Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010836
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4325010836.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona o sťažnosti
odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 10.12.2025, sp. zn. 2Pp/40/2025, na
neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 24. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/,
odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného

súdu Prievidza sp. zn. 2T/67/2023 zo dňa 04.11.2024, právoplatným v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/9/2025 zo dňa 30.04.2025.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa založil na tom, že napriek tomu, že odsúdený splnil formálnu podmienku
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tým, že dňa 04.11.2025 vykonal polovicu z
uloženého šesťmesačného trestu odňatia slobody, nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok, pretože

svojím správaním a plnením povinností v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal
polepšenie, a zároveň od neho nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Tento
svoj rezultát súd I. stupňa podložil hodnotením riaditeľa ÚVTOS Želiezovce na odsúdeného, podľa
ktorého správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni. V jednom prípade
obžalovaný dňa 14.11.2025 porušil ústavný poriadok tým, že bol účastníkom fyzického konfliktu so
spoluodsúdeným, za čo bol disciplinárne potrestaný celodenným umiestnením do uzavretého oddielu

na dobu 5 dní, v druhom prípade bol disciplinárne potrestaný celodenným umiestnením do uzavretého
oddielu na 10 dní pre odmietnutie splniť príkaz príslušníka zboru byť ubytovaný v určenom oddiele. Ďalej
ústav poukázal na to, že ku spáchaniu trestnej činnosti odsúdený nezaujíma kritický postoj, doteraz
si od nastúpenia do výkonu trestu odňatia slobody dňa 04.08.2025 nevytvoril podmienky na udelenie
disciplinárnej odmeny. Ústav vyhodnotil, že hoci resocializačná prognóza je u odsúdeného priaznivá
a riziko recidívy trestnej činnosti je nízke, ústav neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného

z výkonu trestu odňatia slobody. Súd I. stupňa, vychádzajúc z charakteru trestnej činnosti, pre ktorú
odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ako aj z jeho sklonov k páchaniu druhovo
rovnakej trestnej činnosti (opakovane bol súdený za majetkovú trestnú činnosť) vyhodnotil, že odsúdený
je špeciálnym majetkovým recidivistom, u ktorého nie je záruka, že by sa, po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody, opätovne nedopustil trestnej činnosti. Uvedené súdu I. stupňa vyplynulo aj
zodpisuregistratrestov,podľaktoréhosaodsúdenýdoposiaľdostaldorozporusozákonompätnásťkrát,

dopúšťal sa rôznorodej trestnej činnosti, opakovane spáchal trestné činy krádeže, ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky, marenia výkonu úradného rozhodnutia, vydierania, porušovania domovejslobody, podvodu, poškodzovania cudzej veci, nebezpečného vyhrážania, výtržníctva a neoprávneného
prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky; z toho v šiestich prípadoch bol odsúdený na
nepodmienečný trest odňatia slobody, v dvoch prípadoch sa v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia neosvedčil, a preto mu musel byť nariadený výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Súd I. stupňa poukázal aj na Centrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov, v ktorej má
odsúdený evidované tri záznamy, pričom raz išlo o priestupok proti majetku a dvakrát o priestupky proti
verejnému poriadku. Súd I. stupňa formálne deklarovanie ľútosti odsúdeného nad vlastným konaním
a snahy odsúdeného viesť riadny život, pracovať, neposúdil ako také, ktoré by mohli odôvodňovať iné

rozhodnutie vo veci. Podľa mienky súdu I. stupňa sú u odsúdeného zakorenené sklony k páchaniu
trestnej činnosti, k nerešpektovaniu právneho poriadku, základných noriem občianskej spoločnosti, k
neplneniuzákonnýchpovinností,apretobolopotrebné,abyodsúdenýcelýuloženýtrestodňatiaslobody,
ktorý mu končí 04.02.2026, vykonal. Súd I. stupňa nezabudol ešte dodať, že odsúdenému už bola zo
strany spoločnosti daná možnosť preukázať polepšenie, ukladané mu boli aj tresty alternatívne, v dvoch
prípadoch tresty s podmienečným odkladom, ktorých výkon mu musel byť nariadený. Súd I. stupňa

preto vyhodnotil, že u odsúdeného už uložený trest neplní resocializačnú funkciu, funkciu individuálnej/
generálnej prevencie, či morálneho odsúdenia, ale len funkciu ochrannú, kedy sa ďalším výkonom
trestu chráni okolitá spoločnosť. Súd I. stupňa skúmal aj možnosti podmienečného prepustenia v zmysle
ustanovenia § 68 odsek 1 Trestného zákona s nariadením probačného dohľadu nad odsúdeným za
súčasného ustanovenia primeraných obmedzení alebo povinností v zmysle § 51 odsek 3 a 4 Trestného

zákonaamalzato,žeaniuloženéprimeranéobmedzenia,čipovinnostibynedávalizáruku,žeodsúdený
by, po podmienečnom prepustení z výkonu testu odňatia slobody, viedol riadny život, a to s poukazom na
už uvedené okolnosti ako aj skutočnosti zistené o osobe odsúdeného. Pre súd I. stupňa pri rozhodovaní
preto zohrali významnú úlohu život odsúdeného pred nastúpením do výkonu trestu, okolnosti spáchanej
trestnej činnosti a opakované páchanie trestnej činnosti.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený sťažnosť, ktorú dodatočne
neodôvodnil. Z priebehu verejného zasadnutia, na ktorom sa prejednával návrh odsúdeného na jeho
podmienečné prepustenie tento tvrdil, že hodnotenie sa mu pokazilo, lebo bol napadnutý spoluväzňom.

Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto
výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu I.
stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom bol záver o tom,
že odsúdený splnil formálnu podmienku tým, že vykonal polovicu z uloženého trestu odňatia slobody vo
výmere šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/67/2023 zo dňa

04.11.2024, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/9/2025 zo dňa
30.04.2025 a že nevyhovel materiálnym podmienkam podmienečného prepustenia, ktorými sú podľa
§ 66 odsek 1 Trestného zákona, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie a zároveň sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, boli
opodstatnené, a to z tých istých dôvodov vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré

zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na správne a
úplné preto iba poukazuje a stotožňuje sa s nimi.

V súvislosti s nesplnením druhej podmienky na podmienečné prepustenie súd, nad rámec uvedeného
súdomI.stupňa,dodal,žeodsúdenýnielenžeopakovanerecidivuje,sedemkrátbolsúdenýzamajetkovú

trestnú činnosť, že jeho trestná činnosť trikrát presiahla územie Slovenskej republiky, ale už vo svojej
rannej mladosti sa stal páchateľom, keď v roku 2002 vo svojich 16-tich rokov bol odsúdený za trestný
čin krádeže, za čo už vtedy „dostal“ nepodmienečný trest odňatia slobody. Rovnako tak v roku 2003 bol
ako mladistvý odsúdený za trestný čin vydierania na 9-mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody.
O tom, že odsúdený sa nevie správať podľa pravidiel nielen na slobode, ale dokonca ani v prísnych

podmienkach stanovených ústavom, svedčil aj fyzický konflikt so spoluväzňom (čo napokon odsúdený
aj priznal), za ktorý musel byť kárne riešený.Takto doplňujúc osobnostnú charakteristiku odsúdeného sťažnostný súd, zhodne s názorom súdu I.
stupňa, nevidel u odsúdeného žiadnu šancu na jeho úspešný návrat do života na slobode po jeho izolácii
vo výkone trestu, na jeho zaradenie sa medzi riadne žijúcich spoluobčanov a ani snahu o polepšenie

sa, pretože na správanie odsúdeného všetky doterajšie odsúdenia nemali pozitívny dopad.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná. So zreteľom na uvedené preto nadriadený súd sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.