Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4126010063
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Tomrecaj PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4126010063.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Adrianou Tomrecaj, PhD., v trestnej veci
obžalovaných A. B. a C. D., pre spolupáchateľstvom spáchaný zločin krádež podľa § 20 Trestného
zákona k § 212 odsek 1 písmeno d), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2, odsek
5 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno f) Trestného zákona, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 26.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1. A. B., nar. XX.XX.XXXX v E.,
trvale bytom F. XX/XX, G., okres Galanta,
prechodne bytom H. X, E.,
toho času od 16.40 hod. dňa 06.09.2025 vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Nitra,

2. C. D., nar. XX.XX.XXXX v E.,
trvale bytom I. E. XXX/X, E.,
prechodne bytom bez prihlásenia F. XX, E.,
toho času od 16.40 hod. dňa 06.09.2025 vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Nitra,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h,ž e :

obžalovaní C. D., A. B. a J. D. (ktorý je trestne stíhaný v samostatnom konaní vedenom na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 6T/8/2026, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté) dňa 06.09.2025
v doposiaľ presne nezistenom čase, približne medzi 14.55 hod. a 16.40 hod., v autobuse medzimestskej
hromadnej dopravy na linke z obce Pata do mesta Nitra, po spoločnej dohode odcudzili poškodenému

maloletému A. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, počas toho ako sa ho obvinený
J. D. pýtal na rôzne veci a snažil sa zaujať jeho pozornosť, čím tak odpútal pozornosť poškodeného
od jeho osobných vecí, a využili tak jeho neskúsenosť a nedostatočnú vyspelosť vyplývajúcu z veku
maloletého poškodeného, a z jeho peňaženky nachádzajúcej sa v jeho batohu značky Reebok, modrej
farby, ktorý mal pri sebe poškodený maloletý, odcudzili obžalovaní C. D. a A. B. finančnú hotovosť vo
výške najmenej 55,- EUR v bankovkách nominálnej hodnoty 1x 50 EUR a v minciach nominálnej hodnoty

2x 2 EUR a 1x 1 EUR a 1 ks platobnú kartu banky mBank s číslom platobnej karty 5575 0218 3135
2049 na meno A. B. k bankovému účtu IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom je
poškodený maloletý A. B. a postupne následne bez vedomia a súhlasu majiteľa účtu a držiteľa platobnej
karty obžalovaní vykonali prostredníctvom vyššie uvedenej platobnej karty najmenej tri zúčtované
neoprávnené transakcie vo výške 11,20 EUR, 6,80 EUR a 17,59 EUR v predajni potravín A. v obci I. L.
na nákup potravín, alkoholu a cigariet, čím tak odcudzením finančnej hotovosti spôsobili poškodenému
maloletému A. B. škodu vo výške 55,- EUR a neoprávneným použitím platobného prostriedku spôsobilipoškodenému maloletému A. B. škodu vo výške 35,59 EUR, teda celkovú spôsobenú škodu vo výške
90,59 EUR,

t e d a :

obžalovaní C. D., A. B.

spoločným konaním s iným prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali na veci, ktorú

má iný na sebe alebo pri sebe, a spáchali taký čin na chránenej osobe,

spoločným konaním s iným neoprávnene použili platobný prostriedok, a spáchali taký čin závažnejším
spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l i :

obžalovaní C. D., A. B.

spolupáchateľstvom spáchaný zločin krádež podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 1 písmeno
d), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávnené vyrobenie

a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2, odsek 5 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno f) Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

obžalovaný A. B.

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno n)
Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona,
s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 39 odsek 5, § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

obžalovaná C. D.

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno n)
Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona,
s použitím § 38 odsek 2, § 39 odsek 5, § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 19 (devätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, sú obžalovaní spoločne a nerozdielne povinní nahradiť
poškodenému A. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, spôsobenú škodu vo výške
90,59,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. 1Pv 350/25/4403, prejednal Okresný súd Nitra

trestnú vec proti obžalovaným A. B. a C. D. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaných, prečítaním záverov znaleckého posudku a prečítaním listinných dôkazov založených
v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku.Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 26.02.2026 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie

označenej obžalobe. Obžalovaný bol poučený podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, že takéto
vyhlásenie je neodvolateľné, nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371
odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, teda ak by zásadným spôsobom bolo porušené jeho procesné
právo na obhajobu. Keďže obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333
odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne, po súhlasnom stanovisku

prokurátora a obhajkyne obžalovaného, súd v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku a zároveň v zmysle § 257 odsek 8 Trestného
poriadku uznesením vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obžalovaný priznal k spáchaniu
skutku na hlavnom pojednávaní sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste,
o ochrannom opatrení a o nároku na náhradu škody. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie
obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu,

že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
spolupáchateľstvom spáchaného zločinu krádež podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 1 písmeno
d), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávnené vyrobenie
a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2, odsek 5 písmeno a) Trestného zákona
spoukazomna§138písmenof)Trestnéhozákonapostránkesubjektívnej,akoajpostránkeobjektívnej.

Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným
v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne
súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, o ochrannom opatrení a o nároku na náhradu
škody.

Obžalovaná C. D. na hlavnom pojednávaní dňa 26.02.2026 urobila vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý jej je kladený za vinu vo vyššie
označenej obžalobe. Obžalovaná bola poučená podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, že takéto
vyhlásenie je neodvolateľné, nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371
odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, teda ak by zásadným spôsobom bolo porušené jej procesné

právo na obhajobu. Keďže obžalovaná na všetky otázky súdu, položené jej podľa ustanovenia § 333
odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedala kladne, po súhlasnom stanovisku
prokurátora a obhajcu obžalovanej, súd v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku a zároveň v zmysle § 257 odsek 8 Trestného
poriadku uznesením vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obžalovaná priznala k spáchaniu

skutku na hlavnom pojednávaní, sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste,
o ochrannom opatrení a o nároku na náhradu škody. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie
obžalovanej o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu,
že protiprávnym úmyselným konaním obžalovanej boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
spolupáchateľstvom spáchaného zločinu krádež podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 1 písmeno

d), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávnené vyrobenie
a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2, odsek 5 písmeno a) Trestného zákona
spoukazomna§138písmenof)Trestnéhozákonapostránkesubjektívnej,akoajpostránkeobjektívnej.
Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchala obžalovaná spôsobom uvedeným
v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne

súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, o ochrannom opatrení a nároku na náhradu
škody.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, ale uviedol, že spôsobenú škodu chce
poškodenému v plnej výške nahradiť a skutok pred súdom oľutoval.

Obžalovaná C. D. na hlavnom pojednávaní nevypovedala, ale skutok pred súdom oľutovala.

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním záverov znaleckého posudku znalca A.
D. H. č. 67/2025 zo dňa 17.11.2025, ako aj prečítaním listinných dôkazov zabezpečených do spisu,

týkajúcich sa výroku o treste, o ochrannom opatrení a nároku na náhradu škody.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria, A. D. H. č. 67/2025 zo dňa 17.11.2025
vyplývalo, že obaja obžalovaní sú chronicky závislí od viacerých psychoaktívnych látok s chorobnýmsklonom k ich užívaniu (obžalovaná C. D. má syndróm závislosti od alkoholu a stimulácie a obžalovaný
má syndróm závislosti od alkoholu, kanabinoidov a stimulácie - metamfetamín) a závislí boli aj v čase
spáchania skutku. Znalkyňa ani u jedného z obžalovaných nenavrhla nariadiť protialkoholické, ani

protitoxikomanické liečenie pre absenciu motivácie k abstinencii, ktorá je nutná pre úspešnosť takéhoto
opatrenia. Okrem toho obžalovaný A. B. už mal nariadené ochranné liečenie, ktoré aj absolvoval
a nesplnilo svoj účel. V čase spáchania skutku ani jeden nemal narušenú rozpoznávaciu schopnosť,
schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a ich ovládacia schopnosť bola
narušená adekvátne stupňu ich alkoholovej opojenosti. U obžalovanej C. D. bola ovládacia schopnosť

v čase skutku čiastočne znížená, nie však vylúčená, v dôsledku jednoduchej alkoholovej opojenosti
stredne ťažkého stupňa, ktorú si privodila sama požívaním alkoholických nápojov napriek tomu, že mala
opakovanú skúsenosť ako na ňu alkohol pôsobí. Obžalovaní netrpia ochorením psychotickej kvality, ani
ochorením z okruhu psychóz, nie je u nich indikované opatrenie vo forme ochranného psychiatrického
liečenia a ich pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Zo správ o povesti a k osobe obžalovaného A. B., teda z priebežnej správy probačnej a mediačnej
úradníčky Okresného súdu Galanta, z pripojených právoplatných rozhodnutí, ktorými bol obžalovaný
už v minulosti právoplatne uznaný vinným z páchania trestnej činnosti, z lustrácie v evidencií Zboru
väzenskej a justičnej stráže, z Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a z odpisu registra
trestov súd zistil, že obžalovaný mal pred vzatím do väzby v predmetnej trestnej veci nariadený výkon

dvoch ochranných dohľadov a to v trestných veciach Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/136/2022
a 17T/38/2022, ktorých podmienky si riadne neplnil, s probačným a mediačným úradníkom riadne
nespolupracoval a ich výkon bol prerušený z dôvodu vzatia do väzby dňa 06.09.2025. Obžalovaný
je toho času od 06.09.2025 vo väzbe v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
6T/4/2026 na základe uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 33Tp/42/2025. Obžalovaný bol doposiaľ

32krát priestupkovo prejednávaný pre priestupky proti majetku, proti občianskemu spolunažívaniu,
pre priestupky v doprave a pre nerešpektovanie zákazu vychádzania. Okrem toho bol obžalovaný
doposiaľ 22krát súdne trestaný, pričom iba v jedinom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený
a prevažná väčšina trestných činov, za ktoré bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným, boli trestným
činom krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Obžalovaný bol doposiaľ deväťkrát vo výkone trestu

odňatia slobody. V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Galanta bol obžalovaný rozsudkom sp. zn.
9T/176/2017 zo dňa 24.01.2018, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.
6To/21/2018 dňa 14.08.2018 uznaný vinným v bode 1,2,3,4,5 rozsudku pre pokračovací prečin krádeže,
z toho v bode 1 podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a v bode 2 až 5 podľa 212 odsek 2 písmeno f)
Trestného zákona a v bodoch 6 a 7 rozsudku pre pokračovací trestný čin krádeže, v bode 6 rozsudku

prečin podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a v bode 7 rozsudku
zločin podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Zo správ o povesti a k osobe obžalovanej C. D., teda z priebežnej správy probačnej a mediačnej

úradníčky Okresného súdu Galanta, z pripojených právoplatných rozhodnutí, ktorými bola obžalovaná
už v minulosti právoplatne uznaná vinnou z páchania trestnej činnosti, z lustrácie v evidencií Zboru
väzenskej a justičnej stráže, z Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a z odpisu registra
trestov súd zistil, že obžalovaná mala pred vzatím do väzby v predmetnej trestnej veci nariadený
výkon probačného dohľadu uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 6Pp/16/2024 zo dňa 23.09.2024,

právoplatným dňa 23.09.2024, s probačným a mediačným úradníkom riadne nespolupracovala, dopúšťa
sa protiprávneho konania a jeho výkon bol prerušený z dôvodu vzatia obžalovanej do väzby dňa
06.09.2025. Obžalovaná je toho času od 06.09.2025 vo väzbe v trestnej veci vedenej na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 6T/4/2026 na základe uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 33Tp/42/2025.
Obžalovaná bola doposiaľ 29krát priestupkovo prejednávaná pre priestupky proti majetku a proti

verejnému poriadku. Okrem toho bola obžalovaná doposiaľ 7krát súdne trestaná pre majetkovú trestnú
činnosť, vo väčšine prípadov pre prečin krádeže podľa § 212 Trestného zákona, pričom iba v dvoch
prípadoch sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená. Obžalovaná bola dvakrát vo výkone trestu odňatia
slobody, naposledy v trestnej veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/78/2020, rozsudkom zo dňa
5.04.2024, právoplatným dňa 05.04.2025, kedy vykonávala trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 5

mesiacov v ústave so stredným stupňom stráženia z výkonu ktorého bola podmienečne prepustená
uznesenímOkresnéhosúduNitrasp.zn.6Pp/16/2024zodňa23.09.2024,právoplatnýmdňa23.09.2024
so skúšobnou dobou 1 rok a 9 mesiacov. Skúšobná doba plynula obžalovanej od 23.09.2024 do
23.06.2026.Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásení obžalovaných o vine, mal súd
za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Tiež bolo

preukázané, že skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu a, že skutok spáchali obžalovaní A.
B. a C. D..

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoby páchateľov a možnosti ich
nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaných súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Zohľadňovanie osoby páchateľa a jej posudzovanie treba uskutočniť vo
všetkých súvislostiach. Pričom v rámci tohto hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti
jeho nápravy. Zároveň je potrebné prihliadať na zásadu proporcionálnosti trestu, čo znamená, že trest

musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej
časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin,
zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa
konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy

budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich
spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia
možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred
spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pri ukladaní trestov obžalovaným súd vychádzal zo závažnosti spáchaného trestného činu z ktorého boli
obžalovaní uznaní vinnými a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby

a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi
prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby
stanovená zákonom (podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona) na 2 rok až 8 rokov.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému A. B., súd pri rozhodovaní vychádzal v prvom rade

zo skutočnosti, že obžalovaný sa už aj v minulosti opakovane dopúšťal obdobného protispoločenského
konania, ktoré bolo buď vyriešené v priestupkovom konaní alebo v trestnom konaní, v dôsledku čoho bol
obžalovaný už opakovane súdne trestaný aj uložením najprísnejšieho druhu trestov, nepodmienečného
trestu odňatia slobody, pričom tieto tresty neviedli obžalovaného k jeho náprave. Obžalovaný sa
opakovane a dlhodobo dopúšťa protispoločenskej činnosti, či už rovnakého alebo odlišného charakteru,

tak na úrovni priestupkového konania alebo trestného konania, pričom ani jedna zo sankcií uložená
mu v týchto konaniach neviedla obžalovaného k jeho náprave a prevýchove, čím by sa dosiahol
ich účel v tom, že by zabránili obžalovanému v páchaní ďalšej protispoločenskej činnosti a tým
by ochránili spoločnosť pred páchateľom. Tridsaťdva priestupkov obžalovaného vo väčšine prípadov
páchaných proti majetku, ako aj opakovaná majetková trestná činnosť za ktorú bol obžalovaný

opakovane právoplatne uznaný vinným (čo vyplýva z prečítaného odpisu registra trestov, ako aj
právoplatných rozhodnutí) sú prejavom dlhodobej a nenapraviteľnej osobnosti obžalovaného, ktorý sa
opakovane dopúšťa pod vplyvom alkoholu a omamných látok protispoločenskej činnosti napriek tomu,
že sa opakovane podrobil výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a aj ochrannému liečeniu,
ktoré v jeho prípade nesplnili svoj účel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v prípade obžalovaného

neprichádza do úvahy uloženie iného druhu trestu ako je trest odňatia slobody, nakoľko všetky ostatné
druhy trestov nevytvárajú dostatočné podmienky na prevýchovu obžalovaného a zároveň by neboli
primeraným trestom k povahe trestnej činnosti a k osobnosti obžalovaného. Na posudzovanie možnosti
nápravy obžalovaného má vplyv celkový spôsob života obžalovaného a jeho správanie pred spáchanímtrestného činu. Zároveň však súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti nevzhliadol splnenie
podmienok ustanovených Trestným zákonom podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na
podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody, a teda, že by vzhľadom na osobu

páchateľa a na okolnosti prípadu, mal za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
páchateľa by výkon trestu odňatia slobody nebol nevyhnutný.
Pri úvahách týkajúcich sa výšky ukladaného trestu súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, ako
aj na okolnosti spáchania skutku a predchádzajúci spôsob života obžalovaného, pričom v tejto súvislosti
súd považuje za potrebné poukázať v prvom rade na skutočnosť, že v prípade obžalovaného išlo

o opakované protiprávne konanie, v prípade ktorého sa na hlavnom pojednávaní preukázalo závažné
a opakované nerešpektovanie právneho poriadku. Pri ukladaní trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre
ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písmeno a) až písmeno p) Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno a) až písmeno
o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaný
sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne trestný čin oľutoval na hlavnom pojednávaní (§ 36

písmeno l) Trestného zákona), a že obžalovaný svojim vyhlásením, že je vinný zo spáchania žalovaného
skutku súdu napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže súd nemusel vykonávať dokazovanie
ohľadom viny obžalovaného (§ 36 písmeno n) Trestného zákona). Súd u obžalovaného zistil aj dve
priťažujúce okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, a to, že už bol za trestný čin odsúdený, nakoľko pred
spáchaním tohto trestného činu bol obžalovaný dvadsať dvakrát súdne trestaný a v 21 prípadoch tieto

odsúdenia neboli doposiaľ zahladené (podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona), a že spáchal viac
trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona), nakoľko sa skutkom dopustil spolupáchateľstvom
spáchaného zločinu krádež podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 1 písmeno d), odsek 3 písmeno
f) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávnené vyrobenie a používanie platobného
prostriedku podľa § 219 odsek 2, odsek 5 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno f)

Trestného zákona. V prípade obžalované však súd s poukazom na odsúdenie Okresného súdu Galanta
rozsudkom sp. zn. 9T/176/2017 zo dňa 24.01.2018, právoplatným v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 6To/21/2018 dňa 14.08.2018 obligatórne aplikoval ustanovenie § 38 odsek 3
Trestného zákona podľa ktorého sa v prípade opätovného spáchania zločinu zvyšuje dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a základom na toto zvýšenie je podľa § 38 odsek

6 Trestného zákona rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd
obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, pričom najprísnejšie trestným
zo zbiehajúcich sa trestných činov je zločin krádeže podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s upravenou
dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa 38 odsek 3 Trestného zákona, tak že
základná sadzba trestu odňatia slobody je v prípade obžalovaného 4 až 8 rokov. S prihliadnutím na

okolnosti a závažnosť trestnej činnosti obžalovaného, jeho osobné pomery a predchádzajúcu trestnú
činnosť, ale aj s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní zaujal k svojej
trestnej činnosti kritický postoj a svoje konanie oľutoval, má súd za to, že uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
za použitia ustanovenia § 39 odsek 5 Trestného zákona, t.j. vo výmere 32 mesiacov je primerané

a spravodlivé. Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je dostatočný na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovaného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody. Nakoľko
bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, keďže bol pred spáchaním tohto skutku dňa
06.09.2025, naposledy prepustený z výkonu trestu odňatia slobody dňa 22.09.2024, súd ho zaradil

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona. Súd je presvedčený, že práve takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 32 mesiacov na výkon ktorého súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia
slobodysostrednýmstupňomstráženiapostačínasplnenieúčelutrestuazabezpečí,abysaobžalovaný
v budúcnosti vystríhal páchaniu protispoločenskej a protiprávnej činnosti. Zároveň je podľa názoru sú-

du trest odňatia slobody uložený úplne na dolnej hranici zákonom ustanovenej zníženej trestnej sadzby
zákonný, spravodlivý a adekvátny a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 odsek 1
Trestného zákona tak v rámci jeho pôsobenia na obžalovaného, ako aj jeho pozitívneho vplývania na
ostatných členov spoločnosti z hľadiska generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanej C. B., súd pri rozhodovaní vychádzal rovnako ako
pri obžalovanom A. B. v prvom rade zo skutočnosti, že obžalovaná sa už aj v minulosti opakovane
dopúšťala obdobného protispoločenského konania, ktoré bolo buď vyriešené v priestupkovom konaní
alebo v trestnom konaní, v dôsledku čoho bola obžalovaná už opakovane súdne trestaná aj uloženímnajprísnejšieho druhu trestov, nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom tieto tresty neviedli
obžalovanú k náprave. Obžalovaná sa opakovane a dlhodobo dopúšťa protispoločenskej činnosti,
či už rovnakého alebo odlišného charakteru, tak na úrovni priestupkového konania alebo trestného

konania, pričom ani jedna zo sankcií uložená jej v týchto konaniach neviedla obžalovanú k jej náprave
a prevýchove, čím by sa dosiahol ich účel v tom, že by zabránili obžalovanej v páchaní ďalšej
protispoločenskej činnosti a tým by ochránili spoločnosť pred páchateľom. Dvadsaťdeväť priestupkov
obžalovanej vo väčšine prípadov páchaných proti majetku, ako aj opakovaná majetková trestná činnosť
za ktoré bola obžalovaná opakovane právoplatne uznaná vinnou (čo vyplýva z prečítaného odpisu

registra trestov, ako aj právoplatných rozhodnutí) sú prejavom dlhodobého sklonu k páchaniu trestnej
činnosti a nenapraviteľnej osobnosti obžalovanej, ktorá sa opakovane dopúšťa pod vplyvom alkoholu
protispoločenskej činnosti napriek tomu, že sa už dvakrát podrobila výkonu nepodmienečného trestu
odňatia slobody a aj probačnému dohľadu po jej podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý v prípade obžalovanej absolútne nesplnili svoj účel. Nakoľko sa obžalovaná dopustila
skutku dňa 06.09.2025, teda počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody ktorá jej plynula od 23.09.2024 do 23.06.2026 v prípade obžalovaného neprichádza do úvahy
uloženieinéhodruhutrestuakojetrestodňatiaslobody,nakoľkovšetkyostatnédruhytrestovnevytvárajú
dostatočné podmienky na prevýchovu obžalovanej a zároveň by neboli primeraným trestom k povahe
trestnej činnosti a k osobnosti obžalovanej. Na posudzovanie možnosti nápravy obžalovanej má vplyv
celkový spôsob života obžalovanej a jej správanie pred spáchaním trestného činu. Zároveň však súd

s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti nevzhliadol splnenie podmienok ustanovených Trestným
zákonom podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na podmienečný odklad výkonu uloženého
trestu odňatia slobody, a teda, že by vzhľadom na osobu páchateľa a na okolnosti prípadu, mal za to,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa by výkon trestu odňatia slobody nebol
nevyhnutný.

Pri úvahách týkajúcich sa výšky ukladaného trestu súd prihliadol na osobné pomery obžalovanej, ako aj
na okolnosti spáchania skutku a predchádzajúci spôsob života obžalovanej, pričom v tejto súvislosti súd
považuje za potrebné poukázať v prvom rade na skutočnosť, že v prípade obžalovanej išlo o opakované
protiprávne konanie, v prípade ktorého sa na hlavnom pojednávaní preukázalo závažné a opakované
nerešpektovanie právneho poriadku. Pri ukladaní trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie

trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno
a) až písmeno p) Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno a) až písmeno o)
Trestného zákona, pričom u obžalovanej zistil dve poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaná sa k
spáchaniu trestného činu priznala a úprimne trestný čin oľutovala na hlavnom pojednávaní (§ 36
písmeno l) Trestného zákona), a že obžalovaná svojim vyhlásením, že je vinná zo spáchania žalovaného

skutku súdu napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže súd nemusel vykonávať dokazovanie
ohľadom viny obžalovanej (§ 36 písmeno n) Trestného zákona). Súd u obžalovanej zistil aj dve
priťažujúceokolnosťpodľa§37Trestnéhozákona,ato,žeužbolazatrestnýčinodsúdená,nakoľkopred
spáchaním tohto trestného činu bola obžalovaná sedemkrát súdne trestaná a v piatich prípadoch tieto
odsúdenia neboli doposiaľ zahladené (podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona), a že spáchala viac

trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona), nakoľko sa skutkom dopustila spolupáchateľstvom
spáchaného zločinu krádež podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 1 písmeno d), odsek 3
písmeno f) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávnené vyrobenie a používanie
platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2, odsek 5 písmeno a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno f) Trestného zákona. Súd obžalovanej ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 1

Trestného zákona, pričom najprísnejšie trestným zo zbiehajúcich sa trestných činov je zločin krádeže
podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s trestnou sadzbou vo výmere 2 až 8 rokov. S prihliadnutím
na okolnosti a závažnosť trestnej činnosti obžalovanej, jej osobné pomery a predchádzajúcu trestnú
činnosť, ale aj s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaná bola hlavnou iniciátorkou spáchania skutku
a na hlavnom pojednávaní zaujala k svojej trestnej činnosti kritický postoj a svoje konanie oľutovala,

má súd za to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v rámci zníženej trestnej sadzby
o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za použitia ustanovenia §
39 odsek 5 Trestného zákona, vo výmere 19 mesiacov je primerané a spravodlivé. Takto uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu
obžalovanej v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody. Nakoľko bola obžalovaná v posledných

desiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinuvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýjejboluloženýza
úmyselný trestný čin, keďže bola pred spáchaním tohto skutku dňa 06.09.2025, naposledy prepustená
z výkonu trestu odňatia slobody dňa 23.09.2024, súd ju zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. Súd je presvedčený,že práve takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 19 mesiacov na výkon ktorého
súd zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia
postačí na splnenie účelu trestu a zabezpečí, aby sa obžalovaná v budúcnosti vystríhala páchaniu

protispoločenskej a protiprávnej činnosti. Zároveň je podľa názoru súdu trest odňatia slobody uložený pri
dolnej hranici zákonom ustanovenej zníženej trestnej sadzby zákonný, spravodlivý a adekvátny a spl-
ní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona tak v rámci jeho pô-
sobenia na obžalovanú, ako aj jeho pozitívneho vplývania na ostatných členov spoločnosti z hľadiska
generálnej prevencie.

V prípravnom konaní si poškodený A. B. prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne, riadne a včas
uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 90,59,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že súd mal vykonaným
dokazovaním preukázané, že trestným činom bola spôsobená škoda na majetku poškodeného vo výške
riadne preukázanej a odôvodnenej na hlavnom pojednávaní, súd zaviazal obžalovaných spoločne a
nerozdielne na náhradu škody v prospech poškodeného vo výške 90,59,- Eur.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.