Rozsudok – Ostatné ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56Cb/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124201185
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124201185.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu:

BFF Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO:
44 414 315, zastúpený: Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., advokát, so sídlom Stará Vajnorská 2672/90, 831
04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 124 182, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s
poliklinikouŽilina,sosídlomVojtechaSpanyola43,01207Žilina,IČO:17335825,zastúpený:AdvokAAt
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 52 998 215, o zaplatenie 1.026.510,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.026.510,01 eur s úrokom z omeškania vo výške

12,5% ročne zo sumy 171.509,28 eur od 26.1.2024 do zaplatenia, vo výške 12,75% ročne zo sumy
148.425,06 eur od 26.1.2024 do zaplatenia, vo výške 13% ročne zo sumy 127.909,69 eur od 26.1.2024
do zaplatenia, vo výške 13,25% ročne zo sumy 267.833,65 eur od 26.1.2024 do zaplatenia, vo výške
13,5%ročnezosumy50.231,58eurod26.1.2024dozaplateniaapaušálnunáhradunákladovspojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 7.880,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.01.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť mu sumu 1.026.510,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 171.509,28
eur od 26.01.2024 do zaplatenia, 12,75 % ročne zo sumy 148.425,06 eur od 26.01.2024 do zaplatenia,
13 % ročne zo sumy 127.909,69 eur od 26.01.2024 do zaplatenia, 13,25 % ročne zo sumy 267.833,65
eur od 26.01.2024 do zaplatenia, 13,5 % ročne zo sumy 50.231,58 eur od 26.01.2024 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 7.880,- eur a trovy konania.

2. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že voči žalovanému disponuje 197 pohľadávkami,

ktorých pôvodným vlastníkom bola spoločnosť A. – X. B. C. D. B., B. B. E. F. X, XXX XX G., H.:
XX XXX XXX (ďalej aj len A. alebo pôvodný veriteľ) v celkovej výške istiny 765.909,26 eur plus
k nim prislúchajúceho originálneho úroku z omeškania plynúceho odo dňa nasledujúceho po dni,
kedy žalobca ako ručiteľ plnil pôvodnému veriteľovi dlhy žalovaného, ktorý bol s ich zaplatením
v omeškaní a originálnym nárokom na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Zároveň žalobca disponuje voči žalovanému nárokom v sume 245.643,68 eur predstavujúcim výšku
kapitalizovaných úrokov z omeškania patriacich pôvodnému veriteľovi voči žalovanému v zmysle faktúry

č. XXXXXXXXX zo 14.09.2023 na sumu 23.299,58 eur a faktúry č. XXXXXXXXX zo 14.09.2023 na
sumu 222.344,10 eur. Ide o úroky z omeškania kapitalizované za obdobie, ktoré predchádzalo plneniu
z titulu ručenia žalobcom. Kapitalizáciu a vystavenie faktúry vykonal pôvodný veriteľ žalovaného.
Žalobca dňa 21.09.2023 vystavil ručiteľské vyhlásenie v prospech pôvodného veriteľa za žalovaného.Vlastníkom197pohľadávokakapitalizovanýchúrokovzomeškaniasastalvsúlades§308Obchodného
zákonníka vstupom do práv pôvodného veriteľa. V dôsledku zaplatenia istín pohľadávok z titulu ručenia
sa žalobca stal na základe zákonnej cesie aj vlastníkom originálneho príslušenstva týchto pohľadávok

v podobe úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca ako ručiteľ plnil dlžné
istiny veriteľovi žalovaného a príslušenstva v podobe nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky. Vyhlásením z 21.09.2023 sa žalobca zaviazal, že ako ručiteľ žalovaného
dlžníka uspokojí veriteľa žalovaného, ak žalovaný neuhradí svoj dlh voči veriteľovi do súhrnnej výšky
1.605.800,09 eur do 14 dní od doručenia výzvy na plnenie. Ručiteľské vyhlásenie poskytol žalobca

na obdobie do 15.10.2023. Výzvou z 27.09.2023, doručenou žalovanému 29.09.2023 pôvodný veriteľ
vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávok vo výške 765.909,26 eur a kapitalizovaných úrokov
z omeškania na základe faktúry č. XXXXXXXXX v sume 277.635,53 eur a faktúry č. XXXXXXXXX
v sume 23.299,58 eur, spolu 1.066.844,37 eur do 7 pracovných dní od doručenia výzvy. Zároveň ho
upozornil, že ak pohľadávky neuhradí, vyzve na plnenie ručiteľa na základe ručiteľského vyhlásenia
z 21.09.2023. Žalovaný dlh pôvodnému veriteľovi neuhradil. Pôvodný veriteľ výzvou z 12.10.2023

doručenou žalobcovi 13.10.2023 vyzval žalobcu na plnenie. Prílohou výzvy bol zoznam faktúr, z ktorých
uplatnený nárok pozostáva. Žalobca Oznámením z 13.10.2023, doručeným žalovanému 16.10.2023
informoval žalovaného o uplatnení nárokov z ručenia a požiadal ho, aby mu oznámil prípadné námietky
voči veriteľovi. Žalovaný reagoval listom z 23.10.2023, v ktorom žiadne relevantné námietky neuviedol,
len vzniesol námietku premlčania voči kapitalizovaným úrokom z omeškania z faktúry č. XXXXXXXXX.

Žalobca dňa 01.12.2023 poskytol plnenie pôvodnému veriteľovi vo výške istiny 765.909,26 eur
a kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 245.643,38 eur, a to 222.344,10 eur na základe faktúry
pôvodného veriteľa č. XXXXXXXXX a vo výške 23.299,58 eur na základe faktúry pôvodného veriteľa č.
XXXXXXXXX.Listomzo04.12.2023,doručeným08.12.2023žalobcaoznámilžalovanémusplneniejeho
záväzkov voči pôvodnému veriteľovi, pričom súčasťou oznámenia bola aj tabuľka identifikujúca záväzky

žalovaného. Žalobca disponuje voči žalovanému na základe plnenia z titulu ručiteľského vyhlásenia
z 21.09.2023 197 pohľadávkami čo do istiny na základe 197 faktúr celkom v sume 765.909,26 eur
vrátane originálneho úroku z omeškania od 02.12.2023, čo je deň nasledujúci po poskytnutí plnenia
veriteľovi, pričom sadzbu úroku z omeškania uplatňuje podľa pôvodného okamihu vzniku omeškania
žalovaného dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr. Ďalej disponuje originálnym nárokom na

paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur za každú uplatnenú
faktúru, spolu 7.880,- eur, pričom s odkazom na rozhodnutia odvolacích súdov, Najvyššieho súdu
SlovenskejrepublikyaSúdnehodvoraEurópskejúniežalobcaobjasnildôvodnosťjejuplatneniavtakejto
výške, resp. vo vzťahu ku každej žalovaným neuhradenej faktúre vystavenej pôvodným veriteľom. Ďalej
žalobca disponuje pohľadávkou z titulu kapitalizovaných úrokov z omeškania pôvodným veriteľom vo

výške 245.643,38 eur. Súčasťou podanej žaloby je tabuľka predkladaná žalobcom vo vzťahu k plneniu
v zmysle ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023, z obsahu ktorej vyplýva, ktorá faktúra tvorí základ
žalovaného nároku uvedením dátumu vystavenia, čísla faktúry, variabilného symbolu, dátumu splatnosti
a sumy istiny, na ktorú bola vystavená. S poukazom na uvedené sa žalobca podanou žalobou domáha
zaplatenia istiny 197 pohľadávok pôvodného veriteľa vo výške 765.909,26 eur, pôvodným veriteľom

kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 245.643,38 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo
výške 14.957,07 eur zo sumy jednotlivých istín od 02.12.2023 do podania žaloby 25.01.2024, pričom ich
výpočet objasňuje žalobca v Článku IV. Žaloby, a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 197 x 40,- eur, spolu 7.880,- eur.

3. V prílohe žaloby žalobca predložil Ručiteľské vyhlásenie z 21.09.2023 – č.l. 22 spisu vrátane Prílohy
č. 1 – č.l. 23 rub a nasledujúce spisu, Výzvu na plnenie adresovanú pôvodným veriteľom žalovanému
z 27.09.2023 spolu s prílohami a dokladom o doručení žalovanému 29.09.2023 – č.l. 28 a nasledujúce
spisu, Výzvu na plnenie a uplatnenie záväzku z ručenia pôvodným veriteľom voči žalobcovi z 12.10.2023
spolu s prílohami – č.l. 23 a nasledujúce spisu, Oznámenie o plnení z ručenia zo 04.12.2023 adresované

žalobcom žalovanému spolu s prílohou – č.l. 38 a nasledujúce spisu. Oznámenie o plnení z ručenia zo
04.12.2023 spolu s prílohou bolo predložené žalobcom v prílohách žaloby dvakrát (č.l. 38 a nasledujúce
spisu a č.l. 43 a nasledujúce spisu), pričom súčasťou príloh žaloby nebolo Oznámenie o uplatnení
si nárokov z ručenia z 13.10.2023 adresované žalobcom žalovanému, doručené žalovanému dňa
16.10.2023 v zmysle doručenky, ktorá je prílohou žaloby na č.l. 42 spisu. Súčasťou príloh žaloby bol

ďalej list žalovaného adresovaný žalobcovi 23.10.2023 označený ako Oznámenie o uplatnení si nárokov
zručenia–námietky–č.l.48spisuspolustabuľkounač.l.49spisuoznačenouakoúrokyzomeškaniaza
oneskorenú úhradu faktúr za dodaný tovar – faktúry uhradené obsahujúcu výpočet úrokov z omeškania
k 11.09.2023.4. Žalobca v prílohe žaloby ako aj v ďalšom priebehu konania predkladal do obsahu spisového
materiálu rozhodnutia prvoinštančných a odvolacích súdov Slovenskej republiky v skutkovo a právne

obdobných veciach, ktoré však nemajú vo vzťahu k uplatnenému nároku charakter listinných dôkazných
prostriedkov ani nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle Čl. 2
ods. 2 Základných princípov CSP.

5. Podaním doručeným súdu 11.04.2024 žalobca predložil do obsahu spisového materiálu penalizačnú

faktúru č. XXXXXXXXX zo 14.09.2023 na sumu 23.299,58 eur – č.l. 129 spisu a penalizačnú faktúru č.
XXXXXXXXX zo 14.09.2023 na sumu 277.635,53 eur splatnú 21.09.2023 – č.l. 130 rub spisu.

6. Dňa 12.04.2024 žalobca predložil do obsahu spisového materiálu pre potreby súdu a pre potreby
žalovaného dva DVD nosiče, vo vzťahu ku ktorým uviedol, že sa na nich nachádzajú faktúry
a objednávky, pričom zároveň na DVD nosičoch sú aj také faktúry a doklady, ktoré s konaním

v prejednávanej veci nesúvisia, avšak takýmto spôsobom ich dal žalobcovi k dispozícii pred podaním
žaloby pôvodný veriteľ. Uviedol, že na DVD nosičoch je možné vyhľadávať na základe čísla faktúry
a žalovaný bude vedieť cez vyhľadávanie na DVD nosiči skontrolovať príslušnú dokumentáciu v zmysle
tabuľky uvedenej v žalobe.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe označil nárok za nepreukázaný. Poukázal na to, že žalobca
predložil zoznam 197 pohľadávok – faktúr pôvodného veriteľa, ktoré mali byť vystavené žalovanému.
Samotné faktúry však žalobca nepredložil, preto sa žalovaný k nároku nevie vyjadriť a nevie posúdiť,
čo malo byť ich obsahom a či boli vystavené oprávnene. Taktiež žalobca nepredložil dokumenty
s nimi súvisiace (kúpne zmluvy, objednávky, preberacie protokoly), preto sa žalovaný nevie vyjadriť

k otázke omeškania z jeho strany, ktoré súvisí s faktúrami pôvodného veriteľa na kapitalizované úroky
z omeškania. V nadväznosti na uvedené žalovaný nemôže akceptovať ani nárok žalobcu vo výške
14.957,07 eur predstavujúci ďalšie úroky z omeškania od 02.12.2023 do 25.01.2024, ani ďalšie úroky
z omeškania od 26.01.2024 do zaplatenia, nakoľko žalobca nepreukázal, že k omeškaniu žalovaného
došlo. Žalobca taktiež nepreukázal nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky za každú pohľadávku samostatne. Vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu z 21.09.2023
žalovaný uviedol, že prílohou bol zoznam pohľadávok, z ktorých vyplýva, že sa má jednať o faktúry,
nie však akého subjektu sa mali týkať a čo bolo ich obsahom. Taktiež namietol, že nebola žalobcom
predložená Zmluva o poskytovaní finančných služieb č. I./XXXX z 13.09.2023, ako ani predložené
potvrdenie, že žalobca pôvodnému veriteľovi reálne niečo uhradil. Poskytnutie plnenia z ručenia tak

žalovaný považuje za nepreukázané. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ručenie žalobcu malo trvať
do 15.10.2023. Úhrada záväzkov žalovaného pôvodnému veriteľovi mala byť vykonaná 01.12.2023.
Žalobca poukázal na výzvu pôvodného veriteľa z 12.10.2023 na plnenie žalobcovi, ktorá mu mala byť
doručená 13.10.2023, čo však žalobca nepreukázal. Vo väzbe na uvedené žalovaný namietol, že neboli
preukázané zákonné náležitosti ručenia, ani úkony súvisiace s uplatnením ručenia voči žalovanému.

Prijatie ručenia zo strany pôvodného veriteľa zároveň označil za rozporné s Všeobecnými obchodnými
podmienkami žalovaného bod 2.3.46, ktoré sú dostupné na jeho webovej stránke. Uvedená podmienka
bola zakotvená aj v kúpnej zmluve s obchodnými partnermi. Z uvedeného dôvodu ručenie považuje za
neplatné a žalobu žiadal zamietnuť.

8. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení poukázal na to, že pred vyjadrením žalovaného doručil
DVD nosič, na ktorom sú dodacie listy a faktúry preukazujúce dodanie liekov, liečiva a iného
zdravotníckeho materiálu žalovanému pôvodným veriteľom, ktorý je jeho dodávateľom. Predmetné
faktúry našiel žalobca aj na webovej stránke žalovaného vrátane dvoch penalizačných faktúr, ktoré
sa týkajú kapitalizovaných úrokov z omeškania. Žalovaný ako subjekt verejného práva je povinný

dodávateľské faktúry zverejňovať. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie ďalších úrokov z omeškania,
tak z faktúr je zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní s ich zaplatením pôvodnému veriteľovi. Nakoľko
ich neuhradil, pôvodný veriteľ sa obrátil na žalobcu ako ručiteľa, aby plnil namiesto žalovaného.
Plnením žalobcu sa omeškanie žalovaného nepozastavilo, zmenila sa len osoba veriteľa žalovaného
z dodávateľa na ručiteľa. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v skutkovo a právne

obdobných veciach, v ktorých bol žalobca úspešný. Vo vzťahu k paušálnej náhrade nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky uviedol, že má na ňu nárok zvlášť za každú fakturovanú pohľadávku. Nie
je pritom povinný preukazovať náklady, ktoré mu s vymáhaním vznikli. Taktiež nie je dôvod, aby
do konania predkladal Zmluvu o poskytnutí financovania uzatvorenú medzi žalobcom a pôvodnýmveriteľom. Žalovaný nie je jej zmluvnou stranou a podmienky na plnenie z ručenia splnené boli, inak by
žalobca ako ručiteľ konal sám proti sebe. Uplatnenie práv z ručenia pôvodným veriteľom včas je zrejmé
z časových súvislostí, kedy oznámenie ručiteľa o uplatnení nárokov z ručenia je zo dňa 13.10.2023,

čo bol piatok a toto bolo doručené žalovanému v pondelok 16.10.2023. Faktúry uvedené v prílohe
ručiteľského vyhlásenia sú žalovanému známe, nakoľko sám ich zverejnil na svojej webovej stránke.
Žalobca sa ďalej vyjadril s odkazom na odbornú literatúru k právnym účinkom plnenia z ručenia podľa
Obchodného zákonníka. Na preukázanie plnenia žalobcom pôvodnému veriteľovi predložil potvrdenie
vystavené pôvodným veriteľom dňa 27.02.2024, ktoré potvrdzuje, že okrem iných plnení prijal pôvodný

veriteľ žalovaného dňa 01.12.2023 od žalobcu ako ručiteľa poskytnuté plnenie v zmysle ručiteľského
vyhlásenia z 21.09.2023, t. j. plnenie vo vzťahu k záväzkom žalovaného, ktoré sú predmetom tohto
konania. Celkovo žalobca poskytol pôvodnému veriteľovi plnenie vo výške 5.190,280,98 eur titulom
istiny a 557.824,01 eur titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania, a to spolu vo vzťahu k 11
štátnym zdravotníckym zariadeniam. Na preukázanie uvedeného predložil výpis z bankového účtu
z 01.12.2023. Žalobca sa ďalej vyjadril k odkazu žalovaného na bod 2.3.46 Všeobecných obchodných

podmienok žalovaného, v zmysle ktorého „predávajúci sa zaväzuje, že neprijme vyhlásenie tretej strany
v zmysle § 303 a nasledujúce Obchodného zákonníka ako ručiteľa záväzku vzniknutého na základe
tejto zmluvy/objednávky a teda sa v zmysle § 306 Obchodného zákonníka nebude domáhať splnenia
záväzku vzniknutého na základe tejto zmluvy/objednávky od ručiteľa“. Toto ustanovenia Všeobecných
obchodných podmienok podľa žalobcu nevyvoláva relevantné právne účinky, ktoré ním žalovaný

sledoval. Zákaz ručenia nemožno v podmienkach právnej úpravy ručenia v Obchodnom zákonníku
platne dohodnúť. Dôvody žalobca ďalej uviedol pod bodom a/ až h/ na strane 10 a 11 písomného
vyjadrenia z 24.08.2024, pričom poukázal na rozpor s ustanovením § 574 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, rozpor s kogentným ustanovením § 303 Obchodného zákonníka, ako aj § 304 a 308
Obchodného zákonníka, v nadväznosti na čo vyjadril názor, že dohodou strán nemožno platne vylúčiť

aplikáciukogentnejnormyObchodnéhozákonníka(§263ods.1Obchodnéhozákonníka),vnadväznosti
na čo ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok je absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ by aj toto dojednanie nebolo absolútne neplatné, výkon práv z neho by bol v rozpore
s poctivým obchodným stykom (§ 265 Obchodného zákonníka). Obchodný zákonník pri právnej úprave
ručenia pritom nepozná ustanovenie obdobné § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zároveň ručenie

má iný účel (uspokojenie peňažného nároku veriteľa), než cesia (zmena v osobe veriteľa). Žalobca ďalej
poukázal na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 7/2011/EÚ do ustanovení
§ 369c a § 369d Obchodného zákonníka, ako aj na Článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
vzhľadom na čo štát podľa názoru žalobcu nie je oprávnený prostredníctvom nemocníc obmedzovať
zmluvných partnerov pri nakladaní so svojou pohľadávkou s výnimkou obmedzenia podľa § 525 ods.

2 Občianskeho zákonníka pri zmluvnej cesii. Žalobca taktiež vyjadril svoj názor, prečo nemocnice
začali dávať do zmluvných podmienok, resp. dojednávať s dodávateľmi „zákaz ručenia“. Žalobca
ďalej poukázal na ustanovenie § 332 Obchodného zákonníka upravujúceho splnenie záväzku osobou
odlišnou od dlžníka a zároveň poukázal na to, že dodaním tovaru nedochádza k uzatvoreniu dohody
o zákaze zmluvnej cesie podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

9. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil Potvrdenie o prijatí plnenia na základe ručenia
zo dňa 21.09.2023 vystavené pôvodným veriteľom 27.02.2024 – č.l. 379 spisu a výpis z účtu žalobcu
z 01.12.2023 – č.l. 380 spisu.

10. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci zotrval na tom, že nárok je nedôvodný. K podaniam
žalobcu z 11.04.2024, ktorými predložil dokumenty, faktúry a dodacie listy pôvodného veriteľa žalovaný
uviedol, že dodacie listy neobsahujú potvrdenia o dátume a čase prijatia tovaru, ktoré by boli potvrdené
žalovaným. Žalobca taktiež nepredložil objednávky žalovaného, ktorými by preukázal, že žalovaný
si tovar uvedený v dodacích listoch objednal. Faktúry neobsahujú konkrétne objednávky, spárované

dodacie listy s potvrdením prijatia fakturovaných tovarov, ktoré majú byť ich prílohami. Z odkazu
na internetovú stránku žalovaného, na ktorej majú byť zverejnené dodávateľské faktúry žalobcu,
nie je preukázaný nárok žalobcu. K penalizačným faktúram č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX zo
14.09.2023 uviedol, že tieto majú obsahovať prílohy, z ktorých má byť zrejmé, na základe akých
skutočností boli vyčíslené zákonné úroky z omeškania z neuhradených faktúr, ktoré majú byť po lehote

splatnosti za dodaný tovar. Žalovaný ich preto považuje za nedôvodné. Nemožno objektívne zhodnotiť
vyčíslenú výšku a ani nie je zrejmé, akého obdobia sa uplatnené úroky z omeškania týkajú. Žalobca
nepreukázal, že k omeškaniu žalovaného reálne došlo. Pokiaľ ide o zákaz postúpenia pohľadávok
a ručenia, tento bol do všeobecných podmienok a zmlúv zapracovaný na základe príkazu Ministrazdravotníctva Slovenskej republiky č. 7/2017. Pôvodnému veriteľovi bolo vzhľadom na dlhoročné
obchodné vzťahy známe, že medzi dodávateľmi zdravotníckej techniky, liekov, materiálu a nemocnicami
je zaužívaná nepísaná obchodná zvyklosť akceptovaná už pri vstupe do záväzkovo-právneho vzťahu,

ktorá spočíva na fungovaní vo forme „kreditu“ a neuplatňovania si príslušenstva k pohľadávkam
nesplneným riadne a včas. Nemocnice uspokojujú záväzky voči dodávateľom podľa finančných
schopností priebežne, a to aj po lehote splatnosti, s čím sú dodávatelia uzrozumení a príslušenstvo
nepožadujú. Napriek vedomosti o tejto skutočnosti dodávatelia opakovane vstupujú do obchodných
záväzkových vzťahov s nemocnicami. Sú pritom uzrozumení, že k splneniu pohľadávok dochádza

aj po lehote splatnosti. V prípade úhrady istiny v plnej výške, hoci po lehote splatnosti dodávatelia
nemajúzáujemopríslušenstvotitulomúrokovzomeškaniaalebopaušálnejnáhradynákladovspojených
s uplatnením pohľadávky. Takéto konanie možno vyložiť ako vzdanie sa práva na príslušenstvo zo
strany dodávateľov, resp. jeho dobrovoľné neuplatňovanie v intenciách zaužívanej obchodnej zvyklosti.
Pôvodní dodávatelia zdravotníckeho tovaru príslušenstvo zásadne nepožadujú a zúčastňujú sa štátom
riadenej koncepcie oddlženia. Postup žalobcu považuje žalovaný za nepoctivý. Ide o podnikateľský

subjekt pôsobiaci mimo sféry zdravotníctva, ktorý systematicky odkupuje pohľadávky od dodávateľov
zdravotníckeho tovaru a liekov za odplatu, ktorá pravdepodobne nedosahuje ani výšku istiny. Následne
vymáha pohľadávky zdravotníckych zariadení v plnej výške spolu s príslušenstvom. Zneužíva tým
svoje dominantné ekonomické postavenie a napriek naliehavému verejnému záujmu na zúčastnení sa
koncepcie oddlženia sa tohto procesu nezúčastňuje z dôvodu maximalizácie zisku. Žalovaný zároveň

spochybnil, že žalobca uhradil záväzok vo výške, v akej si ho uplatňuje voči žalovanému. Z opatrnosti
poukázal na to, že pôvodný veriteľ aj žalobca sú platcami DPH. Okrem toho, že žalobca reálne vyplatil
pôvodnému veriteľovi nižšiu sumu ako uplatňuje od žalovaného, bola žalobcovi vrátená suma DPH.
Uplatňovaný nárok žalobcu by tak nebol reálny, ale by bol nižší o DPH. Žalovaný ďalej poukázal na §
308 Obchodného zákonníka. Žalobca v Ručiteľskom vyhlásení z 21.09.2024 uviedol, že za žalovaného

poskytne ručenie do výšky 1.605.800,09 eur. Veriteľ si listom z 12.10.2024 uplatnil voči žalobcovi
1.066.844,37 eur. V oznámení o uplatnení nárokov z ručenia žalobca uviedol žalovanému, že titulom
ručenia uhradil 1.066.844,37 eur. Žalobou sa pritom domáha zaplatenia sumy 1.026.510,01 eur. Žalobca
zároveň predložil potvrdenie veriteľa o prijatí plnenia vo výške 5.190.280,98 eur. Pokiaľ žalobca reálne
nesplnil záväzok, za ktorý ručil a ktorý si veriteľ uplatnil vo výške 1.066.844,37 eur, tak poskytnuté

plnenie žalobcu pôvodnému veriteľovi nenaplnilo znaky § 308 Obchodného zákonníka a nárok žalobcu
je nárokom bez právneho dôvodu, nakoľko žalobca nepredložil Zmluvu o poskytnutí finančných služieb
č. R/01/09/2023 z 13.09.2023, z ktorej by bolo zrejmé, že žalobca za žalovaného uhradil sumu, ktorú si
uplatňuje v tomto konaní. Takéto konanie žalobcu sa prieči dobrým mravom a poctivému obchodnému
styku z dôvodu, že sleduje výlučne maximalizáciu jeho zisku. Zároveň opakovane poukázal na to,

že trvanie ručenia bolo do 15.10.2023. Úhrada mala byť žalobcom vykonaná 01.12.2023. Žalobca
nepreukázal, že mu výzva pôvodného veriteľa z 12.10.2023 bola reálne doručená 13.10.2023. Neboli tak
preukázané zákonné náležitosti ručenia a ručenie považuje žalovaný za neplatné. Žalobca nepreukázal,
resp. nepredložil objednávky a kúpne zmluvy, predložil len dodacie listy, z ktorých nevyplýva, že by
bol žalovanému tovar riadne dodaný, nepreukázal, že faktúry boli žalovanému riadne doručené a že

pôvodnému veriteľovi uhradil sumu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní.

11. V prílohe druhého písomného vyjadrenia vo veci žalovaný predložil Príkaz Ministra zdravotníctva
Slovenskej republiky č. X/XXXX z 25. septembra 2017 – č.l. 400 spisu.

12. Na pojednávaní konanom dňa 20.06.2025 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe
a skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v dovtedajšom priebehu konania. Predložil do obsahu
spisového materiálu Oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia z 13.10.2023 spolu s prílohami (č.l.
440 a nasledujúce spisu), ktorý nedopatrením napriek jeho označeniu ako dôkazu v podanej žalobe
nebol v prílohe žaloby predložený. Poukázal na to, že žalovaný sa k tomuto oznámeniu vyjadroval

prostredníctvom námietok, na ktoré sa odvolával aj vo svojich písomných podaniach. K námietke
žalovaného ohľadne trvania ručiteľského vyhlásenia žalobcu do 15.10.2023 poukázal na časové
súvislosti, že oznámenie o uplatnení nárokov z ručenia bolo doručené poštou žalovanému 16.10.2023.
Zaslaniutohtooznámeniamuselpredchádzaťminimálnejedendeň,zčohovyplýva,žeakdo15.10.2023
žalobca ako ručiteľ odovzdal na poštovú prepravu oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia, tak

je zrejmé, že tomu muselo predchádzať doručenie výzvy zo strany pôvodného veriteľa ručiteľovi na
plnenie, ktorá bola doručená ručiteľovi fyzicky dňa 13.10.2023. Pokiaľ žalovaný spochybňuje dodacie
listy, faktúry resp. nepreukázanie samotného dodania tovaru, právny zástupca žalobcu poukázal na
právo dlžníka vzniesť námietky podľa § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré žalovaný nevzniesol,pričom námietky uplatnené v následnom konaní už je potrebné považovať za námietky vznesené po
prekluzívnej lehote. Zároveň poukázal na to, že vo vzťahu k penalizačnej faktúre č. XXXXXXXXX
žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú žalobca zohľadnil nielen vo výške uvedenej žalovaným,

ale do momentu plnenia z ručenia bola premlčaná aj ďalšia časť úrokov z omeškania. Pokiaľ žalovaný
tvrdí, že nedisponuje prílohami týchto penalizačných faktúr, tak žalobca tieto zakladá do obsahu
spisového materiálu, zároveň však poukazuje na námietky žalovaného voči výške úroku z omeškania
vyplývajúcej z jednej z penalizačných faktúr uplatnené v liste z 23.10.2023. Vo vzťahu k námietke
onepreukázanomplnenízručeniavovzťahukpôvodnémuveriteľovižalobcapoukázalnaužpredložené

Potvrdenie o prijatí plnenia na základe ručenia zo dňa 21.09.2023, vystavené pôvodným veriteľom dňa
27.02.2024, avšak vzhľadom na obsah dupliky žalovaného, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu
doručená na vedomie navrhol, aby bol vyzvaný pôvodný veriteľ za účelom potvrdenia konkrétnej
výšky plnenia voči žalovanému. Do obsahu spisového materiálu ďalej predložil Zmluvu o poskytovaní
finančnýchslužiebč.I./XXXXuzatvorenúmedzižalobcomapôvodnýmveriteľom–č.l.466anasledujúce
spisu.

13. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 20.06.2025 zotrvala na procesnej obrane
žalovaného uvedenej v písomných vyjadreniach, žalobu považovala v celom rozsahu za nedôvodnú
a túto žiadala zamietnuť. Nedôvodnosť podanej žaloby videla v tom, že žalobca nepreukázal uplatnený
nárok, nepreukázal, že by došlo k odovzdaniu tovaru, k objednávkam, k doručeniu faktúr a taktiež

nepreukázal vznik nárokov z omeškania, podanie považovala za zmätočné, chaotické a nepresné.
Predložené dokumenty označila za účelovo vytvorené, používané vo všetkých súdnych konaniach.
Žiadala, aby súd na predložené dôkazy neprihliadal, nakoľko žalobca ich mohol predložiť v rámci žaloby
resp. v rámci dupliky a nie až na pojednávaní, kedy už nebola dodržaná zákonná lehota žalovaného 5
dní na prípravu na pojednávanie a že z predložených dokumentov nie je zrejmé, že by žalovaný súhlasil

s uplatneným nárokom, tento celý nárok vrátane úrokov z omeškania namietal. Nie je sporné len to,
že účastníci obchodovali, žalovaný však nároky nepovažoval za konkretizované a nevedel sa k nim
vyjadriť. Konanie žalobcu označila za rozporné s dobrými mravmi za účelom dosahovania zisku, nárok
označila za nepreukázaný a nedôvodný. Uviedla, že by to mohlo spustiť lavínu automatizovaných žalôb
bez akéhokoľvek podkladu.

14. Na návrh žalobcu súd výzvou z 24.06.2025 vyzval spoločnosť A. - X. B. C. D. B., B. B. E. F. X, XXX
XX G., H.: XX XXX XXX (pôvodný veriteľ), aby v lehote 10 dni oznámila súdu, či a v akej výške prijala
dňa 01.12.2023 od žalobcu ako ručiteľa plnenie.

15. Spoločnosť A. reagovala listom zo 14.07.2025 (č.l. 594 spisu), v ktorom uviedla, že dňa 01.12.2023
bolo zo strany spoločnosti žalobcu ako ručiteľa na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 21.09.2023,
vystaveného v prospech pôvodného veriteľa za žalovaného, poskytnuté spoločnosti A. plnenie za
pohľadávky vyplývajúce z objednávok liekov, zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb a následne
vystavených faktúr vo výške istiny 760.394,71 eur platbou na účet spoločnosti a čiastka istiny vo výške

5.514,55eurbolazapočítanádňa12.02.2023spohľadávkamiBFFCentralEuropes.r.o.vočispoločnosti
A.. Dňa 01.12.2023 bolo tiež poskytnuté plnenie úrokov z omeškania v celkovej výške 68.780,23 eur
platbou na účet spoločnosti a čiastka vo výške 176.863,45 eur bola plnená započítaním dňa 12.12.2023
s pohľadávkami BFF Central Europe s.r.o. voči spoločnosti A..

16. Oznámenie spoločnosti A., ktoré je súčasťou spisového materiálu na č.l. 593 až 595 spisu
bolo doručované na vedomie právnemu zástupcovi žalovaného v prílohe prípisu z 21.07.2025
a bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 22.07.2025, ako vyplýva z elektronickej
doručenky na č.l. 625 spisu. Vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní konanom dňa
01.08.2025 ohľadne toho, že s obsahom tohto podania nebola oboznámená, preto súd nepovažoval

za dôvodné, nakoľko oznámenie spoločnosti A. zo dňa 14.07.2025 bolo preukázateľne doručené
právnemu zástupcovi žalovaného dňa 22.07.2025 a prípadné neoboznámenie s obsahom tohto podania
substitučného právneho zástupcu nemôže mať žiadne procesné dôsledky vo vzťahu k splneniu
podmienok na uskutočnenie pojednávania konaného dňa 01.08.2025 a rovnako nemôže byť dôvodom
na to, aby pojednávanie konané dňa 01.08.2025 bolo odročené za účelom, aby právna zástupkyňa

žalovaného tento dokument zaslala na vyjadrenie samotnému žalovanému.

17. Dňa 19.07.2025 bolo súdu doručené podanie žalobcu z uvedeného dátumu označené ako Krátke
vysvetlenie údajov uvedených v Oznámení spoločnosti A. o prijatí plnenia od ručiteľa zo dňa 14.07.2025(č.l. 611 a nasledujúce spisu). Žalobca na vysvetlenie zápočtov spomínaných v oznámení spoločnosti
A. poukázal na to, že podľa Prílohy č. 7 Zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. I./XXXX zo dňa
13.09.2023 mal žalobca voči pôvodnému veriteľovi v súvislosti s vystavením ručiteľského záväzku nárok

na dohodnutú odmenu v sadzbe 0,6 % z ručenia za istinu a 60 % z ručenia za úroky z omeškania zo
zaplatených aj nezaplatených faktúr. Odmena z istiny 765.909,26 eur v sadzbe 0,6 % tak predstavuje
4.595,46 eur bez DPH resp. 5.514,55 eur s DPH, pričom táto odmena za poskytnuté ručenie bola
uhradená pôvodným veriteľom žalobcovi ako ručiteľovi vo forme zápočtu, čo potvrdila vo svojom
vyjadrení aj spoločnosť A.. V dôsledku zápočtu sa žalobca stal vlastníkom pohľadávok v celkovej istine

765.909,26 eur, ako uviedol vo svojej žalobe, nielen nároku v sume 760.394,71 eur, ktorý bankovým
prevodom zaplatil pôvodnému veriteľovi. Odmena v sadzbe 60 % z penalizačných faktúr predstavuje
147.386,21 eur bez DPH resp. 176.863,45 eur s DPH, ktorá bola uhradená pôvodným veriteľom
žalovaného žalobcovi ako ručiteľovi vo forme započítania, čo rovnako potvrdila vo svojom vyjadrení
spoločnosť A.. V dôsledku zápočtu sa tak žalobca stal vlastníkom nároku v časti týkajúcej sa dvoch
penalizačných faktúr vo výške 245.643,68 eur ako uplatnil podanou žalobou, a nie iba nároku v sume

68.780,23 eur, ktorú bankovým prevodom zaplatil pôvodnému veriteľovi.

18. Podanie žalobcu zo dňa 19.07.2025 bolo spolu s prípisom súdu zo dňa 21.07.2025 rovnako
ako oznámenie spoločnosti A. na č.l. 593 až 595 spisu zasielané na vedomie právnemu zástupcovi
žalovaného. Uvedenú zásielku však právny zástupca žalovaného do dňa konania pojednávania

01.08.2025 neprevzal, na základe čoho právna zástupkyňa žalovaného žiadala o odročenie
pojednávania v dôsledku nedodržania lehoty 5 dní na prípravu na pojednávanie.

19. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len CSP), (1) Ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd

na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej
výsluch. (2) Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

20. Neprevzatie prípisu súdu zo dňa 21.7.2025, v prílohe ktorého súd zasielal právnemu zástupcovi

žalovaného na vedomie podanie žalobcu s prílohou na č.l. 611 až 615 spisu, právnym zástupcom
žalovaného do dňa konania pojednávania 1.8.2025, nepovažuje súd za takú skutočnosť, ktorá by
mala viesť k záveru o tom, že právny zástupca žalovaného nemal dostatok času na prípravu na
pojednávanie. Právna zástupkyňa žalovaného vzala termín pojednávania konaného dňa 01.08.2025
na vedomie na pojednávaní konanom dňa 20.06.2025. Právna zástupkyňa žalovaného rovnako mala

vedomosť o tom, že do odročeného termínu pojednávania, ktorý sa následne mal konať 01.08.2025,
bude na návrh žalobcu súdom realizovaná výzva na spoločnosť A. o konkrétnej výške plnenia prijatého
od žalobcu za žalovaného titulom ručiteľského záväzku. Dňa 21.07.2025 súd elektronickou formou
do aktivovanej elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného zasielal dve zásielky, jednu
s obsahom oznámenia spoločnosti A. zo 14.07.2025, ktorú právny zástupca žalovaného prevzal dňa

22.07.2025 a druhú obsahujúcu podanie žalobcu z 19.07.2025 označené ako Krátke vysvetlenie údajov
uvedených v Oznámení spoločnosti A. o prijatí plnenia od ručiteľa zo dňa 14.07.2025, ktorú právny
zástupca žalovaného bez náležitého vysvetlenia do dňa konania pojednávania 01.08.2025 neprevzal.
Pokiaľ však v daný deň prevzal resp. „otvoril“ elektronickú správu, obsahom ktorej bolo oznámenie
o prijatí plnenia, je nepochybné, že mal možnosť sa oboznámiť aj s druhou elektronickou správou,

ktorá mu bola zasielaná zo strany súdu, obsahom ktorej bolo písomné podanie žalobcu z 19.07.2025.
právo právneho zástupcu žalovaného oboznámiť sa s vyjadrením protistrany v zmysle Čl. 9 Základných
princípov CSP tak zachované bolo, právny zástupca žalovaného ho však bez bližšieho vysvetlenia
nevyužil. Zároveň z obsahu spisového materiálu, ako aj vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na
pojednávaní konanom dňa 01.08.2025 vyplýva, že predmetné vyjadrenie zo dňa 19.07.2025 právny

zástupca žalobcu zasielal právnemu zástupcovi žalovaného na elektronickú adresu J. a zároveň na
vedomie asistentke senátu 38Cb elektronickou správou zo dňa 19. júla 2025, odoslanou o 11.49 hod.,
doručenou podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 01.08.2025 právnemu
zástupcovi žalovaného dňa 19.07.2025 o 11.50 hod. Za danej situácie sa súdu javí ako nenáležitá otázka
právnejzástupkynežalovaného,čizostranyprávnehozástupcužalovanéhodošloajkpotvrdeniuprijatia

tohto emailu vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobcu, pokiaľ jeho doručenie výslovne nespochybnila.
Zároveň právna zástupkyňa žalovaného nespochybnila ani skutočnosť vyplývajúcu podľa vyjadrenia
právneho zástupcu žalobcu z elektronického súdneho spisu, že deň pred pojednávaním konaným dňa
01.08.2025 právny zástupca žalovaného nahliadal do elektronického súdneho spisu. Skutočnosť, žesúd ku dňu uskutočnenia pojednávania 01.08.2025 nemal preukázané prevzatie elektronickej správy
právnym zástupcom žalovaného, obsahom ktorej bolo podanie žalobcu zo dňa 19.07.2025, tak nie je
skutočnosťou, ktorá by mohla viesť ku konštatovaniu, že právny zástupca žalovaného nemal zachovanú

lehotu na prípravu na pojednávanie. Podanie žalobcu zo dňa 19.07.2025 obsahuje skutkové tvrdenia
– prostriedky procesného útoku zo strany žalobcu, ktoré zároveň následne boli prednesené právnym
zástupcom žalobcu aj na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025, objasňujúce, prečo výška plnenia
poskytnutého žalobcom ako ručiteľom pôvodnému veriteľovi prevodom na bankový účet pôvodného
veriteľa nezodpovedá výške pohľadávok uplatňovaných žalobcom v tomto konaní, kedy sčasti došlo

k zániku ručiteľského záväzku žalobcu vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi započítaním vzájomných
pohľadávok a záväzkov pôvodného veriteľa a žalobcu vyplývajúcich z titulu ručiteľského záväzku
žalobcu a z titulu záväzku pôvodného veriteľa na zaplatenie odplaty za prevzatie ručiteľského záväzku
žalobcom na základe Zmluvy o poskytovaní finančných služieb, ktorá bola medzi nimi uzatvorená
dňa 13.09.2023. Uvedené skutočnosti pritom vyplývajú už priamo z Oznámenia o prijatí plnenia
vystaveného spoločnosťou A. dňa 14.07.2025, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného

dňa 22.07.2025, napriek čomu sa právny zástupca žalovaného k uvedenému oznámeniu v skutkovej/
vecnej rovine na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025 nevyjadril. Podanie žalobcu zo dňa 19.07.2025
vrátane zopakovania resp. prednesenia skutkových tvrdení, ktoré boli jeho obsahom na pojednávaní
konanom dňa 01.08.2025, bolo len dovysvetlením výšky vzájomných pohľadávok pôvodného veriteľa
a žalobcu s odkazom na konkrétne ustanovenie resp. Prílohu č. 7 Zmluvy o poskytovaní finančných

služieb č. I./XXXX z 13.09.2023. Voči skutkovým tvrdeniam žalobcu a skutočnostiam vyplývajúcim
z Oznámenia o prijatí plnenia od ručiteľa zo dňa 14.07.2025 právna zástupkyňa žalovaného mala
možnosť na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025 namietať vo vecnej rovine, tieto skutočnosti
účinne poprieť uvedením vlastných tvrdení, čo však neučinila a výlučne poukazovala na to, že súd
nemá preukázané doručenie písomného podania žalobcu zo dňa 19.07.2025 právnemu zástupcovi

žalovaného. Pokiaľ aj súd právnej zástupkyni žalovaného na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025 mal
záujem dať priestor na to, aby sa s obsahom Oznámenia o prijatí plnenia od ručiteľa zo dňa 14.07.2025
oboznámila, právna zástupkyňa žalovaného uvedenú možnosť nevyužila a opakovane len žiadala
o odročenie pojednávania za účelom oboznámenia žalovaného s obsahom predložených dokumentov,
čo však súd nepovažoval za dôvodné. Nie je totiž pravdivé tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného,

že Oznámenie spoločnosti A. zo dňa 14.07.2025 jej bolo doručené „krátkou cestou na pojednávaní“,
nakoľko toto bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného do elektronickej schránky dňa 22.07.2025,
ako vyplýva z elektronickej doručenky na č.l. 625 spisu. Právny zástupca žalovaného tak mal dostatočný
časový priestor s jeho obsahom do dňa konania pojednávania oboznámiť žalovaného, pokiaľ to
považoval za potrebné. Zároveň sa súd nestotožňuje ani s vyjadrením právnej zástupkyne žalovaného

v rámci záverečného prednesu, že žalovaný nemal dostatočný priestor na to, aby mohol navrhovať
vykonanie dôkazov, predkladať ich a vyjadrovať sa k ich obsahu, nakoľko uvedenú možnosť mal
žalovaný tak v rámci písomných vyjadrení, ako aj na nariadených termínoch pojednávania v rovnakom
rozsahu, ako žalobca. Opakovane súd zdôrazňuje, že dôvodom na odročenie pojednávania konaného
dňa 01.08.2025 mala byť výlučne tá skutočnosť, že súd nemal preukázané doručenie podania žalobcu

zo dňa 19.07.2025 právnemu zástupcovi žalovaného, hoci toto podanie bolo preukázateľne doručené
právnym zástupcom žalobcu priamo právnemu zástupcovi žalovaného emailom dňa 19.07.2025, právny
zástupca žalovaného mal možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom a toto podanie prevziať rovnako ako
dňa 22.07.2025 prevzal druhú súčasne doručovanú elektronickú zásielku zo strany súdu a zároveň toto
podanie bolo súčasťou elektronického súdneho spisu, do ktorého právny zástupca žalovaného nahliadal

deň pred nariadeným termínom pojednávania. Nič preto nebránilo právnemu zástupcovi žalovaného,
aby na skutkové tvrdenia žalobcu vyplývajúce z tohto podania a zopakované na pojednávaní konanom
dňa 01.08.2025 reagoval vo vecnej rovine, nielen výlučne zotrvávaním na tom, že nemal zachovanú
lehotu 5 dní na prípravu na pojednávanie. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ právna zástupkyňa
žalovaného na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025 navrhla, aby súd na listiny predložené žalobcom

od posledného pojednávania (20.06.2025) neprihliadal z dôvodu porušenia zásady hospodárnosti
konania tak súd uvádza, že od pojednávania konaného vo veci dňa 20.06.2025 neboli zo strany žalobcu
do obsahu spisového materiálu predkladané žiadne nové listinné dôkazné prostriedky a na výzvu súdu
realizovanú na návrh žalobcu bolo doručené výlučne oznámenie spoločnosti A. zo dňa 14.07.2025, ktoré
bolo dňa 22.07.2025 doručené právnemu zástupcovi žalovaného.

21. Podľa ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahymedzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3, 4 a 5 Obchodného zákonníka, (3) Na účely odseku 2 subjektom
verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa
požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov
verejného práva uvedených v písmenách a) až d). (4) Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je
osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný

alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva
podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až
d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu
členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu. (5) Na účely odseku 2 subjektom verejného
práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich
obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.

23. Podľa ustanovenia § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy,
ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou
zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv
spojenýchsdlhopismiazáložnéprávokcennýmpapieromvrozsahuustanovenomosobitnýmzákonom.

24. Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak
dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

25. Podľa ustanovenia § 304 Obchodného zákonníka, (1) Ručením možno zabezpečiť len platný

záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre
nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení
vedel. (2) Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí
od splnenia podmienky.

26. Podľa ustanovenia § 306 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Veriteľ je oprávnený domáhať sa
splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom,
čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo
ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. (2) Ručiteľ môže voči
veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie

pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju
pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

27. Podľa ustanovenia § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí,
nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má

veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

28. Podľa ustanovenia § 309 Obchodného zákonníka, ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka,
môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby
od neho veriteľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník

ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.

29. Podľa ustanovenia § 332 Obchodného zákonníka, (1) Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné
vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým
dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným

spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil. (2) Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou
osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý
je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.

30. Podľa ustanovenia § 574 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej

len Občiansky zákonník), (1) Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že
dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. (2) Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv,
ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.31. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka,(1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom. (2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak
nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia
plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota

splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

33. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,

právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

34. Podľa ustanovenia § 369a Obchodného zákonníka, dlžník, ktorým je subjekt verejného práva podľa

§ 261 ods. 3 a 5, ktorý je v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania najmenej v sadzbe podľa § 369 ods. 2.

35. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o
deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania
s plnením peňažného záväzku.

36. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi

okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

37. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

38. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako ručiteľ
písomným Ručiteľským vyhlásením zo dňa 21.09.2023 – č.l. 22 spisu v súlade s ustanovením § 303

a nasledujúce Obchodného zákonníka vyhlásil, že uspokojí veriteľa A. – X. B. C. D. B., ak mu dlžník
– žalovaný nesplní záväzky z objednávok tovaru a služieb uzavretých medzi dlžníkom a veriteľom
anáslednevystavenýchfaktúraúrokovýchfaktúrvzmysleprílohykručiteľskémuvyhláseniudosúhrnnej
výšky 1.605.800,09 eur. Zároveň ručiteľ vyhlásil, že ručenie trvá do 15.10.2023, pričom vo vzťahu
k vyššie špecifikovaným záväzkom dlžníka preberá ručiteľ týmto ručiteľským vyhlásením ručenie do

súhrnnej výšky 1.605.800,09 eur. Prílohou Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 21.09.2023 bol zoznam
faktúr, ktorý je súčasťou spisového materiálu na č.l. 22 rub až č.l. 27 spisu identifikovaných variabilným
symbolom, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti, sumou na úhradu v súhrnnej výške 1.304.864,98
eur a dvoch faktúr na úroky z omeškania č. XXXXXXXXX na sumu 23.299,58 eur a č. XXXXXXXXX na
sumu 277.635,53 eur, obidve vystavené 14.09.2023, splatné 21.09.2023.

39. Vzhľadom na postavenie pôvodného veriteľa A. – X. B. C. D. B. a dlžníka – žalovaného ako
subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil záväzkovo-právny vzťah
medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, ktorého sa týka ručiteľské vyhlásenie žalobcu, ako vzťah
obchodno-právny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, kde na jednej strane

záväzkovo-právneho vzťahu vystupoval žalovaný ako subjekt verejného práva (štátna rozpočtová
organizácia) a na druhej strane pôvodný veriteľ ako podnikateľ pri výkone jeho podnikateľskej činnosti,
pričomzáväzkovývzťahsúvisiacisdodávkouzdravotníckehomateriálualiekovsanastranežalovaného
týkal zabezpečovania verejných potrieb. Vzhľadom na uvedené aj ručiteľský záväzok žalobcu súdv nadväznosti na ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka posudzoval v režime Obchodného
zákonníka (§ 303 a nasledujúce Obchodného zákonníka).

40. Vo väzbe na relevantnú právnu úpravu § 303 a nasledujúce Obchodného zákonníka súd Ručiteľské
vyhlásenie žalobcu zo dňa 21.09.2023 posúdil ako platné. Z hľadiska formálnych náležitostí ručiteľské
vyhlásenie žalobcu má písomnú formu a z hľadiska obsahových náležitostí identifikuje subjekty, t.
j. veriteľa, ručiteľa a dlžníka, dostatočne určito identifikuje zabezpečovaný záväzok čo do rozsahu
v súhrnnej výške 1.605.80,09 eur, ako aj zabezpečené záväzky dlžníka vyplývajúce z objednávok

tovaru a služieb uzavretých medzi dlžníkom a veriteľom a následne vystavených faktúr a úrokových
faktúr, ktoré sú obsahom prílohy č. 1 ručiteľského vyhlásenia. Pre dostatočnú identifikáciu ručením
zabezpečených záväzkov vyplývajúcich z dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi pôvodným
veriteľom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je pritom postačujúci odkaz na konkrétne
faktúry vystavené pôvodným veriteľom, identifikované v Prílohe č. 1 k Ručiteľskému vyhláseniu zo
dňa 21.09.2023 variabilným symbolom, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti a sumou na úhradu.

Z obsahu Ručiteľského vyhlásenia žalobcu zo dňa 21.09.2023 taktiež vyplýva vyhlásenie resp. záväzok
ručiteľa, že uspokojí veriteľa pokiaľ dlžník nesplní ďalej identifikované záväzky voči veriteľovi. Ručiteľské
vyhlásenie žalobcu zo dňa 21.09.2023 tak spĺňa obsahové aj formálne náležitosti § 303 a nasledujúce
Obchodného zákonníka, z ktorého pohľadu ho súd vyhodnotil ako ručiteľské vyhlásenie platné. Pokiaľ
v tejto súvislosti vo vzťahu k obsahu Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023 žalovaný namietal, že

prílohou bol zoznam pohľadávok, z ktorých vyplýva, že sa má jednať o faktúry, nie však akého subjektu
sa mali týkať a čo bolo ich obsahom, tak súd opätovne uvádza, že odkaz na riadne identifikovanú faktúru
variabilným symbolom, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti a sumou na úhradu pri identifikácii
ručením zabezpečeného záväzku postačuje, pričom z obsahu ručiteľského vyhlásenia bezpochyby
možno dovodiť, že ide o faktúry vystavené veriteľom A. – X. B. C. D. B. na ťarchu dlžníka Fakultná

nemocnica s poliklinikou Žilina (žalovaný) súvisiace s objednávkami tovaru a služieb medzi dlžníkom
a veriteľom.

41. Žalovaný ručenie žalobcu za jeho záväzky voči pôvodnému veriteľovi v zmysle Ručiteľského
vyhlásenia z 21.09.2023 považoval za neplatné z dôvodu rozporu prijatia ručenia zo strany pôvodného

veriteľa s bodom 2.3.46 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, ktoré majú byť dostupné
na jeho webovej stránke. Predovšetkým súd uvádza, že zo strany žalovaného nebolo predložené
ani citované znenie dotknutého bodu 2.3.46 Všeobecných obchodných podmienok, resp. Všeobecné
obchodné podmienky žalovaného neboli žalovaným do obsahu spisového materiálu predložené a ani
zo strany žalovaného neboli tvrdené konkrétne skutkové okolnosti umožňujúce prijať jednoznačný

záver ohľadne ich znenia a záväznosti v záväzkovo-právnom vzťahu medzi pôvodným veriteľom
a žalovaným z hľadiska naplnenia dikcie ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Znenie
bodu 2.3.46 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného citoval vo svojom písomnom vyjadrení
z 24.08.2024 žalobca, pričom zo žalobcom uvádzaného znenia dotknutého ustanovenia vyplýva
záväzok predávajúceho, že neprijme vyhlásenie tretej strany v zmysle § 303 a nasledujúce Obchodného

zákonníka ako ručiteľa záväzku vzniknutého na základe tejto zmluvy/objednávky a teda sa v zmysle
§ 306 Obchodného zákonníka nebude domáhať splnenia záväzku vzniknutého na základe tejto
zmluvy/objednávky od ručiteľa. Žalovaný v súvislosti so zakomponovaním tohto ustanovenia do jeho
VšeobecnýchobchodnýchpodmienokpoukazovalnaPríkazministrazdravotníctvaSlovenskejrepubliky
č. 7/2017 z 25. septembra 2017 (č.l. 400 spisu).

42. Príkaz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky reguluje právne vzťahy medzi Ministerstvom
zdravotníctva Slovenskej republiky ako ústredným orgánom štátnej správy a jeho podriadenými
organizáciami, avšak bez ďalšieho nie je záväzný pre tretie subjekty, ktoré s organizáciami
podliehajúcimi Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky vstupujú do záväzkovo-právnych

vzťahov súkromno-právneho charakteru. Akékoľvek skutočnosti resp. inštrukcie vyplývajúce z Príkazu
ministra zdravotníctva Slovenskej republiky jemu podriadeným organizáciami sa musia pretaviť do
následne uzatváraných záväzkovo-právnych vzťahov, či to už v režime Občianskeho alebo Obchodného
zákonníka formou a spôsobom, ktorý je v súlade s právnou úpravou vzniku záväzkovo-právnych
vzťahov. Zo samotného Príkazu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky č. X/XXXX z 25. septembra

2017 vyplýva z Článku II. ods. 1 písm. a/ povinnosť štatutárneho orgánu a vedúcich zamestnancov
podriadenie organizácie po nadobudnutí účinnosti tohto Príkazu pri uzatváraní zmlúv a dodatkov k už
uzatvoreným zmluvám, dohodnúť a zapracovať do zmlúv s tretími stranami ustanovenia, ktorými bude
zakázané postúpenie pohľadávok veriteľa podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka bezpredchádzajúceho súhlasu dlžníka a zároveň ustanovenie, ktorým bude v zmluvných podmienkach
dohodnuté, že právny úkon, ktorým budú postúpené pohľadávky veriteľa v rozpore s dohodou dlžníka
podľa predchádzajúcej vety bude podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Súhlas dlžníka je

zároveň platný len za podmienky, že bol na takýto úkon udelený predchádzajúci písomný súhlas
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Uvedený Príkaz tak reflektuje ustanovenie § 525 ods.
2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva možnosť veriteľa a dlžníka dojednať zákaz postúpenia
pohľadávky, resp. možnosť postúpenia pohľadávky len za splnenia konkrétnych podmienok. Uvedené
však nemá relevanciu vo vzťahu k prejednávanej veci, nakoľko žalobca nenadobudol pohľadávku voči

žalovanému postúpením pohľadávky, ale vstupom do práv veriteľa podľa § 308 Obchodného zákonníka.

43.Ručeniejejednýmzinštitútovzabezpečeniazáväzkovvobchodnýchzáväzkovo-právnychvzťahoch.
Platný ručiteľský záväzok vzniká na základe jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa za
podmienky splnenia formálnych a obsahových náležitostí vyplývajúcich z § 303 Obchodného zákonníka,
pričom na vznik ručiteľského záväzku sa nevyžaduje súhlas ani žiaden iný úkon dlžníka. Ustanovenie §

303 Obchodného zákonníka je ustanovenie kogentné a jeho aplikáciu nemožno vylúčiť dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom, obdobne ako je to pri vylúčení možnosti postúpenia pohľadávky v zmysle § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú dohodu medzi veriteľom a dlžníkom zákon výslovne pripúšťa. Na
vznik platného ručiteľského záväzku sa nevyžaduje dohoda zúčastnených subjektov (veriteľa, dlžníka,
ručiteľa) a tento vzniká bez ohľadu na prejavenú vôľu veriteľa alebo dlžníka. Dlžník môže zabrániť vstupu

ručiteľa do právneho postavenia veriteľa výlučne tým, že svoj záväzok voči veriteľovi splní riadne a včas.
Aj z ustanovenia § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva povinnosť veriteľa prijať plnenie jeho
záväzku ponúknuté treťou osobou za podmienky, že plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti
dlžníka, ktorá podmienka v právnom vzťahu medzi pôvodným veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
naplnená je, pričom zákonné ustanovenie priamo predpokladá, že súhlas dlžníka s takýmto plnením nie

je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník
svoj záväzok porušil, t.j. v pomeroch prejednávanej veci sa dostal do omeškania so splnením peňažného
záväzkuvočisvojmuveriteľovi.Plnenímručiteľapritomnedochádzakzmenevobsahuzáväzku,nakoľko
z ustanovenia § 308 Obchodného zákonníka priamo vyplýva, že ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý
ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa.

44. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by dojednanie o nemožnosti prijatia zabezpečenia
záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi ručením obsiahnuté v ustanovení 2.3.46 Všeobecných
obchodných podmienok bolo výsledkom kontraktačného procesu medzi pôvodným veriteľom
a žalovaným upraveného v § 43a a nasled. Občianskeho zákonníka (účinný návrh a účinné prijatie

návrhu) a rovnako vykonaným dokazovaním nebolo preukázané naplnenie dispozície právnej normy
§ 273 Obchodného zákonníka vo vzťahu k všeobecným obchodným podmienkam žalovaného a ich
konkrétnemu zneniu. Zároveň dohoda medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, ktorou by sa pôvodný
veriteľ do budúcna vzdal práva domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa, by bola neplatná pre rozpor
s ustanovením § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko

by išlo o dohodu, ktorou sa veriteľ vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti.

45. Dojednanie pôvodného veriteľa a žalovaného vyplývajúce zo žalobcom citovaného bodu 2.3.46
Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, pokiaľ by aj bolo výsledkom ich zmluvného
konsenzu, ktorým sa pôvodný veriteľ ako predávajúci mal zaviazať neprijať vyhlásenie tretej strany

v zmysle § 303 a nasledujúce Obchodného zákonníka ako ručiteľa záväzku, resp. vzdať práva domáhať
sa splnenia záväzku od ručiteľa, považuje súd za neplatné pre rozpor s kogentným ustanovením §
303 Obchodného zákonníka, ako aj § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovením bodu 2.3.46
Všeobecných obchodných podmienok žalovaného tak nemohlo dôjsť k platnému vylúčeniu inštitútu
zabezpečenia záväzkov v záväzkovo – právnom vzťahu medzi pôvodným veriteľom a žalovaným,

t.j. ručenia žalobcu za záväzky žalovaného voči pôvodnému veriteľovi na uhradenie ceny zmluvného
plnenia na základe zmluvy/objednávky, na ktoré sa všeobecné obchodné podmienky žalovaného
vzťahovali. Akékoľvek ustanovenie všeobecných obchodných podmienok žalovaného nemôže mať
vplyv na platnosť ručiteľského záväzku žalobcu (posudzovanú v kontexte ustanovenia § 303 a nasled.
Obchodného zákonníka) a pokiaľ by aj postup pôvodného veriteľa, ktorý sa domáhal splnenia záväzku

od žalobcu ako ručiteľa odporoval platnej dohode s dlžníkom/žalovaným, ktorej však existenciu
nepovažoval súd za preukázanú, nemalo by to vplyv na uplatnené nároky žalobcu, ktorý splnením
záväzku, za ktorý ručil, nadobudol voči dlžníkovi práva veriteľa. Vo výkone práva pôvodného veriteľadomáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa nevidí súd ani rozpor so zásadami poctivého obchodného
styku, keď jeho predpokladom je nesplnenie záväzku samotným dlžníkom.

46. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, pričom uvedené nebolo v konaní sporné, že pôvodný
veriteľ výzvou z 27.09.2023 – č.l. 28 spisu, preukázateľne doručenou žalovanému dňa 29.09.2023
– č.l. 33 spisu oznámil žalovanému, že na základe vystavených faktúr, ktorých zoznam tvorí prílohu
tejto výzvy a ktoré sa stali splatnými, eviduje voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške istiny
765.909,26 eur, ako aj neuhradenú faktúru č. XXXXXXXXX za úroky z omeškania vypočítané z faktúr

za dodaný tovar, ktoré boli uhradené po lehote splatnosti, vo výške 277.635,53 eur a neuhradenú
faktúru č. XXXXXXXXX, ktorou boli fakturované úroky z omeškania z neuhradených faktúr, ktoré sú po
lehote splatnosti, vo výške 23.299,58 eur. Zároveň pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu vyššie
identifikovaných pohľadávok v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy a zároveň ho upozornil, že ak
v uvedenej lehote nebudú pohľadávky uhradené, vyzve na úhradu ručiteľa BFF Central Europe s.r.o. na
základe Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023. Prílohou výzvy na plnenie bol zoznam neuhradených

faktúr za predaný tovar s dátumom vyhotovenia 26.09.2023 – č.l. 28 rub a nasledujúce spisu, celkom
vystavených na sumu 621.429,41 eur, zoznam neuhradených faktúr za dodaný tovar s dátumom
vyhotovenia z 26.09.2023 – č.l. 30 rub spisu, celkom vystavených na sumu 144.479,85 eur (v súhrne
suma neuhradených faktúr predstavuje 765.909,26 eur), ďalej faktúra č. XXXXXXXXX – č.l. 31 rub
spisu, ktorou boli fakturované zákonné úroky z omeškania z neuhradených faktúr po lehote splatnosti za

dodaný tovar vo výške 23.299,58 eur a faktúra č. XXXXXXXXX – č.l. 32 spisu, ktorou boli fakturované
zákonné úroky z omeškania vypočítané z faktúr za dodaný tovar, ktoré boli uhradené po ich lehote
splatnosti v sume 277.635,53 eur. Žalovaný doručenie výzvy na plnenie zo strany pôvodného veriteľa
účinne nepoprel a ani v priebehu konania neuvádzal, že by vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi na
základe doručenej výzvy na plnenie z 27.09.2023 uplatnil konkrétne námietky voči právnemu základu

a výške pohľadávok z tejto výzvy a jej príloh vyplývajúcich, resp. že by vôbec nejakým spôsobom
na výzvu pôvodného veriteľa na plnenie zo dňa 27.09.2023 reagoval, resp. že by predmetné pohľadávky
veriteľovi uhradil v lehote z tejto výzvy vyplývajúcej. Vzhľadom na uvedené tak súd považoval za
splnenú podmienku pre oprávnenie pôvodného veriteľa domáhať sa splnenia záväzku od žalobcu ako
ručiteľa v zmysle ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. že dlžník nesplnil svoj záväzok

v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

47. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že po márnom uplynutí lehoty vyplývajúcej z výzvy
pôvodného veriteľa na plnenie adresovanej žalovanému ako dlžníkovi dňa 27.09.2023, veriteľ výzvou
z 12.10.2023 – č.l. 34 spisu vyzval žalobcu ako ručiteľa na základe ručiteľského vyhlásenia žalobcu

z 21.09.2023 na splnenie pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému celkom v sume 1.066.844,37
eur pozostávajúcej z istiny vo výške 765.909,26 eur a úrokov z omeškania vo výške 300.935,11 eur,
pričom prílohou tejto výzvy bol zoznam neuhradených faktúr po splatnosti s dátumom vyhotovenia
11.10.2023 – č.l. 34 rub a nasledujúce spisu vystavených v súhrne na sumu istiny 765.909,26 eur, ako
aj faktúry č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX vystavené dňa 14.09.2023 na zákonné úroky z omeškania

v sume 23.299,58 eur a 277.635,53 eur. V konaní pritom nebolo sporné, že výzva pôvodného veriteľa
adresovaná ručiteľovi dňa 12.10.2023 (č.l. 34 a nasledujúce spisu) sa týkala záväzkov na úhradu
ceny zmluvného plnenia a úrokov z omeškania totožných s tými, ktorých sa týkala výzva pôvodného
veriteľa na plnenie adresovaná žalovanému ako dlžníkovi dňa 27.09.2023 (č.l. 28 a nasledujúce spisu)
a taktiež nebolo sporné, že na uvedené peňažné záväzky na úhradu ceny zmluvného plnenia, ako aj

zákonné úroky z omeškania sa vzťahovalo Ručiteľské vyhlásenie žalobcu zo dňa 21.09.2023 v spojení
sidentifikáciouručenímzabezpečenýchzáväzkovvyplývajúcichzPrílohyč.1kRučiteľskémuvyhláseniu
zo dňa 21.09.2023.

48.Žalovanývpriebehukonanianamietal,žežalobcanepreukázal,kedyvýzvanaplnenieztituluručenia

zo dňa 12.10.2023 bola pôvodným veriteľom doručená žalobcovi ako ručiteľovi, a to vo väzbe na dobu
trvania ručenia v zmysle Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023 do 15.10.2023. Žalobca v priebehu
konania uviedol, že predmetná výzva bola doručená žalobcovi osobne dňa 13.10.2023, pričom napriek
opakujúcim sa námietkam žalovaného súd nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach
žalobcu, že pôvodný veriteľ uplatnil voči žalobcovi nároky z ručenia listom z 12.10.2023, doručeným

žalobcovi dňa 13.10.2023, t. j. v rámci doby trvania ručenia do 15.10.2023 v zmysle obsahu ručiteľského
vyhlásenia žalobcu z 21.09.2023. Zároveň otázka, či výzva na plnenie z titulu Ručiteľského vyhlásenia
z 21.09.2023 bola alebo nebola zo strany pôvodného veriteľa doručená žalobcovi v rámci doby trvania
ručenia, nie je relevantná pre posúdenie nárokov žalobcu voči dlžníkovi v prejednávanej veci, ale bolaby relevantná z hľadiska vzájomného vzťahu medzi žalobcom ako ručiteľom a pôvodným veriteľom,
a to aj pri zohľadnení zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní finančných služieb
č. R/01/09/2023 uzavretej medzi žalobcom a pôvodným veriteľom dňa 13.09.2023. Zároveň ďalšie

časové súvislosti tvrdené žalobcom vyplývajúce aj z predložených listinných dôkazných prostriedkov,
ktoré neboli zo strany žalovaného spochybnené, nasvedčujú tvrdeniam žalobcu o doručení výzvy zo
strany pôvodného veriteľa dňa 13.10.2023, nakoľko listom datovaným 13.10.2023 žalobca informoval
o uplatnení nárokov z ručenia žalovaného a tento list bol žalovanému doručený dňa 16.10.2023 poštou,
čo bol pondelok, t. j. najneskôr mohol byť odosielaný poštovou prepravou v nedeľu 15.10.2023, čo

znamená, že najneskôr v tento deň, čo bol posledný deň doby trvania ručenia žalobcu v zmysle
Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023, museli byť nároky pôvodného veriteľa z ručiteľského vyhlásenia
voči žalobcovi uplatnené. Súd preto nepovažoval za potrebné, aby otázka spornosti doručenia tejto
listiny opakovane namietaná žalovaným bola predmetom dokazovania výsluchom H. C. K., ktorý ako
riaditeľ divízie Financií spoločnosti A. – X. B. C. D. B. podpísal oznámenie o prijatí plnenia od ručiteľa zo
dňa 14.07.2025 (č.l. 594 spisu), nakoľko zo skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo ani nevyplýva, že

by išlo o osobu, prostredníctvom ktorej by mala byť výzva pôvodného veriteľa z 12.10.2023 doručená
žalobcovi.

49. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, pričom uvedené nebolo v konaní sporné, že
žalobca listom z 13.10.2023 (č.l. 440 a nasledujúce spisu) oznámil žalovanému uplatnenie nárokov

z ručenia na základe Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023 pôvodným veriteľom týkajúcich sa
pohľadávok z objednávok zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb a následne vystavených faktúr
vo výške 765.909,26 eur s príslušenstvom a úrokov z omeškania v sume 300.935,11 eur. Prílohou
oznámeniaouplatnenínárokovzručeniabolzoznamneuhradenýchfaktúrvystavenýchcelkomnasumu
istiny 765.909,26 eur a faktúry č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX vystavené dňa 14.09.2023 na sumu

úrokov z omeškania vo výške 23.299,58 eur a 277.635,53 eur, spolu s výpočtom úrokov z omeškania
v tabuľke, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č.l. 444 až 465 spisu. Zo strany žalovaného
pritom nebolo v priebehu konania spochybnené, že oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa
13.10.2023spolusprílohami,takakobolopredloženéžalobcomdoobsahuspisovéhomateriálu(č.l.440
a nasledujúce spisu) bolo doručené žalovanému dňa 16.10.2023 (doručenka na č.l. 42 spisu). Listom

z 13.10.2023 žalobca informoval žalovaného o uplatnení nárokov z titulu ručenia a vyzval žalovaného,
aby prípadné námietky, ktoré sú žalovanému známe a ktoré by bol žalovaný oprávnený uplatniť voči
veriteľovi, písomne oznámil žalobcovi do 5 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

50. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a uvedené taktiež nebolo v konaní sporné, že žalovaný

na Oznámenie žalobcu z 13.10.2023 o uplatnení nárokov z ručenia, ktoré mu bolo doručené 16.10.2023
reagoval listom z 23.10.2023 (č.l. 48 spisu). V predmetnom liste označenom ako Oznámenie o uplatnení
si nárokov z ručenia – námietky žalovaný poukázal na to, že obsahom všetkých obchodno-záväzkových
vzťahov, do ktorých vstupuje s jeho obchodnými partnermi, je ustanovenie, v ktorom sa druhá
zmluvná strana zaväzuje neprijať ručiteľské vyhlásenie pod sankciou zmluvnej pokuty vo výške 2

% z hodnoty predmetu zmluvy. Spoločnosť A. sa zaviazala neprijať ručiteľské vyhlásenie. Žalovaný
ďalej poukázal na svoju situáciu, ktorá mu neumožňuje splniť dlh voči veriteľovi naraz a v tak krátkej
dobe, v akej bol vyzvaný na plnenie. Zároveň žalovaný predložil resp. vzniesol námietku voči úrokom
z omeškania bližšie identifikovaným v prílohe tohto listu, ktoré boli pôvodne vyčíslené v prílohe faktúry
č. 223013450 na sumu celkom bez DPH 277.635,53 eur a ktoré sú v zmysle § 392 v spojení s

§ 307 Obchodného zákonníka k 23.10.2023 už premlčané. Žiadal, aby túto námietku premlčania
žalobca uplatnil aj voči pôvodnému veriteľovi. Prílohou listu žalovaného z 23.10.2023 bolo vyčíslenie
premlčaných úrokov z omeškania (č.l. 49 spisu). V konaní pritom nebolo sporné, že žalobca pri
poskytnutí plnenia pôvodnému veriteľovi vznesenú námietku premlčania voči časti uplatnených úrokov
z omeškania zo strany žalovaného akceptoval a taktiež neuhradil pôvodnému veriteľovi aj ďalšiu

ku dňu poskytnutia plnenia premlčanú časť úrokov z omeškania. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, pričom uvedené ani nebolo obsahom procesnej obrany žalovaného v prejednávanej veci,
že by okrem námietky premlčania voči časti uplatnených úrokov z omeškania uplatnil voči pôvodným
veriteľom uplatnenému nároku voči ručiteľovi aj ďalšie akékoľvek iné vecné námietky týkajúce sa ceny
zmluvného plnenia na základe faktúr, ktoré totožne boli prílohou výzvy veriteľa adresovanej žalovanému

dňa 27.09.2023, výzvy veriteľa adresovanej žalobcovi dňa 12.10.2023, ako aj Oznámenia žalobcu
adresovaného žalovanému 13.10.2023 o uplatnení nárokov z ručenia. Je zrejmé, že žalovaný bol
oboznámený s tým, akých pohľadávok pôvodného veriteľa sa uplatnené nároky z ručenia týkali, tieto boli
identifikované číslom faktúry, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti, čiastkou faktúry dlžnou sumoua rovnako bol špecifikovaný výpočet úrokov z omeškania vyúčtovaný pôvodným veriteľom faktúrou č.
XXXXXXXXX a faktúrou č. XXXXXXXXX. Nakoľko v prejednávanej veci už žalovaný ako dlžník nemôže
voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení

správy žalobcu, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia, vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku už
neboli relevantné námietky žalovaného, že žalobca nepredložil samotné faktúry vystavené pôvodným
veriteľom ani dokumenty s nimi súvisiace ako sú kúpne zmluvy, objednávky, preberacie protokoly,
z ktorého dôvodu sa k nároku nevie vyjadriť a nevie posúdiť, čo malo byť ich obsahom a či boli vystavené
oprávnene. Na základe Oznámenia žalobcu o uplatnení nárokov z ručenia z 13.10.2023, ktorým žalobca

zároveň žiadal žalovaného o uplatnenie námietok voči pohľadávkam uplatneným pôvodným veriteľom,
žalovaný žiadne námietky okrem námietky premlčania časti vyčíslených úrokov z omeškania nevzniesol.
Žalovaný nepoprel, že jednotlivé faktúry mu zo strany pôvodného veriteľa boli doručené, nepoprel,
že tieto zverejnil na svojej webovej stránke, a preto nepresvedčivo vyznieva akákoľvek argumentácia
žalovaného ohľadne toho, že nevie posúdiť, čo malo byť obsahom týchto faktúr a či boli vystavené
oprávnene. Žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že po doručení

predmetných faktúr zo strany pôvodného veriteľa akýmkoľvek spôsobom namietal voči ich obsahu alebo
splatnosti resp. výške fakturovanej sumy. Pokiaľ uvádzal, že sa nevie vyjadriť k otázke omeškania
z jeho strany, ktoré súvisí s faktúrami pôvodného veriteľa na kapitalizované úroky z omeškania, tak
súd opätovne dáva do pozornosti žalovaného, že v liste z 23.10.2023 namietol premlčanie práve
v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania, tzn. k otázke omeškania sa vyjadriť vedel. Zo žiadnych

skutočností, ktoré boli v konaní tvrdené stranami, resp. vyplynuli z predložených listinných dôkazných
prostriedkov nevyplýva, že by žalovaný voči faktúram vystaveným pôvodným veriteľom, ktorých sa
týka uplatňovaný nárok v tejto veci, v predsporovej komunikácii vo vecnej rovine namietal, s výhradou
námietky premlčania časti kapitalizovaných úrokov z omeškania.

51. Poskytnutie plnenia na základe Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023 pôvodnému veriteľovi vo
výške istiny 765.909,26 eur a vo výške pôvodným veriteľom kapitalizovaných úrokov z omeškania
vo výške 245.643,38 eur pôvodnému veriteľovi žalobca preukázal potvrdením spoločnosti A. – X.
B. C. D. B. o prijatí plnenia na základe ručenia zo dňa 21.09.2023 datovaným 27.02.2024 (č.l. 379
spisu), z ktorého vyplýva potvrdenie pôvodného veriteľa, že zo strany žalobcu ako ručiteľa na základe

Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 21.09.2023 vystaveného v prospech A. za nižšie označených dlžníkov
vrátane žalovaného bolo spoločnosti A. dňa 01.12.2023 poskytnuté plnenie za pohľadávky dlžníkov
vyplývajúce z objednávok zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb a následne vystavených faktúr
vo výške 5.190.280,98 eur a z vystavených faktúr za úroky z omeškania poskytnuté plnenie vo výške
557.824,01 eur, čo ďalej žalobca preukázal výpisom z účtu zo dňa 01.12.2023 (č.l. 380 spisu). Na

preukázanie splnenia ručením zabezpečeného záväzku žalobca ďalej navrhol vyžiadať vyjadrenie od
pôvodného veriteľa A. – X. B. C. D. B., ktoré bolo na výzvu súdu pôvodným veriteľom doručené
dňa 14.07.2025 (č.l. 593 a nasledujúce spisu), ktoré potvrdzuje skutkové tvrdenie žalobcu, že dňa
01.12.2023akoručiteľnazákladeRučiteľskéhovyhláseniaz21.09.2023poskytolplneniezapohľadávky
vyplývajúce z objednávok liekov, zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb pôvodného veriteľa voči

žalovanému, a to vo výške istiny celkom v sume 765.909,26 eur a z titulu plnenia úrokov z omeškania
vo výške celkom 245.643,68 eur, čo zodpovedá pohľadávkam žalobcu uplatňovaným voči žalovanému
v prejednávanej veci. Z pohľadu nárokov žalobcu pritom nie je relevantné, že časť záväzkov žalovaného
splnil platbou na účet pôvodného veriteľa a časť spôsobom nahrádzajúcim splnenie, a to vzájomným
zápočtom s pohľadávkami voči pôvodnému veriteľovi vyplývajúcimi ručiteľovi zo Zmluvy o poskytovaní

finančnýchslužiebč.I./XXXXzodňa13.09.2023.Uvedenéumožňujeustanovenie§306ods.2posledná
veta Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky
voči veriteľovi. Splnenie záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi žalobca oznámil žalovanému
listom zo 4.12.2023 doručeným žalovanému 8.12.2023, prílohou ktorého bola aj identifikácia splnených
záväzkov (č.l. 43 a nasled. spisu).

52. K listinným dôkazným prostriedkom predkladaným žalobcom na pojednávaní dňa 20.06.2025
súd napriek námietkam žalovaného prihliadol, resp. neaplikoval fakultatívny postup vyplývajúci
z ustanovenia § 153 ods. 2 CSP. Predovšetkým pokiaľ ide o Oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia
z 13.10.2023, toto jednak bolo označené ako dôkaz už v samotnej žalobe, právny zástupca žalobcu

objasnil, že nedopatrením táto listina k žalobe pripojená nebola, ale bola pripojená duplicitne iná listina
a ani samotný žalovaný nijakým spôsobom nespochybňoval, že Oznámením z 13.10.2023 bol žalobcom
informovaný o uplatnení nárokov z ručenia a o predloženie prípadných námietok voči veriteľovi, na čo
žalovaný reagoval listom z 23.10.2023, v ktorom vecne vzniesol námietky voči kapitalizovaným úrokomz omeškania, t. j. musel si byť vedomý spôsobu ich výpočtu pôvodným veriteľom. Pokiaľ ide o Zmluvu
oposkytovanífinančnýchslužiebč.I./XXXXzodňa13.09.2023,tátoboladoobsahuspisovéhomateriálu
predložená žalobcom len na základe vznesených námietok žalovaného, že túto zmluvu do obsahu

nepredložil, avšak sám žalovaný z obsahu tejto zmluvy nedovodzoval žiadne skutočnosti relevantné vo
vzťahu k predmetu tohto konania resp. jeho procesnej obrane v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o návrh
žalobcu na vyžiadanie potvrdenia o prijatí plnenia zo strany spoločnosti A., tak vo vzťahu k tomuto
dôkaznému návrhu súd taktiež nepristúpil k fakultatívnemu uplatneniu zásady sudcovskej koncentrácie
konania v zmysle § 153 ods. 2 CSP za dôkaznej situácie, kedy v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného

k žalobe žalobca v prílohe dupliky predložil potvrdenie o prijatí plnenia z ručenia pôvodného veriteľa,
ako aj výpis z účtu žalobcu (č.l. 379 a 380 spisu), v nadväznosti na čo žalovaný však naďalej považoval
nárok za nepreukázaný. Súd preto dôkaznému návrhu žalobcu na vyžiadanie vyjadrenia od pôvodného
veriteľa, ktorý bol prednesený na pojednávaní dňa 20.06.2025 vyhovel, hoci je potrebné uviesť, že
pochybnosti vnášané do konania žalovaným, že by v rámci plnenia neboli uhradené ručiteľom záväzky
žalovaného, ktorých sa týka nárok v prejednávanej veci v žalobcom tvrdenej výške, neboli žalovaným

nijakým spôsobom špecifikované. Zásadné pochybnosti z ničoho, čo vyšlo v konaní najavo nevyplývajú
a ani žalovaný netvrdil, že nárok na zaplatenie záväzkov voči pôvodnému veriteľovi, ktorých sa týka
nárok žalobcu, by si voči nemu naďalej uplatňoval aj pôvodný veriteľ. Pre odstránenie akýchkoľvek
pochybností vo vzťahu k výške uplatneného nároku však súd považoval dôkazný návrh žalobcu na
vyžiadanie vyjadrenia od spoločnosti A. za dôvodný.

53. Splnením ručením zabezpečeného záväzku žalovaného voči pôvodnému veriteľovi dňa 01.12.2023
žalobca v súlade s ustanovením § 308 Obchodného zákonníka nadobudol voči dlžníkovi práva veriteľa,
t. j. právo domáhať sa voči žalovanému zaplatenia ním nesplneného záväzku, ktorý voči veriteľovi
splnil žalobca ako ručiteľ, vrátane jeho príslušenstva titulom zákonného úroku z omeškania odo dňa

nasledujúceho po dni splatnosti neuhradených faktúr do zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur za každú neuhradenú faktúru. Nárok na úroky
z omeškania pritom žalobca kapitalizoval odo dňa 02.12.2023 do dňa podania žaloby a 25.01.2024
spôsobom objasneným v Článku IV. žaloby vo výške 14.957,07 eur a ďalej si uplatnil nárok na
úrok z omeškania odo dňa 02.12.2023, t. j. odo dňa nasledujúceho po poskytnutí plnenia veriteľovi

v sadzbe podľa pôvodného okamihu vzniku omeškania žalovaného dňom nasledujúcim po dni splatnosti
žalovaným neuhradených faktúr, vystavených pôvodným veriteľom na cenu zmluvného plnenia. Pokiaľ
v tejto súvislosti žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že k omeškaniu žalovaného došlo, tak
súd konštatuje, že omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi,
práva ktorého splnením záväzku žalovaného nadobudol voči žalovanému žalobca ako ručiteľ postupom

podľa ustanovenia § 308 Obchodného zákonníka, nastalo odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
žalovaným neuhradených faktúr, voči ktorej žalovaný účinne nenamietal.

54. Za nedôvodnú vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu titulom úroku z omeškania súd považoval
argumentáciu žalovaného, že pôvodnému veriteľovi malo byť vzhľadom na dlhoročné obchodné vzťahy

známe, že medzi dodávateľmi zdravotníckej techniky, liekov, materiálu a nemocnicami je zaužívaná
nepísaná obchodná zvyklosť akceptovaná už pri vstupe do záväzkovo-právneho vzťahu, ktorá spočíva
na fungovaní na forme kreditu a neuplatňovania si príslušenstva k pohľadávkam nesplneným riadne
a včas. V obchodných záväzkovo-právnych vzťahoch súd nepovažuje bez ďalšieho za akceptovateľnú
argumentáciu žalovaného, že nemocnice uspokojujú záväzky voči dodávateľom podľa finančných

schopností priebežne, a to aj po lehote splatnosti, s čím sú dodávatelia uzrozumení a príslušenstvo
nepožadujú. Postavenie žalovaného, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pôsobí v oblasti
zabezpečovania verejných potrieb, ho nezbavuje v súkromno-právnych záväzkových vzťahoch, do
ktorých vstupuje, plniť svoje záväzky riadne a včas. Zároveň samotná skutočnosť, že žalovaný je
poskytovateľomzdravotníckejstarostlivosti,subjektomzabezpečujúcimverejnépotrebyresp.subjektom

verejného práva neznamená, že jeho veritelia v prípade nie včasného plnenia peňažných záväzkov
žalovaného by sa automaticky mali vzdávať nárokov, ktoré im v prípade omeškania dlžníka so splnením
peňažného záväzku vyplývajú priamo zo zákona. Pokiaľ aj pôvodný veriteľ takýmto spôsobom niekedy
v minulosti postupoval, resp. akceptoval oneskorené plnenie záväzkov žalovaného bez toho, aby
následne si uplatňoval voči žalovanému príslušenstvo pohľadávky, bez ďalšieho to neznamená vzdanie

sa práva na príslušenstvo pohľadávky vo vzťahu k záväzkom žalovaného, ktoré boli uspokojené
žalobcom ako ručiteľom. Je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 369a Obchodného zákonníka, ktorý
obsahuje osobitné ustanovenie o sadzbe úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je subjekt
verejného práva, z ktorého vyplýva, že subjekt verejného práva v prípade, že je v pozícii dlžníka, ktorýje v omeškaní so splnením peňažného záväzku, má čo do výšky úrokov z omeškania sprísnenú pozíciu
spočívajúcu v tom, že spodná hranica úrokov z omeškania nemôže byť nižšia ako výška úrokov určená
právnym predpisom. Ustanovenie § 369a Obchodného zákonníka je pritom kogentné a zmluvné strany

sa od neho nemôžu odchýliť, ani ho vylúčiť. Žalovaný nemôže očakávať, že dodávatelia zdravotníckeho
tovaru, ktorí majú postavenie podnikateľov a dodávky zdravotníckeho tovaru sú výkonom ich
podnikateľskej činnosti, budú dlhodobo akceptovať stav, že nebudú požadovať od nemocníc ako
dlžníkov príslušenstvo pohľadávok neuhradených riadne a včas a budú sa bez ďalšieho zúčastňovať
štátom riadenej koncepcie oddlženia nemocníc. Uvedené je ich právom, nie však povinnosťou. Vznik

obchodnej zvyklosti vo vzťahu k neuplatňovaniu príslušenstva pohľadávok a akceptácie ich oneskorenej
úhrady nemôže žalovaný zakladať na tom, že systematicky plní svoje peňažné záväzky po lehote
splatnosti. Ako už bolo konštatované Obchodný zákonník výslovne upravuje prípad omeškania dlžníka,
ktorým je subjekt verejného práva a nestavia ho v danej situácii do výhodnejšieho postavenia ako iného
dlžníka, ale práve naopak. Nestotožňuje sa súd preto ani s vyjadrením žalovaného, že postup žalobcu by
mal byť nepoctivý, keďže ide o podnikateľský subjekt pôsobiaci mimo sféry zdravotníctva systematicky

odkupujúcipohľadávkyoddodávateľovzdravotníckehotovarualiekovzaodplatu,ktorápodľavyjadrenia
žalovaného pravdepodobne nedosahuje ani výšku istiny a následne ich vymáha od zdravotníckych
zariadení v plnej výške spolu s príslušenstvom. Žalobca je v postavení ručiteľa za záväzky žalovaného,
nejde o prípad, že by odkupoval pohľadávky a následne ich vymáhal od zdravotníckych zariadení
v postavení dlžníkov, ale ide o prípad, kedy žalobca prevzal ručenie za záväzky žalovaného, záväzky

žalovaného splnil a následne v súlade s ustanovením § 308 Obchodného zákonníka nadobudol voči
dlžníkovi práva veriteľa. Je jeho právom domáhať sa splnenia záväzkov od žalovaného, vrátane ich
príslušenstva. V konaní žalobcu súd nevidí rozpor ani s dobrými mravmi, ani so zásadami poctivého
obchodného styku.

55. Ako príslušenstvo pohľadávky žalobca ďalej uplatňoval nárok na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 179 x 40,- eur za každú žalovaným neuhradenú faktúru
pôvodnému veriteľovi, ktorú žalobca uhradil v rámci poskytnutia plnenia titulom ručiteľského záväzku.
V zmysle ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka právo na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vzniká veriteľovi automaticky momentom omeškania dlžníka

bez potreby osobitného upozornenia, pričom nakoľko ide o paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, veriteľ okrem omeškania dlžníka nie je povinný vo vzťahu k uplatnenému
nároku na túto náhradu preukazovať resp. zdôvodňovať žiadne ďalšie skutočnosti. Zároveň s odkazom
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obdo 59/2021 z 30.11.2022, rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-585/20 z 20.10.2022, rozsudok Súdneho dvora Európskej

únie vo veci C-370/21 z 01. decembra 2022, ako aj interpretačné stanovisko /FAQs/ Európskej komisie
k Smernici Európskej únie č. 2011/7/EÚ súd konštatuje, že je daný nárok žalobcu na paušálnu náhradu
nákladov vo výške 40,- eur za každú nezaplatenú faktúru, predmetom ktorej je samostatná dodávka
tovaru, a to aj v tom prípade, ak viaceré pohľadávky sú uplatňované spoločne v jednom konaní.

56.Spoukazomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostisúdpovažovalžalobcomuplatnenýnárokvcelom
rozsahu za skutkovo a právne dôvodný a žalobe žalobcu vyhovel.

57. Súd nepovažoval za potrebné na návrh žalovaného prednesený jeho právnou zástupkyňou na
pojednávaní 1.8.2025 vykonať výsluch H. C. K. za účelom podania vysvetlenia k oznámeniu spoločnosti

A. o prijatí plnenia z ručenia resp. vysvetlenia jeho obsahu a objasnenia otázok súvisiacich s týmto
sporným ručením, nakoľko išlo o neurčito koncipovaný dôkazný návrh, bez identifikácie konkrétnych
sporných skutočností z tohto oznámenia vyplývajúcich resp. iných, ktoré by mali byť výsluchom svedka
preukázané. Taktiež z dôvodov už uvedených v ods. 48. odôvodnenia súd nepovažoval za potrebné
vykonať výsluch navrhovaného svedka k doručovaniu výzvy veriteľa z 12.10.2023.

58. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol
v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).