Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/2177/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125400765
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikola Marcíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125400765.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35724803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 53255739, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/X, XXX XX C. D., o vymoženie pohľadávky vo výške 6881,35 EUR
s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ďurica Jozef, so sídlom exekútorského úradu

Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 359EX 6726/25, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške
164,22 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.09.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 6881,35 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného

titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Up/208/2017 zo dňa 21.09.2017,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.01.2018 (ďalej ako „Exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 30.10.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ďurica
Jozef, so sídlom exekútorského úradu Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen, ktorý exekúciu vedie
pod sp. zn. 359EX 6726/25 (ďalej ako „Súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor vydal dňa 07.11.2025 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému
doručené dňa 25.11.2025. Dňa 11.12.2025 bol súdnemu exekútorovi doručený na exekútorský úrad
návrh na zastavenie exekúcie od povinného. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie doručil súdny
exekútor vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, a ďalšie prílohy, ktoré tvorili súčasť
spisovej dokumentácie. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že návrh povinného bol

podaný po uplynutí zákonnej lehoty, a teda nemá odkladný účinok.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol nasledovné. Povinný má vo svojom návrhu na
zastavenie exekúcie za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor
exekúcie s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva v
právnej veci. Povinný žiada exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Povinný ďalej neuznáva

spornú pohľadávku, pričom vznáša aj námietku premlčania. Povinný zároveň zdôrazňuje súdu, že
ak súd predmetnú exekúciu nezastaví, tak má záujem o splatenie pohľadávky ale len v mesačnýchsplátkach po 50 Eur. Povinný ďalej poukazuje na smernicu Rady č. 932/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj na zákon o ochrane spotrebiteľa pričom
má za to, že oprávnený konal v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy v rozpore s týmito predpismi.

Povinný konštatuje, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to, že
súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo
nie je, súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie, súd nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu a či zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a podobne. Na základe uvedeného povinný popiera nárok
oprávneného v celom rozsahu a má za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky nakoľko oprávnený ako dodávateľ predložil na podpis formulárovú vopred pripravenú, typovú
zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a zmluvu musel podpísať ako
celok. Oprávnený ako dodávateľ tak použil nekalé obchodné praktiky. Povinný ďalej namieta trovy
exekúcie a príslušenstvo pretože upozornenie súdneho exekútora, že „trovy môžu byť aj vyššie“ nie
je v súlade s unijným právom a povinný má dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku nakoľko toto
upozornenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní do 14 dní od doručenia upovedomenia o

začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie je v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného
povinnýžiadaabysúdpredmetnúexekúciuzastavilapriznalpovinnémunahradiťtrovykonania.Zároveň
povinný vzniesol námietku zaujatosti voči súdnemu exekútorovi, nakoľko súdny exekútor v doručených
listinách o začatí exekúcie upozornil povinného na možnosť uloženia donucovacieho opatrenia.

5. Na základe výzvy súdneho exekútora podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie povinného, ktoré doručil súdnemu exekútorovi dňa
09.01.2026. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie povinného uviedol nasledovné:
„V prvom rade oprávnený uvádza, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo
účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd,

ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný
súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne
skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by
exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom,
čiže ako súd tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný platobný

rozkaz.Akékoľvekprostriedkyobranymoholžalovaný(povinný)uplatniťvsúdnomkonaní.Vexekučnom
konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného
rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Napriek tomu má oprávnený za to, že hoci je
povinný spotrebiteľom, ochrana spotrebiteľa má svoje limity, nemôže byť bezbrehá a nemožno ju
ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti s tým, že ochrana spotrebiteľa je síce

dôležitýmfaktoromvspoločnosti,avšaknemožnospotrebiteľoviposkytovaťtakúochranu,ktorábyviedla
k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek
zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody,
podrobne sa oboznámiť so všetkými ustanoveniami zmluvy a podľa toho rozumne konať, pričom
neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva

s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich
rozsahu.“ Ďalej sa oprávnený vyjadril aj k námietke premlčania povinného, a s poukazom na § 100
ods. 1 a § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“), oprávnený uviedol: „Okresný súd Banská Bystrica rozhodol Platobným
rozkazom sp. zn.: 16Up/208/2017 zo dňa 21.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 20.01.2018, a preto je z uvedeného zrejmé, že k uplynutiu premlčacej doby nedošlo.“ Na záver
vyjadrenia oprávnený uviedol, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v §
61n alebo § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov, na základe čoho oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. Oprávnený
si uplatnil nárok na trovy konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie povinného

vo výške 164,22 EUR pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby vo výške 145,97 EUR s DPH a z
jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 18,25 EUR s DPH za rok 2025.

6. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.

7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu
alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov..“

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

11.Podľa§61lods.3Exekučnéhoporiadku:„Akjetudôvodzastaveniaexekúcie,súdexekúciuzastavía
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“

12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov
na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na

podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a
to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie
musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu

podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu
spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho
vymáhateľnostibránia.Prostredníctvomtohtoprocesnéhoinštitútumápovinnýmožnosťnamietaťvšetky
skutočnosti ôdovodnujúce zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po
vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

13. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je,
aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby
ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní vsúvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým
skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne

dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a
zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je
pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod
jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.

14. Na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je stanovená zákonná 15-dňová
lehota, ktorá začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V prípade podania návrhu
na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty, daný návrh na zastavenie exekúcie odkladný
účinok nemá. V danom prípade mal súd za preukázané, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí
exekúcie dňa 25.11.2025, a s ohľadom na zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
bol posledným dňom lehoty 10.12.2025. Nakoľko povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa

11.12.2025 došlo k uplynutiu zákonnej lehoty, a preto tento návrh nemá odkladný účinok, a súd sa ním
zaoberal ako návrhom podaným v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, ako návrhom podaným
neskôr. Vo vzťahu k obsahu podaného návrhu na zastavenie exekúcie súd uvádza, že nakoľko bol
podaný po uplynutí zákonnej lehoty, povinný v ňom mohol namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po
uplynutízákonnejlehoty.Povinnýmoholskutočnostiuvedenévpodanomnávrhunazastavenieexekúcie

uplatniť už skôr, a to v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v zákonnej lehote, resp. mohol využiť
opravný prostriedok v základnom konaní. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania
o návrhu na zastavenie exekúcie.

15. K uplatňovaniu tzv. koncentračnej zásady zavedenej do Exekučného poriadku s účinnosťou od

01.04.2017 sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení č. k. I.ÚS
149/2022-13 zo dňa 09. 03. 2022 uviedol, cit.: „Koncentrácia konania vyplývajúca z § 61k ods. 2
Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky
právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie

môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak
právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na
ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.“

16. Povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že rozhodnutie súdu je

zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Povinný ďalej namietal, že boli porušené a odňaté jeho
ústavné práva, a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Taktiež namietal, že trovy exekúcie a
jej príslušenstva neboli v súlade s unijným právom. K uvedenému súd konštatuje, že v danom prípade
nejde o skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ale
museli tu byť bez akýchkoľvek pochýb ešte pred samotným začatím exekučného konania. Z uvedeného

dôvodu považoval súd návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný.

17. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že aj keby povinný podal návrh na zastavenie exekúcie
v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný skutočnosti ohľadom tvrdenia,
že exekúcia je vedená na základe nespôsobilého právneho titulu, a že rozhodnutie súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, mohol namietať už v základnom konaní, a to konkrétne
podaním odporu voči Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Up/208/2017
zo dňa 21.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.01.2018, pričom toto
procesné právo povinný nevyužil. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie
bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. K uvedenému exekučný

súd konštatuje, že nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda
preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní
(tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho
vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného
konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre

exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo/1940/2008).

18. Súd záverom opätovne poukazuje na skutočnosť, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou a v
rámci návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali povzniku exekučného titulu. Tým, že povinný nevyužil svoje právo podať voči rozhodnutiu riadny opravný
prostriedok (odpor), zapríčinil, že rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným, a teda je vecou
rozhodnutou (res iudicata). Súd teda konštatuje, že v danom prípade sú splnené obidva procesné

predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie t.j. vykonateľné rozhodnutie
(exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladalo vykonateľné
rozhodnutie.

19. K námietke povinného voči trovám súdneho exekútora súd uvádza, že námietka je neopodstatnená,

nakoľko výška trov je vyčíslená s v súlade s platným právnym poriadkom na základe vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnej od 01.04.2017 v súlade s ust. § 7 ods.1, podľa
ktorého odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie. Odsek 2 vyššie uvedeného ustanovenia
hovorí, že ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie,

ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej
určenie. Základom pre jej určenie je celková výška vymoženého plnenia, na vymáhanie ktorého bol
súdny exekútor poverený vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. v tomto prípade súčet istiny a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Náhrada paušálnych výdavkov je stanovená v ust. § 22
vyhlášky a v zmysle odseku 1 uvedeného ustanovenia exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov

vo výške 100 EUR. Odsek 2 vyššie uvedeného ustanovenia hovorí, ak sa vymáhaný nárok splní do
uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok,
alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

20.Ďalšímzdôvodovpodanianávrhunazastavenieexekúciepovinnýmbolaskutočnosť,žepohľadávka
vyplývajúca z exekučného titulu je už premlčaná. Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie
doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva, čo znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva
účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže však byť súdom priznaný, ak povinný
pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Návrh oprávneného účastníka trvá aj

naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Súd preskúmaním exekučného titulu
zistil, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní vznikla z občianskoprávneho vzťahu. Z
uvedeného dôvodu je nutné na predmetný prípad aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. K
námietke premlčania vznesenej povinným súd uvádza nasledovné. Na premlčanie prihliada exekučný
súd iba na námietku povinného. Vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká, ak je premlčaná a

ak sa povinný premlčania dovolá (ak namietne premlčanie), pričom pohľadávka sa premlčí uplynutím
premlčacej doby. V režime Občianskeho zákonníka rozlišujeme medzi premlčaním judikovanej a
nejudikovanej pohľadávky. Ak je pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu (exekučným titulom), premlčacia doba je desaťročná a plynie odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť (§ 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Exekučný titul Platobný rozkaz

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Up/208/2017 zo dňa 21.09.2017, nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 20.01.2018 čo znamená, že desaťročná premlčacia doba nároku vymáhaného
v tomto exekučnom konaní začína plynúť odo dňa 20.01.2018. Z uvedeného dôvodu považuje súd
námietku premlčania vznesenú povinným v rámci návrhu na zastavenie exekúcie za právne nedôvodnú,
nakoľko súd nezistil premlčanie pohľadávky priznanej exekučnými titulmi, t. j. premlčanie judikovaného

práva uplynutím času.

21. K námietke povinného ohľadom zaujatosti exekútora z dôvodu možnosti uloženia donucovacieho
opatrenia povinnému ďalej súd uvádza, že možnosť uloženia donucovacieho opatrenia povinnému
súdnym exekútorom predstavuje oprávnenie súdneho exekútora v zmysle § 40 ods. 3 Exekučného

poriadku. Na základe uvedeného súd konštatuje, že samotné poučenie o možnosti súdneho exekútora
pristúpiť k uloženiu donucovacieho opatrenia nepredstavuje dôvod na vylúčenie exekútora z exekúcie,
resp. nespadá pod žiaden z dôvodov uvedených v § 33 Exekučného poriadku.

22. Súd v tomto bode dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument povinného uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie,
a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre
posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie.23. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného
titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti.
Ďalej povinný nepreukázal ani žiadne iné dôvody, ktoré by robili exekúciu neprípustnou a preto súd

rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol v celom rozsahu v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. (výrok I.)

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“

25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

26.Podľa§199dods.1Exekučnéhoporiadku:„Oprávnenýmávočipovinnémunároknanáhraduúčelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
27. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré

im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

28. Podľa § 199e Exekučného poriadku: „Ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony

právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.“

29. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

30. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

31. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): „Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

32. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj

v konaní vykonávacom, sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie.
Exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym
štádiom. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých
možno uvažovať ako o trovách exekučného konania - trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného
konania a trovy štátu (§ 195 Exekučného poriadku). Táto špeciálna právna úprava trov v Exekučnom

poriadku zároveň neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, ako je to v podmienkach
civilného sporového konania, ale exekučný súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov
exekučného konania, ale aj o ich výške (§ 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku).
33. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť
oprávnenému plný úspech vo veci.

34. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady
trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu)
a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránenímsvojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na
náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený
bol v tomto konaní úspešný a voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených

trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaným stanoviskom k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (§
199d ods. 1 Exekučného poriadku). Nakoľko si oprávnený, resp. jeho právny zástupca voči povinnému
uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním
vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 164,22 EUR, takto uplatnený nárok je
v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky (výrok II.). Trovy konania, ktoré

boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k
povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

35. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania za podanie
návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinný v tomto konaní nebol zastúpený a nebol ani úspešný,
pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči oprávnenému mu tak nevznikol

nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov). Aj samotné ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku hovorí o tom, že
povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na
jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno
oprávnenému pričítať, avšak v danom prípade súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol,

preto súd rozhodol tak, že povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.