Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Svk/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100183
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci
žalobcu: Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves, so sídlom Elektrárenská č. 1, Spišská Nová Ves, proti
žalovanému: Okresný úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Markušovská cesta č. 1, Spišská Nová Ves,
za účasti ďalších účastníkov: 1/ F.. V. A., bytom J. č. 5, B., 2/ Pohoda Services, s.r.o., IČO: 45 966 371,
so sídlom Letná č. 58, Spišská Nová Ves, právne zastúpený advokátom Mgr. Martinom Tomášom, so
sídlom Trieda 1. mája č. 31, Spišská Nová Ves, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
vkladu: V 1905/2019 zo dňa 06.08.2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného a ďalšieho účastníka 2/ proti

rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 3S/3/2023-157 zo dňa 15.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. 3S/3/2023-157 zo dňa 15.05.2025 sa z r u š u j e a vec
sa v r a c i a Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 3S/3/2023-157 zo dňa 15.05.2025 (ďalej „napadnutý
rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného číslo vkladu: V 1905/2019 zo dňa 06.08.2019 (ďalej
„preskúmavané rozhodnutie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

II. Administratívne konanie

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(ďalej „katastrálny zákon“) povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti
zapísanej v kat. území Q. K. na LV XXX pozemok registra C KN parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 2104 m2 v prospech ďalšieho účastníka 2/ Pohoda services, s.r.o., na základe
darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom Slovenské združenie telesnej kultúry v likvidácii, IČO: 00 681
458, zastúpeným jeho likvidátorom - ďalším účastníkom 1/ a obdarovaným ďalším účastníkom 2/. Vklad
povolený dňa 06.08.2019 týmto dňom nadobudol právoplatnosť, týmto dňom nastali aj právne účinky
vkladu. Odôvodnenie preskúmavané rozhodnutie neobsahovalo. Súčasťou administratívneho spisu je
LV č. XXX kat. úz. Q. K. zo dňa 12.07.2019, podľa ktorého predmetná parcela má výmeru 2104 m2, druh
pozemkuzastavanáplochaanádvoria,spôsobvyužitia22(pozemok,naktoromjepostavenáinžinierska

stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko
a ich súčasti), pozemok je umiestnený mimo zastaveného územia obce, druh chránenej nehnuteľnosti
102 - národný park.3. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor protest dňa 24.06.2022, ktorému žalovaný (potom, čo
najskôrrozhodnutímzodňa05.08.2022protestuvyhovel,ktorérozhodnutievšakboloOkresnýmúradom
Košice, odbor opravných prostriedkov, zrušené a vec mu bola vrátená na nové konanie), nemienil

vyhovieť a preto ho v zmysle § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre doručil nadriadenému
orgánu. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov ako nadriadený orgán rozhodnutím zo dňa
20.02.2023 protestu nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor odvolanie, o ktorom rozhodol
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR rozhodnutím zo dňa 09.05.2023 tak, že odvolaniu prokurátora
nevyhovel a rozhodnutie Okresného úradu Košice potvrdil.

III. Konanie na správnom súde

4. Podľa § 45 ods. 1 a § 178 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) podal proti
preskúmavaného rozhodnutiu správnu žalobu prokurátor. Ako dôvody nezákonnosti uviedol: a/
nezákonnosť opatrenia prednostu Okresného úradu Košice po vylúčení pracovníka úradu povereného

vykonávaním funkcie vedúceho odboru v správnom konaní o proteste prokurátora, b/ prevodca nebol
oprávnený nakladať s majetkom, pričom podľa jeho názoru v prípade dodatočnej likvidácie občianskeho
združenia zmluvu podpísala osoba (likvidátor), ktorá na takýto právny úkon nemala žiadne oprávnenie,
c/ porušenie § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), pretože darovacia zmluva odporuje zákonu,
konkrétne porušuje zákonné predkupné právo zakotvené v § 63 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o

ochrane prírody a krajiny (ďalej „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a ak súd vyhodnotí, že tomu tak nie
je, pretože ide o bezodplatnú zmluvu, v zmysle § 39 OZ obchádza zákonné predkupné právo Slovenskej
republiky.
5. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyhodnotil prvú uplatnenú žalobnú námietku ako
nedôvodnú keď uviedol, že mu neprináleží posudzovať zákonnosť rozhodnutí vydaných v konaní o

proteste prokurátora. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj druhú žalobnú námietku o nespôsobilosti ďalšieho
účastníka 1/ (likvidátora občianskeho združenia Slovenské združenie telesnej kultúry v likvidácii)
uzavrieť darovaciu zmluvu v mene združenia, pretože občianske združenie nezaniká skôr, ako dôjde k
úplnému vysporiadaniu jeho majetku. Ako dôvodnú však posúdil tretiu námietku žalobcu, že žalovaný
sa adekvátne nezaoberal posudzovaním predkupného práva štátu vyplývajúceho z § 63 ods. 1 zákona

o ochrane prírody a krajiny. Prevádzaný pozemok je zaradený do tretieho stupňa ochrany, pričom
z administratívneho spisu nevyplýva, že by v čase uzavretia darovacej zmluvy bolo preukázané
neuplatnenie si predkupného práva štátom alebo zánik predkupného práva v zmysle § 63 ods. 6
zákona o ochrane prírody a krajiny. Hoci zo znenia LV vyplýva, že druh pozemku je zastavaná plocha
a nádvorie a spôsob využívania pozemku je pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, čo

indikuje, že na dotknutom pozemku by sa mohla nachádzať stavba, samo osebe to ale nepreukazuje
nesplnenie celej podmienky na zánik zákonného predkupného práva v zmysle tohto ustanovenia a
to, že stavba je v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom. Zápis na LV neumožňuje vyvodiť
záver, že stavba postavená na dotknutom pozemku bola postavená alebo umiestnená v súlade so
zákonom o ochrane prírody a krajiny a stavebným zákonom. Napokon súd nedostatok zistil aj v

súvislosti s posúdením súladu darovacej zmluvy s dobrými mravmi. Likvidátor občianskeho združenia
bol povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami občianskeho
združenia a všetkých jeho bývalých členov. V administratívnom spise sa nenachádza žiadna listina o
ponúknutí dotknutého pozemku na predaj akejkoľvek osobe, ani iný dokument, ktorý by preukazoval, že
bezodplatný prevod majetku občianskeho združenia by bolo možné považovať za konanie s odbornou

starostlivosťou, a teda nie odporujúce dobrým mravom. Tieto okolnosti správny orgán neskúmal a preto
jeho rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Preto ho zrušil
podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

IV. Kasačné sťažnosti a vyjadrenia k nim

6. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Poukázal na princíp hodnovernosti a záväznosti údajov katastra
nehnuteľností (§ 70 ods. 1 a ods. 2 a § 71 ods. 2 katastrálneho zákona). Tento princíp znamená,
že pokiaľ sa nepreukáže opak, údaje v katastri sú hodnoverným a záväzným údajom. Týmto údajom

je aj druh pozemku. Správny súd však aplikoval opačný princíp, a teda podľa názoru súdu sú údaje
katastra evidované v § 7 nehodnoverné, ak sa nepreukáže opak. De facto správny orgán na úseku
katastrasimávkaždomkatastrálnomkonaníoveriť,čijestavevidovanývkatastrinehnuteľnostisprávny.
Do dnešného dňa nebola spochybnená hodnovernosť údajov, na základe ktorých bol povolený vkladnapadnutý protestom prokurátora. V tu prejednávanej veci to znamená, že pokiaľ z príslušného LV bolo
zrejmé, že predmetom prevodu je pozemok zastavaná plocha a nádvorie, ktorý má ako spôsob užívania
uvedený, že je na ňom postavená inžinierska stavba - cestná, miestna alebo účelová komunikácia,

lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, potom je naplnený materiálny
predpoklad zániku zákonného predkupného práva. Aj z verejne dostupného územného plánu obce
Q. vyplýva, že predmetná parcela je označená ako miestna a účelová komunikácia a nejde ani o
výhľadovú lokalitu na vybudovanie komunikácie. Poukázal aj na úmysel zákonodarcu a účel zákona
o ochrane prírody a krajiny, ktorým je obmedziť právo s nakladaním tých nehnuteľností, na ktorých

sa nachádzajú vzácne prírodné hodnoty, a nie cesty. K spochybneniu dobrých mravov uviedol, že
využitie bezodplatného prevodu vlastníckeho práva samo osebe nie je možné subsumovať z pohľadu
žalovaného ako skutočnosť, ktorá zakladá rozpor s dobrými mravmi. Tiež poukázal na to, že súdna
prax sa pri posudzovaní platnosti právnych úkonov prikláňa k zásade súkromného práva, že úkon treba
vykladať skôr tak, aby platil.

7. Proti napadnutému rozsudku podal kasačnú sťažnosť aj ďalší účastník 2/ z dôvodu podľa § 440 ods.
1 písm. g) a f) SSP. S poukazom na § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona namietol právne posúdenie
správneho súdu, že nie je dostatočné vychádzať z údajov na príslušnom LV. Naopak, príslušný
LV preukazuje, pokiaľ nebude preukázaný opak, že na dotknutej parcele sa nachádza inžinierska
stavba a týmto údajom bol žalovaný viazaný, pokiaľ by sa nepreukázal opak, čo doposiaľ preukázané

nebolo. Rovnako namietal právne posúdenie správneho súdu ohľadne konania likvidátora v rozpore s
dobrými mravmi, najmä že nebolo preukázané, žeby likvidátor nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou. Napokon dôvod nezákonnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP videl v tom, že správny
súd v odôvodnení neuviedol stanovisko k jeho argumentácii, že likvidátor konal v dobrej viere, že mohol
s predmetom prevodu voľne nakladať a nemal popri tomu žiadne špekulatívne záujmy.

8. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že žalovaný prvotne vyhovel tomuto
protestu a až následne považoval svoje rozhodnutie za zákonné, čo sa javí ako dvojzmyselné. Poukázal
na to, že trestná vec ďalšieho účastníka 1/ bola ukončená podaním obžaloby dňa 22.05.2025 so
skutkovou vetou, podľa ktorej by mohlo dôjsť ku konaniu rozpornému s dobrými mravmi.

9. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril ďalší účastník 1/. V celom rozsahu sa s ňou stotožnil.

10. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril aj ďalší účastník 2/. V celom rozsahu s ňou súhlasil
s tým, že argumentácia žalovaného je totožná s jeho vlastnou argumentáciou v ním podanej kasačnej

sťažnosti.

11. Ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka 2/ sa vyjadril žalovaný. S dôvodmi uvedenými sa plne
stotožnil.

12.Kukasačnejsťažnostiďalšiehoúčastníka2/savyjadrilďalšíúčastník1/.Vcelomrozsahusastotožnil
s obsahom kasačnej sťažnosti. K namietanej dobrým mravom dodal, že v podmienkach združenia bola
všeobecne akceptovaná prax pri prevodoch nehnuteľného majetku nielen na športové, ale i komerčné
subjekty, že nehnuteľnosti sa prevádzali bezodplatnou darovacou zmluvou s dojednaním zachovávania
účelovosti prevádzanej nehnuteľnosti s dôrazom na športový účel a poskytovanie služieb športujúcej

verejnosti, čo sa stalo aj v danom prípade v článku II. ods. 3 darovacej zmluvy.

13. Ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka 2/ sa vyjadril žalobca. V súvislosti s posúdením súladu
darovacej zmluvy s dobrými mravmi uviedol, že v trestnom konaní vyplynulo, že šiesti členovia z
celkovéhopočtuosemčlenovnepotvrdili,abyichďalšíúčastník1/kontaktovalohľadomnovoobjaveného

majetku a aby súhlasili s jeho darovaním. Pokiaľ ďalší účastník 2/ mal účasť na špekulatívnom prevode
nadobudnutého majetku darovacou zmluvou cez zastierací právny úkon (darovacia zmluva namiesto
kúpnej), žalobca nevidí dôvod, aby sa mu poskytla akákoľvek ochrana dobromyseľne nadobudnutých
práv. O tom svedčí aj to, že z celkovej darovacej výmery 2104 m2 pripadá len 1967 m2 na pozemok, na
ktorom sa nachádza cestná komunikácia. Nič nebránilo ďalšiemu účastníkovi 1/, aby na ten istý účel,

na aký ho daroval ďalšiemu účastníkovi 2/, bezodplatne nehnuteľnosť prenechal samotnému štátu.

V. Posúdenie veci kasačným súdom14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že
kasačné sťažnosti boli podané včas, oprávnenými osobami a sú prípustné, bez nariadenia pojednávania
(§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačných

sťažností,ktorýmibolviazaný(§453ods.2SSP)zistil,žekasačnésťažnostisúdôvodnéajeimpotrebné
vyhovieť.

15. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiCKNparc.č.XXX/Xzastavanáplochaanádvorieovýmere2104m2,

zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Q. K., na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom Slovenské
združenie telesnej kultúry, v likvidácii, za ktoré konal likvidátor ďalší účastník 1/ a obdarovaným ďalším
účastníkom 2/, ktoré bolo vydané dňa 06.08.2019. Medzi účastníkmi nie je sporné, že prevádzaný
pozemok sa nachádza mimo zastaveného územia obce v národnom parku, v 3. stupni ochrany a je
zastavaný stavbou účelovej komunikácie.

16. Správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie v prvom rade z dôvodu, že nebol preukázaný zánik
predkupného práva štátu v zmysle § 63 ods. 6 zák. o ochrane prírody, pretože nepostačuje, ak je
stavba zapísaná v popisnej časti katastra nehnuteľností; jej zákonnosť musí byť v konaní o povolení
vkladu osobitne preukázaná inými dôkazmi, inak predkupné právo štátu podľa § 63 ods. 1 cit. zák.
trvá. Tiež zrušil preskúmavané rozhodnutie z dôvodu (hoci tento dôvod žalobca v žalobe neuplatnil)

nevykonania dokazovania žalovaného k súladu darovacej zmluvy s dobrými mravmi. Čo sa týka prvého
dôvoduzrušeniapreskúmavanéhorozhodnutia,tedarozporupreskúmavanéhorozhodnutiasozákonom
o ochrane prírody a krajiny, kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom sťažovateľov,
že správny súd nesprávne právne posúdil vec.

17. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu 06.08.2019 (právoplatnosť
preskúmavaného rozhodnutia) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 7 písm. b) cit. zákona kataster obsahuje tieto údaje: parcelné čísla, údaje o parcelách registra
"C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného

operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému
územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní
nehnuteľností,vybranéúdajenazačleneniepozemkovdopoľnohospodárskehopôdnehofondualebodo
lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu
a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach.

Podľa § 70 ods. 2 citovaného zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho
územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,

údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".

Podľa§71ods.2citovanéhozákonazáväznéúdajekatastraslúžiaakopodkladnapísomnévyhotovenie
verejných listín a iných listín.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom ku dňu 06.08.2019 k pozemkom
nachádzajúcim sa za hranicami zastavaného územia obce v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym
stupňom ochrany, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, má štát predkupné právo.

Podľa § 63 ods. 6 citovaného zákona predkupné právo štátu podľa odseku 1 zaniká, ak sa na pozemku
nachádza alebo umiestni stavba v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom. 24)
24) § 58 až 70, § 120 a 121 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

18. Pokiaľ je v súbore geodetických alebo popisných informácií katastra nehnuteľností zapísaný údaj

uvedený v § 7 katastrálneho zákona, v zmysle § 70 ods. 1 cit. zák. je hodnoverný, ak sa nepreukáže
opak. Ak je takýto údaj na dôvažok uvedený aj v § 70 ods. 2 cit. zák., je za rovnakej podmienky nielen
hodnoverný,aleajzáväzný.Údajompodľa§7písm.b)katastrálnehozákonajejajúdajodruhupozemku
a údaj o využívaní nehnuteľností. Z LV č. XXX kat. úz. Q. K. s dňom vyhotovenia 12. júla 2019, ktorýje súčasťou administratívneho spisu a bol aktuálny v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia,
vyplýva, že jej druh bol zastavaná plocha a nádvorie a spôsob využitia pozemku 22, čo je pozemok,
na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľnú

cestu, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.

19. Keďže v zmysle § 70 ods. 1 v spojení s § 7 písm. b/ cit. zák. je hodnoverným údajom katastra aj údaj o
spôsobe využívania nehnuteľnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak, správny súd mal vychádzať z tohto údaju
ako z hodnoverného, teda preukazujúceho skutočnosť, že na uvedenom pozemku sa táto inžinierska

stavba nachádza (to napokon ani nebolo sporné). Vzhľadom na zásadu hodnovernosti tohto údaju
katastra nebolo namieste ani a priori spochybňovať, či postavená stavba bola riadne povolená podľa
osobitných zákonov, keďže do katastra nehnuteľností sa v zásade zapisujú len povolené dokončené
(príp. rozostavané) stavby. Aby neplatila domnienka uvedená v § 70 ods. 1 cit. zák., práve naopak,
muselo by byť preukázané, že stavba nebola riadne povolená. Inak sa predpokladá, že stavba je
postavená na uvedenom pozemku a je legálna. Správny súd princíp zakotvený v § 70 ods. 1 a 2

katastrálneho zákona poňal opačne ako je uvedený v zákone, keď podľa jeho názoru je potrebné
preukazovať správnosť týchto údajov, hoci preukazovať sa má práve ich nesprávnosť. V danom prípade
žalobca existenciu a legálnosť stavby nielenže nepreukázal, ale ani nespochybňoval. Neobstojí preto
záver správneho súdu, že zápis v katastri nehnuteľností len indikuje, že na dotknutom pozemku by
sa mohla stavba nachádzať a že je potrebné doplniť dokazovanie listinnými dôkazmi, že stavba je na

uvedenom pozemku skutočne postavená a že je postavená v súlade s osobitnými predpismi.

20. Rovnaký princíp platí aj pri ďalšom údaji katastra nehnuteľností - druhu pozemku, ktorý je v zmysle §
70ods.2katastrálnehozákonahodnovernýazáväzný,pokiaľsanepreukážeopak.ZLVč.XXX vyplýva,
že prevádzaný pozemok je zastavanou plochou a nádvorím, teda je, ak sa nepreukáže inak, zastavaný

stavbou. Žalobca v súvislosti so zapísanými údajmi o využívaní pozemku a o druhu pozemku žiaden
dôkaz, ktorým by preukazoval nesprávnosť týchto zápisov, nepredložil; naopak, viackrát konštatoval, že
pozemok je súčasťou verejnej účelovej komunikácie.

21. Pokiaľ teda nebol dôkazmi preukázaný opak, platí, že prevádzaný pozemok bol zastavaný stavbou

v súlade s právnymi predpismi. Z tejto skutočnosti mohli v zmysle § 71 ods. 2 katastrálneho zákona
vychádzať účastníci prevodu a dôvodne predpokladať, že predkupné právo štátu v zmysle § 63 ods. 6
zákona o ochrane prírody a krajiny zaniklo. Aj žalovaný mal povinnosť vychádzať z týchto hodnoverných
a záväzných údajov katastra. Preto bolo plne postačujúce, ak sa v rámci dokazovania oboznámil s
príslušnou popisnou časťou katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa žalovaný okrem toho oboznámil aj s

verejne dostupným územným plánom obce Q., išlo o podporný dôkaz. Keďže rozhodnutie o povolení
vkladu neobsahuje odôvodnenie (§ 31 ods. 4 katastrálneho zákona), nebolo túto skutočnosť potrebné
osobitne v preskúmavanom rozhodnutí uvádzať. Kasačný súd preto vyhodnotil sťažnostné námietky
žalovaného a ďalšieho účastníka 2/ v tomto ohľade ako plne dôvodné a právne posúdenie správneho
súdu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pri posudzovaní zániku predkupného práva štátu za

nesprávne právne posúdenie veci.

22. Neuniklo pozornosti kasačného súdu, že správny súd ako dôvod zrušenia preskúmavaného
rozhodnutia uviedol aj nevykonanie dokazovania žalovaného k súladu darovacej zmluvy s dobrými
mravmi a k jej neplatnosti podľa § 39 OZ. Tento dôvod neplatnosti darovacej zmluvy ani žiadne

skutkové okolnosti, ktoré ho mali preukazovať, však žalobca v správnej žalobe neuviedol. Správny
súd tak v rozpore s § 134 ods. 1 SSP prejednal vec nad rámec uplatnených žalobných bodov, keď
zrušil preskúmavané rozhodnutie aj z tohto dôvodu. Žalovaný ani ďalší účastník 2/ však v kasačných
sťažnostiach tento nesprávny procesný postup správneho súdu nenamietali, naopak, sústredili sa na
meritórne sťažnostné námietky. Keďže kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi, vyhodnotil tieto

uplatnené námietky.

23. Správny súd videl nesúlad s dobrými mravmi konania likvidátora vlastníka parcely výlučne v tom,
že likvidátor neuzavrel odplatnú zmluvu, ale bezodplatnú, čo podoprel svojimi hypotetickými dohadmi
(v súdnom konaní nikým netvrdenými), že bezodplatná zmluva je pre Slovenské združenie telesnej

kultúry v likvidácii nevýhodná a výhodná môže byť len zmluva kúpna. Takéto konanie likvidátora podľa
neho nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou a teda ani za konanie v súlade s
dobrými mravmi. S týmto názorom sa kasačný súd nestotožnil. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník
v § 3 ods. 1 nedefinuje, zrejme aj preto, že podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vovšetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách
morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti. Je to v podstate súhrn určitých
etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Okrem všeobecných odkazov na

normy morálky, právo akceptuje viaceré konkrétne morálne pravidlá, a to prostredníctvom všeobecných
právnych zásad [ide napr. o zásadu dodržiavania a plnenia zmlúv (pacta sunt servanda)]. Činnosť
namierená proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom.

24. Pri obchodných vzťahoch Obchodný zákonník v § 265 obdobne používa termín „zásady poctivého

obchodného styku“. V porovnaní s § 3 ods. 1 OZ, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi, v prípade ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka ide o konkretizáciu a prispôsobenie
tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov. Posudzovanie ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi sa skúma prv ako § 265 Obchodného
zákonníka a platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov
je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (pozri rozsudok NS SR z 29. marca

2017, sp. zn. 2 Obo 17-18/2015, uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č.
86/2018). Preto pokiaľ správny súd vyvodil, že na konanie likvidátora občianskeho združenia je potrebné
aplikovať Obchodný zákonník, nesprávne za dôvod neplatnosti darovacej zmluvy označil vykonávanie
jeho pôsobnosti v rozpore s odbornou starostlivosťou. Nejde o inštitút precizujúci pojem dobré mravy v
obchodnýchvzťahochaajvprípadepreukázaniatakéhokonaniabytonespôsobiloneplatnosťdarovacej

zmluvy (ale nárok na náhradu škody).

25. Ako správne poznamenal žalovaný, to, že likvidátor využil bezodplatný prevod vlastníckeho práva,
samo osebe (bez pristúpenia ďalších skutkových okolností) nie je možné považovať za konanie
v rozpore s dobrými mravmi. Samotné využitie určitého zákonného inštitútu nemôže bez ďalšieho

indikovať porušenie dobrých mravov. Napríklad uplatnenie inštitútu premlčania nie je samo osebe
výkonom práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/148/2004).
Ak by žalobca namietal tento dôvod neplatnosti, správny súd by mal zohľadniť všetky relevantné
individuálneokolnostidanéhoprípadunamietanévtejtosúvislostiaprihliadnuťnanecezprizmudobrých
mravov podľa § 3 ods. 1 OZ. Konanie v rozpore s dobrými mravmi by muselo byť týmito konkrétnymi

okolnosťami nevyhnutne riadne preukázané. Samozrejme, správny súd toto nemohol učiniť, pretože
žalobca v zákonnej lehote žiadne takého skutkové okolnosti neuvádzal. Je celkom zrejmé, že len
použitie zmluvného typu darovacej zmluvy namiesto kúpnej zmluvy takýmto konaním nemôže byť a
preto kasačný súd konštatuje, že z tohto dôvodu darovacia zmluva neplatná nie je.

26. V tomto ohľade sú bez právnej relevancie tvrdenia žalobcu vo vyjadreniach ku kasačným
sťažnostiam, keď žalobca až tu prvý krát namieta rozpor darovacej zmluvy s dobrými mravmi (pričom
ho odôvodňuje skutočnosťami, o ktoré správny súd svoj právny názor vôbec neoprel) a tieto tvrdenia
podporuje skutkovými okolnosťami, ktoré nastali až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia
(podanie obžaloby na ďalšieho účastníka 1/ zo dňa 22.05.2025, zápisnica o výsluchu svedka zo dňa

21.08.2024).

VI. Záver a trovy kasačného konania

27. Kasačný súd záverom konštatuje, že dôvody, pre ktoré správny súd preskúmavané rozhodnutie

zrušil, sú nesprávne. Nebolo však možné vyhovieť návrhu sťažovateľov a zmeniť rozsudok správneho
súdu tak, že sa správna žaloba zamieta, pretože kasačný súd nevyhodnocoval (vzhľadom na uplatnené
sťažnostné dôvody) posúdenie tých žalobných bodov, ktoré správny súd považoval za nedôvodné.
Správny súd tiež doposiaľ nevyhodnotil, či darovacia zmluva neobchádza § 63 ods. 1 zákona o ochrane
prírody a krajiny z dôvodov, ktoré v správnej žalobe vymedzil žalobca. Preto kasačný súd zrušil

napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g)
SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

28. O trovách tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3
SSP).

29. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.