Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Pc/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225202348
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Jursová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4225202348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Lenkou Jursovou v právnej veci navrhovateľov – osôb povinných

platiť výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. – F. G. a H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXX/XX, E. – F. G., obaja zastúpení: JUDr. Ondrej Tóth, advokát, so sídlom: Dunajské nábrežie
14, Komárno, IČO: 36 103 462 proti osobe oprávnenej na výživné: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XX, t. č. bytom H. C., J. G. G., A., K. L. XXXX/XX, A., o neurčenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľov A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E.
– F. G. a H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. – F. G. vo vzťahu k ich otcovi I.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom „H. C.“, J. G. G. A., K. M. L. XXXX/XX, XXX XX A., prijímateľovi sociálnej

služby, n e u r č u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa návrhom podaným prostredníctvom ich právneho zástupcu doručeným
Okresnému súdu Komárno dňa 04.09.2025 domáhali, aby súd oslobodil navrhovateľov ako deti od
vyživovacej povinnosti voči rodičovi. Svoj návrh odôvodnili tým, že Zariadenie sociálnych služieb A. „H.
C.“ im ako navrhovateľom doručilo výzvu zo dňa 28.07.2025 s tým, že v ich zariadení je umiestnený

otec navrhovateľov, ktorému jeho mesačný príjem nepostačuje na plnú úhradu za poskytované sociálne
služby. V súlade s obsahom doručenej výzvy zariadenia sociálnych služieb, majú navrhovatelia za to,
že priznanie výživného ich biologickému otcovi je v príkrom rozpore s dobrými mravmi s poukazom
na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, pretože v si ich otec neplnil vyživovaciu povinnosť,
zanedbával svoje rodičovské práva a povinnosti a ich ako maloleté nezaopatrené deti natrvalo opustil.
Ako deti o svojom otcovi nemali žiadne informácie, pretože s nimi prerušil akékoľvek kontakty už
v roku 1987, kedy po rozchode rodičov boli obaja zverení do osobnej starostlivosti matky. Ich otec sa

úmyselne vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, čím spáchal trestný čin zanedbania povinnej výživy.
Dňa 26.06.1992 podal na otca okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno obžalobu pod sp.zn.
K. XXXX/XX – XX za spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 2 Trestného
zákona. Obžaloba okrem iného konštatuje, že obvinený I. B. bol v období od roku 1983 dovtedy súdom
trestaný štyrikrát, z toho trikrát za trestnú činnosť majetkovej povahy a naposledy v roku 1989 rozsudkom
Okresného súdu Komárno, č.k. XX XX/XX J. dňa 22.06.1989 za trestný čin zanedbania povinnej výživy
podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní šesť mesiacov. V tom čase bol vydaný na obžalovaného príkaz na zatknutie. Vzhľadom na to,
že navrhovatelia nepoznajú svojho otca, pretože od roku 1987 ich ako svoje maloleté nezaopatrené
deti natrvalo opustil majú za to, aby ich súd ako deti od vyživovacej povinnosti oslobodil. Skutočnosť o
mieste pobytu otca nadobudli až z doručenej výzvy sociálneho zariadenia.2. Predmetná vec bola Okresnému súdu Levice postúpená Okresným súdom Komárno dňa 23.10.2025.

3.Dňa10.12.2025saknávrhupísomnevyjadrilaosobaoprávnenánavýživné-otecnavrhovateľov,ktorý
uviedol, že nemá námietky k podanému návrhu zo strany navrhovateľov. Zároveň žiadal o rozhodnutie
bez jeho osobnej prítomnosti na pojednávaní z dôvodu jeho imobility a pripútania na lôžko a na základe
dôkazov, ktoré navrhovatelia predložili na preukázanie svojich tvrdení.

4. Na pojednávanie sa nedostavili osoby povinné na výživné – navrhovatelia, ktorých neúčasť
ospravedlnil ich právny zástupca z dôvodu práce v zahraničí a osoba oprávnená na výživné, ktorá
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a vyslovila súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jej
neprítomnosti.

5. Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľom bola doručená výzva zo J. G. G. A.,

ktorú obdržali dňa 28.07.2025 s tým, že v ich zariadení je umiestnený ich otec, ktorého mesačný príjem
nepostačuje na plnú úhradu za poskytované sociálne služby. Výzva obsahuje zákonné citácie Zákona
o sociálnych službách ako aj Zákona o rodine. V súlade s obsahom výzvy majú obaja navrhovatelia
v postavení detí za to, že priznanie výživného ich biologickému otcovi je v príkrom rozpore s dobrými
mravmi, s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, pretože ich otec si v minulosti ako

rodič neplnil vyživovaciu povinnosť, zanedbával svoje rodičovské práva a ako maloleté nezaopatrené
deti ich natrvalo opustil. O svojom otcovi nemali žiadne informácie, pretože s nimi prerušil akékoľvek
kontakty už od roku 1987, kedy po rozchode rodičov boli obaja zverení do starostlivosti ich matky.
Ďalej uviedol, že predložili dôkazy ako rodné listy navrhovateľov, kópiu listu zo Zariadenia sociálnych
služieb, listinné dôkazy zo súdneho spisu o trestnom stíhaní otca, ktorý sa úmyselne vyhýbal plneniu

zákonnej vyživovacej povinnosti, čim sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy. Vzhľadom
na skutočnosť, že navrhovatelia svojho otca vôbec nepoznajú, pretože v roku 1987 ich ako svoje
maloleté deti natrvalo opustil majú daný právny záujem, aby ich ako deti súd oslobodil od vyživovacej
povinnosti voči rodičovi. O existencii, resp. pobyte otca nadobudli vedomosť až doručením výzvy. Pokiaľ
by mali vedomosť, že ich otec má trvalý pobyt v obci E., tak by návrh podali na Okresný súd Levice.

Záverom uviedol, že na základe uvedených skutočností a priložených dôkazov žiada, aby súd zohľadnil,
že priznanie výživného v danej prejednávanej veci sa prieči dobrým mravom a aby súd oslobodil
navrhovateľov ako deti od vyživovacej povinnosti voči rodičovi.

6. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi a ustálil tento skutkový a právny záver:

7. Z návrhu navrhovateľov, výzvy Zariadenia sociálnych služieb A., „H. C.“ zo dňa 28.07.2025 ako
aj z výpovede právneho zástupcu na pojednávaní bolo preukázané, že navrhovateľ: A. B., nar.
XX.XX.XXXX bol Zariadením sociálnych služieb A. vyzvaný na zdokladovanie svojich majetkových a
príjmových pomerov spoločne s posudzovanými osobami za rok 2024 v zmysle § 72a ods. 5 a 8

Zákona č. 488/2008 Z.z., o sociálnych službách v znení neskorších predpisov z dôvodu, že jeho
otec je umiestnený v zariadení a jeho príjem nepostačuje na úhradu sociálnej služby. Zároveň bol
upovedomený, že ako rodinný príslušník je povinný otcovi platiť za poskytovanie sociálnej služby
v zmysle § 73 ods. 10 Zákona č. 488/2008 Z.z., o sociálnych službách v znení neskorších predpisov,
§ 66 a § 67 Zákona o rodine.

8. Z obžaloby Okresnej prokuratúry v Komárne pod sp.zn.: K. XXXX/XX – XX zo dňa 26.06.1992 vyplýva,
že obvinený I. B., nar. XX.XX.XXXX sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať
iného, čím spáchal trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona, ktorú
povinnosť mal uloženú rozsudkami Okresného súdu Komárno sp.zn. F. XX/XX zo dňa 17.06.1983 a G.

J.. K. XXX/XX zo dňa 17.10.1987, pretože sa vlastným zavinením opakovane dostal do situácie, že pre
nedostatok pravidelných príjmov nemal na to finančné prostriedky, v dôsledku čoho mu v období od
01.01.1990 doposiaľ vznikol na výživnom dlh v celkovej sume 12,400 – Kčs.

9. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že na obžalovaného bol vydaný príkaz na zatknutie

Okresným súdom v Komárne č. k. XX XXX/X zo dňa 06.01.1993 z dôvodu, že sa obžalovaný vyhýbal
trestnému stíhaniu. Uznesením N. E. XX XXX/X zo dňa 05.10.1993, vydaného Okresným súdom
Komárno, rozhodol súd o vzatí obvineného do väzby od 05.10.1993 z dôvodu, že v tom čase mal súddôvodnú obavu, že v prípade ponechania obvineného na slobode by sa tento skrýval, aby sa tak vyhol
trestnému stíhaniu a tiež by pokračoval v páchaní trestnej činnosti.

10. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne zo dňa 19.11.2025 súd zistil, že osoba oprávnená na výživné
je poberateľom starobného dôchodku vo výške 332,90 Eur. Z oznámenia Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny, referát prvého kontaktu pre HV,NV a ŠSD vyplýva, že I. B., nar. XX.XX.XXXX, nie je
poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi, ani štátnej inej dávky.

11. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť
svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

12. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

13. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

14. Podľa § 72 ods. 1 Zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení

zákonač.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len zákon o sociálnych
službách), prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej
poskytovateľom sociálnej služby zmluvou o poskytovaní sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje
inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za vykonávanie, zabezpečovanie alebo
utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15 ods. 3.

15. Podľa § 73a ods. 3 Zákona o sociálnych službách, ak § 73 ods. 1 až 8 neustanovuje inak, od
prijímateľa sociálnej služby nemožno požadovať platenie úhrady za sociálnu službu ku dňu jej splatnosti,
ak je a) jeho príjem nižší alebo sa rovná sume ustanovenej v odseku 1 v závislosti od druhu sociálnej
služby a formy sociálnej služby, b) jeho príjem a príjem fyzických osôb, ktorých príjmy sa spoločne

posudzujú a spoločne započítavajú podľa § 73 ods. 17, nižší alebo sa rovná sume ustanovenej v odseku
6.

16. Podľa § 73a ods. 8 Zákona o sociálnych službách, ak od prijímateľa sociálnej služby nemožno
požadovať platenie úhrady za sociálnu službu alebo jej časti ku dňu jej splatnosti z dôvodov podľa

odsekov 1 až 5, povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za
sociálnu službu, prechádza postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne
neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby. Zaopatreným plnoletým
deťom alebo rodičom podľa prvej vety po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať
1,65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom.38) Na účely platenia úhrady

podľa prvej vety platia ustanovenia § 73 ods. 1, 3 a 5 rovnako.

17. Podľa § 73a ods. 9 Zákona o sociálnych službách, ak zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia
nezaplatia úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa odseku 8, obec alebo vyšší územný celok
vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti týchto fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto

poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby,
od ktorého nemožno požadovať platenie úhrady za sociálnu službu alebo jej časti. Právoplatným
rozhodnutím súdu o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa alebo rodiča voči
prijímateľovi sociálnej služby sú pri rozhodovaní podľa prvej vety obec a vyšší územný celok viazaní.
Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa, rodič a poskytovateľ

sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby má na účely
tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby.

18.Nazákladevykonanéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,ženávrhnavrhovateľovpovažujeza
dôvodný a je potrebné mu vyhovieť. Určenie vyživovacej povinnosti navrhovateľov ako osôb povinných

platiť výživné voči osobe oprávnenej na výživné ako otcovi by bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi.
Medzi osobou oprávnenou na výživné a navrhovateľmi dlhodobo absentuje vzťah rodiča a dieťaťa, keď
sa prakticky celý ich život o nich nestaral, ako rodič si voči nim neplnil základné rodičovské povinnosti,
nehájil záujmy navrhovateľov ako ich zákonný zástupca. Súd má za preukázané z priložených dôkazovnavrhovateľov, že ich otec si voči nim neplnil vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkami Okresného súdu
Komárno pod sp.zn. F. XX/XX J. dňa 17.06.1983 a G. J.. K. XXX/XX zo dňa 17.10.1987, za uvedené
bol aj trestnoprávne stíhaný a čom svedčia dôkazy predložené súdu. Priznanie výživného rodičovi, ktorý

sám riadnu starostlivosť, výchovu alebo výživu o svoje maloleté deti zanedbával je v rozpore s dobrými
mravmi. Navrhovatelia sa s ich otcom nestretávali, nekomunikovali spolu a o svojom otcovi ako rodičovi
nemali základné informácie, kde sa zdržiava či o jeho existencii ako takej. Z uvedeného dôvodu boli
navrhovatelia nútení podať predmetný návrh na neurčenie vyživovacej povinnosti, aby im vyživovacia
povinnosť voči rodičovi nevznikla, nakoľko by nebola v súlade s pravidlami slušnosti a morálky. Súd má

zato,žezauvedenejsituácienemožnovyžadovaťodnavrhovateľovplatiťvýživnéapretosúdpodanému
návrhu v celom rozsahu vyhovel a vyživovaciu navrhovateľov voči osobe oprávnenej na výživné neurčil,
s čím osoba oprávnená na výživné vo svojom podaní vyjadrila súhlas.

19. S poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine a Zákona o sociálnych službách
súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre neurčenie vyživovacej povinnosti navrhovateľov

voči osobe oprávnenej na výživné ako rodičovi, preto návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť detí voči
rodičovi neurčil, tak ako žiadali navrhovatelia.

20. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Trnave. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.