Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106Csp/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124209193
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124209193.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobcu: BL Fifty, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO:
53465911, zastúpeného právnym zástupcom: soukeník – štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5,
Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, C., o zaplatenie
255,56 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 6.11.2024, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 12.11.2024, sa domáhal
žalobca od žalovaného zaplatenia sumy 255,56 eura s príslušenstvom titulom nedoplatkov na službách
verejnej elektronickej komunikačnej siete poskytovaných žalovanému právnou predchodkyňou žalobcu,

spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa
12.12.2021, za ktoré vyúčtovala spoločnosť Slovak Telekom, a. s. žalovanému faktúrami ceny služieb
splatné do 31.12.2021, 10.1.2022, 31.1.2022 a 1.3.2022. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania.

2. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 106Csp/109/2024-48 zo dňa 12.12.2024, ktorý zrušil

súd uznesením č. k. 106Csp/109/2024-66 zo da 24.4.2025 z dôvodu, že platobný rozkaz sa nepodarilo
doručiť žalovanému do vlastných rúk.

3. Podaním zo dňa 28.4.2025, doručeným súdu 28.4.2025, oznámil žalobca súdu, že berie žalobu
v celom rozsahu späť, žiada konanie zastaviť a žiadnej strane náhradu trov konania nepriznať, a to
z dôvodu, že žalovaný mu uhradil dňa 26.2.2025 sumu 327,36 eura a sumu 84,74 eura, čím prišlo

k celkovému uhradeniu nárokov žalobcu. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku na účet, ktorý
uviedol.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej
ako len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.8. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť pred predbežným prejednaním sporu, ako aj pred prvým
pojednávaním vo veci samej, a zároveň nejde o prípad upravený v ust. § 146 ods. 2 CSP, nevyzýval

súd žalovaného na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby.

9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu, súd podľa § 145
ods. 1 CSP konanie zastavil (výrok I.).

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

14. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov
konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené (...). Pretože nárok
na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo

o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu
výsledku správania sa odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či
sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ
v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010; porov. uznesenie
NS SR sp. zn. 7MCdo/1/2014 zo dňa 29.4.2014).

15. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia zastavenia konania pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Vo všeobecnosti je to žalobca, kto procesne zaviní
zastavenie konania tým, že vezme žalobu späť. Ak však žalobca vzal žalobu späť ako reakciu na
správanie žalovaného v priebehu sporu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu

(petitu), kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho,
aby o veci (meritórne) rozhodol súd, vtedy treba procesné zavinenie zastavenia konania pričítať
žalovanému. Medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť pritom vecná spojitosť.

16. Pre posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania nie je rozhodujúce, či žaloba je alebo

nie je dôvodná, nakoľko zistenie, či žaloba je alebo nie je dôvodná, je totiž až výsledkom dokazovania
a právneho posúdenia súdom v rozhodnutí vo veci samej, t. j. v rozsudku, a nie v uznesení o zastavení
konania z procesného dôvodu, ktorým je späťvzatie žaloby.

17. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť ako reakciu na správanie žalovaného v priebehu sporu, ktorý

uhradil žalobcovi celú žalovanú sumu aj príslušenstvom aj náhradu trov konania, pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku zo žaloby a z trov právneho zastúpenia. Zastavenie tohto konania tak
procesne zavinil žalovaný, a preto by mal súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznať nárok na náhradu trov
konania protistrane, t. j. žalobcovi. Nakoľko však zo späťvzatia žaloby vyplýva, že žalovaný žalobcovi už
náhradu trov konania zaplatil v plnej výške, pričom samotný žalobca navrhol súdu stranám náhradu trov

konania nepriznať, za použitia základných princípov podľa čl. 2 CSP (princíp spravodlivosti), čl. 4 ods.
2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalobcovi
náhradu trov konania proti žalovanému nepriznal (II. výrok).

18. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že o vrátení súdneho poplatku nemohol súd rozhodnúť týmto

uznesením, nakoľko zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „zákon č. 71/1992 Zb.“), v ustanovení § 14 ods. 4
zveruje konanie a rozhodovanie o súdnych poplatkoch vyššiemu súdnemu úradníkovi, kedy sudca
rozhoduje ,,iba“ o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka o poplatkovej povinnosti.O vrátení súdneho poplatku zo žaloby rozhodne súd preto až po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným rozhodnutím, ktoré podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).