Uznesenie – Život a zdravie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123011980
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2123011980.8

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaných: 1.
A. B. a 2. C. D., pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou
látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. j) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, všetko Trestného zákona

účinného od 06.08.2024, o odvolaní obžalovaného 1. A. B. a o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/20/2023 - 1469 zo dňa 11.02.2025, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 03.02.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v jeho
časti I., a to konkrétne vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX v E..

II. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok
v jeho časti II., a to konkrétne vo výroku, ktorým bol obžalovaný 2. C. D., nar. XX.XX.XXXX v B., spod
obžaloby v tejto trestnej veci oslobodený.

III. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

vo vzťahu k tomu ktorému z oboch obžalovaných znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 11.02.2025 sp. zn. 2T/20/2023 - 1469 (ďalej aj ,,napadnutý
rozsudok“), konkrétne jeho
- výrokom I. bol obžalovaný 1. A. B. (ďalej aj ,,obžalovaný 1“) uznaný vinným zo spáchania tu obžalobne
stíhaného skutku, právne kvalifikovaného (z dôvodu zmeny zákona od 06.08.2024, viď č. l. 1453, stranu
3zápisniceotermínehlavnéhopojednávaniakonanéhodňa11.02.2025)akozločinneoprávnenávýroba

a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej aj ,,odvolací súd“) pre obsiahlosť
skutkovejvetyuvedenejvovýrokovejčastinapadnutéhorozsudkujutuneuvádza,zaúčelomzachovania
prehľadnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu, kedy týmto na ňu odkazuje tak, ako je uvedená vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za zistenú trestnú činnosť Okresný súd Trnava (ďalej len ,,súd

prvého stupňa“) obžalovanému 1 uložil
· podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 5 Trestného zákona podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 4 roky, s určením skúšobnej doby a probačného dohľadu v trvaní 5 rokov [§ 49 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona, § 51 ods. 2 Trestného zákona], za súčasného
uloženia (§ 51 ods. 3, ods. 4, ods. 5 Trestného zákona) obmedzení/povinností spočívajúcich (i) v zákaze

požívania alkoholických nápojov/iných návykových látok, (ii) v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe/
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, (iii) v zákaze stretávania sa s obžalovaným 2. C. D. (ďalejaj ,,obžalovaný 2“) a s ďalšími tam uvedenými osobami (16 osôb, svedkovia z tejto trestnej veci), a tiež
(iv) povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
· podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia tam konkretizovaných vecí - dve fajky,

drvička, digitálna váha, dva mobilné telefóny.
· podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona trest prepadnutia veci - finančnej hotovosti vo výške
520,- eur.
- výrokom II. bol obžalovaný 2 z dôvodu toho, že nebolo dokázané, že tu obžalobne stíhaný skutok,
právne súdom kvalifikovaný (z dôvodu zmeny zákona od 06.08.2024, viď č. l. 1453, stranu 3 zápisnice

o termíne hlavného pojednávania konaného dňa 11.02.2025) ako zločin neoprávnená výroba a
obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona, spáchal obžalovaný 2 [§ 285 písm. c) Trestného poriadku].

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 1469 až 1484 spisu.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa vzápätí obžalovaný 2 vzdal práva na podanie odvolania,
a to aj za osoby oprávnené podať taký opravný prostriedok v jeho prospech (č. l. 1457), pričom
prokurátorka vzápätí po vyhlásení napadnutého rozsudku zahlásila voči nemu odvolanie (č. l. 1457;
ďalej aj ,,odvolanie prokurátora“), a to čo do (i) výroku o treste uloženom obžalovanému 1 v jeho

neprospech, a čo do (ii) oslobodzujúceho výroku napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému
2 (v jeho neprospech). V následne súdu prvého stupňa prostredníctvom svojho obhajcu doručenom
písomnom podaní, aj obžalovaný 1 zahlásil (riadne a včas) proti napadnutému rozsudku riadne/včas
odvolanie (č. l. 1464 až 1465; ďalej aj ,,odvolanie obžalovaného 1“), a to čo do výroku o treste uloženom
obžalovanému 1 (vo svoj prospech).

V následne súdu prvého stupňa doručenom písomnom vyhotovení svojho odvolania (č. l. 1487 až č. l.
1494) prokurátorka uviedla (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že (zostručnené/zosumarizované)
- síce súd prvého stupňa rozhodol ohľadne viny obžalovaného 1 správne (nakoľko obžalovaný 1
učinil vyhlásenie viny, ktoré súd prvého stupňa prijal), no následne uložený trest nie je zákonným,

nakoľko neboli splnené podmienky na aplikáciu § 39 ods. 1 , ods. 3 písm. d) Trestného zákona.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku len stručne odôvodnil aplikáciu inštitútu mimoriadneho
zníženia trestu u obžalovaného 1 (tým, že sa priznal, že ide o osobu dosiaľ súdne netrestanú, že v inej
trestnej veci výrazne napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri usvedčení páchateľov, a že
u obžalovaného nebola zistená priťažujúca okolnosť), kedy tu stíhanú trestnú činnosť vyhodnotil ako

jednorazové zlyhanie mladého človeka (trest navrhovaný prokuratúrou v trvaní 4 roky a 8 mesiacov
považoval súd prvého stupňa za neprimerane prísny). Súd prvého stupňa riadne nezdôvodnil vôbec
existenciu a následný dopad hmotnoprávnych predpokladov na aplikáciu § 39 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona (t. j. okolnosti prípadu a/alebo pomery páchateľa, pre ktoré že by použitie trestnej sadzby
ustanovenej zákonom bolo pre obžalovaného 1 neprimerane prísne, kedy zároveň na zabezpečenie

ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania). Súd prvého stupňa identifikoval len ,,bežné“
poľahčujúce okolnosti, ktoré samé o sebe nezakladajú neprimeranú prísnosť trestu navrhovaného
prokuratúrou v trvaní 4 roky a 8 mesiacov, čo je sadzba znížená v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona
o celú jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej 7-ročnej trestnej sadzby (§ 173 ods. 3
Trestného zákona účinného od 06.08.2024; základná sadzba je 7 rokov až 15 rokov). Trest odňatia

slobody (a spôsob jeho výkonu) uložený obžalovanému 1 napadnutým rozsudkom je neprimerane
mierny a už vôbec nepôsobí preventívne/odstrašujúco na iných.
- pokiaľ ide o trest prepadnutia vecí uložený napadnutým rozsudkom obžalovanému 1, ten považuje
prokuratúra za zákonný.
- obžalovaného 2 spod obžaloby oslobodzujúci výrok II. napadnutého rozsudku je pomerne stručný

(3 odseky), pričom súd prvého stupňa len nekriticky prevzal niektoré tvrdenia obhajoby. Súd prvého
stupňa otázku viny obžalovaného 2 uzavrel s tým, že síce sú indície o páchaní tu stíhanej trestnej
činnosti obžalovaným 2, no tie na odsúdenie nestačia. Dané vyhodnotenie dôkaznej situácie je však
podľa prokuratúry nesprávne. Pokiaľ na účely posúdenia ne/viny obžalovaného 2 súd prvého stupňa
v otázke vierohodnosti videl vo výpovediach obžalovaného 1 a svedkov F. a F. G. nezrovnalosti, žiadne

v napadnutom rozsudku neuvádza, nepomenúva a nevysvetľuje, pritom pri oboznamovaní ich výpovedí
na hlavnom pojednávaní (minimálne neštandardne) zmiešal súd prvého stupňa dve rôzne trestné veci
a zároveň rôzne procesné postavenie daných osôb v daných rôznych trestných veciach (kto bol v inej
trestnej veci svedok, tu je obžalovaný, a naopak). Ak by vôbec bolo možné takéto výpovede (z rôznychkonaní a rôznych procesných postavení) porovnávať, len drobné diskrepancie medzi nimi práveže
nasvedčujú ich vierohodnosti; pritom výpovede z iného trestného konania boli oboznámené ako listinný
dôkaz, kedy osoba, ktorej výpoveď bola takto oboznámená, sa nemala možnosť k prípadným rozporom

ani vyjadriť. Pritom postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola navyše oboznámená výpoveď
obžalovaného 1 ešte z času procesného postavenia zadržaného/podozrivého (teda nie obvineného).
- obžalovaného 2 v tejto trestnej veci v podstate konštantne usvedčuje z tu stíhanej trestnej činnosti
obžalovaný 1, kedy jeho výpoveď je v súlade s (i) výpoveďami svedkov F. a F. G. (títo svedkovia boli v inej
trestnej veci právoplatne odsúdení za predaj drog obom tu obžalovaným), v súlade s (ii) oboznámenou

elektronickou komunikáciou ohľadne predaja drog (ktorú súd prvého stupňa nesprávne z nej plynúce
informácie selektívne zhrnul ako nesúvisiacu s predmetom konania a týkajúcu sa len vzájomného
stretávania sa), v súlade s výpoveďami svedkov A. A. (nie je správnou úvaha súdu prvého stupňa, že
na jej prečítanú výpoveď nemožno prihliadať, nakoľko pri nej v prípravnom konaní nebol psychológ,
nakoľko dané pravidlá týkajúce sa prítomnosti psychológa slúžia na ochranu svedkov pred prípadným
poškodením ich psychického zdravia nesprávne vedeným výsluchom, nie na ochranu páchateľov –

svedkyňa mala v čase výsluchu 17 rokov a nešlo o vec, ktorá by mohla neprimerane dopadnúť na jej
psychický vývoj, bol prítomný aj jej zákonný zástupca a aj obhajoba), H. I., I. J., H. K., K. L. (ak súd
prvého stupňa uzavrel, že niektorí svedkovia majú len sprostredkované informácie, vôbec neposúdil,
kedy/za akých okolností ich nadobudli, t. j. ešte pred trestným stíhaním obžalovaných, kedy nebol dôvod
niektorého z nich uvádzať nepravdivé informácie), a tiež v súlade (iii) s ďalšími vykonanými dôkazmi

(výstupy zo sledovania osôb, výstupy zo znaleckého skúmania telefónu obsahujúce komunikáciu
k distribúcii drog, výsledky osobnej prehliadky obžalovaného 2 atď.), ktoré však súd prvého stupňa bez
povšimnutia (nezaoberal sa nimi).
- pokiaľ ide o výsledky znaleckého skúmania zaisteného materiálu (drog) a následného výsluchu
príslušnej znalkyne, súd prvého stupňa nesprávne na ne neprihliadol (s tvrdením, že sú neúplné/

nedostatočné). Súd prvého stupňa vytrhol informácie (resp. slovné spojenia) podávané posudkom/
znalkyňou z ich kontextu, napr. nie je zrejmé, na základe čoho súd ustálil, že v znaleckom posudku
na nenachádza postup, cez ktorý k svojim znaleckým záverom znalkyňa dospela. Znalecký postup je
jednoznačne uvedený v znaleckom posudku, pri svojom výsluchu pred súdom prvého stupňa sa k nemu
znalkyňa opakovane vyjadrovala (zistené bolo dominantné postavenie látky mefedrón a stopové, t. j.

v podstate nezvážiteľné, množstvo kofeínu). Pritom prílohy znaleckého posudku boli v súdnom konaní
doložené a v rámci dokazovania oboznámené. Nie je ani zrejmé, ako dospel súd prvého stupňa k záveru,
že po znaleckom skúmaní ponechané tzv. analytické vzorky by nestačili na prípadné ďalšie skúmanie
vykonané iným subjektom. Z vyjadrenia znalkyne pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní nič také
nevyplýva (uviedla, že len na základe samotného znaleckého posudku, bez záznamov k nemu alebo

bez predložených stôp, by iný znalec nevedel prísť k záverom znaleckého posudku); obhajoba pritom
v prípravnom konaní predloženie príloh posudku nežiadala, nepožadovala ani predloženie skúmaného
materiálu za účelom jeho kontrolného skúmania iným znalcom. Nie je tak dôvod odmietnuť výsledky
pred súdom prvého stupňa oboznámeného, riadne vypracovaného znaleckého posudku (kedy jeho
prílohy boli dodatočne predložené, znalecký postup riadne vysvetlený samotnou znalkyňou). Potom

možno jednoznačne vyvodiť záver, že pri osobnej prehliadke obžalovaného 2 bol nájdený mefedrón (a
na vreckovej digitálnej váhe stopy mefedrónu/tetrahydrokanabinolu).
- absurdnou je úvaha súdu prvého stupňa, že síce obžalovaný 2 potvrdil, že niekoľkokrát kupoval od
svedka F. G. drogu mefedrón, avšak daný svedok si nikdy nepreveril, či skutočne to, čo predával, bol
mefedrón. Obžalovaný 2 totiž nikdy netvrdil, že by ním kúpená látka nemala ním žiadané účinky (inak

by to zrejme nekupoval). Svedok, ktorý sám mefedrón užíval, bol právoplatne odsúdený za drogovú
trestnú činnosť týkajúcu sa distribúcie mefedrónu (súd mal k dispozícii spis Okresného súdu Trnava sp.
zn. 108T/1/2024, z ktorého to bolo zistiteľné).
- na strane 21. napadnutého rozsudku súd prvého stupňa bez uvedenia kontextu spomína uznesenie
Krajského súdu v Trnave, týkajúce sa s tu prejednávanou vecou nesúvisiacej trestnej veci.

- skutkové zistenia súdu prvého stupňa týkajúce sa obžalovaného 2 a ich právne posúdenie z jeho
strany sú výsledkom selektívneho prístupu k dôkazom zo strany súdu prvého stupňa, kedy správnym
posúdením vykonaných dôkazov nemohol súd prvého stupňa dospieť k oslobodzujúcemu výroku
rozsudku ohľadne obžalovaného 2.
- napadnutý rozsudok vykazuje závažné nedostatky v jeho odôvodnení, narúšajúce jeho

preskúmateľnosť, samotné zdôvodnenie je stručné/povrchné, miestami chaotické, súd prvého stupňa
zväčša len nekriticky prevzal tvrdenia obhajoby, neponúkol žiadne vlastné úvahy/zhodnotenie
z dokazovania vyplynuvších skutočností. Absentuje porovnanie dôkazných informácií v ich vzájomnej
konkurencii, kedy niektoré vykonané dôkazy súd prvého stupňa úplne opomenul vziať do úvahy.Vzhľadom na uvedené prokurátorka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

V následne súdu prvého stupňa doručenom písomnom vyhotovení svojho odvolania (č. l. 1499 až č. l.
1502) obžalovaný 1 uviedol (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že (zostručnené/zosumarizované)
-napadnutýrozsudoksvojímodvolanímnapádačodotrestuuloženéhoobžalovanému1,kedynesúhlasí
s paletou obmedzení/povinností, ktoré boli v rámci ukladania podmienečného trestu odňatia slobody

uložené obžalovanému 1, či s dĺžkou skúšobnej doby.
- nie je zrejmé (napadnutý rozsudok odpoveď nedáva), prečo bol obžalovanému 1 uložený zákaz
požívania alkoholu, keď tu stíhaná drogová trestná činnosť s alkoholom súvis nemá. Táto povinnosť je
nelogická, nadbytočná, neprimerane zaťažujúca obžalovaného 1.
- súdom prvého stupňa obžalovanému 1 uložený zákaz stretávania sa s obžalovaným 2 a svedkami
z tejto trestnej veci je zmätočný (súd len stručne uviedol, že cieľom tohto obmedzenia je, aby uvedené

osoby negatívne nevplývali na obžalovaného 1). Tu mal súd zvoliť iné vhodné nástroje vplývania na
obžalovaného 1 (napr. povinnosť psychologického poradenstva). Kontrola tohto súdom prvého stupňa
uloženého obmedzenia je nevykonateľná, vystavuje obžalovaného 1 bezdôvodnému veľkému riziku
porušenia daného zákazu v skúšobnej dobe, nakoľko pri každom neúmyselnom stretnutí bude musieť
obžalovaný 1 dokazovať ,,neúmyselnosť“ daného stretnutia.

- súdom prvého stupňa obžalovanému 1 uložená povinnosť zamestnať sa/preukázateľne sa uchádzať
o zamestnanie je taktiež neprimeraná, obžalovaný 1 sa živý ako živnostník (samostatne zárobkovo
činná osoba). Uloženie daného obmedzenia je výlučne formálneho charakteru, neúčelné, zbytočne
ho zaťažujúce (v zmysle dokladovania, že účel daného obmedzenia je naplnený aj samostatnou
zárobkovou činnosťou) a pri doslovnom ľpení na jeho znení by v konečnom dôsledku pre obžalovaného

ad absurdum znamenalo stratu príjmu (v zmysle, že by musel ukončiť živnosť a hľadať si pracovný
pomer).
- súdom prvého stupňa určená skúšobná doba je neprimerane dlhá, nakoľko samotné trestné konanie
trvalo vyše 2 rokov, obžalovaný 1 (ktorý sa tu hneď v jeho úvode doznal) v podstatne len čakal, kým
skončídokazovanievovzťahukobžalovanému2.Súdprvéhostupňanavyšeostaldlhodoboindiferentný

k žiadosti obžalovaného 1 o zrušenie obmedzení (§ 82 ods. 2 Trestného poriadku, žiadosť zo dňa
11.05.2024, doručená súdu prvého stupňa dňa 13.05.2024, č. l. 1192 spisu), kedy tak obmedzenia/
dohľad probačného/mediačného úradníka pri náhrade väzby trvali/trvajú až doposiaľ. Tu odvolací súd
poznamenáva, že obhajoba sa súdu prvého stupňa s danou žiadosťou (z mája 2024) pripomenula v čase
po napadnutom rozsudku (vyhlásený vo februári 2025) aj dňa 23.07.2025 (č. l. 1496 a č. l. 1498), kedy

zaslala súdu odôvodnenie odvolania obžalovaného 1 voči napadnutému rozsudku (súd prvého stupňa
na dané však reagoval na č. l. 1504 tak, že obhajobe obžalovaného 1 doručil kópiu príkazu na ukončenie
dohľadu probačného a mediačného úradníka týkajúceho sa obžalovaného 2, nakoľko v spise sa iný taký
príkaz v čase po napadnutom rozsudku nenachádza a tomuto záveru nasvedčuje i úprava/pokyn sudcu
v spise na č. l. 1486 a tiež napr. aj záznam z deinštalácie/deaktivácie TP vo vzťahu k obžalovanému

2 na č. l. 1462).
Vzhľadom na uvedené obžalovaný 1 navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu (vo výroku o treste/spôsobe jeho výkonu) voči obžalovanému 1 zrušil a sám vo
veci rozhodol tak, že obžalovanému 1 uloží (tak ako súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku) trest
prepadnutia vecí (rovnako ako v napadnutom rozsudku) a zároveň podmienečný trest odňatia slobody

v trvaní 4 roky (t. j. rovnako ako v napadnutom rozsudku), avšak s kratšie určenou skúšobnou dobou/
probačným dohľadom v trvaní 4 roky a bez uloženia povinností/obmedzení v rámci probačného dohľadu.

Obžalovaný 1 sa k odvolaniu prokurátora písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 1509
až 1512; ďalej aj ,,písomné vyjadrenie obžalovaného 1“), pričom ho navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

V predmetnom podaní obžalovaný 1 uviedol, že (zostručnené/zosumarizované)
- s odvolaním prokurátora nesúhlasí, súd prvého stupňa správne aplikoval v prípade obžalovaného
1 inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, kedy
nebol dôvod ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný 1 totiž sa doznal (od počiatku
doznával), svoju trestnú činnosť oľutoval, snaží sa viesť riadny život, na vlastné (skutočné, nie len

abstraktné) riziko (ako poukázal obžalovaný 1 na výsledky dokazovania, najmä výpovede svedkov G.)
spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní na odhaľovaní/usvedčení inej trestnej činnosti iných.
Podľa názoru obžalovaného 1 mu mala byť navyše priznaná i poľahčujúca okolnosť spočívajúca vo
vedení riadneho života (dosiaľ trestaný nebol, viedol riadny život). Tu stíhaná trestná činnosť predstavujejednorazové vybočenie z riadneho života. Nebola u neho identifikovaná dokonca ani žiadna priťažujúca
okolnosť.
- súd prvého stupňa správne vec posúdil a uložil obžalovanému 1 podmienečný trest odňatia slobody,

ktorý je plne spôsobilý naplniť u obžalovaného 1 svoj účel (prísnejší trest potrebný nie je).

Obžalovaný 2 sa k odvolaniu prokurátora písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 1516
až 1519; ďalej aj ,,písomné vyjadrenie obžalovaného 2“), pričom ho navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
V predmetnom podaní obžalovaný 2 uviedol, že (zostručnené/zosumarizované)

- s odvolaním prokurátora nesúhlasí.
- je v odvolaní prokurátora nedôvodná námietka o zmiešavaní inej trestnej veci (pokiaľ ide o výpovede
svedkov G. či obžalovaného 1 v danej inej trestnej veci, kde mali iné procesné postavenie), nakoľko
išlo o iniciatívu prokurátorky, ktorá sama tu na hlavnom pojednávaní predložila uznesenia o vznesení
obvinenia svedkom G. z danej inej trestnej veci. Súd prvého stupňa potom postupoval správne, ak na
účely napadnutého rozsudku vyhodnocoval výpovede tak daných svedkov ako i obžalovaného 1 vo

všetkých ich procesných postaveniach, pričom sa v nich vyskytli podstatné rozpory. Ak mala záujem
prokurátorka odstraňovať rozpory, mala možnosť po oboznámení listiny (cez § 269 Trestného poriadku)
vyzvať toho ktorého svedka, aby sa k jej oboznámenému obsahu vyjadril (veď prokurátorka je nositeľka
dôkazného bremena).
- súd prvého stupňa postupoval správne, ak považoval informácie plynúce z prečítanej výpovede

svedkyne A. A. za nepoužiteľné, nakoľko jej výsluch v prípravnom konaní (z dôvodov správne
pomenovaných súdom prvého stupňa) neprebehol zákonným spôsobom.
- relevanciu nie je možné priznať ani informáciám plynúcim zo zaistených mobilných telefónov, nakoľko
takéinformáciebolizískanébezpredchádzajúcehosúhlasusúdu/nezávisléhoorgánuvzmyslerozsudku
SD EÚ sp. zn. C-548/2021 zo dňa 04.10.2024.

- súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s ne/využiteľnosťou znaleckého posudku KEÚ PZ.
- prípadné spolupáchateľstvo obžalovaných preukázané nebolo, nevyplýva ani z výpovede
obžalovaného 1, nebola medzi nimi žiadna, ani len konkludentná dohoda. Ani samotná prokuratúra
nemá jasno v tom, kedy mali obžalovaní konať každý samostatne a kedy po vzájomnej dohode.
U obžalovaného 2 nebol preukázaný žiaden spoločný jednotiaci zámer páchať trestnú činnosť, a to

najmä (resp. nie len) ku kvalifikačnému znaku podľa § 138 písm. j) Trestného zákona.
- v ostatku sa obhajoba obžalovaného 2 pridržala svojej záverečnej reči prednesenej na hlavnom
pojednávaní pred vyhlásením napadnutého rozsudku (resp. bez jej rekapitulácie na ňu odkázala).
Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;

o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd, skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku, bol
povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie obžalovaného 1 a prokurátora boli
podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ich podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného
poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania(§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné [§
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku]. Odvolací súd nezistil v tomto
ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho prejednania odvolania obžalovaného 1 a prokurátora

a rozhodnutia o ňom. Odvolací súd teda podané odvolania preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie
podal obžalovaný 1 ako i prokurátor ako oprávnené osoby v zákonnej lehote, v prípade obžalovaného
1 proti výroku o treste napadnutého rozsudku (v jeho prospech), ktorý sa ho týka, a v prípade odvolania
prokurátora proti výroku o treste týkajúceho sa obžalovaného 1 (v jeho neprospech) a proti výroku
o vine resp. proti oslobodzujúcemu výroku napadnutého rozsudku týkajúcemu sa obžalovaného 2 (v

jeho neprospech), proti ktorým všetkým výrokom je tento opravný prostriedok prípustný, pričom toto
odvolanie tak obžalovaného 1 ako i odvolanie prokurátora (i keď ohľadne výroku o treste obžalovaného
1 sú v protistojacom postavení) je dôvodné (k tomu viď detailne nižšie).

Pokiaľ ide o výrok o treste napadnutého rozsudku týkajúci sa obžalovaného 1, súd prvého stupňa
svoje skutkové zistenia a úvahy z nich plynúce zhmotnil v posledných dvoch odsekoch na strane 29

napadnutého rozsudku. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že predmetom tohto odvolacieho prieskumu
nie je výrok o vine napadnutého rozsudku týkajúci sa obžalovaného 1, nakoľko ten učinil pred súdom
prvého stupňa vyhlásenie viny [§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], ktoré vyhlásenie bolo súdom
prijaté, pričom tento výrok tu nebol odvolaním ani napadnutý; otázka viny obžalovaného 1 je toho času
právoplatne vyriešená.

Síce nie je vylúčené, že aj z pohľadu § 168 ods. 1 Trestného poriadku bude udržateľné stručné, no
výstižné a všetky relevantné otázky ukladania trestu primerane zodpovedajúce odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, no v tomto prípade tomu podľa názoru odvolacieho súdu tak nie je (tu dáva odvolací súd
za pravdu paradoxne aj odvolaniu prokurátora ako i odvolaniu obžalovaného 1). Súd prvého stupňa

v podstate len stručne zhrnul, že obžalovaný 1 sa priznal/skutok oľutoval od počiatku trestného stíhania,
ide o jednorazové zlyhanie mladého dosiaľ netrestaného človeka, ktorý výraznou mierou napomohol
k odsúdeniu iných páchateľov, a u ktorého neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti, preto mu za
aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 5 Trestného
zákona uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov so skúšobnou dobou 5 rokov (v

jej maximálnej možnej výmere, za súčasného dohľadu probačného/mediačného úradníka a uloženia
obmedzení/povinností). No nijak bližšie nezdôvodnil,
- prečo dané zistenia v tomto konkrétnom prípade nepredstavujú ,,len obyčajné“ poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, prípadne doznanie sa/oľutovanie vlastnej
trestnej činnosti obžalovaným 1 maximálne dôvod na aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu

v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona,
- ale vo svojom súhrne a intenzite či jedinečnosti predstavujú zároveň aj také okolnosti prípadu a/alebo
pomery páchateľa (§ 39 ods. 1 Trestného poriadku), pre ktoré by použitie trestnej sadzby ustanovenej
Trestnýmzákonombolopreobžalovaného1neprimeraneprísneanazabezpečenieochranyspoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania (v konkrétnej výmere zvolenej súdom a v súdom zvolenom spôsobe

jeho výkonu), a to trvania kratšieho než v prípade samostatnej aplikácie § 39 ods. 5 Trestného zákona.
Tu dáva odvolací súd za pravdu odvolaniu prokurátora.
Zároveň bolo legitímnym očakávaním procesných strán zistiť z odôvodnenia napadnutého rozsudku,
prečo súd zvolil výmeru podmienečného trestu odňatia slobody, t. j. prečo je na naplnenie účelu trestu
postačujúci podmienečný výkon daného druhu trestu, a prečo práve vo výmere 4 roky s určením

skúšobnej doby v trvaní práve 5 rokov. Procesné strany (a nakoniec ani odvolací súd) nemajú
z odôvodnenia napadnutého rozsudku len tušiť, že ide o svojou výmerou/spôsobom výkonu adekvátny/
primeraný/z pohľadu potreby naplnenia účelu trestu postačujúci trest, je totiž úlohou súdu prvého
stupňa dané aj primerane/poznateľne (a odvolacím súdom preskúmateľne) vysvetliť. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku v tomto smere predstavuje v podstate len stručné zhrnutie výsledku, nie

zdôvodnený popis súdu prvého stupňa cesty k nemu, čo nie je v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku
predpokladaný ani želaný stav.
Taktiež nie je z odôvodnenia napadnutým rozsudkom obžalovanému 1 uloženého trestu odňatia
slobody úplne zrejmé (tu dáva odvolací súd za pravdu odvolaniu obžalovaného 1), prečo v rámci
ukladania obmedzení/povinností počas skúšobnej doby s probačným dohľadom nebola daná možnosť

obžalovanému počas skúšobnej doby získavať prostriedky na svoje živobytie výlučne inak, než
tzv. závislou prácou, resp. prečo musí byť obžalovaný 1 v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia pracovne činným vždy (aj) cez zamestnanecký pomer (prípadne sa preukázateľne uchádzať
o zamestnanie). Nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, prečo súd prvého stupňav prípade obžalovaného 1, ktorý má byť podľa odvolania obžalovaného 1 samostatne zárobkovo činnou
osobu(živnostníkom),okliešťujemožnosťobžalovaného1získavaťlegálnoucestouprostriedkynasvoje
živobytie výhradne inou legálnou cestou, než len cez zamestnanecký pomer. Ide pritom o pomerne

závažný zásah do života/práv obžalovaného 1, ktorý ak by aj chcel/mohol/bol spôsobilý si zarábať
výhradne inak, musel by súdu (resp. probačnému/mediačnému úradníkovi súdu) 5 rokov (nadbytočne)
dokladovať aj existenciu vlastného zamestnaneckého pomeru či uchádzanie sa oň.

Dôvodnou je tiež odvolacia námietka obžalovaného 1 týkajúca sa uloženého zákazu požívania alkoholu

počas skúšobnej doby – ak tu stíhaná trestná činnosť nemala žiaden súvis s požívaním alkoholu,
bolo potrebným zo strany súdu prvého stupňa takýto zásah do prípadnej vôle obžalovaného 1 alkohol
v budúcnosti požívať riadne vysvetliť s ohľadom na potrebu naplnenia účelu trestu u obžalovaného
1, k čomu však v napadnutom rozsudku nedošlo. Nie len obžalovaný 1, ale ani odvolací súd nevie
z napadnutého rozsudku vyčítať, prečo by nemal obžalovaný 1 mať možnosť požívať alkohol, nech už
je jeho požívanie pre ľudský organizmus akokoľvek škodlivé, ak jeho požívanie nemá žiaden súvis s tu

stíhanou trestnou činnosťou a alkohol je legálne pre dospelú osobu dostupný.

Taktiež nie je odvolaciemu súdu úplne zrejmé, či je primeraným (a súd prvého stupňa to nijak
bližšie v napadnutom rozsudku nezdôvodnil, len v podstate všeobecnou potrebou predchádzať bližšie
nepomenovanému zlému/negatívnemu vplyvu daných osôb na obžalovaného 1) ukladať obžalovanému

1 z pohľadu naplnenia účelu trestu počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia aj zákaz styku
s veľkým počtom v napadnutom rozsudku vymenovaných osôb (obžalovaný 2, svedkovia z tejto
trestnej veci). To najmä, ak má ísť pri tu stíhanej trestnej činnosti u obžalovaného 1 o jednorazový
exces z inak riadne vedeného života, kedy aj s ohľadom na súdom prvého stupňa aplikovaný inštitút
mimoriadneho zníženia trestu zohľadňujúci osobu obžalovaného 1 a jeho doterajší život nie je zrejme

daný významný predpoklad o opakovaní trestnej činnosti obžalovaného 1 ako v aspoň bežnej miere
rozumne zmýšľajúceho človeka (opak z dokazovania totiž zrejme nevyplynul) pro kontakte s osobami
vyskytnuvšími sa v rôznom procesnom postavení v tejto trestnej veci, a kedy najmä dodržiavanie daného
zákazu je spôsobilé vytvárať dennodenný (a z pohľadu potrieb naplniť účel trestu u obžalovaného
1 rozhodne nie potrebný) stres na strane obžalovaného 1, či dané osoby čo i len náhodne stretne

alebo nie, a ak áno, či bude vedieť vždy preukázať súdu absenciu svojej vôle k takému stretnutiu
s danými osobami. Okrem toho, dané osoby nemusia ani len tušiť, že sa ich nejaký taký zákaz
týka, čo tiež môže prispieť k výskytu situácií dopadajúcich nezavinene a neprimerane na ťarchu
obžalovaného 1. Navyše, ak podľa názoru súdu prvého stupňa sa mali dané osoby, medzi ktoré súd
zaradil aj obžalovaného 2, nie malou mierou pričiniť o to, že sa obžalovaný 1 dopustil tu stíhanej

trestnej činnosti, nie je potom úplne zrejmé, či a ako dané súd prvého stupňa vyhodnotil aj na účely
oslobodzujúceho výroku napadnutého rozsudku ohľadne obžalovaného 2, ktorého spod tu stíhanej
trestnej činnosti, pre ktorú obžalovaného 1 uznal vinným, oslobodil (o akom zlom/negatívnom vplyve
obžalovaného 2 na obžalovaného 1 súdu prvého stupňa uvažuje ostáva napadnutým rozsudkom
nezodpovedané). Každopádne, uloženie takého obmedzenia/zákazu, nie je podľa názoru odvolacieho

súdu v prípade obžalovaného 1 nevyhnutné/primerané/proporcionálne, súd prvého stupňa môže zvoliť
aj iné, vhodnejšie obmedzenia/povinnosti (napr. psychologické poradenstvo ohľadne škodlivosti drog
pre jednotlivca/spoločnosť, prípadne absolvovanie výchovného programu na danú tému, ak je taký
v rámci probácie k dispozícii, atď.), než takýto široký a na ťarchu obžalovaného 1 (či na ťarchu
riadneho plnenia povinností probačným/mediačným úradníkom a kontroly obžalovaného 1) len veľmi

ťažko odsledovateľný zákaz styku s veľkým počtom osôb.

Úlohou odvolacieho súdu nie je dotvárať absentujúcu argumentáciu či úvahy súdu prvého stupňa, ktoré
ho viedli k napadnutému rozsudku, tu najmä k uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody v jeho
súdom prvého stupňa zvolenej výmere (vrátane určenej skúšobnej doby a obmedzení/povinností počas

nej), nakoľko jeho úlohou je primárne prieskum odvolacími námietkami napadnutých, z napadnutého
rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku vyčítateľných úvah súdu prvého stupňa, čo však
s ohľadom na vyššie uvedené tu nebolo dosť dobre možné.

Pokiaľ ide o uložený trest prepadnutia v napadnutom rozsudku menovaných vecí, z odvolania

obžalovaného 1 (ako i jeho vyjadrenia k odvolaniu prokurátora) ako i odvolania prokurátora pre
odvolací súd plynie, že sa so závermi súdu prvého stupňa v tomto ohľade dané procesné strany
stotožňujú, nijak dané nenamietajú, preto odvolací súd sa v tejto súvislosti obmedzí len na dané strohé
konštatovanie,avšaksodporúčanímpreprípadnébudúceukladaniedanéhodruhutrestuobžalovanému1 meritórnym rozhodnutím súdu prvého stupňa v čase po návrate veci z tohto odvolacieho konania,
a to bližšie/detailnejšie odôvodniť splnenie zákonných podmienok a potrebu ukladania tohto druhu trestu
obžalovanému 1, t. j. z ktorých konkrétnych na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov plynú súdom

prvého stupňa nateraz len veľmi stručne formulované závery v tomto smere uvedené v poslednom
odseku na strane 29 napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia uloženia daného druhu trestu by malo
byť zrejmé (čo tu úplne nateraz nie je), ktoré skutkové zistenia a právne úvahy súdu ukázali potrebu
jeho uloženia, za súčasného naplnenia zákonných podmienok pre uloženie takého druhu trestu (§ 60
Trestného zákona). Opätovne, aj tu súd prvého stupňa len stroho popísal výsledok, no pozabudol uviesť/

opísať cestu, ktorá ho k nemu viedla.

Odvolací súd týmto nijak neprikazuje súdu prvého stupňa, aké skutkové zistenia má z pred ním
vykonaného dokazovania učiniť a aké právne závery o nich z daného vyvodiť, a napokon ani neprikazuje
ukladať konkrétny druh trestu obžalovanému či ich kombináciu, ani tu neurčuje, aký spôsob výkonu toho
ktorého trestu má súd prvého stupňa zvoliť. No v odôvodnení výroku o uložení trestu obžalovanému

1 je potrebné pre procesné strany poznateľne a pre odvolací súd preskúmateľne vysvetliť, že práve
súdom prvého stupňa zvolený trest/kombinácia trestov a spôsob ich výkonu sú v zmysle § 33a, §
34 Trestného zákona práve tým/tými, ktorý/ktoré je/sú s ohľadom na konkrétne výsledky dokazovania
v tejto trestnej veci už spôsobilý/é naplniť účel trestu u obžalovaného 1. V prípade aplikácie inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu (nech aj podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, t. j. nie len podľa ods. 5

daného ustanovenia) je potrebné tiež poznateľne/preskúmateľne vysvetliť, ktoré sú to tie z vykonaného
dokazovania súdom identifikované okolnosti prípadu a/alebo pomery páchateľa, pre ktoré by použitie
trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo neprimerane prísne a pre ktoré na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V tejto súvislosti nie je vylúčené a javí sa
byť osožným na účely dokazovania/ukladania trestu obžalovanému 1 (okrem aktualizovaných lustrácií

o jeho osobe) oboznámiť aj doterajší priebeh probácie obžalovaného 1 pri náhrade väzby cez pripojenie/
oboznámenie príslušného probačného spisu probačného a mediačného úradníka; nemenej osožným
môže byť aj oboznámenie listín ohľadne aktuálnej zárobkovej činnosti obžalovaného 1 (ako dokladal
obžalovaný pri svojom odvolaní resp. v rámci odvolacieho konania).

Tu napokon dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa nemenej dôležitú skutočnosť, a to že
po návrate tejto trestnej veci z toho odvolacieho konania je bez meškania potrebné rozhodnúť o žiadosti
obžalovaného 1 v zmysle § 82 ods. 2 Trestného poriadku. Ide o žiadosť obžalovaného 1 o zrušenie
obmedzení/povinností zo dňa 11.05.2024, doručená súdu prvého stupňa dňa 13.05.2024 (č. l. 1192
spisu), o ktorej dosiaľ súdom prvého stupňa (ako je už naznačené vyššie v texte) rozhodnuté nebolo

(pričom odvolací súd nie je súdom, ktorému bola taká žiadosť tu adresovaná a ktorý by o nej mal
aktuálne v prvom stupni rozhodnúť), kedy tak obmedzenia/povinnosti/dohľad probačného/mediačného
úradníka pri náhrade väzby trvali/trvajú bez ich prieskumu na základe danej žiadosti až doposiaľ. V tejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nie je vylúčené v ďalšom konaní premietnuť dané pochybenie
súdu prvého stupňa aj do výroku o treste obžalovaného 1 v ďalšom meritórnom rozhodnutí súdu prvého

stupňa, a to na jeho prospech, a daným skompenzovať z pohľadu priebehu trestného procesu a jeho
dĺžky, a tým zásahu do práv obžalovaného 1, neželaný indiferentný postoj súdu k danej žiadosti a ňou
iniciovanému prieskumu dôvodnosti pretrvania uložených obmedzení/povinností či samotného dohľadu
probačného a mediačného úradníka pri náhrade väzby obžalovaného 1.

Pokiaľ ide o výrok o vine obžalovaného 2 v napadnutom rozsudku, t. j. obžalovaného 2 spod obžaloby
oslobodzujúci výrok II. napadnutého rozsudku, vlastné zhodnotenie vykonaného dokazovania a úvahy
súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli k oslobodzujúcemu výroku napadnutému rozsudku vo vzťahu
k obžalovanému 2 predstavujú posledné dve strany napadnutého rozsudku (č. l. 1483 až 1484), kedy
súd prvého stupňa uzavrel (čo do otázky ne/viny obžalovaného 2), že (zostručnené/zosumarizované)

- z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že sa tu
stíhanej trestnej činnosti dopúšťal (aj) obžalovaný 2.
- vo výpovediach obžalovaného 1 a svedkov F. a F. G., ako boli prezentované v tu prejednávanej
trestnej veci ako i v trestnej veci vedenej pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. 108T/1/2024, sa vyskytli
výraznénezrovnalosti,pričomdanéosobyakojedinévypovedalivneprospechobžalovaného2,zaistená

elektronická komunikácia medzi obžalovanými sa týkala primárne vzájomného stretávania sa, záznamy
z vykonaného sledovania potvrdili tiež len vzájomné stretávanie sa obžalovaných. Nebolo preukázané,
že by medzi obžalovanými existovala dohoda ohľadne ich spolupráce či delenia zisku.- ak o trestnej činnosti obžalovaného 2 vypovedali aj iní svedkovia, tak na výpoveď svedkyne A. A. súd
prvého stupňa nemohol prihliadať, nakoľko jej výsluch nebol vykonaný zákonným spôsobom (totiž k jej
výsluchu v prípravnom konaní nebol pribratý psychológ, čo spôsobilo nezákonnosť daného dôkazu).

Ak svedkyňa H. I. vypovedala, že si 2x od obžalovaného 2 kúpila drogy a on sa priznal, že jej len
odovzdal drogy, tak to boli drogy od obžalovaného 1, ktorý jej ich nemohol priniesť sám. Ak svedok
I. J. uviedol, že 2x sa stalo, že si kupoval za prítomnosti obžalovaného 2 drogy od obžalovaného 1,
dané nepotvrdzuje, že by na predaji drog/trestnej činnosti akokoľvek participoval obžalovaný 2, nakoľko
z iných dôkazov (elektronická komunikácia) vyplynulo, že obžalovaní spolu trávili veľa času (mohol sa

teda pri obžalovanom 1 objaviť aj pri obžalovaným 1 páchanej tu stíhanej trestnej činnosti). Svedok H.
K. mal len od obžalovaného 1 sprostredkované informácie, že obžalovaný 2 predával drogy (mefedrón,
marihuana). Svedok K. L. mal taktiež len od obžalovaného 1 sprostredkované informácie, že drogy
má obžalovaný 1 od obžalovaného 2. Žiaden zo svedkov výslovne nevypovedal, že by obžalovaný 2
predával drogy.
- síce u obžalovaného 2 boli zaistené drogy (mefedrón), no nebolo preukázané, že by

v spolupáchateľstve s obžalovaným 1 predával drogy. Navyše, zaistené drogy boli skúmané KEÚ
PZ, kedy vypracovaný znalecký posudok neobsahoval výsledky toxikologického skúmania vzoriek, čo
nebolo možné sanovať dodatočným zaslaním podkladov od znalkyne, z ktorej výsluchu vyplynulo aj
to, že skúmané vzorky boli skúmaním zlikvidované a ponechaný zvyšok nie je postačujúci na ďalšie
znalecké skúmanie. Nebolo tak preukázané, že išlo pri zaistenej látke skutočne o drogu (mefedrón).

- ak aj obžalovaný 2 potvrdil, že 5x až 6x sa stretol so svedkom F. G. za účelom kúpy drogy (mefedrón),
tento svedok nikdy nepreveroval, či predával obžalovanému 2 skutočne drogu (mefedrón). Znalkyňa
síce k nejakým znaleckým záverom dospela, no do znaleckého posudku neuviedla postup, cez aký k nim
dospela.
- po súhrnnom vyhodnotení pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania nemožno konštatovať

spáchanie skutku obžalovaným 2 (len indície samotné nestačia na odsudzujúci výrok rozsudku,
pričom obžalobne prezentované tvrdenia nedosiahli po dokazovaní na hlavnom pojednávaní kvalitu
preukázaných skutočností, ale len kvalitu indícií).

Nielen prokurátor, ale aj odvolací súd je názoru, že takto koncipované zdôvodnenie napadnutého

rozsudku nenapĺňa s ohľadom na komplexnosť/obšírnosť pred súdom prvého stupňa vykonaného
dokazovania (t. j. výpovede jednotlivých obžalovaných, výpovede svedkov, výsledky znaleckého
skúmania, oboznámené listinné dôkazy atď.) kritériá zakotvené v § 168 ods. 1 Trestného poriadku
pre odôvodnenie súdneho rozhodnutia v trestnej veci. Súd prvého stupňa totiž, ako sa s ohľadom na
odôvodnenie napadnutého rozsudku dôvodne javí nielen prokuratúre, ale i odvolaciemu súdu,

- selektívne/od zvyšných pred súdom prvého stupňa vykonaných dôkazov nedôvodne izolovane
argumentuje informáciami plynúcimi z vykonaného dokazovania v podstate výlučne v prospech
obžalovaného 2,
- a súčasne buď nepriznáva dôkaznú použiteľnosť alebo umelo dáva do úzadia tie informácie plynúce
z vykonaného dokazovania, ktoré podporujú (či už úplne alebo len čiastočne) obžalobné tvrdenia

prokuratúry ohľadne tu žalovanej trestnej činnosti, kladenej za vinu (aj) obžalovanému 2.

Trestný proces kladie na plecia konajúceho súdu v trestnej veci (okrem iného) posúdiť/vyhodnotiť na
hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy a informácie z nich plynúce nie len jednotlivo, ale i v ich súhrne
(§ 2 ods. 12 Trestného poriadku). Ako bolo už spomenuté vyššie, ďalšou povinnosťou kladenou na plecia

súdu je povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie/rozsudok v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku.
Napadnutý rozsudok nie je výsledkom podriadenia sa súdu prvého stupňa týmto svojim povinnostiam.

Súd prvého stupňa vymenoval postupne niektoré jednotlivé dôkazy, z ktorých podľa jeho názoru
neplynie páchanie nielen stíhanej, ale ani žiadnej inej trestnej činnosti (pri zachovaní tzv. jednoty skutku)

obžalovaným 2. Odvolací súd dáva za pravdu súdu prvého stupňa, že pri nazeraní na informácie plynúce
z niektorých, súdom prvého stupňa zvolených, dôkazov výsostne jednotlivo, taký záver nie je vylúčený,
je možný. Súd prvého stupňa však vôbec v napadnutom rozsudku nevysvetlil, ako dospel k záveru
o nutnosti oslobodiť obžalovaného 2 spod obžaloby v tejto trestnej veci aj pri súhrnnom posúdení
jednotlivých pred súdom vykonaných dôkazov (t. j. nie len pri ich jednotlivom posúdení, ako učinil súd

prvého stupňa v napadnutom rozsudku), v podobe
- výpovede obžalovaného 1 na hlavnom pojednávaní, ktorý vypovedá o drogovej trestnej činnosti
obžalovaného 2, vrátane informácií plynúcich z postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku
prečítanej výpovede obžalovaného 1 z prípravného konania (č. l. 96 až 98, ide o výpoveď v procesnompostavení obvineného). Tu však odvolací súd upozorňuje, že nebol správny ten procesný postup súdu
prvého stupňa (aj keď na popud/návrh obhajoby) a je na ťarchu správnosti postupu súdu prvého stupňa,
ak postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku súd prvého stupňa za účelom odstránenia tzv.

rozporov vo výpovedi obžalovaného 1 na hlavnom pojednávaní nechal prečítať a bral do úvahy aj
výpoveď obžalovaného 1 z č. l. 12 až 13 spisu z času, kedy mu ešte nebolo vznesené obvinenie
a bol v postavení svedka resp. zadržanej/podozrivej osoby (viď č. l. 712, stranu 12 zápisnice o termíne
hlavného pojednávania zo dňa 10.07.2023). Obžalovaný 1 totiž v čase spísania zápisnice danej z č.
l. 12 až 13 nebol v procesnom postavení obvineného, danú zápisnicu (ani na návrh obhajoby) nie je

možnépoužiťprepostuppodľa§258ods.4Trestnéhoporiadku;ktomuviďnapr.uznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.10.2018 sp. zn. 1 TdoV 9/2017, dohľadateľné aj pod č. R 97/2018.
Ak v tomto konkrétnom prípade mal záujem súd prvého stupňa právnym záverom plynúcim z daného
judikátu konkurovať a tým ho prekonať, čo samozrejme odvolací súd nevylučuje ako možné, bolo
potrebné dané v napadnutom rozsudku podrobne vysvetliť/obhájiť, k čomu však ani zďaleka nedošlo.
- na hlavnom pojednávaní prečítanej výpovede obžalovaného 2 z prípravného konania, ktorý mal priznať

zadovažovanie si drog od obžalovaného 1 pre vlastnú potrebu (u obžalovaného 2 zaistený mefedrón si
v ten deň mal kúpiť od obžalovaného 1), pričom mal potvrdiť, že zaniesol od obžalovaného 1 plastovú
škatuľku svedkyni H. I..
- výsledkov znaleckého skúmania u obžalovaných zaistených látok (podľa obžaloby drog), vykonaného
zo strany KEÚ PZ, kedy materiál zaistený u obžalovaného 2 obsahoval podľa znaleckých zistení necelé

4 gramy mefedrónu so stopovými (t. j. nezmerateľnými hodnotami) kofeínu, kedy aj podľa podrobného
vyjadrenia/výpovede znalkyne na hlavnom pojednávaní (i) išlo v podstate o tzv. čistý mefedrón (bez
významnej prímesi), (ii) na identifikáciu mefedrónu sa použila akreditovaná metóda kapilárnej plynovej
chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou, (iii) v znaleckom posudku sa uvádzajú
len závery znaleckého skúmania, nie záznamy z meraní počas neho (ktoré však boli súdu prvého

stupňa dodatočne doložené a vykonané ako listinný dôkaz, viď nižšie v texte), a (iv) z každého
skúmaného materiálu je uchovaná tzv. analytická vzorka určená pre potreby trestného konania. Tu
odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa riadne nezdôvodnil, prečo by výsledky tohto znaleckého
skúmania zaisteného materiálu (podľa obžaloby drog) v tejto trestnej veci nemali byť pre otázku ne/viny
obžalovaného 2 či zdokladovania obžalobných tvrdení relevantnými (súd prvého stupňa v napadnutom

rozsudku totiž ani neuvádza, že by výsledky tohto znaleckého skúmania boli v akomkoľvek ohľade
nesprávnymi), kedy ak aj neboli súčasťou znaleckého posudku záznamy z priebehu znaleckého
skúmania, tie boli súdu prvého stupňa dodatočne doložené na č. l. 1195 až 1237 a boli ako listinný dôkaz
súdom prvého stupňa aj oboznámené na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2024 na č. l. 1265; pritom
navyše tzv. analytická vzorka skúmaného materiálu sa podľa vyjadrenia znalkyne uchováva (pre potreby

trestného konania a teda dôvodne prezumovane na účely preskúmateľnosti znaleckých záverov). Pokiaľ
súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uzavrel, že absenciu záznamov z priebehu znaleckého
skúmania ako príloh znaleckého posudku nebolo možné konvalidovať dodatočným predložením takých
záznamov súdu (ktoré však súd ako listinný dôkaz napokon aj tak vykonal), neuvádza, na základe
čoho dospel k takému právnemu záveru, z akých zákonných ustanovení ktorého právneho predpisu

či dostupnej judikatúry k danej otázke dané plynie (najmä, ak znalkyňa aj k tejto veci na hlavnom
pojednávaní podrobne vypovedala, viď napr. zápisnicu z termínu hlavného pojednávania konaného
dňa 14.05.2024 na č. l. 1186 až 1189). Ide vo svojej podstate o strohé, nijak nezdôvodnené a teda
nepreskúmateľné tvrdenie súdu prvého stupňa. Pokiaľ súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku
de facto uzavrel, že nie je možné vykonať ďalšie znalecké skúmanie ohľadne zaisteného materiálu

(v obžalobe tvrdených drog, zaistených u obžalovaných), odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako má
tento záver súdu prvého stupňa vôbec dopad na otázku ne/viny obžalovaného 2, ak ani súd prvého
stupňa neoznačil z nejakého dokazovaním preukázaného či aspoň ním tvrdeného dôvodu výsledky pred
ním prezentovaného znaleckého skúmania u obžalovaných zaisteného materiálu za chybné/nesprávne
(nateraz totiž správnosť znaleckých zistení podľa všetkého naštrbená vôbec nie je) a z čoho presne

taký záver plynie – znalkyňa pred súdom prvého stupňa totiž uviedla (viď č. l. 1189), že bez záznamov
(ktoré však o priebehu znaleckého skúmania boli dodatočne súdu doložené, t. j. sú existujúce) alebo bez
zaistených stôp (ktoré však neboli zlikvidované ako uviedla celé, nakoľko sa uchováva tzv. analytická
vzorka pre potreby trestného konania a teda prezumovane kontrolného znaleckého skúmania) by iný
znalec nevedel dôjsť k rovnakým znaleckým záverom ako ona. Z daného sa odvolaciemu súdu nejaví,

že by v konaní bola správnosť daných znaleckých zistení relevantným spôsobom spochybnená (súd
prvého stupňa tým nedôvodí), a že by prípadné kontrolné znalecké skúmanie objektívne nebolo možné
(ak existujú záznamy z priebehu znaleckého skúmania a aj tzv. analytické vzorky zaisteného materiálu).- na hlavnom pojednávaní prečítanej výpovede svedkyne A. A., k prečítaniu výpovede z prípravného
konania (z času po vznesení obvinenia obžalovanému 2) ktorej bol obžalovaným 2 udelený súhlas (č.
l. 729 a č. l. 799 spisu); pri jej výsluchu v prípravnom konaní bola prítomná obhajoba. Daná svedkyňa

vypovedá o trestnej činnosti aj obžalovaného 2. Pokiaľ súd prvého stupňa vylúčil procesnú využiteľnosť
danej svedeckej výpovede s tým odôvodnením, že pri výsluchu danej (v tom čase) neplnoletej svedkyne
(priateľky obžalovaného 1) v prípravnom konaní nebol prítomný psychológ, s názorom súdu prvého
stupňaodvolacísúdnesúhlasí.Danásvedkyňamalatotižvčasepredmetnéhovýsluchucca17,5roka(č.
l. 152 spisu; t. j. išlo už skôr o mladú dospelú osobu, než malé dieťa, kedy možno predpokladať istú mieru

vyspelosti a schopnosti zvládnuť výsluch v trestnom konaní; opak v napadnutom rozsudku vysvetlený
nebol), pričom ustanovenia § 135 Trestného poriadku (účinné či už v čase predmetného výsluchu
v decembri 2022, alebo účinné aktuálne) smerujú primárne za účelom ochrany svedka (osoby mladšej
ako 18 rokov) pred následkami v danom ustanovení uvedenými (tu najmä v podobe nepriaznivého
vplyvu na jej duševný/mravný vývoj, či v podobe vystavenia riziku tzv. druhotnej viktimizácie). Pri
výsluchu pritom v prípravnom konaní bola prítomná aj obhajoba, no tiež zákonný zástupca svedkyne.

Len pre absenciu psychológa pri danom výsluchu nemožno podľa názoru odvolacieho súdu automaticky
hovoriť o porušení práv obhajoby a nezákonnosti/nepoužiteľnosti daného dôkazu voči obžalovanému
2, čo samozrejme nevylučuje pochybenie na ťarchu práv svedkyne (nejde však v takom prípade ale
o práva obhajoby), nápravy či kompenzácie ktorého by sa ona mohla domáhať. Súd prvého stupňa
nijak v napadnutom rozsudku nevysvetlil, v čom vidí nutnosť ním uvádzanej prítomnosti psychológa

pri výsluchu danej svedkyne, teda že ide o prípad svojou povahou spadajúci pod aplikáciu § 134
až § 135 Trestného poriadku (najmä s ohľadom na vek danej svedkyne v čase výsluchu), a ako
prípadné pochybenie orgánov činných v trestnom konaní (v podobe nezabezpečenia psychológa)
negatívne ovplyvnilo procesné postavenie obžalovaného 2 (t. j. jeho obhajobné práva) do takej miery,
že predmetná svedecká výpoveď je ako celok absolútne nepoužiteľná (napr. či bola v dôsledku

neprítomnosti psychológa výpoveď svedkyne nejako manipulovaná, niekým ovplyvnená, neúplná či
skreslená? Na nič také súd prvého stupňa odpoveď nedáva, pričom ide o legitímne otázky, ak súd
prvéhostupňavidínezákonnosťdanejsvedeckejvýpovedeakocelkulenzdôvoduabsenciepsychológa,
ktoréhoprítomnosťmázacieľprimárneochranusvedkaazachovanieprostrediavhodnéhoprenerušený
priebeh výpovede, nie ochranu obvineného).

- na hlavnom pojednávaní za súhlasu procesných strán prečítanej výpovede svedkyne H. I., ktorá
výpoveď bola v prípravnom konaní učinená za prítomnosti obhajoby, a ktorá svedkyňa vypovedá o tom,
ako jej 2x zásielku drog od obžalovaného 1 priniesol obžalovaný 2, za čo ona aj dala peniaze.
- na hlavnom pojednávaní za súhlasu procesných strán prečítanej výpovede svedka K. L., ktorá výpoveď
bola v prípravnom konaní učinená za prítomnosti obhajoby, a ktorý svedok vypovedá o tom, že sa mu

obžalovaný 1 zdôveril o drogovej trestnej činnosti obžalovaného 2 (následne tento svedok pri svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 4.11.2023, viď č. l. 945, na danom v podstate zotrval). Súd prvého
stupňa v napadnutom rozsudku nevysvetlil, v čom je táto výpoveď, aj keď ,,len“ z počutia, no v mozaike
ostatných dôkazov, nedôveryhodná (t. j. vo svetle súhrnu iných dôkazov vykonaných pred súdom).
Obdobne dané platí aj o na hlavnom pojednávaní za súhlasu procesných strán prečítanej výpovedi

svedka M. L., ktorý danú svoju výpoveď de facto potvrdil aj na hlavnom pojednávaní (dňa 11.03.2024,
č. l. 1143 až 1144 spisu).
- na hlavnom pojednávaní za súhlasu procesných strán prečítanej výpovede svedka I. J., ktorá výpoveď
bola v prípravnom konaní učinená za prítomnosti obhajoby, a ktorý svedok vypovedá o tom, že pri predaji
drogobžalovaným1bolvedľanehoprítomnýiobžalovaný2.Súdprvéhostupňavnapadnutomrozsudku

svoj názor o tom, že jednoduché postávanie pri obžalovanom 1, s ktorým obžalovaný 2 mal tráviť
veľa času, nijak nedokladuje akúkoľvek účasť obžalovaného na žalovanej trestnej činnosti, nevysvetlil
s ohľadom na mozaiku/súhrn zvyšných pred súdom vykonaných a tu stručne v odrážkach uvedených
dôkazov.
- výpovedí svedkov F. a F. G. učinených na hlavnom pojednávaní (dňa 28.02.2024, č. l. 1134 až 1142

spisu), ktorí v súhrne vypovedajú o drogovej trestnej činnosti aj obžalovaného 2 (vrátane spolupráce
obochobžalovaných).Pokiaľsúdprvéhostupňauvádza,ževdôsledku(súdomprvéhostupňavpodstate
nezdôvodnenej) nevyužiteľnosti vyššie uvedených výsledkov znaleckého skúmania či absencie analýzy
materiálu, ktorý si v minulosti obžalovaný 2 mal (aj od svedka G.) zaobstarávať (t. j. že nikto z nich
si nepodrobil chemickej analýze materiál medzi nimi distribuovaný opakovane ako drogu), nebolo

preukázané, že obžalovaný 2 nielen obchodoval, ale i prechovával drogy (mefedrón), napriek tomu, že
on sám priznal zaobstarávanie si drogy (pre vlastnú potrebu), tak z vykonaného dokazovania nateraz
podľa názoru odvolacieho súdu neplynie (a súd prvého stupňa dané ani netvrdí) absencia zdravého
úsudku u obžalovaných či v trestnom konaní vypočutých svedkov ohľadne (aj opakovanej) distribúciemateriálu s nimi žiadanými účinkami na ľudskú psychiku. Dané závery súdu prvého stupňa je preto nutné
nateraz odmietnuť ako predčasné (s ohľadom na vykonané dokazovanie riadne nezdôvodnené, javiace
sa ako nesprávne).

- ďalších pred súdom prvého stupňa vykonaných, a aj v odvolaní prokurátora menovaných dôkazov
(výstupy zo sledovania osôb, výstupy zo znaleckého skúmania telefónu, atď.)
Vo svetle vyššie uvedeného sa totiž argumentácia súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku napadnutého
rozsudku, ktorým bol obžalovaný 2 spod obžaloby oslobodený, dôvodne javí nie len prokurátorke,
ale i odvolaciemu súdu ako neprípustne selektívna, nedostatočná/útržkovitá a vo výsledku, ktorým je

oslobodenie obžalovaného 2 spod obžaloby, ako nevyhnutne predčasná.

Pokiaľ súd prvého stupňa pre účely napadnutého rozsudku vychádzal z tu učinenej výpovede
obžalovaného 1 a zároveň učinenej aj v inej trestnej veci, avšak tam v pozícii svedka (viď č. l. 1051 spisu,
vykonané na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz podľa § 269 Trestného poriadku), a ak vychádzal
na účely napadnutého rozsudku z výpovedí tu svedkov F. a F. G., no tiež z ich výpovedí v procesnom

postavení obvinených v inej trestnej veci (viď č. l. 1051 spisu, vykonané na hlavnom pojednávaní ako
listinný dôkaz podľa § 269 Trestného poriadku; iná trestná vec bola vedená pred súdom prvého stupňa
pod sp. zn. 108T/1/2024),
- pričom ich súd prvého stupňa v ich súhrne zhodnotil ako obsahujúce výrazné nezrovnalosti, žiadne
také nezrovnalosti súd prvého stupňa neuvádza, nevysvetľuje teda ani, aké a v čom nezrovnalosti vôbec

spočívajú a s akým dopadom na tu prejednávanú trestnú vec. Súd prvého stupňa pre odvolací súd
nepreskúmateľným spôsobom a pre procesné strany nepoznateľným spôsobom uviedol v napadnutom
rozsudku len svoj strohý záver ohľadne dôveryhodnosti daných výpovedí, avšak nie svoju cestu k nemu.
- súd prvého stupňa nijak nevysvetlil (nech už daný postup navrhla ktorákoľvek z procesných strán,
kedy zákonnosť trestného procesu neurčuje procesná strana, ale Trestný poriadok a k nemu dostupná

judikatúra), či vôbec a prečo je možné použiť pre účely dokazovania v tu prejednávanej trestnej veci cez
ich oboznámenie napr. aj prostredníctvom § 269 Trestného poriadku zápisnice o výsluchu osôb v úplne
inom procesnom postavení z inej trestnej veci, než aké procesné postavenie majú v tu prejednávanej
trestnej veci (s tým, aby sa k danému obsahu aj prípadne vyjadrili v rámci akéhosi odstraňovania
rozporov v jednotlivých výpovediach). To najmä, ak platí v rámci jednej trestnej veci judikovaný tzv.

princíp nezameniteľnosti aktuálneho procesného postavenia vypočúvanej osoby (k tomu opätovne viď
napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.10.2018 sp. zn. 1 TdoV 9/2017,
dohľadateľné aj pod č. R 97/2018). Odvolací súd nevie zavrieť dvere vývoju judikatúry, no ak chcel
súd prvého stupňa konkurovať existujúcej judikatúre, prípadne vysvetliť, že daná sa na predmetnú
procesnú situáciu nevzťahuje, bolo potrebné dané v napadnutom rozsudku vysvetliť/zdôvodniť, čo sa

však nestalo, preto daný procesný postup súdu prvého stupňa nie je preskúmateľný (súdu prvého stupňa
ho nezdôvodnil).
- a napokon bolo potrebné daný spis z inej trestnej veci (vednej pred súdom prvého stupňa pod sp. zn.
108T/1/2024), čiastočne oboznámený (listiny z vyšetrovacieho spisu) v rámci dokazovania pred súdom
prvého stupňa (viď zápisnicu z termínu hlavného pojednávania konaného dňa 16.01.2025, č. l. 1377 až

1378 spisu), ponechať pripojený resp. opätovne ho pripojiť (ak bol medzičasom z akéhokoľvek dôvodu
odpojený, viď doručenku na č. l. 1485 spisu) aj pre účely prieskumu napadnutého rozsudku (a konania,
ktoré mu predchádzalo) v rámci odvolacieho konania.

Odvolací súd síce dáva za pravdu súdu prvého stupňa, že odsudzujúci rozsudok súdu je bezvýhradne

podmienený neochvejnou istotou o tom, že sa žalovaný skutok stal, ten naplnil všetky zákonné znaky
trestného činu a že ho spáchal trestne zodpovedný obvinený/obžalovaný. Odvolací súd ani nemôže
imperatívne uložiť súdu prvého stupňa, k akým skutkovým a právnym záverom má dospieť na základe
posúdenia informácií plynúcich z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania, ani teda, ako má
pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy súd prvého stupňa hodnotiť a ani k akému záveru o ne/vine

má dospieť (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2011 sp.
zn. 2 To 8/2010, v zmysle ktorého, okrem iného, ,,ak nie je skutočný stav veci správne zistený a ak má
odvolací súd za to, že je tomu tak preto, že .... súd nehodnotil správne dôkazy vo veci vykonané..., môže
odvolací súd len upozorniť, v ktorých smeroch má byť konanie doplnené, alebo čím je treba sa znovu
zaoberať, nesmie však v žiadnom prípade k spôsobu hodnotenia dôkazov udeľovať závažné pokyny“).

V tejto trestnej veci iniciovanej obžalobou a napokon aj vo vyjadreniach procesných strán (vrátanie
ich odvolaní) však boli nastolené legitímne otázky tejto trestnej veci (tohto sporu medzi obžalobou
a obhajobou), na ktoré však napadnutý rozsudok nedáva podľa názoru odvolacieho súdu odpovede
buď žiadne, alebo len čiastočné, neumožňujúce učiniť záver o zákonnosti napadnutého rozsudku.Totiž, pri kreovaní meritórneho rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo potrebné brať do úvahy všetky
(a len) pred súdom prvého stupňa v rámci dokazovania zákonne vykonané dôkazy, na tie nahliadať
nie len jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti (ako na jeden súhrnný celok, mozaika), t. j. nie

izolovane/selektívne z nich vyzdvihnúť informácie v znejúce len prospech toho ktorého obžalovaného (a
v podstate opomínajúc tie v jeho neprospech). A ak sú prípadne niektoré výpovede alebo ich časti podľa
názoru súdu prvého stupňa nedôveryhodné (vo svetle zvyšných pred súdom prvého stupňa vykonaných
dôkazov, pri vzájomnej konkurencii z nich plynúcich informácií), prípadne neobstoja vo svetle informácií
plynúcich z iných pred súdom vykonaných dôkazov, takýto záver súdu je potrebné náležite v meritórnom

rozhodnutí súdu prvého stupňa uviesť, vysvetliť resp. zdôvodniť, aby čitateľ súdneho rozhodnutia mohol
poznať myšlienkové úvahy a dôvody, ktoré súd k jeho rozhodnutiu viedli.

Vrámcivlastnejrozhodovacejúvahybolotedapovinnosťousúduprvéhostupňavnapadnutomrozsudku
konkretizovať svoj (skutkový aj právny) pohľad na vec spôsobom, ktorý by umožnil procesným stranám
poznať odpoveď na otázku ,,prečo a na základe čoho rozhodol súd tak, ako rozhodol“. Inak totiž nemajú

procesné strany možnosť poznať dôvody napadnutého rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia nesmie byť
čo do vlastných úvah súdu strohé/všeobecné, a už vôbec nie opomínajúce vysvetliť výslednú úvahu
súdu v konkurencii dôkazov znejúcich tak v prospech, ako i v neprospech toho ktorého obžalovaného.
Ústavne garantovaným právam procesných strán (tu tak strane obhajoby, ako i obžaloby) na spravodlivý
proces zodpovedá povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť a v tom rámci sa

adekvátne, čo do myšlienkových konštrukcií racionálne a logickým spôsobom vysporiadať s pred súdom
vykonanými dôkazmi vo svetle obhajobných či obžalobných tvrdení procesných strán (k tomu viď napr.
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2014, sp. zn. I. ÚS 472/2014). Je povinnosťou
súdu poskytnúť príležitosť procesným stranám porozumieť rozhodnutiu súdu, pričom pre presvedčivosť
a celkovú spravodlivosť rozhodnutia je tiež zásadné, ako súd hodnotí informácie zistené z vykonaných

dôkazov. V hodnotiacich úvahách sa totiž odkrýva vlastná myšlienková činnosť súdu, ktorá by mala byť
v priamej príčinnej súvislosti s výrokovou časťou rozhodnutia. V nej súd procesným stranám spravidla
oznamuje, čo z jednotlivých informácií pre neho vyplýva, čo jednotlivé informácie dokazujú, prečo
niektoré informácie považuje za presvedčivé či vierohodné a iné nie, aký má postoj v kontexte zistených
informácií k hlavným obhajobným argumentom obžalovaného či hlavným obžalobným argumentom

prokurátora, vlastnými úvahami potom súd hodnotí právne aspekty takých argumentov (k tomu viď napr.
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.09.2022, sp. zn. I. ÚS 296/2022).

Tiež, ak súd prvého stupňa odmietne vykonať procesnou stranou navrhnutý dôkaz, na ktorého vykonaní
ona trvá (viď napr. stranu 3 zápisnice o termíne hlavného pojednávania konanom dňa 11.02.2025, č. l.

1453),jevhodnéaprepresvedčivosťrozhodnutiapotrebné,abyvnapadnutomrozsudkusvojejprocesný
postup podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd aj zdôvodnil (to bez ohľadu na to, či daná procesná
strana sa vzdala odvolania proti napadnutému rozsudku alebo nie).

Pokiaľ teda prokurátor vo svojom odvolaní vytýka napadnutému rozsudku, že súd prvého stupňa ho

(aj) vo vzťahu k výroku II., ktorým bol obžalovaný 2 spod obžaloby v tejto trestnej veci oslobodený,
neodôvodnil v súlade so zákonom resp. ústavne konformným spôsobom, táto odvolacia námietka
je dôvodná a má za následok zrušenie napadnutého rozsudku v príslušnom rozsahu a to pre jeho
nepreskúmateľnosť, t. j. z dôvodu nedostatku náležitého odôvodnenia (na danom závere nič nemení ani
spokojnosťobhajobyobžalovaného2snapadnutýmrozsudkom,akoplyniezjehovyjadreniakodvolaniu

prokurátora). Pritom odvolacím súdom zistené a vyššie uvedené chyby/vady napadnutého rozsudku,
nebolo možné zo strany odvolacieho súdu nijak napraviť tak, aby mohol o veci samej odvolací súd sám
rozhodnúť (§ 322 ods. 3 Trestného poriadku).

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby

v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak vzniknú
pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy

opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolacísúd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku, ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom
zasadnutí, pričom aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie (okrem iných aj) podľa § 321
ods. 1 Trestného poriadku, ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd
- podľa 321 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 Trestného zrušil napadnutý rozsudok v jeho časti I., a to

konkrétne vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému 1, a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a o nej rozhodol.
- podľa 321 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 Trestného zrušil napadnutý rozsudok v jeho časti II., a to
konkrétnevovýroku,ktorýmbolobžalovaný2spodobžalobyoslobodený,apodľa§322ods.1Trestného
poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a o nej rozhodol.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci z tohto odvolacieho konania bude
- dostatočným a ústavne akceptovateľným spôsobom sa vysporiadať s rozhodnou argumentáciou strán
v konaní v tom zmysle, aby odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa spĺňalo všetky atribúty
vyžadované Trestným poriadkom (najmä § 168 ods. 1 Trestného poriadku); do úvahy bude musieť vziať

aj argumentáciu procesných strán z aktuálneho odvolacieho konania, a s tou sa riadne vysporiadať. Nie
je vylúčené vykonať aj ďalšie dokazovanie (ako je naznačené v texte vyššie), či už v rozsahu dôvodných
dôkazných návrhov procesných strán, alebo také, ktorého potreba vyplynie z dosiaľ vykonaného či
po tomto uznesení odvolacieho súdu prípadného doplneného dokazovania, a zákonným spôsobom sa
vysporiadať aj s ostatnými dôkazmi, doposiaľ zabezpečenými, ktoré majú vzťah k posudzovanej veci.

Pritom je potrebné vykonať prípadné ďalšie dôkazy zákonným, Trestným poriadkom predpokladaným
spôsobom, a len takto vykonané dôkazy brať do úvahy pri kreovaní vlastného meritórneho rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
- následne vyhodnotiť jednotlivé vykonané dôkazy samostatne i v ich súhrne s ostatnými pred súdom
vykonanými dôkazmi, a na základe takto zisteného skutkového stavu dospieť k správnym skutkovým

zisteniam a k správnemu právnemu záveru o nich, berúc do úvahy v odvolacom konaní prezentované
námietky/argumenty procesných strán, s ktorými bude potrebné sa tiež zo strany súdu prvého stupňa
vysporiadať (vo svetle tohto uznesenia odvolacieho súdu), nakoľko dané námietky/argumenty tvoria
inherentnúsúčasťpredsúdomrealizovanýchprávprocesnýchstrán.Ažpotommôžeobjektívnekonajúci
súd prvého stupňa rozhodnúť (i) o zákonnom/primeranom/spravodlivom treste pre obžalovaného 1,

resp. rozhodnúť, (ii) či obžalovaný 2 po subjektívnej ako aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu
stíhaného trestného činu, prípadne iného trestného činu (pri zachovaní tzv. jednoty skutku), prípadne
či eventuálne z vykonaného dokazovania zisteného skutku neplynie pre súd prvého stupňa nižšia než
trestnoprávnarelevanciatakého,zvykonanéhodokazovaniazistenéhoskutkuobžalovaného(§280ods.
2 Trestného poriadku). Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že obžaloba dôkazné bremeno ohľadne

obžalovaného 2 neuniesla (čo do žalovaného skutku a jeho právnej kvalifikácie), a to ani len čiastočne,
a nebude do úvahy prichádzať iný procesný postup, na mieste bude postup podľa § 285 Trestného
poriadku, pričom súd prvého stupňa bude venovať náležitú pozornosť kreovaniu oslobodzujúceho
výroku rozsudku a správnej voľbe ustanovenia § 285 písm. a) až g) Trestného poriadku (v závislosti
od procesnej situácie a súdom prvého stupňa vyvodených skutkových/právnych záverov z pred ním

vykonaného dokazovania). Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že obžaloba dôkazné bremeno
ohľadne obžalovaného 2 uniesla čo do žalovaného skutku, a to buď úplne alebo čiastočne, prijme právny
záver ohľadne viny/trestu s ohľadom na súdom prvého stupňa z vykonaného dokazovania ustálený
skutok (pri zachovaní tzv. jednoty skutku, k čomu viď napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.01.1996, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo V 19/2011,

alebo judikát pod označením R 64/1973), a to, či taký skutok vôbec dosahuje intenzitu protiprávnosti
konania relevantnú pre trestné právo (či už ako tu žalovaný trestný čin, prípadne iný, spáchaný či už
samostatne, vo forme spolupáchateľstva či v inej forme účasti na trestnej činnosti) alebo nie (§ 280 ods.
2 Trestného poriadku, prípadne § 285 Trestného poriadku).Odvolací súd odvolanie obžalovaného 1 a odvolanie prokurátora prejednal a toto uznesenie prijal na
neverejnom zasadnutí v neprítomnosti procesných strán, nakoľko pri plnení prieskumnej povinnosti

odvolacieho súdu bolo tomuto súdu zjavné, že zistené vyššie uvedené pochybenia/vady/nedostatky
nebude možné zo strany odvolacieho súdu odstrániť na verejnom zasadnutí [§ 326 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku].

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.