Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419206348
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4419206348.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša, a členiek senátu

JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX,
D. XXXX/XX, E., proti žalovaným: Majitelia bytov užívajúcich balkóny na adrese D. XX-XX-XX, F. G.,
zastúpení: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, Nábrežná 22, Nové Zámky, IČO: 34 122 711,
právne zastúpení: VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 647 903, o
žalobe proti vlastníkom bytov, ktorým prislúcha balkón, o podanom odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/82/2019-325 zo dňa 08. 04. 2024, o odvolaní žalovaných proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/82/2019-405 zo dňa 12. 03. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 18C/82/2019-405 zo dňa 12. 03. 2025
p o t v r d z u j e .

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18C/82/2019-325 zo dňa 08. 04. 2024 vo
výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .

III.Žalovaným priznáva protižalobkyninároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 18C/82/2019-325 zo dňa 08. 04. 2024 Okresný súd Nové Zámky (ďalej

len „súd prvej inštancie“) konanie o žalobe žalobcov 2/ až 7/ zastavil (I. výrok), žalovaným priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 2/ až 7/ v rozsahu 100 % (II. výrok), zamietol žalobu (III.
výrok) a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % (IV. výrok).
Vo výrokoch I. a II. nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 06. 05. 2024.

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 132, § 133 ods. 1 a 2, § 136,
§ 144, § 145 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 259, § 262 ods. 1 a 2, § 391 ods. 2 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 9 ods. 8 písm. a/, § 14a ods. 8 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

3. Z právneho hľadiska súd prvej inštancie posudzoval žalobu ako žalobu prehlasovaných vlastníkov
bytov podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré dáva
oprávnenie prehlasovanému vlastníkovi (v tomto prípade žalobkyni) bytu alebo nebytového priestoru v
bytovom dome domáhať sa rozhodnutia súdu. Výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie

nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie
sa týka všetkých vlastníkov. Z uvedeného je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobkyne je daná.4. Ďalej uviedol, že z textu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov priamo nevyplýva,
kto má byť pasívne legitimovaný v uvedenej veci. Z povahy prejednávanej veci vyplýva, že ide o
spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie medzi vlastníkmi a správcom

samotným. Pasívne legitimovanými v prípade žaloby prehlasovaných vlastníkov sú ostatní vlastníci
bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, pretože sa jedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov sporu, čo v danom prípade splnené
nebolo. Z LV č. XXXX (č. l. 296 - 314) pre kat. územie F. G. vzťahujúcemu sa k bytovému domu
označenému žalobcom je zrejmé, že v tomto konaní nevystupujú všetky pasívne legitimované subjekty.

V žalobe označený správca bytového domu nie je pasívne vecne legitimovaný. Správca bytového domu
môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom (napríklad hospodári s úhradami, fondom prevádzky,
údržby a opráv, s majetkom získaným svojou činnosťou, rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu
domu a úhrad za plnenia, o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a podobne). V
zmysle § 9 ods. 8 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov len
zastupuje vlastníkov bytových a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie

konania podaný prehlasovaným vlastníkom/vlastníkmi. Správca bytového domu však nehlasuje na
schôdzi vlastníkov, ktorú tvoria vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a
nerozhoduje takýmto spôsobom, uvedené iba organizačne zabezpečuje. Za situácie, že ostatní vlastníci
bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov (pretože výsledok konania môže mať vplyv na ich právne pomery) neboli účastníkmi konania,

súd prvej inštancie žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol a ostatné nároky z
uvedeného dôvodu ďalej neprejednával. Z toho istého dôvodu, najmä s poukazom na hospodárnosť
konania, súd prvej inštancie nevykonával vo veci žiadne ďalšie dokazovanie.

5. Keďže mali žalovaní v konaní vo veci plný úspech, súd prvej inštancie rozhodol o ich nároku podľa

§ 255 ods. 1 CSP tak, že im náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva ako aj výdavkov štátu bude na základe § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodnuté samostatným uznesením.

6. Žalobkyňa podala proti predmetnému rozsudku odvolanie zo dňa 03. 05. 2024, v ktorom uviedla,
že v ďalšom konaní pokračuje už len za seba. Poukázala na ust. § 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Uviedla, že vlastníci bytového domu č. XX-XX-XX F. G. majú
platnú zmluvu o výkone správy so správcovskou spoločnosťou Novozámocké bytové družstvo, družstvo.
Uviedla, že platné hlasovanie o otázke, či na rekonštrukciu balkónov budú prispievať aj vlastníci bytov,

ktorí nemajú prístup na balkón, bolo neplatné, keď sa nedosiahla potrebná väčšina hlasov podľa ust.
§ 14 a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. Žiadala, aby bolo rozhodnuté tak, že správca bytového domu
upraví výpočet splátok úverov zvýšených mesačných príspevkov do Fondu prevádzky, údržby a opráv
po dobu 25 rokov pre vlastníka bytu v bytovom dome D. XX-XX-XX, F. G. s ohľadom na to, či vlastník
má prístup na balkón. Splátky úverov vlastníka bytu bez prístupu na balkón nebudú obsahovať náklady

na rekonštrukciu balkónov.

7. Žalovaní sa vyjadrili k podanému odvolaniu v podaní zo dňa 06. 06. 2024. V prvom rade namietli, že
z obsahu odvolania nie je výslovne zrejmé, voči ktorej časti rozsudku odvolanie smeruje. Keďže výroky
I. a II. rozsudku sa žalobkyne nijakým spôsobom netýkajú, vychádzali žalovaní z toho, že žalobkyňa

mala záujem napadnúť výrok III. rozsudku o zamietnutí žaloby a na ňom závislý výrok IV. rozsudku o
náhrade trov konania. Z odvolania nie je možné jednoznačne identifikovať konkrétne odvolacie dôvody,
ktoré taktiež patria medzi obligatórne obsahové náležitosti odvolania. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla
ani jeden konkrétny odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 a) až h) CSP.

8. Ďalej poukázali na to, že žalobkyňa v odvolaní uviedla len to, že: „Platné hlasovanie o otázke, či na
rekonštrukciu balkónov budú prispievať vlastníci bytov, ktorí nemajú prístup na balkón, boli neplatné,
nedosiahla sa potrebná väčšina hlasov podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.“ Táto veta však
nedávažiadnyzmyselvovzťahuktomu,čosúdprvejinštancieuviedolvrozsudku,pričomtotovyjadrenie
žalobkyne si aj navzájom odporuje. V úvode vety totiž žalobkyňa uvádza bližšie nešpecifikované „platné

hlasovania“, avšak ďalej konštatuje, že tieto hlasovania boli neplatné, lebo sa nedosiahla potrebná
väčšina hlasov vlastníkov podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalobkyňa tiež nešpecifikovala,
čoho konkrétne sa prostredníctvom odvolania domáha, čo ním sleduje, resp. neuviedla konkrétny
odvolací návrh. V závere odvolania žalobkyňa síce uvádza, ako má súd rozhodnúť, avšak tento jejnávrh je identický s tým, ktorý vyplýva z doplnenia žaloby podaného žalobkyňou aj v mene ostatných
žalobcov na súde dňa 18. 05. 2020. Žalobkyňa však neuviedla, ako by mal odvolací súd rozhodnúť
o odvolaní. Žalobu možno subsumovať pod poslednú vetu ust. § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.

z. V zmysle tohto ustanovenia platí, že pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b
nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
V týchto prípadoch zákon udeľuje oprávnenie podať žalobu na súde ktorémukoľvek vlastníkovi bytu a
nebytového priestoru v dome, t. j. nielen prehlasovanému vlastníkovi, ale aj vlastníkovi hlasujúcemu za
prijatie určitého rozhodnutia alebo aj tomu vlastníkovi, ktorý vôbec nehlasoval. Z obsahu žaloby vyplýva,

že žalobcovia nesúhlasili s tým, aby sa z fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu (ďalej aj „Fond
opráv“) financovala obnova balkónov z príspevkov všetkých vlastníkov, t. j. aj tých vlastníkov bytov, ku
ktorým nepriliehajú balkóny. Inak povedané, žalobcovia žiadali, aby táto skutočnosť bola zohľadnená
v platbách žalobcov do Fondu opráv, resp. v splátkach úveru. Petit žaloby je v tomto smere v rozpore
s kogentnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z., ktoré neumožňujú iný spôsob prispievania
do fondu prevádzky údržby a opráv, než je to podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu jednotlivých

vlastníkov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Okrem toho petit žaloby smeruje
k uloženiu povinnosti správcovi, ktorý v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení
Krajského súdu v Nitre č. k. 11Co/43/2023 zo dňa 13. 12. 2023 nie je žalovaným subjektom v tomto
spore. Rozhodnutím súdu preto nemožno uložiť povinnosť osobe (v tomto spore správcovi), ktorá nie je
žalovaným subjektom v spore, pričom v tomto spore je správca len zákonným zástupcom žalovaných

v zmysle ust. § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., čo žalobcovia aj sami uviedli v doplnení žaloby zo
dňa 18. 05. 2020. Odhliadnuc od toho, že správca nie je žalovaným subjektom v spore, poukázali aj na
to, že v petite žaloby navrhovaná povinnosť ani nie je dostatočne určitá. Okrem toho možnosť uloženia
takejto povinnosti v žalobcami navrhovanom rozhodnutí súdu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu
ani zmluvy o výkone správy. Neurčitosť petitu žaloby spočíva v tom, že z neho nie je objektívne zrejmé,

akým spôsobom, v akom dokumente a na základe akého zákonného či zmluvného ustanovenia má
správca „upraviť výšku splátok úverov pre každého vlastníka bytu v bytovom dome s ohľadom na to, či
vlastník bytu má alebo nemá prístup na balkón.“ Rovnako nie je zrejmé, akých konkrétnych úverov sa
má takáto úprava týkať, keďže vlastníci rozhodovali v minulosti o viacerých úveroch a na základe týchto
rozhodnutí boli následne uzavreté úverové zmluvy.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny a náležite odôvodnený. Jedinú výhradu,
ktorú voči rozsudku mali, bola nedostatočná špecifikácia žalovaných v rozsudku, za účelom čoho podali
dňa 29. 04. 2024 žiadosť o vydanie opravného uznesenia k rozsudku, o ktorej súd prvej inštancie
doposiaľ nerozhodol. Vzhľadom na to žiadali, aby ešte predtým ako bude predložený spis odvolaciemu

súdu, aby súd prvej inštancie vydal k rozsudku opravné uznesenie v zmysle ich návrhu zo dňa 29. 04.
2024.

10. Navrhli odvolanie odmietnuť, respektíve napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať
žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalobkyňa sa ďalej vyjadrila v podaní zo dňa 03. 07. 2024. Uviedla, že všetci vlastníci bytov
prispievajú do Fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý je
určený veľkosťou podlahovej plochy bytu bez balkóna, ktorý je možné zo stavebno-technického hľadiska
považovať za spoločnú časť bytového domu. Považovala za nespravodlivé, aby tí, čo nemajú balkón,

platili za niečo, čo nemôžu užívať. Žalobkyňa uviedla, že je za spravodlivé riešenie platenia za
balkóny, ktoré prislúchajú k bytu vlastníkov bytov. Súkromné balkóny nemá 27 bytov. Balkóny má 42
bytov. Problematiku balkónov rieši od roku 2016. Vlastníci bytov sa môžu rozhodnúť, že náklady
na opravu balkónov budú hradiť len tí vlastníci, ktorí balkóny užívajú. Na schôdzi bytového domu
bol návrh prednesený pred písomným hlasovaním, ale prítomných bolo málo vlastníkov a neboli

uznášaniaschopní. Žiadosť o písomné hlasovanie podpísalo 33 vlastníkov bytov zo 69-ich. Na základe
žiadosti sa uskutočnilo písomné hlasovanie v dňoch 13. 09. – 22. 09. 2019, ktoré bolo neúspešné.
Novozámocké bytové družstvo, družstvo je správcom aj ďalších bytových domov, kde vlastníci bytov
odhlasovali, že za rekonštrukciu balkónov budú platiť len vlastníci bytov, ku ktorým prislúcha balkón.
Vlastníci bytov, ku ktorým neprislúcha balkón, by nemali prospievať do Fondu údržby, prevádzky a opráv

na rekonštrukciu balkónov počas obnovy bytového domu. Zmena vo vedení Novozámockého bytového
družstva nastala odchodom predsedníčky predstavenstva H. I. do dôchodku asi v decembri 2019.
Predsedom predstavenstva sa stal jej syn A. J.. Uviedla, že predseda Novozámockého bytovéhodružstva zvolil nesprávny postup, keď namiesto toho, aby podporil správnu vec, mal zahlasovať, aby sa
platilo za balkóny aj tam, kde balkón neprislúcha k bytu.

12. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že dňa 21. 05. 2024 žiadala Novozámocké bytové družstvo
o zaslanie písomného zoznamu všetkých vlastníkov bytov, ich mená a priezviská, dátum narodenia
s tým, že ešte nedostala odpoveď. V ďalšom texte v podstate popísala právnu argumentáciu právneho
zástupcu žalovaných o nedostatkoch žaloby a namietaní pasívnej vecnej legitimácie. Namietla tiež
neúčasť predsedu predstavenstva Novozámockého bytového družstva na pojednávaniach súdu prvej

inštancie. Vyjadrenie žalovaných zo dňa 05. 04. 2024 považovala za nehospodárne.

13. Žalovaní v následnom vyjadrení zo dňa 31. 07. 2024 poukázali na to, že žalobkyňa v odvolacej
replike do značnej miery len replikuje svoje predchádzajúce vyjadrenia z konania pred súdom, t. j. pred
vyhlásením rozsudku alebo opakuje ich stanoviská, ktoré vyplývajú z písomných podaní či prednesov,
kde tieto vyjadrenia nie sú spôsobilé preukázať dôvodnosť podaného odvolania žalobkyne. Pokiaľ

žalobkyňapoukazujenato,ževbližšienešpecifikovanýchbytovýchdomochvlastnícibytovanebytových
priestorov údajne rozhodli, že za rekonštrukciu balkónov budú platiť len vlastníci bytov, ku ktorým
priliehajú balkóny, poukázali na to, že toto tvrdenie žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie ani v
odvolacej replike nebolo nijakým spôsobom preukázané. Ak by ho však aj žalobkyňa preukázala, tieto
rozhodnutia nijako nezaväzujú vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome

na ulici D. XX, XX a XX C. F. G.. Rovnako by tieto rozhodnutia vlastníkov v iných bytových domoch
mohli byť prijaté v rozpore so zákonom, čo však súd prvej inštancie ani nemohol vyhodnotiť, keďže
tieto dôkazy do súdneho spisu neboli zo strany žalobkyne predložené. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na
to, že správca bytového domu nereagoval na jej žiadosť o zaslanie aktuálneho zoznamu vlastníkov
zo dňa 21. 05. 2024, uviedli, že táto žiadosť mala byť podľa žalobkyne predložená správcovi až po

vyhlásení rozsudku (čo žalobkyňa opäť nijako nepreukázala), takže nemôže byť spôsobilým novým
dôkazom v konaní. Okrem toho táto žiadosť nijako nevyvracia ich doterajšie tvrdenia v konaní a vecnú
správnosť rozsudku. Ako uviedol aj súd prvej inštancie v rozsudku, povinnosť správne označiť žalobcov
a žalovaných v konaní podľa Civilného sporového poriadku zaťažuje žalobcu, pričom všetky žalobkyňou
požadované údaje sú predsa verejne dostupné cez evidenciu katastra nehnuteľností, ku ktorému má

každý prístup (cez internetový portál Úradu geodézie, kartografie a katastra SR alebo cez príslušný
okresný úrad, katastrálny odbor). Ani z čl. VII. ods. 6 zmluvy o výkone správy, na ktorý žalobkyňa
poukázala, nevyplýva povinnosť správcu predložiť aktuálny zoznam vlastníkov na požiadanie vlastníkovi
bytu. Okrem toho zoznam vlastníkov bytov vyplýva aj zo samotnej zmluvy o výkone správy, ktorej
účastníčkou je aj žalobkyňa, takže týmto zoznamom, minimálne k dátumu jej uzavretia, disponovala

aj ona sama. Aktuálny zoznam vlastníkov v predmetnom bytovom dome si kedykoľvek počas konania
mohla žalobkyňa zabezpečiť vyššie uvedenými spôsobmi.

14. K tvrdeniu žalobkyne, že v konaní nebol vypočutý predseda predstavenstva Novozámockého
bytového družstva (pán A. J.), uviedli, že jeho výsluch by nebol hospodárny vzhľadom na nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie a ďalšie procesné vady žaloby. Navyše žalobkyňa nevykonanie tohto
výsluchu ani nenamietla v odvolaní, takže je bezpredmetné sa zaoberať týmto jej tvrdením v odvolacom
konaní. V plnom rozsahu sa stotožnili s bodom 28. rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že:
„Za situácie, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov (pretože výsledok konania môže mať vplyv na ich právne

pomery) neboli účastníkmi konania, súd žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol a
ostatné nároky z uvedeného dôvodu ďalej neprejednával. Z toho istého dôvodu, najmä s poukazom na
hospodárnosť konania, súd prvej inštancie nevykonával vo veci žiadne ďalšie dokazovanie.“

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s ich vyjadrením k odvolaniu žiadali, aby odvolací súd

odvolanie žalobkyne v zmysle ust. § 386 písm. d) CSP odmietol alebo zamietol a rozsudok ako vecne
správny potvrdil a súčasne priznal žalovaným voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

16. Žalobkyňa v následnom podaní zo dňa 20. 08. 2024 uviedla, že žiadala Novozámocké bytové

družstvo o zoznam vlastníkov aj prostredníctvom ďalšieho listu. K tvrdeniu právneho zástupcu
žalovaných JUDr. Valachoviča, že požadované údaje vlastníkov bytov – meno, priezvisko, dátum
narodenia, bydlisko sú dostupné cez evidenciu katastra nehnuteľností uviedla, že ide o spoplatnený
úkon. Uviedla, že právny zástupca žalovaných klame, keď tvrdí, že z čl. VII ods. 6 zmluvy o výkonesprávy nevyplýva povinnosť správcov predložiť aktuálny zoznam vlastníkov bytov, keď zmluva o výkone
správy nemá v čl. VII ods. 6. Uviedla, že zoznam vlastníkov bytov vyplýva zo samotnej zmluvy o výkone
správ,aledisponovaťsozoznamomniejemožné,lebovýpiszkatastranehnuteľnostíjeoznačený„Výpis

je nepoužiteľný na právne úkony“. Aktuálny zoznam vlastníkov bytov na D. XX-XX-XX F. G. sa mení.
Ľudia odchádzajú, iní prichádzajú a evidenciu vlastníkov bytov vedie správca domu, ktorý tento zoznam
môže poslať súdu prvej inštancie, aby nesťažoval postup konania.

17. Ďalej uviedla, že právny zástupca žalovaných nepredložil na pojednávaní dňa 08. 04. 2024

splnomocnenie od vlastníkov, ktorým prislúchajú balkóny. Ako dôvody pre ktoré neplatiť za balkón
uviedla, že ho nemá zapísaný v kúpnej zmluve, balkón nemá, pričom nie je ani v podielovom
spoluvlastníctve, keď nie všetky byty na D. XX-XX-XX, F. G. majú balkón, za rekonštrukciu balkónov
majú platiť iba vlastníci, ktorým prislúcha balkón, spoločný balkón v bytovom dome nemajú. Pri dvoch
písomných hlasovaniach nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov. Nebolo odhlasované, že
vlastníci bytov, ktorým neprislúcha balkón, majú tiež platiť za balkón. Záverom požiadala odvolací súd

o právnu ochranu a priznanie nároku na náhradu trov konania.

18. Súd prvej inštancie tiež v konaní rozhodol napadnutým uznesením č. k. 18C/82/2019-405 zo dňa
12. 03. 2025, keď ním rozhodol o návrhu žalovaných na vydanie opravného uznesenia, v ktorom by boli
žalovaní konkrétne špecifikovaní, a to jednotlivo podľa údajov vyplývajúcich z obsahu súdneho spisu

a katastra nehnuteľností, tak, že opravil záhlavie napadnutého rozsudku č. k. 18C/82/2019-325 zo dňa
08. 04. 2024 v časti označenia žalovaných tak, že má správne znieť: „Majitelia bytov užívajúcich balkóny
na adrese D. XX-XX-XX, F. G., zastúpení: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, Nábrežná 22, Nové
Zámky, IČO: 34 122 711, právne zastúpenému: VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., Mostová 2, 811 02
Bratislava, IČO: 50 647 903“ (I. výrok) V zostávajúcej časti návrh žalovaných na vydanie opravného

uznesenia zamietol (II. výrok).

19.Napadnutéuznesenieodôvodnilpoukazomnaust.§9ods.7,8zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení napadnutého uznesenia tiež
poukázal na rozhodnutia vyšších súdnych autorít, kde účelom a zmyslom právnej úpravy zastúpenia

vlastníkov bytov správcom v súdnych konaniach (v minulosti aj v súčasnosti) bola efektívnosť, rýchlosť
a hospodárnosť konania a na dôvodovú správu k novele ZoVB, zákonu č. 246/2015 Z. z. (účinnú od
01. 01. 2016), ktorá zaviedla režim priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
súdnych konaniach, kde v súlade s navrhovanou dikciou, bude správca v určených sporoch zastupovať
vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane žalovaných, pričom v danom návrhu úplne postačí,

ak žalobca označí ako pasívne legitimovaných vlastníkov (všeobecná formulácia s prípadnými prílohami
v podobe listu vlastníctva) a uvedie, že zo zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet
žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca. Súd prvej inštancie mal za to, že v
danom konkrétnom prípade sú žalovaní dostatočným spôsobom identifikovaní, pričom identifikátorom
zabezpečujúcim nezameniteľnosť jednotlivých vlastníkov bytov užívajúcich balkóny je označenie adries

konkrétneho bytového domu a na liste vlastníctva bytového domu sú údaje o vlastníkoch bytov a
nebytových priestorov (teda aj tých, ktorí užívajú balkón) v danom bytovom dome presne uvedené.
Pokiaľ z obsahu žaloby, t. j. z opisu rozhodujúcich skutočností a žalobného petitu je zrejmé, vo vzťahu
ku ktorým vlastníkom ktorého bytového domu (orientačné č., súp. č., mesto,) sa žalobca svojho návrhu
domáha, je takéto označenie žalovaných dostatočné a určité.

20. Žalovaní podali voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 31. 03. 2025, a to z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. V podanom odvolaní uviedli, že
porovnaním výroku I. uznesenia s cit. časťou záhlavia rozsudku je zrejmé, že jedinú opravu, ktorú v
danom označení žalovaných subjektov súd prvej inštancie vykonal bolo, že odstránil slová „podľa prílohy

č. 2 doplnenia žaloby“. Tým však súd prvej inštancie úplne nepochopiteľne a v rozpore so žiadosťou
o opravu spôsobil, že takto opravené záhlavie rozsudku je už úplne neurčité a nezrozumiteľné, a teda
v rozpore s ust. § 220 ods. 1 CSP. Žalovaní poukázali na ust. § 133 ods. 1 CSP, ktoré ustanovuje,
že: „fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu,
dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom“. Označenie žalovaných v záhlaví rozsudku tak

aj po vydaní napadnutého uznesenia považovali za nedostatočné, neurčité a teda nespĺňajúce dikciu
ust. § 220 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V
mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci,
presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok,odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o
náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. Dôraz na určitosť a
nezameniteľnosť osoby vystupujúcej ako strana v civilnom sporovom konaní z hľadiska jej identifikácie

(v tomto prípade žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov) kladie aj samotná judikatúra
Najvyššieho súdu SR v súvislosti s vykonaním exekúcie a označením oprávneného a povinného. V
tejto súvislosti poukázali aj na ust. § 48 ods. 3 písm. b) bod 1. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „EP“). Zo záhlavia napadnutého rozsudku (v pôvodnom znení ako aj v znení v zmysle výroku I.

napadnutého uznesenia) však nie je zrejmé, kto konkrétne je žalovaným resp. oprávnenými subjektami,
ktorým bola súdom priznaná náhrada trov konania voči žalobcom (výroky II. a IV. rozsudku) s právom
podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 48 a nasl. Exekučného poriadku. V záhlaví rozsudku
súd prvej inštancie pôvodne aspoň odkázal na prílohu č. 2 k žalobe, hoci táto príloha sa nestala aj
neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, aj keď ani toto podanie neobsahuje identifikáciu žalovaných v súlade
s ust. § 133 CSP. Tento odkaz na prílohu č. 2 k žalobe však súd prvej inštancie už úplne nelogicky a bez

relevantného zdôvodnenia výrokom I. uznesenia vypustil zo znenia záhlavia rozsudku, hoci k takejto
oprave nesmerovala ani žiadosť o opravu. Akákoľvek tretia osoba vrátane exekučného súdu alebo
exekútora tak zo záhlavia rozsudku, po jeho doplnení uznesením už vôbec nie je objektívne schopná
identifikovať žalované subjekty.

21. V žiadosti o opravu jasne uviedli, že žiadajú, aby súd prvej inštancie žalovaných konkrétne
špecifikoval jednotlivo a podľa údajov vyplývajúcich z obsahu súdneho spisu a katastra nehnuteľností.
Tieto údaje (o väčšine žalovaných subjektov) sú uvedené v liste vlastníctva č. XXXX pre okres Nové
Zámky, obec F. G., katastrálne územie: F. G. v evidencii Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny
odbor. Takúto identifikáciu žiadali uviesť aj v budúcom uznesení o výške náhrady trov konania podľa

ust. § 262 ods. 2 CSP.

22. Súd prvej inštancie v bodoch 7.2 až 7.8 odôvodnenia uznesenia cituje ust. § 9 ods. 7 a 8 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej aj „BytZ“), ako aj zmeny
ku ktorým došlo novelou BytZ č. 283/2018 Z. z. vrátane rozdelenia zastupovania vlastníkov na nepriame

(ods. 7) a priame (ods. 8) a odvoláva sa na zámer zákonodarcu vyplývajúci z dôvodovej správy k
predmetnej novele. S týmto možno v celom rozsahu súhlasiť. S čím však už nemožno súhlasiť je spôsob,
ako uvedené zámery zákonodarcu (ratio legis) a túto právnu úpravu súd prvej inštancie aplikoval na toto
konkrétne konanie, resp. do obsahu rozsudku a jeho záhlavia. Žalovaní zastávajú názor, že z označenia
„Majitelia bytov užívajúcich balkóny“, bez odkazu na výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. F. G.

už vôbec nemožno objektívne identifikovať, ktorí majitelia (teda vlastníci) bytov v predmetnom bytovom
dome užívajú balkóny, keďže už z obsahu žaloby vyplýva, že niektorí vlastníci balkóny užívajú, a niektorí
nie.Súdprvejinštancieakobyúplneopomenul,ževžalobeakoajjejdoplneníč.2nebolpripojenývýpisz
listu vlastníctva č. XXXX, na ktorý by žalobcovia odkázali v súvislosti s označením žalovaných subjektov.
Poukázali aj na judikát NS SR publikovaný pod R 38/2019, v zmysle ktorého mal súd prvej inštancie

vyzvať žalobcov na doplnenie jednoznačného označenia žalovaných v žalobe v zmysle ust. § 129 CSP.
To sa však nestalo a súd prvej inštancie v konaní pokračoval s už spomínaným označením žalovaných
len s odkazom na prílohu č. 2 k žalobe. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nerozlišuje medzi
označením žalobcov v žalobe, čo je požiadavka, ktorá vyplýva z ust. § 133 CSP a označením strany,
ktoré má obsahovať rozsudok v zmysle cit. § 220 ods. 1 CSP. Bez ohľadu na to, ako neurčito boli

označené sporové subjekty v žalobe, v rozsudku už je súd povinný postupovať v zmysle ust. § 220 CSP
a jednotlivé subjekty na strane žalobcu i na strane žalovanej je povinní riadne označiť údajmi, ktoré
vyplývajúajzust.§133CSP.Uvedenéustanoveniatakjepotrebnéinterpretovaťvovzájomnejsúvislosti.
Pokiaľ teda konajúci súd do rozsudku prevzal len označenie žalovaných zo žaloby, resp. jej doplnenia
č. 2, pričom v rozsudku ani len neodkázal na výpis z listu vlastníctva k predmetnému bytovému domu,

(ktorý dokonca žalobcovia k žalobe ani nepripojili), nemožno tento nedostatok samotnej žaloby sanovať
nad rámec uvedenej procesnej povinnosti žalobcov riadne označiť všetky žalované subjekty. V súvislosti
s nedostatočným označením žalovaných subjektov v žalobe, poukázali aj na právny názor vyplývajúci
z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 1 Cdo/67/2014 z 29. 06. 2016, sp. zn. 8
Sžo 462/2009 zo dňa 29. 04. 2010, či Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 109/2019 zo dňa 31. 05.

2019 a sp. zn. 7Co/21/2020 zo dňa 16. 03. 2020.

23. Žalovaní ďalej poukázali na odlišnosť názorov súdu prvej inštancie prezentovaných v rozsudku
a v napadnutom uznesení, čo pôsobí zmätočne a nelogicky aj v kontexte už spomínaného vypusteniaodkazu na prílohu č. 2 k žalobe. Táto vada spôsobuje zmätočnosť rozsudku a absolútnu neurčitosť
označenia žalovaných, čo rezultuje do porušenia ich práv na spravodlivý súdny proces. Bez toho, aby
sa či už výpis z listu vlastníctva bytovému domu alebo aspoň príloha č. 2 doplnenia žaloby nestali

súčasťou rozsudku, bude tento trpieť uvedenou vadou. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia
nedal jednoznačnú odpoveď na otázku nastolenú už v žiadosti o opravu, že akí konkrétni vlastníci bytov
a nebytových priestorov sú procesne úspešnými subjektami a zároveň oprávnenými subjektami, ktorým
bol priznaný nárok na náhradu trov konania. Hoci od podania žaloby sa zmenili viaceré subjekty na
strane žalovanej (teda okruh vlastníkov bytov v bytovom dome), súd prvej inštancie na tieto skutočnosti

počas konania nijako nereflektoval, keďže na to neboli splnené procesné podmienky podľa ust. § 80
CSP. Nadobudnutím vlastníctva bytov a nebytových priestorov v dome totiž nedochádza automaticky k
zmenám na strane subjektov v súdnom konaní, k čomu treba podať procesný návrh a splniť zákonné
podmienky podľa ust. § 80 CSP. Z toho vyplýva, že okruh žalovaných subjektov v súčasnosti nemôžu
tvoriť všetci aktuálni vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s výnimkou žalobcov, ale
výlučne okruh žalovaných subjektov, ktorý bol označený v žalobe. Nesúhlasili so záverom súdu prvej

inštancie o dostatočnom a určitom označení žalovaných.

24. Súčasťou spisu je aj ďalšie vyjadrenie žalobkyne označené ak žaloba proti vlastníkom bytov, ktorým
prislúcha balkón zo dňa 09. 04. 2025, ktorá je ale podľa obsahu vyjadrením žalobkyne v predmetnej
veci do konania sp. zn. 18C/82/2019, kde žalobkyňa uvádza skutočnosti, ktoré už boli predmetom jej

predchádzajúcich vyjadrení. S uvedeným podaním žalobkyňa predložila aktuálny zoznam vlastníkov,
popísala, ako viackrát žiadala zoznam vlastníkov bytov od správcu, pričom údaje o vlastníkoch jej neboli
sprístupnené. Vytkla, že právny zástupca žalovaných nepredložil plnomocenstvo od vlastníkov bytov,
ktorým prislúcha balkón, a uviedla aj ďalšie skutočnosti (že v byte nemala elektrinu, resp. že sa jej pokazil
pred Silvestrom 2023 televízor v dôsledku toho, že jej sused prerábal v tom čase elektrinu, resp. že jej

suseda vysávala mravcov v stúpačkách, že našla fotografiu vnuka a pod ňou napísané „Už je koniec, už
jekoniec“).Súčasťouspisujeajpodaniežalobkyneoznačenéakoodvolaniezodňa28.04.2025,kdeale
podľa obsahu ide o vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaných proti uzneseniu č. k. 18C/82/2019-405
zo dňa 12. 03. 2025, kde žalobkyňa poukazovala na chybné uvedenie D. K. ako žalobkyne, nakoľko
táto už žalobkyňou nie je. Zároveň v ďalšom obsahu tohto podania žalobkyňa uvádzala tie skutočnosti,

ktoré boli už obsahom jej predchádzajúcich vyjadrení, týkajúce sa neúčasti predsedu predstavenstva
Novozámockého bytového družstva na pojednávaniach, či sťažovania (údajného) postupu konania zo
strany predsedu predstavenstva Novozámockého bytového družstva. Nesúhlasila s návrhom právneho
zástupcu žalovaných na vydanie opravného uznesenia.

25. Žalovaní sa vo vyjadrení zo dňa 12. 06. 2025 následne vyjadrili k obom podaniam žalobkyne, keď
podanie žalobkyne zo dňa 09. 04. 2025 považovali za nezrozumiteľné, nakoľko na str. 2 žalobkyňa
uvádza, že „Podávam žalobu proti vlastníkom bytov, ktorým prislúchajú balkóny D. XX-XX-XX F. G., vo
veci identifikácie vlastníkov bytov....“ Z ďalšieho obsahu tohto podania je zrejmé, že žalobkyňa reaguje
na uznesenie a vyjadruje sa ku konaniu pred vydaním rozsudku a ich vyjadreniam, resp. vyjadreniam

ich právneho zástupcu. Príkladmo uviedli, že podľa žalobkyne ich právny zástupca údajne nedisponoval
splnomocnením na pojednávaní dňa 08. 04. 2024, hoci toto je založené v súdnom spise, resp. v súdnom
registri tunajšieho súdu č. OpP 1/2024. Čiže právny zástupca žalovaných už nemusel túto plnú moc
osobitne predkladať a jeho účasť na danom pojednávaní nebola neplatná, ako tvrdí žalobkyňa. Tá
zrejme o založení plnej moci do uvedeného registra OpP nemala vedomosť. Tieto námietky však zjavne

nesmerujú voči obsahu napadnutého uznesenia, ani ich odvolania voči nemu, ale voči konaniu, ktoré
predchádzalo vydaniu rozsudku. Žalobkyňa tiež uviedla, že žiadala od správcu bytového domu predložiť
zoznam vlastníkov, hoci ten vyplýva aj z internetového výpisu z listu vlastníctva, ktorý je každému
dostupný na internete. Pokiaľ žalobkyňa spochybňuje tento výpis s tým, že je nepoužiteľný na právne
úkony, mala možnosť si tento výpis zabezpečiť sama, či už cez príslušný okresný úrad, katastrálny

odbor alebo cez akúkoľvek pobočku Slovenskej pošty, a.s. Mimochodom to bolo zákonnou povinnosťou
žalobcov v súvislosti s presnou a jednoznačnou identifikáciou žalovaných subjektov. Dôrazne sa ohradili
vočitvrdeniamžalobkyne,žebykonateľprávnehozástupcužalovaných„klamal“prisvojichvyjadreniach,
ktorými uplatňoval v mene žalovaných procesnú obranu voči žalobe. Rovnako žalobkyňa tvrdí, že právny
zástupca žalovaných zastupuje správcu predmetného bytového domu. V tomto spore správca v zmysle

ust. § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení (ďalej aj „BytZ“), zastupuje všetkých žalovaných
vlastníkov bytov v danom dome, a to zo zákona ako tzv. priamy zástupca (hoci v rozsudku sú žalovaní
nesprávne a v rozpore s ust. § 220 ods. 1 CSP označení). To znamená, že právne účinky z tohto
zastúpenia vznikajú priamo zastúpeným vlastníkom a to aj v prípade, ak si zákonný zástupca (správca)zvolí na zastupovanie právneho zástupcu. V tejto súvislosti poukázali nielen na dikciu ust. § 9 ods. 8
BytZ, ale aj ust. § 22 ods. 1 a § 24 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že: „Zástupca musí
konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo

účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo
zastúpenému.“ Zo splnomocnenia, ktoré v danom prípade správca bytového domu udelil advokátskej
kancelárii dňa 01. 02. 2024 vyplýva, že právny zástupca je oprávnený zastupovať Novozámocké bytové
družstvo vo všetkých veciach týkajúcich sa správy bytových domov pred súdmi, či inými orgánmi
verejnej moci. Napokon takéto označenie, v ktorom právny zástupca zastupuje prostredníctvom plnej

moci od správcu všetkých žalovaných, paradoxne uvádza sama žalobkyňa v úvode svojich podaní.
Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu len uplatňujú argumentáciu voči nedôvodnej žalobe v tejto
veci, pričom odvolanie voči uzneseniu podali z dôvodu, že ho nepovažujú za správne tak, ako podala
žalobkyňa odvolanie voči rozsudku. Ide teda o legálne a legitímne uplatňovanie zákonom upravených
práv zo strany žalovaných tak, ako to urobila žalobkyňa podaním odvolania voči rozsudku. Pokiaľ právny
zástupcu žiada priznať náhradu trov konania v prospech žalovaných, čo je v sporovom konaní úplne

štandardné, pričom súd je o tejto náhrade rozhodnúť bez ohľadu na žiadosť žalovaných, nie je zrejmé,
čo na tom žalobkyni vadí.

26. Žalobkyňa reagujúc na ich tvrdenie, že z čl. VII ods. 6 zmluvy o výkone správy na predmetný dom
nevyplýva povinnosť správcu predložiť aktuálny zoznam vlastníkov na požiadanie vlastníkovi bytu, na

str. 3 podania zo dňa 09. 04. 2025 tvrdí, že predmetná zmluva nemá dané ustanovenie. Pritom samotná
žalobkyňa na daný článok úplne zmätočne poukazuje vo svojich predošlých podaniach v súvislosti s
ochranou osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý platil
v čase uzatvorenia zmluvy. V súčasnosti už tento zákon dávno neplatí, nakoľko bol od 01. 07. 2013
zrušený zákonom č. 122/2013 Z. z., ktorý bol neskôr nahradený súčasne platným zákonom č. 18/2018

Z. z. o ochrane osobných údajov. Ďalšie tvrdenia, ktoré žalobkyňa uvádza v závere podania zo dňa
09. 04. 2025 (t. z. že v byte nemala údajne elektrinu, resp. že sa jej pokazil pred Silvestrom 2023
televízor v dôsledku toho, že jej sused prerábal v tom čase elektrinu, resp. že suseda vysávala mravcov v
stúpačkách),jednakabsolútnenesúvisiasprejednávanouvecouanajmäopravnýmuznesením,aletieto
činnosti vlastníkov bytov sa netýkajú činnosti správcu bytového domu. Ten nemá povinnosť opravovať,

ani zabezpečovať opravy televíznych alebo iných prijímačov vlastníkov bytov, ktoré nie sú spoločnými
časťami alebo spoločnými zariadeniami bytového domu. Pokiaľ ide o elektroinštaláciu v samotnom byte,
za jej vyhovujúci stav a vykonanie prípadných opráv nesie zodpovednosť sám vlastník bytu v zmysle
ust. § 11 ods. 1 BytZ.

27. K obsahu podania zo dňa 28. 04. 2025 uviedli, že hoci v úvode žalobkyňa tvrdí, že podáva „odvolanie
voči odvolaniu“ právneho zástupcu žalovaných, je zrejmé, že sa vyjadruje k ich odvolaniu zo dňa 31. 03.
2025 voči uzneseniu súdu prvej inštancie. Žalobkyňa uvádza, že uvedenie D. K. v záhlaví rozsudku je
nesprávne, nakoľko tá zobrala žalobu späť na pojednávaní konanom dňa 08. 04. 2024. Žalobkyňa však
nerozlišuje medzi zastavením konania, ktoré súd prvej inštancie spolu s rozsudkom vyhlásil na danom

pojednávaní ústne a písomným vyhotovením rozsudku, ktoré len reflektuje na ústne vyhlásený rozsudok
vrátane časti o zastavení konania. Logicky aj pôvodná žalobkyňa 3/ spolu s ostatnými žalobcami musela
byťuvedenávpísomnomvyhotovenírozsudku,nakoľkožalobcov2/až7/satýkalivýrokyI.aII.rozsudku
ozastaveníkonaniaanáhradetrovkonania.Vďalšomtextepodaniazodňa28.04.2025všakžalobkyňa
uvádza opätovne tie isté skutočnosti ako v odvolaní voči rozsudku, resp. v podaní zo dňa 09. 04. 2025,

ku ktorým sa už vyjadrili. Žiadali, aby odvolací súd rozhodol v súlade s ich odvolaním voči uzneseniu,
resp. vyjadrením k odvolaniu žalobkyne.

28. Žalobkyňa sa už ďalej vo veci nevyjadrovala.

29. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP), po zistení, že odvolanie
žalobkyne proti rozsudku č. k. 18C/82/2019-325 zo dňa 08. 04. 2024 bolo podané oprávnenou osobou v
zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

30. Rovnako tak odvolací súd preskúmal aj odvolanie žalovaných proti uzneseniu súdu prvej inštancie
č. k. 18C/82/2019-405 zo dňa 12. 03. 2025 po zistení, že aj toto bolo podané oprávnenými osobami
v lehote na podanie odvolania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), keď aj totoprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že ani v tomto prípade nie je možné podanému odvolaniu vyhovieť.

31. V predmetnom konaní sa žalobcovia (pôvodne 10 žalobcov) žalobou podanou proti vlastníkom
bytov, ktorým prislúcha balkón, domáhali, aby správca bytového domu na adrese D. XX-XX-XX upravil
výpočet splátok úverov (zvýšených mesačných príspevkov fondu prevádzok, údržby a opráv bytu po
dobu 25 rokov) pre každého vlastníka bytu vo vyššie uvedenom bytovom dome s ohľadom na to, či
vlastník bytu má alebo nemá prístup na balkón s tým, že splátky úverov vlastníkov bytov bez prístupu

na balkón nebudú obsahovať náklady na rekonštrukciu balkónov. V podanej žalobe poukázali na to, že
vlastníci bytov na ul. D. XX-XX-XX hlasovali o tom, aby za rekonštrukciu balkónov platili len vlastníci
balkónov v písomnom hlasovaní, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 13. 09. 2019 – 22. 09. 2019. Ako
to vyplýva z predloženého súdneho spisu, konkrétne zo zápisnice o výsledku písomného hlasovania
uskutočneného v dňoch 13. 09. 2019 – 22. 09. 2019, ktorá bola spísaná dňa 23. 09. 2019, takéto
rozhodnutie nebolo prijaté, keď súhlas vyjadrilo len 28,99 % vlastníkov bytového domu. Z uvedeného

dôvodu sa žalobcovia domáhali ochrany v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov.

32. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 18C/82/2019-141 zo dňa 28. 03. 2022 súd prvej inštancie
konanie voči žalobcom 8/, 9/ a 10/ zastavil.

33. Súd prvej inštancie pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 18C/82/209-208 zo dňa 23. 05. 2023, ktorým
žalobu zamietol. Tento bol následne zrušený uznesením odvolacieho súdu č. k. 11Co/43/2023-236 zo
dňa 13. 12. 2023. Vo veci súd prvej inštancie opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom a to tak, že
konanie o žalobe žalobcov 2/ až 7/ zastavil (I. výrok), žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania

voči žalobcom 2/ až 7/ v rozsahu 100 % (II. výrok), zamietol žalobu (III. výrok) a priznal žalovaným nárok
na náhradu trov konania voči žalobkyni 1/ v rozsahu 100 % (IV. výrok). Vo výrokoch I. a II. nadobudol
rozsudok právoplatnosť dňa 06. 05. 2024. Aj keď žalobkyňa neuviedla rozsah podaného odvolania,
z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že žalobkyňa pokračuje v ďalšom konaní len za seba, a teda
jej odvolanie ani nesmeruje voči výrokom, ktoré sa jej netýkali, ale týkali sa zastavenia konania proti

žalovaným 2/ až 7/.

34. Z dôvodu žalobkyňou podaného odvolania proti vyššie uvedenému rozsudku je vec predmetom
prieskumu odvolacím súdom.

35. Odvolací súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

36.Podľa§9ods.7zák.č.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovvzneníúčinnomdo
31. 12. 2024 (ďalej len „ZoVB“), spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne
v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom

mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným
orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej
moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.

37. Podľa § 9 ods. 8 ZoVB, spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom
verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo
nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo
zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome,

b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového
priestoru v dome.

38. Podľa § 14a ods. 8 vyššie citovaného zákona, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,

inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku
hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku
hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa
môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkovbytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná
väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome súd.

39. Podľa § 224 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd kedykoľvek aj bez
návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá
opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

40. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne z právneho hľadiska posudzoval predmetnú
vec podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
ktoré aj vo svojom rozhodnutí citoval. Pred tým, ako by odvolací súd pristúpil k meritórnemu
odvolaciemu prieskumu, zisťoval, či procesné strany (tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku)
majú v konaní aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na

strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Pretože otázku
vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a jej nedostatok vedie k zamietnutiu
žaloby, odvolací súd považoval za nevyhnutné pred vecným posúdením uplatneného nároku primárne

posúdiť,čisúdprvejinštancievtomtoprípadesprávnezodpovedalotázkuvecnejlegitimáciestránsporu,
ktorá bola podkladom pre jeho rozhodnutie.

41. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy

iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Posúdenie, či ten-ktorý subjekt je v konkrétnom konaní

nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, je súčasťou právneho posúdenia veci.

42. Pokiaľ ide o vyhodnotenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v tomto konaní, odvolací súd sa
stotožňujesposúdenímtejtootázkysúdomprvejinštancie.Ustanovenie§14aods.8zákonač.182/1993
Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovdávaoprávnenieprehlasovanémuvlastníkovibytualebo

nebytového priestoru v bytovom dome, či v prípade nedosiahnutia väčšiny, ako je tomu v tomto prípade,
domáhať sa rozhodnutia súdu. Výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie nahradzujúce
konkrétny výsledok hlasovania a takéto konanie sa týka všetkých vlastníkov. Aj keď z textu zákona
priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaný v uvedenej veci, z povahy veci vyplýva, že ide o
spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie medzi vlastníkmi a správcom

samotným. Pasívne legitimovanými v prípade takejto žaloby vlastníkov sú tak ostatní vlastníci bytov a
nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
pretože sa jedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov sporu, keďže títo sú tvorcom konkrétneho
prejavu vôle sformovaného pri hlasovaní na schôdzi. Len oni teda môžu byť žalovanými subjektmi
v spore podľa ust. § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Takáto žaloba sa musí podať voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v príslušnom
obytnom dome, pretože tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. Ak niektorý vlastník v žalobe chýba,
súd potom musí žalobu zamietnuť, čo je aj tento prípad, keďže podaná žaloba nesmerovala voči všetkým
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V zmysle vyššie uvedených skutočností
súd prvej inštancie správne žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane

žalovaných, pričom správne nevykonával z týchto dôvodov vo veci ani žiadne ďalšie dokazovanie
s poukazom na hospodárnosť konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny, pričom argumentácia žalobkyne v jej podaniach nie je spôsobilá
tento záver nijakým spôsobom zmeniť.

43. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 18C/82/2019- 405 zo dňa 12. 03.
2025, v prvom rade má odvolací súd za to, že označenie žalovaných v tomto prípade ani nie je
možné považovať za chybu v písaní, či počítaní, ale ani za inú zrejmú nesprávnosť. Toto ustanovenie
umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a inézrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné,
je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu
nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane

môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej
strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo
okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo
vyhotovení rozhodnutia, ktorá je úplne zjavná. Za zrejmú nesprávnosť tak treba považovať rozpor medzi
obsahomverejnomocenskejautoritatívnejvôle,ktorúsúdsvojímrozhodnutímvokamihujehovyhlásenia

(vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom
samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu
súdu, nie účastníkov konania. Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých
sa dopustil súd. Opravným uznesením nie je možné napraviť vecnú chybu žaloby či iného procesného
podania sporovej strany. V danom prípade právnym zástupcom žalovaných vytýkaná vada označenia
žalovaných nenapĺňa vyššie uvedené parametre toho, čo možno podriadiť pod chybu v písaní, či inú

zrejmú nesprávnosť, ku ktorej vzniku by došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti
osoby, ktorá vyhotovila napadnuté uznesenie. Podľa názoru odvolacieho súdu vytýkaná vada svojim
charakterom nepredstavuje takú nesprávnosť, ktorá by bola zrejmá a dala by sa opraviť s odôvodnením,
že „len“ v dôsledku duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá vyhlásila alebo vyhotovila písomné
rozhodnutie súdu, došlo k chybe, ktorá má povahu inej nesprávnosti. Vo svojej podstate ide o nahradenia

označeniažalovanýchvžalobe,ktoréboloprevzatéajsúdomprvejinštancie,označením,ktorépovažuje
za správne právny zástupca žalovaných, ale rozhodne nemožno konštatovať, že by išlo o zrejmú
nesprávnosť, ktorá by bola úplne zjavná. Preto takému návrhu na opravu, podľa názoru odvolacieho
súdu, ani nebolo možné vyhovieť.

44. Odvolací súd ďalej odkazuje aj na odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a
uvádza, že novelou zákona č. 182/1993 Z. z., zákonom č. 283/2018 Z. z., boli s účinnosťou od 01.
11. 2018 vložené do ZoVB ustanovenia § 9 ods. 7 a 8 ZoVB, ktoré nahradili pôvodné ust. § 8b ods.
1 ZoVB. Uvedená zmena reflektovala na problémy aplikačnej praxe pri zastupovaní vlastníkov bytov a
nebytových priestorov správcom na súde, na základe čoho zákonodarca v ust. § 9 ods. 7 ZoVB zmenil

spôsob konania správcu v konaniach pred súdom, a to tak, že správca zastupuje a koná vo vlastnom
mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, t. j. ako tzv. nepriamy
zástupca, teda je sám stranou daného konania. Nepriame zastúpenie v zmysle právnej teórie znamená,
že zástupca uskutočňuje vlastné vyhlásenie vôle, vo svojom mene a na cudzí účet, v dôsledku čoho
nadobúdaprávaapovinnostinepriamyzástupca,ktorýmápotompovinnosťpreviesťnadobudnutépráva

na zastúpeného. Ustanovenie § 9 ods. 8 ZoVB predstavuje výnimku z tohto nepriameho zastúpenia,
kedy správca v tam vymenovaných prípadoch zastupuje a koná v mene a na účet vlastníkov bytov
a nebytových priestorov pred súdom, teda sa jedná o priame zákonné zastúpenie vlastníkov bytov a
nebytových priestorov správcom, ktorí vlastníci sú v týchto sporoch sami vecne (pasívne či aktívne)
legitimovaní. V týchto prípadoch petit žaloby znie na vlastníkov bytov a nie na meno a účet ich správcu,

ktorý je v týchto prípadoch len zákonným zástupcom. Priame zastúpenie v zmysle právnej teórie
znamená, že zástupca uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet zastúpeného,
v dôsledku čoho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

45. Odvolací súd ďalej poukazuje na závery vyplývajúce z dôvodovej správy k zákonu č. 246/2015 Z.

z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorej účelom a zmyslom právnej
úpravy zastúpenia vlastníkov bytov správcom v súdnych konaniach (v minulosti aj v súčasnosti) bola
efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť konania. V záujme zlepšenia vymožiteľnosti práva sa zaviedol
zákonný režim priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom v súdnych

konaniach, v ktorých sú vlastníci žalovaní iným vlastníkom alebo vlastníkom, ktorý bol prehlasovaný,
keďže v aplikačnej praxi vznikali procesne neriešiteľné situácie, kde jeden vlastník musí žalovať niekoľko
desiatok alebo dokonca stoviek vlastníkov, aby sa v režime bytového (spolu)vlastníctva dovolal súdnej
ochrany. Uvedený stav nielenže bráni prístupu k spravodlivosti, ale súčasne zásadným spôsobom
sťažuje aj postup súdu, ktorý musí konať s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov,

týmto osobitne doručovať a pod. V dôvodovej správe bolo konštatované, že v súlade s navrhovanou
dikciou bude správca v určených sporoch zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na
strane žalovaných, pričom v danom návrhu plne postačí, ak žalobca označí ako pasívne legitimovaných
vlastníkov, a to všeobecná formulácia s prípadnými prílohami v podobe listu vlastníctva (čo však anidôvodovásprávanestanovujeakonevyhnutnúpodmienkusprávnostioznačeniapasívnelegitimovaných
vlastníkov) a uvedie sa, že zo zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca. Súd prvej inštancie preto pri označení žalovaných

v napadnutých rozhodnutiach, podľa názoru odvolacieho súdu, nevybočil z rámca naznačeného vo
vyššie uvedenej dôvodovej správe, ktorá vo svojej podstate predstavuje autentický výklad právnej
normy. Odvolací súd poukazuje aj na praktickú rovinu všeobecného označenia žalovaných v týchto
prípadoch, zastúpených priamym zákonným zástupcom (správcom), kde z praktického hľadiska práve
takéto konania, kde stranou sporu sú vlastníci bytov a nebytových priestorov, predstavujú konania,

ktoré sú častokrát reálne ťažšie ukončiteľné, pričom vo svojej podstate predstavujú náročný postup
aj pre samotného žalobcu, ale aj pre konajúce súdy z hľadiska prípadného dohliadania a označenia
všetkých žalovaných spôsobom, ako to požadujú žalovaní, či prípadného riešenia eventuálnej fluktuácie
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tom ktorom bytovom dome, kde ukončiteľnosť takýchto
konaní je v praktickej rovine práve z týchto dôvodov zložitá a súdne konania sú v týchto veciach
často zbytočne predlžované len na formálnych a procesných záležitostiach. V praktickej rovine preto

označovanie žalovaných všeobecným spôsobom ako vlastníci/majitelia bytov a nebytových priestorov
v konkrétnom bytovom dome (hoc aj v tomto prípade špecifikované ďalším doplňujúcim kritériom –
vlastník bytu s balkónom), zároveň s uvedením konkrétneho zákonného zástupcu - správcu, ktorý týchto
vlastníkov priamo zastupuje, predstavuje určité, vhodné a racionálne označenie strany sporu. Konkrétny
bytový dom určený adresou (ulica a obec) a súpisným či orientačným číslom nemožno zameniť za

iný bytový dom. Zároveň sa týmto spôsobom predíde prípadným procesne neriešiteľným situáciám
v súvislosti s individuálnym označením týchto osôb, ich fluktuáciou v bytovom dome, resp. zmenou
vlastníkov v prípade úmrtia toho ktorého vlastníka (čo by mohlo mať v konečnom dôsledku vplyv aj na
aktuálnosť údajov prílohy č. 2 doplnenia žaloby) a pod. V zmysle právnej úpravy ust. § 9 ods. 8 ZoVB
nebolo nevyhnutné, aby v návrhu boli označení aj jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov s

balkónomvdanombytovomdomesvojimmenom,priezviskom,bydliskom,dátumomnarodenia,nakoľko
títo sú v spore zo zákona – ust. § 9 ods. 8 ZoVB – zastúpení zákonným zástupcom sui generis,
a to správcom daného bytového domu. V zmysle vyššie uvedeného, pri takomto charaktere žaloby,
s priamym zákonným zástupcom žalovaných, preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné poukazy
právneho zástupcu žalovaných na ust. § 133, resp. § 220 Civilného sporového poriadku, keďže prílišný

formalizmus pri vyžadovaní náležitostí označenia žalovaného subjektu, by nesledoval účel právnej
úpravy, ktorej cieľom bolo najmä zjednodušiť a zrýchliť konania pred súdmi či orgánmi v takýchto
prípadoch.

46. K námietkam týkajúcim sa exekučného konania je potrebné uviesť, že tieto sú zatiaľ predčasné

a v hypotetickej rovine, keď sa predpokladá zastavenie exekúcie v exekučnom konaní z dôvodu
nedostatku správneho označenia žalovaných, pričom sa ešte ani nepristúpilo k podaniu návrhu na
vykonanie exekúcie (návrh na vykonanie exekúcie ani nemusí byť v konečnom dôsledku podaný).

47. K poukazom právneho zástupcu žalovaných na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

8Sžo/462/2009 zo dňa 29. 04. 2010 a 1Cdo 67/2014 zo dňa 29. 09. 2016, odvolací súd uvádza, že
predmetné rozhodnutia boli prijaté ešte pred účinnosťou novely zákona č. 182/1993 Z. z., zákonom
č. 283/2018 Z. z. a v prípade rozhodnutia sp. zn. 8Sžo/462/2009 zo dňa 29. 04. 2010 ešte aj pred
účinnosťou novely č. 246/2015 Z. z., ktorých účelom a zmyslom bola úprava zastúpenia vlastníkov
bytov správcom v súdnych konaniach z hľadiska efektívnosti, rýchlosti a hospodárnosti konania, a preto

nemožno na ich základe, podľa názoru odvolacieho súdu, konštatovať ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR, pokiaľ ide o otázku označovania žalovaných v podaných žalobách v tomto type
súdnych konaní.

48. V zmysle vyššie uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že nie je možné vyhovieť ani

podanému odvolaniu žalovaných proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie.

49. Odvolací súd preto o oboch podaných odvolaniach (proti rozsudku a uzneseniu súdu prvej inštancie)
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

50. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd im
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. Odvolací súd len
dopĺňa, že úlohou súdu prvej inštancie pri rozhodnutí o výške náhrady trov konania bude zohľadniť ajtú skutočnosť, že pokiaľ ide o úkony právnej služby vo vzťahu k napadnutému uzneseniu súdu prvej
inštancie, žalovaní s podaným odvolaním neuspeli, preto tieto nie je možné považovať za účelné pre
bránenie práv žalovaných.

51. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).