Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. december 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36Cb/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124201079
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124201079.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu GODUR, s.r.o. so sídlom

Továrenská 4510, 020 01 Púchov, IČO 31 594 441, zast. GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO 36 861 553, proti žalovanému Mesto Púchov, Štefánikova 821/21, 020 01 Púchov,
IČO 00 317 748, zast. JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča,
IČO 47 253 223, o zaplatenie 65 800,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 65 800,- € s 12,5% ročným
úrokom z omeškania od 23.01.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že v rámci

tohto súdneho konania vystupuje ako právnická osoba - podnikateľ, ktorý má voči žalovanému
pohľadávky vo výške 214 431,16 € a 65 800,- €. Pohľadávky žalobcu vznikli z titulu ukončenia
nájomného vzťahu so žalovaným, založeného Zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou dňa
25.06.2004 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.03.2005. Nájomný vzťah vznikol ako vopred zamýšľaný
a dohodnutý následok uzavretia Zmluvy o združení dňa 25.06.2004 na rekonštrukciu schátranej
Polyfunkčnej budovy – Sklenárstva za účelom zabezpečenia činností smerujúcich k umožneniu
jej riadneho a dohodnutého užívania spočívajúceho v poriadaní kultúrno-spoločenských podujatí.

Ukončením nájomného vzťahu vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na vyplatenie zvyšnej sumy
počiatočného stavu predplateného nájomného vo výške 214 431,16 €, t.j. na vrátenie časti peňažných
prostriedkov vnesených žalobcom do združenia, predstavujúcej tzv. nespotrebované nájomné, ktoré
žalobca požadoval vrátiť. Nespotrebovaným nájomným sú finančné prostriedky vložené žalobcom do
združenia na rekonštrukciu, znížené o výšku nájmu, ktorú bol povinný žalobca zaplatiť žalovanému
na základe Nájomnej zmluvy. Žalobcovi voči žalovanému vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 65 800,- € podľa článku VII. bod 2. Zmluvy o nájme. Zmluvnú pokutu je žalovaný

povinný zaplatiť z dôvodu omeškania žalovaného s vrátením nespotrebovaného nájomného, ktoré
žalobca požadoval vrátiť na základe Zmluvy o združení. Žalovaný - Mesto Púchov je samostatný
územný samosprávny celok Slovenskej republiky, ktorý združuje osoby, ktoré majú na jeho území
trvalý pobyt a to podľa § 22 a nasl. zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších zmien a doplnkov. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá samostatne hospodári s vlastným
majetkom a so svojimi finančnými zdrojmi za podmienok stanovených zákonom, všeobecne záväznými
nariadeniami a organizačnými predpismi mesta. Základnou úlohou mesta pri výkone samosprávy je

starostlivosť o všestranný rozvoj jeho územia a o potreby jeho obyvateľov. Žalovaný je v súlade s
§ 261 ods. 2 a ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka subjektom verejného práva. Podľa § 829 a
nasl. Občianskeho zákonníka uzavreli žalobca a žalovaný Zmluvu o združení, na základe ktorej zriadili
združenie bez právnej subjektivity, a to uzavreté združenie na dobu určitú. Združenie bolo zriadenéza účelom zabezpečenia všeobecných potrieb občanov Púchova užívaním Polyfunkčnej budovy -
Sklenárstva. Na dosiahnutie tohto účelu bolo potrebné zabezpečiť finančné prostriedky na realizáciu
rekonštrukcie Polyfunkčnej budovy - Sklenárstva a napokon aj realizovať jej samotnú rekonštrukciu.

Vzájomné majetkové vyporiadanie po zániku združenia si účastníci zmluvy dohodli v článku V bod 2
Zmluvy o združení. Podľa tohto bodu „v prípade, ak by GODUR, s.r.o. nemohol z dôvodu zavinenia
žalovaného z akéhokoľvek dôvodu užívať určené priestory na prízemí budovy, zaväzuje sa žalovaný
vyplatiť spoločnosti GODUR, s.r.o. v celosti peňažné prostriedky vnesené spoločnosťou GODUR, s.r.o. v
zmyslečl.IIbodu2Zmluvyozdružení“.PodľačlánkuVbod1Zmluvyonájmesanájomuzatvorilnadobu

určitú, na obdobie 15 rokov. Žalobca svoju opciu na predĺženie nájomného vzťahu zmysle článku V bodu
1 Nájomnej zmluvy neuplatnil v lehote najneskôr 60 dní pred ukončením nájomného vzťahu založeného
toutozmluvou,apretonájomskončiluplynutímdobynájmu,atodňa02.02.2020.Pouplynutídobynájmu
žalovaný odmietol žiadosť žalobcu o ďalšie pokračovanie nájmu. V zmysle článku V bodu 4 Zmluvy o
nájme má žalobca voči žalovanému mestu Púchov nárok na vyplatenie nespotrebovaného nájomného z
titulu dohodnutého zmluvného majetkového vyporiadania. To znamená, že žalobca má voči žalovanému

nárok na vyplatenie zvyšnej časti zo sumy tzv. počiatočného stavu predplateného nájomného v celkovej
sume 214 431,16 €, a to v termíne najneskôr ku dňu ukončenia nájomného vzťahu. Žalobca zaslal
žalovanému dňa 03.03.2020 list, ktorým si u žalovaného uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vo
výške 214.431,16 € zo Zmluvy o združení a zo Zmluvy o nájme. Súčasne žalobca upozornil žalovaného,
že je odo dňa 03.02.2020 v omeškaní s úhradou jeho pohľadávky a že žalobca má nárok aj na

zaplatenie zmluvnej pokuty. Na list žalobcu reagoval žalovaný tak, že odmietol uznať pohľadávku
žalobcu a oznámil mu, že Mestu Púchov nevyplýva povinnosť poskytovať žalobcovi akékoľvek plnenie z
uvedených zmlúv. Žalobca na list právneho zástupcu žalovaného zo dňa 20.03.2020 reagoval listom zo
dňa 03.06.2020, ale odmietavé stanovisko žalovaného zostalo nezmenené. Vzhľadom k uvedenému si
žalobca svoju pohľadávku vo výške 214.431,16 € uplatnil súdnou cestou. Spor je vedený na Okresnom

súde Trenčín pod sp. zn. PB-8CB/22/2020, pričom ku dňu podania žaloby o tejto veci nebolo rozhodnuté.
Žalobca doručil žalovanému dňa 17.01.2024 výzvu na úhradu zmluvnej pokuty, za omeškanie s vrátením
nespotrebovaného nájomného, vo výške 284 800,- €. Zmluvná pokuta bola vyúčtovaná podľa článku VII
bodu 2 Zmluvy o nájme, za obdobie od 05.02.2020 do 31.12.2023, t.j. za 1 424 dní omeškania á 200,- €
za každý deň omeškania. Zmluvnú pokutu žalobca požadoval zaplatiť v lehote 7 dní od doručenia výzvy.

V tomto konaní si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 65 800,- € za obdobie od 05.02.2020 do
31.12.2020, t.j. za 329 dní omeškania s vrátením nespotrebovanej časti nájomného.

1.2.Kžalobežalobcapripojillistiny:výpisžalobcuzobch.registra,Zmluvaozdruženízodňa25.06.2004,
výpis z LV č. X – čiastočný k.ú. A. zo dňa 15.06.2004, Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa

25.06.2004, Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.03.2005, kolaudačné
rozhodnutie Obce Dolné Kočkovce č.j. 37/2005 zo dňa 18.01.2005, Uplatnenie nároku na vyplatenie
finančného vyrovnania zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 25.06.2004 zo dňa
03.03.2020, Odpoveď na Váš list zo dňa 30.03.2020, Splnomocnenie zo dňa 12.03.2020, Opakovaná
výzva na úhradu nároku na vyplatenie finančného vyrovnania zo dňa 03.06.2020, Výzva na úhradu

zmluvnej pokuty zo dňa 16.01.2004.

2. Okresný súd Trenčín vydal v spore platobný rozkaz č.k. 36Cb/9/2024-28 zo dňa 21.02.2024, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

3.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že s nárokom
na úhradu zmluvnej pokuty sa žalovaný zásadne nestotožnil a neuznal ho v celom rozsahu. V tejto
súvislosti dal do pozornosti súdu skutočnosť, že žalobca si voči nemu uplatnil viaceré nároky, ktoré sa
vzájomne vylučujú a sú v rozpore s platným právom. V konaní na Okresnom súde Trenčín, pracovisko
Považská Bystrica pod sp. zn. PB-13C/47/2021 žalobca k predmetnej nehnuteľnosti žiadal súd o určenie

vlastníctva k budove Malého župného domu. V konaní tvrdil, že sa považuje za vlastníka tejto budovy
titulom spracovania cudzej veci. Okresný súd žalobu zamietol a Krajský súd v Trenčíne tento rozsudok
potvrdil, a tým bol spor o vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti právoplatne skončený. Na
druhej strane však žalobca tvrdil, že má nárok na zaplatenie sumy vo výške 214 431,16 € titulom
vrátenia uvedenej sumy ako nespotrebovaného nájomného, ktorú si od žalovaného vymáhal súdnou

cestou (na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Považská Bystrica prebiehalo konanie pod sp. zn.
PB-8Cb/22/2020ozaplateniesumy214431,16€titulomvráteniauvedenejsumyakonespotrebovaného
nájomného, na základe totožného skutkového stavu ako v tomto konaní) a zároveň žiadal aj úhradu
zmluvnej pokuty. Uvedené konanie zo strany žalobcu (t.j. požadovanie viacerých nárokov, ktoré sivzájomne konkurujú) žalovaný považoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a poctivým
obchodným stykom, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na totožný skutkový stav
ako v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. PB-8Cb/22/2020 o zaplatenie sumy

214 431,16 € titulom vrátenia uvedenej sumy ako nespotrebovaného nájomného, žalovaný vo svojom
vecnom odôvodnení k odporu uviedol rovnakú argumentáciu ako v konaní pod sp. zn. PB-8Cb/22/2020.
Podstatnou skutočnosťou je, že Zmluvu o nájme NP neschválilo ani Mestské zastupiteľstvo Mesta
PúchovavzmysleZásadhospodáreniaanakladaniasmajetkomMestaPúchovaniMestskáradaMesta
Púchov, a preto považoval predmetnú Nájomnú zmluvu za absolútne neplatnú. Podpisu Dodatku č.1 tak,

ako aj v prípade Nájomnej zmluvy nepredchádzalo jeho schválenie Mestským zastupiteľstvom Mesta
PúchovaniMestskouradouMestaPúchov,apretopovažovalajtentoDodatokč.1zaabsolútneneplatný
právny úkon podľa ust. § 39 Obč. zák.. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval aj Zmluvu o združení
za absolútne neplatný právny úkon. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex
lege) a od začiatku (ex tunc), takže subjektívne práva a povinnosti z takéhoto úkonu vôbec nevzniknú.
Súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu i bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti (rozsudok

NS ČR z 26. 10.2006, sp. zn. 26 Cdo 2064/2006). Absolútna neplatnosť právneho úkonu ako dôsledok
skutočnosti, že právny úkon je v rozpore so zákonom, nemôže byť odvrátená ani za použitia § 3 ods. 1
Obč. zák.. Žalovaný považoval nájomnú zmluvu za absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 39 Obč. zák.
z týchto dôvodov. Žalovaný ako subjekt verejnej správy (obec) je povinný pri hospodárení a nakladaní
s majetkom mesta povinný postupovať v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,

zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom mesta a
pod.. Podnikateľ, ktorý vstupuje s orgánom verejnej správy do zmluvného vzťahu, si musí byť vedomý
toho, že jeho partner nie je porovnateľným súkromným subjektom, ale že jeho verejnoprávne postavenie
mu v mnohom jeho možnosti vopred obmedzuje, alebo definuje (obdobný záver bol vyslovený aj v
rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sži 7/2012). Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.

o majetku obcí, zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia
najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec založila alebo zriadila, pri správe majetku obce; b)
podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec založila alebo zriadila; c) postup prenechávania
majetku do užívania; d) nakladanie s cennými papiermi; e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu
orgánmi obce. Žalovaný – Mesto Púchov malo v čase uzatvárania predmetnej nájomnej zmluvy prijaté

Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Púchov a Zásady nájmu a stanovenia cien nájmu
nebytových priestorov vo vlastníctve Mesta Púchov. Podľa čl. 5.7.2 Zásad hospodárenia a nakladania
s majetkom Mesta Púchov, prideľovanie nebytových priestorov prejednáva a schvaľuje mestská rada.
Pri rozhodovaní zohľadňuje najmä tieto kritéria: nedostatkovosť zriaďovanej služby; rozsah a kvalita
poskytovaných služieb; trvalé bydlisko žiadateľa v meste, platobná schopnosť žiadateľa; ekonomický

prínos služieb pre mesto. Podľa čl 5.7.3 Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Púchov,
na základe uznesenia mestskej rady Mestský bytový podnik s. r. o. uzatvorí so žiadateľom o nebytový
priestor nájomnú zmluvu, v ktorej vymedzí účelové určenie poskytovaného priestoru, výšku odplaty za
užívanie a podmienky jeho ukončenia. Zmluvné strany tu môžu dohodnúť aj ďalšie dôležité podmienky,
na ktorých majú záujem. Bližšie podmienky uzatvárania nájomných vzťahov upravujú Zásady nájmu a

stanovenia cien nájmu nebytových priestorov vo vlastníctve Mesta Púchov zo dňa 1.4.2004. V zmysle
uvedeného bola Mestská rada Mesta Púchov poverená obecným zastupiteľstvom na prejednávanie,
prideľovanie a schvaľovanie nebytových priestorov. Mestská rada Mesta Púchov neprijala žiadne
uznesenie, ktorým by schválila predmetnú nájomnú zmluvu. Vtedajší primátor mesta Púchov B. B. B.
uzatvorilnájomnúzmluvusožalobcombezpredchádzajúcehoschváleniapredmetnéhonájmuMestskou

radou Mesta Púchov, čím vtedajší primátor prekročil svoju právomoc. Konanie štatutárneho orgánu
obce v tomto prípade nezaväzuje obec, pretože právny úkon nevznikol, lebo to nie je prejav vôle
orgánu územnej samosprávy, z dôvodu jeho absolútnej neplatnosti. V zmysle uznesenia Najvyššieho
súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 5Obdo/44/2018: „Pokiaľ obec ako žalovaná strana sporu tvrdí,
že určitý úkon neschválila a počas celého konania žalobca ako dominus litis svoje tvrdenie nedokáže

osvedčiť príslušnou listinou, je potrebné uzavrieť, že práve žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho
tvrdenia a platnosť úkonu neosvedčil. To, že na úkon schválenia zmluvy o dielo obecné zastupiteľstvo
neudelilo súhlas štatutárnemu orgánu, má vplyv na vyhodnotenie ako ceny vykonaných prác, tak na
zmluvné pokuty a príslušenstvo, ako aj na plynutie záruk či premlčacej doby.“ Rovnako z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 49/2015 a 4 Obdo 69/2015 z 25. augusta 2015 vyplýva kontinuita

v totožnej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vo vzťahu k verejnoprávnym subjektom - obciam, a
to v skutkovo obdobnej veci. Súdy tu posudzovali platnosť zmluvy medzi obcou a poskytovateľom
služby, kedy služba bola viac ako 10 rokov poskytovaná na základe zmluvy, ktorej platnosť strany
nespochybňovali, až pokiaľ nedošlo k jej súdnemu prieskumu so záverom o absolútnej neplatnostiúkonu, ktorému nepredchádzal súhlas obecného zastupiteľstva. Tu najvyšší súd konštatoval, že sporná
zmluva (o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie), na základe ktorej žalobca uplatnil
právo na zmluvnú pokutu, je neplatná, a to z dôvodu, že predmetný úkon nebol schválený mestským

zastupiteľstvom v zmysle § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podľa vyššie
označeného ustanovenia zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom
obce a s majetkom štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce, schvaľovať najdôležitejšie
úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. K platnému uzatvoreniu zmluvy

bol nevyhnutný súhlas mestského zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu, ktorý by ako prejav vôle bol
obsiahnutý v príslušnom uznesení mestského, zastupiteľstva spĺňajúcom tak formálne, ako aj meritórne
náležitosti. Keďže v danom prípade takýto súhlas ako prejav vôle daný nebol, mala táto skutočnosť za
následok konštatovanie absolútnej neplatnosť zmluvy pre jej rozpor s § 39 Obč. zák.. Dovolací súd tu
zároveň konštatoval, že neplatnosť zmluvy nemôže zmeniť ani fakt, že účastníci namietanej zmluvy si
podľa nej poskytovali vzájomné plnenia 10 rokov, pretože takéto plnenia nemôžu konvalidovať právny

úkon, ktorý je absolútne neplatný. Vo vzťahu k námietke nevypočutia svedkov - osôb podieľajúcich sa
na vytváraní vnútornej vôle mestského zastupiteľstva odvolacím súdom, dovolací súd zdôraznil, že vôľa
mestského zastupiteľstva je inkorporovaná do jeho uznesení ako písomného prejavu, ktorý nemožno
následne meniť ani dopĺňať na základe výpovedí jednotlivých poslancov mestského zastupiteľstva
ako svedkov, keďže títo svoju vôľu už vyjadrili práve v príslušných uzneseniach. Dňa 01.03.2005

vtedajší primátor uzatvoril k nájomnej zmluve Dodatok č.1, ktorého predmetom bola bližšia špecifikácia
„počiatočného stavu predplateného nájomného“, princíp zápočtu, dojednanie zmluvnej pokuty ako aj
ďalšie skutočnosti. Podpisu Dodatku č.1 tak, ako aj v prípade nájomnej zmluvy nepredchádzalo jeho
schválenie Mestským zastupiteľstvom ani Mestskou radou Mesta Púchov, a preto považoval aj tento
Dodatok č. 1 za absolútne neplatný právny úkon. Vzhľadom na uvedené, a teda že nájomnú zmluvu

neschválilo ani Mestské zastupiteľstvo a v zmysle Zásad ani Mestská rada Mesta Púchov, žalovaný
považoval predmetnú nájomnú zmluvu za absolútne neplatnú. Na tejto skutočnosti nič nemení ani
fakt, že zmluvné strany nájomnú zmluvu po dlhší čas rešpektovali a do určitej miery aj dodržiavali,
keďže absolútne neplatný právny úkon nie je možné žiadnym spôsobom konvalidovať a hľadí sa
naň akoby ani nevznikol. Žalovaný považoval predmetnú nájomnú zmluvu za absolútne neplatnú aj

z dôvodu, že predmetom nájomnej zmluvy bol nebytový priestor v neskolaudovanej stavbe, ako aj z
dôvodu časovo nesprávne ohraničenej doby nájmu. Zmluvné strany uzatvorili nájomnú zmluvu dňa
25.06.2004, pričom stavba, v ktorej sa nachádza predmet nájmu (nebytový priestor) bola skolaudovaná
až dňom 02.02.2005. Zmluvu o nájme nebytových priestorov možno platne uzavrieť len ohľadne takých
priestorov, ktoré boli určené ako nebytové priestory kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným

povolením, a to len k účelu ktorý bol v takomto rozhodnutí alebo povolení stanovený. Taká zmluva o
nájme nebytového priestoru, ktorej predmetom je stavba neskolaudovaná, je pre rozpor so zákonom
neplatná. Bez kolaudačného rozhodnutia teda nebytový priestor ako taký právne neexistuje, tzn. že
nevydanie kolaudačného rozhodnutia znamená jeho právnu nespôsobilosť byť predmetom nájmu. (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo dňa 28. apríla 2010 ako aj rozsudky Nejvyššího

soudu České republiky („NSČR“), sp.zn.: 28 Cdo 1862/2003, 28 Cdo 2040/2003, 28 Cdo 1528/2005, 26
Cdo 3714/2008, 26 Cdo 1336/2009, 23 Cdo 1983/2010) V zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov musí byť zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená písomne
a musí obsahovať minimálne tieto podstatné náležitosti: predmet nájmu, účel nájmu, výšku nájomného,
splatnosť nájomného, spôsob platenia nájomného a čas nájmu. Pokiaľ niektorá z týchto náležitostí v

zmluve chýba, prípadne je vymedzená príliš neurčito alebo nezrozumiteľne, zmluva o nájme nebytových
priestorov bude považovaná za neplatnú. Predmetom nájmu môže byť nehnuteľnosť alebo jej časť,
ktorá bude nájomcom užívaná. Predmet nájmu musí byť v zmluve o nájme nebytových priestorov
vymedzený dostatočne určito. Účel nájmu podobne ako pri predmete nájmu, môže byť vymedzený
rôzne, musí byť však dostatočne určitý a zrozumiteľný a musí byť v súlade s kolaudačným rozhodnutím.

Dôležitým predpokladom pre platnosť nájomnej zmluvy je taktiež súlad zmluvne zadefinovaného účelu
nájmu s kolaudačným rozhodnutím. Ak je účel nájmu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne
dôjde k uzatvoreniu zmluvy ešte pred kolaudáciou zmluvy o nájme nebytových priestorov bude takáto
zmluva považovaná za neplatnú. Ďalšou podstatnou náležitosťou je čas, resp. doba nájmu, ktorá musí
byť ohraničená konkrétnymi dátumami. Riadne určenie doby nájmu je teda podstatnou náležitosťou,

ktorej absencia spôsobuje absolútnu neplatnosť, tzn. že má byť vymedzená presne v dátumoch, a
nie s odkazom na nejakú skutočnosť, alebo s odkladacou podmienkou. Uvedený záver je možné
vyvodiť aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/34/2018. Do úvahy teda neprichádza
možnosť určiť plynutie začiatku nájomnej zmluvy odkladacou podmienkou napr. viazanou na vydaniekolaudačného rozhodnutia, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Vzhľadom na uvedené, t.j. nespôsobilosť
predmetu nájmu a nesprávne vymedzenie doby nájmu, žalovaný považoval predmetnú nájomnú zmluvu
za absolútne neplatnú. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 25.06.2004 Zmluvu o združení za účelom

zabezpečenia činností súvisiacich s rekonštrukciou objektu, v ktorom sa nachádza nebytový priestor,
ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy. Zmluva o združení bola v zmysle čl. III bodu 5 nájomnej zmluvy
určujúca vo vzťahu k plateniu nájomného. V stručnosti je možné konštatovať, že výška vykonanej
investície žalobcom mala predstavovať počiatočný stav predplateného nájomného, od ktorého sa malo
nájomné postupne odpočítavať. Žalovaný taktiež ako nájomnú zmluvu aj Zmluvu o združení považoval

za absolútne neplatnú. Podľa § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné
zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené l) schvaľovať
združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného
regionálneho alebo záujmového fondu. Podľa čl. 5.8.2 písm. b) Zásad hospodárenia a nakladania s
majetkom Mesta Púchov, schváleniu mestského zastupiteľstva podlieha zmluva o združení finančných
prostriedkov V zmysle uvedeného mestské zastupiteľstvo schvaľuje zmluvu o združení finančných

prostriedkov. Mestská rada Mesta Púchov na zasadnutí zo dňa 14.04.2004 prijala uznesenie č. 73/2004:
„MsR odporúča schváliť združenú investíciu Mesta Púchov a firmy Godur, s.r.o., Lednické Rovne,
Jilemnického 30, IČO: 31594441 za účelom rekonštrukcie bývalého sklenárstva pri Župnom dome v
Púchove.“ Mestské zastupiteľstvo Mesta Púchov na zasadnutí zo dňa 28.04.2004 prijalo uznesenie
č. 47/2004: „MsZ schvaľuje združenú investíciu Mesta Púchov a firmy Godur, s.r.o., Lednické Rovne,

Jilemnického 30, IČO: 31594441 za účelom rekonštrukcie bývalého sklenárstva pri Župnom dome v
Púchove za podmienok, že Mesto Púchov prispeje finančným objemom vo výške schválenej v rozpočte
roku 2004. Zrekonštruovaný objekt zostane vo výlučnom vlastníctve Mesta Púchov a spoluinvestor
získaprávodlhodobéhonájmuspodnejčastiobjektu,zaúčelomprevádzkovaniacukrárne“.Rozhodnutie
obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa

individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav
sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak
spĺňa formálne a materiálne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako
sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom
je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí

súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným
v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle
a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada
platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo
o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze

obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právny úkonom vznik, zmenu alebo
zánik právneho vzťahu. Uvedený záver je pretransformovaný do viacerých súdnych rozhodnutí napr.
nálezÚstavnéhosúduIII.ÚS165/2012akoajnálezuII.ÚS922/2016akoajvrozhodnutiachNajvyššieho
súdu SR napr. rozhodnutia 3 Obdo 21/2002 publikovanom aj v časopise Zo súdnej praxe 77/2004,
5Obdo 45/2013, 5Obdo/44/2018. Je pritom zrejmé, že samotné uznesenie, ktorým sa udeľuje súhlas

s uzatvorením majetkovoprávneho úkonu musí spĺňať nielen náležitosti formálnoprávne z hľadiska
procesu jeho prijatia, ale i znaky náležitosti materiálne, čo do určitosti prejavu vôle. 11. Uznesenie
MsZ Púchov č. 47/2004, zo dňa 28.04.2004 materiálne znaky nevykazuje a skutočná vôľa z neho
zistiteľná nie je, ako i nie je zistiteľný dopad na majetkové postavenie obce. V tomto smere práve
podstatným prvkom a materiálnou náležitosťou takéhoto uznesenia je uvedenie podstatných prvkov

právneho úkonu. Absenciou podstatných prvkov spôsobuje neurčitosť a uvedený záver konštatuje
najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach viď rozhodnutie 4 Cdo 240/2009 v zmysle ktorého absolútne
neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto právnom úkone nemožno zistiť, čo
je jeho predmetom. V tomto smere poukazujeme, že pri skúmaní a interpretácií právneho úkonu súd
nemôže nahradiť prípadne zmeniť vykonaný prejav vôle, ani iným spôsobom ho dotvárať. Neurčitosť

právneho úkonu žalovaný dôvodí skutočnosťou, že predmetné uznesenie neobsahuje takmer žiadne
konkrétne podmienky združenej investície. Uznesenie obsahuje v podstate len označenie zmluvných
strán a účel, na ktorý sa má združená investícia vykonať. Uznesenie neobsahuje: - presné označenie
objektu (stavby), ktorá sa má rekonštruovať (neuvádza sa číslo LV, číslo parcely, súpisné číslo budovy
a pod.) - konkrétnu výšku investície žalovaného - konkrétnu výšku investície žalobcu - ani žiadne

ďalšie špecifické podmienky, práva a povinnosti uvedené v samotnej Zmluve o združení. Predmetom
uznesenia bolo schválenie združenej investície, a nie schválenie Zmluvy o združení za podmienok
akých ju uzatvoril vtedajší primátor Mesta Púchov. Z uvedeného je zrejmé že samotná Zmluva o
združení nebola prejednávaná na MsZ Mesta Púchov. Takto prijaté uznesenie nemôže predstavovaťprávny základ k predmetnej zmluve. V tomto smere je nutné konštatovať, že predmetné uznesenie
mestského zastupiteľstva síce spĺňa formálne náležitosti uznesenia, avšak absentujú jeho materiálne
náležitosti, čoho dôsledkom je neexistencia vôle a následne skutočnosť, že z neexistencie prejavu

vôle nemôže vzniknúť platný právny úkon. Zmluvné strany si v nájomnej zmluve upravili platenie
nájomného formou zápočtu. Princíp zápočtu nájomného bol stanovený spôsobom odpočítavania
ročného nájomného od „počiatočného stavu predplateného nájomného,“ ktoré predstavovala investíciu
žalobcu do rekonštrukcie objektu. Podľa čl. 5.8.2 písm. a) Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom
Mesta Púchov schváleniu mestského zastupiteľstva podlieha vzájomné započítanie pohľadávok na

základe dohody medzi mestom a inými právnickými a fyzickými osobami nad 100 000,- SK. Vzhľadom
na skutočnosť, že Mestské zastupiteľstvo Mesta Púchov neschválilo vzájomné započítanie pohľadávok
nájomného s investíciou žalobcu do rekonštrukcie objektu, žalovaný považoval tento právny úkon za
absolútne neplatný, z dôvodu chýbajúcej vôle mestského zastupiteľstva. Neplatnosť právneho úkonu
podľa § 39 Obč. zák. je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí
priamo zo zákona (ex lege) a od začiatku (ex tunc), takže subjektívne práva a povinnosti z takéhoto

úkonu vôbec nevzniknú. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu i bez návrhu, t. j. z
úradnej povinnosti (rozsudok NS ČR z 26. 10. 2006, sp. zn. 26 Cdo 2064/2006). Absolútna neplatnosť
právneho úkonu ako dôsledok skutočnosti, že právny úkon je v rozpore so zákonom, nemôže byť
odvrátená ani za použitia § 3 ods. 1 Obč. zák.. Pre právne úkony, ktoré svojím obsahom alebo
účelom odporujú zákonu, je charakteristické, že sú v rozpore s výslovným imperatívom (zákazom,

príkazom) formulovaným v zákone, prípadne s obsahovým imperatívom, t. j. síce neformulovaným
expressis verbis, ale vyplývajúcim priamo zo zákona. Objektívne právo nepripúšťa vznik a plnenie z
takých právnych úkonov, inými slovami, ktorých účinky, ktoré s nimi účastníci spájali, nemôžu nastať.
Uzatvorenie predmetnej nájomnej zmluvy vtedajším primátorom bez jej schválenia v Mestskej rade,
alebo v Mestskom zastupiteľstve Mesta Púchov je v rozpore so zákonom a obchádza ho. Právny úkon

môžebyťvrozporesozákonombuďsvojímobsahom,aleboúčelom.Neplatnosťzmluvyspôsobenátým,
že sa zmluva svojím obsahom alebo účelom prieči právnemu predpisu (§ 39 Obč. zák.), je objektívnou
skutočnosťou; taká zmluva nemá právne následky zamýšľané účastníkmi, bez ohľadu na to, ktorý z
účastníkov neplatnosť spôsobil a či niektorý z účastníkov uzavrel zmluvu v dobrej viere (Ro NS ČR
z 12. 6. 1996, sp. zn. II Odon 53/1996). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného

pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zakázané zákonom, v
dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. (ZbUS 68/2008
– Nález ÚS SR 2008, sp. zn. III. ÚS 314/07, zo dňa 16. 12.) 16. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu
podľa § 39 OZ sa môže domáhať nielen dotknutý účastník právneho úkonu, ale aj tretia osoba, ktorá
má na vyslovení neplatnosti právny záujem, teda ktokoľvek. Neplatnosti zmluvy sa môže domáhať aj

ten subjekt, ktorý rozpor so zákonom či rozpor s dobrými mravmi sám spôsobil. (Rozhodnutie NS ČR z
30. 3. 2010, sp. zn. 22 Cdo 1411/2008) Obe zmluvné strany sú právnickými osobami, to znamená, že u
oboch zmluvných strán je možné predpokladať určitý vyšší stupeň právnej informovanosti vzhľadom na
existenciu nesenia podnikateľského rizika, čo by malo mať za následok, že každá zo zmluvných strán si
musela byť vedomá zákonnej úpravy naviac s tým, že jedným zo subjektov zmluvného vzťahu je orgán

verejnej správy, ktorého verejnoprávne postavenie mu v mnohom obmedzuje možnosti a zákon striktne
stanovuje povinnosti. Na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach
dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Vzhľadom
na skutočnosť, že Zmluva o združení a najmä Zmluva o nájme NP sú absolútne neplatnými právnymi
úkonmi, neplatné je aj samotné ustanovenie o zmluvnej pokute. Z uvedeného dôvodu preto žalobca

nemá nárok na jej zaplatenie.

3.2. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný pripojil listiny: rozsudok Okresného súdu Považská
Bystrica č.k. 13C/47/2021-149 zo dňa 14.10.2022, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.
5Co/16/2023-202 zo dňa 20.09.2023, Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Púchov

platné od 10.03.2004, Zásady nájmu a stanovenia cien nájmu nebytových priestorov vo vlastníctve
mesta Púchov platné od 01.04.2004, Plnenie uznesení zo zasadnutí Mestského zastupiteľstva
v Púchove zo dňa 28.04. a 26.05.2004, Uznesenia zo zasadnutia Mestskej rady Púchov, konanej dňa
14.04.2004.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu C. D., svedkov B. B. B. a B. E. F.; listinami:
žaloba, výpis žalobcu z obch. registra, Zmluva o združení zo dňa 25.06.2004, výpis z LV č. X – čiastočný
k.ú. A. zo dňa 15.06.2004, Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.06.2004, Dodatok č.
1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.03.2005, kolaudačné rozhodnutie Obce DolnéKočkovce č.j. 37/2005 zo dňa 18.01.2005, Uplatnenie nároku na vyplatenie finančného vyrovnania zo
Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 25.06.2004 zo dňa 03.03.2020, Odpoveď na Váš
list zo dňa 30.03.2020, Splnomocnenie zo dňa 12.03.2020, Opakovaná výzva na úhradu na vyplatenie

finančného vyrovnania zo dňa 03.06.2020, Výzva na úhradu zmluvnej pokuty zo dňa 16.01.2004, odpor
proti platobnému rozkazu, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 13C/47/2021-149 zo dňa
14.10.2022, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/16/2023-202 zo dňa 20.09.2023, Zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Púchov platné od 10.03.2004, 01.11.2023, Zásady nájmu
a stanovenia cien nájmu nebytových priestorov vo vlastníctve mesta Púchov platné od 01.04.2004,

Plnenie uznesení zo zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Púchove zo dňa 28.04. a 26.05.2004,
Uznesenia zo zasadnutia Mestskej rady Púchov, konanej dňa 14.04.2004, písomné vyjadrenia žalobcu
zo dňa 08.04.2024, 12.06.2024, 08.07.2024, 14.10.2024, písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa
27.05.2024, 01.07.2024, 24.09.2024, dovolanie žalobcu zo dňa 21.12.2023 proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 5Co/16/2023-202 zo dňa 20.09.2023, Zápisnice zo zasadnutia Mestského
zastupiteľstvakonanéhodňa08.01.2004,11.03.2004,28.04.2004,26.05.2004,30.06.2004,25.08.2004,

27.10.2004, 30.11.2004, 16.12.2004, 23.02.2005, 31.03.2005, 19.05.2005, 29.06.2005, 06.07.2005,
31.08.2005, 16.09.2005, 26.10.2005, 14.12.2005, 16.12.2005, Zápisnice zo zasadnutia Mestskej
rady zo dňa 21.01.2004, 25.02.2004, 24.03.2004, 14.04.2004, 20.05.2004, 23.06.2004, 18.08.2004,
22.09.2004, 13.10.2004, 25.11.2004, 08.12.2004, 08.02.2005, 16.03.2005, 13.04.2005, 11.05.2005,
21.06.2005, 01.07.2005, 24.08.2005, 28.09.2005, 19.10.2005, 07.12.2005, rozsudok Okresného súdu

Trenčín č.k. PB-8Cb/22/2020-457 zo dňa 16.08.2024, odvolanie žalobcu zo dňa 02.09.2024 proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. PB-8Cb/22/2020-457 zo dňa 16.08.2024, doplnenie zo dňa
16.09.2024 odvolania žalobcu zo dňa 02.09.2024 proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
PB-8Cb/22/2020-457 zo dňa 16.08.2024, rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 14Cb/30/2020-84 zo
dňa 26.07.2021, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/107/2021-114 zo dňa 27.01.2022.

5.1. Podľa čl. 5.6 bodu 5.6.1 Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Púchov platných
od 10.03.2004, mesto môže prenechať na dočasné užívanie hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý
dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Na základe písomnej zmluvy prenechá majetok za odplatu
iným fyzickým alebo právnickým osobám po predchádzajúcom súhlase primátora a schválení mestskou

radou.

5.2. Podľa čl. 5.6 bodu 5.6.2 Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Púchov platných od
10.03.2004, zmluva o dočasnom užívaní majetku musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie
majetku, spôsob a čas užívania, výšku odplaty, podmienky užívania a možnosti odstúpenia od zmluvy.

Podnikateľské subjekty a iné subjekty a majetkovou účasťou mesta, mestské príspevkové organizácie,
môžu uzatvárať nájomné zmluvy na majetok mesta prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu
najviac na dobu 5 rokov – pokiaľ ide o zmluvu uzavretú na dobu určitú, prípadne pokiaľ ide o zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú – musí byť dodržaná zákonom stanovená výpovedná lehota. Uzavreté zmluvy
nesmú obsahovať klauzulu o predkupnom práve, ani inak zaťažovať majetok mesta.

5.3. Podľa čl. 5.7 bodu 5.7.2 Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Púchov
platných od 10.03.2004, prideľovanie nebytových priestorov prejednáva a schvaľuje mestská rada. Pri
rozhodovanízohľadňujenajmätietokritéria:nedostatkovosťzriaďovanejslužbyvmeste,rozsahakvalita
poskytovaných služieb, trvalé bydlisko žiadateľa v meste, platobná schopnosť žiadateľa a ekonomický

prínos služieb pre mesto.

5.4. Podľa čl. 5.7 bodu 5.7.3 Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Púchov platných od
10.03.2004, na základe uznesenia mestskej rady Mestský bytový podnik s.r.o. uzatvorí so žiadateľom
o nebytový priestor nájomnú zmluvu, v ktorej vymedzí účelové určenie poskytovaného priestoru, výšku

odplaty za užívanie a podmienky jeho ukončenia. Zmluvné strany tu môžu dohodnúť aj ďalšie dôležité
podmienky, na ktorých majú záujem.

5.5. Podľa čl. 5.8 bodu 5.8.2 písm. a) Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta
Púchov platných od 10.03.2004, schváleniu mestského zastupiteľstva podlieha vzájomné započítanie

pohľadávok na základe dohody medzi mestom a právnickými a fyzickými osobami nad 100 000,- Sk.5.6. Podľa čl. 5.8 bodu 5.8.2 písm. b) Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Púchov
platných od 10.03.2004, schváleniu mestského zastupiteľstva podlieha zmluva o združení finančných
prostriedkov.

6.PodľaZápisnicezozasadnutiaMestskejradyPúchov,konanejdňa14.04.2004,poslanciuznesenímč.
73/2004 odporučili mestskému zastupiteľstvu schváliť združenú investíciu Mesta Púchov a firmy Godur,
s.r.o., Lednické Rovne, Jilemnického 30, IČO 31 594 441, za účelom rekonštrukcie bývalého sklenárstva
pri Župnom dome v Púchove.

7.PodľaZápisnicezozasadnutiaMestskéhozastupiteľstvaPúchov,konanéhodňa28.04.2004,mestské
zastupiteľstvo schválilo uznesením č. 47/2004 združenú investíciu Mesta Púchov a firmy Godur, s.r.o.,
Lednické Rovne, Jilemnického 30, IČO 31 594 441, za účelom rekonštrukcie bývalého sklenárstva
pri Župnom dome v Púchove za podmienok, že Mesto Púchov prispeje finančným objemom vo výške
schválenej v rozpočte roku 2004. Zrekonštruovaný objekt zostane vo výlučnom vlastníctve Mesta

Púchov a spoluinvestor získa právo dlhodobého nájmu spodnej časti objektu za účelom prevádzkovania
cukrárne.

8.1.Dňa25.06.2004uzatvorilžalovaný(mestoPúchov) sožalobcom(GODURs.r.o.)zmluvuozdružení,
ktorého účelom (čl. I bod 1 zmluvy) bolo zabezpečenie činností smerujúcich k umožneniu riadneho

a účastníkmi zmluvy dohodnutého užívania časti nehnuteľnosti – budova „Sklenárstvo“ so sp. č. XXX,
postavenej na pozemku parc. č. 1222/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 322 m2, k.ú. A. vo
vlastníctve žalovaného.

8.2. Podľa čl. I bodu 2 zmluvy o združení, na dosiahnutie uvedeného účelu mali strany sporu spoločne

zabezpečovať činnosti spojené s prípravou budovy na jej spoločné užívanie, ako aj na jej prevádzku
v súlade so záujmami účastníkov zmluvy a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a v dokumentoch
s touto zmluvou súvisiacich, pričom pod spoločným zabezpečením činnosti v zmysle prvej vety tohto
bodu sa rozumie najmä:
a) zabezpečenie vyhotovenia projektovej dokumentácie nevyhnutne potrebnej na stavebnú

rekonštrukciu a opravu budovy;
b) zabezpečenie finančných prostriedkov na realizáciu rekonštrukcie a opravu budovy v rozsahu
vyplývajúcom z projektovej dokumentácie a z dohovoru účastníkov zmluvy;
c) zabezpečenie realizácie rekonštrukcie a opravy budovy v rozsahu vyplývajúcom z dohovoru
účastníkov zmluvy.

8.3. V zmysle čl. II bodov 2, 3, 4 zmluvy o združení, potreba rekonštrukcie a opravy budovy vyžadovala
podľaprojektovejdokumentáciesumu9116706,50Sk(objeminvestície),zktorejmalomesto(žalovaný)
poskytnúť sumu 350 00,- Sk a žalovaný sumu 8 766 706,50 Sk.

8.4. Podľa čl. V bodu 1 zmluvy o združení, účastníci zmluvy sa dohodli, že po ukončení rekonštrukcie
a opravy budovy bude žalobca užívať prízemnú časť budovy ako nájomca za nájomné vo výške
1 200,- Sk/m2/rok (podľa rozlohy podlahovej plochy užívanej časti budovy, približne 150 m2), a to
na účely prevádzkovania predajne cukrárenských a potravinových výrobkov a na účely poskytovania
gastronomických služieb a prevádzkovania reštaurácie. Bližšie podmienky nájomného vzťahu, ktorý

bude založený medzi mestom a žalobcom, ktorého predmetom bude prízemná časť budovy sú určené
v Zmluve o nájme nebytových priestorov, ktorú súčasne s touto zmluvou podpíšu účastníci zmluvy,
t.j. mesto ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca, a ktorá tvorí Prílohu č. 2 k tejto zmluve a je jej
neoddeliteľnou súčasťou.

8.5. Podľa čl. 2 zmluvy o združení, po ukončení rekonštrukcie a opravy budovy, t.j. ku dňu uvedenému
v čl. IV bode 1 tejto zmluvy, dochádza k zániku združenia. Vzájomné majetkové vyporiadanie bude po
dohode účastníkov zmluvy nasledovné:
a) Mesto, ktoré vnieslo do združenia finančné prostriedky v zmysle čl. II bodu 2 tejto zmluvy, bude po
ukončení rekonštrukcie a opravy budovy užívať ostatné časti budovy, a to na účel poriadania kultúrno-

spoločenských podujatí. Mesto zároveň ostáva výlučným vlastníkom budovy;
b) finančné prostriedky vnesené do združenia žalovaným v zmysle čl. II bodu 3 tejto zmluvy budú
predstavovať tzv. „počiatočný stav predplateného nájomného“, dohodnutého za užívanie prízemnej časti
budovy v zmysle bodu 1 tohto článku zmluvy.9. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.06.2004 žalovaný (mesto Púchov) ako
prenajímateľ prenechal do užívania žalobcovi ako nájomcovi za odplatu nebytové priestory v budove

súp. č. 900 – sklenárstvo, postavenej na pozemku parc. č. 1222/2, k.ú. A., nachádzajúcej sa
v Púchove na Ul. nábrežie slobody, nachádzajúce sa ma 1. Nadzemnom podlaží (na prízemí) budovy,
o celkovej výmere 150 m2, a tiež dlažobnú terasu v priľahlom Mestskom európskom parku, ktorá sa
nachádza v bezprostrednom susedstve predmetu nájmu (čl. I nájomnej zmluvy). Účelom nájmu bolo
prevádzkovanie predajne cukrárenských a potravinárskych výrobkov a poskytovanie gastronomických

služieb a prevádzkovania reštaurácie (čl. II nájomnej zmluvy).

10.1. Dňa 01.03.2005 uzatvorili strany sporu Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov.

10.2. Podľa čl. VII bodu 2 Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, ustanovenie čl. VII
bodu 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov sa dopĺňa a mení nasledovne:

Prenajímateľ sa zaväzuje, že ku dňu účinnosti tejto zmluvy poskytne nájomcovi zabezpečenie svojho
záväzku, a to jednak formou písomného uznania dlhu čo do dôvodu aj výšky v zmysle platných právnych
predpisov, ktorým uzná nárok nájomcu na plnenie dlhu podľa pravidiel obsiahnutých v tejto zmluve,
ako aj formou dojednania zmluvnej pokuty, ktorú je prenajímateľ povinný zaplatiť nájomcovi v prípade
svojho omeškania s vrátením zvyšnej sumy počiatočného stavu predplateného nájomného podľa tejto

zmluvy, ktorá prináleží nájomcovi (akceptujúc pravidlo prípadného znehodnotenia SKK), ak sa omešká
s vrátením o viac ako 2 dni, a to vo výške 200,- € za každý deň omeškania, pričom nájomca je oprávnený
požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta aj
vtedy, pokiaľ prenajímateľ porušenie tejto povinnosti nezavinil.

11.1.Podľa§1ods.2Obč.zák.,Občianskyzákonníkupravujemajetkovévzťahyfyzickýchaprávnických
osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu
osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

11.2. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

11.3. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák., právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v

rozpore s jazykovým prejavom.

11.4. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11.5. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

11.6.Podľa§829ods.1Obč.zák.,niekoľkoosôbsamôžezdružiť,abysaspoločnepričiniliodosiahnutie

dojednaného účelu.

11.7. Podľa § 261 ods. 2 Obch. zák., touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi
subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

11.8. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obch. zák., na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec.

11.9. Podľa § 265 Obch. zák., výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

11.10. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.11.11. Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák., v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1,
vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej
bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im

spravidla v tomto styku prikladá.

11.12. Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák., pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na
všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany
medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

11.13. Podľa § 266 ods. 4 Obch. zák., prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba
pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

11.14. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len

"nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

11.15. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

11.16. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskoršíchpredpisov,zmluvamusímaťpísomnúformuamusíobsahovaťpredmetaúčelnájmu,výškua
splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom
uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená
národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon

neustanovuje inak.

11.17. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, obec
je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú
na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom

samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

11.18. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu
uzavretiažalovanýchzmlúv(zmluvaozdruženíazmluvaonájmenebytovýchpriestorov),t.j.25.06.2004,
obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať

zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať
najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

11.19. Podľa § 11 ods. 4 písm. l) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu
uzavretia žalovaných zmlúv (t.j. 25.06.2004), obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach

života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť
v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu.

11.20. Podľa § 13 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch

zamestnancov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.

11.21. Podľa § 9 ods. 1 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obce v znení platnom ku dňu
uzatvorenia žalovaných zmlúv (25.06.2004), zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné
zastupiteľstvo, upravia najmä postup prenechávania majetku do užívania.

12. Právny úkon nesmie svojím obsahom alebo účelom byť v rozpore so zákonom (contra legem),
obchádzať zákon (in fraudem legis), ani byť v rozpore s dobrými mravmi (contra bonos mores). O
rozpor obsahu právneho úkonu so zákonom ide vtedy, ak sú v rozpore so zákonom práva a povinnosti,
ktoré tvoria obsah právneho úkonu. Neplatnosť zmluvy môže vyplývať z rozporu podstatných zložiek

zmluvy so zákonom. V prípade rozporu vedľajších dojednaní so zákonom možno uvažovať o čiastočnej
neplatnosti týchto dojednaní. Rozpor so zákonom, jeho obchádzanie alebo rozpor s dobrými mravmi
zakladajú absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť pritom nastáva aj v prípade, akúčastníci o rozpore nevedeli. Právny úkon sa považuje za absolútne neplatný ex tunc. (viď Komentár
k § 39 Obč. zák., ASPI, beck-online)

13. Kompetencie obecného (mestského) zastupiteľstva vymedzuje § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení. Do výhradnej kompetencie obecného zastupiteľstva podľa § 11 ods. 4 písm. a)
zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (aj v znení účinnom ku dňu 25.06.2004) patrí určovať zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie
úkonytýkajúcesatohtomajetkuakontrolovaťhospodáreniesním.Dovýhradnejkompetencieobecného

zastupiteľstva tiež patrí, podľa § podľa § 11 ods. 4 písm. l) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení účinnom ku dňu 25.06.2004, schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť
v združeniach. Podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce upravuje i zákon č.
138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle ustanovenia § 7 tohto zákona je obec povinná prostredníctvom
svojich orgánov a organizácií hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce, jej obyvateľov
a ochrany tvorby životného prostredia, pričom orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce

zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom obce, vrátane finančných prostriedkov, je
originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej jej obyvateľov. Pri nakladaní
so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon
určuje obci niektoré obmedzenia alebo až zákazy pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre
majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákonov o

obecnom zriadení a o majetku obcí je dôkazom toho, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie,
a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného
práva. Zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce v
jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom. (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obdo/49/2014, 4Obdo/69/2014 zo dňa 25.08.2015)

14. Jedným zo základných rozhodnutí pre oblasť interpretácie spôsobu konania verejnoprávnej
korporácie je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 284/2006 z 29.1.2008, ktoré bolo
podrobené ústavnoprávnemu prieskumu a v ňom formulované závery boli odobrené v náleze Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 01.04.2009. Podľa tohto rozhodnutia je potrebné odlišovať vykonávanie

právnych úkonov obce od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie
vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí
(vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom
založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom,
či, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán

(starostu) a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je teda obmedzené
iným orgánom. Akcentuje sa tu na prioritu verejného záujmu, kedy sa okrem ochrany tretích osôb musí
zohľadniť aj verejný záujem, rozdelenie kompetencií verejných volených orgánov, resp. požiadavka
ochrany verejných zdrojov, pričom tieto záujmy môžu prevážiť nad ochranou právnej istoty tretích osôb
a ich dôvery v platnosť právnych úkonov.

15. Mesto ako právnická osoba verejného práva koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým
je starosta, resp. primátor, ktorý je osobou navonok prejavujúcou jej vôľu, pričom však nemá
neobmedzenú moc vytvárať vôľu obce. Štatutárny orgán právnickej osoby, ktorou bez pochýb je aj
obec, vystupuje navonok vo všetkých veciach právnickej osoby, okrem vecí, ktoré zákon zveruje iným

orgánom právnickej osoby, alebo ktoré mu zákonom zakazuje zveriť. Jeho konanie sa právnickej
osobe pričíta bez ďalšieho, aj napriek prípadným vnútorným obmedzeniam oprávnení konať za
právnickú osobu (napríklad obmedzenie možnosti uzatvárať zmluvy do určitej hodnoty určené členskou
schôdzou či valným zhromaždením právnickej osoby). Osobitné pravidlá však platia pre konanie
štatutárnych orgánov právnických osôb verejného práva. Tvorbu a prejav vôle verejnoprávnych

korporácií v súkromnoprávnych otázkach nie je bez ďalšieho posudzovať rovnako, ako právnických
osôb súkromného práva. Okrem ochrany práv tretích osôb sa musí zohľadniť aj verejný záujem,
resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov. Preto, ak je pre nakladanie s majetkom v rozsahu
určenom samotnou obcou potrebné schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom),
predstavuje schválenie právneho úkonu podmienku platnosti právneho úkonu obce. K platnému

uzatvoreniuzmluvybolvtakomtoprípadenevyhnutnýsúhlasmestskéhozastupiteľstvaakokolektívneho
orgánu, ktorý by ako prejav vôle by bol obsiahnutý v príslušnom uznesení mestského zastupiteľstva,
spĺňajúcom tak formálne, ako aj meritórne náležitosti. (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Obdo 49/2015 a 4 Obdo 69/2015 z 25. augusta 2015)16. Rovnako v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Odo 21/2002 (publikovaný v ZSP č. 77/2004)
sa uvádza, že majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú

pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez
takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec.
V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 45/2013 z 08.01.2015 sa opätovne zdôrazňuje, že
vždy musí ísť o predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a dodatočná konvalidácia nie je
možná. Uvedená rozhodovacia línia bola potvrdená aj v najnovšej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu,

publikovanej v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 90/2018 (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/1/2015 zo 17.02.2016) nasledovne: „I. Ak je rozhodovanie o
nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t. j. medzi starostu a obecné
zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou obce, ktorú vytvára
obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle obce navonok starostom ako jej
štatutárnym orgánom. II. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa

majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak neboli schválené zásady hospodárenia
a nakladania s majetkom obce“.

17. Zmyslom ust. § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je poskytnutie zvýšenej
ochrany komunálneho majetku. Rozhodovanie o najvýznamnejších majetkovoprávnych úkonoch

vykonáva mestské zastupiteľstvo vždy priamo na rokovaní obecného (mestského) zastupiteľstva formou
hlasovania. Ak takéto kvalifikované rozhodnutie obecného (mestského) zastupiteľstva absentuje, ide
o právny úkon absolútne neplatný v zmysle ustanovení § 39 Obč. zák.. Osoba, ktorá z takto neplatného
právneho úkonu získa majetkový prospech, musí dôkladne vychádzať zo zásady „neznalosť zákona
neospravedlňuje“, a teda je povinnosťou nadobúdateľa poznať právne predpisy obmedzujúce zmluvnú

voľnosť prevodcu a overiť si, ktorý orgán je oprávnený v danej veci rozhodovať a akým spôsobom.
(viď napr. nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 721/2000, rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3Odo 21/2002). Vôľa mesta, v prípade ak ide o najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku
mesta, je podľa súčasnej právnej úpravy reprezentovaná mestským zastupiteľstvom, a nie primátorom
mesta. Súhlas mestského zastupiteľstva (prejav vôle mesta) má formu uznesenia, ktoré musí spĺňať

formálne (dodržanie zákonného postupu pri prijímaní uznesenia) ako aj meritórne náležitosti (náležitosti
prejavenej vôle). Z uvedeného vyplýva, že na prijatie platného uznesenia mestského zastupiteľstva
je potrebné, aby mestské zastupiteľstvo bolo uznášaniaschopné; prijalo uznesenie nadpolovičnou
väčšinou prítomných poslancov a prijalo uznesenie, ktoré je slobodné, vážne, určité a zrozumiteľné.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti napr. rozsudok Najvyššieho súdu 8Sžo 223/2008 zo dňa

02.04.2009, v ktorého odôvodnení Najvyšší súd SR vyslovil nasledovný právny názor: „...obecné
zastupiteľstvo schvaľuje zmluvný prevod konkrétneho majetku, a z jeho uznesenia musí byť zrejmé,
aký prevod sa schvaľuje, čo je predmetom prevodu, teda ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a za
akú cenu. Obsahom uznesenia, schváleného obecným zastupiteľstvom, by mali byť tie isté náležitosti
označenia nehnuteľností, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona. Nie

je potrebné, aby obecné zastupiteľstvo schvaľovalo konkrétnu zmluvu.“

18. Žalobca sa v žalobe domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, dohodnutej v čl. VII bode 2 Zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 25.06.2004 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.03.2005, uzatvorenej
stranami sporu, ktorá bola, podľa čl. V bodu 1 zmluvy o združení zo dňa 25.06.2004, uzatvorenej

stranami sporu, neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy o združení zo dňa 25.06.2004. Žalovaný
v konaní namietal absolútnu neplatnosť uvedených zmlúv v zmysle § 39 Obč. zák. pre ich rozpor
so zákonom z dôvodu, že neboli schválené Mestským zastupiteľstvom mesta Púchov (žalovaného).
Vzhľadom k tomu súd v tomto konaní ako prejudiciálnu otázku posudzoval platnosť predmetnej zmluvy
o združení a zmluvy o nájme nebytových priestorov, vrátene Dodatku č. 1 zo dňa 01.03.2005.

19. Podľa uznesenia Mestskej rady Púchov č. 73/2004 zo dňa 14.04.2004, mestská rada odporučila
Mestskému zastupiteľstvu Púchov schváliť združenú investíciu strán sporu za účelom rekonštrukcie
bývalého sklenárstva pri Župnom dome v Púchove. Z citovaného uznesenia je teda zrejmý okruh
účastníkov združenia (žalobca a žalovaný) a to, že malo ísť o združenú investíciu, ktorej účelom mala

byť rekonštrukcia bývalého Sklenárstva. Žiadne iné podmienky uvedenej združenej investície Mestská
rada v uznesení č. 73/2004 neschválila.20. Mestské zastupiteľstvo Púchov uznesením č. 47/2004 zo dňa 28.04.2004, rovnako ako Mestská
rada Púchov uznesením č. 73/2004 zo dňa 14.04.2004, schválilo združenú investíciu strán sporu za
účelom rekonštrukcie bývalého sklenárstva pri Župnom dome v Púchove. Z citovaného uznesenia je

teda zrejmý okruh účastníkov združenia (žalobca a žalovaný) a to, že malo ísť o združenú investíciu,
ktorej účelom mala byť rekonštrukcia bývalého Sklenárstva. Zároveň v uznesení č. 47/2004 mestské
zastupiteľstvo pridalo (a schválilo) 3 podmienky uvedenej združenej investície, a to: 1. Mesto Púchov
prispeje finančným objemom vo výške schválenej v rozpočte roku 2004; 2. zrekonštruovaný objekt
zostane vo výlučnom vlastníctve Mesta Púchov a 3. spoluinvestor získa právo dlhodobého nájmu

spodnej časti objektu za účelom prevádzkovania cukrárne.

21. Zmluvou o združení zo dňa 25.06.2004, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je zmluva o nájme
nebytových priestorov zo dňa 25.06.2004, v súlade s citovaným uznesením č. 47/2004, strany sporu
založili združenie, ktorého účelom mala byť rekonštrukcia budovy Sklenárstva (čl. I body 1, 2 zmluvy
o združení); dohodli sa, že jediným vlastníkom označenej budovy zostane aj po vykonaní rekonštrukcie

žalovaný (čl. II bod 2 posledná veta zmluvy o združení) a žalobca ako spoluinvestor na základe
zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.06.2004 získal právo dlhodobého nájmu spodnej časti
objektuzaúčelomprevádzkovaniacukrárne.Ostatnézmluvnépodmienky,dohodnutéstranamivzmluve
o združení a zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.06.2004 neboli predmetom označených
uznesení č. 73/2004 a č. 47/2004, z čoho je vyplýva, že neboli schválené Mestskou radou Púchov, ani

Mestským zastupiteľstvom Púchov.

22.Zozmluvyozdruženízodňa25.06.2004auzneseníč.73/2004ač.47/2004jezrejmé,žepredmetom
uznesení č. 47/2004 a č. 73/2004 neboli, okrem iných, zmluvné podmienky, dohodnuté stranami sporu
vzmluveozdružení:výškacelkovejpredbežneurčenejinvestícievsume9116706,50Skajejrozdelenie

medzi strany sporu (čl. II zmluvy o združení: žalobca v sume 8 766 706,50 € a žalovaný 350 000,- Sk);
odplata (nájomné) žalobcu za užívanie prízemnej časti budovy vo výške 1 200,- Sk/m2/rok; účel nájmu
– poskytovanie gastronomických služieb a prevádzkovanie reštaurácie (čl. V bod 1 zmluvy o združení; v
uzneseniach č. 73/2004 a č. 47/2004 je schválené iba prevádzkovanie cukrárne) a spôsob majetkového
vyporiadania strán po ukončení rekonštrukcie a zániku združenia čl. V bod 2 písm. b) zmluvy o združení,

podľa ktorého mali finančné prostriedky v sume 8 766 706,50 Sk predstavovať tzv. „počiatočný stav
predplateného nájomného“, dohodnutého za užívanie prízemnej časti budovy.

23. Uznesením Mestského zastupiteľstva Púchov č. 47/2004 bolo schválené, že žalobca ako
spoluinvestor získa právo dlhodobého nájmu spodnej časti objektu za účelom prevádzkovania cukrárne.

Z uvedeného vyplýva, že Mestské zastupiteľstvo Púchov citovaným uznesením č. 47/2004 schválilo
prenechanie prízemnej časti budovy do užívania žalobcovi formou nájmu. Iné zmluvné podmienky
nájomnej zmluvy medzi stranami sporu Mestským zastupiteľstvom Púchov, ani Mestskou radou Púchov
neboli schválené.
V čl. V bodu 1 zmluvy o združení sa strany dohodli, že po ukončení rekonštrukcie bude žalobca užívať

prízemnú časť budovy (o výmere približne 150 m2) ako nájomca za nájomné 1 200,- Sk/m2/ rok,
a to aj za účelom prevádzkovania reštaurácie. Podľa čl. V bodu 2 písm. b) zmluvy o združení mali
žalobcom vložené finančné prostriedky v sume 8 766 706,50 Sk predstavovať tzv. tzv. „počiatočný stav
predplateného nájomného“. Výška nájomného a počiatočný stav predplateného nájomného, ako ani
prevádzkovanie reštaurácie ako účel nájmu neboli predmetom uznesení č. 73/2004 a č. 47/2004.

Dňa 25.06.2004 uzavreli strany sporu zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorou žalovaný ako
prenajímateľ prenechal žalobcovi ako nájomcovi do užívania nebytové priestory na I. nadzemnom
podlažívbudovebývaléhoSklenárstvaovýmere150m2,atiežajdlažobnúterasuvpriľahlommestskom
parku; za účelom prevádzkovania predajne cukrárenských a potravinárskych výrobkov a poskytovania
gastronomických služieb a prevádzkovania reštaurácie; a to za dohodnuté nájomné 150,- Sk/m2/

rok, t.j. spolu 180 000,- Sk ročne. V zmysle čl. III bodu 5 zmluvy o nájme nebytových priestorov sa
mal tzv. počiatočný stav predplateného nájomného každých 12 mesiacov trvania nájomného vzťahu
založeného touto zmluvou, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia
týkajúceho sa budovy, ktorý bol zároveň dňom účinnosti tejto zmluvy, znižovať o sumu ročného
nájomného dohodnutého v čl. III bode 1 zmluvy o nájme nebytových priestorov, príp. aj o sumu ročných

platieb uvedených v čl. II bode 4 tejto zmluvy. Výška nájomného 180 000,- € ročne, počiatočný stav
predplateného nájomného 8 766 706,50 Sk, prevádzkovanie reštaurácie ako účel nájmu, dlažobná
terasa ako predmet nájmu, ani započítanie tzv. počiatočného stavu predplateného nájomného na
zmluvne dohodnuté ročné nájomné 180 000,- Sk, a príp. aj za dodávku el. energie, plynu, tepla, vody,stočné, odvoz odpadu a používanie telefónnych liniek, neboli predmetom uznesení č. 73/2004 a č.
47/2004.
Dňa 01.03.2005 uzatvorili strany sporu Dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa

25.06.2004, ktorým sa, okrem iného, dohodli na navýšení tzv. „počiatočného stavu predplateného
nájomného“, ktorý potom u žalobcu predstavoval sumu 9 159 953,28 € (už po odrátaní príspevku
žalovaného v sume 350 000,- Sk), a tiež na spôsobe jeho zápočtu (zmena čl. VI zmluvy o nájme
nebytových priestorov). V prípade ukončenia nájomného vzťahu k inému dňu ako riadnym uplynutím
doby nájmu, mal byť predmet zápočtu zachovaný tak, že suma ročného nájomného v príslušnom

roku ukončenia nájmu mala byť prepočítaná na sumu mesačného nájomného, pričom prenajímateľovi
mal patriť nájom len za dobu užívania predmetu nájmu nájomcom, zvyšná suma počiatočného stavu
predplateného nájomného mala patriť nájomcovi. Zároveň uvedeným Dodatkom č. 1 zmluvné strany
doplnili čl. VII bod 2 zmluvy o nájme nebytových priestorov o dohodu o zmluvnej pokute, ktorú si žalobca
uplatnil v tomto spore. Zmluvné podmienky dohodnuté Dodatkom č. 1 k zmluve o nájme nebytových
priestorov neboli predmetom uznesením č. 73/2004 a č. 47/2004.

24. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd zato, že zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa
25.06.2024 ako zmluva o dočasnom užívaní majetku mesta nebola schválená Mestskou radou Púchov
v zmysle čl. 5.6 bodu 5.6.1 Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Púchov platných od
10.03.2004, nakoľko užívanie rekonštruovanej budovy nebolo vôbec predmetom uznesenia Mestskej

rady Púchov č. 73/2004 zo dňa 14.04.2004, v ktorom sa uvádza iba združená investícia, z čoho však
nevyplýva, že by jej súčasťou mal byť aj spôsob užívania predmetnej budovy. Taktiež v spore nebolo
preukázané, že by bol Mestskou radou Púchov schválený Dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových
priestorov.

25. Uznesením č. 47/2004 zo dňa 28.04.2004 Mestské zastupiteľstvo Púchov schválilo, ako jednu
z podmienok združenej investície, že spoluinvestor (žalobca) získa právo dlhodobého nájmu spodnej
časti objektu za účelom prevádzkovania cukrárne. Z obsahu uznesenia č. 47/2004 mal súd zato, že
v spore nebolo preukázané, že by ním Mestské zastupiteľstvo Púchov schválilo, okrem zmluvných strán
a časti predmetu nájmu – časť budovy, aspoň základné podmienky nájmu predmetnej časti budovy

žalobcom na základe nájomnej zmluvy, nakoľko podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy (aj zmluvy
onájmenebytovýchpriestorov)jeurčenienájomného,ktorévtomtoprípadeniejepredmetomuznesenia
č. 47/2024. Okrem toho, v čl. V bode 1 a čl. VI zmluvy o nájme nebytových priestorov si zmluvné
strany dohodli spôsob započítania vzájomných pohľadávok v zmysle § 580 Obč. zák., ktorým mali byť
započítané pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu nájomného (180 000,- Sk ročne), a príp.

i platieb za energie v zmysle čl. III bodu 4 zmluvy o nájme nebytových priestorov, proti pohľadávke
žalobcu voči žalovanému z titulu vyporiadania finančných prostriedkov vložených žalobcom na základe
zmluvy o združení zo dňa 25.06.2004 (tzv. počiatočný stav predplateného nájomného 8 766 706,50
Sk), po zániku združenia. Išlo teda o započítanie pohľadávok na základe dohody mesta a žalobcu
ako obchodnej spoločnosti nad 100 000,- Sk, ktoré, v zmysle čl. 5.8 bodu 5.8.2 písm. a) Zásad

hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Púchov platných od 10.03.2004, podliehalo schváleniu
Mestského zastupiteľstva Púchov. V spore však nebolo súdu predložené uznesenie, ktorým by mestské
zastupiteľstvo uvedené započítanie pohľadávok schválilo, z čoho je zrejmé, že Mestské zastupiteľstvo
Púchov predmetné započítanie pohľadávok neschválilo.

26. Porovnaním uznesenia Mestského zastupiteľstva Púchov č. 47/2004 a zmluvy o združení zo dňa
25.06.2004, uzatvorenej stranami sporu v zmysle § 829 ods. 1 a nasl. Obč. zák., súd zistil, že uznesenie
Mestského zastupiteľstva Púchov č. 47/2004 nevyjadrilo vôľu žalovaného uzatvoriť zmluvu o združení
s podstatnými náležitosťami, ktoré obsahuje zmluva o združení zo dňa 25.06.2004, keďže mestské
zastupiteľstvo neschválilo výšku celkovej predbežne určenej investície v sume 9 116 706,50 Sk a jej

rozdelenie medzi strany sporu (čl. II zmluvy o združení: žalobca v sume 8 766 706,50 € a žalovaný
350 000,- Sk); odplatu (nájomné) žalobcu za užívanie prízemnej časti budovy vo výške 1 200,- Sk/
m2/rok; účel nájmu – poskytovanie gastronomických služieb a prevádzkovanie reštaurácie (čl. V bod
1 zmluvy o združení) a spôsob majetkového vyporiadania strán po ukončení rekonštrukcie a zániku
združenia čl. V bod 2 písm. b) zmluvy o združení, podľa ktorého mali finančné prostriedky žalobcu

v sume 8 766 706,50 Sk predstavovať tzv. „počiatočný stav predplateného nájomného“, dohodnutého
za užívanie prízemnej časti budovy. Z uznesenia č. 47/2004 teda nie je možné ustáliť ani len výšku
celkovej investície 9 116 706,50 Sk, ktorá sa súdu javila v tomto prípade ako podstatná najmä vo vzťahu
k prípadnej povinnosti žalovaného vrátiť nespotrebovanú časť tzv. počiatočného stavu predplatenéhonájomného v prípade, ak by sa uvedená suma nezapočítala na nájomné. Vzhľadom k tomu mal súd
zato, že uznesením Mestského zastupiteľstva Púchov č. 47/2004 zo dňa 28.04.2004 nebola, v zmysle
§ 11 ods. 4 písm. l) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy o združení (25.06.2004), schválená konkrétna združená investícia žalovaného ako mesta, ktorá
bola dohodnutá v zmluve o združení zo dňa 25.06.2004, a ani účasť žalovaného v združení založenom
uvedenou zmluvou o združení.

27. Na základe zmluvy o združení zo dňa 25.06.2004 sa mal žalovaný stať účastníkom združenia,

ktorého cieľom mala byť rekonštrukcia budovy bývalého Sklenárstva vo vlastníctve žalovaného
v celkovej predpokladanej hodnote 9 116 706,50 Sk, na ktorej sa mal žalovaný podieľať čiastkou
350 000,- Sk a žalobca čiastkou 8 766 706,50 Sk. Dňom zániku združenia sa mali žalobcom
vložené finančné prostriedky v sume 8 766 706,50 Sk stať tzv. „preddavkom“ na nájomné dohodnuté
v zmluve o nájme nebytových priestorov. V prípade, a by tento „preddavok“ na nájomné nebol reálne
spotrebovaný na nájomné (napr. v dôsledku skoršieho ukončenia nájmu žalobcom), žalovanému by

mohla vzniknúť povinnosť nespotrebovaný preddavok vrátiť (napr. podľa žalobcu mala jeho pohľadávka
proti žalovanému po skončení predmetného nájmu reálne predstavovať sumu 214 431,16 €), čo by
mohlo v značnej miere zaťažiť majetok žalovaného. Okrem toho, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o združení bola aj zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.06.2004, ktorou žalovaný
rozhodol o spôsobe užívania majetku (časti budovy), ktorého celková hodnota (celej budovy) zrejme

prevyšovala hodnotu celkovej investície na jeho rekonštrukciu v sume 9 116 706,50 Sk, na dobu
15 rokov s možnosťou predĺženia nájmu, a tiež o možnosti započítania „preddavku“ na nájomné so
splatným, zmluvne dohodnutým nájomným (180 000,- Sk ročne, čo malo predstavovať za 15 rokov sumu
2 700 000,- Sk), príp. inými zmluvne dohodnutými platbami. Dodatkom č. 1 zo dňa 01.03.2005 k zmluve
o nájme nebytových priestorov došlo k navýšeniu tzv. počiatočného stavu predplateného nájomného na

sumu 9 159 953,28 Sk na strane žalobcu, t.j. o sumu 393 246,78 Sk (9 159 953,28 – 8 766 706,50).
Zároveň bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad omeškania prenajímateľa (mesta) s vrátením
nespotrebovaného „preddavku“ – tzv. počiatočného stavu predplateného nájomného, a to v sume 200,-
€ za každý deň omeškania (zo žaloby je zrejmé, že podľa žalobcu táto mala za obdobie 05.02.2020
do 31.1231.12.2023, t.j. za 1 424 dní omeškania predstavovať sumu 284 800,- € (8 579 884,80 Sk).

Z uvedeného vyplýva, že zmluva o združení zo dňa 25.06.2004. zmluva o nájme nebytových priestorov
zo dňa 25.06.2004, ako i Dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.03.2004,
s ohľadom na hodnotu majetku, ktorý je ich predmetom, a tiež výšku pohľadávok a záväzkov, ktoré
upravujú, patria medzi najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku žalovaného (Mesta Púchov). Vzhľadom
k tomu nimi prejavená vôľa žalovaného podlieha rozhodnutiu o ich schválení Mestským zastupiteľstvom

Púchov v zmysle § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu
ich uzatvorenia (25.06.2004; u Dodatku č. 1 ku dňu 01.03.2005), ktoré však v spore preukázané nebolo.

28. Z dôvodu, že zmluva o združení zo dňa 25.06.2004, zmluva o nájme nebytových priestorov zo
dňa 25.06.2004, ako ani Dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.03.2005,

patriace medzi najdôležitejšie úkony Mesta Púchov, týkajúce sa jeho majetku, neboli vopred schválené
Mestským zastupiteľstvom Púchov, mal súd preukázaný ich rozpor s § 11 ods. 4 písm. a) zák. č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o združení (25.06.2004,
uDodatkuč.1k01.03.2005),atedaichabsolútnuneplatnosťpodľa§39Obč.zák..Dôvodomneplatnosti
predmetnej zmluvy o združení podľa § 39 Obč. zák. bol i jej rozpor s § 11 ods. 4 písm. l) zák. č.

369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o združení (25.06.2004).
Na absolútne neplatnú zmluvu o združení zo dňa 25.06.2004 je naviazaná zmluva o nájme nebytových
priestorov zo dňa 25.06.2004, ako aj jej Dodatok č. 1, nakoľko bez uzavretia zmluvy o združení by
strany neuzatvorili ani zmluvu o nájme nebytových priestorov a jej Dodatok č. 1. Okrem toho, zmluva
o nájme nebytových priestorov je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o združení. Aj z tohto dôvodu sa

absolútna neplatnosť zmluvy o združení týka aj predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov a jej
Dodatku č. 1, vrátane dohody o zmluvnej pokute, obsiahnutej v čl. VII bode 2 zmluvy o nájme nebytových
priestorov v znení jej Dodatku č. 1. Na absolútnej neplatnosti uvedených zmlúv a Dodatku č. 1 z dôvodu
ich neschválenia mestským zastupiteľstvom nič nemení ani skutočnosť, že ich účastníci si podľa nich
dlhodobo poskytovali vzájomné plnenie, ktorým sa však nedá konvalidovať absolútne neplatný právny

úkon.

29. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty 65 800,- € (za
obdobie od 05.02.2020 do 31.12.2020, t.j. za 329 dní omeškania), v zmysle § 544 ods. 1, 2 a § 39Obč. zák., zamietol ako nedôvodnú, nakoľko bola uplatnená na základe absolútne neplatnej dohody
o zmluvnej pokute obsiahnutej v čl. VII bode 2 absolútne neplatnej zmluvy o nájme nebytových priestorov
zo dňa 25.06.2004 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.03.2005. V konaní nebola preukázaná povinnosť

žalovaného zaplatiť žalobou uplatnenú zmluvnú pokutu, a teda ani jeho omeškanie s jej zaplatením.
Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. zamietol žalobu i v časti o
zaplatenie 12,5% ročných úrokov z omeškania zo sumy 65 800,- € od 23.01.2024 do zaplatenia.

30. Súd dodáva, že sa stotožňuje s právnym záverom prijatým v uznesení Krajského súdu v Žiline sp.

zn. 9Cdo/138/2020 zo dňa 30.06.2022, v zmysle ktorého mestské zastupiteľstvo nemusí schvaľovať
konkrétnu zmluvu. Ani v tomto prípade prvoinštančný súd nekonštatoval absolútnu neplatnosť
žalovaných zmlúv v zmysle § 39 Obč. zák. z dôvodov, že mestské zastupiteľstvo Púchov neschválilo
jednotlivé, konkrétne žalované zmluvy, ale z dôvodu, že v uznesení č. 47/2004 neboli schválené
ani len ich podstatné náležitosti, na základe ktorých by bolo možné identifikovať aspoň základné
práva a povinnosti strán zo schváleného úkonu a stotožniť ho (na základe posúdenia ich vzájomného

súladu) s príslušnou zmluvou. Za situácie, kedy mestské zastupiteľstvo neschválilo ani výšku pôvodnej
celkovej investície; výšku investície druhej strany (žalobcu) a následne jej navýšenie dodatkom č.
1; „prekvalifikovanie“ finančných prostriedkov zložených žalobcom na účely rekonštrukcie na základe
zmluvy o združení ako preddavku na nájomné dohodnuté v zmluve o nájme nebytových priestorov;
spôsob ich započítania a dokonca ani výšku zmluvne dohodnutého nájomného, ale tiež aj zmluvnú

pokutu, ktorá mohla dosiahnuť napr. až sumu 284 800,- € (podľa tvrdenia žalobcu), nie je možné
konštatovať, že prejav vôle mestského zastupiteľstva o schválení investície v uznesení č. 47/2004 je
určitý a zrozumiteľný, a že by bol v súlade s prejavom vôle obce navonok, prostredníctvom primátora
ako štatutárneho orgánu, v žalovaných zmluvách. Naopak, schválenú investíciu na základe uvedeného
uznesenia nie je možné identifikovať nezameniteľným spôsobom. Absenciu uvedených základných

náležitostí, definujúcich predmetnú investíciu, nemožno nahradiť poukazom na verejnú potrebu alebo
záujem pri rekonštrukcii a užívaní predmetnej budovy. Taktiež ich nemožno zistiť ani výkladom prejavu
vôle za použitia výkladových pravidiel upravených v § 35 Obč. zák. alebo v § 266 ods. 1-4 Obch. zák..
Obzvlášť, ak ide vyslovene o absenciu číselných údajov o výške investície alebo nájomného, ako v tomto
prípade. Vôľa mestského zastupiteľstva je inkorporovaná do jeho uznesenia ako písomného prejavu,

ktorý nemožno následne meniť ani dopĺňať na základe výpovedí jednotlivých poslancov mestského
zastupiteľstva ako svedkov (v tomto prípade svedkyne B. E. F.), keďže títo svoju vôľu už vyjadrili v
uznesení, a tiež nie výpoveďou primátora (či už bývalého alebo súčasného), ktorý v uznesení mestského
zastupiteľstva svoju vôľu neprejavil, ale je najvyšším výkonným orgánom podľa § 13 ods. 1 zák. č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Súd podotýka, že v konaní nebola

tiež preukázaná žiadna objektívna prekážka, ktorá by žalobcovi pred alebo pri podpise predmetných
zmlúv bránila overiť si, ktorý orgán žalovaného je oprávnený v danej veci rozhodovať a akým spôsobom.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný je subjektom verejnej správy (mestom), bolo možné už v čase
uzatvárania predmetných zmlúv predpokladať, že zmluvná voľnosť strán môže byť v tomto prípade
obmedzená rozhodovacou činnosťou mestského zastupiteľstva v zmysle zákona č. 369/1990 Zb.

o obecnom zriadení a zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
31. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/30/2020-84 zo dňa 26.07.2022, na
základe žaloby žalobcu (Mesta Púchov) proti žalovanému 1/ (GODUR, s.r.o.)) a žalovanému 2/ (G.
H. E.), bola uložená žalovanému 2/ povinnosť vypratať predmetnú budovu súp. č. 900 v Púchove
z dôvodu, že nepreukázal, že má právo predmetný nebytový priestor užívať. Voči žalovanému 1/

(GODUR, s.r.o.) bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný
1/ faktickým užívaním nebytového priestoru zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu. Z označeného
rozsudku mal súd zato, že v konaní nebola ako prejudiciálna otázka riešená platnosť zmluvy o združení
zo dňa 25.06.2004, zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.06.2024, ani jej Dodatku č. 1
zo dňa 01.03.2005, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z faktického užívania predmetnej nehnuteľnosti

(u žalovaného 1/ - GODUR, s.r.o. v dôsledku zániku nájmu v zmysle zmluvy o nájme nebytového
priestoru zo dňa 25.06.2004).

32. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. PB-8Cb/22/2020-457 zo dňa 16.08.2024, ktorým bola
zamietnutážalobcaozaplateniesumy214431,16€sprísl.titulomnespotrebovanéhotzv.„počiatočného

stavu predplateného nájomného“ a v ktorom boli zmluva o združení a zmluva o nájme nebytových
priestorov zo dňa 25.06.2004, ako i Dodatok č. 1 zo dňa 01.03.2005 posúdené ako absolútne neplatné
v zmysle § 39 Obč. zák. z dôvodu ich neschválenia Mestským zastupiteľstvom Púchov, doteraz
nenadobudol právoplatnosť z dôvodu odvolania podaného proti nemu žalobcom, a preto posúdeniepredmetných zmlúv ako neplatných v ňom doteraz nebolo ako prejudiciálna otázka právoplatne
rozhodnuté.

33. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 13C/47/2021-149 zo dňa 14.10.2022 bola
zamietnutá žaloba žalobcu proti žalovanému o určenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
Označený rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
5Co/16/2023-202 zo dňa 20.09.2023. Odvolací súd v odôvodnení označeného rozsudku (bod 12
odôvodnenia) uviedol, že otázku platnosti zmluvy o združení do konania nevniesla ani jedna zo strán.

Aj keď konajúci súd musí prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu ex offo, pri absencii
tvrdení strán sporu odôvodňujúcich absolútnu neplatnosť právnych úkonov týkajúcich sa rekonštrukcie
predmetnej budovy a za stavu, kedy niektorý z dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu nevyšiel
v konaní najavo, súd prvej inštancie správne vychádzal z prezumpcie platnosti dotknutých právnych
úkonov strán sporu a osobitne sa ďalej touto otázkou nezaoberal. Z uvedeného vyplýva, že ani v týchto
rozsudkoch nebola právoplatne rozhodnutá otázka absolútnej neplatnosti žalovaných zmlúv, a to aj

sprihliadnutímnato,žeažvkonaniachvedenýchOkresnýmsúdomTrenčínpodsp.zn.PB-8Cb/22/2020
a sp. zn. 36Cb/9/2024, na základe námietok žalovaného, vyšli najavo dôvody ich neplatnosti v zmysle
§ 39 Obč. zák. (neschválenie mestským zastupiteľstvom).

34. Konanie žalobcu, ktorý sa v uvedených civilných sporových konaniach domáhal určenia vlastníctva

a vrátenia nespotrebovanej časti tzv. počiatočného stavu predplateného nájomného a v tomto konaní
zaplateniazmluvnejpokuty,niejevrozporesdobrýmimravmivzmysle§3ods.1Obč.zák.,anipoctivým
obchodným stykom v zmysle § 265 Obch. zák., keďže nejde o konania ktoré by si navzájom konkurovali,
i keď spolu skutkovo súvisia, nakoľko sa opierajú o rovnaké zmluvy (zmluva o združení a zmluva o nájme
nebytových priestorov). Napriek tomu však ide o samostatné práva, príp. sankciu.

35. Námietku žalovaného, spočívajúcu v absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov
zo dňa 25.06.2004 z dôvodu, že jej predmetom bol neskolaudovaný nebytový priestor, súd posúdil ako
neopodstatnenú, nakoľko podľa čl. V bodu 1 uvedenej zmluvy bola predmetná zmluva uzatvorená na
obdobie 15 rokov, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia vzťahujúceho

sa k budove, to znamená, že nájom mal začať až dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/945/2013.

36. Z čl. V bodu 1 prvej vety zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.06.2004 vyplýva, že
zmluvne dohodnutý nájom mal trvať 15 rokov, počnúc dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia

vzťahujúceho sa k budove a predmete nájmu. Doba trvania nájmu bola teda v predmetnej zmluve
o nájme nebytových priestorov dohodnutá určite a zrozumiteľne, a preto súd nezistil dôvod neplatnosti
tejto zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.. Súd mal tiež zato, že rozhodnutie R 41/2019, na ktoré
poukazoval v konaní žalovaný, nerieši otázku, či má byť doba nájmu vymedzená konkrétnymi dátumami,
ale možnosť aplikácie ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. na nájom nebytového priestoru.

37. Súd nevykonal v spore dokazovanie pripojením a oboznámením spisov Okresného súdu Trenčín
sp. zn. PB-8Cb/22/2022, sp. zn. PB-13C/47/2021 a sp. zn. PB—14Cb/30/2020, nakoľko z označených
spisov boli v tomto konaní pripojené príslušné rozsudky prvoinštančných súdov i rozsudok a uznesenie
odvolacieho súdu. Okrem toho, uvedené spisy sú dôkazmi vedenia súdnych konaní, ktoré nebolo

medzi stranami sporné. Strany sporu z uvedených spisov nežiadali pripojiť konkrétne listiny ako
dôkazy. Súd v konaní tiež nevykonal dokazovanie výsluchom súčasnej primátorky žalovaného, ako ani
oboznámením sa s materiálmi predkladanými v súvislosti s rekonštrukciou poslancom na mestskom
zastupiteľstve dňa 28.04.2004 a na mestskej rade 14.04.2004, nakoľko mal zato, že žalobca mohol
uvedené dôkazy v spore navrhnúť už skôr, minimálne aspoň pred pojednávaním konaným dňa

06.11.2024, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, tak, aby kvôli
ich vykonaniu súd nemusel odročiť uvedené pojednávanie. Vzhľadom k tomu mal súd zato, že,
v zmysle § 153 ods. 1, 2 CSP, uvedené dôkazy neboli žalobcom navrhnuté včas, v dôsledku čoho
na ne neprihliadol. Okrem toho, vôľu mestského zastupiteľstva, inkorporovanú do jeho uznesenia
zo dňa 28.04.2024, nemožno zmeniť ani výsluchom súčasnej primátorky. Taktiež, najmä vzhľadom

k absencii výšky investície a výšky nájomného v uznesení ako písomnom prejave, súd mal za to, že
ak v uznesení chýbajú aspoň základné identifikačné údaje, ktoré by identifikovali schválenú investíciu
nezameniteľným spôsobom, umožňujúcim jej stotožnenie s príslušnými zmluvami, nie je možné ichnahradiť materiálmi predkladanými poslancom v súvislosti s predmetnou rekonštrukciou na zasadnutí
Mestského zastupiteľstva Púchov dňa 28.04.2004.

38. Prvoinštančný súd, v zmysle § 220 ods. 3 CSP, konštatuje, že v tomto rozsudku sa neodklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe a jeho prijaté právne závery nie sú v rozpore s rozhodnutiami iných súdov,
na ktoré poukázali strany sporu v tomto konaní.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi
náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.