Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325200943
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4325200943.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom Štúrova 43,
949 01 Nitra, za účasti vlastníkov nehnuteľnosti: 1/ D. E., nar. XX. XX. XXXX, zom. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX B., 2/ F. E., nar. XX. XX. XXXX, zom. XX. XX. XXXX,

naposledy bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX B., za účasti: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so
sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 a Slovenský pozemkový fond, so
sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Levice č. k. 14Vyd/1/2025 – 71 zo dňa 05. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14Vyd/1/2025 – 71 zo dňa 05. 11. 2025 p o t

v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zo dňa
24. 03. 2025 zamietol a súčasne žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 359a, § 359c ods. 1, 2, 3, § 359d ods. 1, 2, § 359e
ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 127, § 132a ods. 1, § 135a ods. 1,
2, § 872 ods. 6 zák. č. 40/1964 (Občiansky zákonník).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že navrhovateľ sa návrhom

domáhal vydania potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným
úradom Levice, katastrálny odbor nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., obec B., okres B. na Liste
vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“: pozemok - parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: záhrada,
o výmere 171 m2, pozemok - parcelné číslo XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 559 m2, stavba - rodinný dom na parcele číslo XXXX, zapísané na tomto LV v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1, a to zosnulých starých rodičov navrhovateľa: D. E., nar. XX.

XX. XXXX, zomrel XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX B., a F. E., nar. XX. XX.
XXXX,zomrelaXX.XX.XXXX,naposledybytomC.D.E.XXX/XX,XXXXXB.(ďalejlen„nehnuteľnosti“).
Svoj návrh odôvodnil tým, že je zároveň podľa LV č. XXXX pre kat. úz. B., zapísaný ako výlučný
vlastník susedného pozemku - parc. reg. C KN č. XXXX/X, výmera 347 m2, druh pozemku: záhrada.
Starí rodičia navrhovateľa nadobudli nehnuteľnosti na základe rozsudku Okresného súdu Levice, č. k.
12C/75/1992 - 12 zo dňa 19. 05. 1992 (správne malo byť 13. 05. 1992). Navrhovateľ v predmetnom

dome býva od svojho narodenia spolu s jeho už zosnulou matkou G. B. a so zosnulými starými rodičmi.
Ešte za života navrhovateľovej matky, jeho starých rodičov a ostatných dedičov došlo k dohode, žepredmetné nehnuteľnosti zostanú navrhovateľovej matke, a teda následne ich nadobudne navrhovateľ,
keďže navrhovateľova matka žila v danej nehnuteľnosti a starala sa o svojich rodičov, zatiaľ čo ostatní
súrodenci boli o dosť starší a už mali vlastné životy a bývanie. Existenciu tejto dohody majú potvrdzovať

čestné prehlásenia súrodencov matky navrhovateľa. Okrem toho sa v rámci týchto čestných prehlásení
potencionálni dedičia vzdali vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa, s výnimkou jeho
sesternice pani H. I., ktorá namietala výplatu pozemkov, nie však rodinného domu. Ďalším dôkazom,
potvrdzujúcim tvrdenie, že dediči si sú vedomí toho, že nehnuteľnosť má nadobudnúť navrhovateľ, má
byť rozhodnutie štátneho notárstva zo dňa 15. 04. 1991 spolu so Zápisnicou zo dňa 15. 04. 1991, v

zmysle ktorých sa títo dediči vzdali vlastníctva po pani F. E., a to k 1/2 rodinného domu a pozemkov
v prospech navrhovateľa, podľa ktorého by k rovnakému výsledku došlo aj pri dedení druhej časti
nehnuteľností, avšak rozhodnutie po starom otcovi navrhovateľa nemajú k dispozícii. Z uvedeného
má byť zrejmé, že starí rodičia chceli nehnuteľnosti darovať matke navrhovateľa, o čom vedeli všetci
ďalší dedičia, avšak keďže zomrela, mal ich nadobudnúť navrhovateľ. V predmetnom rodinnom dome
navrhovateľ býva nerušene už niekoľko desaťročí aj so svojou rodinou. Čo majú preukazovať tiež čestné

vyhlásenia susedov ako osôb znalých historických pomerov. Zo znaleckého posudku z roku 1973 má
tiež vyplývať, že jediným nadobúdateľom týchto nehnuteľností má byť matka navrhovateľa G. B. a po
nej jej jediný syn, navrhovateľ. Rovnako to má vyplývať aj z Geometrického plánu z roku 1989, podľa
ktorého je vlastníkom týchto pozemkov navrhovateľ. Za tie roky navrhovateľ dom a okolie zveľadil,
investoval svoje peniaze do riadneho udržiavania jeho stavu, pričom doteraz nikto z potencionálneho

okruhu dedičov po starých rodičov navrhovateľa tieto okolnosti nenamietal ani nemal záujem sa podieľať
na týchto výdavkoch, keďže všetkým je známe, že dané nehnuteľnosti zostali navrhovateľovi po jeho
matke. Navrhovateľ má na adrese predmetného rodinného domu zapísaný trvalý pobyt, a to minimálne
od roku 1992 a tiež riadne platí daň z nehnuteľností a energie za užívanie domu, minimálne od roku
1995. K začiatku jeho oprávnenej držby došlo už v roku 1991, čo preukazuje, že navrhovateľ podáva

návrh po uplynutí zákonnej vydržacej lehoty. Podľa navrhovateľa z vyššie uvedeného vyplýva, že došlo
k zákonnému vydržaniu nehnuteľností, keďže ich užíva navrhovateľ samostatne viac ako 34 rokov, nikto
si voči nehnuteľnostiam neuplatňoval počas tejto doby žiadne vlastnícke nároky, spĺňa tiež podmienku
dobrej viery, že mu vec alebo právo patrí, a tiež má domnelý dôvod, ktorý má vyplývať z uvedených
skutočností a predložených listinných dôkazov.

Zo skutkových tvrdení navrhovateľa vyplýva, že starí rodičia chceli sporné nehnuteľnosti darovať
matke navrhovateľa za to, že s nimi žila a starala sa o nich, pričom ešte za ich života, života jeho
matky a ostatných dedičov došlo k dohode, že predmetné nehnuteľnosti mala nadobudnúť matka
navrhovateľa až po smrti starých rodičov. Z uvedených tvrdení navrhovateľa súd dôvodil, že domnelým
nadobúdacím titulom matky navrhovateľa je dohoda dedičov po starých rodičoch, že po ich smrti

nadobudne nehnuteľnosti matka navrhovateľa. Takúto dohodu dedičov mali podľa tvrdení navrhovateľa
osvedčiť čestné prehlásenia potencionálnych dedičov, že sa všetci dedičia vzdali svojich podielov na
predmetných nehnuteľnostiach v prospech matky navrhovateľa, ktoré však navrhovateľ, ani napriek
výslovnej výzve súdu, do konania nepredložil okrem prehlásenia pani H. I. zo dňa 22. 09. 1992, v
ktorom uviedla, že sa nezrieka svojho dedičského podielu v prospech dediča A. B., teda navrhovateľa a

žiada vyplatiť časť jej dedičského podielu. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ neosvedčil existenciu
tvrdenej dohody dedičov, ktorá mala byť domnelým nadobúdacím titulom matky navrhovateľa, od ktorej
navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo. Existenciu dohody nie sú spôsobilé preukázať ani čestné
prehlásenia susedov, ktorí mali len sprostredkovanú vedomosť o tejto dohode dedičov.
Nemožno sa stotožniť ani z názorom navrhovateľa, že existencia dohody dedičov vyplýva z dedičského

konania po starej matke navrhovateľa s poukazom na rozhodnutie štátneho notárstva č. D 900/91 - 7 zo
dňa 15. 04. 1991 spolu so Zápisnicou zo dňa 15. 04. 1991, na základe ktorého nadobudol navrhovateľ
po starej matke spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnosti vedenej v PK, vl. č.
XXXX ako pozemok parcelné číslo XXXX/XX, k. ú. B. bez povinnosti výplaty ostatných spoludedičov.
Z obsahu dedičského spisu navyše vyplýva, že nehnuteľnosť vedená v PK, vl. č. XXXX bol pozemok

parcelné číslo XXXX/XX, stavebná plocha o výmere 224 š.s., k. ú. B., ktorý je podľa identifikácie parciel
stavu podľa pozemkovej knihy na stav v evidencii nehnuteľností evidovaný v evidencii nehnuteľností
ako pozemky parc. č. XXXX, zast. garáž o výmere 18 m2, parc. č. XXXX, zast. rod. dom č. XXX
o výmere 226 m2 a parc. č. XXXX, záhrada o výmere 148 m2, teda sa nejedná o nehnuteľnosti,
ku ktorým sa navrhovateľ domáha vydania rozhodnutia súdu o potvrdení nadobudnutia vlastníckeho

práva vydržaním. Skutočnosť, že nehnuteľnosti, ku ktorým nadobudol navrhovateľ podiel 1/2 k celku
rozhodnutím štátneho notárstva č. D 900/91 - 7 zo dňa 15. 04. 1991 nie sú totožné nehnuteľnosti s
nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX, ktoré žiada navrhovateľ vydržať, vyplýva aj z rozsudku č.
12C/75/92 - 12 zo dňa 13. 05. 1992, ktorý je evidovaný ako nadobúdací titul vlastníkov (starých rodičovnavrhovateľa) na predmetnom liste vlastníctva, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že sa týka
nehnuteľností vedených v pozemkovej knihe kat. úz. B. v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pod parc.
č. XXXX/XX - dom a dvor vo výmere 43 š.s. (štvorcových siah) a parc. č. XXXX/XX - záhrada vo výmere

160 š.s., ktorým pred vyhotovením Geometrického plánu č. 244-205-826-89 zo dňa 29. 12. 1989 v EN
SG Levice pre kat. úz. B. evidenčný list č. XXXX a parc. č. XXXX zodpovedala výmere 730 m2, t. j. 23
š.s a nie nehnuteľnosti v PK, vl. č. XXXX. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ nedôvodne domnieva,
že rozhodnutím štátneho notárstva č. D 900/91 - 7 zo dňa 15. 04. 1991 nadobudol vlastnícke právo k
podielu vo veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach, ktoré žiada vydržať v tomto konaní a už vôbec sa

nemožno stotožniť s názorom navrhovateľa, že keďže neexistuje rozhodnutie o dedičstve k druhému
podielu vo veľkosti 1/2 k celku patriaci starému otcovi, navrhovateľ je vlastníkom týchto nehnuteľností
v celosti. Skutočnosť, že navrhovateľ nadobudol v dedičskom konaní po starej matke sp. zn. D 900/91
spoluvlastnícky podiel 1/2 k celku na nehnuteľnosti vedenej v PK, vl. č. XXXX, pre k. ú. B. bez povinnosti
výplaty ostatných spoludedičov zároveň nepreukazuje existenciu dohody dedičov po starých rodičoch,
že po ich smrti nadobudne sporné nehnuteľnosti (iné ako nehnuteľnosť vedenú v PK, vl. č. XXXX,

pre k. ú. B.) matka navrhovateľa. Z dedičských spisov po starých rodičoch navrhovateľa (po D. E. a
F. E.) rovnako nevyplýva, že by ktorýkoľvek z dedičov po poručiteľoch odmietol dedičstvo, odmietnutie
ktoré by sa vzťahovalo na všetok ich majetok, keďže odmietnutie dedičstva je právny úkon, ktorým sa
dedič vzdáva svojho práva na dedičstvo, a je možné ho vykonať buď ústne alebo písomným vyhlásením
adresovaným súdu, resp. poverenému notárovi, ktorý vykonáva úkony v danom dedičskom konaní v

lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil (§ 189 ods.
1 CMP).
Súd prvej inštancie tak konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil bez rozumných pochybností, že by
nehnuteľnosti po smrti starých rodičov nadobudla jeho matka na základe dohody dedičov, ktorí sa
vzdali svojho dedičského podielu v prospech matky navrhovateľa na predmetných nehnuteľnostiach.

Uvedenádohodadedičovbytotižmuselabyťuzavretávdedičskomkonaní,predmetomktoréhobyboliaj
sporné nehnuteľnosti, pričom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. B. vyplýva, že sporné nehnuteľnosti
neboli doposiaľ po starých rodičoch navrhovateľa prededené, keďže starí rodičia sú doposiaľ v katastri
nehnuteľností evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností.
O nedôvodnosti podaného návrhu navrhovateľa svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu

neuvádza skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť držby, teda netvrdí na základe akej
skutočnosti, akého titulu sa uchopil držby nehnuteľností, keďže zo skutkových tvrdení navrhovateľa
vyplýva len existencia domnelého nadobúdacieho titulu matky navrhovateľa, existenciu ktorého dokonca
navrhovateľ s poukazom na vyššie uvedené v tomto konaní ani neosvedčil. Navrhovateľ bližšie
neuvádza, akým titulom (čo i len domnelým) sa uchopil držby nehnuteľností v domnení, že je ich vlastník,

keď tieto nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva po jeho matke. Navyše navrhovateľ na jednej strane
v návrhu zmätočne tvrdí, že k začiatku jeho oprávnenej držby došlo už v roku 1991 a následne v doplnení
podania tvrdí, že jeho oprávnená držba začala plynúť po smrti jeho matky G. B., teda už dňa 23. 06. 1980
(nie v roku 1991 ako pôvodne tvrdil) a k vydržaniu malo dôjsť ku dňu 23. 06. 1990. Ak však navrhovateľ
nenadobudol nehnuteľnosti od svojej matky počas jej života a ani v dedičskom konaní po matke, súdu

nebolozrejmé,nazákladeakéhotitulu,prípadneajdomnelého,navrhovateľodvodzujesvojeoprávnenie
k dobromyseľnej držbe ku dňu smrti matky 23. 06. 1980, keďže zo skutkových tvrdení navrhovateľa
táto skutočnosť nevyplýva. Za takýto titul nemožno považovať. Smrťou matky navrhovateľa tak nemohla
začať navrhovateľovi plynúť oprávnená držba, keďže v prípade, ak by bola vlastníčkou nehnuteľností
matka navrhovateľa, mali by byť predmetné nehnuteľnosti predmetom dedičského konania po matke

navrhovateľa. Keďže navrhovateľ v tomto konaní netvrdil existenciu svojho domnelého titulu, logicky ju
tak nemohol ani osvedčiť a teda nemohol preukázať splnenie predpokladov nadobudnutia vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.
Nie je možné mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím určiť, že dedič je vlastníkom
veci patriacej do dedičstva. Nie je totiž možné obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva

a potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním priamo dedičom, veci patriacej do dedičstva,
ktorá v dedičskom konaní doposiaľ nebola prejednaná. Ak by súd takémuto návrhu vyhovel, legalizoval
by nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o dedičstve.
Dedičské právo má ako lex specialis prednosť pred inštitútom vydržania a vlastnícke právo v prípade
úmrtia vlastníka je možné prevádzať výlučne v dedičskom konaní. Inštitút vydržania neslúži na

obchádzanie dedičského konania či sporového konania o určenie, že vec patrí do dedičstva. Ak sa teda
navrhovateľ domnieva, že nehnuteľnosti nadobudla jeho matka, správne mal podať žalobu o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po matke navrhovateľa.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.4. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm.e/,f/Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)stým,ženavrhol,abyodvolacísúdnapadnuté

uzneseniesúduprvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Vodôvodnení
odvolania poukázal na to, že má za to, že v tomto smere súd zaťažil konanie inou vadou, teda konkrétne
zmätočnosťou, keď na jednej strane tvrdí, že v tomto prípade tu nie je nadobúdací titul, avšak na druhej
strane poukazuje na judikatúru, podľa ktorej sa oprávnená držba nemusí nevyhnutne opierať o existujúci
právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
Súd sa neriadil právnymi závermi vyšších súdnych inštancií, na ktoré sám poukázal, z čoho vyplýva, že
následne posúdil celý návrh navrhovateľa nesprávne a nezákonne.
K samotnému návrhu boli priložené Čestné prehlásenia dedičov v počte šesť kusov, z ktorých
vyplýva, že strýkovia a tety navrhovateľa, teda súrodenci matky navrhovateľa, sa zriekajú svojho
dedičského podielu aj k domovej nehnuteľnosti, teda domu, ktorý je aj predmetom návrhu na potvrdenie

vydržania. Z neznámych dôvodov pre navrhovateľa tak súd nebral do úvahy tieto čestné prehlásenia,
ktoré navrhovateľ riadne priložil k návrhu na potvrdenie vydržania, z ktorých jednoznačne vyplývajú
skutočnosti dôležité pre toto konanie a jeho výsledok, spolu s ostatnými predloženými dôkazmi a keďže
takto postupoval, napadnuté uznesenie trpí vadou nepreskúmateľnosti, čo zakladá dôvod odvolania, že
súdevidentneabezdôvodnenevykonalnavrhnutédôkazyazároveňnesprávneaneúplnezistilskutočný

stav veci.
Existencia dohody dedičov vyplýva z dedičského konania po starej matke navrhovateľa s poukazom
na rozhodnutie štátneho notárstva č. D 900/91 - 7 zo dňa 15. 04. 1991 spolu so Zápisnicou zo dňa
15. 04. 1991, na základe ktorého nadobudol navrhovateľ po starej matke spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnosti vedenej v PK, vl. č. XXXX ako pozemok parcelné číslo XXXX/XX,

k. ú. B. bez povinnosti výplaty ostatných spoludedičov. Súd mal za to, že predmetom tohto dedičského
konania neboli nehnuteľnosti, ku ktorým sa navrhovateľ domáha vydania rozhodnutia súdu o potvrdení
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.
Zo strany súdu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu, keďže predmetom vyššie
uvedeného dedičského konania bola tá domová nehnuteľnosť, ktorá je aj predmetom toho konania.

Najpodstatnejšie však je, že z tohto rozhodnutia vyplýva, že ostatní dedičia sa vzdali dedičstva po starej
matke navrhovateľa v prospech neho, čiže opäť v kontexte všetkých ostatných tvrdených skutočností
dôkazne preukázaných je jasné, že práve navrhovateľovi prináleží vydržacie právo k nehnuteľnostiam
po jeho starých rodičoch.
V úmysle starých rodičov navrhovateľa bolo, že predmetné nehnuteľnosti nadobudne matka

navrhovateľa, avšak keďže táto zomrela veľmi krátko po smrti starých rodičov navrhovateľa a tieto
nehnuteľnosti neboli zapísané v ich vlastníctve, nedošlo k perfektnému prevodu vlastníctva k nim na
navrhovateľa, pričom od smrti matky a jeho starých rodičov užíva tieto nehnuteľnosti nerušene výlučne
navrhovateľ, následne so svojou rodinou a teda od smrti matky a starých rodičov nikto iný.
Počas tejto niekoľko desaťročnej doby výlučne navrhovateľ zveľadil rodinný dom a okolie, investoval

svoje peniaze do riadneho udržiavania jeho stavu, pričom doteraz nikto z potenciálneho okruhu dedičov
po starých rodičoch navrhovateľa tieto okolnosti nenamietal alebo nikto nemal záujem sa podieľať
na týchto výdavkoch, keďže celej rodine je známe, že predmetné nehnuteľnosti mali zostať výlučne
navrhovateľovi po jeho matke.
V rámci týchto čestných prehlásení sa všetci ostatní do úvahy pripadajúci dedičia po starých rodičoch

vzdali vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa, resp. jedine sesternica navrhovateľa pani
H. I. namietala výplatu pozemkov, ale nie rodinného domu.
V čase smrti matky ani nemohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností, keďže starí rodičia navrhovateľa ich
nemali zapísané, ale boli zapísané v prospech Československého štátu, čo je zrejmé z predloženého
rozsudku.

Teda práve toto je titul na základe ktorého sa navrhovateľ dožaduje vydania potvrdenia o vydržaní
predmetných nehnuteľností.
Navrhovateľ sa nestotožňuje ani s názorom súdu, že smrťou matky navrhovateľa nemohla začať
navrhovateľovi plynúť oprávnená držba, keďže v prípade, ak by bola vlastníčkou nehnuteľností
matka navrhovateľa, mali by byť predmetné nehnuteľnosti predmetom dedičského konania po matke

navrhovateľa, keďže v prípade takéhoto výkladu by došlo k tomu, že ustanovenia CMP o potvrdení
vydržania, resp. ako aj žaloby na určenie vlastníckeho práva titulom vydržania by boli bezpredmetné,
keďže všetko by sa riešilo len cez dedičské konanie.Navrhovateľ namieta postup súdu v tom, že tento nevykonal ďalšie potrebné dokazovanie, ktoré by
objasnilo všetky okolnosti a teda by došlo k riadnemu zisteniu stavu veci, keďže súdu evidentne
písomné dokazovanie nestačilo, a to aj napriek tomu, že navrhovateľ v návrhu na potvrdenie vydržania

uviedol, že ak by mal súd pochybnosti o splnení predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiamvydržanímzostranynavrhovateľa,abysúdvypočulnavrhovateľa,prípadnevykonaliné
k veci relevantné dokazovanie vo forme obhliadky na mieste a pod., ktoré uzná súd za vhodné a účelné.

5. K podanému odvolaniu navrhovateľa sa ďalší účastníci konania nevyjadrili.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
medziach podaného odvolania navrhovateľom (§ 379 § 389 CSP) a po jeho preskúmaní zistil, že podané
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Úvodom odvolací súd, vzhľadom na odvolaciu argumentáciu navrhovateľa, považuje za potrebné
vyjadriť sa k povahe konania o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasledujúce CMP a jeho účelu.
Je potrebné rozlišovať medzi sporovým konaním o určenie vlastníctva alebo práva zodpovedajúcemu

vecnému bremenu, kde protistrana popiera vydržanie v rámci procesnej obrany, a vydržaním v rámci
mimo sporového konania, ktoré sa v súčasnosti uplatňuje v rámci konania o potvrdení vydržania
podľa § 359a a nasl. CMP. Predmetný typ konania od 01. 05. 2021 nahradil dovtedajší inštitút
notárskeho Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti vydávaného vo forme notárskej zápisnice. Cieľom novej právnej úpravy bola zmena

spôsobu deklarovania vydržania tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva, za súčasného
zachovania princípu právnej istoty, nakoľko v rámci vydávania osvedčení o vyhlásení vydržania
notármi boli evidované určité problémy pri aplikácii vtedajšej právnej úpravy. V niektorých prípadoch
došlo dokonca aj k zneužitiu tohto právneho inštitútu na úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva.
Účelom konania o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. CMP je zabezpečiť efektívne a relatívne

rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo potvrdenie vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu príslušným súdom. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z
dvoch fáz; účelom prvej fázy je zisťovanie, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania.
Nevyžadujesaichbezpodmienečnésplnenie,postačujevyššiamierapravdepodobnosti,žepredpoklady
pre vydržanie boli splnené. Nakoľko ide o mimosporové konanie uplatňuje sa vyhľadávacia zásada (na

rozdiel od zásady kontradiktórnosti) podľa CSP; súd tak môže vykonať šetrenia potrebné na overenie
správnosti tvrdení navrhovateľa alebo ho môže vyzvať na označenie ďalších dôkazov preukazujúcich
splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Prvá fáza konania o
potvrdení vydržania končí buď rozhodnutím o zamietnutí vydržania, ak súd dospeje k záveru, že nie sú
splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, alebo vydaním vyzývacieho uznesenia, ktoré

súd vydá v prípade, že navrhovateľ osvedčí splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti vydržaním. Vydaním vyzývacieho uznesenia začína druhá fáza konania. Vyzývacím
uznesením súd vyzýva na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v lehote
nie kratšej ako šesť mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa zverejnenia vyzývacieho uznesenia v
Obchodnom vestníku, čím umožňuje dotknutým osobám uplatňovať zákonné prostriedky určené na

ochranu ich práv a oprávnených záujmov. Odvolací súd poukazuje na to, že vo fáze preskúmania návrhu
na začatie konania o potvrdení vydržania, súd zisťuje osvedčenie navrhovateľom tvrdených skutočností.
Z uvedeného je tak zrejmé, že dokazovanie má povahu osvedčovania. V konaní o potvrdení vydržania
nie je priestor na vykonávanie dokazovania v takom rozsahu ako je tomu v sporovom konaní.

10. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že
mu vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení
držiteľa, že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v takto založenom právnom
vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musínavrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie,
že nekoná bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotného

držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce
sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená
držba môže byť založená aj na domnelom (utatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom
dôvode, a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť o aký právny titul
opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne odvodzuje, že v

čase uchopenia sa držby bol on sám, resp. jeho právni predchodcovia so zreteľom na všetky okolnosti,
dobromyseľný, a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Samotná skutočnosť,
že navrhovateľ sa správa vo vzťahu k vydržiavanej nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa obsah
vlastníckeho práva, ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného
práva.

11. V predmetnej veci sa teda jedná o konanie, ktorým zákonodarca prenesením rozhodovania o
potvrdení vydržania na sľuby, sledoval ochranu vlastníckeho práva, pričom si bol vedomý ustálenej
rozhodovacej praxe súdov, ktorá na uznanie vydržania ako spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva,
okrem dobromyseľnej držby trvajúcej po stanovenú dobu 10 rokov, vyžaduje aj právny dôvod (titul
nadobudnutia). Tento právny dôvod, titul môže byť aj domnelý, pričom riadny právny dôvod je napr.

kúpna, darovacia zmluva v písomnej forme, prípadne s osvedčenými podpismi, ktorá z nejakého dôvodu
nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľností, prípadne v minulosti zapísaná do pozemkovej knihy.
Domnelý titul je taký, v ktorom sa strana domnieva, že je riadnym titulom, ale v skutočnosti takýmto nie
je napr. ústna kúpna zmluva. Vydržanie možno potvrdiť aj na základe domnelého titulu, avšak tento musí
byť spoľahlivo preukázaný, nemožno tvrdiť neurčitý titul, ale je ho potrebné konkrétne vymedziť, čo sa

v tomto prípade nestalo.

12. Účelomvydržaniajeuviesťdosúladudlhodobýfaktickýstavsostavomprávnym.Pokiaľnaozajdošlo
k vydržaniu vlastníckeho práva oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, za splnenia ostatných zákonných
predpokladov vydržania, k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva môže dôjsť iba vo vzťahu k

právnemu nástupcovi navrhovateľa, keďže oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo už uplynutím
zákonom stanovenej vydržacej doby, a preto je potrebné pri posudzovaní relevantnosti vydržania
vychádzať z uvedeného.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím

určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Nie je totiž možné obchádzať zákonný postup pri
prejednaní dedičstva, určovacím výrokom vyhovieť návrhu a určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej
do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní doposiaľ nebola prejednaná. Ak by súd takémuto návrhu
vyhovel, legalizoval by tým nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v
konaní o dedičstve. Keďže teda navrhovateľovi nesvedčí žiaden právny titul, ktorým by mal nadobudnúť

predmetné nehnuteľnosti vydržaním, nebolo možné jeho návrhu vyhovieť

14. V intenciách vyššie uvedených skutočností, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§58ods.1CMP,§52CMPa§57CMPtak,žežiadenzúčastníkovnemánároknaichnáhradu.
O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh, ktorý
síce v posudzovanej veci podaný nebol, avšak z dôvodu právnej istoty ho odvolací súd považoval za
vhodné vo výrokovej časti tohto uznesenia uviesť.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s

ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).