Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Benkovičová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých, Vyživovacie povinnosti a Rozvod

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/23/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204106
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125204106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň JUDr.

ĽubiceBundzelovejaMgr.AndreyHadnagyovej,vprávnejvecimanželky:A.B.,narodenáXX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, C. E. F., proti manželovi: G. H. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/
XX, C. E. F., štátny občan Českej republiky, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva: I. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako
rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána
Bottu 4, Trnava, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 40P/58/2025-48 zo dňa
15.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo
účastníkov konania rozviedol (I. výrok). Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky (II. výrok)
s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok
v bežných veciach (III. výrok), otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 500,- eur mesačne,
vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva

(IV. výrok). Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil (V. výrok) a o trovách rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VI. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 4, 5, §
25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“). Z dokazovania mal za
preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní spoločenský účel a nemožno od manželov
očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia, vzhľadom na odmietavý postoj manželky zotrvať

v manželskom zväzku. Tiež prvoinštančný súd zistil, že manželia spolu nehospodária, intímne sa
nestýkajú viac ako 4 roky a i keď sa pokúsil o odstránenie príčin rozvratu manželstva, ktoré je navyše
dobrovoľný zväzok 2 ľudí a nikoho nemožno nútiť zotrvať v ňom, mal za preukázaný odmietavý
postoj manželky v manželstve zotrvať, navyše ho opísala už len ako formálny, pričom manžel trval
na zachovaní manželstva a podmieňoval to tým, že v opačnom prípade sa odsťahuje zo Slovenska
a dcéra príde o otca. Podľa manželky je v ich domácnosti dusno, maloletá vidí, že sa neľúbia,
nerozprávajú sa, pričom manžel pripustil hlasnejšie rozprávanie a používanie aj iných výrazových

prostriedkov, vulgárne sa vyjadruje aj pred maloletou, čo odôvodňoval profesionálnou deformáciou
povolania krízového manažéra, avšak nebol ochotný rešpektovať slobodnú vôľu manželky, ktorá nemá
záujem žiť v spoločnej domácnosti s ním a zotrvať v manželstve, kričal aj na pojednávaní a jeho
prejav bol nátlakový s prvkami emočného vydierania manželky, a to aj 5 mesiacov po podaní návrhu,po niekoľkoročnom frustračnom spolužití nebol ochotný priznať neplnenie ani základnej biologickej
funkcie manželstva, keďže manželia sa niekoľko rokov intímne nestýkajú, ani sociálnej funkcie, keďže
dobrovoľnenetráviavoľnýčas,nekomunikujúanezdieľajúsvojevnútornéprežívanie.Manželkaprejavila

únavu z takéhoto spolužitia, nemala záujem o poradenstvo za účelom zachovania manželstva, pričom
ekonomickú stránku si manželia upravili, zohľadňujúc jednotlivé zmeny zárobkových pomerov, ktoré žitie
nemožnopovažovaťzaharmonickéspoločenstvonielenpremanželov,anipremaloletédieťa.Vzhľadom
na neplnenie účelu manželstva a najmä na postoj manželky nemožno očakávať obnovenie riadneho
spolužitia a za príčinu rozvratu prvoinštančný súd ustálil manželkou označenú narušenú povinnosť

rešpektovania a zachovávania vzájomnej dôstojnostivo vzťahu. Vzhľadom na postoj manžela k rozvodu,
nebol ochotný sa s matkou dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletej, pričom vo vzťahu
k starostlivosti o maloletú nie je schopný zabezpečovať výlučnú osobnú starostlivosť pre objektívne
prekážky a najmä nepriaznivý zdravotný stav, ktorý ho diskvalifikuje aj z iných foriem starostlivosti
o maloletú, s ktorou styk nežiadal upraviť, keďže matka mu v tom nebráni a má s dcérou dobrý
vzťah, nerozporoval výdavky vyčíslené matkou na maloletú celkovo v sume 700,- eur mesačne, preto

súhlasil s určením výživného vo výške 500,- eur mesačne, keďže aj počas rodičovskej dovolenky
manželke prispieval sumou pôvodne 2 000,- eur mesačne na domácnosť a po jej zamestnaní sa túto
sumu znížil na sumu 1 000,- eur mesačne, s výživným vo výške 500,- eur mesačne súhlasil. Príjem
manžela prvoinštančný súd ustálil v sume 3 454,33 eura z lustrácie Sociálnej poisťovne SR, pričom otec
vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť ako podnikateľ evidovaný na Živnostenskom úrade v Českej

republike a za posledných 12 mesiacov v súvislosti s poradenskými službami klientom dosahoval príjem
cca 6 456,60 eura, ktorá je nižšia oproti príjmu otca v mesiaci februára 2025, keďže otec v zásade
dosahujenamesačnejbázepríjemnad7000,-eurbruttomesačne.Vzhľadomnaneochotuotcauzavrieť
rodičovskú dohodu, keď nesporným bolo stanovisko otca s výlučnou osobnou starostlivosťou o maloletú
zo strany matky a na ochotu otca prispievať na výživu dieťaťa peňažným plnením na zabezpečenie

dôslednej starostlivosti o dieťa, nebola daná požiadavka na úpravu styk, prvoinštančný súd rozhodol
o úprave výkonu rodičovských a povinností vychádzajúc z nesporného záveru z ich skutkových tvrdení
a vykonaného dokazovania.

3. O trovách konania rozhodol provinštančný súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej

aj „CMP“).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal manžel v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd v plnom rozsahu vyhovel jeho návrhu a napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému
súdu na nové konanie.

5. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nevykonanie navrhnutých dôkazov, porušenie práva na
spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci. V súvislosti s nesprávnymi skutkovými
zisteniami poukázal na jednostranné a prvoinštančným súdom zohľadnené len vyjadrenia manželky,
ktoré nie sú založené na pravdivých informáciách, keď o tom neexistovali žiadne dôkazy a mnohé jeho

vyjadrenia boli upravené alebo vytrhnuté z kontextu. Popieral vulgárne vyjadrovanie sa pred maloletou,
ktorý záver je vyfabulovaný, pričom potvrdil, že prostredí, z ktorého pochádza, ľudia hovorili nahlas
a používali vulgárne slová a silná reč je v jeho práci nevyhnutná, čo však nerealizuje pred maloletou.
Vyjadrenie manželky ňou predložené je iné ako realita, keďže nie je pravdou, že neustále zápasila so
zlou finančnou situáciou, pretože pravidelne od neho dostávala mesačné platby vo výške 1 000,- až

4 000,- eur, majú kompletne zrekonštruovaný dom, dve autá, pravidelne chodia na dovolenky aspoň
dvakrát ročne, ktoré fakty si prvoinštančný súd neoveril, automaticky považoval tvrdenia manželky
za pravdivé. Ohľadne spoločných výdavkov všetko spolu konzultovali, nikdy sa detailne nezaoberali
osobnými výdavkami, nikdy nemali spoločný účet a ani to nechceli, čo nepovažuje za relevantný dôkaz
pretentoprípad.Pokiaľsavnapadnutomrozhodnutíuvádza,ženemajúspoločnézáujmy,nekomunikujú

spolu a netrávia čas, je jednostranný pohľad manželky, pretože by rád trávil čas s rodinou, snaží sa
komunikovať a získať späť potrebnú intimitu vzťahu, čo sa však neodráža na strane manželky, ktorá
ak má záujem, môžu spolu tráviť všetok čas sveta. V súvislosti s konštatovaním absencie intímneho
života vyjadril súhlas, k tomu však existuje dôvod a to jeho celkový fyzický stav, keďže má výraznú
pupočnú herniu, čo vedie k zásadnému obmedzeniu intímneho života a v danom smere chápe manželku

o prezentovaní tejto skutočnosti ako dôkazu disfunkčného vzťahu, avšak je to spravodlivé vzhľadom
na jeho zdravotný stav. Za zlé pochopenie považoval jeho vyjadrenie, že chce zachovať manželstvo
zotrvaním na Slovensku, čo myslel tak, že pre zdravotný stav a chýbajúce zázemie na Slovensku
bude nútený sa vrátiť do Českej republiky a príde o maloletú, nakoľko pre zdravotný stav nebudeschopný za ňou dochádzať a to bude viesť k odcudzeniu. K jeho hlasnému prejavu poukázal na svoju
osobnosť, keďže je emocionálny človek, hovorí nahlas a tiež jednoducho gestikuluje, pričom vyjadrenie
nesúhlasu formou zvýšenia hlasu je v tejto situácii normálne, avšak popieral vulgárne nadávanie pred

maloletou. Podľa neho prvoinštančný súd prípad posudzoval len z jednej strany (žiadateľa), čo viedlo
k nesprávnemu záveru o trvalom rozpade manželstva, rozhodnutie odráža slobodnú vôľu manželky
opustiť vzťah, ale netýka sa jeho voľby vzťah udržať a tiež nezohľadňuje to najlepšie pre výchovu
maloletej. Prvoinštančný súd nevykonal dôkazy možné ovplyvniť posúdenie stavu a zároveň vykonané
dôkazy boli nesprávne vyhodnotené v jeho neprospech, pričom chýbajú dôkazy o zlom finančnom

stave, o pravidelných konfliktoch, o urážke a neúcte voči manželke, psychologická analýza jeho osoby
a manželky a svedectvá ľudí blízkych ich rodine. Rozvod je pre neho negatívna vec a z celého procesu
vychádza vo veľmi démonizovanej podobe a s veľkou šancou o zhoršení jeho vzťahu s maloletou, preto
by rád potvrdil tvrdenie o dôvodoch rozpadu manželstva uvádzaných manželkou, pričom ich blízki
ľudia, susedia a členovia rodiny nemajú ani potuchy o celej situácii, keďže nikdy si nevšimli podobné
známky jeho správania voči manželke, dcére a voči nim samotným. Prvoinštančným súdom zvolený

procesný prístup považoval za jednostranný a výrazne ho znevýhodňujúci. Tiež namietal nesprávne
právne posúdenie veci, keď rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, nebolo dokázané, že vzťah bol
takvážnepoškodený,žebysanedalvrátiťdofunkčnéhovzťahuanezohľadňujenajlepšízáujemdieťaťa,
zároveň hodnotenie miery rozpadu vzťahu bolo hodnotené na základe jednostranného stanoviska.
Žiadaldoplniťdokazovaniedodatočnehneďpozabezpečeníatoozlomfinančnomstave,opravidelných

konfliktoch, o urážkach a neúcte voči manželke, o psychologickú analýzu jeho osoby a manželky,
o svedectvá ľudí blízkych ich rodine a zvukový záznam zo súdneho pojednávania.

6. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť,
keďže manželom nie je spochybnené ani rozporované zverenie maloletej do jej starostlivosti, ani

oprávnenosť zastupovania a spravovania jej majetku, v rámci odvolania sa manžel nevyjadruje k výške
vyživovacej povinnosti, ktorú nerozporuje, ako ani k otázke styku či trovám konania, z ktorého dôvodu
malazato,žejenapadnutýlenvýrokorozvodemanželstvaavýrokoúpraveprávapovinnostíkmaloletej
je právoplatný a vykonateľný. K argumentom manžela uviedla, že na súde mali rovnakú možnosť
vypovedať a odpovedať na otázky súdu, nemala dôvod nehovoriť pravdu, rozvod nie je v rozpore voči

starostlivosti o maloletú, manžel súhlasil s jej zverením do jej starostlivosti, ako aj s výškou výživného.
Odvolacie dôvody manžela považovala za klamlivé alebo vyfabulované. Popierala, že majú dve vozidlá,
pričom vozidlo značky Suzuki Swift, ročník 2012 užíva približne dva roky, jeho vlastníkom je jej otec
a manžel má v užívaní vozidlo značky Range Rover Velar na leasing, ktorý spláca, predchádzajúce
spoločné vozidlo nadobudnuté na leasing predali v roku 2022 z finančných dôvodov a odvtedy si

vlastné auto nezaobstarala. Nesporne spolu finančne nehospodária a nepravdivé sú aj jeho tvrdenia
o absencii dlhodobých finančných problémov, keďže mali zlé obdobia a finančne pomáhali rodičia,
manžel sa stretával s finančným problémami dlhodobo, niekoľkokrát si požičal peniaze bez jej vedomia,
čo zahmlieval, pričom išlo o pôžičky od bankových aj nebankových inštitúcií, od jeho matky a známych,
a poslednú pôžičku bez jej vedomia si vzal dva týždne po pojednávaní vo veci rozvodu manželstva

vo výške 1 000 000,- Kč od mBank. Podľa vyjadrenia manžela ju to nemá čo zaujímať. Rodinný dom
majú síce zrekonštruovaný, ale aj vysokú hypotéku. Na spoločnej dovolenke minulý rok neboli, iba
na jednodňových výletoch a v roku 2025 boli aj s maloletou na trojdňovom pobyte v Poľsku, kam by
bez nej manžel s maloletou nešiel a ona sama bola s maloletou dvakrát na pobyte na Slovensku,
čo sčasti pokryla rekreačným poukazom. Ohľadne absencie intímneho života to manžel prijíma ako

pravdivý fakt, pričom za sedem rokov manželstva intímne spolu nežijú od apríla 2021, čo tvorí podstatnú
časť ich manželského spolužitia, napriek ktorej skutočnosti sa nedopustila nevery. Trvala na rozvrátení
manželstva a pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania, tak zo samotných dôkazov je to zrejmé,
že rozvod nijako nepostihuje vývoj maloletej a je v jej záujme, keďže manžel nepristupuje k manželstvu
zodpovedne. Dokazovanie o zlom finančnom stave možno preukázať výpisom z úverového registra

manžela a cez verejne prístupný zoznam, kde je všade dlžníkom a kedy mu prišla exekučná výzva,
zosplatnenie úveru alebo finančná správa mu zablokovala účet. Manžel nezvratne svojim konaním
a postojom k manželstvu narušil jej dôveru, odcudzila sa a finančnými rozhodnutiami ohrozuje BSM
a výživu maloletej. Nemá záujem o psychologické poradne a ich spolužitie je neobnoviteľné, ich
manželstvo je trvalo rozvrátené, nepodporujú sa vzájomne a dochádza ku konfliktom, panuje neúcta,

chýba súdržnosť a intimita. Napriek tomu, že vyskúšala každú stratégiu na zlepšenie situácie, táto
zostáva dlhodobo mizerná. Rozvod manželstva sa nedotkne maloletej. Mala za to, že sú splnené všetky
hmotnoprávnepodmienkynarozvodmanželstva,pričompríčinourozvratusúrozdielnepovahy,nezhoda
v komunikácii a názoroch na fungovanie manželského spolužitia, dlhodobé porušovanie morálnychzásad spolužitia a atribútov zdravého rodinného a manželského vzťahu. Ich manželstvo je aktuálne len
formálne a neplní si už žiadnu zo svojich funkcií.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa pridržiaval vyjadrenia zaslaného prvoinštančnému súdu dňa
26.11.2024.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku – ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSPacontrarioa rozsudoksúduprvejinštancievpodľa§387ods.1,2 CSPakovecnesprávnypotvrdil.

9.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancie,ktorým
manželstvo účastníkov konania rozviedol a zároveň rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva.

11. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť v
spolužití, verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri

rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 (ods. 3).

14. Vo vyššie citovanom ustanovení § 23 ods. 1 a 2 ZoR je uvedená všeobecná hmotnoprávna
podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov

medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej
perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu
existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého
z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci
nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

15. Všeobecne platí, že rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita
rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako
nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí
manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom

pretoniesúrozporyprechodnéhocharakterusmožnouperspektívouobnoveniavzťahov.Atribúttrvalosti
však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j. že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so
zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie
manželov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná
nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t. j. vytvárania harmonického a trvalého životného

spoločenstva.

16.Konanieorozvodmanželstvajekonanímoosobnomstaveavtomtokonanínejdeoochranuurčitého
práva navrhovateľa, ale o ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov. Úlohou súdu v konaní o
rozvod manželstva je posúdiť, či so zreteľom na ustanovenie § 22 ZoR sú dané zákonné hľadiská pre

zrušenie manželstva rozvodom podľa § 23 ZoR, a v kladnom prípade vyslovením rozvodu zabezpečiť
ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov.17. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. Súd prvej inštancie mal za to,
že nastal v manželstve účastníkov konania trvalý a vážny rozvrat, prihliadol na nemenný a zreteľný

postoj manželky, ktorá odmieta zotrvať v manželstve, ktoré si neplní svoje funkcie. Ohľadne úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností síce rodičia neuzavreli rodičovskú dohodu, avšak manžel nemal
výhrady k zvereniu maloletej do starostlivosti matky, ani k výške vyživovacej povinnosti a tiež nežiadal
upraviť styk rozhodnutím súdu. Aj z vyjadrenia manžela k rozvodu manželstva vyplýva, že došlo
k citovému odcudzeniu a za kľúčový dôvod zachovania manželstva vníma záujem maloletej dcéry a jej

výchovu, kde by rozvodom už nebola rodina kompletná, pričom citové odcudzenie manželky potvrdil
v priebehu konania, ako aj občas zlú komunikáciu a tiež časté spory ohľadom financií. Manžel tiež pred
prvoinštančným súdom potvrdil, že s manželkou nekomunikujú, pretože vždy sa stretáva s kritikou od
manželky, ktorá žiada prevzatie viny jeho osobou, intímne sa nestýkajú už 4 roky, hoci manželku ľúbi,
ale vidí krivdy a necíti satisfakciu, pociťoval, že manželka ho neľúbi, keďže to neprejavuje.

18.Napriekodvolacímargumentommanžela,ktorýnesúhlasilsozávermiaspostupomprvoinštančného
súdu, aj odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o trvalom a vážnom rozvrate v manželstve
účastníkov konania, pričom vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné súhlasiť
s námietkami manžela o jednostrannom prevzatí tvrdení manželky prvoinštančným súdom, ktoré manžel
považoval za nepravdivé. Aj z odvolania manžela a jeho vyjadrenia pred prvoinštančným súdom je

zrejmé, že manželstvo účastníkov nie je funkčné, sám manžel potvrdil, že sa s manželkou intímne
nestýkajú a necíti lásku z jej strany, nekomunikujú. Nie je ani v záujme maloletého dieťaťa zachovať
takéto manželstvo jeho rodičov, pretože táto atmosféra určite nie je priaznivá pre nerušený psychický
rasť a duševný vývoj či zdravie maloletého dieťaťa.

19. Odvolací súd má za to, že rozhodný postoj manželky a argumenty manžela nevytvárajú predpoklady
pre to, aby mohlo v manželstve účastníkov konania nastať harmonické a pokojné prostredie, ani že
by sa manželstvo mohlo dostať do normálnych koľají a plniť svoje funkcie. Ani dôvody uvádzané
manželom k absencii intímneho života nemožno považovať za relevantné na to, aby bolo konštatované,
že k plneniu biologickej funkcie nedochádza z objektívnych dôvodov, pričom iba pre absenciu tejto

funkcie nedošlo k rozvratu v manželstve účastníkov konania, nepochybne sa na ňom podieľajú aj
ďalšie závažné faktory, ako je neporozumenie, nekomunikácia, citové odcudzenie najmä zo strany
manželky a nenachádzanie pochopenia a lásky. Manželom uvádzané dôkazy, na ktoré poukazoval,
nepovažoval odvolací súd za potrebné pre zistenie skutočného stavu veci, keď dôkaz o konfliktných
vzťahoch medzi manželmi vyplýval už z postoja a vyjadrení oboch manželov pred súdom prvej inštancie,

analýza osoby manžela a manželky nie je potrebným dôkazom pre ustálenie rozvratu v manželstve
účastníkov, rovnako ani svedectvá blízkych osôb, navyše keď účastníci konania nemali žiadne návrhy
na doplnenie dokazovania pred súdom prvej inštancie, kedy mal možnosť manžel produkovať dôkazy
na zvrátenie skutkových tvrdení manželky, uvedené však neučinil, no napriek tomu aj z jeho vyjadrenia
bolo zrejmé, že manželstvo účastníkov konania nie je funkčné. Manžel len hypoteticky bez akýkoľvek

perspektívnych argumentov uvádzal možnosť zlepšenia vzťahu, čo ale nevyplýva z doterajšieho vývinu
rodinných vzťahov a pomerov medzi manželmi, navyše pre záchranu manželstva do teraz nevyvinul
žiadnu snahu, čo nepochybne viedlo k rozhodnému stanovisku manželky pre rozvod. V prejednávanom
prípadeanizáujem maloletéhodieťaťaneopodstatňujeudržaniemanželstvarodičov,pretožedieťaťamá
právo vyrastať v prostredí harmónie, lásky, úcty medzi rodičmi, aby si tak do budúceho života odnieslo

kladné vzory správania.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 ZoR, podľa ktorého manželstvo
je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť
manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

21. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí,
že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a
slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah
zachovávať.

22. Preto odvolací súd mal za to, že prvoinštančný súd rozhodol vecne správne, pokiaľ manželstvo
účastníkov konania rozviedol. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu,otecvodvolaníneuviedolžiadnevýhradyanámietky,tedaajkeďnedošlokuzavretiurodičovskejdohody, vychádzajúc z jeho vyjadrenia pred súdom prvej inštancie, keďže ide o závislý výrok v konaní
o rozvod manželstva, v ktorom treba upraviť práva a povinnosti rodičov k dieťaťu narodenému počas
manželstva, odvolací súd mal za to, že vecne správny je rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokoch

II. až V.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

24. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

25. CMP v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,
podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich
ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu)

rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Odvolací súd však vzhľadom na
charakter daného konania považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy odvolacieho
konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom
na ustanovenie § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

26. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o

zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.