Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10T/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125011069
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Greško

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125011069.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici samosudcom JUDr. Radovanom Greškom, v trestnej veci obžalovaného

A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, stíhaného za prečiny výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, v Banskej Bystrici
na hlavnom pojednávaní dňa 30.12.2025, takto

r o z h o d o l :

A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvalým bydliskom Banská Bystrica, v súčasnej dobe v ÚVV a
ÚVTOS Komenského 7, Banská Bystrica

j e v i n n ý , ž e

v čase o 06.10 hodine dňa 18.07.2025 v predajni B. A. C. D. XX, E. E. sa vyhrážal poškodenému F. G.,
nar. XX.XX.XXXX tak, že mu priamo do tváre kričal, že ho zabije a podreže, čo u neho vzbudilo dôvodnú
obavu o život a zdravie, pričom následne so zaťatými päsťami išiel smerom k poškodenému, toho chytil
za ruku, v dôsledku čoho došlo medzi nimi k zápasu, kedy sa poškodený snažil ubrániť jeho útoku, čím
mu spôsobil opuch ruky a hematóm, ktoré zranenia si nevyžiadali práceneschopnosť,

t e d a

na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zákona, § 38

ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených:

- F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydliskom H., I. J. XX
- B. I. K. L., L. L. E. X, XXX XX E. – M. N. J., D.: XX XXX XXXs nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

NazákladeobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryBanskáBystricapodanejnaOkresnýsúdBanská

Bystrica dňa 18.11.2025 pod č. 3Pv 203/25/6601-72, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A.
B., stíhanému za prečiny výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 30.12.2025 urobil po prednesení obžaloby prokurátorom

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu
kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu, po poučení
o neodvolateľnosti prijatého vyhlásenia o vine a v tomto rozsahu aj o nenapadnuteľnosti takéhoto
vyhlásenia o vine odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, podľa ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný

kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie,
v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu,
že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež
z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1 Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok
úmyselne spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol
tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku
o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.

Vrámcidokazovanianahlavnompojednávaníkonanomdňa30.12.2025súdsosúhlasomobžalovaného
a prokurátora, postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku čítal zápisnicu svedka poškodeného zo
dňa21.08.2025(č.l.98-110).Postupompodľa§268ods.2Trestnéhoporiadkusosúhlasomprokurátora
a obžalovaného sa čítal znalecký posudok M. I. G. (psychiatria) č. 49/2025, č. l. 61-82. Súd zároveň
podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy, a to: priestupkový spis č. l. 186-198, vyčíslenie

škody Terno č. l. 199-200, charakteristiky č. l. 220-229, odpis z registra trestov č. l. 415-417, lustrácie
SP č. l. 418-419, lustrácie CESDAP č. l. 420-431.

Prítomná prokurátorka v rámci záverečnej reči vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine zo
skutku uvedeného v obžalobe navrhla uznať ho vinným a čo do trestu navrhla uloženie úhrnného

nepodmienečného trestu odňatia slobody v súlade s trestom obsiahnutým v trestnom rozkaze so
zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Zároveň vo vzťahu k poškodeným navrhla, aby bol obžalovaný zaviazaný povinnosťou nahradiť
poškodenýmškodu,prípadne,abysozvyškomnárokunanáhraduškodyboliodkázanínacivilnýproces.

Obhajoba v rámci záverečnej reči žiadala, aby bola prehodnotená otázka výšky trestu. Poukázala, že u
obžalovaného existuje poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Vo vzťahu ku škode,
ktorá mala byť priznaná obchodnej spoločnosti B., o tejto žiadali nerozhodnúť z dôvodu, že táto nesúvisí
so žalovaným skutkom.

Obžalovaný v rámci záverečnej reči vyjadril ľútosť nad svojim konaním, žiadal, aby mu súd dal šancu
a nebol mu ukladaný nepodmienečný trest.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd podľa ust. § 34 ods. 1 až 4, ods. 6 Trestného
zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukazuje na základné pravidlá použité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona zakotvujúce účel
trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadnyživot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, ktorým má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti,
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu

prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť
nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie
pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské

odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerne k spáchanému trestnému činu.
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j., či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri

náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobavovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stavenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na
základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom vrátane
vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa, má veľký význam
celkový spôsob jeho života a jeho správania pred spáchaním trestného činu a postoj k spáchanému

trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú súd uložením trestu poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členov spoločnosti pred
útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

V intenciách vyššie spomenutých základných zásad ukladania trestov súd prihliadol u obžalovaného na

jeho osobné pomery, keď zistil, že obžalovaný je slobodný, býva na D. XX F. E. E. C. otca, kde žije
ešte aj jeho brat. Nemá deti, má priateľku L. E.. Predtým, ako som nastúpil do väzby bol brigádnicky
zamestnaný v O. E., kde mal príjem cca 400 Eur mesačne netto. Obžalovaný nie je vlastníkom majetku
vyššej peňažnej hodnoty, ako napríklad dom, byt, auto a podobne. Čo sa týka záväzkov má len záväzok,
ktorý vznikol ako škoda v tomto trestnom konaní. Obžalovaný zároveň opakovane vyjadril ľútosť nad

spáchaným skutkom, pričom chcel nahradiť škodu a poškodeným sa ospravedlniť.

Z posudku ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 21.10.2025
vyplýva, že obžalovaný bol do výkonu väzby prevedení príslušníkmi Policajného zboru dňa 20.07.2025.
Správanie a vystupovanie obžalovaného vo výkone väzby nebolo vždy na požadovanej úrovni.

Obžalovaný má evidovaný negatívny poznatok zo dňa 03.08.2025 za porušovanie ústavného poriadku,
pričom ku dňu vypracovania posudku bolo jeho správanie a vystupovanie stabilizované a na
požadovanej úrovni. V styku s inými obvinenými interpersonálne konfliktné situácie nevyvoláva. Čistotu
a poriadok na cele a v osobných veciach dodržiava v rámci svojich možností. Zásady osobnej a
kolektívnej hygieny má osvojené a dodržiava. Extramurálne kontakty z výkonu väzby s blízkymi a

inými osobami udržiava prostredníctvom návštev, korešpondencie, balíkov a telefonovania. Pracovne
zaradený v ústave nebol, keďže o to nepožiadal, a preto nie je možné hodnotiť jeho dosahované
pracovné výsledky, pracovnú morálku ani správanie na pracovisku. Doposiaľ počas výkonu väzby nebol
disciplinárne odmenený, ani disciplinárne potrestaný.Z lustrácie Sociálne poisťovne vyplýva, že obžalovaný mal období od 10. januára 2024 do 14. mája 2024
a od 02. septembra 2024 do 10. septembra 2024 odvádzateľa poistného Ústav na výkon trestu odňatia

slobody Banská Bystrica Sládkovičova 80.

Z priestupkového registra vyplýva, že bol v minulosti dvadsaťjedenkrát priestupkovo postihnutý najmä
za priestupky proti majetku (17 záznamov) za čo mu boli uložené peňažné sankcie vo forme pokuty vo
výške od 11 Eur do 200 Eur. Zároveň bol obžalovaný priestupkovo postihnutý aj za priestupky na úseku

cestnej premávky a proti občianskemu spolunažívaniu.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má v tomto evidovaných 8 záznamov, prevažne
z majetkovú trestnú činnosť, kedy sa opakovane dopúšťal trestného činu krádeže, ale súčasne je
evidované aj jeho odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 5T/66/2018 zo dňa
18.01.2019, kedy bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest v
trvanítrochrokovašiestichmesiacovvústavenavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia,ktorýtrest
vykonaldňa16.12.2021.Súčasnemubolouloženéochrannéliečenieaprotitoxikomanickéambulantnou
formou. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.
zn. 1T/61/2024 zo dňa 25.11.2024 za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a),

b) Trestného zákona, pričom mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 2 roky 4 mesiace
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 06.03.2025. Zároveň
mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Čo sa týka zavinenia súd má za to, že obžalovaný nepochybne úmyselným protiprávnym konaním v

súlade s ust. § 15 písm. a) Tr. zákonom, t. j. v priamom úmysle, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, a to ako po objektívnej, tak i po subjektívnej stránke,
pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym konaním a úmyselným
zavinením podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, na strane jednej a následkom vzniknutým na záujme

chránenom zákonom súd nemal žiadne pochybnosti. Obžalovaný zákonné znaky skutkovej podstaty
trestných činov naplnil úmyselným protiprávnym konaním nielen po stránke formálnej, ale aj po stránke
materiálnej, súhrnom všetkých preukázaných okolností a skutočností predovšetkým však spôsobom
konania s tým, že jeho motívom bolo vplyvom vlastného agresívneho správania dosiahnuť zmenu
správania sa poškodeného, resp. jeho nečinnosť.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti potom súd rozhodol obžalovanému priznať jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa ku skutku priznal a svoj čin úprimne
oľutoval. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, súd vzhliadol dve priťažujúce, a to podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona, kedy obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Trestného

zákona, keďže obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený .

Obžalovaný bol uznaný vinným z trestného činu, a to prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, kde zákon umožňuje súdu ukladať trest odňatia slobody až na tri roky. Rovnako bol
A. B. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, kde

zákon umožňuje súdu ukladať trest odňatia slobody až na 1 rok. Tým, že obžalovaný svojim konaním
naplnilznakydvochtrestnýchčinov,ktoréspáchalvoviacčinnomsúbehusúdmuukladaltzv.úhrnnýtrest
odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pričom vychádzal z trestnej sadzby najprísnejšej
trestnejzovšetkýchzbiehajúcichsatrestnýchčinov.Najprísnejšímtrestnýmčinnom jeprečinvýtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kde zákon umožňuje súdu ukladať trest odňatia slobody

až na tri roky.

Preto i prihliadnutím na rozhodujúce skutočnosti, t. j. na základné zásady ukladania sankcií, na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy ako i na jeho správanie po spáchaní

trestného činu súd dospel k presvedčeniu, že na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti je
primeraným nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, s tým, že takto uložený
trest postihuje iba obžalovaného s čo najmenším vplyvom na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pre výkon
trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavuso stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia
slobody.

Na tomto mieste, vo vzťahu k argumentácii obhajoby, čo do možnosti ukladania trestu odňatia slobody
kratšieho trvania, resp. vo vzťahu k žiadosti obžalovaného na ukladanie podmienečného trestu odňatia
slobody, súd uvádza, že ako uloženie trestu odňatia slobody v trvaní kratšom ako 8 mesiacov, tak aj
prípadné uloženie podmienečného trestu súd nepovažoval za primerané spáchanej trestnej činnosti
a rovnako ani za spravodlivé, a to najmä s poukazom na povahu, závažnosť a spôsob realizácie

spáchanej trestnej činnosti, okolnosti prípadu ako i osobu a pomery obžalovaného, ktoré (skutočnosti)
popísal súd vyššie.

Obžalovanému súd neuložil ochranné protitoxikomanické liečenie, pričom vychádzal zo záverov
znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria M. I. G.,
ktorá síce u žalovaného zistila abúzus látok so stimulujúcim účinkom (pervitín) a kanabinoidov

(marihuana) so znakmi rozvinutej závislosti, pričom obžalovaný absolvoval ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou v psychiatrickej nemocnici v Kremnici, ktorá však nesplnila svoj účel a
preto rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom bola predčasne ukončená, a preto keďže u
obžalovaného nie je možné liečbou dosiahnutie jej účelu znalkyňa nenavrhla uložiť mu ochranné liečenie
ani ústavnou ani ambulantnou formou.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, poškodený F. G. O. B. I. K. L. si v prípravnom konaní uplatnili
ich nárok na náhradu škody. Keďže však by bolo potrebné na rozhodnutie o priznaní náhrady škody
vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania, pričom takéto dokazovanie
by trestné konanie predĺžilo, s poukazom na to, že sa jedná o väzobnú trestnú vec, pri ktorej je súd

povinný konať prednostne a urýchlene, boli poškodení so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní
na civilný proces.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§
306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a
to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)

a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2
Trestného poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).

Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku),
(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.