Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/463/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120254621
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Brenkus
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120254621.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35910739,
so sídlom: Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
47255706, Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti povinnému: A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX,
trvale bytom: C. XXX/XX, XXX XX B. C. D., o vymoženie 228,56 Eur s príslušnestvom, vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Erik Tóth, so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, pod sp. zn.

213EX 213/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu
trov súdneho exekútora sp. zn. 213EX 213/20 zo dňa 10.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora sp. zn. 213EX 213/20 zo dňa 10.10.2025 podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 26.02.2020, domáhal

od povinného vymoženia 228,56 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – 1/ Rozsudok
Okresného súdu Levice sp. zn. 12C/12/2018 zo dňa 21.02.2019; 2/ Uznesenie Okresného súdu Levice
sp. zn. 12C/12/2018 zo dňa 14.10.2019 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal
dňa 12.03.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Erik Tóth, so sídlom

exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod
sp. zn. 213EX 213/20.

3. Dňa 27.10.2025 boli súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného proti
Upovedomeniu o zastavení exekúcie spolu s prílohami.

4. Súdny exekútor vydal dňa 10.10.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie
náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučnýporiadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na
majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň

na úhradu trov exekútora.

5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas
so zastavením exekúcie. Oprávnený uvádza, že: cit.: „Z oznámení – správ o majetku povinného,
vydaných súdnym exekútorom v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) nijakým spôsobom nevyplývajú úplné majetkové

pomery povinného. Súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického
elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, zprostredia svojho Exekútorského úradu. Z uvedeného nie je možné nijakým spôsobom skonštatovať a
preukázať, kedy bol majetok povinného podliehajúci exekúcii (peňažná hotovosť a hnuteľný majetok)
predmetom posledného zexekvovania a či došlo k vydaniu napadnutého upovedomenia pred uplynutím

zákonnej lehoty 5 rokov. Vzhľadom na časový úsek začatia tohto exekučného konania povinný mohol
nadobudnúť peňažnú hotovosť, resp. hnuteľný majetok, ktorý by mohol byť relevantne exekvovateľný.
Povinný ako podnikateľský subjekt má aktívne živnostenské oprávnenie vo všetkých predmetoch
podnikania. Oprávnený poukazuje na to, že voči povinnému, ako živnostníkovi nemá evidovaný dlh v
žiadnej zdravotnej poisťovni, ani daňové nedoplatky, má uhradené všetky pohľadávky štátu a jediný

dlh povinného za posledné roky boli dlhy voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni a voči Finančnej
správe - daň. Z uvedeného je zrejmé, že u povinného, po začatí exekučného konania dochádza
k uhrádzaniu iných záväzkov mimo uplatneného nároku povinného. Z uvedených správ o majetku
povinnéhonevyplýva,žebypovinnýsúdnemuexekútoroviposkytolsúčinnosťvzmysleustanovenia§40
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ani predložil
vyhlásenieosvojommajetkuvzmysleustanovenia§41zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Rovnako v správach o majetku povinného súdny exekútor
neuvádza, že použil donucovacie opatrenia v zmysle ustanovenia § 43a a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Oprávnený má za to, že by v danom
prípade nebolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V prípade povinného

ktorýjefyzickouosobouvšakmožnopredpokladať,žetakátoosoba,ktorámusízabezpečiťsvoježivotné
potreby, musí disponovať nejakým príjmom a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,
vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený
z exekúcie v zmysle ustanovenia § 115 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), resp. podliehajúci exekúcii. Zároveň je zrejmé, že povinný uspokojuje

svoje životné potreby. Je úlohou aj Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a
exekučného konania v konkrétnom prípade posúdiť, či sú, alebo nie sú splnené zákonné podmienky na
postup podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), nakoľko z prípadnej aktuálnej nemajetnosti povinného nemožno vyvodzovať záver
o tom, že ani v budúcnosti nemožno očakávať takú zmenu majetkových pomerov povinného, ktorá by

umožňovala úspešný výkon exekúcie.“

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že nebolo možné efektívne vykonať akýkoľvek výkon
exekúcie na majetok povinného, pretože povinný žiadny majetok nevlastní. Pri operatívnom preverovaní
na adrese povinného bolo zistené, že povinný je rozvedený, nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť a nebol

zistený žiadny exekvovateľný hnuteľný majetok.

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od
začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora

predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Súd preskúmaním námietok oprávneného tak ako sú uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto
uznesenia mal za preukázané, že oprávnený podal tieto námietky proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie pre nedôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.11. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti

takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.
Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na
majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení

poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia
nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné
zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku
a pod.). Výsledky zisťovania majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku povinného. Do
zoznamu majetku povinného zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný
alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek

tomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože povinný nie
je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia
ďalších predpokladov možné exekvovať (tradičnými príkladmi sú nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v
banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným
veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii

nepodlieha podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto
prípade je naplnená hypotéza komentovanej právnej normy - nepodarilo sa zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. V podaných námietkach môže účastník argumentovať jedine
tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia
neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.

12. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za
dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu
nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu

vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov
exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo päť rokov od začatia exekúcie
(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia
obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu

konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu
regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne
dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v
dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok.

13. Súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal viaceré majetkové lustrácie povinného v
medzirezortných evidenciách. Súd má za preukázané z vyjadrenia súdneho exekútora, že účty
povinného v bankách sú zo zostatkom 0,00 Eur, povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, poberá
dôchodok od 29.09.2025, ale dôchodok je nízky, bez možnosti vykonávania zrážok, nevlastní žiadne
vozidlo, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, štátne dávky ani príspevok na opatrovanie a zisťovanie v iných

dostupných evidenciách majetku bolo negatívne. Súdny exekútor navyše pri operatívnom preverovaní
na adrese pobytu povinného zistil, že povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a nebol u neho zistený
žiadny exekvovateľný hnuteľný majetok.

14. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu predloženého povereným súdnym

exekútorom však konštatuje správnosť vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z titulu
nemajetnosti osoby povinnej zachytenej v rozhodnej dobe, ktorou je 60 kalendárnych mesiacov od
okamihu začatia exekúcie (resp. od posledného zexekvovania majetku), keď napriek opakovaným
výkonom lustračných mechanizmov zo strany súdneho exekútora neboli zistené žiadne relevantné
majetkové hodnoty a taktiež nebol dosiahnutý žiaden výťažok.

15. V kontexte oprávneným uvádzaného tvrdenia o fyzickom nezisťovaní hnuteľného majetku patriaceho
osobe povinného či tvrdenia o chýbajúcej súčinnosti s tretími osobami, ktoré by mohli podľa názoru
oprávneného disponovať informáciami o majetku povinného, súd uvádza, že predmetná argumentáciaoprávneného je v celom rozsahu nedôvodná a rovnako tak i nespôsobilá k založeniu celého radu úvah k
exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poverený súdny
exekútor postupoval pri výkone exekúcie s vynaložením odbornej starostlivosti a súladne s jednotlivými

ustanoveniami Exekučného poriadku, ktoré pojednávajú o uspokojení pohľadávky oprávneného
peňažnej povahy. V tejto súvislosti je v prvom rade žiadúce uviesť, že poverený súdny exekútor je
oprávnený postupovať len v medziach stanovených Exekučným poriadkom, pričom z ustanovenia § 64
Exekučného poriadku vyplýva všeobecné pravidlo primeranosti výkonu exekúcie, ktoré je podriadené
rozsahu vymáhanej povinnosti a jeho zodpovedajúcej hodnote zabezpečenia majetku (t. j. zabezpečenie

majetku nesmie presahovať výšku vymáhaného nároku). Oprávnenie súdneho exekútora vykonávať
exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je tak výrazne obmedzené výškou
vymáhanej povinnosti. Logickým záverom z uvedeného preto je, že úvahy oprávneného o vynakladaní
ďalších trov exekúcie pre opakované fyzické zisťovanie majetkovej podstaty vo vlastníctve povinného,
je prezentovaním priam absurdného statusu, ktorý v jeho premietnutí do reálneho sveta by viedol
k rozsiahlemu výkonu exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach mimo exekútorského úradu

povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v mieste bydliska povinného, či v
inom mieste, kde sa povinný čo i len potencionálne zdržuje. Rovnako je potom ďalej nemysliteľné, aby
súdny exekútor pri zohľadnení početných negatívnych záznamov z lustrácii v Registri obyvateľov SR,
v katastri nehnuteľnosti, v peňažných ústavoch či v Sociálnej poisťovni a pri operatívnom preverovaní
na adrese pobytu povinného, absolvoval neskôr ďalšiu služobnú cestu na adresu osoby povinnej v

záujme vyhotovenia súpisu hnuteľného majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom,
pritom neadresne, ovplyvňoval výšku vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu,
kedy by súdny exekútor ani len nemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku.
V neposlednom rade je dôležité zdôrazniť, že pri pohľadávkach s nižšou hodnotou (drobné exekúcie)
je práve navyšujúca sa výška trov exekúcie dôvodom, pre ktorý je vyhľadávanie osoby povinnej či

osobné zisťovanie jemu patriaceho hnuteľného majetku nehospodárnym prostriedkom výkonu exekúcie.
Uvedený záver súdu sa taktiež vzťahuje aj na oprávneným predkladanú výzvu k predloženiu vyhlásenia
o majetku, či následného uloženia donucovacieho opatrenia, keď uloženie donucovacieho opatrenia
predstavuje vzhľadom na peňažnú povahu vymáhanej pohľadávky len prostriedok navyšovania už
existujúceho dlhu, ktorý nebol uspokojený žiadnym z taxatívne vymedzených spôsobov vykonania

exekúcie. Podstatou donucovacieho opatrenia preto nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu
vymáhanej povinnosti, keď jeho výlučným účelom je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti,
ktorej základ vychádza z konkrétnej skutkovej okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii
súdneho exekútora.

16. Súdny exekútor spolu s námietkami dostatočne preukázal úkony, ktoré vykonal a ktoré viedli k
záveru, že nebol zistený majetok, ktorý by bol súdnym exekútorom v exekúcii postihnuteľný. Skutočnosť,
že sa s uvedenými závermi oprávnený nestotožňuje nemá za následok bez ďalšieho dôvod na zrušenie
súdnym exekútorom vydaného Upovedomenia o zastavení exekúcie. Oprávnený môže opätovne podať
návrh na vykonanie exekúcie a opätovne očakávať vedenie exekúcie na majetok povinného minimálne

po dobu piatich rokov, počas ktorých môže dôjsť k zmenám v majetkových pomeroch povinného.
Súdny exekútor, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na
súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje
zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený
objektívny stav zodpovednosť nenesú. Súd nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na

vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním
návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy
súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej
povinnosti.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, že námietky oprávneného proti súdnym
exekútorom vydanému upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4
Exekučného poriadku v ich celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že na strane osoby povinnej
je nevyvrátiteľne daný status relatívnej nemajetnosti, zakladajúcej dôvodnosť súdnym exekútorom
vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.