Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Csp/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123302556
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rejdovianová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6123302556.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený
JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom 811 07 Bratislava - Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 37 927 795,
proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. C., D. X, o zaplatenie 8 230,59 eur s
príslušenstvom, o zastavení konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom tohto konania je žalobcom uplatnený nárok proti žalovanému na zaplatenie sumy 8
230,59 eur s príslušenstvom, a to titulom neplnenia podmienok žalovaným vyplývajúcich mu zo Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20. 12. 2019,

reg. číslo: 296695711171219.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 17Csp/40/2023 zo dňa 26. 06. 2024 (ďalej
len ,,prvoinštančný súd“) rozhodol tak, že žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému nepriznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3CoCsp/40/2024 zo dňa 28. 02. 2025 (ďalej
len ,,odvolací súd“) rozhodol tak, že rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.
4. Súd dňa 20. 10. 2025 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k tomu, či zotrváva na podanej žalobe, a to
vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/4/2025 zo dňa 30. 07.
2025 (ďalej len ,,NS SR“) publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 5/2025 pod
č. 38 a uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. 02. 2025, publikované v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34.

5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 29. 10. 2025 zobral žalobu proti žalovanému v celom rozsahu
späť a nárok na náhradu trov konania si neuplatnil.
6. Súd dňa 04. 11. 2025 vyzval žalovaného, aby vyjadril súhlas alebo nesúhlas so späťvzatím žaloby.
Žalovaný súdu dňa 19. 11. 2025 oznámil, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí, bez uvedenia vážnych
dôvodov. Z tohto dôvodu súd dňa 08. 12. 2025 dodatočne vyzval žalovaného na ich doplnenie.

7. Žalovaný dňa 29. 12. 2025 následne uviedol dôvody, pre ktoré nesúhlasí so späťvzatím žaloby.
Argumentoval, že žalobca vzal žalobu späť až potom, čo prvoinštančný súd rozhodol tak, že žalobu
proti nemu zamietol. K späťvzatiu žaloby došlo ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu, teda v štádiu
odvolacieho konania, pričom práve späťvzatie žaloby bolo dôvodom, pre ktorý sa vec už na odvolací súd
fakticky nedostala. Za týchto okolností má žalovaný za to, že späťvzatie žaloby je nutné považovať za
účelový procesný krok žalobcu, ktorým sa snaží vyhnúť právnym následkom nepriaznivého rozhodnutia

súdu prvoinštančného súdu, najmä vzniku prekážky rozhodnutej veci. Ďalej žalovaný tvrdil, že ak by súd
konanie zastavil pre späťvzatie žaloby, došlo by k právnej neistote na jeho strane, keďže by žalobcovizostala možnosť tú istú pohľadávku v budúcnosti opätovne uplatňovať. Vzhľadom na tieto dôvody
má vážny právny záujem na tom, aby späťvzatie žaloby nebolo pripustené a aby účinky rozhodnutia
prvoinštančného súdu zostali zachované.

8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania
s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom
jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Vôľa žalobcu
dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma
skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych
dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov

potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku
nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej
úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti
dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí
predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov

medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru
ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky
na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať, v opačnom prípade konanie zastaví
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/136/2010 zo dňa 22. 9. 2010).
11. Súd v úvode podotýka, že tvrdenia žalovaného neboli správne v tom smere, že by sa vec

v dôsledku späťvzatia žaloby ,,fakticky nedostala“ na odvolací súd a taktiež, že by účinky rozhodnutia
prvoinštančného súdu mali ostať zachované. Zo súdneho spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie
prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zrušenie
rozhodnutia prvoinštančného súdu znamená, že predmetné rozhodnutie stratilo akékoľvek právne
účinky. Inými slovami povedané, v čase späťvzatia žaloby neexistovalo právoplatné ani neprávoplatné

rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorého účinky by mohli ostať zachované, keďže odvolací súd svojim
rozhodnutím vec z procesného hľadiska vrátil do štádia konania pred prvoinštančným súdom.

12. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je výlučne založený na požiadavke meritórneho
rozhodnutia súdu vo veci, keďže podľa neho by len takéto rozhodnutie mohlo zabezpečiť jeho právnu

istotu a vylúčiť možnosť budúceho uplatnenia nároku žalobcom novou žalobou.

13. Súd sa zaoberal dôvodmi, pre ktoré žalovaný vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby, a zastáva
stanovisko, že tieto nenaplňujú obsah pojmu vážne dôvody v zmysle § 146 ods. 1 CSP.
14. Súd konštatuje, že ani prípadné opätovné prejednanie žaloby a prípadné rozhodnutie súdu napr.

o zamietnutí žaloby, by nezaložilo prekážku res judicata, t.j. prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
V danom spore žaloval žalobca žalovaného na tom skutkovom základe, že úver voči žalovanému právny
predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) predčasne zosplatnil dňa 20. 01. 2021 postupom podľa § 53 ods.
9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a následne banka postúpila pohľadávku žalobcovi Intrum
Slovakia s.r.o. podľa § 524 OZ. V budúcnosti, by takéto rozhodnutie súdu nebránilo žalobcovi, prípadne

právnemu predchodcovi žalobcu, aby opätovne žaloval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy z úveru,
ktorý by bol mimoriadne zosplatnený na základe omeškania s úhradou inej splátky postupom v súlade
§ 53 ods. 9, § 565 OZ v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách., prípadne by netvorilo prekážku na podanie žaloby na
zaplatenie pohľadávky z úveru, ktorý by bol po konečnej splatnosti. To znamená podanie žaloby na inom

skutkovom základe, ako je v tomto prejednávanom spore.
15. Žalovaný taktiež považoval späťvzatie žaloby žalobcom za účelový procesný úkon. Súd v tejto
súvislosti uvádza, že samotná iniciatíva na späťvzatie žaloby vzišla práve zo strany súdu podľa §
138 CSP, a to s poukazom na aktuálnu judikatúru aplikovateľnú na predmetný prípad (bližšie bod. 4
odôvodnenia). Teda úmyslom žalobcu nebolo poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa, pretože ten len

reagoval na výzvu súdu, späťvzatím žaloby.
16. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je
založený na vážnych dôvodoch, a preto konanie zastavil.17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konania končí

19. Pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania treba podľa § 256 ods. 1 CSP skúmať procesnú
zodpovednosť za zastavenie konania. Náhrada trov konania patrí protistrane tej strany, ktorá zastavenie

konania zavinila. Zavinenie sa pre potreby rozhodovania o trovách konania posudzuje z procesného a
nie z hľadiska hmotného práva. Súd konštatuje, že žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie
konania tým, že žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu, čím vznikol nárok na náhradu trov konania
žalovanému v rozsahu 100%.
Avšak žalovanému v spore žiadne preukázateľné výdavky nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Z tohto dôvodu už súd nebude rozhodovať samostatným uznesením o ich výške

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP) v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V C. C. dňa 11. februára 2026JUDr. Dominika Rejdovianová

s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia: Jaroslava Sokolová