Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4Csp/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125223905
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2026:6125223905.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX/
X, D., o zaplatenie 11 806,45 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie)
tunajšiemu súdu dňa 16.9.2025 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 16 913,19 €

(pozostávajúcej z neuhradenej istiny úveru vo výške 11 745,89 €, z neuhradených riadnych úrokov
vo výške 3 941,71 €, z neuhradených poplatkov 60,56 € a z neuhradených úrokov z omeškania vo
výške 1 165,03 €) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11 745,89 € od 20.8.2024
do zaplatenia. V žalobe uviedla, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.11.2020, uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava,
IČO: 31 320 155 a ňou a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 19.8.2024, postúpil postupca
na ňu pohľadávku voči žalovanému. V tejto súvislosti uviedla, že žalovaný bol v čase postúpenia

pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril
so žalovaným dňa 7.6.2018 zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach postupcu. Žalovaný napriek opakovaným výzvam
postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote

nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil
v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť zo zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že
žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne
upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, postupca v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil k 23.8.2022
mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Podľa právneho názoru
žalobkyne došlo k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

v prejednávanom prípade pre nesplnenie splátky splatnej dňa 10.5.2022. Pohľadávka žalobkyne ku dňu
postúpenia predstavovala sumu 16 913,19 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11 745,89 €, z riadnych
úrokov vo výške 3 941,71 €, z úrokov z omeškania vo výške 1 165,03 € a z poplatkov vo výške 60,56 €,
v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikáciapohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby
nevykonal už žiadne úhrady. Okrem vyššie uvedenej sumy 16 913,19 € žalobkyňa žiadala aj úroky

z omeškania z dlžnej istiny od 20.8.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.

2. Žalovanému bola žaloba doručená postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. Nijako sa však k nej nevyjadril.

3. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na 30.1.2026, na ktoré predvolal strany sporu.

Na pojednávanie sa však nikto nedostavil. Žalovanému bolo predvolanie doručené dňa 20.1.2026
s použitím fikcie doručenia. Svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Žalobkyni bolo
predvolanie na pojednávanie doručené dňa 31.12.2025. Táto v podaní doručenom súdu dňa 22.1.2026
uviedla, že navrhuje, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom v záujme možno
čo najhospodárnejšieho a najefektívnejšieho riešenia vecí súhlasí s takýmto rozhodnutím vo veci
samej aj bez svojej účasti a účasti jej právnej zástupkyne na súdnom pojednávaní. V prípade, ak

súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom rozsahu, resp. požaduje na preukázanie
uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení,
potom žiada súd o vyzvanie na preukázanie uvedených skutočností a vzhľadom k vyššie uvedenému
aj o odročenie pojednávania, nakoľko doposiaľ nemala vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek
skutočností ako sporných zo strany súdu. Súd e-mailom zo dňa 29.1.2026 oznámil právnej zástupkyni

žalobkyne, že uvedenú žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje, nakoľko žalobkyňou uvádzaný
dôvod odročenia pojednávania nepredstavuje dôležitý dôvod pre jeho odročenie podľa § 183 ods. 1
C.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia na návrh strany môže byť pojednávanie odročené len vtedy,
ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od
nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. O takýto prípad tu ale zjavne

nešlo, keďže žalobkyňa neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý by sa buď ona alebo jej právny zástupca
nemohli pojednávania zúčastniť. Zo žiadneho ustanovenia C.s.p. nevyplýva povinnosť súdu informovať
pred pojednávaním žalobkyňu, či považuje ňou uplatnený nárok za preukázaný alebo nie, či dokonca ju
písomne vyzývať na predloženie dôkazov na preukázanie jej skutkových tvrdení. Takýmto nesprávnym
postupom by súd procesne zvýhodnil žalobkyňu, čím by porušil princíp rovnosti strán vyplývajúci z čl. 6

základných princípov C.s.p. Dokonca aj na pojednávaní je súd v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. povinný len
uviesť, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré za nesporné, ako aj to, ktoré dôkazy vykoná
alebo nevykoná, nie však už to, ktoré skutkové tvrdenia považuje za preukázané a ktoré nie. Riadnym
doručením predvolania na pojednávanie mala žalobkyňa vytvorenú procesnú možnosť zúčastniť sa
pojednávania buď osobne alebo prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, túto možnosť sa však

rozhodla nevyužiť, keďže sa na pojednávanie nedostavila ani žalobkyňa a ani jej právna zástupkyňa.
Vychádzajúc z uvedeného súd podľa § 180 druhej vety C.s.p. rozhodol, že bude pojednávať v
neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol.

4. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“, uzavretej dňa 7.6.2018 medzi VÚB,

a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie úveru
žalovanémuvovýške14990€sdohodnutýmúrokom 12,40%ročne.Úvermalbyťžalovanýmsplatený
v 95 mesačných splátkach po 260,86 €, z čoho mesačná splátka poistného predstavovala 12,14 €. Prvá
splátka bola splatná 10.7.2018 a ostatné vždy 10. deň príslušného mesiaca, pričom lehota splatnosti
úveru bola 96 mesiacov. Výška RPMN bola 13,85 % a celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ na úver

zaplatiť 23 928,20 €. V bode 5. zmluvy sa dohodlo, že v prípade nesplácania úveru je veriteľ oprávnený
v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov
fyzickým osobám - občanom vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru z dôvodov, spôsobom a za podmienok
upravených v čl. VIII týchto podmienok. Z čl. VIII. bodu 1 písm. a/ uvedených podmienok vyplýva, že
banka je oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak sa dlžník počas trvania zmluvy dostane do

omeškaniasúhradoujednejanuitnejsplátkypočasobdobiadlhšiehonež3mesiace,bolnajejzaplatenie
bankou písomne vyzvaný a súčasne upozornený na zámer banky uplatniť právo vyhlásiť okamžitú
splatnosť úveru, pričom od tohto upozornenia uplynulo viac ako 15 dní.

5. Z priloženého výpisu z predmetného úveru vyplýva, že žalovaný úver vo výške 14 990 € čerpal

dňa 7.6.2018, pričom do 7.6.2022 uhradil na splátky úveru dokopy sumu 9 573 € (z čoho 3 244,11 €
mu bolo započítaných na istinu a 6 328,89 € na úroky), čo predstavuje celých 38 mesačných splátok po
248,72 €, splatných v období od 10.7.2018 do 10.8.2021 a do omeškania sa tak žalovaný dostal už sosplátkou splatnou 10.9.2021, z ktorej uhradil len 121,64 €. Zvyšok úhrad mu bolo započítaných takto:
5,71 € na sankčné úroky, 347,80 € na poplatky a 558,44 € na poistenie.
6. VÚB, a.s. v liste zo dňa 21.7.2022 označenom ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“, adresovanom

žalovanému, uviedla, že aj napriek predchádzajúcim upomienkam doteraz neuhradil záväzky plynúce
z predmetnej zmluvy o úvere a že k uvedenému dňu eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške
869,84 €, pozostávajúcu z istiny 418,31 €, z úrokov 399,15 €, z úrokov z omeškania 3,96 € a z
poplatkov 48,42 €. Zároveň žalovaného vyzvala na okamžité zaplatenie dlžnej sumy v zmysle zmluvy
o úvere. V opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom

pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Z priloženého podacieho hárku v spojení
s dokumentom „Sledovanie zásielok“ týkajúceho sa predmetnej zásielky, je zrejmé, že táto bola podaná
na pošte dňa 22.7.2022 a dňa 28.7.2022 vrátená VÚB, a.s. s poznámkou „adresát neznámy“.

7. VÚB, a.s. v ďalšom liste zo dňa 23.8.2022, označenom ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom“, konštatovala, že žalovaný do uvedeného dňa napriek predchádzajúcim

upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu
žalovanému oznámila, že dňom 23.8.2022 vyhlásila predčasnú splatnosť jeho úveru vrátane
príslušenstva so zostatkom 12 419,09 €, pozostávajúceho z istiny 11 745,89 €, úrokov 605,88 €,
sankčnýchúrokov6,76€apoplatkov60,56€.Zároveňhovyzvalanapredčasnésplateniezostatkuúveru
s príslušenstvom v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Z kópie obálky od tejto zásielky adresovanej

žalovanému vyplýva, že bola dňa 26.8.2022 odoslaná späť VÚB, a.s. s poznámkou „adresát neznámy“.

8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.8.2024, uzavretej medzi VÚB, a.s. ako postupcom
a žalobkyňou ako postupníkom, v spojení s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že
predmetom postúpenia bola aj pohľadávka, ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému v tomto

konaní.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.6.2024), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.6.2024), dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2024), ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.16. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

17. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

19. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

21. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými a
a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z o bankách, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky,
ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o
úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch

na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“, na základe

ktorej VÚB, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 14 990 €. Právny vzťah medzi stranami sporu
založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a
je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 anasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže VÚB, a.s. pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

25. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vo všeobecnosti platí,
že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá
osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore
vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov,

v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) alebo
pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje,
je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná
legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania.
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom
sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je

nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

26. Žalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore vyvodzovala zo zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 19.8.2024, uzavretej medzi VÚB, a.s. ako postupcom a žalobkyňou ako
postupníkom, na základe ktorej malo k uvedenému dňu dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky voči

žalovanému na žalobkyňu.

27. Postúpenie pohľadávky je upravené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V posudzovanej veci
však predmetom postúpenia bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takže na
jej platné postúpenie museli byť splnené aj podmienky uvedené v § 17 ods. 1 ZoSÚ.

28. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný i napriek opakovaným výzvam postupcu, ktorý ho v súlade s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy.
S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu

ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami
zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 23.8.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,
a to pre nezaplatenie splátky splatnej 10.5.2022, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Súd zdôrazňuje, že uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne sa týkajú jednej z podmienok postúpenia

pohľadávky podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (splatnosti pohľadávky), žalobkyňu preto zaťažovalo dôkazné
bremeno ohľadom preukázania týchto skutkových tvrdení, a to i napriek tomu, že žalovaný ich v konaní
nepoprel (mutatis mutandis nižšie citovaný judikát R 6/2022). Súd preto skúmal naplnenie predpokladu
uvedeného v § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, t.j. či postupovaná pohľadávka bola splatná v celom rozsahu.
Spomínané ustanovenie totiž vyžaduje postúpenie pohľadávky buď po konečnom termíne splatnosti

spotrebiteľského úveru, alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

29. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, akým je aj ten
v prejednávanej veci, zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaviedol pravidlo, z ktorého

vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie
niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej
splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo

strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25.1.2024 sp. zn. 5Cdo/2/2023).

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšom uznesení z 26.6.2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022 uviedol,

že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo apredčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa
plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni
zosplatneniu úveru.

31. K právnym názorom uvedeným vo vyššie spomenutých rozhodnutiach sa Najvyšší súd prihlásil aj
vo svojom neskoršom uznesení zo dňa 25.9.2024 sp. zn. 6Cdo/15/2023.

32. Súd v tejto súvislosti napokon poukazuje na judikát R 34/2025, ktorého prvá právna veta znie: „Bez

konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je
preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“

33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa so splácaním úveru dostal do omeškania.

VÚB, a.s. v liste zo dňa 21.7.2022 označenom ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“, adresovanom
žalovanému, uviedla, že aj napriek predchádzajúcim upomienkam doteraz neuhradil záväzky plynúce
z predmetnej zmluvy o úvere a že k uvedenému dňu eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške
869,84 €, pozostávajúcu z istiny 418,31 €, z úrokov 399,15 €, z úrokov z omeškania 3,96 € a z poplatkov
48,42 €. Zároveň žalovaného vyzvala na okamžité zaplatenie dlžnej sumy v zmysle zmluvy o úvere.

V opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred
dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Z uvedeného je zrejmé, že banka v spomínanom
liste žalovanému iba oznámila dlžnú sumu a upozornila ho na možnosť zosplatnenia úveru, neuviedla
však konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť úver, teda ktorú splátku
považuje v tomto smere za rozhodnú. Bez uvedenia splátky, pre ktorú pôvodná žalobkyňa mienila

dlh zosplatniť v upozornení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nie je predmetné upozornenie
ako právny úkon dostatočne určité, a preto je absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. VÚB, a.s. v ďalšom liste zo dňa 23.8.2022, označenom ako „Výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“, skonštatovala, že žalovaný do uvedeného dňa napriek
predchádzajúcim upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere. Z uvedeného

dôvodu žalovanému oznámila, že dňom 23.8.2022 vyhlásila predčasnú splatnosť jeho úveru vrátane
príslušenstva so zostatkom 12 419,09 €, pozostávajúceho z istiny 11 745,89 €, úrokov 605,88 €,
sankčnýchúrokov6,76€apoplatkov60,56€.Zároveňhovyzvalanapredčasnésplateniezostatkuúveru
s príslušenstvom v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Ani v tomto zosplatnení teda nešpecifikovala
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnila úver, z ktorého dôvodu je treba aj

tento jej právny úkon považovať za neurčitý a teda absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

34. Vzhľadom na to, že k platnému zosplatneniu predmetného úveru nedošlo a termín konečnej
splatnosti úveru mal podľa zmluvy nastať až 10.5.2026 (momentom splatnosti poslednej 95 mesačnej

splátky), súd dospel k záveru, že postúpenie predmetnej pohľadávky voči žalovanému z VÚB, a.s. na
žalobkyňu, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.8.2024, bolo absolútne neplatné podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor s § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ.

35. Keďže veriteľom pohľadávky v čase jej postúpenia bola banka, na platné postúpenie pohľadávky

na žalobkyňu bolo taktiež nevyhnutné splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky
vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd v tejto spojitosti poukazuje na judikát R
60/2018, z ktorého právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore
s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd zdôraznil,
že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným

a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi.

36. Súd na tomto mieste poukazuje taktiež na právnu vetu judikátu R 6/2022, v ktorej sa uvádza: „V
sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením

pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia
veriteľa.“ Krajský súd v Bratislave v rozsudku z 29.11.2022 sp. zn. 3Co/84/2021 vychádzajúc z uvedenej
právnej vety skonštatoval, že postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný nielen
tvrdiť, ale i preukázať, že pred postúpením bola predmetná pohľadávka splatná, že banka dlžníkapísomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient i napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho
záväzku aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie
aktívnej vecnej legitimácie postupníka, a to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich práv v konaní výslovne

nedovoláva, nakoľko v takom prípade sa ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. o nespornosti nepopretých
skutkových tvrdení neuplatní. Samotná pasivita žalovanej strany v tomto smere preto nemôže viesť k
aplikácii ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 C.s.p. a zakladať povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený
nárok (k tomu aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 246/2019).

37. Zo zreteľom na uvedené, súd skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre postúpenie
pohľadávky ustanovené § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle uvedeného ustanovenia môže byť
banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, ak je (1) splatná, a to (2) až po predchádzajúcej
písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) následné omeškanie dlžníka so splnením postupovanej
pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

38. Žalobkyňa v konaní len všeobecne (bez akejkoľvek bližšej konkretizácie) tvrdila, že žalovaný bol
v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením
čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
Súd však už vyššie skonštatoval, že predmetná pohľadávka v čase postúpenia nebola splatná. Je teda
zrejmé, že v danom prípade nebola splnená hneď prvá zákonná podmienka pre postúpenie pohľadávky.

Aj keby bola pohľadávka z úveru už splatná, žalobkyňa v konaní ničím nepreukázala, že pred 19.8.2024,
kedy malo podľa nej dôjsť k postúpeniu pohľadávky, písomne vyzvala žalovaného na jej úhradu.

39.SúdvtejtosúvislostipoukazujenarozsudokveľkéhosenátuobčianskoprávnehokolégiaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 30.7.2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, ktorý bol zverejnený ako judikát R 38/2025

a ktorého právna veta znie: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné
postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so
splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva
banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za
predčasne splatný.“ V odôvodnení rozhodnutia veľký senát okrem iného uviedol, že takýto výklad

je podľa neho súladný s princípom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach (ktorý
vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania
dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán) a tiež zodpovedá základnému
výkladovému pravidlu zakotvenému v spotrebiteľskom práve v § 54 Občianskeho zákonníka. Možno

k nemu dospieť tak gramatickým (jazykovým) ako aj systematickým výkladom ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách a tiež so zreteľom na zmysel právnej normy. Predmetné ustanovenie poskytuje
ochranu klientom banky (a teda aj spotrebiteľom). Jeho cieľom a účelom je umožniť klientovi, aby po
upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný, hoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci
dozoruNBS,čonemusíbyťvzáujmespotrebiteľa),malmožnosťtomutopostupuúčinnezabrániťtým,že

vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne uhradí (viď úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej
správe k zákonu o bankách). Ešte predtým ako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť,
musí nevyhnutne v prvom rade realizovať kroky predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka,atedamusípredovšetkýmplatnezosplatniťsvojupohľadávkuaažnáslednemôžerealizovať
kroky k jej postúpeniu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre

platné postúpenie pohľadávky banky je teda existencia splatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež
predpokladá výzvu „meškajúcemu“ spotrebiteľovi, avšak povahou a účelom odlišnú, než akú má na
mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
upravuje za akých podmienok môže banka žiadať o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne
podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu troch mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie

kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Naproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má
postavenie lex specialis k § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky
ustanovené v Občianskom zákonníku požadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca
prostredníctvom stanovenia prísnejších podmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým,
aby ním poskytnuté informácie týkajúce sa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych

zákonných obmedzení a preto pred samotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/
dlžníka o tomto zámere informovať. Ak by zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného
právneho úkonu, tak by to explicitne uviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom.40. Vychádzajúc zo záverov vyplývajúcich z citovaného judikátu R 38/2025 je zjavné, že „Výzvu
na predčasné splatenie úveru s príslušenstvom“, vyhotovenú VÚB, a.s. dňa 23.8.2022, nemožno
v okolnostiach prejednávanej veci považovať za písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

41. Keďže pohľadávka z predmetného úveru nebola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok
splatná a žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu písomnej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách, možno konštatovať, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky
vyplývajúce z uvedeného ustanovenia pre postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobkyňu, čo

predstavuje ďalší dôvod neplatnosti tohto postúpenia v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

42. Vzhľadom na neplatnosť postúpenia predmetnej pohľadávky nie je daná ani aktívna vecná
legitimácia žalobkyne v tejto veci. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
43.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Žalovaný síce mal v konaní plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, súd mu však nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli (viď R

72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).