Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125389942
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Chalupka

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:6125389942.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Lukášom Chalupkom v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,

Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého
1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., Evropská 810/136, Praha,
Česká republika, IČO: 49 240 480, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom UNIQA
pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Krasovského 3986/15, Bratislava, IČO:
53 812 948, zastúpený: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972, o
zaplatenie 1.250,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.250,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške

7,65 % ročne zo sumy 1.250,- EUR od 11.04.2025 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.250,- EUR s príslušenstvom a náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.12.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na vozidle, ktorého držiteľom bola A. B. C., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „poškodený“). K
vzniku škody došlo prevádzkou vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal
poškodené vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne
nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXX/XXXX zo dňa 16.12.2024
(ďalej len „zmluva o nájme“), na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné vozidlo.
Nájom náhradného vozidla trval od 16.12.2024 do 14.03.2025 po dobu zotrvania poškodeného

vozidla v autoservise, po ktorú nemohol poškodený s vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody
na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné vozidlo a nájom
náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 29.03.2025 na sumu 4.499,96 EUR
s DPH za 89 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala
náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.

Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči
poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zodňa 14.03.2025 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 4.499,96 EUR s DPH, ktorej postúpenie
poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených
na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa

27.03.2025 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 3.249,96 EUR. Žalovaný postupoval v rozpore
so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných
výpočtov. Žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke
žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané
poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného vozidla v dôsledku škodovej udalosti

zapríčinenej poistencom žalovaného. Dlžná suma predstavuje rozdiel medzi nákladmi na nájom
náhradného vozidla vyplývajúcimi z faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného.
Žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti,
ktorébolpovinnýposkytnúťnajneskôrdo10.04.2025.Žalovanýpodľaoznámeniaoposkytnutípoistného
plnenia skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 26.03.2025.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť z dôvodu, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný, nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávky nie je dostatočne určitá, a to vo vzťahu k
rozsahu postupovanej pohľadávky. Poistené vozidlo bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne
poistenéužalovanéhonazákladepoistnejzmluvyč.XXXXXXXXXX;škodováudalosťbolaužalovaného
likvidovaná pod číslom XXXXXXXXXX. Dňa 16.12.2024 oznámil poistený žalovanému vznik škodovej

udalosti a uplatnil si u žalovaného nárok na poistné plnenie. Dňa 09.01.2025 zaslala spoločnosť AT
a.s. (autoservis) žalovanému žiadosť o vykonanie obhliadky poškodeného vozidla, žalovaný sa až
dňa 09.01.2025 dozvedel, že k škodovej udalosti vôbec došlo a že poškodené vozidlo sa nachádza v
servise, pričom k oznámeniu tejto skutočnosti nedošlo zo strany poškodeného, ale zo strany servisu
vykonávajúceho opravu poškodeného vozidla. Po vykonaní opravy poškodeného vozidla vystavil

autoservis poškodenému faktúru č. XXXXXXXX, zo dňa 06.03.2025 na sumu vo výške 7.057,68 EUR
s DPH. Dňa 26.03.2025 žalovaný listom „Oznámenie o výške poistného plnenia“ oznámil žalobcovi,
že ukončil šetrenie škodovej udalosti v časti týkajúcej sa výšky nájmu za náhradné vozidlo a poskytol
mu poistné plnenie vo výške 3.249,96 EUR, pričom sumu vo výške 1.250 EUR za 25 dní nájmu od
16.12.2024 do 09.01.2025 nepriznal. Dôvodom tohto krátenia bolo oneskorené oznámenie škodovej

udalostipoškodeným,atedaporušenie§799ods.2Občianskehozákonníka.Poškodenýjetotižpovinný
bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť. Poškodený si ale túto
povinnosť nesplnil a vznik škodovej udalosti žalovanému neoznámil. Žalovaný sa o škodovej udalosti
dozvedel až na základe emailu autoservisu zo dňa 09.01.2025. Žalovaný nemohol začať s likvidáciou
škodovej udalosti skôr, nakoľko o poškodení poškodeného vozidla nemal žiadnu vedomosť. Žalovaný

na základe výsledkov likvidácie stanovil výšku poistného plnenia tak, ako to uviedol v „Oznámení o
výške poistného plnenia“ zo dňa 26.03.2025 a poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 3.249,96
EUR za faktúru za nájom. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že nájom trval od 16.12.2024 do 14.03.2025 (t. j.
89 dní). Žalovaný však túto dobu považoval za neúmernú, a to s poukazom na konanie poškodeného,
ktorý nenahlásil vznik škodovej udalosti žalovanému, a to napriek skutočnosti, že žalovaný je povinným

zmluvným poisťovateľom aj poškodeného (nielen poisteného). Poškodený má u žalovaného súčasne
uzatvorené aj havarijné poistenie, na ktoré by mu v danom prípade svedčal nárok, ak by škodovú udalosť
oznámil. Práve konaním poškodeného došlo k neprimeranému predĺženiu doby nájmu náhradného
vozidla, a to až o 25 dní.

4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný spochybňuje nárok z dôvodu
neprimeranejdobytrvanianájmunáhradnéhovozidlaspoukazomnaskutočnosť,žepoškodený(údajne)
nenahlásil škodovú udalosť v deň jej vzniku, a teda nájom od 16.12.2024 do 09.01.2025 považuje
za nedôvodný, tak v zmysle zákazkového listu zo dňa 16.12.2024, autoservis aj v tento deň otvoril
zákazku na opravu poškodeného vozidla. Zo zákazkového listu taktiež vyplýva číslo škodovej udalosti.

Pokiaľ by poškodený v danom čase škodovú udalosť nenahlásil, zákazkový list vyhotovený v čase
otvorenia zákazky by dané číslo škodovej udalosti neobsahoval. Toto číslo škodovej udalosti sa zhoduje
s číslom škodovej udalosti, pod ktorým žalovaný predmetnú poistnú udalosť prešetril, teda i z toho
musí byť zrejmé, že zo strany poškodeného došlo k riadnemu nahláseniu škodovej udalosti, nakoľko
už predmetný zákazkový list, ktorý autoservis vyhotovuje v čase odovzdania poškodeného vozidla

do autoservisu, toto číslo škodovej udalosti obsahoval. Z emailovej správy poškodeného vyplýva, že
nahlasoval škodu dňa 16.12.2025 osobne v autoservise aj s vinníkom škodovej udalosti. Nakoľko
poškodený nedisponoval emailom, na ktorý mu mohol byť zaslaný potvrdzovací email zo strany
žalovaného o zaevidovaní škodovej udalosti, poškodený sa dozvedel o čísle škodovej udalosti lenna základe toho, že toto číslo bolo automaticky pridelené po odoslaní hlásenia o škodovej udalosti.
Prijímací technik zároveň už v čase prijatia poškodeného vozidla do autoservisu (16.12.2024) požiadal
žalovaného o vykonanie obhliadky. Nakoľko bol žalovaný nečinný, autoservis opätovne dňa 09.01.2025

požiadal žalovaného o vykonanie obhliadky, ako to vyplýva i z emailovej komunikácie autoservisu, ktorú
predložil žalovaný. Pokiaľ žalovaný namieta, že škodová udalosť bola nahlásená zo strany autoservisu
a nie zo strany poškodeného, uvedené nemá žiadny osobitný význam vo vzťahu k uplatňovanému
nároku. Žalovaný musí mať riadnu evidenciu kedy poškodený predmetnú škodovú udalosť nahlásil. Inak
povedané, ak žalovaný tvrdí, že sa až dňa 09.01.2025 dozvedel, že došlo k škodovej udalosti, uvedené

nijakým spôsobom nepreukázal. Uvedené je však v priamom rozpore s tým, že už v zákazkovom liste
zo dňa 16.12.2024 je uvedené číslo škodovej udalosti, ktoré korešponduje s číslom škodovej udalosti
uvedenej v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 26.03.2025.

5. Žalovaný následne vzniesol námietku miestnej príslušnosti súdu, a to z dôvodu, že žalovaným je
zahraničná právnická osoba a na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode je v Slovenskej republike

umiestnená organizačná zložka tejto zahraničnej právnickej osoby, t. j. Mestský súd Bratislava IV.
Žalovaný sa o škodovej udalosti dozvedel až na základe emailu autoservisu zo dňa 09.01.2025, v
ktorom mu ten oznámil, že poškodené vozidlo bolo do autoservisu dovezené odťahovou službou dňa
16.12.2024, a súčasne požiadal žalovaného o vykonanie obhliadky. Povinnosť písomne oznámiť vznik
poistnej udalosti prináleží tomu, komu svedčí nárok na plnenie, teda (pred postúpením pohľadávky)

poškodenému. Ak poškodený neoznámil vznik poistnej udalosti, nemôže byť na ťarchu žalovaného,
že nemal možnosť zistiť rozsah následkov poistnej udalosti (obhliadkou poškodeného vozidla), od
čoho následne závisí aj samotná výška poistného plnenia. Samotná existencia čísla škodovej udalosti
v zákazkovom liste nie je dôkazom riadneho nahlásenia škody žalovanému. Pokiaľ ide o emailovú
správu poškodeného, táto trpí zásadnými nedostatkami, ktoré vylučujú jej použitie ako relevantného

dôkazu. Predložený email neobsahuje žiadny dátum odoslania. Nie je teda možné overiť, kedy bol tento
email skutočne odoslaný, pričom na preukázanie tvrdenia, že škodová udalosť bola nahlásená dňa
16.12.2024, nie je predmetný email relevantný. Email bol adresovaný na emailovú adresu žalobcu, nie
žalovaného.

6. Strany na pojednávaní dňa 30.01.2026 stručne zhrnuli svoju predošlú argumentáciu a ďalšie návrhy
na vykonanie dokazovania nepredniesli.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

8. Žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzavreli dňa 16.12.2024 Zmluvu o nájme č.
XXXX/XXXX, predmetom ktorej bol osobný automobil Toyota C-HR so stavom km od 6893 km do
12068 km. Nájom bol dojednaný na dobu od 16.12.2024 do 14.03.2025 s denným nájmom 77,- EUR
a zmluvným nájmom 50,- EUR. Poplatok za pristavenie vozidla bol dohodnutý na 50,- EUR. (č. l. 7)

9. Podľa Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. XXXX/XXXX je poškodený vlastník vozidla Toyota
Yaris Cross, EČV: B., ktoré bolo poškodené dňa 16.12.2024 v Žiline a odovzdané do servisu dňa
16.12.2024. Poisťovňa vinníka: UNIQA pojišťovna, a.s.. Zapožičané náhradné vozidlo Toyota C-HR bolo
v nájme poškodeného od 16.12.2024 do 14.03.2025. (č. l. 7 rub)

10. Poškodený e – mailom uviedol, že poistná udalosť bola nahlásená v deň nehody, t. j. 16.12.2024.
Osobne bol v Toyota Žilina aj s vinníkom nehody. Manažér Toyota všetko spísal, vrátane ohlásenia
poistnej udalosti do poisťovne, v ktorej má uzatvorené havarijné poistenie. (č. l. 34)

11. Zo zákazkového listu č. D. vyplýva dátum vystavenia zákazky dňa 16.12.2024 a dátum pristavenia
poškodeného vozidla dňa 16.12.2024. PZP Uniqa XXXXXXXXXX, poškodená ľavá zadná časť MV,
nutná obhliadka technikom Uniqa (...). (č. l. 41)

12. E-mailom zo dňa 09.01.2025 prijímací technik spoločnosti AT a.s. žalovanému oznámil, že vozidlo

bolo dovezené odťahovou službou dňa 16.12.2024. Do dnešného dňa nebola vykonaná obhliadka
vozidla. Prosí o vykonanie obhliadky, aby mohli pokračovať, resp. začať opravu. (č. l. 28)13. Podľa čestného vyhlásenia poškodeného zo dňa 14.03.2025, mal poškodený od žalobcu zapožičané
náhradnévozidloToyotaC-HR,od16.12.2024do14.03.2025zdôvodu,žejehomotorovéhovozidlobolo
po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX E. dňa 16.12.2024 v autoservise, kde sa nachádza aj v súčasnosti

a čaká na doručenie krycieho listu. Po dobu opravy poškodeného vozidla nemal k dispozícii iné vozidlo
a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. (č. l. 8)

14. Žalobca za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. XXXX/XXXX vystavil
poškodenému dňa 14.03.2025 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 4.499,96 EUR, splatnú dňa 29.03.2025.

(č. l. 9)

15. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2025 uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom
a poškodeným ako postupcom došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu vo výške 4.499,96 EUR voči
žalovanému. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného
vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 16.12.2024 na vozidle Toyota Yaris Cross, EČV: B.. Podľa

čl. 4 zmluvy je postúpenie pohľadávky odplatné, pričom odplata za postúpenie je vo výške 4.499,96
EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXXX. (č. l. 9 rub - 10)

16. Žalobca listom zo dňa 14.03.2025 žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky a zároveň si uplatnil
nárok z postúpenej pohľadávky. (č. l. 10 rub – 11)

17. Žalovaný žalobcovi listom zo dňa 26.03.2025 oznámil poistné plnenie vo výške 3.249,96 EUR,
nakoľko ukončil šetrenie poistnej udalosti s poškodeným vozidlom EČV: B.. Suma vo výške 1.250,- EUR
za obdobie od 16.12.2024 do 09.01.2025 nebola priznaná. Poškodený škodu na vozidle nenahlásil.
Z uvedeného dôvodu sa žalovaný o škode dozvedel až dňa 09.01.2025 (č. l. 12 - 13)

18.PodľapotvrdeniaoodovzdaníaprevzatímotorovéhovozidlazautoservisuATa.s.zodňa10.04.2025
bolo vozidlo Toyota Yaris Cross, EČV: B. po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX prevzaté do opravy dňa
16.12.2024. Ku dňu 14.03.2025 sa vozidlo nachádza v autoservise a čaká na doručenie krycieho listu,
bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. (č. l. 8 rub)

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

20. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy

poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,náhraduškodyvrátaneinejujmyuhrádzapoisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo

proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať; ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú
motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý
poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.

22. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

23. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

24. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).25. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

26. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

27. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 01.02.2013),
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Žalovaný vzniesol námietku miestnej príslušnosti súdu, spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
(neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky) a taktiež dĺžku opravy poškodeného vozidla, resp. účelnosť
nájmu od 16.12.2024 do 09.01.2025, nakoľko poškodený mal zanedbať svoju povinnosť riadne a včas
ohlásiť vznik poistnej udalosti (žalovaný sa mal o poistnej udalosti dozvedieť až dňa 09.01.2025).
Sporným bola iba vedomosť/nevedomosť žalovaného o vzniku poistnej udalosti dňa 16.12.2024, resp.

dňa 09.01.2025 (platnosť/neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok súd posudzuje aj sám ex offo,
nakoľko ide o skúmanie vecnej legitimácie strany a teda nejedná sa o spornú skutočnosť ako takú).

30. Súd na námietku miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. b) a § 42 Civilného sporového poriadku
neprihliadol, nakoľko k dopravnej nehode došlo v Žiline (územný obvod Okresného súdu Žilina), a teda

argumentácia všeobecným súdom žalovaného je nedôvodná. Právom voľby podľa § 19 Civilného
sporového poriadku disponuje žalobca a ten podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní navrhol
pokračovať na Okresnom súde Žilina. Súd v tomto smere žalovanému pripomína, že ide o zbytočnú
námietku, ktorá je v rozpore s § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku a aj súdnou praxou (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Ndob/116/2023 zo dňa 28.05.2024 alebo sp. zn. 2Ndc/29/2024

zo dňa 28.11.2024)

31. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú
legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z
hmotného práva, kedy jedna strana súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho

oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane
(žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až súdne konanie
ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či
žalobca a žalovaný sú v súdnom konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorom súd rozhoduje. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je

imanentnou súčasťou súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu (ex offo), t.
j. aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.

32. Súd uvádza, že aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva nielen z platnej zmluvy o postúpení
pohľadávky,aleajzosamotnéhosprávaniasažalovaného,ktorýčasťplneniaposkytol.Súdpoukazujeaj

na nelogické konanie žalovaného, ktorý časť nároku žalobcovi ešte pred podaním žaloby na súd uhradil
a počas súdneho konania pritom spochybnil legitimáciu žalobcu (t. j. jeho nárok ako taký). Uhradené
nájomné je škoda, zaplatenie ktorej vyplýva z § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., a ktorú si poškodený
mohol proti žalovanému ako poisťovateľovi uplatniť priamo (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9Co/115/2025 zo dňa 30.09.2025). Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná a vyplýva priamo

z vyššie uvedeného zákona.

33. K tvrdenej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd, aj s prihliadnutím na súdnu prax, uvádza,
že ak si zmluvné strany v rámci jednej zmluvy dojednajú odplatné postúpenie pohľadávky a súčasnezapočítanie fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla (s odplatou za postúpenie
pohľadávky), tak to zodpovedá bežnej praxi kontraktačných procesov, pri ktorej subjekty môžu vstúpiť
do desiatok rôznych právnych vzťahov. Občiansky zákonník (a ani iný právny predpis, ktorý by k nemu

predstavoval lex specialis) nevylučuje postúpenie pohľadávky, ktorou disponoval poškodený. Ide o
postúpiteľnú pohľadávku. Vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti
upraviť v rámci tejto jednej zmluvy, čo nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie uzavrieť
aj viacero relatívne samostatných zmlúv. Zmluvné strany totiž sledovali pragmatický cieľ – postúpiť
pohľadávku čo najefektívnejšie a najjednoduchšie. To isté platí aj o odplate za postúpenie pohľadávky vo

formezapočítania–čl.4zmluvy.Natomtopostupesúdnevidížiadnyrozporsprávnouúpravou(obdobne
napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/115/2025 zo dňa 30.09.2025, sp. zn. 10Co/110/2025
zo dňa 30.09.2025 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/126/2025 zo dňa 29.10.2025).

34. Súd posúdil žalovaný nárok ako nárok vyplývajúci zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (§ 427 Občianskeho zákonníka). Predpokladmi zodpovednosti za túto

škodu, ktoré musia byť kumulatívne splnené sú:
a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku (resp. dopravy),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy a
c) príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody.

35. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že všetky vyššie uvedené predpoklady zodpovednosti sú
splnené. K vzniku škody došlo prevádzkou vozidiel; vznik škody je vo výške 1.250,- EUR (rozdiel medzi
fakturovanou sumou 4.499,96 EUR a žalovaným uhradenou sumou 3.249,96 EUR), teda ide o náklady
za prenájom náhradného vozidla (skutočná škoda). Príčinná súvislosť je daná tým, že poškodený
nemohol v dôsledku konania poistenca žalovaného užívať svoje vozidlo (čo vo výsledku znamenalo

nutnosť jeho opravy a nutnosť prenájmu náhradného vozidla).

36. Nosným argumentom žalovaného bola neprimeraná dĺžka opravy poškodeného vozidla, nakoľko
poškodený mal zanedbať svoju povinnosť ohlásiť poistnú udalosť riadne a včas, t. j. žalovaný sa mal
o poistnej udalosti dozvedieť až dňa 09.01.2025. Z tohto dôvodu žalovaný považoval nárok žalobcu

(od 16.12.2024 do 09.01.2025) za nedôvodný, nakoľko podľa jeho názoru došlo k neprimeranému
predĺženiu doby nájmu náhradného vozidla. Žalobca v tomto smere predložil e – mail poškodeného
(v ktorom poškodený uviedol, že v deň nehody prostredníctvom zamestnancov spoločnosti AT a.s.
poistnú udalosť nahlásil), zákazkový list zo dňa 16.12.2024 s číslom poistnej udalosti (dátum potvrdil
na pojednávaní), pričom aj z ostatných listinných dôkazov má vyplývať číslo poistnej udalosti (č.

XXXXXXXXXX), a teda žalovaný o nej mal vedomosť. Žalovaný v tomto smere v podaní zo dňa
17.12.2025 navrhol vykonať výsluch svedkov: „štatutára autoservisu, ktorý ohlásil vznik škodovej
udalosti poškodeného vozidla, resp. výsluch ním poverenej osoby alebo zamestnanca autoservisu,
ktorý ohlásil vznik škodovej udalosti, a to za účelom objasnenia okolností ohlásenia škodovej udalostí a
jednotlivých časových aspektov“. Súd na pojednávaní dňa 30.01.2026 tento návrh na výsluch svedkov

zamietol ako nevykonateľný a všeobecný. Súd podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 196 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd
môže na návrh nariadiť výsluch svedka, pričom podľa § 197 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak
strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred
upovedomísúdaprotistranu.Aknemožnopostupovaťpodľaodseku1,požiadastranasúdopredvolanie

svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka,
adresa, z ktorej možno svedka predvolať a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka
preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri
obyvateľov Slovenskej republiky. Civilný sporový poriadok pri návrhoch na výsluch svedka stanovuje
poradie, podľa ktorého jeho prítomnosť zabezpečuje strana, ktorá výsluch navrhla a ak to nie je možné,

na požiadanie tejto strany zabezpečí jeho účasť súd. Žalovaný, navyše zastúpený právnym zástupcom
(čl. 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku), na pojednávaní dňa 30.01.2026 nijakým spôsobom
na výzvu súdu („aby sa k veci stručne vyjadril, príp. navrhol vykonanie dokazovania“) nereflektoval
a iba všeobecne odkázal na svoju argumentáciu v písomných vyjadreniach s tým, že sa o poistnej
udalosti dozvedel až 09.01.2025. Žiadny procesný návrh na výsluch svedkov (t. j. v procesne správnej

forme a s riadnym označením navrhovaných svedkov) neučinil. V konaní tak ostal iba jeho pôvodný,
všeobecný návrh bez riadneho konkretizovania osôb, ktoré žiada vypočuť. Taktiež nijakým spôsobom
(ani náznakom) nesignalizoval nemožnosť zabezpečiť ich účasť a nepožiadal o to súd. Z týchto dôvodov
súd považuje tento všeobecný odkaz v písomnom podaní žalovaného za nerealizovateľný a odporujúcipostupu pri navrhovaní dôkazného materiálu (výsluchu svedkov) podľa Civilného sporového poriadku.
Podobne nezrozumiteľné sú aj odkazy v písomnom podaní zo dňa 23.10.2025, v ktorom žalovaný medzi
svojouargumentáciouibaformálnevpodobezoznamuuviedol„dôkazy:1.(...),2(...),4.výsluchžalobcu,

5. výsluch poškodeného, 6. výsluch poisteného“ (č. l. 23). Označenie dôkazov v podobe zoznamu je
v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a zásadou rovnosti strán. Označením dôkazov na
preukázanie svojich tvrdení plní strana svoju dôkaznú povinnosť. Pokiaľ strana navrhne súdu dôkaz, je
povinná uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti,
že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu

(napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/262/2009 zo dňa 18.08.2010). Zoradený prehľad,
resp. zoznam dôkazov bez konkrétneho označenia čo ktorý má preukázať nie je riadnym návrhom na
vykonanie dokazovania. Súd si nemá domýšľať čo týmito dôkazmi má byť preukázané. Pokiaľ žalovaný
na predmetnom pojednávaní nápravu neučinil, a pritom bol súdom vyzvaný aj na návrhy na doplnenie
dokazovania, súd nemôže sám ex offo takýto všeobecný návrh upravovať tak, aby bol aj realizovateľný.
Ide o plnú procesnú zodpovednosť strany (navyše zastúpenej právnym zástupcom).

37. Z tohto dôvodu súd pri posudzovaní vedomosti žalovaného o poistnej udalosti (a teda jej nahlásení)
vychádzal z ostatných listinných dôkazov, z ktorých možno jednoznačne formulovať záver, že žalovaný
o tejto poistnej udalosti vedel už od dňa 16.12.2024. O jeho vedomosti svedčí skutočnosť, že na
všetkých listinných dôkazoch sa uvádza aj číslo poistnej udalosti (č. XXXXXXXXXX). Sám žalovaný

počas konania uviedol, že „poistené vozidlo bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené
u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX; škodová udalosť bola u žalovaného
likvidovaná pod číslom XXXXXXXXXX. Dňa 16.12.2024 oznámil poistený žalovanému vznik škodovej
udalosti a uplatnil si u žalovaného nárok na poistné plnenie“. Zo zákazkového listu (č. l. 41) jednoznačne
vyplýva číslo poistnej udalosti a aj „nutná obhliadka technikom Uniqa“. Aj e – mail poškodeného (v tomto

smere je nepodstatné jeho nepreskúmateľné datovanie) potvrdzuje, že poistná udalosť bola nahlásená
v deň nehody, t. j. 16.12.2024, pričom bol osobne v Toyota Žilina aj s vinníkom nehody, manažér
Toyoty všetko spísal, vrátane ohlásenia poistnej udalosti do poisťovne, v ktorej má uzatvorené havarijné
poistenie. Nad rámec možno ešte doplniť, že žalovaný v podaní zo dňa 23.10.2025 označil ako dôkaz
(opäť iba vo forme všeobecného zoznamu) „likvidačný spis žalovaného“, avšak ten pripojený nebol.

38. Je síce pravda, že subjektívne neodôvodnené nekonanie dotknutých subjektov (najmä
poškodeného) alebo neobvyklý a charakter opravy presahujúci rozsah opravy nemôže byť na ťarchu
žalovaného a ide teda o určitý „liberačný“ dôvod, ktorým sa žalovaný môže sčasti alebo úplne zbaviť
svojej zodpovednosti, avšak v prejednávanom spore žiaden takýto dôvod nebol zistený. Procesná

obrana žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno je neudržateľná a odporujúca zásade
prenosu dôkazného bremena. Žalobca relevantnými listinami preukázal tvrdený nárok. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností totiž leží na tej strane, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky – v tomto smere žalovaný namietal oneskorené nahlásenie poistnej udalosti
(pričom žalobca predložil niekoľko listinných dôkazov), avšak žiaden relevantný a vykonateľný návrh na

vykonanie dokazovania nenavrhol (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

39. Podstatou sporu je, že poškodený nemal v rozhodnom období k dispozícii svoje poškodené
vozidlo a žalovaný o poistnej udalosti vedel. V konaní nebolo sporné, že poškodené vozidlo bolo
od 16.12.2024 do 14.03.2025 v autoservise a že žalovaný nárok predstavuje obdobie od 16.12.2024

do 09.01.2025 v podobe krátenej - a teda nevyplatenej - sumy 1.250,- EUR. Žalobca si ako právny
nástupca poškodeného uplatnil nárok na náhradu tejto škody spôsobenej prevádzkou vozidla poistenca
žalovaného a dôvodnosť a výšku tohto nároku riadne preukázal.

40. Keďže sa žalovaný so zaplatením dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úrokov z

omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. v znení účinnom po 01.02.2013. Žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške, ktorá je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 7,65 % ročne. Keďže žalovaný skončil
šetrenie poistnej udalosti dňa 26.03.2025 (č. l. 12), je podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. a §

122 ods. 3 Občianskeho zákonníka od 11.04.2025 v omeškaní (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021).41. Súd preto po zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti a na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

42. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Žilina v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.