo veci. Úspešnému
žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi nepriznal z dôvodu, že mu v spore
žiadne preukázateľné výdavky nevznikli.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci súdom prvej inštancie, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť
a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

6.1. Odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie, keď žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu pre nepreukázanie splnenia podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky

podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Uviedol, že v konaní preukázal, že jeho právny predchodca
vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splatných úverových splátok, ako aj na zaplatenie
predčasne splatnej pohľadávky úveru. Preukázal aj doručenie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9Cdo 165/2022, kde odseku 41 súd uviedol : „Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 Zákonao bankách môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník
mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresného jednostranného právneho úkonu
( § 35 ods. 1 OZ)“. Podporne poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 169/2020,

z ktorého vyplýva, že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách možno
považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na
zaplatenie pohľadávky. Mal za to, že nie je potrebné, aby veriteľ realizoval v súvislosti so zosplatnením a
postúpením pohľadávky dve samostatné výzvy, jednu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a druhú
podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2022 sp. zn. 1Cdo

4/2020). Na podporu uvedeného poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov Krajského súdu v Trenčíne
rozsudku č. k. 6 CoCsp 37/2020, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp /1/2023 zo dňa 31. mája 2023.

6.1.1 V odvolaní uviedol, že v konaní preukázal, že právny predchodca vyzval žalovaného na zaplatenie
peňažného záväzku titulom omeškania z nezaplatených úverových splátok, pre nesplnenie ktorých jeho
právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s

príslušenstvom zo dňa 21. januára 2021, zaslanou doporučene žalovanému vyzval právny predchodca
žalobcu žalovaného na zaplatenie dlžnej pohľadávky z úveru, ktorej zaplatenie je predmetom tohto
sporu. Nakoľko žalovaný napriek výzvam právneho predchodcu do jeho dispozičnej sféry, bol viac ako
90 dní v omeškaní so zaplatením svojho dlhu, boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie
bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. K postúpeniu pohľadávky teda došlo

platne, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu. Poukázal na to, že pri výklade právnych úkonov a ich
posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie
výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom
uvedených prípadov.

6.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Súd prvej inštancie v konaní nesporne zistil, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB pôžička“ reg. číslo 296695711171219, titulom ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 8 500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal

splácať v mesačných splátkach po 128,40 eur k 13. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, teda právny
vzťahjevzťahomspotrebiteľským.Žalovanýsvojezmluvnépovinnostineplnilriadneavčas.Okresnýsúd
na základe vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu vyhlásil po predchádzajúcej
výzve na zaplatenie splátok po lehote splatnosti zo dňa 26. 10. 2020 ( ktorá bola žalovanému doručená
dňa 30. 10. 2020) predčasnú splatnosť úveru k 21. 01. 2021, čo oznamoval žalovanému vyhlásením

predčasnej splatnosti úveru a výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa
21. 01. 2021, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 29. 01. 2021 (doručenka na č.l. 25). Vo výzve
z 21.01.2021 právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku úveru vo
výške 8917,49 Eur v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy.

9. Odvolací súd konštatuje správnosť východiskovej premisy súdu prvej inštancie, že právny vzťah
založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý dopadajú zákonné ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa. Ide o spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d)
uvedeného zákona.

10. Na druhej strane ale súd prvej inštancie nepostupoval správne pri právnom posúdení veci, pretože
jeho kľúčové závery, na ktorých založil potrebu zamietnutia žaloby nie sú správne.

11. Odvolací súd konštatuje, že v prípade spotrebiteľských vzťahov pri skúmaní platnosti či neplatnosti

postúpenia pohľadávky je nutné okrem všeobecných ustanovení § 524 až § 530 OZ zohľadniť aj
osobitnú právnu úpravu vzťahujúcu sa na spotrebiteľské zmluvy. Rozhodnutie NS SR publikované ako R
60/2018 určilo, že zákon o bankách je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim činnosť bánk, ktorého
ustanovenie § 92 ods. 8 zároveň upravuje, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveruna inú banku a tiež aj na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka.
Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona musí banka a/ písomne
vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b/ ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako

90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, môže uplynutím uvedených 90 dní pohľadávku postúpiť.
Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 OZ (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017, 4Cdo/83/2021,
5Cdo/36/2020, 4Cdo/162/2020).

12. Odvolací súd v týchto súvislostiach zdôrazňuje, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje
vo vzťahu k výzve žiadne osobitné náležitosti a ani nevylučuje, aby takáto výzva bola obsahom
iného právneho úkonu veriteľa. Pokiaľ totiž súd prvej inštancie poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 03. 2022 a naň sa odvolávajúce neskoršie rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022, išlo o rozhodnutia riešiace otázku,
či vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky možno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona

o bankách, vo vzťahu k čomu najvyšší súd síce uviedol, že „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá
zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní
so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere
nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách“, ale tieto právne závery je potrebné chápať v celom kontexte uvedených rozhodnutí

takým spôsobom, že ak písomné oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru neobsahuje (aj) výzvu na
úhradu pohľadávky, nemožno takéto oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru považovať (súčasne)
za výzvu zodpovedajúcu požiadavke určenej ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda na dodržanie
tohto ustanovenia sa predpokladá samostatná a osobitná výzva banky (rozumej – popri oznámení
o mimoriadnej splatnosti úveru), že klient je v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku.

Takýto výklad zodpovedá neskôr prijatému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022
zo dňa 27. 09. 2023, v ktorom sa uvádza, že „Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu
presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred
postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť,
pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie

nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí
z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník
uhradiť. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie
sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom

je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky.“ Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods.
1 OZ).“ Okrem toho poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/154/2022 zo
dňa 27. 02. 2024, podľa ktorého „V tu posudzovanej veci dovolací súd nevidí dôvod odchýliť sa od

záverov uznesenia z 27. septembra 2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022 prezentovaných vyššie (v bode 18
tohto odôvodnenia). Na doplnenie je možné uviesť, že ak by zákonodarca chcel uložiť banke povinnosť
vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky, bol by
to v citovanom ustanovení výslovne uviedol podobne ako je v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka výslovne formulovaná požiadavka, aby veriteľ pred predčasným zosplatnením pohľadávky

upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách takéto
upozornenie nevyžaduje. Potrebe chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu zodpovedá
aj taká výzva na zaplatenie pohľadávky, v ktorej nie je uvedené upozornenie na možnosť jej postúpenia.
Aj z takejto výzvy (ak mu bola riadne doručená) sa spotrebiteľ má možnosť dozvedieť o tom, že veriteľ
voči nemu eviduje nezaplatenú splatnú pohľadávku, čo mu dáva možnosť na túto situáciu primerane

reagovať. Zákon v žiadnom ustanovení nevylučuje spojenie dvoch právnych úkonov do jednej listiny,
preto nemožno neakceptovať riadne doručenú výzvu na zaplatenie dlhu len preto, že táto výzva bola
spojená s vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd
dospel k záveru, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že vo výzve
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta upozorniť na možnosť postúpiť pohľadávku

na tretí subjekt a že výzvu, ktorá je spojená s vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky, nemožno
považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.“13. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že v konkrétnej veci posudzovanej najvyšším súdom pod sp. zn.
2Cdo/266/2020 nebolo možné považovať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
10. septembra 2014 za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách vzhľadom na obsah a formuláciu

textu tejto písomnosti a nie že vo všeobecnosti musí vždy oznámeniu o zosplatnení predchádzať
výzva banky a tieto úkony nie je možné kumulovať do jedného dokumentu. Tento názor odvolacieho
súdu je podporený skutočnosťou, že žiadne iné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
okrem rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/75/2020, v ktorom je podľa názoru odvolacieho súdu text rozsudku sp.
zn. 2Cdo/266/2020 vytrhnutý z kontextu, neprevzalo argumentáciu o potrebe výlučnej a samostatnej

výzvy na splnenie dlhu a nemožnosti považovať za takúto výzvu obsiahnutú v oznámení o zosplatnení
dlhu. V rozsudku z 27.01.2022 sp. zn. 8Cdo/169/2020 nevytkol najvyšší súd Krajskému súdu v Nitre
vyslovený právny názor, že ak obsahom oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu bola aj
výzvažalovanýmnazaplateniepohľadávky,zákonnépodmienkynapostúpeniepohľadávkybankypodľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách splnené boli.

14. Odvolací súd odkazujúc na uvedené závery konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
splnenie podmienok vyžadovaných ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie žalovanej
pohľadávky. Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2

CSP). Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vykoná dokazovanie potrebné pre zistenie skutkového
stavu potrebného na rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2, 3 CSP.

15. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16 . Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza,
že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie
dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).