Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 78Ek/311/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124369790
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Lehocký
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124369790.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Senec, so sídlom Mierové nám.
14/8, 903 01 Senec, IČO: 00305065, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X,
XXX XX D., právne zast.: JUDr. Alexandra Machanová, advokátka, so sídlom Mierové námestie 19, 903
01 Senec, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 575,70 eura a trov exekúcie, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Libor Samec, so sídlom exekútorského úradu E. X, XXX XX E., pod č. 146EX 129/21,

rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním návrhu povinného na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.09.2024 domáhal od
povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 575,50 eura, na základe exekučných titulov –
RozhodnutievydanéMestomSenecč.k.23801/2020/1zodňa18.05.2020,RozhodnutievydanéMestom
Senec č.k. 23801/2021/1 zo dňa 17.05.2021, Rozhodnutie vydané Mestom Senec č.k. 23801/2022/1
zo dňa 05.05.2022, Rozhodnutie vydané Mestom Senec č.k. 23801/2023/1 zo dňa 24.04.2023 (ďalej
len „exekučné tituly“).

2. Poverením zo dňa 04.09.2024 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Libor
Samec, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, ktorý ju vedie pod č. 146EX
129/21 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Upovedomenie o začatí exekúcie č. 146EX 129/21 bolo povinnému doručené dňa 10.09.2024. Návrh

na zastavenie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 28.10.2025. Návrh na zastavenie exekúcie bol
podaný po zákonom stanovej 15-dňovej lehote a nemá odkladný účinok.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že je dôchodcom s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom, ktorý je ovplyvňovaný aj zlou finančnou situáciou. Povinnému je zrážaná suma
52,07 eura pričom len mesačný úrok predstavuje sumu 82,21 eura. Podľa povinného dlh nie je možné

splatiť, nakoľko neustále narastá. Na záver požiadal o zastavenie exekúcie.

5. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie podaním zo dňa 05.11.2025.
Oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, aka. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b. exekučný titul bol zrušený,
c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e. je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,

ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak
a. ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3,
b. ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je

neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť,
c. prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie
o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého
je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu
vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného

titulu.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na

jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaný z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním

vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu“.

13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh nazastavenie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti
exekučnému titulu. Návrh na zastavenie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí,

musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je
vhodné aby návrh na zastavenie obsahoval a návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených
skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené
exekučného konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

14. Zároveň nemožno opomenúť skutočnosť, že predmetné námietky povinný mohol podať len v
rámci lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. V danom prípade bolo
preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2
Exekučného poriadku, v čoho dôsledku podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku mohol namietať len
tie okolnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Pri návrhoch
na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu

(§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na
zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy
podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí
tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia
ozačatíexekúcie,ktorémuzákonpriznávaodkladnýúčinok vzmysle§61kods.2Exekučnéhoporiadku,

môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu,
a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku
podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať
len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným

účinkom, a v prípade ak bol podaný po skoršom návrhu na zastavenie exekúcie môže namietať len
skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy
exekučného konania účinnej od 01.04.2017 a tejto zásady je včasné podávanie procesných úkonov,
ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú
podané oneskorene. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená

včas, súd v exekučnom konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou
skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť
účastníkov za svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
112/2022 zo dňa 16.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023

z 21.02.2023).

15. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dodáva, že v konaní nie je vymáhaný úrok tak
ako to tvrdí povinný. V tomto exekučnom konaní je vymáhaná len istina vo výške 575,50 eura.
Nemajetnosť resp. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie sú dôvodom pre zastavenie exekúcie.

Zisťovanie majetkových pomerov je v kompetencií súdneho exekútora. V prípade, že v priebehu 5
rokov súdny exekútor nezistí žiaden exekvovateľný majetok, vydá upovedomenie o zastavení exekúcie
v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

16. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrením

oprávneného konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal
žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods.
3 Exekučného poriadku, mohol v ňom namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej

lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd nad rámec uvedeného preskúmal dôvody
namietané v predmetnom návrhu povinného na zastavenie exekúcie avšak musí konštatovať, že ide
o dôvody, ktoré nezakladajú zastavenie exekúcie. Súd má na základe uvedeného za dostatočne
preukázané, že sa exekúcia vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu
a povinný nepreukázal žiadny dôvod na jej zastavenie, ktorý by nastal po uplynutí 15-dňovej lehoty,

ba ani dôvod, ktorý by mal za následok zastavenie exekúcie keby bol tento návrh podaný v zákonnom
stanovenej lehote.18. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne
skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2
Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného

poriadku ako nedôvodný zamietol.

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej
polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o
výkonrozhodnutiaaleboexekúciu,prevzatieaprípravuzastúpenia,návrhnazačatiekonania,vyjadrenie
k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému
odvolaniu.

23. Oprávnený si neuplatnil nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, preto súd rozhodol tak, oprávnenému voči povinnému nárok na
náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.