Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 3C/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423207583
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1423207583.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: Y. U., narodený

XX. apríla XXXX, trvalým pobytom v G., O. XXXXX/XL, zastúpeného advokátskou kanceláriou
BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lermontovova 16, IČO: 47 876 034, proti žalovanej:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Račianska 71, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 1 124,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 1 124,36
eur od 10. novembra 2022 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Mestskému súdu Bratislava IV 6. novembra 2023 domáhal, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2 106,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo
sumy 2 106,12 eur od 10. novembra 2022 do zaplatenia z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci.
1.1. Vo svojej žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedol, že súdny exekútor

Z.. K. G. v exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou EX 15/2014 vymohol 1. apríla 2016 od
právnej predchodkyne žalobcu D. U. (zosnulej 4. septembra XXXX) na základe rozsudku Okresného
súdu Bratislava II z 10. marca 2014 č. k. 58C/206/2013-124 sumu 4 936,90 eur, pozostávajúcu zo
sumy 3 955,14 eur vymoženej v prospech oprávneného Real Slovakia s.r.o. a zo sumy odmeny
exekútora vo výške 981,76 eur. Právna predchodkyňa žalobcu tento rozsudok, o ktorého existencii sa
prvýkrát dozvedela až v rámci exekučného konania, napadla odvolaním, na základe ktorého bol zrušený
uznesením Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2020 sp. zn. 7Co/78/2016 a vec bola vrátená

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci spoločnosť Real Slovakia s.r.o. vystupujúca
v predmetnom spore v procesnom postavení žalobcu vzala podanú žalobu v celom rozsahu späť a
súd prvej inštancie uznesením z 29. októbra 2020 č. k. 58C/206/2013-215 konanie bez meritórneho
prejednania a rozhodnutia veci zastavil.
1.2. Uvedeným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 10. marca 2014 č. k. 58C/206/2013-124, ktorý
ako exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonávala exekúcia proti právnej predchodkyni žalobcu D.
U.,boldodatočnezrušenýakonezákonný,takžalobcoviakoprávnemunástupcovi-akotvrdí-vzniklapri

výkone verejnej moci škoda spočívajúca vo vymoženej (zaplatenej) odmene exekútora vo výške 981,76
eur a v účelne vynaložených trovách konania, v ktorom bolo toto nezákonné rozhodnutie vydané, vo
výške 1 124,36 eur.1.3. Žiadosť žalobcu zo 16. mája 2022 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú
označeným nezákonným rozhodnutím v uplatnenej výške 2 106,12 eur (t. j. 981,76 eur + 1 124,36 eur)
vyhodnotilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako príslušný orgán konajúci v mene štátu

za neopodstatnenú, čo žalobcovi oznámilo listom zo 7. novembra 2022. Tento list bol žalobcovi doručený
10. novembra 2022, čo je zároveň dňom, od ktorého si proti žalovanej uplatňuje nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania z požadovanej sumy náhrady škody.
1.4. K námietke žalovanej o tom, že primárnou príčinou vzniku akýchkoľvek trov exekučného konania
bolo nerešpektovanie výzvy konajúceho exekútora zo strany právnej predchodkyne žalobcu na úhradu

jej záväzku, uviedol, že ide o absurdné tvrdenie, pretože právna predchodkyňa žalobcu sa k žiadnej
povinnosti nezaviazala, o žiadnej jej povinnosti nebolo meritórne rozhodnuté, počas celého konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 58C/206/2013 sa aktívne bránila a
popierala povinnosť, ktorej plnenia sa protistrana Real Slovakia s.r.o. domáhala, a napokon celé konanie
bolo zastavené z dôvodov na strane protistrany, ktorá vzala žalobu späť skôr, ako súd o veci meritórne
rozhodol.

2. Žalovanávovyjadreníkžalobe,ďalšíchsvojichpísomnýchpodaniachaústnychvyjadreniachuviedla,
že uplatnený procesný nárok neuznáva a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
2.1. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody pozostávajúcu zo sumy zaplatenej odmeny exekútora 981,76
eur namietala, že nie sú splnené všetky zákonom vyžadované predpoklady pre vznik zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to jednak (a) existencia nezákonného rozhodnutia
vzákonomdefinovanomzmysle,zaktorénemožnopovažovaťžalobcomoznačenýrozsudokOkresného
súdu Bratislava II z 10. marca 2014 č. k. 58C/206/2013-124, pretože tento bol zrušený na základe
riadneho opravného prostriedku, a teda de facto nemohol nadobudnúť právoplatnosť, a jednak (b)
existencia príčinnej súvislosti medzi žalobcom označeným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

V danom prípade priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť narušila ďalšia škodná udalosť, a to vedomé
opomenutie právnej predchodkyne žalobcu splniť povinnosť, ktorá jej bola uložená existujúcim súdnym
rozhodnutím ako exekučným titulom, a to v lehote určenej súdnym exekútorom v upovedomení o začatí
exekúcie, kde bola poučená o tom, že trovy exekúcie budú v prípade nesplnenia záväzku narastať.
Pokiaľ by právna predchodkyňa žalobcu dobrovoľne splnila súdom uloženú povinnosť, pre ktorú sa

viedloexekučnékonanie,potombykvznikutrovexekučnéhokonaniaspočívajúcichvodmeneexekútora
vôbec nedošlo.
2.2. Ďalej uviedla, že pri preukazovaní škody a príčinnej súvislosti je tiež podstatné skúmať konečný
výsledok daného konania, t. j. či po zrušení namietaného rozhodnutia orgánu verejnej moci bolo vo
veci rozhodnuté rovnako alebo inak. V danom prípade po zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava

II z 10. marca 2014 č. k. 58C/206/2013-124 a vrátení mu veci na ďalšie konanie už tento súd
meritórne nerozhodoval, pretože podaná žaloba bola vzatá späť a žalobca (tam v procesnom postavení
žalovaného) so späťvzatím žaloby súhlasil, a teda netrval na tom, aby súd rozhodol o tom, že nárok,
ktorý bol proti jeho právnej predchodkyni a následne proti nemu ako dedičovi uplatňovaný spoločnosťou
Real Slovakia s.r.o. (išlo o nárok na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti vykonávať správu

polyfunkčného domu), je nedôvodný a jeho právnej predchodkyni žiadna povinnosť nevznikla. Avšak
právny vzťah medzi právnou predchodkyňou žalobcu a spoločnosťou Real Slovakia s.r.o. napokon
bol predmetom súdneho skúmania a jeho existenciu právoplatne skonštatoval Okresný súd Bratislava
II v rozsudku z 22. februára 2023 č. k. 32C/38/2022-295, keď uviedol, že časť plnenia vymoženého
od právnej predchodkyne žalobcu vo výške 1 307,13 eur mala základ v hmotnom práve, pretože boli

splnené všetky zákonom stanovené predpoklady vzniku zodpovednosti právnej predchodkyne žalobcu
zaškoduspôsobenúspoločnostiRealSlovakias.r.o.Ztohopotomvyplýva,žetrovyexekučnéhokonania
predstavujúce odmenu súdneho exekútora Z.. K. G. boli dôvodné a oprávnené, pričom predstavovali
dôsledok nesplnenia povinnosti zo strany právnej predchodkyne žalobcu súvisiacej s nárokom, ktorý
mal preukázaný základ v hmotnom práve.

3. Žalobca podaním doručeným súdu 16. októbra 2025 vzal späť svoju žalobu v časti o zaplatenie 1
124,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 1 124,36 eur od 10. novembra
2022 do zaplatenia z dôvodu, že náhrada účelne vynaložených trov konania, v ktorom bolo označené
nezákonné rozhodnutie vydané, mu následne bola konajúcim súdom - Mestským súdom Bratislava IV

ako nástupníckym súdom Okresného súdu Bratislava II - prisúdená uznesením zo 16. októbra 2024 č.
k. B2-58C/206/2013-243. Navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil.

4.1. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.4.2. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
4.3. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

5. So zreteľom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým svoju žalobu vzal v časti o zaplatenie 1 124,36 eur
s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 1 124,36 eur od 10. novembra 2022 do zaplatenia

späť, súd podľa citovaných zákonných ustanovení konanie v tejto časti zastavil. Súd s odkazom na
zásadu hospodárnosti konania (porov. čl. 17 Základných zásad CSP) nevyzýval žalovanú na vyjadrenie
súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby, pretože v predmetnom konaní došlo k tomuto čiastočnému
späťvzatiu žaloby ešte pred začatím pojednávania, a tak aj jej prípadný nesúhlas by podľa § 146 ods.
1 CSP nebol účinný.

6. Predmetom konania po pripustení tohto čiastočného späťvzatia žaloby tak zostalo plnenie náhrady
škody spočívajúcej vo vymoženej (zaplatenej) odmene exekútora vo výške 981,76 eur s úrokom z
omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 981,76 eur od 10. novembra 2022 do zaplatenia.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými

sporovými stranami na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 10. marca 2014 č. k. 58C/206/2013-124, vydaným v spore
žalobcu Real Slovakia s.r.o. proti žalovanej právnej predchodkyni žalobcu D. U. o zaplatenie náhrady
škody spôsobenej pri porušení povinností pri správe polyfunkčného domu vo výške 3 267,83 eur,
a to spolu s doručenkou preukazujúcou doručenie tohto rozsudku opatrovníčke ustanovenej právnej

predchodkyni žalobcu s vyznačeným dátumom doručenia 31. marca 2014; týmto rozsudkom bola
právnej predchodkyni žalobcu uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Real Slovakia s.r.o. sumu 3
267,83 eur s náhradou trov konania 196 eur a trov právneho zastúpenia 310 eur do troch dní od jeho
právoplatnosti;
- oznámením súdneho exekútora JUDr. Petra G. z 21. apríla 2016 č. k. EX 15/2014-48 o ukončení

exekúcie vedenej proti právnej predchodkyni žalobcu vymožením pohľadávky a jej príslušenstva spolu
s trovami exekúcie vo výške 981,76 eur dňa 1. apríla 2016;
- uznesením Krajského súdu v Bratislave z 29. januára 2020 č. k. 7Co/78/2016-178 o pokračovaní v
predmetnom konaní so žalobcom ako dedičom právnej predchodkyne žalobcu;
- uznesením Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2020 č. k. 7Co/78/2016-183, ktorým na odvolanie

právnej predchodkyne žalobcu z 3. decembra 2015 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a
vec mu vrátil na ďalšie konanie;
- uznesením Okresného súdu Bratislava II z 29. októbra 2020 č. k. 58C/206/2013-215, ktorým
bolo predmetné konanie zastavené v dôsledku späťvzatia podanej žaloby a súhlasu žalobcu (tam v
procesnom postavení žalovaného) s týmto späťvzatím;

- uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo 16. októbra 2024 č. k. B2-58C/206/2013-343, ktorým
bola spoločnosti Real Slovakia s.r.o. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (tam v procesnom postavení
žalovaného) náhradu trov konania vo výške 206 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 626,82 eur;
- žiadosťou žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci nezákonným rozhodnutím zo 16. mája 2022; oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 17038/2022/141 zo 7. novembra 2022 o zamietavom výsledku predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody;
- ďalšími súdnymi písomnosťami vydanými resp. vyhotovenými v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II pod spisovou značkou 58C/206/2013, ako aj ďalšími podaniami, návrhmi, námietkami
a opravnými prostriedkami právnej predchodkyne žalobcu v exekučnom konaní vedenom pred

súdnym exekútorom JUDr. K. G. povereným Okresným súdom Bratislava IV pod spisovou značkou
57Er/4081/2014, EX 15/2014 (nachádzajúcimi sa v spise na č. l. 19 až 26);
ako aj ostatným obsahom spisu.

8.1. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.8.2. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

8.3. Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
8.4. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,

ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
8.5. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
8.6. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

8.7. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

9. V rozhodovanom spore v časti konania, ktorá zostala jeho predmetom po pripustení čiastočného
späťvzatia žaloby, sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorá mu

mala vzniknúť tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 10. marca 2014 č. k.
58C/206/2013-124, ktorý nebol riadne doručený právnej predchodkyni žalobcu D. U. a v dôsledku tejto
procesnoprávnej vady bol následne na jej odvolanie zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave
z 29. apríla 2020 sp. zn. 7Co/78/2016, sa viedlo exekučné konanie pred súdnym exekútorom Z..
K. G., v rámci ktorého exekútor 1. apríla 2016 nútene vymohol od právnej predchodkyne žalobcu

peňažnú povinnosť, ktorá jej bola označeným rozsudkom uložená, vrátane trov exekúcie spočívajúcich
v odmene exekútora vo výške 981,76 eur. Žalobca tvrdí, že pokiaľ by nebolo vydané toto nezákonné
súdne rozhodnutie, vôbec by nedošlo k začatiu predmetného exekučného konania - ktoré nikdy nemalo
prebehnúť -, a teda ani k vzniku trov exekúcie a ich vymoženiu.

10. Podmienku predbežného prerokovania predmetného nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenú
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím na príslušnom orgáne v zmysle § 4 ods. 1 písm.
d/ zákona č. 514/2003 Z. z., t. j. Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, súd v danom prípade
považuje za splnenú. Z písomných vyjadrení obidvoch strán a priložených listín vyplýva, že žalobca sa
obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na žalovanú, ktorej bola táto

žiadosť zo 16. mája 2022 doručená v ten istý deň 16. mája 2022. Žalovaná na žiadosť žalobcu reagovala
listom zo 7. novembra 2022, ktorý mu bol doručený 10. novembra 2022 a v ktorom mu oznámila, že
ním uplatnený nárok z dôvodu nepreukázania vzniku škody, jej výšky, ako aj jej príčinnej súvislosti s
namietaným nezákonným rozhodnutím neuznáva v celom rozsahu a neuspokojí ho ani sčasti.

11. Za škodu vzniknutú v dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci zodpovedá štát, pričom tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Citované ustanovenia
teda zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu (t. j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie) a pre vznik
zodpovednostného vzťahu vyžadujú súčasné splnenie troch zákonných predpokladov, a to (i) existenciu
nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, (ii) vznik škody a (iii) príčinnú

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a vznikom
škody. Súd preto skúmal, či sú splnené tieto predpoklady zodpovednosti štátu vo vzťahu k žalobcom
označenej majetkovej škode.12. Pod pojmom „nezákonné rozhodnutie“ sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci,
ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky
vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (k tomu porov.

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 20/2009 či 7 Cdo 27/2011). Pre vznik
zodpovednostného vzťahu štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sa podľa § 6 ods. 1
a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje (1) zrušenie alebo zmenenie rozhodnutia orgánu verejnej
moci príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť, (2) právoplatnosť tohto rozhodnutia a (3) vyčerpanie
riadnych opravných prostriedkov proti tomuto rozhodnutiu zo strany poškodeného.

13. V rozhodovanom spore sa možno stotožniť s právnou argumentáciou žalovanej, že žalobcom
označené súdne rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 10. marca 2014 č. k.
58C/206/2013-124 nespĺňa uvedené podmienky definície nezákonného rozhodnutia, pretože fakticky
nenadobudlo právoplatnosť a bolo zrušené na odvolanie právnej predchodkyne žalobcu (v predmetnom
súdnom konaní v procesnom postavení žalovanej), ktoré je riadnym opravným prostriedkom.

13.1. V tejto súvislosti je potrebné ale dodať, že napriek tomu, že označený rozsudok fakticky
nenadobudol právoplatnosť, bola konajúcim súdom v mylnom domnení o jeho riadnom doručení
ustanovenej procesnej opatrovníčke právnej predchodkyne žalobcu na ňom vyznačená doložka
právoplatnosti a vykonateľnosti a na jeho základe skutočne prebehlo exekučné konanie, v ktorom sa
od právnej predchodkyne žalobcu nútene vymohlo prisúdené peňažné plnenie vrátane trov exekúcie.

Nesprávne vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti na uvedenom rozsudku je ale okolnosťou, na
ktorú právna predchodkyňa žalobcu nemala žiadny vplyv, a preto by sa nemuselo na prvý pohľad javiť
akospravodlivénepriznaťžalobcoviuplatňovanúnáhraduškodyvprípade,akbyvýlučnýmdôvodompre
jej nepriznanie bolo len nesplnenie len tohto jediného predpokladu založenia zodpovednostného vzťahu
- t. j. existencie nezákonného rozhodnutia. Doslovný výklad právnej normy v § 6 ods. 1 a 2 zákona č.

514/2003 Z. z. by bol za daných konkrétnych okolností prejednávanej veci voči žalobcovi neprimerane
prísny. Avšak v danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že neboli splnené i ďalšie
zákonom vyžadované predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., v
dôsledku čoho je potom potrebné považovať jeho uplatnený nárok za nedôvodný.

14. Pod pojmom „škoda“ treba vo všeobecnosti chápať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného,jeobjektívnevyjadriteľnávpeniazochajenapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,
predovšetkým peňažného. Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie,
stratu, zníženie, či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou
udalosťou,aktorápredstavujemajetkovéhodnoty,ktorétrebavynaložiťpreuvedenievecidopredošlého

stavu (pokiaľ to nie je z povahy veci vylúčené).

15. V právnej teórii sa vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím
a škodou označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina)
vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím

a škodou vzťah príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla. Otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná

súvislosť príčiny a následku.

16. Otázka existencie priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím
a vznikom škody spočívajúcej v trovách exekúcie (vrátane odmeny exekútora), ktorá bola vedená
na vykonanie tohto nezákonného rozhodnutia, a to v prípade, ak povinná osoba dobrovoľne nesplní

judikovaný záväzok, a preto dôjde k jeho nútenému vymáhaniu povereným súdnym exekútorom, už bola
opakovane predmetom riešenia zo strany najvyšších súdnych autorít. Ich rozhodovacia prax sa ustálila
na právnom názore, že v takýchto prípadoch nie je daná priama a bezprostredná príčinná súvislosť.
16.1. Z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že vznik trov exekúcie, ktoré sú spojené
s núteným vymáhaním uloženej povinnosti (ktoré si žalobca v rozhodovanom spore uplatňuje ako

náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci vo výške 981,76 eur), nie je v priamej príčinnej
súvislosti s vydaným rozhodnutím orgánu verejnej moci (v danom prípade rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II z 10. marca 2014 č. k. 58C/206/2013-124), pretože ak by bol poškodený (v danom prípade
žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa) dobrovoľne plnil, nebolo by došlo k vymáhaniu uloženejpovinnosti, a teda ani k vzniku trov exekúcie spojených s núteným vymáhaním. Táto skutočnosť, t. j.
nútený výkon rozhodnutia, vstupuje medzi príčinu a následok ako ďalšia okolnosť, ktorá narúša priamu
príčinnú súvislosť (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 577/2021, bod 36.).

16.2. Po vydaní rozhodnutia, na ktorého podklade sa viedlo exekučné konanie, až do času jeho
neskoršiehozrušeniaprenezákonnosťsatedaosobapovinnáztohtorozhodnutiamázariadiťspôsobom
predchádzajúcim prípadným škodám či aspoň tieto minimalizujúcim. Vedomé opomenutie povinnej
osoby splniť povinnosť uloženú jej rozhodnutím, ktoré je existujúcim a spôsobilým exekučným titulom, v
lehote na to určenej, je potrebné vnímať ako ďalšiu škodnú udalosť, pretože nebyť takéhoto opomenutia,

ani trovy exekúcie by nevznikli. Skutočnosť, či povinnej osobe vznikne v priebehu exekučného konania
(aj) povinnosť zaplatiť trovy exekúcie vrátane odmeny exekútora, je predovšetkým závislá od samotného
jej správania sa, pričom jediným prostriedkom spôsobilým odvrátiť vznik takejto ujmy je dobrovoľné
splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom (a to napriek subjektívnym výhradám proti tomuto
rozhodnutiu, či právu napadnúť toto rozhodnutie opravnými prostriedkami). Z uvedeného tak vyplýva, že
priamou príčinou ujmy na trovách exekúcie je nesplnenie povinnosti uloženej existujúcim a spôsobilým

exekučným titulom zo strany povinného, teda jeho opomenutie správať sa spôsobom, aby takáto ujma
nevznikla (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/49/2019).

17.1. K námietke žalobcu, že ak by nebolo vydané ním označené nezákonné rozhodnutie, vôbec by
nedošlo k exekučnému konaniu, a teda ani k vzniku trov exekúcie (odmeny exekútora), súd so zreteľom

na spomenuté závery rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít poznamenáva, že len samotná
skutočnosť, že došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ešte sama osobe nespôsobuje i následok v
podobe vzniku škody spočívajúcej v trovách exekúcie. Takýto následok automaticky nespôsobuje ani
to, že na základe žalobcom označeného rozsudku sa začalo viesť exekučné konanie, pretože ani vtedy
ešte nemuseli vzniknúť trovy exekúcie spočívajúce v odmene exekútora vyčíslenej z reálne vymoženej

výšky pohľadávky.
17.2. Skutočnosť, že napokon konajúcemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu, ktorá predstavuje
trovy exekúcie, priamo a bezprostredne zapríčinilo až konanie právnej predchodkyne žalobcu ako
povinnej osoby, keď dobrovoľne nesplnila judikovanú povinnosť. Je síce možné z ľudského hľadiska
porozumieťmotiváciiresp.prístupuprávnejpredchodkynežalobcuktakémutokonaniu,avšakzhľadiska

požiadavky rešpektovania právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí mu nemožno priznať
právnu ochranu. V danom prípade trovy exekúcie (odmena exekútora) sú bezprostredným dôsledkom
výlučne konania právnej predchodkyne žalobkyne, ktorá včas nesplnila povinnosť, ktorej uloženie jej
vyplývalozosúdnehorozhodnutiaakoexekučnéhotitulu,nazákladektoréhosaprotinejexekúciaviedla.

18. Sumarizujúc uvedené súd uzatvára, že medzi označeným súdnym rozhodnutím - rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II z 10. marca 2014 č. k. 58C/206/2013-124, ktorý následne bol zrušený
ako nezákonný, a škodou spočívajúcou v zaplatených trovách exekúcie (odmene exekútora) nie je
daná priama a bezprostredná príčinná súvislosť. Tým nie je splnený jeden z kumulatívnych zákonných
predpokladov pre vznik zodpovednostného vzťahu štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,

a preto súd podanú žalobu žalobcu o náhradu škody v časti, ktorá zostala predmetom konania po
pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, ako neopodstatnenú zamietol.

19. Nad rámec uvedeného sa pre úplnosť ešte žiada dodať, že sa možno stotožniť i s argumentáciou
žalovanej o tom, že pri posudzovaní vzniku skutočnej škody je tiež podstatné skúmať konečný výsledok

sporu medzi sporovými stranami (spoločnosťou Real Slovakia s.r.o. a právnou predchodkyňou žalobcu
D. U.), v ktorom bolo vydané namietané rozhodnutie, ktoré následne bolo ako nezákonné zrušené. V
danom prípade bolo síce po zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 10. marca 2014 č. k.
58C/206/2013-124 a vrátení veci tomuto súdu konanie zastavené pre späťvzatie žaloby bez ďalšieho
prejednania a meritórneho rozhodnutia veci, avšak v následnom a vecne naň nadväzujúcom konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 32C/38/2022 o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške, ktorá bola od právnej predchodkyne žalobkyne exekučne vymožená v prospech
spoločnosti Real Slovakia s.r.o, bolo - ako súd zistil z vlastnej činnosti (porov. § 186 ods. 1 CSP) - vo
vydanom rozsudku z 22. februára 2023 č. k. 32C/38/2022-295 právoplatne rozhodnuté, že vymožené
plnenie (z titulu náhrady škody spôsobenej oprávnenému Real Slovakia s.r.o. porušením povinnosti

právnej predchodkyne žalobcu pri výkone správy polyfunkčného domu) v časti 1 307,13 eur malo reálny
základ v hmotnom práve, a tak išlo o skutočnú, a nie iba domnelú pohľadávku oprávneného proti právnej
predchodkyni žalobcu. Pokiaľ sa teda viedla exekúcia takej pohľadávky, ktorá skutočne mala svoj základ
vhmotnompráveanebolazostranypovinnejprávnejpredchodkynežalobcudobrovoľnesplnená,potomnemožno vzniknuté trovy exekúcie považovať za absolútne neodôvodnené a neoprávnené. Z tohto
hľadiska tak možno polemizovať, či úhrada takto vzniknutých trov vôbec predstavuje škodlivý následok,
ktorý možno podradiť pod pojem „škoda“, ktorej vznik je takisto jedným z predpokladov, ktoré zákon

vyžaduje pre založenie zodpovednostného vzťahu štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a bez jeho splnenia nie je možné žalobou uplatňovanému nároku na náhradu škody vyhovieť.

20. Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1a2CSPvspojení§255ods.1CSPa§256ods.1
CSP.Žalovanámalavkonaní(a)čodočastinárokunanáhraduškodyvovýške981,76eurplnýprocesný

úspech a (b) čo do časti nároku na náhradu škody vo výške 1 124,36 eur jej nemožno pričítať procesné
zavinenie za zastavenie konania, pretože k zastaveniu konania v tejto časti došlo v dôsledku žalobcovho
čiastočného späťvzatia žaloby po tom, ako mu napokon v konaní vedenom na bývalom Okresnom
súde Bratislava II pod spisovou značkou 58C/206/2013 (a následne na nástupníckom Mestskom súde
Bratislava IV pod spisovou značkou B2-58C/206/2013) bola priznaná náhrada účelne vynaložených trov
konania. Súd teda nemal preukázanú nijakú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že žaloba bola

v uvedenej časti vzatá späť kvôli správaniu alebo konaniu žalovanej, v dôsledku ktorého by sa stala
po jej podaní bezdôvodnou. To teda znamená, že žalovanej vznikol proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Napriek uvedenému však súd v súlade so zásadou procesnej ekonómie
v zmysle čl. 17 Základných zásad CSP samotnú náhradu trov konania žalovanej nepriznal (porov. R
72/2018), pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by jej v tomto spore vznikli trovy súdneho konania alebo

právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.