Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 40Em/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200221
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200221.5

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci návrhu oprávneného otca: Y., narodený XX.XX.XXXX., T. v konaní
právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Michaela Ďuričkovičová, s.r.o., so sídlom Cukrová 14,
811 08 Bratislava, IČO: 51 240 912 proti povinnej matke: P. narodená XX.XX.XXXX, bytom J. T. v
konaní právne zastúpená: Zuzana Kamenská, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP
478/19, Bratislava, IČO: 55 591 787, na výkon rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa:

Y., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného/otca na výkon uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11CoP/169/2024
- 231 zo dňa 03.12.2024 zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 6.8.2024 podaným na Mestský súd Bratislava II sa otec domáhal, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil matke maloletého syna P., nar. XX.X.XXXX., povinnosť
umožniť pobyt maloletého Y., nar. XX.XX.XXXX 8 dní nepretržite počas mesiaca august 2024 v čase
prebiehajúcich letných prázdnin tak, že je oprávnený prevziať maloletého syna dňa 25.8.2024 10.00
hod. a stráviť s nim čas do nedele 31.8.2024 19.00 hod. Zároveň žiadal upraviť styk s maloletým synom

každý párny týždeň v mesiaci počnúc septembrom 2024 v piatok od 17.00 hod do nedele do 19.00
hod nepretržite s tým, že maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho v
mieste bydliska matky odovzdá. Uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 12.9.2024, sp. zn.
40P/102/2024 súd neodkladné opatrenie zamietol, na odvolanie otca Krajský súd v Trnave Uznesením
zo dňa 3.12.2024, sp. zn 11CoP/169/2024, doručeným otcovi dňa 11.12.2024, rozhodnutie súdu 1.
inštancie zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým Y. každý párny týždeň v mesiaci v

sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. tak, že otec si maloletého v
určenom čase prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku ho maloletého matke v mieste jej
bydliska odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho v určenom
čase odovzdať. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj odvolanie voči rozhodnutiu
súdu 1. inštancie otec odôvodnil skutočnosťou, že od februára 2024 nemal možnosť vidieť svojho
syna. Od apríla mu syn prestal zdvíhať aj mobilný telefón. Matka s otcom nekomunikuje, otec tak bez

autoritatívneho rozhodnutia súdu nemá možnosť tráviť so synom ani len obmedzený čas. Odvolací
súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v prejedávanej veci sú splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený styk otca s maloletým synom. Súd
skonštatoval, že z obsahu spisového materiálu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mali otca
vylučovať v spolupodieľaní sa na výchove a starostlivosti o syna, čo môže realizovať len pri realizácii
jeho styku s maloletým. Tak, ako je v živote dieťaťa dôležitá matka, je dôležitým i otec. Matka ako

preferovaný rodič by mala v tomto smere na maloletého aktívne pôsobiť, keď tento je nepochybne pod jej
vplyvom a podporovať stretnutia otca so synom. Odvolací súd poukázal na to, že akákoľvek deformáciavzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Po doručení uznesenia
odvolacieho súdu otec kontaktoval matku i syna, no bezvýsledne. Na pomoc bola kontaktovaná kolízna
opatrovníčka, avšak ani ona nezabezpečila otcovi riadny výkon práva. Styk otca s maloletým synom sa

mal podľa rozhodnutia súdu realizovať dňa 28.12.2024 a 29.12.2024 a následne 11.1.2025 a 12.1.2025,
avšak neúspešne. Otec žije a pracuje v meste A., preto je odkázaný na telefonický kontakt a vopred
danú dohodu. Je zamestnaný ako lekár v zubnej klinike, a je pre neho dôležité čas vycestovania do
Bratislavy vzdialenej cca 350 km riadne plánovať. Taktiež si musí vopred zabezpečiť ubytovanie. V deň
plánovaného styku, dňa 11.1.2025 zaslala matka otcovi sms v znení: „Dobrý deň Y., aj keď ste sa už

neozvali, podľa rozhodnutia súdu ste sa mali tento víkend stretnúť so svojim synom. Považujem za
dôležité informovať Vás, že náš syn sa 30.12.2024 podrobil operácii v Minsku, po ktorej sa ešte stále
zotavuje. Preto Vás žiadam, aby ste rešpektovali jeho zdravie a stretnete sa sním, keď bude náš syn
v poriadku. Pošlem Vám dokumenty, aby ste boli informovaní o jeho stave. Ďakujem za porozumenie.“
Od doručenia sms sa matka ani syn neozvali, matka zdravotnú dokumentáciu nezaslala. Otec nemá
vedomosť o pobyte syna v nemocničnom zariadení, o jeho zdravotnom stave ani o jeho návrate z

Bieloruska, či návšteve školy na Slovensku. Otec nevidel syna takmer 11 mesiacov, s výnimkou pár
náhodných telefonátov a sms, v ktorých ho syn ubezpečil, že je v poriadku, nemá o ňom žiadnu
vedomosť. Bez súhlasu a akejkoľvek vedomosti otca chodieva matka každé tri mesiace do Moskvy.
Dokonca sa otec až z vyjadrenia matky na súd dozvedel, že syn sa v Moskve podrobuje psychologickým
terapiám,čojeprenehoznepokojujúce.PodľajejvyjadreniajeRuskáfederáciasynovedruhéprirodzené

prostredie a berie do úvahy mentalitu prostredia vzhľadom na ich korene (Zo Záznamu z vykonania
terénnej sociálnej práce v rodinnom prostredí matky zo dňa 6.9.2024). Otec ako štátny občan Ukrajiny
vzhľadom na aktuálnu situáciu a vyhlásený vojnový stav má sťažené možnosti cestovania, zvlášť
absolútny zákaz do Ruskej federácie, prípadne Bieloruska, preto jeho strach, že matka zoberie syna
do týchto krajín na dlhšiu dobu, je opodstatnený. Tak ako otec nemal vedomosť o častých návštevách

syna v Rusku - o návštevách zdravotných zariadení, liečení v Moskve, o letnom tábore a pobyte v
Moskve počas letných prázdnin, tak ani o najnovšej operácii v Bielorusku, čo je v príkrom rozpore s
jeho rodičovskými právami. Jeho snaha opätovne nadviazať intenzívny vzťah so synom a prehĺbiť citové
puto je o to intenzívnejšia. Do času odchodu zo spoločnej domácnosti, ktorú navrhovateľ opustil pre
vážne nezhody s matkou, t.č. manželkou v čase rozvodu roku 2022, bol vzťah so synom harmonický,

od malička bol jeho prirodzenou súčasťou a neexistuje žiadny dôvod, prečo by mal byť z jeho života
bez zjavnej príčiny vylúčený. Páve naopak, po takmer roku absencie styku je znovuobnovenie vzťahu
otca a syna nevyhnutné. Aktuálna situácia je výsledkom pomsty manželky v súvislosti s majetkovým
vyrovnaním manželov po rozvode, ktoré prebieha na súde. Maloletý syn sa tak stal rukojemníkom medzi
rodičmi, čomu treba s ohľadom na jeho duševný stav a najlepší záujem dieťaťa dôrazne zabrániť.

Zo správania matky je zrejmé, že syn je pod jej veľkým vplyvom, čo je možné zvrátiť len opätovným
nastolením osobného kontaktu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu o nariadení
výkonu rozhodnutia je nevyhnutné z dôvodu zabránenia následkov intenzívneho negatívneho vplyvu
ťažiskového rodiča, ktorým je matka. Právne svoj návrh odôvodnil ust. §370 a nasl. CMP, zároveň žiadal,
aby súd prijal potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonateľnosti rozhodnutia.

2. K návrhu oprávnený otec pripojil: Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 3.12.2024, sp. zn
11CoP/169/2024; sms matky zo dňa 11.01.2025.

3. Povinná matka sa k návrhu vyjadrila písomne podaním doručeným súdu 28.2.2025, v ktorom

uviedla, že Krajský súd v Trnave rozhodol Uznesením zo dňa 3.12.2024, sp. zn 11CoP/169/2024,
vôbec pri svojom rozhodovaní nezohľadnil vyjadrenie matky k odvolaniu otca, preto v danej veci podala
dňa 7.2.2025 ústavnú sťažnosť. Otec sa od opustenia spoločnej domácnosti v októbri 2022 o syna
nezaujíma, nerieši jeho záujmy či zdravotný stav, neplní si vyživovaciu povinnosť, dobrovoľne na výživu
maloletého neprispieva, neuhrádza mu vzdelávanie, mimoškolské aktivity ani výdavky na lekársku

starostlivosť, všetky potreby maloletého hradí výlučne matka za podpory svojej rodiny. Súd uznesením
zo dňa 13.1.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu
maloletého dieťaťa sumou 200,- Eur mesačne k rukám matky. Otec v návrhu neuviedol, v akom čase,
v akom rozsahu a za akých podmienok malo nastať zo strany matky neplnenie povinnosti umožniť
jeho stretávanie sa so synom. Otec sa prostredníctvom návrhu nátlakovým a šikanóznym spôsobom

domáha stretnutí so synom, ale vôbec neberie ohľad na syna, na jeho zdravotný stav a svoje osobné
záujmy a ciele povyšuje nad záujem dieťaťa. Aktuálna situácia nie je výsledkom pomsty matky súvislosti
s majetkovým vyporiadaním BSM, tak, ako to tvrdí otec, ale je to naopak pomsta otca matke, ktorý to
istom čase prestal rešpektovať ústnu dohodu o vyporiadaní BSM a začal od matky požadovať vysokéfinančné nároky. Keď matka nesplnila tieto finančné požiadavky, začal jej ubližovať a strpčovať život
prostredníctvom súdnych konaní týkajúcich sa ich maloletého syna, o ktorého otec celé roky nejavil
riadny záujem a od odchodu zo spoločnej domácnosti na neho ani finančne neprispieva. Matka nikdy

nebránila otcovi stretávať sa so synom, čo vyplýva aj z predloženej komunikácie rodičov cez aplikáciu
what´s up a vždy, keď sa otec ozval a požiadal o stretnutie, snažila sa syna pozitívne motivovať k
stretnutiu s otcom. Otec v návrhu uvádza, že jeho styk so synom sa v dňoch 28.12. a 29.12.2024
nerealizoval, otec však neuviedol pravdivo dôvod, že na stretnutie so synom neprišiel, matku a ani syna
vôbec nekontaktoval. Otec na základe svojho vlastného rozhodnutia nevyužil svoje právo stretnúť sa

so synom a v návrhu účelovo tvrdí, že styk sa nerealizoval. Ďalšie stretnutie sa mali realizovať v roku
2025 v dňoch 11.1. a 12.1.; 25.1. a 26.1.; 8.2. a 9.2.; a 22.2. a 23.2.. V dňoch 11.1. a 12.1.2025 sa styk
nerealizoval z dôvodu, že maloletý mal dňa 10.1.2025 večer horúčku a necítil sa dobre, preto matka
napísala otcovi 10.1.2025 večer o 21.01 hod. správu, v ktorej ho informovala, že syn sa zotavuje z
operačného zákroku, požiadala ho, aby to rešpektoval a že sa stretnú so synom, keď bude zdravotne
v poriadku, na túto správu otec ani neodpovedal. V dňoch 25.1. a 26.1.2025 sa styk nerealizoval z

dôvodu, že otec si syna neprišiel vyzdvihnúť ani v sobotu, ani v nedeľu, ani sa matke alebo synovi
neozval, rovnako v dňoch 8.2. a 9.2. 2025. Cez víkend 22. a 23.2. 2025 sa styk nerealizoval z dôvodu, že
maloletý bol objednaný na kontrolu u psychiatra dňa 23.2.2025, na kontrolu po operácii 25.2.2025 a na
vyšetrenie 26.2.2025, pričom tieto kontroly je potrebné vykonať v pravidelnom čase a v súlade s pokynmi
lekárov, matka si nemôže vybrať termíny. Z vyššie uvedeného je zrejme, že sa piatich termínov styku

si trikrát neprišiel vyzdvihnúť syna v zmysle súdneho rozhodnutia a na základe vlastného rozhodnutia
nerealizoval úpravu styku. Dva termíny neboli realizované z ospravedlniteľných dôvodov, a to, že bol
maloletý na lekárskych vyšetreniach a zotavoval sa po operácii, čo je preukázané lekárskymi správami.
Matka ďalej namietala tvrdenie otca, že s ním nekomunikuje, že ho neinformuje o zdravotnom stave
syna, návšteve školy, pobytoch v nemocnici, pretože z predložených správ na sociálnych sieťach je

zrejmé, že otec o všetkých týchto skutočnostiach má vedomosť a je preukázané, že otec informácie
o synovi od matky ani nežiada. Otec vždy, keď matku kontaktoval, tak mu odpovedala a súhlasila so
stretnutím so synom s výnimkou obdobia, keď bola so synom mimo územia Slovenskej republiky na
pobyte. Otec od apríla 2024 nekontaktoval syna pravidelne, ale len sporadicky, kontaktoval ho prevažne
v dopoludňajších hodinách, resp. skorých popoludňajších hodinách, kedy nemal v škole alebo počas

mimoškolských aktivít k dispozícii telefón. Nie je pravdou, že maloletý na otca nereagoval, otec však
jeho odpovede ignoroval a nebral žiaden zreteľ na jeho želanie a potreby. Otec ho pri komunikácii so
synom obviňoval, že mu klame, čo maloletý veľmi negatívne prežíval, pretože otcovi hovoril pravdu,
kde sa nachádza. Matka chcela s otcom komunikovať telefonicky 25.10.2024, ale otec jej nedvihol a
večer jej napísal, aby ho kontaktovala iba písomne a cez advokáta. Po podaní návrhu prestať s matkou

komunikovať najskôr telefonicky, potom písomne a prestal komunikovať aj so synom, čím sa podľa
matky otec snaží preukázať svoje zavádzajúce tvrdenia, že matka s ním nekomunikuje. Už predtým otec
k vopred dohodnutým stretnutiam so synom pristupoval nezodpovedne a často sa stávalo, že synovi
sľúbil, že za ním príde a stretnú sa, ale svoj sľub nesplnil a neprišiel, následne bol maloletý sklamaný a
prejavilo sa to jeho zhoršeným psychickým stavom, aj keď sa stretli, otec tento čas využíval výlučne na

získavanie informácií o matke, jej podnikaní a súkromnom živote, nevenoval sa synovi. Ten stretnutia
s otcom vnímal len ako výsluch, ktorý mu bol veľmi nepríjemný a správaním otca bol syn vystavovaný
nadmernémustresuakonfliktulojality.Stresaneistotuzažívalodieťasotcomajpočasspolužitiarodičov,
stávali sa situácie, kedy sa otec počas manželstva kvôli nadmernému požívaniu alkoholu agresívne
správal k matke, udieral ju po rukách, často na ňu kričal a vulgárne nadával v prítomnosti dieťaťa.

Na jeseň 2021, keď bol otec s dieťaťom na termálnom kúpalisku v Maďarsku, nechal ho samého v
detskom bazéne, odišiel do bazéna pre dospelých v inej časti, kde zaspal, maloletý ho nevedel nájsť
a nevedel sa v tejto krajine dohovoriť, odvtedy má tiky a trpí nadmerným stresom, keď sa dostane
do stresovej situácie. Maloletý začal navštevovať psychiatra už v decembri 2021, kedy žili rodičia v
spoločnej domácnosti a otec mal o týchto vyšetreniach vedomosť a súhlasil s nimi. Nie je pravdou, že

sa až vyjadrení matky dozvedel, že chodia so synom často do Moskvy, pretože súhlasil s vycestovaním
maloletého vo Vyhlásení rodičov zo dňa 6.8. 2021, na základe ktorého súhlasil s jeho vycestovaním
do Ruskej federácie, a to v období od 8.9.2021 do 8.9.2024. Tvrdenie otca o obave cestovania matky
so synom do Ruska, ktoré matka navštevuje so synom kvôli lekárskym vyšetreniam alebo za účelom
návštevy rodiny, sú účelové, nedôvodné a ich cieľom je útočiť na matku, znemožniť synovi pravidelné

lekárskej kontroly a kontakt s babkou, ktorá má 78 rokov a nemôže letecky pricestovať za vnukom
do Bratislavy. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v Moskve vyplýva, že u maloletého
boli zistené podstatné príznaky psychickej poruchy psychomotorických tikov, vokalizácie a príznaky
psychickej traumy, ktoré sú v príčinnej súvislosti s prekonaním traumatizujúcej situácie na jeseň 2021,kedy otec stratil syna na kúpalisku v Maďarsku a z toho, že maloletý prekonal výrazný strach počas
stretnutí s otcom z dôvodu jeho agresívneho správania. Vynútením styku otca s maloletým by mohlo
dôjsť k vážnym poruchám správania maloletého a k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Aj z ustálenej

judikatúryESĽPvyplýva,žeajkeďmábyťzáujemdetíarodičovvrovnováhe,zvrchovanýzáujemdieťaťa
môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Povinná matka vyjadrila
presvedčenie, že v danom konaní nie je preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie
výkonu rozhodnutia, a to najmä také chovanie matky, ktorá by si neplnila povinnosť uloženú uznesením,
dieťa otcovi neodovzdala, a nemožno preto konštatovať, že by návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia

bol podaný dôvodne. Je nevyhnutné tiež prihliadať na správanie oprávneného otca, ktorý na základe
vlastného rozhodnutia nerealizoval svoje právo na styk so synom a maloleté dieťa si určenom čase
neprevzal. Preto žiadala návrh zamietnuť.

4. K svojmu vyjadreniu povinná/matka pripojila nasledovné listinné dôkazy: prepúšťacia správa zo
dňa 30.12.2024; lekárske správy zo dňa 23.02.2025, 25.02.2025 a 26.02.2025; komunikácia rodičov;

komunikácia otca so synom; konzultácia lekára psychiatra a psychoterapeuta zo dňa 04.09.2024;
vyhlásenie rodičov maloletého zo dňa 06.08.2021; znalecký posudok.

5. Z vyjadrenia právnej zástupkyne oprávneného na pojednávaní súd zistil, že styk otca s maloletým
sa nerealizuje, otec si vždy vopred zistí, či mu bude styk umožnený, pretože cestuje z A.. Povinnosťou

matky je dieťa na styk pripraviť tak, aby bolo pred bydliskom matky prichystané na odchod s otcom,
otec nemá povinnosť ísť do bytu matky a komunikovať v jej domácnosti s dieťaťom. Od 01.04.2025 do
04.06.2025, kedy bolo posledné pojednávanie, sa styk nerealizoval ani raz. S matkou si volali počas
cesty, otec sa dostavil pred dom, kde býva matka s dieťaťom, ale dieťa nezišlo dole. Neexistuje iná
možnosť ako nariadiť výkon rozhodnutia súdom. Je vo veľkom záujme otca, aby bol styk realizovaný,

záleží mu na tom, možno aj to je spôsob, akým by si našli otec a syn cestu k sebe. Dňa 14.06.2025
otec volal políciu, policajná hliadka skúšala zvoniť do bytu matky, s akým výsledkom polícia preverila
prítomnosť matky a dieťaťa v byte, jej už nie je známe. Syn má otca dlhodobo blokovaného v telefóne,
nevie sa mu dovolať. Otec nezvažoval vstup do bytu, pretože si nechal poradiť od nej ako od právnej
zástupkyne a aj od privolanej policajnej hliadky, aby to nerobil. Dňa 14.06.2025 otec nestál s autom v

areáli, kde sa nachádza byt matky, ani tam stáť nemôže, ale čakal pred autom na parkovisku, ktoré je
za bránou areálu. Právna zástupkyňa otca tam s ním bola osobne od 10,15 hod. a o 11,00 hod. prišla
privolaná policajná hliadka. Otec cestuje z A. 700 km tam a späť, a preto z pochopiteľných dôvodov
už v nedeľu 15.06.2025 neprišiel, keďže mu nebol umožnený styk už v sobotu 14.06.2025. Tvrdenia
povinnej/matky nie sú pravdivé a sú zmätočné, matka na jednej strane tvrdí, že dieťa otca čaká a teší

sa na neho a na druhej strane mu styk s dieťaťom zakáže.

6. Právna zástupkyňa povinnej matky uviedla, že od nariadenia neodkladného opatrenia bolo dvanásť
víkendov, kedy otec mohol realizovať styk so synom, z týchto dvanástich víkendov a dvadsaťštyri
možností, keďže ide o sobotu a nedeľu, prišiel jedenkrát 19.04.2025, kedy sedel v aute, z ktorého ani

nevystúpil.Dňa14.06.2025matkanavrhlaotcovi,abyišielhoredobytu,sosynomsaporozprával,chcela
mu styk umožniť, načo otec nereagoval, ale kontaktoval policajnú hliadku, ktorá sa na miesto dostavila.
Protistrana neprodukovala žiaden dôkaz o tom, že matka bráni dieťaťu v styku s otcom.
7. Kolízny opatrovník navrhol, aby medzi rodičmi prebehlo odborné poradenstvo na ÚPSVaR vo forme
výchovného opatrenia.

8. V rámci záverečného vyjadrenia právna zástupkyňa oprávneného otca zhrnula svoje doterajšie
vyjadrenia a prednesy s dôrazom na skutočnosť, že otec okrem pozitívneho rozhodnutia súdu v danej
veci nemá inú možnosť, ako sa účinne brániť a dosiahnuť styk s dieťaťom.

9. V rámci záverečného vyjadrenia právna zástupkyňa povinnej matky zhrnula svoje doterajšie
vyjadrenia a prednesy a zotrvala na svojom stanovisku, že nariadenie neodkladného opatrenia nie
je v záujme maloletého dieťaťa, pretože by malo negatívny vplyv na zhoršenie psychického stavu
maloletého, ktoré sa má podľa odporúčania lekárov vyhýbať stresovým situáciám a potrebuje stabilné

prostredie. Zároveň môže mať negatívne dôsledky na vývoj vzťahu dieťaťa k otcovi, ako aj na budúci
duševný a citový vývoj dieťaťa. Zdôraznila, že v konaní nebolo preukázané splnenie zákonných
podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia, a preto je návrh otca v celom rozsahu nedôvodný.10. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

11. Podľa § 377 ods. 2 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili

zánik uloženej povinnosti.
Podľa § 377 ods. 4 CMP, odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou,
aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.

12. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „Vyhláška“), súd po

podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré
sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia
zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.
Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky, ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na
sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť

podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie nariadiť po
predchádzajúcomposúdenívhodnostiapredpokladanéhočasutrvanianeodkladnéhoopatreniaosobou,
u ktorej sa má poradenstvo vykonať.

13. Právna úprava vyplývajúca z CMP týkajúca sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v spojení

s vyhláškou MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach
maloletých precizuje postup súdu v rámci vykonávacieho konania a zdôrazňuje ochranu maloletého
dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia, ukladá súdu povinnosť
zohľadňovať nielen správanie sa povinného pri plnení povinností, ale aj správanie sa oprávneného pri
realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého, umožňuje súdu i v

rámci vykonávacieho konania nariadiť neodkladné opatrenie, a to formou sociálneho, psychologického
alebo iného odborného poradenstva. Ustanovenia štvrtej časti CMP dôsledne sledujú dve fázy
exekučného konania, ktoré sa uplatnia i v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, kde v
prvej fáze súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia a v druhej fáze uskutočňuje výkon rozhodnutia.
Konanie o výkon rozhodnutia začína na návrh oprávneného, ako aj bez návrhu (§ 376 CMP). V prvej

fáze, v rámci ktorej súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia, v súlade s § 3 vyhlášky zisťuje, či
sa povinný podrobuje rozhodnutiu. V tomto smere zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení
povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie
sa a názor maloletého. Ak zistí, že možno plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom,
psychologickom alebo inom odbornom poradenstve, môže nariadiť neodkladným opatrením povinnosť

podrobiťsauvedenémuporadenstvu.Nevyhnutnýmpredpokladomprenariadenievýkonurozhodnutiaje
vždy nepochybné zistenie, že povinný dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučným
titulom. V opačnom prípade, teda pri plnení exekučného titulu nemôže byť výkon rozhodnutia nariadený
a súd návrh zamietne. Cieľom vykonávacieho konania je faktické uskutočnenie práva na plnenie,
a teda vynútenie povinnosti niečo plniť štátnou mocou, ktorá povinnosť bola uložená vykonateľným

titulom, pokiaľ k plneniu povinností nedošlo dobrovoľne. Výsledkom vykonávacieho konania má byť
teda splnenie povinnosti určenej vykonateľným exekučným titulom buď dobrovoľne alebo nútene a
nemôže ním byť popretie exekučného titulu. Práve z uvedeného dôvodu a za súčasnej ochrany
záujmov maloletého dieťaťa v tomto type vykonávacieho konania, štvrtá časť CMP v spojení s citovanou
vyhláškou ustanovujú postup súdu smerujúci k realizácii práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho

rozhodnutia (exekučného titulu).

14. Súd po vyhodnotení všetkých zistených skutočností, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných
ustanovení, rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia, pretože dospel
k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre pozitívny výrok súdu. Na základe vykonaného

dokazovania nebolo preukázané, že povinná/matka dobrovoľne neplní, čo jej ukladá vykonateľný
exekučný titul. Povinná preložila súdu komunikáciu s oprávneným, z ktorej vyplýva, že okrem dvoch
prípadov, ochorenia maloletého a z dôvodu kontroly u lekára v zahraničí, vždy dieťa na stretnutie s
otcom pripravila, otcovi naposledy pri ostatnom styku 14.06.2025 poslala správu, aby prišiel za synomdo bytu, kde by sa porozprávali a potom by mohli spolu odísť, povinný na túto ponuku nereagoval a
privolal policajnú hliadku.

15. V zmysle exekučného titulu uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 3.12.2024, sp. zn.
11CoP/169/2024, doručeným otcovi dňa 11.12.2024, ktorým odvolací súd rozhodnutie súdu 1. inštancie
zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým Y. každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od
9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. tak, že otec si maloletého v určenom

čase prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku ho maloletého matke v mieste jej bydliska
odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase
odovzdať.

16. Súd danú vec posudzoval aj z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Podľa čl. 3
ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek

činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru, štáty,
ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné
názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom
sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. V danom

prípade ide o maloleté dieťa vo veku 12 rokov, ktoré má dostatočné zručnosti na sformovanie svojho
vlastného názoru do tej miery, aby naň nemali vplyv vonkajšie faktory. Právo maloletého dieťaťa vyjadriť
sa a povinnosť súdu zohľadniť najlepší záujem dieťaťa nemožno bez ďalšieho stotožňovať. Je nutné
mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia a v neskoršej
dobe iba ťažko napraviteľná (nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 618/05), preto v záujme zabránenia

negatívneho ovplyvňovania psychického vývinu maloletého dieťaťa, je nariadenie výkonu rozhodnutia v
jeho najlepšom záujme. Maloletý bol súdom vypočutý a prejavil svoj názor, že nechce byť do stretávania
sa s otcom nútený, tento spôsob nátlaku prostredníctvom súdu mu nie je príjemný, má obavy, aby sa
nezopakovala situácia na kúpalisku v Maďarsku, kedy ho otec stratil, ale na druhej strane s otcom
komunikuje a nemá voči nemu žiadne negatívne postoje.

17. Súd prihliadol aj na lekárske správy maloletého, ktorý pravidelne navštevuje psychiatrickú
ambulanciu, so záverom, že vynútené stretávanie sa s otcom by mohlo u maloletého viesť k zhoršeniu
jeho psychického stavu, keď už teraz sa u maloletého z dôvodu stresovej poruchy prejavujú tiky a
vokalizácie.

18. Zhodnotiac všetky okolnosti danej veci súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady
na nariadenie výkonu rozhodnutia, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec mal do
rozhodnutia súdu od podania návrhu 12 víkendov, kedy sa mohol so synom stretnúť, z toho sa dostavil

iba v deň 19.04.2025 a dňa 14.06.2025, kedy aj napriek výzve matky, aby prišiel hore do bytu za synom,
natentonávrhnereagovalaprivolalpolicajnúhliadku.Ostatnémožnostinastyksmaloletýmaninevyužil.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh na výkon súdneho rozhodnutia zamietol.

19. Ďalšie argumenty účastníkov súd považoval za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne
vysporiadať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

20.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhožiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné (§ 377 ods. 2 CMP).

Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je
vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej
povinnosti (§ 377 ods. 3 CMP).
Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie
výkon rozhodnutia uskutočnil (§ 377 ods. 4 CMP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné

(§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/

(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).