Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124213558
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124213558.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., štátneho občana SR zastúpeného JUDr. Martinom Žaťkom,
advokátom so sídlom Trenčianska cesta 603, Bánovce nad Bebravou, IČO 44695802, proti žalovanej E.
B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXX/X,D.,štátnejobčiankeSR,zastúpenejAdvokátskakanceláriaJUDr,
Danica Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO 36837857, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e sa podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to k bytu č. XX nachádzajúceho
sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX F. D. G. H. C., číslo vchodu X, postaveného

na parcele registra "C" s parcelným číslom 1175 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 462
m2, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, príslušenstve a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti XX/XXXX všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom I. J. D., katastrálnym
odborom pre k. ú.: E. a k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 64/2672 na pozemku parcela registra
"C" s parcelným číslom 1175 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 462 m2 všetko zapísané na LV č.
XXXX vedenom I. J. D., katastrálnym odborom pre k. ú.: E. a vyporadúva sa nasledovne:

II. Do výlučného vlastníctva žalovanej sa prikazuje nehnuteľnosť:

- byt č. XX nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX F. D. G. H. C., číslo
vchodu 2, postaveného na parcele registra "C" s parcelným číslom 1175 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 462 m2, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, príslušenstve
a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XX/XXXX všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom I. J.

D., katastrálnym odborom pre k.ú.: E..
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 64/2672 na pozemku parcele registra "C" s parcelným číslom 1175
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 462 m2 všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom I. J. D.,
katastrálnym odborom pre k.ú.: E..

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu vo výške 67.500,-EUR, a
to do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. E., a to
k bytu č. XX G. K. G. X. L., F. F. M. X N. domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcela registra C,

parc.č.1175,zastavanáplochaanádvorieovýmere462m2sprislúchajúcimspoluvlastníckympodielom
na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 64/2672 a k spoluvlastníckemu podielu 64/2672
na pozemku parcela registra C, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 462 m2 a
jeho vyporiadania tak, že uvedená nehnuteľnosť bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej s
povinnosťou výplaty podielu na vyrovnanie žalobcovi vo výške 64.602 eur alternatívne, aby súd nariadil

predaj nehnuteľnosti. Súčasne žiadal i náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že spolu
so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti každý v podiele ?. Nehnuteľnosť
minimálneodroku2021užívavýlučnežalovanáaonzosvojhovlastníctvanemáabsolútnežiadnyúžitok.
Žalovaná nepristúpila k mimosúdnemu vysporiadaniu nehnuteľnosti a nevyplatila mu žiadne finančné
prostriedky za užívanie jeho podielu. V zmysle zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, navrhuje zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k dotknutej

nehnuteľnosti. Poznamenal, že mal vôľu vzájomné spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať mimosúdne a za
tým účelom zaslal žalovanej návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Na návrh
reagovala žalovaná tak, že
súhlasila s osobným stretnutím, avšak toto sa opakovane neuskutočnilo z dôvodov na strane žalovanej,
z čoho možno dedukovať skôr obštrukčné správanie sa žalovanej ako reálnu snahu dohodnúť sa. Dodal,

že priemernú odhadovanú cenu nehnuteľnosti určil na základe výpočtu programu dostupného na O., kde
po zadaní vstupných parametrov ako druh bytu, plocha, poschodie, výťah, stav, rok výstavby bytového
domu, balkóny a pivnice, vyšla odhadovaná cena medzi 115.242 eur a 143.166 eur. Stredová hodnota je
129.204 eur. Počas konania navrhol, aby žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie vyrovnacieho podielu
vo výške ? zo sumy 135.000 eur. Dodal, že pokiaľ zostatok spoločného úveru predstavuje 20.000 eur,

potom na jeho podiel pripadá maximálne suma 10.000 eur. Vo zvyšku sa jedná o záväzok žalovanej.
Žalovaná minimálne od roku 2021 užíva ? nehnuteľnosť v jeho vlastníctve bez toho, aby mu za užívanie
platila aspoň minimálnu odplatu.

2. Žalovaná so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasila tak, že dotknutú

nehnuteľnosťnadobudnedosvojhovýlučnéhovlastníctva.Nesúhlasilasvýškouvyporiadaciehopodielu.
Poznamenala, že doposiaľ na nehnuteľnosti viazne dlh voči K., P. titulom spoločného hypotekárneho
úveru vo výške 20.000 eur. Od zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. od 20.12.2015
doposiaľ uhradila na spoločných splátkach hypotekárneho úveru sumu 15.376,16 eur. Splátky platila
výlučne sama. Navrhla odpočítať ? uhradených splátok zo sumy vyrovnacieho podielu, čo predstavuje

sumu 7.688,08 eur. Celkovo tak navrhla od sumy vyporadacieho podielu odpočítať sumu 27.688,08 eur,
z čoho suma 20.000 eur je nesplatený hypotekárny úver a 7.668,08 eur suma ? splatených splátok
úveru. Nesúhlasila, že nemala záujem podielové spoluvlastníctvo vysporiadať mimosúdne. K uzavretiu
dohody nedošlo práve kvôli splácaniu spoločného úveru a iných dlhov žalobcu. Na pojednávaní dňa
20.10.2025 žiadala započítať náklady na nehnuteľnosť, ktoré uhrádzala správcovi do fondu opráv.

Za rok 2024 sa jedná o sumu 728,16 eur. Dodala, že od nadobudnutia nehnuteľnosti v roku 2007
až doposiaľ sa výlučne sama stará o zachovanie jej hodnoty. Žalobca počas ich spoločného života
nehnuteľnosť svojim spôsobom života ničil, vystavoval ju do nepríjemných situácií, dlhov a ona bola
nútená ich splácať v obave, aby neprišli o strechu nad hlavou. Na spoluvlastníckom podiele žalobcu je
doposiaľ vedené exekučné záložné právo pre neuhrádzanie poplatkov za komunálny odpad. Považuje

za nespravodlivé, že žalobca, nezdarený chlap, ktorý nikdy nebol schopný postarať sa o rodinu, naopak
jej fyzicky i psychicky ubližoval, sa domáha polovice vyporiadacieho podielu zo spoločnej nehnuteľnosti,
keď všetky výdavky, náklady a starostlivosť nielen o nehnuteľnosť ale aj o spoločné deti celý život
uhrádzala sama. Poznamenala, že hypotekárny úver, ktorý spláca, zahŕňal aj rôzne nebankové pôžičky
a dlhy žalobcu. Súčasne požiadala o možnosť zaplatenia vyrovnacieho podielu v splátkach, nakoľko je

v zložitej finančnej situácii, jej čistý príjem činí 900 eur mesačne, uhrádza náklady spojené s užívaním
nehnuteľnosti a v banke dostala informáciu, že by jej nemusel byť ani poskytnutý úver, kým si nevyrieši
určité záležitosti. Prijateľné sú pre ňu splátky vo výške 50 - 70 eur mesačne. Po doriešení osobnej
situácie vyjadrila ochotu časť vyrovnacieho podielu vyplatiť žalobcovi súhrnne a zvyšok uhradiť v
splátkach. Obáva sa síce ďalšieho záväzku, ale je ochotná urobiť všetko pre úplné a konečné vyplatenie

žalovaného.

3.Súdzaúčelomprejednaniavecinariadilnadeň20.10.2025pojednávanie,pričomtermínpojednávania
zobrali obe sporové strany (žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu i žalovaná) navedomie na pojednávaní dňa 07.04.2025. Dňa 16.10.2025 bola súdu doručená žiadosť právneho
zástupcu žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu kvalifikovaného prevzatia právneho zastúpenia,
nahliadnutia do spisu a prípravy na pojednávanie, nakoľko dňa 15.10.2025 prevzal v predmetnej veci

právne zastúpenie. Súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko má za to, že právnym
zástupcom žalovanej uvádzaný dôvod nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. V tejto
súvislosti súd poukazuje i na uznesenie NS SR sp. zn. 1 Obdo 19/2014. Najvyšší súd v uvedenom
rozhodnutí zaujal stanovisko ku klasickému obštrukčnému dôvodu, ktorý sa bežne zneužíva ako
dôvod na odročenie pojednávania. V citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR pomerne jednoznačne

konštatoval, že ak bola strana sporu riadne a včas predvolaná, je iba sama zodpovedná za to, že
si zvolí advokáta včas a zároveň advokát je sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v
prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní. Ak teda strana sporu
nepreukáže existenciu objektívnych skutočností, brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote
po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci
advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

V súdenej veci, ako už súd vyššie uviedol, sa žalovaná termín pojednávania dozvedela dňa 07.04.2025.
Mala tak dostatočne dlhý čas na to, aby si zvolila právneho zástupca v dostatočnom predstihu pred
termínom pojednávania dňa 20.10.2025, pričom neuviedla žiadne také objektívne okolnosti, ktoré by
jej v tom bránili. Súdu tak nič nebránilo vec na pojednávaní dňa 20.10.2025 prejednať. Pokiaľ právny
zástupca žalovanej argumentoval, že nebola dodržaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania, táto

skutočnosť nie je pravdivá, nakoľko žalovaná mala viac ako 6 mesiacov na to, aby sa na nariadené
pojednávanie pripravila. Lehotu na prípravu pojednávania nemožno počítať od momentu prevzatia
právneho zastúpenia, ale od momentu, kedy sa samá žalovaná o termíne pojednávania dozvedela.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením LV č. XXXX pre k. ú. E., návrhu na zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 12.12.2022, ktoré listinné dôkazy predložil žalobca, a
oboznámenímznaleckéhoposudkuč.XX/XXXXznalcaQ.R.G.,ktorýlistinnýdôkazpredložilažalovaná,
a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom

I. J. D., katastrálnym odborom pre k. ú. E., a to bytu č. XX nachádzajúcom sa na 3. poschodí vo vchode
č. 2 bytového domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela registra C, parc. č. XXXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 462 m2, každý v podiele 1/2. K bytu prislúcha podiel na spoločných častiach,
zariadeniach a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na na pozemku vo veľkosti 64/2672.

6. Žalobca listom zo dňa 12.12.2022 navrhol žalovanej zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti tak, že buď sa jej výlučným vlastníkom sa stane žalobca s
povinnosťou výplaty vyrovnacieho podielu žalovanej, alebo sa výlučným vlastníkom stane žalovaná s
povinnosťou výplaty žalobcu.

7. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Q. R. G. vyplynulo, že hodnota bytu je 135.000 eur.

8. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Občiansky zákonník
vychádzajúczozásady,ženikohonemožnonútiť,abyzotrvávalvpodielovomspoluvlastníctveumožňuje
zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Prednosť však dáva dohode pred rozhodnutím súdu
(§ 141 Občianskeho zákonníka). Keďže v danom prípade k zrušeniu a vyporiadaniu podielového

spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti nedošlo dohodou medzi stranami, bolo potrebné, aby o
tejto otázke rozhodol v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka súd. Vzhľadom k tomu, že žalobca
nemá záujem ďalej zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou a žalovaná so zrušením
podielového spoluvlastníctva súhlasila, zrušil súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanoveniapodielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom I. J. D.,
katastrálnym odborom pre k. ú. E., a to k bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí vo vchode
č. X bytového domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela registra C, parc. č. XXXX,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 462 m2 s prináležiacim spoluvlastníckym podielom 64/2672
na spoločných častiach, zariadeniach, príslušenstve domu a na pozemku. So zrušením podielového
spoluvlastníctva je spojené aj jeho vyporiadanie. Súd vykoná vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
podľa zásad a spôsobom ustanoveným v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie
stanovuje záväzné poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je reálne

rozdelenie veci, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a
na poslednom mieste predaj veci a rozdelenie výťažku. Súd je týmto poradím viazaný a je povinný
preskúmať postupne všetky spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva bez ohľadu na stranami
navrhovaný spôsob. Súd totiž nie je v tomto smere viazaný žalobou a môže rozhodnúť o vyporiadaní
podielovéhospoluvlastníctvaajinýmakonavrhovanýmspôsobom.Súdpretoajvsúdenejveciskúmal,či
vyporadúvaná nehnuteľnosť je reálne deliteľná. Pri posudzovaní možnosti rozdelenia veci sú určujúcimi

kritériami najmä veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci vzniknutej rozdelením.
Zohľadňovanie veľkosti podielov musí v rovnováhe korešpondovať účelnému rozdeleniu veci; preto
pri konkrétnom konečnom rozdelení veci je potrebné zisťovať účelné využitie každej novovzniknutej
veci. Súd pritom dbá na to, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.
5Cdo/93/2010). Vzhľadom ku skutočnosti, že v predmetnej veci sa jedná o byt v bytovom dome, súd

dospel k záveru, že tento nie je reálne deliteľný, nakoľko jeho rozdelením by nevznikli samostatné
plnohodnotné veci, ktoré by si plnili svoj účel. Súd teda pristúpil v poradí k ďalšiemu spôsobu
vyporiadania, a to k prikázaniu veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu.
Žalobca navrhol nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovaná s prikázaním
veci do jej výlučného vlastníctva súhlasila a vyjadrila vôľu dotknutú nehnuteľnosť nadobudnúť. Súd

preto spornú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Ako vyplýva z citovaného
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd prikáže vec niektorému zo spoluvlastníkov za
primeranú náhradu. Pojem "primeraná náhrada" je v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať
ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
podobnej veci, zodpovedajúci podielu spoluvlastníka, ktorý je prisúdený ostatným spoluvlastníkom.

Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Keďže v predmetnej
veci súd prikázal dotknutú nehnuteľnosť žalovanej, vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi primeranú
náhradu na vyrovnanie podielov, t. j. žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi všeobecnú hodnotu
jeho podielu. Všeobecná hodnota dotknutej nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom č. XX/
XXXX znalca Q. R. G. v sume 135.000 eur, z čoho polovica (žalovaný bol spoluvlastníkom v podiele ?)

predstavuje sumu 67.500 eur. Žalovaná počas konania opakovane vyjadrila nesúhlas s výplatou presnej
polovice hodnoty bytu, pričom poukazovala, že od počiatku nadobudnutia bytu sa o tento starala
výlučne sama, uhrádzala všetky služby súvisiace s bývaním výlučne sama, uhrádzala spoločný úver,
výlučne sama sa starala o domácnosť a spoločné deti. Naopak žalobca sa len zadlžoval, svoje dlhy
nesplácal, tie splácala ona, fyzicky a psychicky jej ubližoval. V tejto súvislosti súd uvádza, že na násilné

správanie sa jedného zo spoluvlastníkov súd prihliada pri rozhodovaní o otázke, komu nehnuteľnosť
prikáže. V danom prípade žalobca neprejavil záujem o dotknutú nehnuteľnosť, naopak žalovaná
záujem prejavila, preto sa súd bližšie násilným správaním žalobcu nezaoberal. Takéto správanie však
nemá vplyv na výšku primeranej náhrady. Žalovanou uvádzané okolnosti by bolo možné zohľadniť
v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pri možnej úvahe o disparite

podielov. To však nie je prípad prejednávanej veci. Ako už súd vyššie uviedol, v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa ustupujúcemu spoluvlastníkovi musí dostať primeraná
náhrada za jeho podiel, čo v danom prípade predstavuje sumu 67.500 eur. Pokiaľ žalovaná navrhovala
započítať na vyrovnací podiel žalobcu uhradené splátky úveru, prípadne iné plnenia, tu súd uvádza, že
spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za

vyporiadané nehnuteľnosti, nemôže si proti nároku druhého spoluvlastníka na náhradu počas konania
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva započítať iný majetkový nárok. Rozhodnutie
súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má totiž konštitutívnu povahu a zakladá
práva a povinnosti až do budúcnosti. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až
právoplatnosťou tohto rozhodnutia a až proti takto existujúcemu návrhu možno namietať započítanie.

Pokiaľ si jeden zo spoluvlastníkov mieni uplatňovať proti druhému aj iný majetkový nárok, je na ňom,
aby si ho uplatnil riadnou žalobou. Ak teda žalovaná mienila uplatňovať v konaní voči žalobcovi iný
majetkový nárok - nárok na zaplatenie polovice uhradených splátok úveru, príp. náklady vynaložené
na spoločnú nehnuteľnosť - bola povinná uplatniť si ho vzájomnou žalobou. Žalovaná však takto vkonaní nepostupovala a vzájomnú žalobu nepodala. Súd preto nemohol o týchto majetkových nárokoch
žalovanej v tomto konaní rozhodovať. Žalovanej ale nič nebráni, aby si svoje nároky uplatnila voči
žalobcovi v samostatnom konaní a následne vzájomné pohľadávky započítala.

11. Žalovaná na pojednávaní dňa 20.10.2025 navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne - dcéry
K. k okolnostiam starostlivosti o domácnosť a úhrady nákladov na dotknutú nehnuteľnosť. Súd tento
dôkaz nevykonal, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedený výklad ho považoval za nadbytočný.

12. S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

13. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

14. V predmetnej veci mal plný úspech žalobca, keď súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo

strán sporu podľa žalobného návrhu žalobcu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Lehotu na splnenie povinnosti, 6 mesiacov, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP s tým, že takto

stanovenú lehotu považuje za dostačujúcu a primeranú vzhľadom na výšku plnenia a na možnosť
zaobstarania si potrebných finančných prostriedkov. Žalovaná žiadala o možnosť splácať hodnotu
vyrovnacieho podielu žalobcovi v mesačných splátkach po 50 - 70 eur. S poukazom na výšku
vyrovnacieho podielu považuje súd navrhovanú výšku mesačných splátok za neprijateľnú, nakoľko pri
výške splátky 70 eur by žalovaná vyrovnací podiel žalobcovi splácala viac ako 80 rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.