Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/1273/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125295165
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125295165.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie
4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 48 113 671, v právnom zastúpení: Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 232 471
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., korešpondenčná adresa:
Dlhá 4/A, 900 31 Stupava, o vymoženie pohľadávky vo výške 707,62 Eur s príslušenstvom, vedenej u

súdneho exekútora: JUDr. Július Rosina, so sídlom Exekútorského úradu Stummerova 1553, Topoľčany,
pod jeho sp. zn. XXXXXX XXX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 22Ek/1273/2025 zo dňa 28.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1273/2025
zo dňa 28.10.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1273/2025 zo dňa 28.10.2025 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.04.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 707,62 Eur s príslušenstvom, a to na základe platobného
rozkazuOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.9Up/1920/2024zodňa04.12.2024,vykonateľnéhodňa

19.02.2025. Poverením zo dňa 07.05.2025 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora: JUDr. Július Rosina, so sídlom exekútorského úradu v Topoľčanoch, ktorý ju vedie
pod sp. zn. 2425EX 382/25.

2. Uznesením sp. zn. 22Ek/1273/2025 zo dňa 28.10.2025 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol a povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe

vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že sa oboznámil s obsahom upomínacieho spisu sp.
zn. 9Up/1920/2024 a zistil, že listinný rovnopis elektronického platobného rozkazu spolu s prílohami
prevzal povinný (žalovaný) dňa 03.02.2025 na adrese D. E. XXXX/XX, XXX XX F.. Zároveň z návrhu na
vykonanie exekúcie vyplýva, že povinný v čase po doručení platobného rozkazu splatil dňa 10.02.2025
sumu vo výške 270 Eur, dňa 06.03.2025 sumu 280 Eur a dňa 09.04.2025 sumu 300 Eur. Z uvedeného
je zrejmé, že tvrdenie povinného, že o vzniku platobného rozkazu nevedel, je nepravdivé. Taktiež je

nepochybné,žekauzálnepríslušnýmsúdomjepodľa§2zákonač.307/2016Z.z.oupomínacomkonaní
v znení zmien Okresný súd Banská Bystrica, pričom upomínacie konanie je alternatívnym spôsobom
uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že hmotnoprávnym základom vymáhanej pohľadávky je
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2011018535 zo dňa 24.11.2020 (ďalej ako „Zmluva o úvere“),
ktorá bola uzatvorená na základe predchádzajúcej zmluvy o elektronickej komunikácii medzi

oprávneným v postavení veriteľa a povinným v postavení dlžníka, ktorý bol označený najmä menom,
priezviskom,dátumomnarodenia,rodnýmčíslomatrvalýmpobytom.Predmetomzmluvybolbezúčelovýspotrebiteľský úver v celkovej výške 9000 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 18,10 %, výške minimálnej
mesačnej splátky 169,95 Eur, počte splátok 96, RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) 18,10
%, a termíne splatnosti splátok 20. deň v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov nepresahuje

dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov za posledný štvrťrok 2020. Uvedená
úverová zmluva je opatrená podpisom dlžníka cez autorizačný kód a spracovateľom úveru konajúcim
v mene veriteľa. Povinný v postavení dlžníka svojím podpisom v súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka riadne vyjadril svoju vôľu uzavrieť úverovú zmluvu, ktorá je čitateľná a sú v nej vo viacerých
článkoch zrozumiteľne formulované základné podmienky spotrebiteľského úveru, vyhlásenie splatnosti

úveru, následky nesplácania úveru, právo dlžníka na odstúpenie od zmluvy, doba trvania, zmena a
spôsob zániku zmluvy.
Exekučným titulom bola povinnému v postavení žalovaného uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 707,62 Eur, úrok vo výške 5665,48 Eur, úrok z omeškania vo výške 750,66 Eur, zákonný úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy zo sumy 2307,62 EUR od 16.10.2024 do13.11.2024, úrok z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2057,62 EUR od 14.11.2024 do 16.12.2024, úrok z omeškania

vo výške 5% ročne zo sumy1807,62 EUR od 17.12.2024 do 15.01.2025, úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1557,62 EUR od 16.01.2025 do 10.02.2025, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy1287,62EURod11.02.2025do06.03.2025,úrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy1007,62
EUR od 07.03.2025 do 09.04.2025, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 707,62 EUR od
10.04.2025 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 447,07 Eur.

Z obsahu upomínacieho spisu sp. zn. 9Up/1920/2024 súd zistil, že výzvou žalobcu zo dňa 25.04.2022
boldlžník(povinný)vzhľadomnaskutočnosť,žejevomeškaníspoluužstromasplátkamiúveruvyzvaný
na okamžitú úhradu dlžnej čiastky úveru vo výške 509,85 Eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým,
že v prípade, ak neuhradí ani splátku úveru splatnú dňa 20.02.2022 vo výške 169,95 Eur najneskôr v
lehote do 25.05.2022, tak dôjde k vyhláseniu mimoriadnejsplatnosti (zosplatneniu úveru). Následne bolo

povinnému zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (dokument zo dňa 24.06.2022)
v celom rozsahu vo výške 8672,17 Eur (istina 8100,47 Eur a úrok 571,70 Eur). Oprávnený v základnom
konaní predložil výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.04.2022, oznámenie o vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru zo dňa 24.06.2022, ako aj predžalobnú výzvu zo dňa 24.10.2024, kde je uvedená dlžná
čiastka 8728,82 Eur s rozpisom, z akých súm pozostáva.

Zároveň žalobca (oprávnený v tomto konaní) bol upomínacím súdom dňa 27.11.2024 vyzvaný, aby v
lehote 15 pracovných dní opravil návrh na vydanie platobného rozkazu a ozrejmil, pre ktorú konkrétnu
splátku žalobca pristúpil k zosplatneniu. Žalobca obratom doplnil opravený návrh. Následne súd v
upomínacom konaní nedospel k záveru, že by uplatňovaný nárok oprávneného bol v rozpore s právnymi
predpismi a keďže nedospel ani k zisteniu, že návrh žalobcu je neprípustný z dôvodu, že nárok je

uplatňovaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v
predmetnej veci vydal platobný rozkaz. Povinný v návrhu vzniesol aj námietku premlčania, preto súd
považoval za potrebné vyporiadať sa s touto otázkou. V danom prípade záväzok vznikol zo Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 2011018535 uzatvorenej v režime Občianskeho zákonníka. V citovanom
ustanovení Občianskeho zákonníka je stanovené, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím

súdu, dôjde k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty vykonateľnosťou právoplatného rozhodnutia súdu.
Súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty vykonateľnosťou
právoplatného exekučného titulu, t. j. dňa 19.02.2025. Následne začala plynúť nová objektívna 10-
ročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že
návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 25.04.2025. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že k

premlčaniu pohľadávky v danom prípade nedošlo. Súdny exekútor konal plne v súlade s ustanoveniami
Exekučného poriadku, keď na základe ustanovenia § 61d po doručení upovedomenia o začatí exekúcie
nastúpili blokačné účinky nakladania s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktoré trvajú aj počas konania
o návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, ako v tomto prípade. Súdny exekútor v súlade
s ustanovením § 61a ods. f) Exekučného poriadku informoval povinného o navýšení exekučných trov,

ak povinný nesplní svoj dlh v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Na základe §
167 ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor zriaďuje exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach
na návrh oprávneného, a to zápisom do katastra nehnuteľností.
Povinný vo svojom návrhu pre prípad, že sa exekúcia nezastaví, požiadal o možnosť plnenia dlhu v
splátkach po 50 Eur mesačne. V tomto smere súd konštatoval, že povinný môže žiadať exekútora,

aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach, a to s odkazom na
ust. § 61g Exekučného poriadku. Povolenie plnenia dlhu povinného v splátkach je teda v kompetencii
súdneho exekútora, povinný má v ďalšom konaní možnosť podľa stanovených podmienok § 61g ods. 2
Exekučného poriadku podať súdnemu exekútorovi žiadosť o splátky.Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní dospel k právnemu záveru, že predmetná spotrebiteľská
zmluva neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mohla mať relevantný vplyv na
vymáhaný nárok a ktorá by mohla viesť k zastaveniu exekúcie, preto návrh povinného v súlade s

ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že z pôvodnej istiny v čiastke 707,62 eur teraz exekútor požaduje neúmerne vysokú finančnú

čiastku aj s možnosťou jej ďalšieho navýšenia. Súdny exekútor mu bez upozornenia a bez dohody
s ním zablokoval bankový účet a ohrozil tak existenciu jeho rodiny. Za súdom uznanú pohľadávku
žiada exekútor neprehľadným, nejasným a nepreukázaným spôsobom navyše aj trovy v neprimeranej
finančnej čiastke. Súd sa nevysporiadal s jeho dôvodmi presne popísanými v jeho podrobnom podaní.
V predmetnej veci mu protistrana zasiahla do jeho práv tak, že mu preukázateľne spôsobila ujmu
finančnú a majetkovú. Konanie súdneho exekútora a súdnych úradníkov voči jeho osobe považuje za

rozporné so zásadami dôstojnosti konania. Povinný poukázal na ust. § 299 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. (o nemožnosti vydať platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty
súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná), na ust. § 5b
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa(exoffopovinnosťsúduvspotrebiteľskýchveciach)aust.
§3ods.6zákonač.307/2016Z.z. oneprípustnostinávrhu okreminéhoajvprípadeaksavymáhanárok

zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu.

V prejednávanej veci podľa povinného súd nepristúpil k praktickej ochrane slabšej strany. Súd sa podľa
názoru povinného vydal cestou neodborného, benevolentného a bezpracného konania, nebral do úvahy

svoje povinnosti ochrany slabšej strany – občana. Súd z úradnej moci a z úradnej povinnosti nepodrobil
zmluvnú dokumentáciu medzi oprávneným a občanom súdnej kontrole ani predbežnému právnemu
posúdeniu, a tak dospel k záverom, aké uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
Súdny úradník úplne ignoruje povinnosti súdu pri ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany. Je nesporné,
že zmluva je spotrebiteľská, má preukázateľne aj neprimerané zmluvné podmienky aj vady, ktorých

obsahspotrebiteľnemoholovplyvniťapreukázateľnenebolidojednanéindividuálne. Jenepochopiteľné,
prečo súd nepodrobil pred vydaním predmetného exekučného titulu zmluvu veriteľa súdnej kontrole
a prečo neidentifikoval neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve veriteľa. Je rovnako nepochopiteľné,
prečo súd (sudca ani súdny úradník) nepreveril pred vydaním exekučného titulu číselné parametre
úveru veriteľa. Je nepochopiteľné, prečo súd benevolentne a neodborne „odflákol“ posudzovanie tohto

spotrebiteľského sporu spotrebiteľa s úžerníckym veriteľom. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových
zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne sformulovaného zmluvného formulára, ktorý má
dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
obsah zmluvy meniť nemôže a tak ani nemení. Povinný ďalej uviedol, že odmieta platiť akékoľvek
náhrady trov konania nemorálnemu oprávnenému vzhľadom na jeho doteraz preukázané sociálne

a finančné postavenie, ktoré mu spôsobil oprávnený svojimi nezákonnými aktivitami v súčinnosti s týmto
súdom v jeho majetkový a finančný neprospech. Povinný ďalej požiadal o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov.

4. Predmetnú sťažnosť povinného súd z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie)

na vyjadrenie oprávnenému nezasielal. Povinný v podanej sťažnosti neuvádzal žiadne konkrétne
skutočnosti, jeho argumentácia spočívala v tvrdeniach všeobecnej povahy v súvislosti s povinnosťou
súdu poskytnúť zvýšenú ochranu povinnému ako spotrebiteľovi. Stanovisko oprávneného je naviac súdu
známe z jeho vyjadrenia sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

11. V prvom rade súd konštatuje, že exekučným titulom v predmetnej právnej veci je platobný rozkaz
Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní sp. zn. 9Up/1920/2024 zo dňa
04.12.2024, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu 2 307,62 Eur, úrok
5 665,48 Eur, úrok z omeškania 750,66 Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 2 307,62 Eur od

16.10.2024 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 447,07 eur.

12. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil od povinného nárok na istinu vo výške 707,62
eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.307,62 eur od 16.10.2024 do 13.11.2024 (9,16
eur), 5% ročne zo sumy 2.057,62 eur od 14.11.2024 do 16.12.2024, (9,30 eur), 5% ročne zo sumy

1.807,62 eur od 17.12.2024 do 15.01.2025 (7,42 eur), 5% ročne zo sumy 1.557,62 eur od 16.01.2025
do 10.02.2025 (5,54 eur), vo výške 5% ročne zo sumy 1.287,62 eur od 11.02.2025 do 06.03.2025 (4,23
eur), 5% ročne zo sumy 1.007,62 eur od 07.03.2025 do 09.04.2025 (4,69 eur), 5% ročne zo sumy 707,62
eur od 10.04.2025 do zaplatenia, úroky vo výške 5665,48 eur, trovy právneho zastúpenia 378,07 eur,
zaplatený súdny poplatok 69 eur, úroky z omeškania 750,66 eur a trovy exekúcie oprávneného v sume

124,79 eur. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený zohľadnil úhrady realizované povinným (platba
dňa 13.11.2024 vo výške 250 Eur, dňa 16.12.2024 vo výške 250 Eur, dňa 15.01.2025 vo výške 250 Eur,
dňa 10.02.2025 vo výške 270 Eur, dňa 06.03.2025 vo výške 280 Eur, dňa 09.04.2025 vo výške 300
Eur) po vydaní platobného rozkazu do začatia exekúcie v celkovej výške 1600 eur a z pôvodnej istiny
si tak uplatnil nárok vo výške 707,62 eur s príslušenstvom.

13. Povinný po doručení platobného rozkazu (03.02.2025) nekonal v súlade so zásadou „vigilantibus
iura scripta sunt“, t.j. „právo patrí bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí
sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

14. V tejto súvislosti súd konštatuje, že povinný podal na tunajší súd návrh na obnovu konania, v ktorom
bol vydaný exekučný titul, ktoré konanie bolo na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 9C/33/2025, pričom
uvedený návrh povinného bol uznesením zo dňa 16.09.2025 odmietnutý, pričom Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením sp. zn. 16Co/72/2025 – 53 zo dňa 03.12.2025 uznesenie okresného súdu potvrdil.

15. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 23Csp/32/2025 vedené ďalšie konanie o návrhu povinného
na povolenie obnovy konania, o ktorom, návrhu doposiaľ nebolo rozhodnuté. V tejto súvislosti však
súd konštatuje, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku (žaloby na obnovu konania), ktoré
predchádzalo vykonávaciemu konaniu nie je možné v začatom exekučnom konaní žiadnym spôsobom

zohľadniť. Z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí
mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o
uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. Z pohľadu exekučného súdu (vzhľadom na to,
že exekúcia sa naďalej vykonáva na základe vykonateľného exekučného titulu) tak neexistujú žiadne
právne prekážky majúce vplyv na priebeh exekúcie a vedúce prípadne k (zastaveniu alebo) prerušeniu

exekúcie.16. Na margo vyjadrenia povinného v podanej sťažnosti súd ďalej udáva, že obrana povinného v štádiu
exekúcie je obmedzená. Totiž aj keď i pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR (ust. §
45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa, jej rozsah

je v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, oproti základnému konaniu značne zúžený.
Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku totiž nie je možné viesť exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať
neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok,
ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť nelimitovaného vecného prieskumu

právoplatného platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom v upomínacom konaní
v spotrebiteľských veciach by v konečnom dôsledku spôsobil zbytočnosť inštitútu odporu v daných
veciach.

17. Posúdenie záväzkovo-právneho vzťahu oprávneného a povinného ako vzťahu spotrebiteľského
má zrejmý význam pre samotný postup súdu - vyššieho súdneho úradníka, ktorý je však

v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie viazaný postupom upraveným v jednotlivých
ustanoveniach Exekučného poriadku, napr. ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku,
ktorými zákonodarca reflektoval vývoj judikatúry vnútroštátnych súdov aj Súdneho dvora EÚ, pokiaľ ide
o možnosti ochrany spotrebiteľa aj na úrovni prebiehajúceho exekučného konania a z ktorého vyplýva
existencia zákonného dôvodu na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie po zistení, že predmetný

exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky a existencia neprijateľných podmienok má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Týmto ustanovením je určený rozsah prieskumu exekučného
titulu (platobného rozkazu) vydaného v spotrebiteľskom spore zo strany exekučného súdu, ktorý je
na rozdiel od základného súdneho konania značne limitovaný. Povinný preto nemôže v exekučnom

konaní uplatňovať všetky hmotnoprávne a formálno-právne námietky, ktoré mohol a mal v zmysle vyššie
uvedeného uplatniť v pôvodnom základnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je
predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia.

18. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nekonkretizoval žiadne neprijateľné podmienky, ktoré mali

byť obsahom zmluvy o úvere, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul a navyše by mali vplyv aj na
vymáhaný nárok. Obšírne a len vo všeobecnej rovine uvádza argumenty na ochranu práv spotrebiteľa.
V tomto smere treba poukázať na závery prijaté v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 619/2023
zo dňa 23. 11. 2023, a to, že „Hoci možno súhlasiť s tým, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami je za určitých podmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia

neprijateľných zmluvných podmienok musí byť naviazaná na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa
v jeho podaniach v exekučnom konaní.“ „V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany vždy nevyhnutne
musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto ochrany domáha.
Obdobne záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana sa má poskytnúť aj vtedy,
ak spotrebiteľ svoje námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo vôbec voči svojej

povinnosti plniť svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom konaní alebo dokonca
až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažnosti. Opačný prístup by popieral subsidiaritu
poskytovania súdnej ochrany v jej jednotlivých štádiách.“ V intenciách tohto rozhodnutia Ústavného súdu
SR tak nie je úlohou exekučného súdu aktívne „hľadať“ v spotrebiteľskej zmluve neprijateľné zmluvné
podmienky, ale túto povinnosť má práve povinný, ktorý musí označiť neprijateľné zmluvné podmienky

majúce vplyv na vymáhaný nárok. Totiž len tieto neprijateľné zmluvné podmienky môžu byť dôvodom
pre zastavenie exekúcie (v celom rozsahu alebo v časti).

19. V danom prípade napriek tomu, že vo veci sťažovateľa ako spotrebiteľa bol platobný rozkaz vydaný
04.12.2024, teda v čase účinnosti miernejšieho a voči spotrebiteľom ústretovejšieho posudzovania

odôvodnenia odporu, okresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka preskúmal existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok. Existencia takýchto neprijateľných zmluvných podmienok,
ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok zistená nebola, čo vyšší súdny úradník v napadnutom
uznesení konštatoval. Na uvedenú argumentáciu vyššieho súdneho úradníka povinný argumentoval
len všeobecnou formuláciou, že súd rezignoval na svoju povinnosť preskúmať exekučný titul a tento

podrobiť súdnej kontrole.

20. Vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený na základe zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplneníniektorých zákonov a Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade strany sporu uzavreli dňa
24.11.2020 spotrebiteľský úver pod názvom „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“ číslo 2011018535, na
základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi, spotrebiteľovi bezúčelový

spotrebiteľský úver v sume 9000 Eur pri fixnej úrokovej sadzbe úveru 18,10% ročne, výške dohodnutej
splátky 169,95 eur, pri počte splátok 96, t.j. s povinnosťou povinného vrátiť veriteľovi celkovo čiastku
16315,20 eur. Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj pri posudzovaní návrhu povinného
na zastavenie exekúcie posúdil súd predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa zákona č.
129/2010 Z. z., ako aj podľa ust. Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Po

preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy o úvere súd aj v osobe zákonného sudcu konštatuje, že neboli
zistené žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok oprávneného.

21. Pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutý úver, v tejto súvislosti súd konštatuje, že aj prípadné
nedodržanie zákonných a im zodpovedajúcich zmluvných podmienok v úverovom vzťahu nespadá
pod skúmanie neprijateľnosti zmluvných podmienok tak, ako to má na mysli ust. § 53 Exekučného

poriadku (napríklad ak spotrebiteľ argumentuje nesprávnou výškou RPMN, argumentuje vlastne tým,
že neboli dodržané podmienky upravené zákonom (č. 129/2010 Z.z.)). Zákonným následkom prípadnej
absencie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere (resp. jej uvedenia v nesprávnej výške v neprospech
spotrebiteľa) nie je neplatnosť zmluvy, ale považovanie úveru za bezúročný a bez poplatkov (správne
§ 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy). Naproti tomu neprijateľná zmluvná podmienka je (absolútne) neplatná (§
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení), preto sa veriteľ nemôže domáhať a vymáhať nárok
z nej vyplývajúci. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa posudzuje z hľadiska, či už v čase uzatvorenia
spotrebiteľskej zmluvy zmluvné podmienky tam uvedené boli alebo neboli prijateľné. T.j. absolútna

neplatnosť zmluvnej podmienky je daná už v čase vzniku spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Ak je
zmluvná podmienka neprijateľná, tak je neprijateľná od počiatku, nakoľko následkom jej neprijateľnosti
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka jej absolútna neplatnosť (ktorá nastáva od počiatku,
ex tunc), nemôže sa stať neprijateľnou dodatočne. Vyplýva to napokon aj z ustanovenia § 53 ods.
12 Občianskeho zákonníka, kde sa okrem iného hovorí, že neprijateľnosť zmluvných podmienok sa

hodnotí vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, ako aj
z článku 4 bod 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách obsahujúcom obdobné ustanovenie.

22. Nad rámec si súd dovolí v predmetnej veci skonštatovať, že odplata majúca svoje percentuálne

vyjadrenie v RPMN bola medzi účastníkmi dohodnutá v súlade s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom

nariadenievládySRč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,
ktorý v ust. § 1 ods. 1 a 4 a v ust. § 1a ods. 1 stanovuje, že odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza

z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ
si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve; na
účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.)

naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. V danom prípade výška RPMN na

základe zverejnených súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2020 predstavovala pri spotrebiteľskom úvere
vo výške viac ako 6500 eur s dobou splatnosti v rozmedzí od 5 do 10 rokov (v danom prípade 8 rokov)
výšku 9,05%. Účastníkmi v rámci zmluvy bola dohodnutá výška RPMN vo výške 18,10%, t.j. v najvyššejprípustnej výške ako oprávnenému umožňoval Občiansky zákonník v spojení s vykonávacím právnym
predpisom k Občianskeho zákonníku t.j. nariadenie č. 87/1995 Z.z.

23. Ochrana práv spotrebiteľa v rozsahu presahujúcom ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku
je v exekučnom konaní vylúčená – viď napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
455/2024-46 zo dňa 21.08.2024: „Sťažovateľka pritom od okresného súdu požadovala vykonanie
prieskumu vo vzťahu k splneniu ďalších povinností pôvodného veriteľa, a to posúdenie úverovej bonity
spotrebiteľa, splnenie informačnej povinnosti veriteľa, a posúdenie otázky, či veriteľ mohol vyhlásiť

predčasnú splatnosť úveru a pohľadávku postúpiť. Tieto povinnosti však nemajú charakter zmluvných
podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Právna úprava obsiahnutá v § 53 ods. 3 písm.
e) Exekučného poriadku je limitovaná na posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok majúcich
vplyv na vymáhaný nárok, ktoré však v prípade sťažovateľky zistené neboli. Okresný súd výslovne
konštatoval, že skúmanie bonity spotrebiteľa (dlžníka) je predzmluvnou povinnosťou veriteľa a nemožno
juvyhodnotiťakopodmienkumajúcuvplyvnavymáhanýnárok(bod26napadnutéhouznesenia).“,akoaj

uznesenie ústavnéhosúdusp.zn.III.ÚS354/2024zodňa11.07.2024: „Sťažovateľpožadovalprieskum
splnenia ďalších povinností pôvodného veriteľa, ako je posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa, splnenie
informačnej povinnosti veriteľa, a posúdenie otázky, či veriteľ mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru
a pohľadávku postúpiť. Tieto povinnosti však nemajú charakter zmluvných podmienok, ktoré by mali
vplyv na vymáhaný nárok. Právna úprava obsiahnutá v § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je

limitovaná na posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok,
ktoré však zistené neboli.“

24.Pokiaľideoargumentáciupovinného,žesúdnyexekútorbezupozorneniaadohodysnímzablokoval
povinnému účet, v tejto súvislosti súd konštatuje, že súdny exekútor v súlade s ust. § 95 Exekučného

poriadku má oprávnenie prikázať banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na
začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej
príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej
príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom. Súdny exekútor
pritom upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného

a zakáže povinnému, aby potom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej
príslušenstva s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávky
oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Súdny exekútor pristupuje k vykonaniu exekučného
príkazu (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) do 15 dní po márnom

uplynutílehotynapodanienávrhunazastavenieexekúcie.Súdnyexekútortedaspoukazomnauvedené
ustanovenie zákona nemal osobitnú povinnosť dohodnúť s povinným blokáciu finančných prostriedkov
na účet povinného.

25. Pokiaľ teda súdny exekútor zablokoval finančné prostriedky na účte povinného, konal v súlade s ust.

§95Exekučnéhoporiadkustým,žedoposiaľvydalibapríkaznazačatieexekúcie,ktorýdoručilbankeza
účelom zabezpečenia pohľadávky oprávneného. K vydaniu príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky dôjde až po doručení rozhodnutia súdu, ktorým sa návrh povinného na zastavenie exekúcie
právoplatne zamietol.

26. Pokiaľ ide o povinným namietanú výšku uplatnených trov súdneho exekútora súdny exekútor
vo vydanom upovedomení o začatí exekúcie a spôsobe vykonania exekúcie ustálil pohľadávku
oprávneného na sumu vo výške 7123,76 eur (ide o istinu v zmysle vydaného platobného rozkazu 707,62
eur + vyčíslené úroky ako odplata za poskytnutie úveru vo výške 5665,48 eur + kapitalizované úroky
z omeškania vo výške 760,66 eur), nárok oprávneného z titulu úrokov z omeškania vo výške 44,54 eur

vypočítaný ku dňu 22.05.2023, t.j. ku dňu vydania predmetného upovedomenia, trovy súdneho konania
oprávneného vo výške 447,07 eur, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii 99,79 Eur a zaplatený súdny
poplatok oprávneným vo výške 25 eur, t.j. vychádzal z celkovej sumy 7740,16 eur. Súdny exekútor má
v zmysle ust. § 61a Exekučného poriadku zákonnú povinnosť upovedomiť povinného podľa písm. e) o
výške trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,

ako aj podľa písm. f) o výške trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak
povinný nesplnil vymáhanú povinnosti v lehote podľa písm. e).27. V zmysle ust. § 7 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, odmena

exekútora je 20% zo základu na jej určenie. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo
výške 10% zo základu na jej určenie.

28. Súdny exekútor povinného vo vydanom upovedomení o začatí exekúcie poučil o výške trov súdneho

exekútora vo výške 1014,14 Eur, ktoré trovy predstavujú 10% odmenu vychádzajúc zo sumy 7740,16
Eur, t.j. sumu 774,50 Eur (10% zo základu na jej určenie), náhrady hotových výdavkov vo výške 50
Eur (v zmysle ust. § 22 vyhlášky č. 68/2017 Z.z. v zmysle ktorého ustanovenia „Exekútorovi patrí
náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia
tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov

podľa odseku 1 v rozsahu 50%.) a 23% DPH (v súlade s ust § 197 ods. 2 Exekučného poriadku,
v zmysle ktorého ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje
sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty). Súdnym exekútorom vyčíslené trovy
zodpovedajú právnej úprave.

29. Pokiaľ ide o povinným požiadané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, v tejto súvislosti súd
konštatuje, že povinný k žiadnej poplatkovej povinnosti zo strany súdu v exekučnom konaní doposiaľ
zaviazaný nebol a preto je rozhodovanie súdu o jeho žiadosti bezpredmetné.

30. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím súd poukazuje na

to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho
vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov

konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným,
zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným
poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje
nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS
106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší

súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1273/2025 zo dňa 28.10.2025 ako nedôvodnú zamietol.

32. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by mal sťažnostný súd priznať
oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne
trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (v rámci vyjadrenia k sťažnosti si žiadne

trovy neuplatnil) súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).