Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 94Cb/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124428190
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6124428190.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Martou Raábovou v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Žižkova

11, 815 10 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, právne zastúpeného: soukeník –
štrpka s. r. o., advokátska kancelária, Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 36 862 711, proti žalovanému: ZTS VVÚ Machinery s.r.o., Južná trieda 95, 040 01 Košice, IČO: 36
607 029, právne zastúpenému: AKMB, s.r.o., Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458, o zaplatenie
24.056,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24 056,56 eur s 13,50 % úrokmi z omeškania ročne od
17. 11. 2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.11.2024 (upomínacie konanie
12Up/2022/2024) a postúpenou konajúcemu súdu dňa 21.01.2025 sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 24.056,56 eur, úroku z omeškania 13,50 % ročne zo sumy 24.056,56 eur
od 17.11.2023 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,00 eur a náhrady trov
konania.

2. Svoj nárok odôvodnil žalobca tým, že dňa 12.2.2019 uzavrel žalobca, ako leasingový prenajímateľ
na jednej strane so žalovaným, ako leasingovým nájomcom na strane druhej Leasingovú zmluvu
LZF/19/40467, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu
(ďalej len „VZP“) a Dohoda o platbách nájomného (ďalej len „Zmluva“). Zmluvou sa žalobca zaviazal
poskytnúť v prospech žalovaného finančný leasing, ktorého účelom je umožniť za úhradu leasingovému
nájomcovi trvalé užívanie hnuteľných vecí alebo ich súboru a záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi dlžnú

sumu spolu s príslušenstvom za podmienok uvedených v Zmluve. Predmetom leasingu podľa Zmluvy
bol nový stroj/technológia Žeriav jednonosníkový EPKE-0 10t.
Dňa 3.5.2021 žalobca vypovedal Zmluvu č. LZF/19/40467 v súlade s ustanoveniami bodu 4.4.1 písm.
a) Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu z dôvodu omeškania úhrad pohľadávok.
V súlade s VZP k Zmluve, dňa 27.10.2023 žalobca v súvislosti s predčasným ukončením Zmluvy,
vystavil žalovanému finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy č. LZF/19/40467, kde celkový
nedoplatok žalovaného vyčíslil na sumu vo výške 24 026,56 €, ktorú mal zaplatiť žalobcovi v lehote do

16.11.2023. Celkový požadovaný nedoplatok, ktorý žalobca požadoval od žalovaného je suma vo výške
24 026,56 €, ktorý žalovaný žalobcovi nezaplatil.
Nezaplatením vyššie uvedenej sumy vo výške 24 056,56 € v lehote jej splatnosti sa žalovaný vo vzťahu
k žalobcovi dostal v zmysle ust. § 365 a nasl. Obchodného zákonníka do omeškania a je povinnýplatiť aj dohodnutý úrok. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to

bez potreby osobitného upozornenia. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov
z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví
vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa nariadenia vlády ust. § 1 ods. 2 č. 21/2013 Z.z. v znení
neskorších predpisov Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ
požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej

banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba
úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené a výšku základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnú k prvému dňu omeškania, má žalobca právo od
žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške - 13,50% p.a. zo sumy vo výške 24 026,56 €,
za obdobie odo dňa 17. 11. 2023 do zaplatenia.
Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi aj právo na paušálnu

náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

3. Žalobca k svojmu podaniu pripojil na preukázanie svojich tvrdení tieto listinné dôkazy: fotokópia
Leasingovej zmluvy č.: LZF/19/40467, fotokópia Všeobecných zmluvných podmienok finančného
leasingu k leasingovej zmluve o č.: LZF/19/40467, fotokópia Ukončenie Leasingovej zmluvy
č. LZF/19/40467, fotokópia Finančné vyúčtovanie zmluvy č. LZF/19/40467, vysvetlenie položiek
finančného vyúčtovanie LZF/19/40467, doručenky, faktúra znalecký posudok 19/2023, faktúra demontáž

–20230265,faktúrač.1260000256,faktúrač.2327037,znaleckýposudok19/2023,faktúrač.123/2022,
dohoda o platbách nájomného k zmluve č. LZF/19/40467 – 0 z 05.05.2021 a platobný doklad
1940467535.

4.OkresnýsúdBanskáBystricavydalnapodkladetvrdenížalobcuplatobnýrozkazč.k.12Up/2022/2024

– 16 z 06. 12. 2024, ktorým žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 24.056,56 eur, úrok z omeškania 13,50 % ročne zo sumy 24.056,56
eur od 17.11.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 eur alebo v tej istej
lehote podať odpor. Druhým výrokom zároveň rozhodol o náhrade trov konania.

5. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v lehote dňa 20.12.2024 vecne odôvodnený odpor, čím
došlo k jeho zrušeniu. Odpor odôvodnil tým, že žalobca vo svojom návrhu vyčíslil ním uplatnené nároky
v rozpore s: (i) ustanoveniami Leasingovej zmluvy číslo: LZF/19/40467 zo dňa 13.02.2019, vrátane
ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok. Navyše, žalobca na podklade vyššie uvedenej zmluvy
poskytoval vadné plnenie, spočívajúce v neustálych poruchách a nutných opravách predmetov zmlúv,

a teda Žalobca v rozpore s ustanoveniami vyššie uvedených zmluvných dokumentov nezabezpečoval
plnenie, na ktoré sa zaviazal riadne a včas, v dôsledku čoho Žalovaný tieto predmety nemohol riadne
užívať na výkon svojej podnikateľskej činnosti a tým neustále dochádzalo k vzniku škody a ušlého
zisku na strane Žalovaného. Žalovaný si ďalej dovoľuje uviesť, že vyčíslenie pohľadávky považuje
za sporné v celom rozsahu. Žalovaný rozporuje výšku istiny, ako aj výšku zmluvných pokút, škody a

ďalších Žalobcom vyčíslených pohľadávok. Žalovaný si taktiež dovoľuje spochybniť platnosť samotnej
Leasingovej zmluvy číslo: LZF/19/40467 zo dňa 13.02.2019, nakoľko túto zmluvu podpísala osoba,
ktorá nemala oprávnenie konať v mene Žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené Žalovaný navrhuje, aby
súd zrušil vydaný platobný rozkaz a nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom bude môcť Žalovaný v
rámci dokazovania riadnym spôsobom preukázať svoje vyššie uvedené tvrdenia, a to okrem iného aj na

základe účtovných dokladov, ktoré však pre krátkosť času a zložitosť situácie (spôsobenú v dôsledku
zlej ekonomickej situácii spoločnosti) nedokáže zabezpečiť do uplynutia lehoty na podanie tohto odporu.

6. Žalobca doručil súdu dňa 20.01.2025 vyjadrenie k odporu. Uviedol, že žalobca si dovoľuje uviesť,
že zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného na podklade, ktorého sa vedie predmetné konanie je

obchodnoprávnym vzťahom. Dňa 12.2.2019 uzavrel žalobca, ako leasingový prenajímateľ na jednej
strane so žalovaným, ako leasingovým nájomcom na strane druhej Leasingovú zmluvu LZF/19/40467,
ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu (ďalej len „VZP“)
a Dohoda o platbách nájomného (ďalej len „Zmluva“). Zmluvu za žalobcu uzavrela zamestnankyňažalobcu, ktorá má uvedené oprávnenie v náplni práce. Ak by toto oprávnenie v náplni práce nemala
žalobca by zmluvu voči žalovanému neplnil. Nerozumieme námietke žalovaného, nakoľko žalobca
v prospech žalovaného v zmysle leasingovej zmluvy plnil a obstaral v prospech žalovaného ním

vymienený predmet leasingu od dodávateľa ktorého si zvolil žalovaný a teda si splnil všetky zmluvné
záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy. Je to právne žalovaný, ktorý svoje zmluvné záväzky voči
žalobcovi neplnil (neuhrádzal leasingové splátky) čím spôsobil vznik dôvodu na výpoveď leasingovej
zmluvy zo strany žalobcu. Žalobca rovnako poukazuje na ust. § 15 ods. 1 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „OBZ“), „Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je

splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.“ Ak by aj osoba
podpisujúca za žalobcu nebola na takéto konanie oprávnená (podpis zmluvy) tak v zmysle ust. § 16
OBZ „ Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť,
že konajúca osoba na to nie je oprávnená.“ by bol žalobca zo zmluvy voči žalovanému zaviazaný
plniť. Žalobca si bez ohľadu na vyššie uvedené dovoľuje zaslať súdu potvrdenie o pracovnej náplni
zamestnankyne žalobcu, ktorá mala a naďalej má oprávnenie na podpisovanie zmlúv za žalobcu

„uzatvárať zákaznícke zmluvy a spracovať obchodnú a zmluvnú dokumentáciu v súlade s internými
normami podľa platných postupov ČSOBL“.
Vyššie uvedené nemá vplyv na to, že žalovaný so žalobcom uzavreli leasingovú zmluvu v zmysle,
ktorej žalobca v prospech žalovaného plnil svoje záväzky a žalovaný po určitom čase prestal plniť svoju
zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas leasingové splátky voči žalobcovi. Zmluvou sa žalobca zaviazal

poskytnúť v prospech žalovaného finančný leasing, ktorého účelom je umožniť za úhradu leasingovému
nájomcovi trvalé užívanie hnuteľných vecí alebo ich súboru a záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi
dlžnú sumu spolu s príslušenstvom za podmienok uvedených v Zmluve. Predmetom leasingu podľa
Zmluvy bol nový stroj/technológia značky a modelu Žeriav jednonosníkový EPKE-0 10t. Žalovaný si
sám určil a vybral predmet leasingu, ktorý žiadal prefinancovať žalobcom. Žalovaný si okrem predmetu

leasingu taktiež zvolil dodávateľa predmetu leasingu, ktorým bola spoločnosť A. B., C., Žalobca uzavrel
kúpnu zmluvu s dodávateľom predmetu leasingu a zaplatil tomu subjektu kúpnu cenu, v prospech
žalovaného kde jednou stranou kúpnej zmluvy bol i žalovaný, ktorý taktiež predmetnú zmluvu podpísal.
Účelom finančného leasingu je na základe leasingovej zmluvy umožniť právnickej alebo fyzickej osobe
za úhradu trvalé užívanie hmotných vecí alebo ich súborov výnimkou vecí, ktorých finančný leasing sa

riadi všeobecnými obchodnými podmienkami pre dopravnú techniku s tým, že: a) túto vec nadobudne
ČSOB Leasing, a.s. získal do svojho vlastníctva podľa výberu LN a na jeho žiadosť b) nebezpečenstvo
škôd na predmete leasingu a škôd spojených s jeho užívaním a prevádzkou nesie v celom rozsahu LN
a c) LN má právo nadobudnúť vlastníctvo k predmetu leasingu pri dodržiavaní podmienok uvedených
v LZ a v týchto všeobecných zmluvných podmienkach, hlavne riadnym splatením všetkých záväzkov

vyplývajúcich z LZ vrátane dohodnutej kúpnej ceny, ak o prevod vlastníckeho práva k predmetu leasingu
požiada.
Poukazujemenabod1.4VZPLN(leasingovýnájomca)siPL(predmetleasingu)ijehododávateľovzvolil
sám a podpisom LZ prehlasuje, že je s PL, jeho súčasťami, príslušenstvom a technickými parametrami
ako i so záručnými, prevádzkovými a servisnými podmienkami dodávateľa PL oboznámený. ČSOBL

neručí za žiadnu vlastnosť alebo spôsobilosť PL, zvlášť nie za jeho vhodnosť na použitie predpokladané
LN, a teda ani za to či je použitie v súlade s všeobecnými záväznými právnymi predpismi a normami.
Dovoľujeme si poukázať na skutočnosť, že predmet leasingu bol umiestnený do priestorov žalovaného
na základe jeho požiadaviek a od dodávateľa, ktorého si zvolil sám. Žalobca teda obstaral a zakúpil
predmet leasingu výlučne na základe požiadaviek žalovaného, pričom musel uhradiť celú obstarávaciu

cenujehododávateľovi.Podľaust.1.1.5VZP,„AkzistíLNpriodovzdaníaprevzatíPLodjehododávateľa
nedostatky, postupuje takto: a) ak ide o zjavné nedostatky neodstrániteľné, je LN povinný prevzatie PL
odmietnuť a o tejto skutočnosti a jej konkrétnych dôvodoch bez meškania, najneskôr však do 3 dní,
od odmietnutia prevzatia predmetu leasingu, písomne (aj e-mailom) informovať ČSOBL, b) ak ide o
zjavné nedostatky odstrániteľné, je LN povinný trvať na ich urýchlenom odstránení a do tohto času PL

nie je oprávnený prevziať, LN je oprávnený PL prevziať až po odstránení zistených odstrániteľných
nedostatkov. Podľa 1.1.6 VZP „Ak budú nedostatky zistené až po prevzatí PL, je LN povinný na svoje
náklady v mene ČSOBL uplatniť u dodávateľa PL, resp. u dopravcu, všetky práva kupujúceho spojené so
zodpovednosťou za nedostatky s výnimkou práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy alebo inej podobnej
zmluvy,nazákladektorejzískalČSOBLvlastníctvokPL,kuktorémuLNniejeoprávnený.“Dovoľujemesi

poukázať na ust. 1.3.1 VZP, LN nesie riziko výskytu nedostatkov, poškodení, zničení, straty, odcudzenia
a predčasného opotrebenia PL, i keď na tom nenesie vinu. V prípade, že nastane taká skutočnosť,
je LN povinný neodkladne informovať ČSOBL a je povinný i naďalej platiť splátky riadne, včas a v
plnej výške. Údajný stav stroja nie e chybou na strane žalobcu, sám žalovaný si tento stroj zvolil odtretej strany a žalobca poskytol iba finančnú službu. Rovnako žalobca poukazuje na čl. 1.4.2 a 1.4.3
VZP, „Ak LN nie je spotrebiteľom, ČSOBL nezodpovedá žiadnym spôsobom za akékoľvek škody, ktoré
vznikli z dôvodu nedostatkov alebo fungovania PL (prevádzkové riziká). LN preto nie je oprávnený

voči ČSOBL uplatňovať náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s odstránením nedostatkov na
PL, poprípade v súvislosti s odstavením PL z prevádzky.“ „Na základe a v súvislosti s LZ a kúpnou
zmluvou uzatvorenou medzi ČSOBL a dodávateľom PL (prípadne s inou obdobnou zmluvou) je LN
povinný menom (v zastúpení) ČSOBL uplatniť na svoje náklady všetky práva vyplývajúce zo záručných
a servisných podmienok priamo u dodávateľa PL; na odstúpenie od kúpnej či inej obdobnej zmluvy

však nie je LN ani z tohto dôvodu oprávnený.“ Žalovaný dňa 12.4.2019 prevzal od dodávateľa A. B., C.
prevzalpredmetleasingučopotvrdzujeajpreberacíprotokol.Vprotokoležalovanýnevytkolžiadnevady,
rovnakopodpisompotvrdil,žeboloboznámenýsobsluhouprevzalpredmetnepoškodenýabezchybnom
stavestým,žebolavykonanáskúškafunkčnostinaúčelakýbolurčený.Žalobcauvádza,žežalovanému
v zmysle leasingovej zmluvy poskytol plnenie na ktoré sa zaviazal t.j. finančnú službu. Žalobca sa nikde
v zmluve nezaviazal, že by zodpovedal za bezvadnosť predmetu, ktorý si ako predmet financovania

vybral žalovaný u svojho dodávateľa. Tvrdenia žalovaného považujeme za účelové tendenčné a
ničím nepreukázané. Žalobca poukazuje na povinnosť žalovaného ako leasingového nájomcu platiť
leasingové splátky po dobu trvania leasingovej zmluvy. Žalovaný túto svoju zmluvnú povinnosť platiť
leasingové splátky porušil a následne žalobca leasingovú zmluvu vypovedal. Žalobca si dovoľuje uviesť,
že je to práve žalovaný, ktorý porušil povinnosti vyplývajúcemu zo zmluvy a to platiť riadne a včas

splatné leasingové splátky. V dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaného žalobca vypovedal
ku dňu 3.5.2021 leasingovú zmluvu s ohľadom na ust. čl. 4.4.1 písm. a) VZP. „ČSOBL je oprávnený
vypovedať LZ: a) ak LN mešká 25 a viac dní so zaplatením leasingovej splátky, zmluvnej pokuty, úroku
z omeškania alebo inej pohľadávky, a to i čiastočne,“ Žalobca zaslal žalovanému výpoveď zmluvy, kde
označil neuhradené splatné nájomné, ktoré žalovaný osobne prevzal dňa 10.5.2021. Podľa ust. 4.8.1

VZP, „V prípade ukončenia LZ podľa bodu 4.3 a 4.4 VZP je ČSOBL oprávnený okrem iného vyúčtovať
LN: a) škodu vo výške zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia LZ, ktorý sa rovná rozdielu medzi
vstupnou cenou PL a súčtom splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa ukončenia LZ, b)
škoduztituluodvoduDPH,ktorújepovinnýČSOBLvrátiťdaňovémuúraduvsúvislostisodcudzenímPL,
c) škodu z titulu finančných nákladov odo dňa predčasného ukončenia LZ do dňa skutočnej realizácie PL

(za realizáciu PL sa považuje pripísanie poistnej náhrady na účet ČSOBL, predaj PL, uzatvorenie novej
leasingovej zmluvy na PL, zaradenie PL do majetku ČSOBL), d) škodu z titulu nákladov na poistenie PL,
e) škodu vo výške nákladov spojených s vymáhaním splnenia povinnosti (bod 5.1) a nákladov spojených
s predčasným ukončením LZ a odobratím, prepravou, skladovaním, ocenením, opravou, údržbou a
ďalším predajom (prenájmom) PL.“ Nakoľko prišlo k predčasnému ukončeniu zmluvy a to výpoveďou

žalobcavzmysleVZPčl.4.8.1vystavildňa27.10.2023(prezmluvuLZF/19/40467)žalovanémufinančné
vyúčtovanie predčasne ukončenej leasingovej zmluvy. Žalobca zaslal žalovanému konečné finančné
vyúčtovanie zmluvy, ktoré predstavuje zúčtovanie všetkých pohľadávok, záväzkov a nákladov a škody
spôsobnej predčasným ukončením zmluvy.
Tvrdenie žalovaného, že žalobca si ním uplatnené nároky vyčíslil v rozpore s ust. leasingovej zmluvy a

VZP je čisto účelové a tendenčné a takéto tvrdenie nie je vecným odôvodnením podaného odporu. V
súlade s VZP k Zmluve, dňa 27.10.2023 žalobca v súvislosti s predčasným ukončením Zmluvy, vystavil
žalovanému finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy, kde celkový nedoplatok žalovaného
vyčíslil na sumu vo výške 24 026,56 €, ktorý mal zaplatiť žalobcovi v lehote do 16.11.2023. Máme za
to, že nárok žalobcu z konečného finančného vyúčtovania je oprávnený a zrejmý. Napriek skutočnosti,

že žalovaný v odpore neuviedol žiadne zásadné a rozhodujúce skutočnosti považujeme jeho tvrdenia
len účelové a tendenčné, tak napriek uvedenému si žalobca dovoľuje položkovite uviesť z čoho nárok
vyplývajúci z konečného finančného vyúčtovania žalobcu pozostáva, napriek skutočnosti že nárok je
rozpísaný v prílohe vysvetlenie ku konečnému finančnému vyúčtovaniu: Nárok žalobcu zo zmluvy
pozostáva: Nezaplatené splátky počas trvania zmluvy 6 528,10 €; 1940467321 11.01.2021 1379,18

EUR, 1940467322 11.02.2021 1379,18 EUR, 1940467323 11.03.2021 1379,18 EUR, 1940467324
11.04.2021 1379,18 EUR, 1940467325 03.05.2021 1011,38 EUR. Neuhradené penále 180,70 €; Za
omeškané úhrady jednotlivých splátok počas trvania zmluvy: Rozdiel poistného - havarijné -s DPH
1089,30 €; Je to rozdiel medzi nákladom na poistenie a inkasovaným poistným v splátkach do ukončenia
zmluvy. Náklad na poistenie sa počíta od dátumu uzatvorenia poistnej zmluvy 12.04.2019 do dátumu

ukončenia poistnej zmluvy 12.06.2023. Celkový náklad na poistné je 1795,18 € - Inkasované poistné
v sume 887,43 €. (k výslednej sume + DPH) Škoda z finančných nákladov 465,07 € Je to úrok s
úrokovou sadzbou 0,50% p.a. zo zostatku istiny 36743,16 € počítaný od dátumu predčasného ukončenia
03.05.2021 do dátumu predaja/pripísania poistného plnenie/finančného vyúčtovania 12.06.2023, t.j.770 dní. Výpočet: 36743,16 * 0,50% * 770 / 365 Škoda zostatok istiny 5 563,39 € Je to rozdiel
medzi zostatkom istiny 36743,16 €a výťažkom z predaja bez DPH 32107,00€. Zostatok istiny sa rovná
rozdielu medzi vstupnou cenu PL a s účtom splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa

ukončenia zmluvy. Zostatok istiny 36 743,16 € = (Vstupná cena: 66448,00 € - súčet splatených istín
v splátkach : 29704,84 €) Náhrada škody 10 200,00 € Predstavuje náklady súvisiace s predmetom
zmluvy (služby externej agentúry, demontáž, prevoz, skladovanie, oprava, poistenie, ohodnotenie,
sprostredkovanie predaja, zmeny na Dopravnom inšpektoráte) -Agentúra 480,00 € -montáž a demontáž
9600,00 € -Vypracovanie znaleckého posudku 120,00. Spolu nárok zmluva suma 24 026,56 €

(6528,10+180,70+1089,30+465,07+5563,39+10200,00). Nakoľko žalovaný nevykonal ani len čiastočnú
úhradu predmetného dlhu celkový požadovaný nedoplatok vyplývajúci, ktorý žalobca požadoval a
naďalej požaduje od žalovaného vzťahujúci sa k zmluve je suma vo výške 24 026,56 €. Nezaplatením
sumy 24 026,56 € vyplývajúcej z finančného vyúčtovania v stanovenej lehote sa žalovaný vo vzťahu k
žalobcovi dostal v zmysle ust. § 365 a nasl. OBZ do omeškania.
Žalovanýsivýpovedeprevzalafinančnévyúčtovanieneprebralčovšaknemôžebyťnaťarchužalobcovi.

Poukazujeme na bod 6.3 VZP „ Akékoľvek písomnosti doručované LN na základe alebo v súvislosti s
touto LZ a doručované LN poštou sa považujú za doručené aj v prípade, ak k ich doručeniu nedôjde z
akýchkoľvek dôvodov na strane LN (napr. nezdržiava sa, nesídli, nepreberá poštu na naposledy známej
adrese alebo odmietne prevzatie nových podmienok poistenia). V takomto prípade je dňom doručenia
nových podmienok poistenia deň, v ktorý budú tieto podmienky vrátené ČSOBL poštou ako nedoručené.

V prípade, ak je LN spotrebiteľom, doručovanie sa bude riadiť príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Z ohľadom na uvedené vo vyúčtovaní sú uvedené všetky nároky žalobcu voči žalovanému.
V zmysle ust. § 149 CSP, „Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.“ Žalovaný mal v rámci odporu

uviesťvčompovažujenárokžalobcuzanepreukázanýanedôvodný.Nepostačujeibastrohétvrdenie,že
že nárok nebol vyčíslený v súlade s ust. leasingovej zmluvy. V zmysle ust. § 151 CSP, „Skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“ Ak sú skutkové tvrdenia strán
sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom
konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné

skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí.
To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových
tvrdení. Žalovaný mal v rámci svojej procesnej obrany poprieť skutkové tvrdenia žalobcu uvedené
v odpore čo však neučinil. Nepopretím skutkových tvrdení žalovaný potvrdil nespornosť žalobcom
uvádzaných skutkových a právnych tvrdení v žalobe. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď de

facto, alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé,
alebo, ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa
aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1 CSP. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové
tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila),
alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu

zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany (nem. Bestreitungslast). Na popretie
skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP
musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia
rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP). Rovnako ako skutkové
tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno

popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že
skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení možno vnímať ako protipól
uvádzania skutkových tvrdení. Popretím skutkových tvrdení tá – ktorá strana sporu vyvracia (popiera)
skutkové tvrdenia uvedené druhou stranou sporu. V civilnom procese má popretie skutkových tvrdení
mimoriadny význam. Ten spočíva v tom, že popreté skutkové tvrdenia sa považujú v konaní za

sporné a je potrebné o nich ďalej vykonať dokazovanie. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí
byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z
ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným
protistranou. V zmysle vyššie uvedenej právnej domnienky je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok
je čo do výšky a dôvodu nesporný. Žalovaný v odpore namietal jediný žalobcom regresne uplatnený

nárok a to zaplatenie pokuty za neoprávnené užívanie spoplatnených ciest v Maďarsku. Požiadavku
vecného odôvodnenia odporu treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor
znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej. Žalovaný musí v odôvodnení odporu uviesť
konkrétne vecné tvrdenie, ktoré spochybňuje opodstatnenosť priznanej pohľadávky, pričom nepostačujelen všeobecné vyhlásenie. Inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda
vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Vecné odôvodnenie odporu spočíva predovšetkým v uvedení

argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, pripojení listín, na
ktoré sa odvoláva, a označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Žalobca si ďalej
dovoľuje uviesť, že na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti, žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia tzn.
predmetu leasingu a vznik svojho nároku, čo žalobca preukázal. Žalobca uniesol dôkazné bremeno

tvrdenia vzniku nárokov z leasingovej zmluvy aj bremeno dôkazu v podobe pripojených príloh k žalobe a
k nášmu vyjadreniu. Žalobca si ďalej dovoľuje uviesť, že žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého
by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali. Je povinnosťou žalovaného aby na svoje tvrdenia
označil dôkazy. Ide o tzn. presúvanie dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a
dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na
tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010) Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky

hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,
že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu
cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto

skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu
v požadovanom rozsahu, v žalovanom rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132

O. s. p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na
nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Máme za to, že žalobca v

žalobe a v tomto vyjadrení dostatočne preukázal oprávnenosť uplatňovaného nároku. Vzhľadom na to,
že žalovaný vo svojom odpore neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by doložil akýmikoľvek
dôkazmi, ktorými by spochybnil nárok žalobcu čo do výšky a jeho rozsahu. Dovoľujeme si Vám oznámiť,
že aj naďalej opierame našu žalobu o právne tvrdenia a skutkové zistenia v nej uvedené a žiadame, aby
konajúci súd po vykonanom dokazovaní vyniesol rozsudok v zmysle našej žaloby.

7. Žalobca k svojmu podaniu pripojil tieto listinné dôkazy: Potvrdenie o pracovnej náplni zamestnankyne
zo 17.01.2025, Potvrdenie o zamestnaní zo 17.01.2025, Kúpna zmluva 19/40467/KZ zo dňa
12.2.2019, Faktúra č. 19041, Protokol o prevzatí predmetu financovania k zmluve: LZF/19/40467
z 12.04.2019, Špecifikácia poistenia k predmetu leasingu k leasingovej zmluve č.: LZF/19/40467,

Žiadosť o financovanie pre podnikateľské subjekty, Vyhlásenie o konečnom užívateľovi výhod a politickej
exponovanosti konečného užívateľa výhod, Fotodokumentácia, Návrh poistenia predmetu leasingu
z 12.02.2019, Záznam finančného sprostredkovateľa pre uzatvorením poistnej zmluvy z 12.02.2019,
Poistenie strojov a elektronických zariadení – Informačný dokument o poistnom produkte, Všeobecné
poistné podmienky pre poistenie strojov a elektronických zariadení VPP SEZ 2016, Zmluvné dojednania

pre poistenie strojov pre prípad živelnej udalosti a odcudzenia ZD-Z SEZ 2016, Zmluvné dojednania
pre poistenie strojov pre prípad škody počas prepravy zariadenia ako nákladu ZD-Z SEZ 2016, Zmluvné
dojednania pre zabezpečenie proti odcudzeniu, Fotokópia občianskeho preukazu D. A., Fotokópia
občianskeho preukazu D. E., Výpis z Obchodného registra Mestského súdu Košice oddiel: Sro, vložka
číslo 18100/VV z 21.01.2025 a Výpis z Obchodného registra Mestského súdu Košice oddiel: Sro, vložka

číslo 18100/VV z 07.06.2017.

8. Žalovaný doručil súdu dňa 05.05.2025 vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Uviedol, že naďalej zotrváva
na svojich tvrdeniach uvedených v Odpore proti platobnému rozsahu zo dňa 20.12.2024 v celomRozsahu. Žalovaný naďalej trvá na tom, že plnenie poskytnuté Žalobcom bolo vadné. Žalovaný si ďalej
dovoľujeopätovnenamietnuťplatnosťLeasingovejzmluvyčíslo:LZF/19/40467zodňa13.02.2019(ďalej
len „Zmluva“). Podľa názoru Žalovaného je táto zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Svoje

tvrdenia Žalovaný odôvodňuje nedostatkom oprávnenia osoby konajúcej v mene Žalobcu. Žalovaný
zotrváva na svojich tvrdeniach, že osoba, ktorá Zmluvu podpísala, nebola oprávnená konať v mene
Žalobcu. Žalobca síce súdu predložil potvrdenie o zamestnaní, avšak z predmetného potvrdenia nie je
možné zistiť, či bola osoba podpisujúca Zmluvu poverená, resp. splnomocnená na podpísanie Zmluvy.
Takéto oprávnenie konať v mene musí vyplývať z osobitného poverenia, ktoré však v predmetnom

prípade neexistuje, a tak možno toto konanie považovať za konanie bez plnej moci.
Žalovaný ďalej poukazuje na nedostatok prejavu vôle Žalobcu pri podpise Zmluvy. V zmysle údajov
zverejnených v Obchodnom registri SR koná Žalobca navonok nasledovne: „Spoločnosť sú oprávnení
zaväzovať a písomné právne úkony sú oprávnení robiť najmenej dvaja členovia predstavenstva
spoločne s výnimkou udeľovania splnomocnení na zastupovanie pred dopravnými inšpektorátmi a
orgánmi štátnej správy vo veciach evidencie motorových vozidiel (prihlasovanie do evidencie vozidiel,

zmeny v evidencii vozidiel, vyraďovanie vozidiel z evidencie) a vybavenia duplikátu technického
preukazu vozidla, na udeľovanie ktorých je oprávnený každý člen predstavenstva samostatne.“ Zmluvu
podpísala osoba, o ktorej Žalobca nepreukázal, že mala oprávnenie konať v mene Žalobcu. Zároveň
Zmluvu podpísala iba jedna osoba, čo je podľa názoru v rozpore so spôsobom konania Žalobcu
uvedeným v Obchodnom registri SR. Takéto konanie je možné považovať za nedostatok vôle na strane

Žalobcu pri podpise zmluvy, čoho dôsledkom je absolútna neplatnosť Zmluvy.
V dôsledku absolútnej neplatnosti Zmluvy tak Žalovaný namieta aj výšku Žalobcom vyčísleného
nedoplatku v celom rozsahu. Žalovaný považuje svoje tvrdenia za dostatočné a je to práve Žalobca,
kto nedokázal dostatočne preukázať oprávnenie osoby konajúcej v mene Žalobcu. Žalobca zároveň
nezmyselne uviedol, že Žalovaný namietal nárok na zaplatenie pokuty za neoprávnené užívanie

spoplatnených ciest v Maďarsku, čo je úplne v rozpore s tvrdeniami Žalovaného v Odpore ako aj s
objektívnou realitou.

9. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 13.01.2025 za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 180
CSP za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného neúčasť na pojednávaní

ospravedlnil elektronicky dňa 13. 01. 2026 z dôvodu nepriaznivého počasia a navrhol, aby súd vec
pojednával v neprítomnosti žalovaného.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
výsledkami pojednávania a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako leasingový prenajímateľ na jednej strane uzavrel so žalovaným, ako leasingovým
nájomcom na strane druhej Leasingovú zmluvu LZF/19/40467, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria
Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu (ďalej len „VZP“) a Dohoda o platbách nájomného
(ďalej len „Zmluva“). Zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného finančný leasing,
ktorého účelom je umožniť za úhradu leasingovému nájomcovi trvalé užívanie hnuteľných vecí

alebo ich súboru a záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom za
podmienok uvedených v Zmluve. Predmetom leasingu podľa Zmluvy bol nový stroj/technológia Žeriav
jednonosníkový EPKE-0 10t. Žalovaný si okrem predmetu leasingu taktiež zvolil dodávateľa predmetu
leasingu, ktorým bola spoločnosť A. B., C..
Dňa 3.5.2021 žalobca vypovedal Zmluvu č. LZF/19/40467 v súlade s ustanoveniami bodu 4.4.1 písm.

a) Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu z dôvodu omeškania úhrad pohľadávok.
Žalobca zaslal žalovanému výpoveď zmluvy, kde označil neuhradené splatné nájomné, ktoré žalovaný
osobne prevzal dňa 10.5.2021.
Nakoľko prišlo k predčasnému ukončeniu zmluvy a to výpoveďou žalobca v zmysle VZP čl. 4.8.1 vystavil
dňa 27.10.2023 (pre zmluvu LZF/19/40467) žalovanému finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej

leasingovej zmluvy, kde celkový nedoplatok žalovaného vyčíslil na sumu vo výške 24 026,56 eur,
ktorú mal zaplatiť žalobcovi v lehote do 16.11.2023. Konečné finančné vyúčtovanie zmluvy predstavuje
zúčtovanie všetkých pohľadávok, záväzkov a nákladov a škody spôsobnej predčasným ukončením
zmluvy.

11. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie Leasingovej zmluvy č. LZF/19/40467 a poskytnutie
plnenia z Leasingovej zmluvy č. LZF/19/40467.12. Medzi stranami bola spornou platnosť Leasingovej zmluvy č. LZF/19/40467, vadnosť plnenia
a vyčíslenie pohľadávky.

13. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných právnych predpisov:

14.Podľaustanoveniačl.8zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa ustanovenia § 149 CSP Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa ustanovenia § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

18. Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

19. Podľa ustanovenia § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

20. Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

21. Podľa ustanovenia § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

22. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len ako
Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku
je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

23. Súd vychádzajúc z citovaného ustanovenia postupoval pri posudzovaní podanej žaloby v zmysle

ustanovení Obchodného zákonníka, pretože má za preukázané, že žalobca, ako aj žalovaný vstupoval
do zmluvného vzťahu ako podnikateľský subjekt, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti alebo inej obchodnej činnosti. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že ide
nepochybne o obchodnoprávny vzťah strán sporu a je potrebné postupovať v zmysle príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka.

24. Účastníci konania sú podnikatelia v zmysle ustanovenia § 2 Obchodného zákonníka ak predmetný
záväzkový vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti, preto súd použil ďalej ustanovenia Obchodného
zákonníka. Účastníci konania uzavreli medzi sebou zmluvu v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka. Právna úprava obchodných záväzkových vzťahov poskytuje ich účastníkom

širokú zmluvnú voľnosť. Obchodný zákonník v rámci uplatnenia princípu bezformálnosti zmlúv
umožňuje uzavierať aj zmluvy nepomenované, t. j. zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým typom
zmlúv upravených zákonom. Úpravu inominátnych zmlúv obsahuje aj Občiansky zákonník, a to
v ustanoveniach § 51 a § 491 ods. 1. Podstatné časti zmluvy nie sú podmienkou platnosti zmluvy, ale
len prostriedkom kvalifikácie pre ten-ktorý zmluvný typ a zmluvné strany majú možnosť uzavierať aj iné

zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne upravené - zmluvy inominátne. Podmienkou uzavretia
inominátnej zmluvy je dostatočné určenie predmetu záväzkov. Je to akési minimum viažuce sa na vznik
záväzku, ktoré vyplýva zo všeobecných požiadaviek na určitosť právnych úkonov.25. Podľa ustanovenia § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v hlave II tejto
časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa
podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

26. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.

27. Podľa ustanovenia § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka, dohoda o určitej časti zmluvy sa môže
nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob
nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje
sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.

28. Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj

odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami
alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k
návrhu priložené.

29. Podľa ustanovenia § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú

prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

30. Podľa ustanovenia § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné
formuláre používané v obchodnom styku.

31. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený
určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

32. Podľa ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho
prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

33. Podľa ustanovenia článku 1.4 VZP LN (leasingový nájomca) si PL (predmet leasingu) i jeho
dodávateľov zvolil sám a podpisom LZ prehlasuje, že je s PL, jeho súčasťami, príslušenstvom a
technickými parametrami ako i so záručnými, prevádzkovými a servisnými podmienkami dodávateľa PL
oboznámený. ČSOBL neručí za žiadnu vlastnosť alebo spôsobilosť PL, zvlášť nie za jeho vhodnosť na

použitie predpokladané LN, a teda ani za to či je použitie v súlade s všeobecnými záväznými právnymi
predpismi a normami.

34. Podľa ustanovenia článku 1.1.5 VZP ak zistí LN pri odovzdaní a prevzatí PL od jeho dodávateľa
nedostatky, postupuje takto: a) ak ide o zjavné nedostatky neodstrániteľné, je LN povinný prevzatie PL

odmietnuť a o tejto skutočnosti a jej konkrétnych dôvodoch bez meškania, najneskôr však do 3 dní,
od odmietnutia prevzatia predmetu leasingu, písomne (aj e-mailom) informovať ČSOBL, b) ak ide o
zjavné nedostatky odstrániteľné, je LN povinný trvať na ich urýchlenom odstránení a do tohto času PL
nie je oprávnený prevziať, LN je oprávnený PL prevziať až po odstránení zistených odstrániteľných
nedostatkov.

35. Podľa ustanovenia článku 1.1.6 VZP ak budú nedostatky zistené až po prevzatí PL, je LN povinný
na svoje náklady v mene ČSOBL uplatniť u dodávateľa PL, resp. u dopravcu, všetky práva kupujúceho
spojené so zodpovednosťou za nedostatky s výnimkou práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy alebo
inej podobnej zmluvy, na základe ktorej získal ČSOBL vlastníctvo k PL, ku ktorému LN nie je oprávnený.

36. Podľa ustanovenia článku 1.3.1 VZP, LN nesie riziko výskytu nedostatkov, poškodení, zničení, straty,
odcudzenia a predčasného opotrebenia PL, i keď na tom nenesie vinu. V prípade, že nastane taká
skutočnosť, je LN povinný neodkladne informovať ČSOBL a je povinný i naďalej platiť splátky riadne,
včas a v plnej výške.

37. Podľa ustanovenia článku 1.4.2 VZP ak LN nie je spotrebiteľom, ČSOBL nezodpovedá žiadnym
spôsobom za akékoľvek škody, ktoré vznikli z dôvodu nedostatkov alebo fungovania PL (prevádzkovériziká). LN preto nie je oprávnený voči ČSOBL uplatňovať náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti
s odstránením nedostatkov na PL, poprípade v súvislosti s odstavením PL z prevádzky.

38. Podľa ustanovenia článku 1.4.3 VZP na základe a v súvislosti s LZ a kúpnou zmluvou uzatvorenou
medzi ČSOBL a dodávateľom PL (prípadne s inou obdobnou zmluvou) je LN povinný menom (v
zastúpení) ČSOBL uplatniť na svoje náklady všetky práva vyplývajúce zo záručných a servisných
podmienok priamo u dodávateľa PL; na odstúpenie od kúpnej či inej obdobnej zmluvy však nie je LN
ani z tohto dôvodu oprávnený.

39.Podľaustanoveniačlánku4.4.1písm.a)VZPČSOBLjeoprávnenývypovedaťLZ:a)akLNmešká25
a viac dní so zaplatením leasingovej splátky, zmluvnej pokuty, úroku z omeškania alebo inej pohľadávky,
a to i čiastočne.

40. Podľa ustanovenia článku 4.8.1 VZP v prípade ukončenia LZ podľa bodu 4.3 a 4.4 VZP je ČSOBL

oprávnený okrem iného vyúčtovať LN: a) škodu vo výške zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia
LZ, ktorý sa rovná rozdielu medzi vstupnou cenou PL a súčtom splátok istiny zahrnutých v splátkach
splatných do dňa ukončenia LZ, b) škodu z titulu odvodu DPH, ktorú je povinný ČSOBL vrátiť daňovému
úradu v súvislosti s odcudzením PL, c) škodu z titulu finančných nákladov odo dňa predčasného
ukončeniaLZdodňaskutočnejrealizáciePL(zarealizáciuPLsapovažujepripísaniepoistnejnáhradyna

účet ČSOBL, predaj PL, uzatvorenie novej leasingovej zmluvy na PL, zaradenie PL do majetku ČSOBL),
d) škodu z titulu nákladov na poistenie PL, e) škodu vo výške nákladov spojených s vymáhaním splnenia
povinnosti (bod 5.1) a nákladov spojených s predčasným ukončením LZ a odobratím, prepravou,
skladovaním, ocenením, opravou, údržbou a ďalším predajom (prenájmom) PL.

41. Podľa ustanovenia článku 6.3 VZP akékoľvek písomnosti doručované LN na základe alebo v
súvislosti s touto LZ a doručované LN poštou sa považujú za doručené aj v prípade, ak k ich doručeniu
nedôjde z akýchkoľvek dôvodov na strane LN (napr. nezdržiava sa, nesídli, nepreberá poštu na
naposledy známej adrese alebo odmietne prevzatie nových podmienok poistenia). V takomto prípade
je dňom doručenia nových podmienok poistenia deň, v ktorý budú tieto podmienky vrátené ČSOBL

poštou ako nedoručené. V prípade, ak je LN spotrebiteľom, doručovanie sa bude riadiť príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

42. Skutkové tvrdenia strán súd posudzoval v súlade s procesnými pravidlami vyjadrenými v článku 8
CSP a § 151 CSP. Každá sporová strana má v konaní procesnú povinnosť označiť skutkové tvrdenia

dôležité pre rozhodnutie vo veci a zároveň tieto svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi.

43. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, ktorou namietal neplatnosť Leasingovej
zmluvy č. LZF/19/40467 (ďalej len ,,Leasingová zmluva“) z dôvodu nedostatku oprávnenia osoby
konajúcej za žalobcu pri jej uzatvorení. V tomto smere súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania

bolo preukázané, že Leasingovú zmluvu za žalobcu uzavrela jeho zamestnankyňa, ktorá bola v čase
podpisu zmluvy poverená činnosťou spočívajúcou v uzatváraní zákazníckych zmlúv a spracúvaní
obchodnej a zmluvnej dokumentácie v súlade s internými normami a podľa platných postupov žalobcu.
Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná listinným dôkazom – potvrdením o pracovnej náplni
predmetnej zamestnankyne, ktorého pravosť ani hodnovernosť nebola žalovaným spochybnená. Súd

má za to, že uvedená zamestnankyňa bola osobou poverenou určitou činnosťou pri prevádzkovaní
podniku žalobcu v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda bola splnomocnená na vykonanie
všetkých právnych úkonov, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Uzatváranie leasingových
zmlúv so zákazníkmi nepochybne patrí medzi obvyklé právne úkony pri prevádzkovaní podnikateľskej
činnosti leasingovej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že Leasingová zmluva bola

uzavretá osobou oprávnenou konať v mene žalobcu.

44. Súd len pre doplnenie dodáva, že považuje za správne aj tvrdenie v rámci procesného útoku
žalobcu, ktorý hovorí, že aj keby tomu tak nebolo, považuje za rozhodujúce, že žalobca by bol
uzavretou zmluvou viazaný aj podľa § 16 Obchodného zákonníka, keďže žalovaný ako tretia osoba

nemohol vedieť ani z okolností prípadu nemohol vedieť o prípadnom prekročení interného oprávnenia
zamestnankyne žalobcu. Súd zároveň v tomto smere prihliadol na následné správanie žalobcu, ktorý
po uzavretí Leasingovej zmluvy podľa nej riadne plnil, zabezpečil obstaranie predmetu leasingu, uhradil
jeho kúpnu cenu dodávateľovi a umožnil žalovanému jeho užívanie, čím jednoznačne prejavil svojuvôľu byť predmetnou zmluvou viazaný. Námietku žalovaného o neplatnosti leasingovej zmluvy súd preto
vyhodnotil aj z tohto pohľadu ako nedôvodnú.

45. Zo zmluvnej dokumentácie má súd ďalej za preukázané, že žalovaný si predmet leasingu aj
jeho dodávateľa zvolil sám, pričom podľa bodu 1.4 Všeobecných zmluvných podmienok podpisom
Leasingovej zmluvy vyhlásil, že je oboznámený s predmetom leasingu, jeho technickými parametrami,
ako aj so záručnými, prevádzkovými a servisnými podmienkami dodávateľa a že žalobca neručí
za žiadnu vlastnosť ani spôsobilosť predmetu leasingu, osobitne nie za jeho vhodnosť na použitie

predpokladané žalovaným. Žalobca sa teda zmluvne nezaviazal k zabezpečeniu bezvadnosti predmetu
leasingu, ale výlučne k poskytnutiu finančnej služby.

46. Súd má za preukázané, že predmet leasingu bol žalovanému riadne odovzdaný a prevzatý, čo
vyplýva z preberacieho protokolu zo dňa 12.04.2019, v ktorom žalovaný nevytkol žiadne vady a potvrdil,
že predmet leasingu bol prevzatý v bezchybnom stave a bola vykonaná skúška jeho funkčnosti.

V prípade zistenia vád bol žalovaný povinný postupovať podľa bodov 1.1.5 a 1.1.6 Všeobecných
zmluvných podmienok a uplatniť práva zo zodpovednosti za vady priamo voči dodávateľovi predmetu
leasingu,čovšakžalovanývkonanínepreukázal.Podľabodu1.3.1Všeobecnýchzmluvnýchpodmienok
znáša leasingový nájomca riziko výskytu nedostatkov, poškodenia, zničenia alebo predčasného
opotrebenia predmetu leasingu, a to aj bez ohľadu na zavinenie, pričom je povinný platiť leasingové

splátky riadne, včas a v plnej výške. Zo skutkových zistení má súd za preukázané, že žalovaný túto
svoju základnú zmluvnú povinnosť porušil, keď prestal uhrádzať leasingové splátky, čím sa dostal do
omeškania.

47. V dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaného vzniklo žalobcovi právo Leasingovú zmluvu

vypovedať v súlade s bodom 4.4.1 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok. Výpoveď leasingovej
zmluvy bola žalovanému doručená a nadobudla účinnosť. Po predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy
bol žalobca oprávnený podľa bodu 4.8.1 Všeobecných zmluvných podmienok vyúčtovať žalovanému
všetky nároky vyplývajúce z predčasného ukončenia zmluvy. Žalobca tieto nároky riadne vyčíslil v
konečnom finančnom vyúčtovaní zo dňa 27.10.2023.

48. Žalovaný v konaní neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia ani neoznačil dôkazy, ktorými by účinne
spochybnil dôvod alebo výšku uplatneného nároku. Vzhľadom na uvedené závery, súd uzavrel, že
žalovaný nesplnil svoju procesnú povinnosť uviesť na svoju obranu dostatočne určité skutkové tvrdenia
a nepredložil v konaní žiadne dôkazy, ktoré by ním uvádzané tvrdenia potvrdili alebo aspoň právne

relevantným spôsobom spochybnili žalovaný nárok.

49. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

50. Podlˇa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

51. Podlˇa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

52. Podlˇa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,

dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením.

53. Na základe vyššie uvedeného súd vo výroku I uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške sumu 24 056,56 eur s 13,50 % úrokmi z omeškania ročne od 17.11.2023 do zaplatenia.

56. Podlˇa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem
nárokov podľa § 369 aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ato bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

57. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

58. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

59. O povinnosti žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

súd rozhodol vo výroku I v súlade s § 369c ods. 1 OBZ v spojení s ust § 2 nariadenia vlády SR č.
21/2013 Z.z.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62. Podľa §262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

63. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 369 ods. 3 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto
konania tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 1 CSP)

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom
súde Košice v dvoch vyhotoveniach. (§ 362 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods.3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.