Rozsudok – Vyživovacie povinnosti – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Kamila Nagyová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti a Rozvod

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204106
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125204106.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sp. zn. 40P/58/2025

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci manželky: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C. D. E., štátny občan F. republiky, proti manželovi: G. H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C. D. E., štátny občan I. J., o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom

Jána Bottu 4, Trnava, takto

r o z h o d o l :

Sp. zn. 40P/58/2025

I. Súd manželstvo A. B., J. L., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX
v M., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M., vo zväzku XX, J. XXXX, F. XXX, H. I. XXX,
r o z v á d z a.

II. Maloleté dieťa, K. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných
veciach.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K. sumou 500 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Sp. zn. 40P/58/2025

1. Návrhom doručeným súdu dňa 29.05.2025 sa manželka ako navrhovateľka domáhala rozvodu

manželstvaaúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkichmaloletémudieťaťunačasporozvode.
Návrh navrhovateľka odôvodnila o. i. tým, že vypracovala rodičovskú dohodu, ktorú manžel odmietol
po prečítaní podpísať. Ich manželský vzťah je natoľko narušený, že nedokážu dospieť k uzavretiu
dohody. Navrhla zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja budú zastupovať dieťaa spravovať jeho majetok v bežných veciach. Úpravu styku otca s maloletou nepožadovala, pretože
napriek ich manželským nezhodám si manžel ako otec s dcérou vychádza dobre a ona je za to, aby
sa s dcérou stretával kedykoľvek otec bude chcieť a môcť. Manželstvo uzavreli po dvojročnej známosti

z lásky. Odporca sa presťahoval za ňou z I. republiky, na Slovensku si našiel stabilnú práci, rok pred
svadbou žili spoločnej v 3-izbovom byte v M.. Krátko pred svadbou po vzájomnej dohode byt predala
a kúpili si dom v C. D. E., ktorý spoločne rekonštruovali. V tomto období začali ich prvé hádky, hlavne
z dôvodu časovej náročnosti rekonštrukcie a jej financovania a tiež z dôvodu rozdielnosti názorov na
bežné otázky spolužitia partnerov v manželstve. Po viac ako troch rokoch manželstva sa im narodila

dcéra K.. V tomto období začali vážne komunikačné a vzťahové problémy, spojené so starostlivosťou
o dieťa, rozdielnymi názormi na výchovu, rozdielnymi názormi na rozdelenie starostlivosti o domácnosť
a finančné problémy. Finančné problémy boli postupne natoľko závažné a dlhotrvajúce, že to vážne a
trvalo poškodilo ich vzťah a narušilo nenávratne jej dôveru voči manželovi. Manžel ju často a opakovane
klamal a zavádzal, zahmlieval, neuvádzal veci na pravú mieru a robil závažné rozhodnutia, ktoré
ovplyvňovali ich ako rodinu bez jej vedomia alebo súhlasu. Všetko toto prispelo k výraznému zhoršeniu

vzťahu, ktoré sa prejavovalo najmä nedostatkom komunikácie, nedostatkom dôvery, nezáujmom zo
strany manžela o spoločné veci, postupným citovým odcudzením a žiadnym vzájomným rešpektom.
Manžel jej vyčíta nedostatočnú podporu pri riešení problémov, pri výmene názorov na ňu kričí, vulgárne
jej nadáva, ponižuje ju aj pred dcérou, v pravidelných intervaloch odchádza demonštratívne z domu.
Manžel sa niekoľkokrát vyjadril, a aj písomne, že manželstvo s ňou je pre neho utrpením a stratou času

a opakovane vyjadruje veľkú túžbu manželstvo ukončiť. Spolu s finančnými problémami odporca riešil
svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, čo ešte viac prispievalo k celkovému napätiu medzi nimi.
Toto nestabilné a emočne vypäté prostredie na ňu veľmi zle vplýva. Rozhodla sa vyhýbať komunikácii
a tráveniu spoločného času, nakoľko chovanie manžela je nepredvídateľné. Uvedené nezhody sa stali
príčinami trvalého rozvratu manželstva. V súčasnosti sú citové väzby medzi nimi ako manželmi úplne

ochladnuté, nemajú medzi sebou žiadne citové ani fyzické puto. Intímne spolu nežijú 4 roky. Síce žijú v
spoločnej domácnosti, ale odporca má vlastnú izbu, a celkovo v domácnosti sa zdržiava málo. Nemajú
žiadnyspoločnýprogram,spoločnéaktivity,netráviaspolučasaniakomanželiaaaniakorodina.Nemajú
žiadne spoločné krátkodobé ani dlhodobé plány a ciele. Nehospodária spolu, nemajú žiadne spoločné
úspory. Komunikujú spolu iba za účelom výmeny informácií ohľadne spoločného maloletého dieťaťa,

prípadne pred dcérou sa snažia byť v spoločnej prítomnosti bez hádok t. j. bez komunikácie. Vzhľadom
na uvedenú dlhoročnú nepriaznivú situáciu, ktorá u nich dlhodobo pretrváva, neverí, že by sa mohol ich
manželský vzťah obnoviť, vzťahy medzi nimi sú vážne a trvalo rozvrátené. Manželstvo je v súčasnosti
len formálnym záväzkom. V rovine manželského spolužitia už neexistuje vzájomná dôvera partnerov,
hoci sa o ňu aj pokúšali, nepodarilo sa im manželské spolužitie obnoviť.

2. Manžel sa vyjadril k podanému návrhu (výlučne emailom) dňa 27.08.2025. Uviedol, že s rozvodom
manželstva nesúhlasí, je presvedčený, že aj keď má ich vzťah ťažkosti, je v záujme oboch strán rozpory
urovnať a navrátiť do normálneho stavu. Nedošlo k závažnému porušeniu vzťahu ako funkčného celku,
len k citovému odcudzeniu jeho samotného a jeho ženy. Zachovanie manželstva vníma pre blaho

ich dcéry a jej výchovu, ktorá by prípadným rozvodom utrpela zásadné trhliny. On sám je dieťaťom
z neúplnej rodiny, je presvedčený, že výchova jedného rodiča nenahradí plnú funkciu rodiny a dieťa
tým trpí a nadobúda sociálnej ujmy a psychickej traumy. V prípade rozvodu bude nútený sa odsťahovať
naspäť do I. republiky, kde má kde bývať, tým dôjde aj k zmene práce, presunu do danej oblasti. Je
pracovne vyťažený 10 aj viac hodín denne, má veľmi náročnú prácu, to mu neumožňuje štandardnú

starostlivosť o dcéru. Nemá žiadneho žijúceho člena rodiny zo svojej stany na pomoc. Trpí dlhodobým
degeneratívnym systémovým onemocnením, má často veľké problémy postarať sa aj sám o seba.
Dcéra má tiež veľmi silnú väzbu na matku. Preto by výlučná starostlivosť z jeho strany bola prakticky
nerealizovateľná, rovnako tak striedavá osobná starostlivosť. Takže mu ostáva vídať dcéru občasne
o víkendoch, v takom prípade očakáva veľmi rýchle odcudzenie tým aj stratu role otca v živote jeho

dcéry. Čo sa týka výživného, požadovaných 500 eur mesačne nevidí ako problém, chce, aby peniaze
išli skutočne na rozvoj a výchovu jeho dcéry. Sám jej založil sporiaci účet, kde jej prispieva, aby bola na
počiatku dospelosti nejako finančne zabezpečená.

3. Rodičia sa zúčastnili informatívneho stretnutia u koordinátorky tunajšieho súdu, za účasti kolízneho

opatrovníka. Matka o. i. uviedla, že dcéra chodí do škôlky už druhý rok. Majú spoločnú hypotéku, ešte
neriešili, ako to bude po rozvode. Trvala na rozvode manželstva. Manžel s rozvodom nesúhlasil, najmä
kvôlidcére.Rodičiasapreprípadrozvodumanželstvadohodlinaúpraveichprávapovinnostíkmaloletej
K. na čas po rozvode.4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom manželky,
výsluchom manžela, oboznámený so spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim zistil nasledovný

skutkový a právny stav veci.

5. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

7. Podľa súd 23 ods. 1 zákona o rodine, môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

9. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

11. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

12. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.17.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia,
keď manželka odmieta zotrvať v manželskom zväzku. Manželia spoločne nehospodária a intímne sa
nestýkajú viac ako štyri roky. Konanie o rozvod manželstva je konaním, pre ktoré je obligatórnym

nariadenie pojednávania za účelom jeho prejednania. Dôvodom tejto úpravy je, aby súd mohol
pôsobiť na manželov, týchto viedol k odstráneniu príčin rozvratu manželstva a pokúsil sa tak
o zachránenie manželstva, ktoré je jedinečným zväzkom, keď spoločnosť deklaruje záujem na jeho
ochrane a napomáhaní jeho dobru. Povinnosť súdu viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu
však nemožno vykladať ako absolútnu povinnosť. Ak súd zistí, že príčiny rozvratu manželstva sú tak

závažné,ženiejemožnémanželovuzmieriť,môžesarozvodmanželstva,napriekvšeobecnémuzáujmu
spoločnosti na zachovaní manželstva, javiť ako najlepšie riešenie danej situácie a súd môže upustiť
od tejto snahy. Manželstvo je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí a nikoho nemožno nútiť zotrvať v tomto
zväzku proti jeho vôli. Navrhovateľka odmietla zotrvať v manželskom zväzku, ktorý opísala už len ako
formálny.Manželkažiadalaorozvodmanželstva,nakoľkodošlakzáveru,žemanželstvosineplnížiadnu

funkciu a je len formálnym. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného
a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo za účelom vytvárania harmonického a trvalého životného
spoločenstva (§ 1 zákona o rodine).

20. Manžel trval na zachovaní manželstva, a podmieňoval to aj tým, že v opačnom prípade sa odsťahuje

zo Slovenska a dcéra „príde“ o otca. Manželka k uvedenému uviedla, že nemôže manžela nútiť zotrvať
na Slovensku, ale považuje jeho správanie sa za iracionálne a nepochopiteľné, ak manžel považuje
ich manželstvo za „nájomnú zmluvu a garanciu spoločného bývania“. Na pojednávaní manželka
vypovedala,ževdomácnostije„dusno“,dcéravidí,žesaneľúbia,niejetodobrývzoranipreňužiťvtakej
domácnosti. Oni dvaja sa nerozprávajú a je tak najmä z jej strany, pretože tým predchádza konfliktom.

Manžel pripustil, že „možno rozpráva hlasnejšie“, a !možno používa aj iné výrazové prostriedky“, teda
iným slovom, kričí a hreší, vulgárne sa vyjadruje aj pred dcérou, ale je tak len z dôvodu, že to je
podľa neho dôsledok jeho profesnej deformácie povolania krízového manažéra a príp. i dôsledok
rodinného prostredia, z ktorého pochádza. Súd konštatuje, že manžel neochotný rešpektovať slobodnú
vôľu manželky, ktorá viac nemá záujem žiť v spoločnej domácnosti s manželom a zotrvať v manželskom

zväzku s ním, kričal aj na pojednávaní, jeho prejav bol nátlakový s prvkami „emočného vydierania
manželky“, teda aj päť mesiacov od podania návrhu na rozvod manželstva manželkou, po niekoľko
ročnom frustračnom spolužití, nebol ochotný alebo schopný priznať si, že ich manželstvo si neplní ani
základnú biologickú funkciu, keď manželia spolu niekoľko rokov intímne nežijú, ale ani sociálnu funkciu,
keď manželia spolu dobrovoľne netrávia voľný čas, nekomunikujú, nezdieľajú svoje vnútorné prežívanie,

a min. manželka viac o manžela nejaví záujem, zo vzťahu je unavená a nemá záujem ani v spolupráci
so psychológom viac pracovať na záchrane manželstva. Ekonomickú stránku si manželia upravili
zohľadňujúc jednotlivé zmeny zárobkových pomerov manželov počas manželstva. Takéto niekoľkoročné
žitie nepredstavuje harmonické spoločenstvo, ani pre manželov, ani pre maloleté dieťa.

21. Súd dospel k záveru, že manželstvo si neplní svoj účel, tak ako sa od manželstva očakáva, a
minimálne od manželky nemožno spravodlivo očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia
s manželom. Preto súd manželstvo rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil manželkou
označenú narušenú povinnosť rešpektovania a zachovávania vzájomnej dôstojnosti vo vzťahu.

22. V časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu otec na pojednávaní uviedol, že
keďže nesúhlasí s rozvodom manželstva ako takým, nie je ochotný uzavrieť dohodu s matkou dieťaťa
o úprave ich práv a povinností k maloletej K.. Otec potvrdil, že jeho vyjadrenie sa k návrhu je naďalej
aktuálne, nie je, pre dôvody vo vyjadrení uvedené, schopný zabezpečovať výlučnú osobnú starostlivosťo svoje dieťa, má objektívne prekážky na svojej strane, najmä nepriaznivý zdravotný stav, ktorý je vážny
a dlhodobý a ktorý ho diskvalifikuje aj z iných foriem formy starostlivosti o mal. K., či už zo spoločnej
alebo striedavej osobnej starostlivosti. Rovnako tak potvrdil, že stýkanie sa s maloletou nie je potrebné

upraviť, matka mu v stretávaní sa s dieťaťom nebráni, a s dcérou majú dobrý vzťah. Rovnako tak mal
za to, že výdavky maloletého dieťaťa, tak ako ich matka spísala v prílohe návrhu na začatie konania,
nesporuje, vie, že niektoré položky, celkovo v sume 700 eur mesačne náklady na dieťa, sú možno
nadhodnotené, ale zároveň má za to, že dieťa sa má podieľať na jeho životnej úrovni a preto s určením
výživného v sume 500 eur mesačne súhlasil, nakoniec sám túto sumu matke dieťaťa navrhol. Manželke

prispieval po dobu jej rodičovskej dovolenky pôvodne sumou 2.000 eur mesačne na chod domácnosti
a keď sa zamestnala, ponížil uvedenú sumu na 1.000 eur mesačne. Suma 500 eur mesačne na výživu
maloletého dieťaťa tak bola podľa otca „v pohode“. Otec na výzvu súdu preukazoval svoje zárobkové
pomery, keďže z lustrácie v Sociálnej poisťovni Slovenskej republiky mal súd preukázaný príjem otca
z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti naposledy za obdobie do januára 2025 v sume 3.454,33 eur
mesačne.Otecpreukázal,ženaďalejvykonávasamostatnúzárobkovúčinnosťakoživnostníkevidovaný

na živnostenskom úrade v I. republike, pričom za poskytovanie poradenských služieb klientom dosahuje
príjem v priemere - za posledných 12 mesiacov od augusta 2024 do júla 2025 - vo výške 6.456,60 eur.
Uvedená suma je pritom nižšia kvôli príjmu otca v mesiaci február 2025 (500 eur), keďže otec v zásade
dosahuje na mesačnej báze príjem nad 7.000 eur (v hrubom).

23. S poukazom na uvedené tak súd mal za to, že rodičia neuzatvorili pred súdom dohodu o úprave
ich práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, keďže otec odmietol dobrovoľne podpísať znenie dohody
prípadne poňatej do zápisnice súdu. Dohoda (o úprave práv a povinností) musí byť tak ako každá iná
zmluva účastníkmi súdneho konania uzatvorená slobodne a vážne, rodičia účastní pojednávania pred
súdommusiabyťpresvedčeníosprávnostiichkonania,preberaniazodpovednostizasvojedieťa,apreto

nemôžu byť súdom nútení (psychicky ani fyzicky) uzavrieť dohodu a túto podpísať. Úlohou súdu je
viesť účastníkov k dobrovoľnému ustáleniu si ich práv a povinností do budúcnosti, nie vyvíjať na nich
prípadný tlak či nátlak. V konaní však bolo zároveň nesporným, že otec súhlasí s výlučnou osobnou
starostlivosťou matky o ich maloleté dieťa, aj s ohľadom na vek dieťaťa (mal. K. vo veku 3 rokov); otec
mal záujem zastupovať svoje dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach, a bol ochotný podieľať

sa výžive svojho dieťaťa (aj) peňažným plnením tak, aby bola zabezpečená dôsledná starostlivosť o
výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletej K.. Otec taktiež nežiadal upraviť jeho stýkanie sa
s dieťaťom. Preto zohľadniac uvedené, súd autoritatívne upravil práva a povinnosti rodičov v zmysle
nesporného záveru z ich skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania, ktoré sa prenieslo do enunciátu
fakticky v súlade so závermi z informatívneho stretnutia rodičov u koordinátorky súdu.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
v znení neskorších predpisov v súlade so všeobecnou klauzulou mimosporového konania, od ktorej
súd nezistil dôvod odkloniť sa, teda tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu; účastníci
konania o náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Sp. zn. 40P/58/2025
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho doručenia na Okresný
súd Trnava.

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie u tých účastníkov, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali
práva podať odvolanie, čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice súdu (matka, procesný opatrovník).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.