Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/210/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124013419
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2124013419.3

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C. D., o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.10.2025 č. k. 105PP/76/2024-308, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.
II. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 67 ods. 1 Trestného zákona sa odsúdený A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C. D., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou podmienečne prepúšťa na slobodu
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn.
22T/189/2012 zo dňa 25.01.2013.
III. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona súd určuje odsúdenému skúšobnú dobu na 7

(sedem) rokov.
IV. Podľa § 68 ods.1 druhá veta Trestného zákona súd zároveň nariaďuje probačný dohľad nad
odsúdeným vo výmere 3 (tri) roky.
V.Podľa§51ods.4písm.k/Trestnéhozákonasúdukladáakosúčasťprobačnéhodohľaduodsúdenému
povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o

zamestnanie.
VI. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu
odsúdenému obmedzenie spočívajúce v zákaze užívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok.
VII. Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu
odsúdenému povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve zameranom na

vládanie stresových situácií.
VIII. Podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu
odsúdenému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu
sociálneho výcviku s dôrazom na zvládnutie sociálnych zručností, zdravé spôsoby komunikácie a
spracovávanie emócii´.
IX. Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona súd ukladá odsúdenému ako súčasť probačného dohľadu

povinnosť oznámiť probačnému úradníkovi miesto pobytu a doručovaciu adresu, vrátane ich budúcich
zmien.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 20.10.2025 č. k. 105PP/76/2024-308 rozhodol o návrhu
odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, že podľa § 66 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 67 ods. 1 Trestného zákona sa jeho návrh zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť len odsúdený, ktorú odôvodnil

prostredníctvom svojho obhajcu, písomným podaním zo dňa 08.12.2025.
3. V odôvodnení sťažnosti uviedol:3.1. Súd pri posudzovaní naplnenia či nenaplnenia podmienok na moje podmienečné prepustenie
argumentoval výlučne skutočnosťami, ktoré si z kompletného dokazovania vybral a ktoré mu vyhovovali
do odôvodnenia výroku napadnutého uznesenia (t. j. skutočnosti, ktoré pôsobia výlučne v môj

neprospech). Súd síce v popisnej časti odôvodnenia (na str. č. 2 - 11 napadnutého uznesenia) spomenul
aj skutočnosti, ktoré naopak preukazovali splnenie zákonných podmienok na moje podmienečné
prepustenie (t. j. skutočnosti, ktoré vyplývali jednak z mojich písomných podaní a tiež aj skutočnosti,
ktoré vyplývali z vykonaného dokazovania), avšak tieto skutočnosti pri hodnotení skutkového stavu (t.
j. na str. č. 12 - 13 napadnutého uznesenia) vôbec nevzal na vedomie, vôbec sa týmito skutočnosťami

nezaoberal, nehodnotil ich, nevykonal ich posúdenie samostatne a v súhrne so skutočnosťami, ktoré
naopak jednostranne na vedomie vzal a ktoré pôsobili výlučne v môj neprospech. Už len táto skutočnosť
sama osebe odôvodňuje rozpor napadnutého uznesenia s ustanovením § 2 ods. 12 TP a aj rozpor s čl.
46ods.1ÚstavySR,nakoľkotakýtopostupsúdu,kedysúdprisvojomrozhodovaníabsolútneodignoruje
dôkazy v prospech jednej zo strán konania, je konaním porušujúcim právo na súdnu ochranu, a teda
už len táto skutočnosť je sama osebe skutočnosťou odôvodňujúcou potrebu zrušenia napadnutého

uznesenia.
3.2. Časový predpoklad na moje podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je splnený
odo dňa 24.02.2024, t. j. ku dňu rozhodovania súdu a aj k dnešnému dňu už takmer dva roky, počas
ktorých som nežiadal rozhodnúť o mojom podmienečnom prepustení práve z toho dôvodu, že som si
sám uvedomoval, že v rámci mojej resocializácie a dosiahnutia podmienok na vedenie riadneho života

na slobode môžem ešte vo výkone trestu odňatia slobody dosiahnuť konkrétne dôležité „míľniky“, ako
napr. absolvovanie resocializačných programov „Vníma i Teba“ a „Šanca na návrat“, absolvovanie tzv.
„Výstupného oddielu“ a dokončenie úplného stredoškolského vzdelania s maturitou na Arcibiskupskom
gymnáziu biskupa P. Jantauscha v Trnave. V tomto smere je veľmi dôležitou skutočnosťou aj to, že
koniec môjho trestu je stanovený na úplný začiatok roka 2028 (09.01.2028), t. z. že do uplynutia

celej dĺžky trestu mi zostávajú cca 2 roky. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnej dobe mi je možné v
prípade podmienečného prepustenia určiť skúšobnú dobu s primeranými povinnosťami, ktorej dĺžka
môže presahovať dokonca o takmer 5 rokov moment môjho riadneho prepustenia z výkonu trestu
(dňa 09.01.2028) a je mi možné nariadiť probačný dohľad cca o jeden rok presahujúci lehotu na
moje prepustenie v riadnom termíne (v rámci ktorého mi môže súd taktiež stanoviť ďalšie primerané

obmedzenia alebo povinnosti uvedené v ustanovení § 68 ods. 1 TZ, čo v prípade môjho prepustenia v
riadnom termíne nebude možné). V tomto smere dávam do pozornosti sťažnostnému súdu, že Ústav na
výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou v mojom hodnotení k návrhu na podmienečné
prepustenie zo dňa 10.09.2025 odporučil moje podmienečné prepustenie a to dokonca bez uloženia
primeraných obmedzení a povinností (viď posledný odsek na str. č. 4 hodnotenia zo dňa 10.09.2025)

a znalec Mgr. Karol Zabák vo svojom znaleckom posudku č. 22/2025 v závere (bod č. 3) k časti o
resocializačnej prognóze uviedol, že „Resocializačná prognóza je mierne priaznivá za predpokladu
zabezpečenia stabilného sociálneho zázemia, pokračovania v pracovných a vzdelávacích aktivitách a
udržania kontaktov s podporným sociálnym prostredím (rodina, spoločenstvo).“ (str. č. 17 označeného
znaleckéhoposudku).Zabezpečenievšetkýchpodmienokpriaznivéhovýhľaduresocializačnejprognózy

uvádzaných znalcom (bývanie, práca, štúdium, existencia rodinnej podpory a rodinného prostredia,
aktivity v duchovnej sfére, záujmy a aktivity v oblasti tlače, osvety, hudby a aj riadenia kolektívu) som
v konaní o mojom návrhu na podmienečné prepustenie preukázal a povinnosť a prísnu kontrolu ich
dodržiavania je možné dosiahnuť uložením primeraných obmedzení a povinností, a to dokonca v dobe,
ktorá bude ešte minimálne o jeden rok presahovať okamih môjho prepustenia v riadnom termíne, teda

mojím podmienečným prepustením mi môže štát určiť spôsob môjho vedenia života (a získať kontrolu
nad plnením obmedzení a povinností) ešte po uplynutí jedného roka potom, čo by som bol prepustený
na slobodu v riadnom termíne. Preto ak súd konštatuje, že som síce splnil časovú podmienku na moje
podmienečné prepustenie, avšak nedávam záruku vedenia riadneho života na slobode, pretože vraj
moja resocializácia je splnená len v kontrolovanom prostredí, potom za predpokladu, že „štát“ môže pri

mojej osobe vytvoriť prísnejšie kontrolované prostredie ešte o rok dlhšie, ako tomu bude v termíne môjho
riadnehoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobody,potomztohtopohľadunedávavýroknapadnutého
uznesenia žiadny logický zmysel.
3.3. Do ÚVTOS Banská Bystrica -Kráľová som bol premiestnený pred 12-timi rokmi a tri disciplinárne
tresty mi boli uložené následne v rokoch 2013, 2014 a 2017, t. z. ide o obdobie pred viac ako 8-mimi

rokmi. Pred týmto obdobím som bol vo väzbe a následne v ÚVTOS Ilava a v ÚVTOS Žilina a v každom
z týchto troch ústavov bolo moje správanie a aj vystupovanie na požadovanej úrovni (viď prvá strana
môjho hodnotenia z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 10.09. 2025). K previneniam v ÚVTOS
Banská Bystrica - Kráľová uviedol samotný ústav v mojom hodnotení nasledovné: „,Pedagogickýmpôsobením sa postupom času správanie zastabilizovalo, odsúdený si začal uvedomovať svoje zlyhania
a svoje správanie upravil smerom k požadovanému. V Ústave Kráľová si vzorným plnením svojich
ďalších povinností vytvoril podmienky na zahladenie disciplinárnych trestov. V kolektíve odsúdených

bol znášanlivý, konflikty nevyvolával. Vo svojich osobných veciach udržiaval poriadok na požadovanej
úrovni. Funkciou z radov odsúdených bol poverený ako vedúci izby, povinnosti vyplývajúce mu z funkcie
si plnil k spokojnosti nadriadených. “. Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že argument súdu, ktorý
som vyššie citoval, sa jednak vzťahuje na veľmi dávnu minulosť a jednak došlo od tej doby jednoznačne
k mojej náprave, čo konštatuje aj ústav v mojom hodnotení (viď posledný odsek na str. č. 1 hodnotenia

ústavu zo dňa 10.09.2025). V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že moje polepšenie po týchto
disciplinárnych trestoch skonštatoval aj Okresný súd Banská Bystrica, ktorý ma aj z tohto dôvodu dňa
15.06.2018 (rozhodnutím pod sp. zn. 4Nt/43/2018) preradil na ďalší výkon trestu odňatia slobody do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
3.4. Zároveň je potrebné k tejto problematike uviesť aj to, že v priebehu výkonu môjho trestu som
bol preradený z ústavu na výkon trestu odňatia slobody som stredným stupňom stráženia do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, v rámci ktorého mi dokonca bolo
umožnené samostatne opustiť tento ústav (viď príloha č. 1 k písomnému podaniu zo dňa 09.07.2025).
UŽ len záverom k tejto argumentácii súdu uvádzam, že súd skutočne nemôže pri posudzovaní môjho
polepšenia pričítať v môj neprospech aj nezvládnutie technológie výroby určitého výrobku (v tomto
prípade na pracovisku Rieker), navyše ak k takejto skutočnosti došlo pred viac ako 10-timi rokmi. Aj

táto skutočnosť preukazuje, že súd materiálne nehodnotil moje polepšenie, ale len paušálne a formálne
vypísal z môjho hodnotenia skutočnosti, ktoré sa javili ako také, ktorými by mohol odôvodniť výrok
napadnutého uznesenia.
3.5. Ako ďalší argument odôvodňujúci výrok napadnutého uznesenia použil súd nasledovné tvrdenie:
„Bol len trinásť krát disciplinárne odmenený, napriek tomu, že je vo výkone trestu odňatia slobody

vrátane výkonu väzby od 09.07.2012.“ (viď piaty odsek na str. č. 12 napadnutého uznesenia). Uvedené
tvrdenie súdu je však svojvoľné, všeobecné, bez akéhokoľvek vysvetlenia, prečo považuje súd počet
mojich odmien za nedostatočný. Súd pritom vôbec neskúmal, či existuje objektívny dôvod, prečo som
mal toľko odmien, koľko som mal. Z odôvodnenia súdu nie je možné ani zistiť, koľko odmien považuje
súd za dostatočný a prečo. K uvedenej problematike uvádzam, že počas môjho výkonu trest odňatia

slobody som (najmä v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou) denným spôsobom študoval gymnázium a z
uvedeného dôvodu som nebol zaradený do práce. Z uvedeného dôvodu som dostával odmeny spravidla
len jeden krát do roka, a to na záver školského roka. V prípade, že by som neštudoval a bol by som
zaradený do pracovného procesu, celkom iste by som dokázal získať viac odmien, ktoré sú v takom
prípade udeľované celoročne anie sú viazané na úspešné ukončenie školského roka. V tejto súvislosti

je preto potrebné vziať na vedomie najmä celkové hodnotenie z gymnázia, ktoré som absolvoval (viď
napríkladmailriaditeľkygymnázia,prílohač.2knávrhunapodmienečnéprepusteniezodňa18.11.2024,
viď aj vysvedčenie o maturitnej skúške a k tomu prislúchajúce hodnotenie mojej osoby, príloha č. 1 k
písomnému podaniu zo dňa 22.07.2025).
3.6. Tieto skutočnosti však súd nebral na vedomie a nehodnotil ich v kontexte množstva disciplinárnych

odmien, len paušálne a bez vysvetlenia skonštatoval, že 13 disciplinárnych odmien je málo. Takéto
paušálne závery súdu je potrebné odmietnuť a navyše súd ani nevysvetlil, čo som mal robiť inak, aby
súd mohol považovať množstvo udelených odmien za dostatočné a nevysvetlil ani to, čo by som mal v
tomto smere v budúcnosti robiť inak, čo je mimochodom samostatný dôvod na zrušenie napadnutého
uznesenia.

3.7. Zároveň aj samotný súd skonštatoval, že všetky disciplinárne tresty mám zahladené (a mal
som ich zahladené už aj pred úspešným absolvovaním významných resocializačných programov).
Mám za to, že z tohto dôvodu ani nie je možné brať tieto disciplinárne previnenia pri hodnotení
môjho polepšenia na vedomie. Inštitút zahladenia disciplinárneho trestu má rovnaký účel, a totožnú
podstatu ako inštitút zahladenia odsúdenia. Oba smerujú k vytvoreniu právneho stavu, v ktorom sa

na postihnutého hľadí, akoby mu disciplinárny trest alebo trestné odsúdenie neboli nikdy uložené. Ak
by zahladenie disciplinárneho trestu nemalo mať tento účinok, strácalo by svoju normatívnu funkciu a
stávalo by sa formálnym, fakticky neaplikovateľným inštitútom. zahladený disciplinárny trest nesmie byť
na ťarchu odsúdeného pri posudzovaní jeho správania, a teda ani pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení. Zákonodarca týmto jednoznačne vylučuje možnosť, aby zahladený trest mal akýkoľvek

negatívny vplyv na moje súčasné alebo budúce hodnotenie. Je potrebné vychádzať z toho, že v
súčasnostinemámevidovanéžiadnedisciplinárnetresty,ktorébybolomožnéprávnezohľadňovať.Moje
správanie vo výkone trestu je hodnotené ako bezproblémové a disciplinované, čo podporuje záver o
splnení materiálnych podmienok podľa ustanovenia § 66 ods. 1 TZ. Samotná existencia disciplinárnychtrestov v minulosti nepredstavuje prekážku konštatovania mojej resocializácie, pokiaľ by boli tieto tresty
zahladené. Práve fakt zahladenia je dôkazom (tak, ako som to citoval z môjho hodnotenia ústavom),
že som splnil podmienky stanovené ústavom, preukázal som zmenu postoja a už v priebehu výkonu

trestu som si osvojil požiadavky na riadne správanie. Táto skutočnosť podporuje záver, že v súčasnosti
nemožno moju osobu hodnotiť negatívne, ale naopak, že som vytvoril reálne predpoklady pre úspešné
zaradenie sa do života na slobode.
3.8. Súd pri hodnotení toho, či došlo k môjmu polepšeniu alebo nie, argumentoval v napadnutom
uznesení aj nasledovne: „Správanie, vystupovanie ako aj plnenie si svojich povinností, od umiestnenia

odsúdeného do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je len na priemernej úrovni. “ (viď piaty odsek na str.
č. 12 napadnutého uznesenia). Takáto poznámka sa nachádza v predposlednom odseku na str. č. 2
môjhohodnoteniaústavomzodňa10.09.2005.Ktomutojevšakpotrebnédodať,žeústavtútopriemernú
úroveň neohodnotil slovíčkom „len“ tak, ako to vykonal súd, pričom samotnú priemernú úroveň vyjadrenú
ústavom je potrebné vyhodnotiť jednak v súhrne s ďalším údajmi o mojej osobe uvedenými v tom istom
odseku a ktoré nadväzujú na tento záver a tiež je potrebné tento záver zhodnotiť aj k aktuálnemu

obdobiu, teda k obdobiu po absolvovaní významných resocializačných programov a výstupného
oddielu a k obdobiu rozhodovania súdu. Ďalšie vety nadväzujúce na skonštatovanie priemernej úrovne
správania sa popisujú aj vzorné plnenie si mojich povinností, rešpektovanie príkazov a nariadení
príslušníkov ústavu, zachovávanie zásad slušného správania sa, dodržiavanie osobnej aj kolektívnej
hygieny, dodržiavanie ustrojenosti a poriadku v osobných veciach, vyhýbanie sa konfliktným situáciám a

zastávanie významných funkcií v samospráve odsúdených pre oblasť disciplíny a poriadku, ktoré plním
k spokojnosti nadriadených. K aktuálnemu obdobiu, teda k obdobiu po mojom absolvovaní významných
resocializačných programov a výstupného oddielu je možné odcitovať zo záverov znalca Mgr. Karola
Zabáka: „V súčasnosti je jeho režimové správanie v ústave hodnotené ako dobré, disciplinárne tresty
má zahladené, opakovane bol disciplinárne odmeňovaný za študijné a záujmové aktivity. “ (bod č. 2

záverov znalca, str. č. 17 znaleckého posudku).
3.9. Súdom konštatovaný záver o menej priaznivej resocializačnej prognóze a strednom riziku recidívy
pochádzal len z vyhodnotenia tabuľkovej metodiky ÚVTOS (CRA — viď posledný odsek na str.
č. 3 hodnotenia ústavu zo dňa 10.09.2025). Na základe zohľadnenia ďalších okolností a najmä
mojej osobnosti ÚVTOS odporučil moje prepustenie a to dokonca bez uloženia primeraných opatrení

a povinností. Následne vykonal moje vyšetrenie (t. j. materiálne posúdenie miery resocializačnej
prognózy) znalec Mgr. Karol Zabák, ktorý skonštatoval nasledovné: „Resocializačná prognóza je
mierne priaznivá za predpokladu zabezpečenia stabilného sociálneho zázemia, pokračovania v
pracovných a vzdelávacích aktivitách a udržania kontaktov s podporným sociálnym prostredím (rodina,
spoločenstvo). “ (bod č. 3 záverov znalca, str. č. 17 znaleckého posudku). Znalec Mgr. Karol Zabák

skonštatoval existenciu moje vlastnej motivácie k dodržiavaniu pravidiel, výrazný socializačný a
stabilizačný účinok, zmenu môjho postoja k životu a spoločnosti smerom k väčšej zodpovednosti
a uznávaniu morálnych a etických noriem. Znalec z hľadiska priaznivosti resocializačnej prognózy
skonštatoval pozitívne prognostické predpoklady za predpokladu zabezpečenia stabilného sociálneho
zázemia. Ústav na výkon trestu odňatia slobody dokonca vo viacerých po sebe idúcich hodnoteniach

navrhol moje podmienečné prepustenie, a to dokonca bez primeraných obmedzení a povinností.
Aj z týchto skutočností je zrejmé to, čo som už uvádzal na úvod tohto podania, a to že súd pri
odôvodňovaní svojho výroku si vybral len tie skutočnosti, ktoré boli vo vzťahu k mojej osobe negatívne
a vôbec materiálne nehodnotil komplexné naplnenie všetkých troch podmienok na moje podmienečné
prepustenie.

3.10. Súčasťou hodnotenia ústavu je aj odporúčajúci záver k môjmu podmienečnému prepusteniu (a
to dokonca v rozsahu bez uloženia primeraných povinností a opatrení). Táto skutočnosť je právne
a fakticky významná, pretože odporúčajúci záver nie je obligatórnou súčasťou hodnotenia podľa
ustanovenia $ 62 zákona o výkone trestu odňatia slobody. Ide o nadštandardné stanovisko, ktorým
ústav jasne deklaruje, že na základe vlastného poznania mojej osoby počas výkonu trestu nepovažuje

moje podmienečné prepustenie za rizikové. zabezpečenie všetkých podmienok priaznivého výhľadu
resocializačnej prognózy uvádzaných znalcom (bývanie, práca, štúdium, existencia rodinnej podpory
a rodinného prostredia, aktivity v duchovnej sfére, záujmy a aktivity v oblasti tlače, osvety, hudby a aj
riadenia kolektívu) som v konaní o mojom návrhu na podmienečné prepustenie preukázal a povinnosť
a prísnu kontrolu ich dodržiavania je možné dosiahnuť uložením primeraných obmedzení a povinností.

3.11. Súd považoval taktiež za problematické aj oslabenie väzenského režimu. Aj tu však musím
poukázať predovšetkým na to, že v priebehu celého môjho výkonu trestu k takémuto oslabovaniu režimu
dochádzalo (preradením zo stredného stupňa stráženia do minimálneho stupeň stráženia a dokonca až
po dočasné voľné opustenie ústavu), pričom v súvislosti s týmto uvoľňovaním režimu nedošlo z mojejstrany k žiadnej problematickej situácii. Navyše aj rozsah samotného uvoľnenia „väzenského režimu“ je
možné zo strany súdu riešiť uložením konkrétnych primeraných obmedzení a povinností.
3.12. K posudzovaniu tretej (materiálnej) podmienky — predpoklad riadneho vedenia života na slobode

- nad rámec vyššie uvedenej argumentácie dávam sťažnostnému súdu do pozornosti aj to, že z
absolvovaných programov a aktivít a z vyjadrení lektorov a psychológov je zrejmé, že som svoju trestnú
činnosť úprimne oľutoval a ľutujem ju aj v súčasnosti, mám k nej kritický postoj a je možné konštatovať
aj moju prevýchovu. Ako som už uviedol, koncom roka 2024 som úspešne absolvoval resocializačný
program „Vnímam i Teba“, kde bolo skonštatované, že primeraný tlak zvládam, mám skutočne kritický

postoj k trestnej činnosti (nielen k tej mnou spáchanej) a bol som pozitívne hodnotený aj z hľadiska
resocializačných predpokladov. Obdobné výsledky som preukazoval aj v programe „Šanca na návrat“,
bol som poučený o výkone ochranného dohľadu po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a dňa
10.12.2025 mi bolo umožnené samostatne opustiť ústav. Som prvotrestanou osobou, nikdy som pred
mojím odsúdením nebol súdne trestaný ani trestne Od počiatku trestného konania vedeného proti mojej
osobe som spáchanie skutku priznával, ľutoval som ho a z tohto dôvodu bol už pri mojom odsúdení

uplatnený odklon v trestnom konaní, kedy som bol uznaný za vinného na základe schválenia tzv. dohody
o vine a treste, ktorej predpokladom je uznanie viny z mojej strany, k čomu aj došlo. Dokonca som
bol tou osobou, ktorá spáchanie skutku oznámila polícii. V priebehu resocializačného procesu mi bolo
udelených 13 disciplinárnych odmien (za vzorný prístup k štúdiu, výsledky, prospech v škole, poriadok
v osobných veciach a dodržiavanie ústavného poriadku, vzorné vystupovanie, správanie, aktivity nad

rámec priemeru). Ku dňu 15.06.2018 som bol preradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, t. z. že aj v súčasnosti vykonávam trest v najnižšom možnom stupni
stráženia už cca 8 rokov. Na tomto stupni stráženia som absolvoval aj tzv. Výstupný oddiel. V priebehu
výkonu trestu odňatia slobody som získal výučný list v odboroch maliarstvo a stolárstvo a úspešne som
ukončil štúdium gymnázia s maturitou. Mám zabezpečené bývanie, aktívnu pomoc od rodiny, ktorá mi

ponúka aj záruku za dohliadanie nad vedením riadneho života (s ktorou sa súd ani nevysporiadal),
mám možnosť sa zamestnať, mám ponuku pomoci občianskych združení pri prípadnom hľadaní iného
zamestnania. Súd by preto mal prihliadať na moje súčasné správanie a perspektívy a nie na neaktuálne
skutočnosti z minulosti.
3.13. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mám za to, že som splnil všetky zákonné

podmienky na podmienečné prepustenie z VTOS, preukázal som polepšenie, a možno odo mňa
očakávať, že v budúcnosti budem viesť riadny život a preto žiadam, aby sťažnostný súd (Krajský súd v
Trnave) mojej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu vyhovel a aby sťažnostný súd rozhodol o mojom
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody so súčasným určením primeranej skúšobnej
doby a prípadným probačným dohľadom a za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností.

4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,

a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania

osťažnostiprotirozhodnutiuopokračovanívochrannomliečení,prepustenízochrannéholiečeniaalebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom
ústave podľa § 462.
5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,

preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť
podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
7. Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil tým, že formálnu podmienku, ktorá spočíva v tom, že
vykonával príslušnú časť trestu, z ktorého výkonu žiada podmienečne prepustiť, splnil.
8. K splneniu druhej zákonnej podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje svoje
polepšenie, a to schopnosťou viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, vrátane dodržiavania
všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak v danom prípade táto

podmienka nebola splnená. Prvostupňový súd uviedol, že z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce
nad Parnou vyplýva, že správanie, vystupovanie ako aj dodržiavanie stanovených noriem odsúdeným
v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová nebolo vždy na požadovanej úrovni, na odsúdeného boli
evidované negatívne poznatky za ktoré bol disciplinárne riešený uložením disciplinárneho trestu
tým, že prechovával porno časopis, nešetrne zaobchádzal so zvereným materiálom na pracovisku a
požičiavaním vecí osobnej potreby, z dôvodu nezvládnutia technológie práce bol z pracoviska s dozorom

Riekervyradený.Bollentrinásťkrátdisciplinárneodmenený,napriektomu,žejevovýkonetrestuodňatia
slobody vrátane výkonu väzby od 09.07.2012, naproti tomu bol päťkrát disciplinárne potrestaný, i keď
má tieto disciplinárne tresty aktuálne zahladené. Správanie, vystupovanie ako aj plnenie si svojich
povinností, od umiestnenia odsúdeného do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je len na priemernej úrovni.
Resocializačná prognóza je u neho vyhodnotená ako menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti

je stredné. K uvedenému záveru dospel prvostupňový súd napriek tom, že odsúdený aktuálne vykonáva
trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd sa preto
v tomto smere nestotožnil s konštatovaním riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, že by odsúdený
dôsledne plnil ciele stanovené programom zaobchádzania
9. Pokiaľ ide o splnenie tretej zákonnej podmienky, t. j. predpoklad, že odsúdený bude po podmienečnom

prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život a nebude sa dopúšťať opätovne
protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti, túto podmienku okresný súd vyhodnotil ako
nesplnenú. Skutočnosť, že či odsúdená osoba bude alebo nebude viesť riadny život po podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody možno iba odhadovať, resp. vysloviť v tomto smere
určitú prognózu, po vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa viažu k osobe

odsúdeného. Táto prognóza u odsúdeného, čo vyplýva z vyššie uvedeného hodnotenia, je menej
priaznivá, keď existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený nepovedie na slobode riadny život a
existuje pre spoločnosť riziko recidívy (u odsúdeného bolo vyhodnotené stredné riziko recidívy trestnej
činnosti).
10. Napriek tomu, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, je to za najzávažnejšiu

formu trestnej činnosti (obzvlášť závažný zločin). Pre takéto protispoločenské správanie, pre ktoré
je odsúdený aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, by v kontexte (súvislosti) ďalší zistených
skutočností, nepochybne nebolo dostačujúce ani podmienečne prepustenie odsúdeného, za súčasného
nariadenia probačného dohľadu nad odsúdeným a ustanovenia mu primeraných obmedzení alebo
povinností. Povaha trestného činu (obzvlášť závažného zločinu) spáchaného odsúdeným, pre ktorý

je aktuálne vo výkone trestu spolu s ďalšími zistenými okolnosťami vo vzťahu k osobe odsúdeného,
ako aj menej priaznivou resocializačnou prognózou, nedávajú dostatočnú záruku, že by odsúdený v
prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, viedol na slobode riadny
život. Je to odôvodnené tým, že odsúdenému bolo uložených len trinásťkrát disciplinárnych odmien,
počas jeho výkonu trestu odňatia slobody vrátane výkonu väzby boli zaznamenané aj konkrétne

nedostatky (prechovával porno časopis, nešetrne zaobchádzal so zvereným materiálom na pracovisku,
požičiaval si veci osobnej potreby v rozpore s ústavným poriadkom, nedovolene sa kontaktoval s inou
osobou formou telefonovania presmerovaním hovorov, bol pozitívne testovaný na kokaín), pričom v
ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody je jeho správanie,
vystupovanie i plnenie si svojich povinností iba na priemernej úrovni. Vo vzťahu k osobe odsúdeného a

jeho resocializačnej prognóze je potrebné prihliadnuť i na právne relevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli
zo znaleckého skúmania. U odsúdeného sú prítomné aj fantazijné úniky a sklon k symbolickému a
obraznému spracovaniu reality, čo vyústilo do idealizácii budúcnosti a k sebaprezentácii svojej osoby v
pozitívnom svetle. Predstavy odsúdeného ohľadom jeho ďalšieho pracovného i súkromného života na
slobode sú preto skreslené, pričom v tomto smere je nevyhnutné poukázať aj na to, že odsúdený je dlhé

roky vo výkon trestu odňatia slobody. Správanie odsúdeného v súlade s právnymi normami na slobode je
v súčasnosti možné zabezpečiť len stabilným sociálnym, ale aj rodinným zázemím, čo bude do značnej
miery eliminované, ak by nastúpil na výkon práce do zahraničia. Možno síce aktuálne konštatovať
zníženú aktivitu agresívnych tendencií u odsúdeného, ale sebaregulačné mechanizmy sú naterazposilnené vplyvom väzenského režimu, dlhodobého pedagogického pôsobenia a vlastnej motivácie k
zlepšeniu. Tieto agresívne tendencie sú závislé od externých štruktúr a budú v menej kontrolovanom
prostredí (t. j. na slobode pozn. predsedu senátu), oslabené. Odsúdený verbálne prejavuje kritický postoj

k trestnej činnosti, ale jeho hodnotová orientácia bola v minulosti labilná a pod vplyvom skupiny alebo
okamžitých potrieb mohla viesť k rizikovému správaniu. Treba tiež prihliadnuť na rizikové faktory (minulé
impulzívne a afektívne reakcie pri riešení konfliktov, nižšia frustračná tolerancia, sexuálne pudové
zameranie), ktoré vo výkone trestu nebolo možné overiť. V prípade odsúdeného je teda resocializačná
prognóza menej priaznivá a je možné zhodnotiť, že výkon trestu na odsúdeného nepôsobí doposiaľ

dostatočne takým výchovným vplyvom, aby bol schopný viesť na slobode riadny život.
11. Prvostupňový súd uzavrel, že v jeho prípade prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti
pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Niet prečo sa rozumne domnievať, že podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splní svoj zákonom sledovaný účel. Ani samotné aktuálne
správanie sa odsúdeného vo výkone trestu, dosiahnuté vzdelanie, prísľub do zamestnania a jeho
aktívne vyhľadávanie a sociálne zázemie spojené s prísľubom bývania zo strany najbližšej rodiny

odsúdeného, nie je dostatočné na to, aby mohol okresný súd konštatovať, že odsúdený sa bude správať
v súlade so zákonom aj na slobode (mimo ústavu na výkon trestu), t. j. mimo „brán väznice.“ V prípade
odsúdeného ide o človeka, ktorý s prihliadnutím na jeho charakterové črty, správanie počas celého
výkonu trestu odňatia slobody spolu s výkonom väzby, neodôvodňuje prijať skutkový záver, že by v
prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nepáchal ďalšiu trestnú činnosť.

12. Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel sťažnostný súd k záveru, že napadnuté uznesenie
je založené na nesprávnej aplikácii skutočností, ktoré boli zistené z vykonaného dokazovania.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zistil všetky relevantné skutočnosti,
ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného, avšak tieto zistené skutočnosti čiastočne
nesprávne vyhodnotil.

13. Prvostupňový súd správne zistil, že zákonná podmienka, ktorá spočíva v tom, že odsúdený
vykonával príslušnú časť trestu odňatia slobody, z ktorého žiada podmienečne prepustiť, bola splnená.
14. Na druhej strane nesprávne vyhodnotil skutočnosti, ktoré sa viažu k splneniu druhej zákonnej
podmienky (prvej materiálne podmienky), ktorou je preukázanie polepšenia plnením svojich povinností
a svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody.

15. Je potrebné súhlasiť s námietkami odsúdeného, ktoré uviedol vo svojej sťažnosti proti napadnutému
uzneseniu, že prvostupňový súd nevyhodnotil skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania
komplexneazároveňsaneodôvodnenesústredilibanaskutočnosti,ktorévyznievajúvjehoneprospech.
16. Povinnosťou prvostupňového súdu bolo pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nezaujatým spôsobom prihliadnuť na všetky skutočnosti,

ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o tomto návrhu. Prvostupňový súd však buď prehliadal
alebo neodôvodnene marginalizoval skutočnosti, ktoré sa týkajú pozitívnych aspektov správania sa
odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a snahy, ktorú vyvinul v rámci programu resocializácie.
Zo všetkých skutočností, ktoré uvádzal odsúdený v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
uznesenia, vyplýva, okrem iného, že odsúdený sa snaží zabezpečiť si po skončení výkonu trestu odňatia

slobody také podmienky na svoj ďalší život, ktoré by mu umožňovali viesť po prípadnom podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody taký život, aby sa nedopúšťal ďalšieho porušovania právnych
noriem a zabezpečoval si prostriedky na svoje živobytie z legálnych príjmov. Tento aspekt a konania
odsúdeného prvostupňový súd bezdôvodne pri svojom rozhodnutí nezohľadňoval.
17. Rovnako bolo chybou úvah prvostupňového súdu, keď nedal do súvislosti správanie sa odsúdeného

vo výkone trestu odňatia slobody (vrátane absolvovania rôznych resocializačných projektov a
doplnkového štúdia) s tým, že odsúdený je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa názoru
tunajšieho súdu takáto súvislosť svedčí v prospech záveru, že správanie sa odsúdeného vo výkone
trestuodňatiaslobody,ktorýmdeklarujesnahuorozvojvlastnejosobnosti,niejesprávanímneúprimným,
robeným iba so zámerom, aby navodil dojem o svojom polepšení. Tento názor súdu korešponduje aj so

závermi znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie, z ktorého si prvostupňový súd vybral opäť len
závery,ktorévyznievajúnepriaznivovočisnaheodsúdenéhodosiahnuťsvojepodmienečnéprepustenie.
Pozitívne stránky záverov znaleckého dokazovania, ktoré sa týkajú jeho resocializácie, prvostupňový
súd vo svojom uznesení neuviedol a ani nevyhodnotil v prospech odsúdeného.
18. Za chybu možno považovať aj ten záver prvostupňového súdu, že počet dosiahnutých

disciplinárnych odmien je malý. Prvostupňový súd nijako neuvádza, akými predstavami sa riadil,
keď vyslovil tento názor. Vo všeobecnosti nemožno určiť, aký počet disciplinárnych odmien by mal
byť dostatočný, aby bolo možné vysloviť záver, že tieto preukazujú polepšenie sa odsúdeného vo
výkone trestu odňatia slobody. V tomto konkrétnom prípade je potrebné prihliadnuť nielen na početdisciplinárnych odmien, ale aj na ďalšie správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorým sa snažil o svoju resocializáciu a ktoré zahrňujú jednak nekonfliktné správanie sa v kolektíve,
vykonávanie funkcie z radov odsúdených, záujem o ďalšie vzdelávanie, ktoré dokončil získaním

výučného listu a neskôr aj úspešnou maturitnou skúškou. Vyhodnotením všetkých týchto aspektov
správania sa odsúdeného vo vzájomných súvislostiach, možno dospieť k záveru, že z tohto pohľadu
preukázal vo výkone trestu odňatia slobody polepšenie.
19. Prvostupňový súd opakovane poukazoval na disciplinárne tresty, ktoré boli odsúdenému uložené
počas výkonu trestu odňatia slobody. Ide o skutočnosť, ktorú bezpochyby treba brať do úvahy a ktorá

má význam pre hodnotenie správania sa odsúdeného. Rovnako má však význam, ktorý prvostupňový
súd nedôvodne marginalizoval, že všetky disciplinárne tresty boli odsúdenému zahladené a to práve na
základejehozlepšenéhosprávania,ktorénastalopopedagogickompôsobenínaodsúdeného.Pozitívny
vývoj v správaní sa odsúdeného v plnení jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody, sa premietol
do rozhodnutia o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, keď bol v roku 2018 preradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Aj toto rozhodnutie o zmene

spôsobu výkonu trestu odňatia slobody je potrebné brať do úvahy ako prejav pozitívneho vývoja jeho
resocializácie vo výkone trestu odňatia slobody.
20. K možnosti, aby odsúdený po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
viedol riadny život, podľa názoru tunajšieho súdu významne prispieva aj aktivita odsúdeného, ktorý sa
kontaktuje všetkými dostupnými formami s matkou a starým otcom, vzťahy v rodine sú harmonické a o

odsúdeného rodina prejavuje záujem. Je teda zrejmé, že aj za pomoci rodiny si môže odsúdený na
slobode vytvoriť podmienky k tomu, aby mohol viesť riadny život.
21. Skutočnosť, že odsúdený si vykonáva trest odňatia slobody za spáchanie obzvlášť závažného
zločinu vraždy, sama o sebe neznamená, že by mal byť odsúdený diskvalifikovaný z možnosti
podmienečného prepustenia. Nakoľko v jeho prípade ide o prvé odsúdenie a do skončenia výkonu

trestu odňatia slobody mu zostávajú menej ako 2 roky, nie je ani charakter trestného činu, pre
ktorého spáchania je odsúdený aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, v tomto konkrétnom prípade
prekážkou, ktorá by bránila jeho podmienečnému prepusteniu. Závažnosť trestnej činnosti je možné
zohľadniť pri rozhodnutí o podmienečnom prepustení v tom, že je mu určená dlhšia skúšobná doba a
zároveň nariadený probačný dohľad.

22. Podľa názoru tunajšieho súdu skutočnosti, ktoré vyplývajú z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody k návrhu súdeného na podmienečné prepustenie, preukazujú splnenie tej
materiálnej podmienky, ktorou je preukázanie polepšenia plnením povinností a správaním vo výkone
trestu odňatia slobody. V sociálnej sfére si udržia kontakt s rodinnými príslušníkmi. Jeho polepšeniu
svedčí aj skutočnosť, že stanovené ciele programu zaobchádzania plní.

23. S poukazom na vyššie uvedené závery, dospel tunajší súd k rozhodnutiu o potrebe zrušenia
napadnutého uznesenia.
24. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané pred prvostupňovým súdom, mohol tunajší súd v
opravnom konaní sám posúdiť splnenie zákonných podmienok na rozhodnutie návrhu odsúdeného na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

25. Pri komplexnom zhodnotení všetkých uvedených útočnosti je možné konštatovať, že náprava
odsúdeného čiastočným výkonom trestu odňatia slobody, bola dovŕšená do takej miery, že je možné
ho podmienečného prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, pri súčasnom uplatnení ustanovenia
§ 68 ods. 1 Trestného zákona o nariadení probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia. V prípade osoby odsúdeného ako páchateľa obzvlášť závažnej

trestnej činnosti, na ktorého bolo po prvýkrát spôsobené výkonom trestu odňatia slobody, je možné
logicky predpokladať, že zvyšok vykonania uloženého trestu nie je v jeho prípade nevyhnutný. Za
účelom dovŕšenia nápravy súd rozhodol o stanovení skúšobnej doby v maximálnom trvaní 7 rokov a
nariadením probačného dohľadu rovnako v maximálnom trvaní 3 roky, v zmysle ustanovení § 68 ods. 1
Trestného zákona. Na posilnenie účelu podmienečného prepustenia mu súd stanovil aj zákaz požívania

alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie a rovnako aj zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.