Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/123/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217010631
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7217010631.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. januára
2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.
3 písm. c) Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice
zo dňa 04.08.2025 sp.zn. K2-7T/41/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. a prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. za vinného v bode 1/ výroku rozsudku
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.zák. v znení účinnom od 6.8.2024
a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. v znení účinnom od 6.8.2024
a v bode 2/ výroku rozsudku z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zák. v znení účinnom od 6.8.2024,

na tom skutkovom základe, že:

1/- v Košiciach dňa 20.7.2015 v čase okolo 19.30 hod. na treťom poschodí bytového domu na Hronskej
15 fyzicky napadol poškodeného C. D. tým spôsobom, že potom, čo poškodený otvoril vchodové dvere
svojho bytu, ho pri dverách začal biť, svojvoľne vošiel do jeho bytu, kde pokračoval v útoku kopaním do
poškodeného na zemi a rozbíjaním jeho bytového zariadenia, čím takto poškodenému C. D. spôsobil

ťažkú ujmu na zdraví, a to kompresívnu zlomeninu prvého driekového stavca s posunom úlomkov,
zlomeninu rebier a ďalšie poranenia s dobou liečenia 4 - 6 mesiacov,

2/ - v E. v byte na F. X od dňa 15.12.2015, kedy sa prvýkrát predstavil ako G. H., ako záujemca o
prenájom bytu, do 10.02.2017 v byte I. E., J. K. F. L. X M. E., vystupujúc pod falošnou identitou ako
G. H. predložil I. E. fotokópiu občianskeho preukazu s pozmenenými osobnými údajmi a fotografiou

na tomto doklade totožnosti, za účelom získania podnájmu a neskôr po získaní si jeho dôvery, vylákal
postupne od I. E. rôzne výšky finančných prostriedkov, a to dňa 19.01.2016 vo výške 300,- eur, dňa
28.01.2016 vo výške 200,- eur, dňa 01.02.2016 vo výške 150,- eur, v marci 2016 vo výške 300,- eur,
dňa 04.04.2016 vo výške 1.000,- eur, dňa 18.04.2016 vo výške 900,- eur, dňa 25.04.2016 vo výške
380,- eur, dňa 26.01.2017 vo výške 1.500,- eur, dňa 10.02.2017 vo výške 770,- eur, vždy pod rôznymi
zámienkami, avšak v úmysle tieto finančné prostriedky nevrátiť, pričom sám vyhotovoval zmluvy o

pôžičkách vždy pod identitou fiktívneho G. H., pričom I. E. utvrdzoval o svojej dobrej finančnej situácii,
rýchlom vrátení finančných prostriedkov, kde bonitu prezentoval upravenými dokladmi ako Potvrdením
pre zamestnávateľa - oznámením súdu - vyúčtovaním zrážok z ÚVTOS Košice-Šaca vystavenými na
meno G. H., deklarujúcimi zablokované finančné prostriedky exekútorom na účte vo výške 382.856,-
eur, avšak finančné prostriedky nikdy nevrátil a takýmto podvodným konaním spôsobil poškodenému I.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, E., škodu vo výške 5.500,- eur,Za to obžalovanému A. B. mestský súd uložil podľa § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 156 ods. 3 Tr.zák. (v znení
účinnom od 6.8.2024) s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr.zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. určil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušil výrok o treste zo skoršieho trestného rozkazu Okresného súdu Malacky
sp.zn. 7T/53/2023 zo dňa 01.12.2023, ktorým bol obžalovanému pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov ako aj povinnosť zaplatiť v skúšobnej
dobe zameškané výživné. Súd zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu nasledovne:
- poškodenému C. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XX, E., naposledy bytom M., N. O. XXX, E. P. L.
E., Q., vo výške 7.208,-eur (sedemtisíc dvesto osem eur),
- poškodenému I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, E., vo výške 5.500,-eur (päťtisíc päťsto eur),

- poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35
937 874, vo výške 6.637,95 eur (šesťtisíc šesťsto tridsaťsedem eur a deväťdesiatpäť centov).

Proti tomuto rozsudku zahlásila odvolanie prokurátorka, a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že súd svoje rozhodnutie pri určovaní druhu trestu a jeho

výmeryprihliadalajnapomeramieruzávažnostipoľahčujúcichokolnostíapriťažujúcichokolností.Berúc
do úvahy zásadu individualizácie trestu, súd považoval za dôležité zamerať sa u obžalovaného na jeho
pomery a možnosti jeho nápravy. Za poľahčujúcu okolnosť súd považoval neprimerane dlho vedené
trestné stíhanie bez zavinenia obžalovaného alebo jeho obhajcu, čo súd vyhodnotil ako okolnosť podľa
§ 36 písm. p) Tr.zák. Za priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Tr.zák. súd považoval

spáchanie viacerých trestných činov a minulé odsúdenia obžalovaného. Naposledy bol obžalovaný
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 7T/53/2023 zo dňa 01.12.2023, za
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák., pričom súd mu uložil trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní
18 mesiacov, ako aj povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Z výpisu z centrálnej

evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol administratívnoprávne postihnutý dvakrát, a to za
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a majetku pokutou vo výške 30,- eur.

Voči predmetnému rozsudku prokurátorka na hlavnom pojednávaní dňa 04.08.2025 zahlásila odvolanie
čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

S predmetným rozhodnutím Mestského súdu Košice s výrokom o treste sa prokurátorka nestotožňuje.

Mázato,žetrestuloženýobžalovanémujeneprimeranemierny,nepostačujúci,spoukázanímnatrestnú
minulosť obžalovaného a ani z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Súdom uložená

sankcia nie je podľa jej názoru spravodlivá a úmerná pre dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1
Tr.zák., najmä z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, a nezohľadňuje závažnosť spáchaných
trestných činov, ak za súbeh dvoch trestných činov bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.

Prvostupňový súd odôvodnil rozsudok a uloženie trestu s konštatovaním, že s prihliadnutím na doterajší

život obžalovaného a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a pracuje, ako aj na okolnosti prípadu
a dobu, ktorá uplynula od spáchania trestných činov, sa nejaví ako okamžitý výkon uloženého trestu za
nevyhnutný, a preto považuje uložený trest za primeraný.

Prokurátorka má za to, že trest pri zohľadnení všetkých kritérií dôležitých pre ukladanie trestov, uložený

A. B. je neprimerane mierny, vzhľadom ku skutočnosti, že k spáchaniu skutku došlo aj napriek jeho
rodinnému zázemiu a pracovným návykom, pričom poukazuje na psychologický profil obžalovaného.
Má zato, že pri určení druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr.zák. prvostupňový súd nedostatočne
zohľadnil pohnútku obvineného A. B.. Je nutné prihliadať na fakt, že konanie obvineného A. B. neboloojedinelé, náhle vybočenie z obvyklého správania sa, ale jednoznačne v súvislosti so zištným motívom.
Teda motív jeho konania bol špecifický, konkrétny. I keď v danom prípade nejde o osobitný motív
v zmysle § 140 Tr.zák., je zrejmé, že prvostupňový súd pri určovaní druhu a výmery trestu na túto

pohnútku nedostatočne prihliadol, keď menovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody. Považuje
za nutné poukázať na konštatovanie znalca, že v prípade obžalovaného A. B. a bez ohľadu na akékoľvek
výsledky znaleckého psychologického vyšetrenia konštatuje, že ak si niekto/ktokoľvek (z)mení identitu,
t.j. sa úmyselne a dobre si vedomý následkov prezentuje ako iný človek (čo je/bola opakovane doména
obžalovaného), tak má nielenže sklon k fabulácii a konfabulácii, ale priamo fabuluje a konfabuluje (a

síce vlastnú existenciu za existenciu niekoho iného).

Prokurátorka uvádza, že obžalovanému A. B. by mal byť za spáchanie prečinu porušovanie domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. (účinného od 06.08.2024) v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.zák. (účinného od 06.08.2024) a prečinom podvodu podľa
§ 221 ods. 1 Tr.zák. (účinného od 06.08.2024) uložený úhrnný a súhrnný nepodmienečný odňatia

slobody v strede trestnej sadzby so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, vzhľadom na
odsúdenie uvedené v bode 6 odpisu registra trestov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 321 ods.
1 písm. e) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol

alebo eventuálne podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu I. stupňa na prejednanie a rozhodnutie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný. V písomných
dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že v konaní nebolo spoľahlivo dokázané,
že sa obžalovaný dopustil prečinu podvodu.

Obžalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že od poškodeného E. si požičal finančné prostriedky, ktoré
poškodenému ale vrátil. Predmetný dlh splatil spoločne so svojou matkou R. R., a to na adrese F. X
M. E., dňa 30.01.2017.

Z výpovede poškodeného I. E. vyplýva, že obžalovanému poskytol viaceré pôžičky, ktorých obsahom
boli rôzne finančné čiastky. V tom čase mal mať vedomosť o tom, že obžalovaný sa volá G. H., nakoľko
sa v rámci nájomného vzťahu (poškodený prenajal svoj byt obžalovanému) obžalovaný mal predstaviť
ako G. H.. Poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že po tom, čo obžalovaného s manželkou z bytu
vyhodil (s určitým časovým odstupom) sa u neho doma objavila osoba, ktorá sa predstavila ako G. H.,

ktorý sa preukázal občianskym preukazom. Poškodený si mal vtedy uvedomiť, že obžalovaný (pôvodný
nájomca bytu) sa nevolá G. H., ale ide o inú osobu. Napriek tejto skutočnosti poškodený po tom, čo
ho mal obžalovaný opätovne osloviť (aj keď vedel, že sa obžalovaný nevolá G. H.), obžalovanému
opätovne poskytol ďalšie finančné obnosy. Uvedené konanie poškodeného je nelogické. V prípade, že
by obžalovaný svoj predošlý dlh nesplnil, pričom poškodený už vedel, že ho obžalovaný uviedol do

omylu v tom, o akú osobu sa jedná, neposkytol by obžalovanému ďalšie finančné prostriedky. Zároveň
obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že poškodený uviedol dlh vo výške 5.500,- eur a nájomné, výšku
ktorého nijakým spôsobom nepodložil.

Svedkyňa R. R. vo svojej výpovedi potvrdila, že dlžné peniaze boli poškodenému vrátené, dlh vrátili

poškodenému spoločne s obžalovaným dňa 30.01.2017. V tom čase bývala spolu s obžalovaným
a nevestou v predmetnom byte, pričom poškodený sa častokrát objavil neohlásene v byte, sám si otvoril
a vošiel dnu.

Obžalovaný uvádza, že v konaní nebolo spoľahlivo dokázané, že sa obžalovaný dopustil prečinu

ublíženia na zdraví a prečinu porušovania domovej slobody.

Obžaloba v dotknutej veci neuniesla dôkazné bremeno, nezabezpečila dôkazy preukazujúce, že sa
žalovaných skutkov mal dopustiť obžalovaný.

Odvolaním napadnutý rozsudok je vo vzťahu ku skutkom porušovania domovej slobody a ublíženia
na zdraví odôvodňovaný len rozsiahlym prepisom obsahu výpovedí obžalovaného A. B., svedka
poškodeného C. D., svedkyne S. B., svedka G. H., svedkyne D. N., svedka A. D., svedka I. E.
a zástupkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., I. D. H., znalca B. H. L., B..S výnimkou výpovede svedka poškodeného C. D., ani jeden z vyššie uvedených svedkov nepotvrdil, že
by sa obžalovaný A. B. mal dopustiť spáchania trestného činu porušovania domovej slobody a ublíženia

na zdraví voči C. D.. Žiaden zo svedkov nebol priamym svedkom toho, čo sa malo udiať v byte na N. ulici.

Z výpovede svedkyne D. N. vyplýva, že poškodený C. D. robil neustále napriek v bytovom dome, stále
púšťal naschvál hudbu a robil napriek. V deň skutku svedkyňa videla 2 osoby, a to obžalovaného a jeho
kamaráta, ktorého popísala ako čierneho vyššieho pána, ktorého nepoznala. Po strašnom buchote,

rozbíjaní dverí a veci videla na chodbe, ako dole schodmi utekal práve čierny vysoký pán, na ktorého
kričala,žesatotaktonerobíapotelefonátesmanželomzavolalaajpolíciu.Uvedenépotvrdzujevýpoveď
obžalovaného, že sa skutku dopustil jeho kamarát, G. H., s ktorým sa v bytovom dome na ulici N.
nachádzal.

Predmetné potvrdzuje aj výpoveď svedkyne S. B., ktorá potvrdila, že daného skutku sa jej manžel

nedopustil. V daný večer prišiel domov obžalovaný v sprievode kamaráta G. H.. Po ich príchode im
svedkyňa povedala o tom, že s poškodeným C. D. mala konflikt kvôli nahlas pustenej hudbe, v dôsledku
čoho sa G. H. rozhodol ísť k poškodenému do bytu. Svedkyňa potvrdila, že jej manžel zostal na chodbe
s ňou, t.j. do bytu poškodeného nevošiel a ani ho nenapadol.

Výpoveď svedka I. E. takisto podporuje výpoveď obžalovaného a to skutočnosť, že poškodeného C. D.
v jeho byte nenapadol obžalovaný, ale jeho kamarát G. H.. Svedok uviedol, že menovaný G. H. sa v jeho
prítomnosti sám „pochválil“ že zbil suseda, že mu rozkopal hlavu a rehotal sa z toho. Svedok zároveň
potvrdil, že menovaný G. H. sa správal agresívne, hlavne keď si vypil, vrieskal po ľuďoch.

Rozsudok sa opiera aj o znalecké posudky B. H. L., B., znalec z odboru psychológie, ktorý pri
svojej výpovedi odkázal na závery svojich posudkov. Obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že znalec
psychologicky vyšetril iba obžalovaného a svedka G. H.. Ku psychologickému vyšetreniu poškodeného
C. D. z dôvodu jeho nekontaktnosti pre dlhodobý pobyt v zahraničí nedošlo, v dôsledku čoho nebolo
možné posúdiť osobnostnú štruktúru, prípadné sklony k fabulácii a konfabulácii.

Poškodený C. D. pri svojej výpovedi uviedol, že ho mal napadnúť muž, ktorého označil ako osobu, ktorú
poznali pod menom O.. Poškodený žiadnym spôsobom nepopísal osobu, ktorá ho mala napadnúť, t.j.
charakteristické črty, výška, farba vlasov a pod. Označil ho len ako suseda z tretieho poschodia. V konaní
nebola uskutočnená rekognícia, t.j. stotožnenie páchateľa – osoby, ktorá mala poškodeného C. D.

napadnúť. Zároveň si obžalovaný dovoľuje poukázať na skutočnosť, že k podaniu trestného oznámenia
zo strany poškodeného došlo až po viac ako mesiaci od skutku, osobnostná štruktúra a prípadné sklony
ku fabulácii neboli u poškodeného znalecky skúmané.

Oslobodzujúci rozsudok Mestského súdu Košice je založený na podstatnej argumentácii súdu, že

neuveril výpovedi obžalovaného a výpovede svedkov v prospech obžalovaného vyhodnotil ako účelové
(vzhľadom na rodinnú väzbu k obžalovanému). Obžalovaný má za potrebné poukázať na skutočnosť,
že okrem manželky, aj svedkyňa D. N. (suseda) potvrdila, že po schodoch videla bežať tretiu osobu,
ktorú popísala ako kamaráta obžalovaného.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutku, teda že obžalovaný mal v Košiciach dňa
20.7.2015 v čase okolo 19:30 hod. na treťom poschodí bytového domu na N. XX fyzicky napadol
poškodeného C. D. tým spôsobom, že potom, čo poškodený otvoril vchodové dvere svojho bytu, ho
pri dverách začal biť, svojvoľne vošiel do jeho bytu, kde pokračoval v útoku kopaním do poškodeného
na zemi a rozbíjaním jeho bytového zariadenia, čím takto poškodenému C. D. spôsobil ťažkú ujmu na

zdraví, a to kompresívnu zlomeninu prvého driekového stavca s posunom úlomkov, zlomeninu rebier
a ďalšie poranenia s dobou liečenia 4 – 6 mesiacov, sa mal dopustiť obžalovaný.

Obžalovaný si zároveň dovoľuje poukázať na to, že poslaním súdu nie je v prípade dvoch protichodných
výpovedí (obžalovaný a poškodený) nevyhnutne uveriť výpovedi jednej a neuveriť výpovedi druhej

strany. Poslaním súdu je spravodlivo a zákonne rozhodnúť, a to na základe procesne použiteľných
dôkazov vykonaných v priebehu konania pred súdom. V rámci odôvodnenia rozhodnutia konštatovať,
aké skutkové zistenia mu vykonané dokazovanie umožňujú a tieto skutkové zistenia právne posúdiť.
V prípade skutkových pochybností, napr. v prípade existencie dvoch protichodných výpovedí bezexistencie ďalších relevantných dôkazov nie je úlohou súdu povinne, nevyhnutne sa prikloniť k tej, či
onej verzii a „násilným“ prispôsobovaním vyhodnocovania ostatného dokazovania vybranej verzii, ale
v zmysle zásady „in dubio pro reo“, je povinný v pochybnostiach rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Nepreukázaná vina je rovná preukázanej nevine.

Nazákladevyššieuvedenéhojeobžalovanýtohonázoru,žepriobjasnenívecivrámcitrestnéhokonania
(najmä pri hodnotení dôkazov) došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny v zmysle čl. 6 ods. 2
Dohovoru, čl. 50 ods. 2 ústavy a na zákonnej úrovni v § 2 ods. 4 Tr.por. Zo zásady prezumpcie neviny sa

vo vzťahu k skutkovým otázkam odvíja procesné pravidlo in dubio pro reo (m.m. napr. I. ÚS 23/2019),
ktorému podľa platných zákonných predpisov zodpovedá dôvod oslobodenia spod obžaloby podľa § 285
písm. a) a c) Tr.por. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že ak existujú interpretačne rovnocenne
stojace alternatívy, je potrebné v súlade s procesným pravidlom in dubio pro reo voliť pre obvineného
najprijateľnejšiu (m.m. napr. III. ÚS 455/2020). Ak teda možno v trestnom konaní na základe vykonaného
dokazovania dospieť k niekoľkým približne rovnako pravdepodobným skutkovým verziám a všeobecný

súd sa prikloní k verzii, ktorá je pre obvineného nepriaznivá, porušuje procesný princíp rozhodovania
in dubio pro reo, a tým i zásadu prezumpcie neviny (m.m. napr. nálezy Ústavného súdu ČR č.k. III. ÚS
2042/08 z 26. novembra 2009 alebo č.k. III. ÚS 3579/17 z 3. apríla 2018).

Na základe uvedeného je obžalovaný toho názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok je bez

presvedčivej argumentácie, založený na hypotézach prispôsobovaných záveru o jeho vine. Súd prvého
stupňa nezistil skutkový stav veci v rozsahu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

Na základe uvedeného obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle §
321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) Tr.por. a podľa § 322 ods. 3 Tr.por., aby obžalovaného oslobodil

spod obžaloby z dôvodu uvedeného v § 285 písm. a), resp. písm. b) Tr.por.

Alternatívne navrhuje, aby odvolací súd z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) Tr.por.
zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a zistil nasledovné:

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o uznaní viny obžalovaného, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. mestský súd
jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal
a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu
ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi prvostupňového súdu stotožňuje, tak na ne
ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver mestského súdu.

Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred okresným súdom, nakoľko mestský súd toto
hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už
spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že obžalovaný v prípade oboch žalovaných skutkov
svoju vinu popiera, z konania, ktoré sa mu kladie obžalobou za vinu, bol bez akýchkoľvek pochybnostíusvedčenývýpoveďoupoškodenéhoC.D.(skutokvbode1/výrokurozsudku),ktorýjednoznačnevylúčil,
aby ho fyzicky napadol svedok G. H., tak ako to tvrdil vo svojej výpovedi obžalovaný, pričom poškodený
jednoznačne opoznal obžalovaného ako osobu, ktorá násilím vošla do jeho bytu a fyzicky ho napadla,

preto nebolo potrebné, aby poškodený C. D. bližšie popisoval osobu útočníka. V tomto smere súd
poukazuje aj na výpoveď samotného G. H., z ktorej vyplynulo, že nikdy v byte poškodeného D. nebol
a nikdy ho fyzicky nenapadol.

V prípade skutku pod bodom 2/ výroku rozsudku bol obžalovaný spoľahlivo usvedčený výpoveďou

poškodeného I. E., ktorý dostatočne presvedčivo popísal, akým spôsobom sa obžalovanému podarilo
od neho vo viacerých prípadoch vylákať pod rôznymi zámienkami požičanie finančných prostriedkov,
ktoré mu do dnešného dňa obžalovaný nevrátil.

Správne vyhodnotil mestský súd aj tú skutočnosť, že obžalovaného tvrdenia síce podporujú svedkovia
S. B. (skutok v bode 1/ výroku rozsudku), R. R. a I. E. (skutok v bode 2/ výroku rozsudku), súd však

nemohol prehliadnuť skutočnosť, že v prípade S. B. sa jedná o manželku obžalovaného a v prípade
R. R. o matku obžalovaného, navyše s absolútne nekritickým a skresleným pohľadom na svojho syna
(uvedenému názoru súdu zodpovedajú skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, napriek
ktorým menovaná popisuje osobu obžalovaného tak, že jej syn vôbec nemá dlhy, keď vie tak pomôže
druhým a stále len on je zlý, on nikomu neublížil, každému chce len dobre a každému chce pomôcť).

Je preto z pohľadu súdu logické, že obžalovanému vytvárajú aliby práve rodinní príslušníci, výpovede
ktorých však súd práve z tohto dôvodu nepovažoval za dostatočne hodnoverné, poukazujúc pri tom aj na
ostatné dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania prejednávanej trestnej činnosti. Uvedené
platí aj pre výpoveď svedka I. E., ktorý je kolegom obžalovaného v práci, kde k jeho výpovedi je potrebné
uviesť, že súd nevidí žiaden racionálny dôvod, aby sa mal svedok H. pred svojimi spolupracovníkmi

doslova chváliť tým, že zbil suseda, že mu rozkopal hlavu a rehotať sa z toho a taktiež hovoriť pri konflikte
sbezdomovcom,žemurozbijehlavuakotomususedovi,akotovosvojejvýpovediuvádzaltentosvedok.

V neposlednom rade je veľmi dôležitý aj záver znaleckého posudku znalca z odboru psychológia
B. H. L., B., ku ktorým považuje za zbytočné sa ďalej vyjadrovať, nakoľko absolútne zodpovedajú

aj skutočnostiam, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí oboch poškodených
a svedka H.. V kontexte uvedeného preto správne mestský súd vyhodnotil výpoveď obžalovaného
ako vykonštruovanú a nezodpovedajúcu realite, motivovanú jeho snahou vyhnúť sa trestnoprávnej
zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.

Ani krajský súd o vine obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov nemal žiadne pochybnosti.

Pri rozhodovaní o treste mestský súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr.zák. a § 34 Tr.zák., teda z
účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a

poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy, ako aj na dobu,
ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Je potrebné zdôrazniť, že mestský súd správne vyhodnotil, že bol použitý neskorší, pre páchateľa
priaznivejší zákon, t.j. Tr. zákon v znení účinnom od 6.8.2024, keďže v zmysle § 2 ods. 1 Tr.zák. sa

trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, ak však
v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu
sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Trestbolobžalovanémuukladanýakotrestúhrnnýazároveňajakotrestsúhrnnýzacelújehozbiehajúcu

sa trestnú činnosť, za časť ktorej už bol právoplatne odsúdený skorším trestným rozkazom Okresného
súdu Malacky zo dňa 01.12.2023 sp.zn. 7T/53/2023, pričom v rámci ukladania súhrnného trestu súd
zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na výrok o treste v dotknutom skoršom
súdnom rozhodnutí, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad.Krajský prokurátor síce na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach v záverečnom návrhu
uviedol, že obžalovaný B. bol doposiaľ 4-krát trestaný, v rozhodovacej trestnej veci sa ukladal trest za

3 trestné činy, ktorých sa dopustil, taktiež je potrebné poukázať na výrok o uložení súhrnného trestu
k ďalšiemu trestnému činu a v neposlednom rade je potrebné aj poukázať na rozsudok Okresného súdu
Košice II sp.zn. XX/XX/XXXX, ktorý sa stal právoplatným dňa 22.1.2015, a to za prečin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, 2 Tr. zák. s tým, že mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody do 22.1.2019 a vo
vzťahu k nateraz rozhodovaným skutkom je potrebné prijať záver, že týchto sa dopustil v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia. Už pri odsúdení v r. 2013 okresným súdom, súd prijal záver o dôvodnosti
uloženia dlhšej skúšobnej doby a táto sa minula svojím účinkom.

K uvedenej námietke prokurátora krajský súd uvádza, že rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp.zn.
XX/XX/XXXX, ktoré sa stalo právoplatným dňa 22.1.2015, a to za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2
Tr.zák. je u obžalovaného zahladené a na páchateľa sa hľadí ako keby nebol odsúdený.

Takto uložený trest aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných
sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj
generálnejprevencieasúčasnedostatočnezabezpečiťnepáchanieďalšejtrestnejčinnostiobžalovaným
v budúcnosti.

Mestský súd správne rozhodol o nárokoch na náhradu škody a odvolací súd sa s výrokom o náhrade
škody plne stotožňuje. Správne poškodeným C. D., I. E. a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. mestský
súd priznal nároky na náhradu spôsobenej škody, ktorú si v trestnom konaní poškodené subjekty uplatnili
riadne a včas, keďže výška škody, ktorú im obžalovaný spôsobil svojim protiprávnym konaním, bola
dostatočne preukázaná vykonanými dôkazmi a zodpovedá vyčísleniu bolestného znalcom (poškodený

C. D.), dlhu z titulu pôžičky (poškodený I. E.), resp. výške nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poškodenému C. D. (Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s.).

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného A. B. a prokurátora okresnej
prokuratúry.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.