Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11Csp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124381904
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2026:6124381904.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., št. občianka SR, o zaplatenie 4 921,56 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasasvojoužaloboupodanounasúdedňa20.09.2024domáhaltoho,abysúdzaviazalžalovanú
na zaplatenie istiny v sume 4 891,56 € , riadneho úroku v sume 2877,25 € (do 8.8.2013) , úroku

z omeškania v sume 1,20 € ( do 8.8.2013 ) , úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 891,56
€ od 23.08.2024 do zaplatenia, zmluvnej pokuty v sume 30 € a k náhrade trov konania. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Úverová
zmluva č.XXXXXXXXXXXXXXXX ( ďalej len Zmluva ) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
peňažné prostriedky vo výške 5000 €. Tieto sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných anuitných
splátkach a celý úver s príslušenstvom bola povinná splatiť do 19.02.2032. V zmysle bodu 1.1 Zmluvy
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy aj obchodné podmienky banky a to OP a VOP . V tejto súvislosti

poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp.zn. F./XX zo dňa 09.11.2016 a čl. 10 ods.2 Smernice č.
48/2008 / ES z 2323.04.2008 a napokon na uznesenie NSSR sp.zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 22.2.2018
v tom zmysle, že zmluva nemusí byť uzatvorená v jedinom dokumente. Žalobca má tiež za to, že si
splnil všetky povinnosti vyplývajúce z § 7 ods.2 č. 129/2010 Z.z. a pri skúmaní bonity žalovanej žalobca
ako banka postupoval s odbornou starostlivosťou ( žalovaná bola povinná pravdivo vyplniť žiadosť
o poskytnutie úveru , z ktorého zistil rodinný stav , výdavky a príjmy žalovanej , dopyt od Sociálnej
poisťovne, príjmy a výdavky porovnal s opatrením MPa SV o životnom minime a dopyt do SRBI/NRKI,

kde si preveril ex záväzky žalovanej. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné
povinnosti a preto na základe výzvy na predčasné splatenie úveru žalobca rozhodol p predčasnej
splatnosti úveru dňa 22.8.2024. Tomuto predchádzalo zaslanie upozornenia na omeškanie a možnosť
predčasného zosplatnenia Opakovaným upozornením zo dňa 19.06.2024. Napriek tejto výzve žalovaná
dlh neuhradila .K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo pre neuhradenie splátky , ktorej splatnosť
nastala dňa 20.05.2024. Do predčasného zosplatenia žalovaná zaplatila na istinu len sumu 108,44 € ,
na základe čoho dlžná istina predstavovala sumu 4 891,56 € ( 5000- 108,44 ). Žalovaná po zosplatnení

úveru do podania žaloby nezaplatila nič.Úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia predstavoval sumu
1,20 € ( každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom
z omeškania vo výške 5 %. Ďalej si žalobca žalobou uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru až do jeho zaplatenia a tiež zmluvnúúrok do konečnej splatnosti úveru v celkovej sume 2877,25 €. Tento úrok bol vypočítaný nasledovne :
celková čiastka úveru podľa zmluvy bola 8242,48 €- poskytnutá istina 5000 €, poplatok za poskytnutie
úveru 250 €- poplatok za správu úverového účtu- 0 €, , úrok zaplatený žalovanou 115,23 € = 2877,25

€. Žalobca ohľadom nároku na zmluvný úrok poukázal na konštantnú judikatúru NS SR ( , najmä X F.
XX/XXXX z 16.06.2020 ).Z dôvodu omeškania žalovanej s új hradou splátok úveru si žalobca v súlade
s čl.1 bod 1.2 Zmluvy uplatňuje aj zmluvnú pokutu za omeškanie splátky v sume 15 € a zmluvnú pokutu
za omeškanie splátky s upozornením v sume 15 € t.j. spolu 30 €. Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva
tiež z ustanovenia § 544 ods.1,2 OZ.

2. Na výzvu súdu zo na 01,10,20245 žalobca písomným podaním ( viď.čl. 63 ) špecifikoval žalovanú
sumu s tým, že uviedol, že do výpočtu žalovanej sumy vstupovala výška všetkých mesačných anuitných
splátok úveru v celkovej sume 7522,08 € (95x 78,37 € , 1 x 76,93 € ) poplatok za poskytnutie úveru 250 €
a poplatok za vedenie účtu 96x 4,90 € c v celkovej sume 470,40 € ( 7522,08 € +250+470,40=8242,48 €).

3. OS Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz č.k. XX G. dňa 07.10.2024 , ktorým žalobe v plnom
rozsahu vyhovel , pričom tento nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk. Žalobca podal v lehote
návrh na pokračovanie v konaní a preto v zmysle § 10 ods.3 ZoUK sa platobný rozkaz zrušil a vec bola
postúpená OS Senica .

4. OS Senica výzvou zo dňa 13.08.2025 vyzval žalobcu aby oznámil súdu či trvá na podanej žalobe
alebo ju berie späť vzhľadom na skutočnosť , že výzva pred zosplatnením úveru , ktorú doložil do spisu
neobsahuje identifikáciu dlžnej splátky sa preto zosplatnenie úveru je neplatný právny úkon ( Uznesenie
NS SR č.k. XXXX/XXX/XXXX ).

5. Žalobca reagoval na túto výzvu písomným podaním doručeným súdu dňa 01.09.2025 v ktorom zotrval
na podanej žalobe cv plnom rozsahu. Uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť
žalobcu konkretizovať resp. označiť v upozornení ( výzva) pred zosplatnením úveru , tú ktorú omeškanú
splátku. Túto vedomosť má žalovaný priamo zo Zmluvy o úvere. Žalobca uvádza , že ani samotné
ustanovenie § 53 ods.9 OZ účinné v rozhodnom období výslovne nevyžadovalo , aby veriteľ vo výzve

adresovanej dlžníkovi pred zosplatnením úveru ani v samotnej zosplatňujúcej výzve označil konkrétnu
omeškanú splátku , pre ktorú mieni prispúpiť k zosplatnenmiu úveru. Ustanovenie § 53 ods.8 OZ je
účinné až od 01.11.2008 a novelizované až od 01.11.2024. Žalobca poukázal aj na ďalšiu podstatnú
skutočnosť a síce, že doterajšia dlhodobá judikatúra nevyžadovala špecifikáciu splátky, pre ktorú veriteľ
úver zosplatnil a to od roku 2008 do roku 2024. K zásadnej zmene výkladu v tomto smere prišlo až v roku

2024, kedy senát 5Cdo zaujal stanovisko k ust. § 53 ods.9 OZ , pričom tento výklad podľa názoru žalobcu
predstavuje významný zásah do práv veriteľov, ktorý svojou intenzitou nekorešponduje s potrebnou
mierou ochrany spotrebiteľa . Žalobca poukázal aj na ďalšie rozhodnutia krajských súdov v ktorých tieto
súdy zastávali rovnaký právny názor v danej právnej otázke ( rozhodnutie KS Prešov sp.zn. XX F. zo dňa
31.10.2023, rozhodnutie KS Trenčín sp.zn. XX F. /X/XXXX zo dňa 14.09.2023, rozhodnutie KS Trenčín

sp.zn. XXXXXXX/X/XXXX zo dňa 29.06.2023). Žalobca ďalej poznamenáva , že ak by bol súd opačného
názoru a zosplatnenie úveru by aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam považoval za neplatné ,
žalobcovi aj v takomto prípade zostáva zachovaný nárok na všetky splatné a neuhradené splátky úveru
splatné a neuhradené ku dňu rozhodnutia súdu počnúc neuhradenou splátkou vo výške 11.44 € splatnú
k 20.05.2024 ( vyplýva z dôkazu Stav omeškaných splátok na úvere ku dňu zosplatnenia ) a pokračujúc

ďalšími omeškanými splátkami splatnými mesačne vo výške 78,37 € až ku dňu vyhlásenia rozsudku.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie §217 ods.1 CSP podľa ktorého pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. A ko i na judikatúru ( rozhodnutie KS Košice sp.zn. XX F. /
XXX/XXXX zo dňa 15.1.2020, rozhodnutie KS Bratislava sp.zn. X F., zo dňa 26.02.2020, e rozhodnutie
KS Trnava sp.zn. XXXXXXXX/XX/XXXX zo dňa 30.3.2022, rozhodnutie KS Trnava sp.zn. XX F. dňa

20.4.2022, rozhodnutie KS Trnava sp.zn. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa 24.08.2022m rozhodnutie KS
Košice sp.zn. XXXXXX/XX/XXXX dňa 13.12.2023). Priznaním neuhradených splatných splátok , vrátane
zákonného úroku z omeškania tak pri číselnom porovnaní s pôvodne uplatneným nárokom zjavne
nemôže dôjsť k porušeniu zásady ne ultra petitum, ktorá je vyjadrená v § 216 ods.2 CSP . Tejto otázke sa
venoval aj NSSR vo svojom rozhodnutí sp.zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 31.10.2024 , pričom citované

rozhodnutie bolo predmetom prieskumu Ústavného súdu , ktorý v rozhodnutí sp.zn. H.. I. zo dna
13.03.2025 podporil tento právny záver. Vzhľadom na uvedené právne závery najvyšších súdnych
autorít má žalobca za to, že priznaním nároku na zaplatie jednotlivých nezaplateých splátok ( resp. ich
častí ) hoc si žalobca uplatnil žalovanú sumu ako nárok z predčasne zaplateného úveru, ktoré by súdpovažoval za neplatné, nebude rozhodnuté nad rámec žalobcom uplatneného nároku a preto zotrval na
podanej žalobe v celom rozsahu.

6. Súd doručil žalovanej žalobu , poučenie , upovedomenie o postúpení vec , ako aj výzvu na vyjadrenie
k žalobe na adresu evidovanú v RO , pričom na tejto adrese sa nezdržiava, pričom iná adresa nie je
súdu známa. Následne jej doručil tieto písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu a cez web ,
pričom tieto sa považujú za doručené dňom 06.06.2025 ( § 116 ods.2 CSP ).Žalovaná sa v stanovenej
lehote vo veci nevyjadrila. , skutkové tvrdenia nepoprela, dôkazy neoznačila.

7. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil , aby súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti, žalovaná sa nedostavila , svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila , súd vec
prejednal v neprítomnosti strán sporu.

8. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP) spotrebiteľský spor

je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, pričom z vykonaného
dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere

č.XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička , predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalobcom
žalovanejvovýške5000€,výškaročnejúrokovejsadzbybolastanovenávovýške10,90%,RPMN15,47
%,priemerná RPMN: 13,49 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 8242,48 €, počet splátok
96, výška mesačnej splátky 78,37 €, poslednej 76,93 € , termín prvej splátky XX.X.XXXX , poslednej
XX.X.XXXX. , poplatok za posktnutie úveru 250 €. Podľa žalobcu žalovaná čerpala úver vo výške 5000

€ a uhradila celkovo sumu 223,67 € ( z toho sumu 115,23 € na úrok a sumu 108,44 € na istinu ).

12. Listom zo dňa 19.06.2024 označeným ako Opakované upozornenie žalobca oznámil žalovanej že
ku dňu vystavenia upozornenia je výška omeškaných splátok 26,49 € a vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 41,49 € pozostávajúcej z istina : 11,44 €, úrok z omeškania: 0,05 € a zmluvná

pokuta: 30€najneskôrdo14.07.2024stým,ževopačnomprípadebudemôcťbankavyhlásiťpredčasnú
splatnosť úveru a bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky z Úverovej zmluvy. Tento list bol podaný
na pošte 21.06.2024.

13. Listom zo dňa 22.08.2024 označeným ako Výzva na predčasné splatenie úveru oznámil žalobca

žalovanej, že v dôsledku porušenia povinností z Úverovej zmluvy banka dňa 22.08.2024 rozhodla
o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie istiny 4891,56 €, zmluvného úroku
140,70 €, úroku z omeškania 1,23 € a zmluvnej pokuty 60 €, najneskôr do 13.09.2024. Tento list bol
podaný na pošte 27.08.2024.

14. Podľa § 488 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok.

15. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 497 zák.č. 513/1991 Zb.Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 369 ods.1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Akvýška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

18. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

19. Podľa § 52 ods.1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

20. Podľa § 1 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov (ďalej len „ZoSU“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,

poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery

a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa
poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

21. Podľa §2 písm.d) ZoSU (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 53 ods.9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 37 ods.1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

25. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.26. Podľa § 879 y ods.1 OZ, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa
spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov

z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku
2 nie je ustanovené inak.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť.

28. Medzi žalobcom a žalovanou vznikol uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah,
ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
(§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru
(§52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva
o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s

poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

29. Súd následne skúmal splnenie zákonných predpokladov platného zosplatnenia budúcich splátok
úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s §565 OZ platných v čase zosplatnenia budúcich splátok úveru a s tým

spojenú platnosť úkonu - výzvy podľa § 53 ods.9 OZ a výzvy k splateniu celého úveru podľa §565 OZ. Je
vzáujmeochranyžalovanejakospotrebiteľaskúmaťhmotnoprávnyzákladžalobouuplatnenéhonároku,
pričomsúdjevspotrebiteľskýchsporochexoffopovinnýskúmaťokreminéhoajplatnosťtýchtoprávnych
úkonov. Žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v
ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 5656 OZ.

30. Účelom právnej úpravy v ust.53 ods.9 OZ je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu len krátko trvajúceho
omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť
k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.

Spotrebiteľmusíbyťnepochybneinformovaný,prenezaplateniektorejsplátkymuhrozíuplatneniepráva
veriteľa podľa ust. §565 OZ.

31. Na základe zisteného skutkového stavu veci je nepochybné, že žalobca neuviedol v liste zo dňa
19.06.20244, ktorým žalovanú upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru podľa § 53 ods.

9 v spojení s § 565 OZ, splátku úveru, so zaplatením ktorej bola žalovaná v omeškaní. Rovnako žalobca
ani v liste zo dňa 22.08.2024, ktorým využil svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53
ods. 9 v spojení s §565 OZ neuviedol, pre omeškanie žalovanej so zaplatením ktorej konkrétnej splátky
úveru toto svoje právo využíva.

32. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru z tohto dôvodu nie je platné, pretože veriteľ -
žalobca v ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa §565
OZ. Zároveň dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia spočíva aj v tom, že výzva, ktorá prechádzala tomuto
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda výzva žalobcu zo dňa 19.06.2024, takisto neobsahovala údaj o
tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške, bola žalovaná v omeškaní s jej zaplatením.

33. Súd uvádza, že mu je známe, že v rozhodovacej praxi súdov nebol jednotný názor na to, či
neuvedenie tejto splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu predčasného zosplatnenia a následne
jeho neplatnosť, alebo nie. Uvedená nejednotnosť bola vyriešená kolégiom Najvyššieho súdu SR, ktoré
rozhodnutím č. 21 prijalo z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp.

zn. X F. právnu vetu (ktorá bolo publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod číslom X/XXXX) v znení: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je
možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa§ 53 ods.9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).
Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa

§ 37 ods.1OZ.)“

34. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. X
F. zo dňa 13.02.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „vo vzťahu k prvému z uvádzanýchaspektov (a k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-
ej/ podstatou s výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či
žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre

omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa
využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna
úprava z ustanovenia §53 ods.9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o
splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ

o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému
využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako
15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť

jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods.1 OZ)“.

35. Zároveň podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/X/XXXX z 25.

januára 2024, v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to
v súlade s ustanovením §565 OZ a §53 ods.9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh. Avšak už v uznesení sp. zn.XXXX/XXX/XXXX zo dňa 6. septembra 2023
sa Najvyšší súd SR nijako nevymedzil proti právnemu záveru odvolacieho súdu (Krajský súd v Žiline),

že upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa §565OZ musí obsahovať identifikáciu konkrétnej
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky vzniká len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo
vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva. Najvyšší súd SR tu dal do pozornosti svoje
rozhodnutia týkajúce sa zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 v spojení s §53ods.

9 OZ) a plynutia premlčacej doby (§101 a §103 OZ) pri spotrebiteľských zmluvách, a to uznesenie z 29.
novembra 2022 sp. zn.XXXXXXX/XXXX (J. XX/XXXX), uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn. XXXX/
XXX/XXXX, uznesenie z 15. decembra 2022 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, uznesenie z 31. januára 2023
sp. zn.XXXX/XX/XXXX a uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX a uviedol, že aj keď je v
týchto rozhodnutiach prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia

celejpohľadávkypristratevýhodysplátok,takzároveňjetamzdôraznenáajpotrebaidentifikáciesplátky,
pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle §565OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia
na §53 ods.9POZ.

36. Aj v uznesení sp. zn. XXXX/XXX/XXXX z 26. júna 2024 Najvyšší súd SR konštatoval, že v prípade,

ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením §565 a
§ 53 ods.9 OZ, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti

dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

37. Tento svoj právny názor zopakoval Najvyšší súd SR aj vo svojom uznesení sp. zn. XXXX/XX/XXXX
zo dňa 25. septembra 2024 a odkázal naň aj v rozsudku sp. zn.XXXX/XXX/XXXX zo dňa 31. júla 2024.

38. Súd tak prijíma uvedený výklad dotknutých zákonných ustanovení Najvyšším súdom SR v tom

zmysle, že veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky úveru
len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na
uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s §565 OZ. Ak upozornenie veriteľa na možnosť
využitia tohto práva identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru neobsahuje, je takýto právny úkonneurčitý a dôsledkom toho podľa §37 ods.1 OZ neplatný. Pre následné vyhlásenie splatnosti celého
úveru veriteľom tak neboli splnené zákonné podmienky stanovené v 53 ods.9 OZ (absentuje platné a
účinné upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru),

a preto je aj tento právny úkon pre rozpor so zákonom podľa §39OZ neplatný.

39. Uvedené závery vyslovuje súd aj pri vedomí si skutočnosti, že samotný Občiansky zákonníka v
§ 53 ods. 9, prípadne v § 565, a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, výslovne nestanovuje
ako obligatórnu náležitosť upozornenia veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva na vyhlásenie

splatnosti celého úveru identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru. Určitosť právneho úkonu ako
požiadavka na jeho obsahové náležitosti však nie je naplnená len uvedením obligatórnych náležitostí,
ktoré pre konkrétny právny úkon stanovuje právny poriadok. Aj pri ich uvedení v právnom úkone musí
byť z právneho úkonu pre adresáta právneho úkonu vôľa konajúceho subjektu výkladom objektívne
pochopiteľná, teda bez rozumných pochybností adekvátne vnímateľná. Právny úkon aj pri uvedení
obligatórnych náležitosti stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise musí mať určitú

kvalitu, aby bol pre jeho adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu.

40. V intenciách danej veci teda nestačí, že veriteľ vo svojom úkone podľa§ 53 ods.9 OZ upozorní
dlžníka-spotrebiteľa na možnosť využitia práva podľa§565OZ (teda na zosplatnenie celého úveru),
pretože Občiansky zákonník stanovil, že toto upozornenie je, spolu s omeškaním so zaplatením splátky

trvajúcim viac ako tri mesiace, predpokladom na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu veriteľom.
Dlžníkovi-spotrebiteľovitakmusíbyťzrejmé,prektorúkonkrétnuomeškanúsplátkuúveruveriteľzvažuje
možnosť využiť svoje právo na vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Len pri takto objektívne poznateľnej
vôli veriteľa je dlžník schopný verifikovať dĺžku svojho omeškania so zaplatením konkrétnej splátky a
tým aj „vážnosť hrozby“ predčasného zosplatnenia a vyhlásenie splatnosti celého dlhu odvrátiť tým, že

konkrétnu omeškanú splátku zaplatí.

41. Nepostačuje preto, že z obsahu upozornenia veriteľa na možnosť zosplatnenia je celkom zrejmý
úmysel veriteľa, t. j. upozornenie dlžníka v súlade s §53 ods.9 OZ na to, že je v omeškaní po dobu viac
ako 3 mesiacov, je z neho zrejmá aj celková výška jeho omeškania a rovnako upozornenie na to, že v

prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky. Pri takto prejavenej vôli veriteľa nemá dlžník možnosť verifikovať svoje omeškanie,
teda so zaplatením ktorej splátky a ako dlho je v omeškaní, a tak ani nemôže zabrániť zosplatneniu
celého dlhu zaplatením konkrétnej omeškanej splátky. Tento úkon veriteľa tak potom dlžníka „núti“
uhradiť celú veriteľom v upozornení vyčíslenú dlžnú sumu, aby sa vyhol zosplatneniu celého dlhu. Súd

pritom nerozporuje, že na zaplatenie celej v upozornení vyčíslenej dlžnej sumy môže mať veriteľ právo
(ak je teda dlh vyčíslený veriteľom riadne), na druhej strane ale „hrozbu“ zosplatnenia môže veriteľ využiť
len pre prípad, že tu je dlžná splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
nie akákoľvek dlžná splátka. Upozornenie veriteľa podľa § 53 ods.9 OZ totiž nemá byť prostriedkom,
ktorý dlžníka bude viesť k zaplateniu celého jeho doposiaľ splatného dlhu, ale len toho dlhu, pre ktorý

by mohol veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu.

42. V tejto súvislosti súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo
dňa 19.03.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „pre ďalší priebeh konania, najvyšší súd dáva do
pozornosti,ževrámcirozhodovacejčinnostisaužzaoberalotázkourežimustratyvýhodysplátok,pričom

uviedol, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods.9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh (pozri rozhodnutia sp. zn.XXXX/X/XXXX, XXXXXXX/XXXX,XXXX/XX/XXXX , XXXX/
XXX/XXXX)“.

43. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval
pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s §565, dôsledkom čoho
súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru realizovaného žalobcom výzvou k
splateniu celého úveru zo dňa 22.08.2024 ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ pre jeho rozpor

so zákonom. Uvedené znamená, že žalovaná bola povinná splácať splátky úveru i potom, ako žalobca
neplatnezosplatnilcelýúver,nakoľkoneplatnézosplatnenienemaložiadnyvplyvnapovinnosťžalovanej
pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.44. Vzhľadom na uvedené, súd vo výroku I. rozsudku žalobu zamietol, keďže žalobca si v žalobe
uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie neuhradeného zosplatneného úveru, avšak zo strany
žalobcu nedošlo k platnému a účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru. Žalobca

v žalobe netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od jednotlivých splatných splátok; svoj nárok
špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného úveru. Súd tak nemohol priznať žalobcovi
nárok na zaplatenie splátok splatných do vydania rozsudku, pretože by mu tým priznal plnenie
vyplývajúce z iného skutkového základu, než aký bol určený žalobným návrhom, a teda by svojim
postupom prekročil rámec vymedzeného petitu.

45. Jednou z náležitostí žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti,
na základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči žalovanej.
Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným v žalobe, viazaný.
Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným
plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to,

ktorébolovpetitežiadané.Súdtedanemôžežalobcoviprisúdiťniečoiné,nežžiadal;povedanéinak,súd
musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného
princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle ustanovenia§ 216
CSP.Vkontexteuvedenéhopotomniejemožnépriznaťžalobcoviplnenienazákladeiných,nežvžalobe
tvrdených, skutkových okolností. Uvedená zásada je označovaná ako tzv. zásada „ne ultra petitum“.

Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp.zn.XXXX/XX/XXXX
zo dňa 12. februára 2024 konštatoval: „súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným
návrhom,
čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania
vymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. H.

XXX/XXXX z 3. októbra 2012).

46. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XXXX/XX/XXXX vyplýva, že
v najvyšším súdom posudzovanej a prejednávanej veci boli skutkové okolnosti obdobné. Vo
veci rozhodovanej najvyšším súdom bol dodávateľom uplatnený nárok z tvrdeného predčasného

zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného
(spotrebiteľa). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo. S
týmto ťažiskovým záverom sa odvolací súd nestotožnil, mal za to, že zosplatnenie bolo neplatné a
napriek uvedenému po vykonanom dokazovaní posudzoval, či žalobcovi (dodávateľovi) vznikol nárok
na peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu spisu

a vykonaného dokazovania. V najvyšším súdom posudzovanej veci odvolací súd zmenil prvostupňové
rozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných splátok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu. Uvedený postup odvolacieho súdu dovolací súd podrobil kritike a uzavrel, že odvolací
súd svojím postupom pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného
petitu, pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než bol vymedzený žalobou.

47. Súd zároveň v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu
uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že
súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože
by tým nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok

na zaplatenie splátok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové
okolnosti a nenavrhol vykonať také dôkazy, z ktorých by súd mohol určiť výšku a počet splatných
splátok bez toho, aby tým nahrádzal činnosť žalobcu. Žalobca v žalobe, ktorá je predmetom tohto sporu,
uplatnený nárok vymedzil skutkovo tak, že uplatňuje nárok, ktorý vznikol ako následok zosplatnenia
úveruvdôsledkuneplneniapovinnostidlžníkasplácaťsplátkyriadneavčas.Žalobcasanedomáhal(iba)

doposiaľ nezaplatených splatných splátok úveru, takto žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové
tvrdenia ako prostriedky procesného útoku nerealizoval a k takýmto tvrdeniam logicky dôkazy neoznačil.
V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe
tvrdených, skutkových okolností. Súd nad rámec poznamenáva, že zmena prípadných skutkových
tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v

spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).

48.Pokiaľžalobcavostatnomvyjadrenítrvalaspoňnapriznanídoposiaľsplatnýchsplátok,pričomvtejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie NSSR sp.zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 31.10.2024 a rozhodnutieÚstavného súdu sp.zn. H.. I. zo dna 13.03.2025 tu súd konštatuje, že predmetom konania ktoré týmto
predchádzali nebol spotrebiteľský úver ale jednalo sa o čiste obchodný spor , ktorého predmetom bol
podnikateľský úver , teda išlo o konanie kde bola prípustná aj zmena žaloby. Súd má teda za to, že

vyššie citované rozhodnutia najvyšších autorít sú nepoužiteľné v tomto spore resp. osvojil si právne
záver uverený v rozhodnutí sp.zn. NS SR č. XXXX/XX/XXXX .

49. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. B. XXX/XX, H.,I. XXX/XX, H. XXX/XX a pod.).

50. Podľa §251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

53. Podľa§ 262 ods.1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

54. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a žalovanej , ktorá mala v konaní úspech ,

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % . O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa § 262
ods.2 CSP samostatným uznesením .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané .
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania .
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania .
Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.

CMP.