Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/186/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125214439
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Mistrík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125214439.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/X, XXX XX B., právne zast.: ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Vajanského nábrežie 5, 811
02 Bratislava-Staré Mesto, IČO 36 715 638, proti povinnému: AZ Profistavba s.r.o., so sídlom SNP
1669/2, 908 51 Holíč, IČO 46 968 253, o vymoženie 85914,75 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym
exekútorom: JUDr. Ivan Polák, so sídlom exekútorského úradu Potočná 15, 909 01 Skalica, pod sp. zn.

311EX 91/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I.SúdnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcievedenejsúdnymexekútoromJUDr.IvanPolák,sosídlom
exekútorského úradu Potočná 15, 909 01 Skalica, pod sp. zn. 311EX 91/25 z a m i e t a.

II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 382,65 Eur.

III. Súd povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.01.2025, domáhal od
povinnéhovymoženia85914,75Eurspríslušenstvom,napodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjeplatobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/2109/2024 zo dňa 11.12.2024.

2/ Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu s predloženými prílohami, exekučný súd
poverením zo dňa 10.02.2025, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivan Polák, so
sídlom exekútorského úradu Potočná 15, 909 01 Skalica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 311EX 91/25.

3/ Súdny exekútor dňa 28.06.2025 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie,
v ktorého odôvodnení uvádza nasledovné: „Oprávnená je spoločníkom povinného, a to v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu zodpovedajúceho 50 % základného imania. Oprávnená je súčasne aj
konateľom povinného. Oprávnená odvodzuje svoje právo na uhradenie plnenia od platobného rozkazu
vydaného OS Banská Bystrica, č.k. 22Up/2109/2024 zo dňa 11.12.2024. Návrh na vydanie predmetného
platobného rozkazu oprávnená odôvodnila pôžičkami, ktoré vraj mala ako spoločník (povinného)
poskytla povinnému, a to v období od 2019 do 2022. Podľa ust. § 67c ods. 2) Obchodného zákonníka sa
za tzv. plnenie nahradzujúce vlastné zdroje považuje plnenie, ktoré poskytne člen štatutárneho orgánu

(písm. a) predmetného ustanovenia) alebo ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci
aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti (písm. b) daného ustanovenia). Inými slovami, pôžička
poskytnutá spoločnosti (povinný) jej štatutárom (oprávnená) alebo spoločníkom, ktorého obchodný
podiel predstavuje aspoň 5 % základného imania (oprávnená) je plnením nahrádzajúcim vlastné zdroje
spoločnosti. V zmysle ust. § 67f ods. 1) ObZ plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom
a zmluvnou pokutou nemožno (spoločníkovi ani konateľovi) vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by

sa v dôsledku toho do krízy dostala. Z vyššie uvedeného plynie, že ak by úhrada pôžičky od konateľa/
spoločníka dostala spoločnosť do krízy, je zo zákona jej vrátenie úplne (absolútne) vylúčené. A súčasneplatí,žeakspoločnosťužvkrízeje(ajvdôsledkupohľadávokštatutáračispoločníka)nemôžesaplnenie
nahradzujúce vlastné zdroje spoločníkovi/konateľovi zo zákona vyplatiť. V zmysle zákona sa potom bez
ďalšieho aktivuje ust. § 67f ods. 1) ObZ, teda zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje

spoločnosti, a to vrátane jej vymáhania v exekučnom konaní. S ohľadom na zmysel zákonnej úpravy
ide o povinnosť plynúcu priamo zo zákona, pri ktorej postačuje, ak sa naplnia zákonom predvídateľné
skutočnosti. V zmysle zákonnej úpravy totiž uvedené platí „rovnako aj vtedy, ak k takému poskytnutiu
došlo započítaním, speňažením zálohu, exekúciou alebo obdobným spôsobom.“ Zákon nedovolené
vyplatenie plnenia (vrátane toho v exekučnom konaní) – v zmysle ust. § 67f ods. 2) ObZ – sankcionuje ex

lege obligatórnou povinnosťou jeho vrátenia nazad spoločnosti. Zo zákona plynie, že aktuálne vykonanie
exekúcie by znamenalo porušenie platného práva. Súdu tak postačuje už len to, že sa uvedenom dozvie.
Zákonodarca totiž jasne uviedol, že aj vykonanie exekúcie (nepripúšťajúcej navrátenie do pôvodného
stavu) v rozpore s ust. § 67f ods. 1) ObZ má za následok faktické navrátenie do pôvodného stavu.
Zákonodarca tak stavia ochranu obchodnej spoločnosti a jej nespriaznených veriteľov nad (účelové)
správanie jej konateľa či spoločníka. Samozrejme, vzhľadom na zásadu hospodárnosti, by vymáhanie

záväzku a jeho následne vymáhanie naspäť od konateľky (oprávnenej) bolo neefektívnym. Súčasne
by vytváralo aj ďalšie súdne spory (zaťažovalo by neprimerane súdy), čo dovolací súd odmieta. A
najmä by samotné vykonanie exekúcie za týchto okolností ohrozilo nespriaznených veriteľov, čím by
konanie priamo smerovalo k úpadku. S ohľadom na uvedené teda existujú iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnostiexekučnéhotitulu-ust.§61kods.1)písm.d)EP.Ustanovenie§61aods.1)ObZdefinuje

kedy je spoločnosť v kríze; a to ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Zásadný rozdiel medzi úpadkom
a krízou je pritom v tom, že v prípade krízy sa za relevantné považujú aj tzv. podriadené pohľadávky.
V zmysle ust. § 3 ods. 1) zákona o konkurze platí, že dlžník je v úpadku ak je platobne neschopný
alebo ak predĺžený. Podľa ods. 3) predmetného ustanovenia je dlžník predĺžený vtedy, ak má viac ako
jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Povinný má ako majetok

výlučne nehnuteľnosť zapísanú na LV XXXX, k.ú. B.. Jej hodnota je podľa znaleckého posudku číslo
14/2023 D. A. vo výške 132.000,- €. Okrem uvedenej nehnuteľnosti nie je na povinného vedený žiadny
inýmajetok.Navyšepovinnýužviacakoroknevykonávažiadnuobchodnúčinnosť,pričomnehnuteľnosť
nie je využívaná a chátra (teda stráca na hodnote). Dňa 19.5.2025 vyzval spoločník povinného E. F. na
bezodkladné uhradenie dlhu plynúceho povinnému z titulu úveru poskytnutého SLSP, a.s. Jeho úhradu

začal E. F. vykonávať potom, čo mu bol doručený list právneho zástupcu C. C. G. o tom, že dlh povinného
je k 3.4.2024 vo výške 21.951,60 € a žiada o vykonanie jeho úhrad. E. F. je rovnako ako oprávnená
pristupujúcim dlžníkom k tomuto úveru. S ohľadom na skutočnosť, že povinný predmetný dlh neuhrádza,
požiadal veriteľ (C.) na jeho úhradu priamo pristupujúceho dlžníka. Dodnes tak spoločník E. F. uhradil za
povinného dlh vo výške 4.900,- € (14 splátok po 350,- €). Ručiteľ E. F. požiadal v zmysle ust. § 511 OZ

výzvou zo dňa 19.5.2025 povinného o uhradenie jeho dlhu. Výzva spoločníka E. F. zo dňa 19.5.2025 a
jeho žiadosť o uhradenie záväzku je súčasne skutočnosťou, ktorá nastala po lehote v zmysle ust. § 61k
ods. 2) EP.“ Povinný taktiež poukazuje na svoje záväzky. „Aktuálne (s ohľadom na výzvu spoločníka E.
F.) je výška záväzkov povinného minimálne vo výške 135.548,64 €. Pričom hodnota majetku povinného
je len 132.000,- €. Z vyššie uvedeného plynie, že hodnota záväzkov povinného už zjavne presiahla

hodnotu jeho majetku. Čo je spôsobené výlučne pohľadávkou oprávnenej, ktorá je (podľa samotnej
oprávnenej) plnením nahradzujúcim vlastné zdroje. Navyše vo veci neoprávnených pôžičiek sa podáva
trestné oznámenie s dôvodu podozrenia zo spáchania súbehu niekoľkých trestných činov. S ohľadom
na ust. § 61k ods. 1) ObZ by tak už bolo vykonanie exekúcie č.k. 311EX/91/25 nezákonným, nakoľko
povinný je v kríze, resp. by ho do krízy dostalo (záväzky by prekonali majetok).“ Vzhľadom na uvedené,

povinný žiada, aby súd exekúciu zastavil, náklady zastavenej exekúcie nahradil oprávnený a aby mu
bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.

4/ Súdny exekútor dňa 10.07.2024 predložil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, v ktorom uvádza: „Predložený Návrh na zastavenie exekúcie je vypracovaný

na hlavičkovom papieri Mgr. Mária Arbeta, advokáta, so sídlom: Námestie sv. Martina 3A, 908 51
Holíč, IČO: 42 403 812, č. zápisu v SAK: 7082 (ďalej v príslušnom gramatickom tvare len ako: „Mgr.
Mário Arbet, advokát“), ktorý sa uvádza aj ako právny zástupca Povinného, pričom prílohou Návrhu na
zastavenie exekúcie je listina označená ako plnomocenstvo zo dňa 23. 05. 2025 (ďalej v príslušnom
gramatickom tvare len ako: „Plnomocenstvo“). V texte Návrhu na zastavenie exekúcie Mgr. Mário

Arbet, advokát, navrhuje zastaviť exekúciu a uvádza viacero skutočností: (1) podľa jeho názoru má
ísť o plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje, nakoľko išlo o plnenie, ktoré poskytol člen štatutárneho
orgánu, pričom takéto plnenie nemožno vrátiť, a exekučné konanie je vylúčené; a (2) podľa jeho názoru
hodnota záväzkov Povinného presiahla hodnotu jeho majetku; a (3) podľa jeho názoru druhý spoločníkspoločnosti – E. F., trvale bytom: C. G. XXX/X, XXX XX B., dát. nar.: 16. 09. 1975, rodné číslo: XXXXXX/
XXXX (ďalej v príslušnom gramatickom tvare len ako: „E. F.“), má pohľadávku voči Povinnému vo výške
4.900,- EUR, ktorú si uplatnil výzvou zo dňa 19. 05. 2025, a uvedené je zároveň skutočnosťou, ktorá

nastala po lehote v zmysle ust. § 61k ods. (2) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníďalšíchpredpisov
(ďalej v príslušnom gramatickom tvare len ako: „Exekučný poriadok“); a bolo podané trestné oznámenie
z dôvodu podozrenia zo spáchania súbehu niekoľkých trestných činov. S tvrdeniami obsiahnutých v
Návrhu na zastavenie exekúcie Oprávnený nesúhlasí, namieta ich pravdivosť a opodstatnenosť, má za

to, že Návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný, neodôvodnený a podaný neoprávnenou osobou,
pričomnižšieuvádzaskutkovéaprávneokolnostikNávrhunazastavenieexekúcie.Návrhnazastavenie
exekúcie je vypracovaný na hlavičkovom papieri E. E. G., advokáta, ktorý sa uvádza ako právny
zástupca Povinného – na základe ním predloženého Plnomocenstva zo dňa 23. 05. 2025, ktorého
obsahommábyťudelenieplnejmocispoločnosťouAZProfistavba,s.r.o.nazastupovanievpredmetnom
exekučnom konaní. Na predmetnom Plnomocenstve sa nachádza jeden podpis, pričom absentuje

označeniekonajúcejosobyapodpisujúcejosoby.TextáciaPlnomocenstvajezrejmevyhotovenáúčelovo
s cieľom vytvorenia obrazu riadnej plnej moci. V zmysle výpisu z Obchodného registra konateľmi
Povinnéhosú:Oprávnený,aE.F..VzmyslevýpisuzObchodnéhoregistraPovinnéhoavnadväznostina
spoločenskú zmluvu spoločnosti zo dňa 12. 12. 2012 v znení jej dodatku zo dňa 17.03.2014 je konanie
menom spoločnosti: „Konatelia spoločnosti konajú v mene spoločnosti spoločne.“ Podpis za Povinného

na Plnomocenstve zodpovedá podpisu E. F., a to predovšetkým s poukazom na plnomocenstvo udelené
E. F. F. G. G., advokátke so sídlom: Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, IČO: 42 158 818, č.
zápisu v SAK: 4999 (ďalej v príslušnom gramatickom tvare len ako: „JUDr. Alena Arbetová, advokátka“)
z dňa 06. 07. 2022, vypracované v totožnej forme ako Plnomocenstvo. Plnomocenstvo neuzatvoril
Oprávnený, ako druhý konateľ spoločnosti AZ Profistavba s.r.o., ani neudelil súhlas s jeho uzatvorením.

Oprávnený súčasne neudelil inej osobe oprávnenie konať v jej mene za spoločnosť AZ Profistavba
s.r.o.“ Oprávnený ďalej poukazuje na ust. § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 40 ods. 3, § 33 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov. „Na platné udelenie plnej moci
v zmysle vyššie citovaného je na strane Povinného nevyhnuté, aby písomné plnomocenstvo podpísali
obajakonatelia,atovrátaneOprávneného.NakoľkoOprávnenýPlnomocenstvonepodpísal,neuzatvoril,

nesúhlasil s jeho uzatvorením, Plnomocenstvo bolo od počiatku a je absolútne neplatné. Oprávnený ani
dodatočne neschvaľuje konanie Mgr. Mária Arbeta, advokáta bez plnomocenstva. V exekučnom konaní
vedenom na Exekútorskom úrade v prospech Oprávneného proti Povinnému tak Mgr. Mário Arbet,
advokát neoprávnene vystupuje a koná za Povinného. Konaním bez plnej moci, je Mgr. Mario Arbet
zaviazaný z daného konania sám. Oprávnený prostredníctvom Právneho zástupcu Oprávneného vyzval

Mgr. Mária Arbeta, advokáta na okamžité upustenie a zdržanie sa protiprávneho konania – vystupovania
v mene Povinného, a to listom zo dňa 02. 06. 2025. List, Mgr. Mário Arbet, advokát zrejme úmyselne
doposiaľ neprevzal. Mgr. Mário Arbet, advokát nie je účastníkom predmetného exekučného konania,
ani nie je právnym zástupcom Povinného. Návrh na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie uvedeného
nebol podaný oprávnenou osobou – Povinným. Hoci je v predmetnej veci nesporné, že Návrh na

zastavenieexekúcievzmyslevyššieuvedenéhojepodanýneoprávnenouosobouOprávnenýpoukazuje
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 350/2021-35 zo dňa 27. 10. 2022, v zmysle
ktorého je pre právnu istotu zrejme potrebné dodržať procesný postup – vyzvať na doplnenie plnej
moci. Nakoľko plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo Mgr. Mária Arbeta, advokáta konať za Povinného
neexistuje, Návrh na zastavenie exekúcie je neprípustný a Oprávnený ho žiada zamietnuť. Predmetným

konaním podľa názoru Oprávneného došlo k nezákonnému konaniu. Vo vzťahu k jednotlivým tvrdeniam
obsiahnutým v Návrhu na zastavenie exekúcie Oprávnený jednotlivo uvádza nasledujúce skutkové a
právne okolnosti: Vo vzťahu k tvrdeniu Mgr. Mária Arbeta, advokáta kde podľa jeho názoru má ísť o
plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje, nakoľko išlo o plnenie, ktoré poskytol člen štatutárneho orgánu,
pričom takéto plnenie nemožno vrátiť, a exekučné konanie je vylúčené, Oprávnený uvádza, že uvedená

okolnosť nie je okolnosťou, ktorú možno namietať v exekučnom konaní, a zároveň je takéto tvrdenie
nepravdivé a neodôvodnené. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že exekučný titul, na podklade
ktorého je vedené exekučné konanie, je právoplatný a vykonateľný. Okolnosti, uvádzané Mgr. Máriom
Arbetom, advokátom sa týkajú samotného nároku a nastali pred vzniklom exekučného titulu. Takéto
okolnosti sa uplatňujú v základom konaní zákonným spôsobom (žalobná odpoveď, odpor, odvolanie),

čo v základnom súdnom konaní nebolo využité. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší
opravný prostriedok proti exekučnému titulu. Oprávnený má za to, že sú riadne splnené materiálne a
formálne predpoklady k výkonu exekúcie, a okolnosť uvedená Mgr. Máriom Arbetom, advokátom nie
je okolnosťou, ktorú možno namietať v exekučnom konaní. Vo vzťahu k samotnému obsahu tvrdenia,Oprávnený uvádza, že uvedené je nepravdivé a nepreukázané. Pokiaľ Mgr. Mário Arbet, advokát
dôvodí, že išlo o plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje a to z dôvodu, že bolo poskytnuté štatutárnym
orgánom, je potrebné uviesť, že na aplikáciu ustanovenia o plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje je

v uvedenom prípade súčasne potrebné splniť podmienku uvedenú v ust. § 67c ods. (1) zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v príslušnom gramatickom tvare
len ako: „Obchodný zákonník“), v zmysle ktorého „Úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky
zodpovedá, poskytnuté spoločnosti v kríze, sa považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje jej
financovania podľa osobitného predpisu. To platí rovnako pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred

krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená, alebo predĺžená.“ V zmysle pozitívnej definície
plnenia nahrádzajúcej vlastné zdroje uvedenej v ust. § 67c ods. (1) Obchodného zákonníka, na to,
aby sa plnenie považovalo za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje musí v každom prípade ísť o
plnenie, ktoré je: (1) úver alebo iné obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté
spoločnosti v kríze, alebo; (2) úver alebo iné obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá,
poskytnuté spoločnosti pred krízou a ktorého splatnosť bola počas krízy odložená alebo predĺžená.

Ust. § 67c ods. (2) Obchodného zákonníka je potrebné vykladať v nadväznosti na ust. § 67c ods. (1)
Obchodného zákonníka, a teda na to, aby plnenie zo strany člena štatutárneho orgánu bolo považované
zaplnenienahrádzajúcevlastnézdroje,musísúčasneísťoplnenie,ktorýmje(1)úveraleboinéobdobné
plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti v kríze alebo (2) úver alebo iné
obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti pred krízou a ktorého

splatnosť bola počas krízy odložená alebo predĺžená. Uvedené Mgr. Mário Arbet, advokát žiadnym
spôsobom nepreukázal, a podľa názoru Oprávneného ani nebolo a nie je splnené, v danom prípade
nešlo o plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje. Ak by aj išlo o plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje,
čo Oprávnený namieta a Mgr. Mário Arbet v zmysle vyššie uvedeného ani nepreukázal, tak žiadne
ustanovenie právneho predpisu nebráni výkonu právoplatného rozhodnutia, ktoré by sa týkalo takéhoto

nároku v exekučnom konaní. Práve naopak, ust. § 67f Obchodného zákonníka priamo predpokladá, že
k vráteniu plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje môže dôjsť v exekučnom konaní. Nemožno sa teda zo
žiadnehodôvodustotožniťznázorom,ževykonanieexekúciejeexlegezakázané,alebomázanásledok
faktické navrátenie do pôvodného stavu. Podľa ust. § 67f veta prvá a druhá Obchodného zákonníka:
„Hodnota plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom podľa odseku 1 sa musí spoločnosti vrátiť. To

platí rovnako aj vtedy, ak k takému poskytnutiu došlo započítaním, speňažením zálohu, exekúciou alebo
obdobným spôsobom.“´ V akomkoľvek prípade je však potrebné zdôrazniť, že predmetná okolnosť nie
je okolnosťou, ktorá môže byť riešená v exekučnom konaní, a ktorá má vplyv na priebeh exekúcie. Vo
vzťahu k tvrdeniu Mgr. Mária Arbeta, advokáta, podľa ktorého hodnota záväzkov Povinného prevyšuje
hodnotu majetku, Oprávnený uvádza, že uvedená okolnosť nie je okolnosťou, ktorú možno namietať

v exekučnom konaní, a zároveň je takéto tvrdenie je nepravdivé a neodôvodnené. Prehľad o majetku
a záväzkoch je nepravdivý minimálne v nasledovných okolnostiach: (1) tvrdená hodnota nehnuteľností
– Pokiaľ Mgr. Mário Arbet, advokát predložil znalecký posudok č. 14/2023 vypracovaný D. C. A., H. I.
XX, XXX XX H. I., zo dňa 17. 03. 2023 podľa ktorého bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená
na sumu vo výške 132.000,- EUR (slovom: stotridsaťdvatisíc eur), je potrebné uviesť, že: a. uvedený

znalecký posudok na svoje náklady vypracoval Oprávnený, pričom predmetnú hodnotu JUDr. Alena
Arbetová, advokátka splnomocnená na zastupovanie E. F. vo veci prevodu obchodného podielu už v
čase jeho vypracovania rozporovala a namietala ako nízku hodnotu; a súčasne; b. znalecký posudok
bol vypracovaný 17. 03. 2023, a k dnešnému dňu je predmetný znalecký posudok viac ako dva (2)
kalendárne roky neaktuálny, kedy v rámci ekonomických ukazovateľov: (1) miera inflácie v Slovenskej

republike za rok 2023 dosiahla 10,3%, (2) miera inflácie v Slovenskej republike za rok 2024 dosiahla
2,8%, (3) bola priemerná cena nehnuteľností v € za m2 v 1Q 2023 zistená NBS vo výške 2.556 EUR/
m2 a v 1Q2025 vo výške 2.700 EUR/m2. Hodnota nehnuteľností vo vlastníctve Povinného by tak
mala byť k dnešnému dňu v zmysle uvedeného vyššia ako 132.000,- EUR. (2) okrem nehnuteľností
je Povinný veriteľom z pohľadávky voči E. F. vo výške 18.720,- EUR predstavujúcich neoprávnené a

nezdokladované výbery; (3) Povinný je zároveň veriteľom z pohľadávky vo výške 1.675,- EUR voči E. F.
za nezaplatený tovar; (4) Povinný je zároveň vlastníkom motorového vozidla – Peugeot Partner Combi
+1.6E, EČV: C.; (5) záväzok voči obchodnej spoločnosti MW Trade, s.r.o., IČO: 362 658 11 vo výške
531,41 EUR bol ešte dňa 14. 05. 2024 uhradený v plnej výške Oprávneným; (6) záväzok Povinného voči
E. F. nedosahuje sumu vo výške 4.900,- EUR. Mgr. Mário Arbet, advokát zrejme opomenul zohľadniť,

že E. F. uvedenú sumu uhradil ako spoludlžník na základe dohody o pristúpení k záväzku Povinného.
V danom prípade sa v nadväznosti na ust. § 511 ods. (2) Občianskeho zákonníka, uplatňuje paritný
princíp kedy je veľkosť podielu pristupujúceho dlžníka a pôvodného dlžníka rovnaký, čím sa riadi aj
akýkoľvek prípadný regresný nárok. (7) záväzok Povinného voči Slovenská sporiteľňa, a.s. nedosahujesumu vo výške 13.000,- EUR. Mgr. Mário Arbet, advokát zrejme opomenul zohľadniť, že E. F. pristúpil
k uvedenému záväzku na základe dohody o pristúpení. V danom prípade sa v nadväznosti na ust. §
511 ods. (2) Občianskeho zákonníka, uplatňuje paritný princíp kedy je veľkosť podielu pristupujúceho

dlžníka a pôvodného dlžníka rovnaký, čím sa riadi aj akýkoľvek prípadný regresný nárok. Spoločnosť
podľa Oprávneného tak nie je v úpadku, a uvedené Mgr. Mário Arbet, advokát ani nepreukázal. V
akomkoľvek prípade je však potrebné zdôrazniť, že predmetná okolnosť nie je okolnosťou, ktorá môže
byť riešená v exekučnom konaní, a ktorá má vplyv na priebeh exekúcie. Vo vzťahu k názoru Mgr. Mária
Arbeta, advokáta, že druhý spoločník spoločnosti – E. F., má pohľadávku voči Povinnému vo výške

4.900,- EUR, ktorú si uplatnil výzvou zo dňa 19. 05. 2025, a uvedené je zároveň skutočnosťou, ktorá
nastala po lehote v zmysle ust. § 61k ods. (2) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, Oprávnený uvádza,
že uvedená okolnosť nie je okolnosťou, ktorú možno namietať v exekučnom konaní, a zároveň je
takéto tvrdenie je nepravdivé a neodôvodnené. Skutočnosť či a akú pohľadávku má E. F. ako spoločník
Povinného voči Povinnému, a ako a kedy si ju údajne uplatnil je absolútne irelevantné k prebiehajúcemu

exekučnému konaniu. Suma pohľadávky nie je podľa Oprávneného ani správna ani nijako preukázaná.
Mgr. Mário Arbet, advokát zrejme opomenul zohľadniť, že E. F. uvedenú sumu uhradil ako spoludlžník
na základe dohody o pristúpení k záväzku Povinného. V danom prípade sa v nadväznosti na ust. § 511
ods. (2) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, uplatňuje paritný princíp kedy je veľkosť podielu
pristupujúceho dlžníka a pôvodného dlžníka rovnaký, čím sa riadi aj akýkoľvek prípadný regresný nárok.

Zároveň nebolo žiadnym spôsobom preukázané doručenie tvrdenej výzvy Povinnému. V akomkoľvek
prípade je však potrebné zdôrazniť, že predmetná okolnosť nie je okolnosťou, ktorá môže byť riešená
v exekučnom konaní, a ktorá má vplyv na priebeh exekúcie. Vonkoncom nemožno dôvodiť, že by
predmetná skutočnosť, bola skutočnosťou ktorá nastala po uplynutí lehoty v zmysle ust. §61k ods. (2)
Exekučného poriadku. Na okraj Oprávnený uvádza, že E. F. uzatvoril dohodu o pristúpení k záväzku

dňa 08. 09. 2016, pričom právny zástupca Veriteľa ho ako pristupujúceho dlžníka vyzval k plneniu
ešte 03. 04. 2024 (t.j. pred vznikom exekučného titulu). V neposlednom rade, ak by sa postupovalo
v zmysle argumentácie uvedenej v Návrhu na zastavenie exekúcie ohľadom plnenia nahrádzajúce
vlastné zdroje, ktorú Oprávnený odmieta, tak v danom prípade by sa zrejme mala vzťahovať aj na
takéto plnenie poskytnuté E. F.. V neposlednom rade vo vzťahu k všeobecnému konštatovaniu, že bolo

podané oznámenie o podozrení zo spáchania súbehu niekoľkých trestných činov, Oprávnený uvádza,
že uvedené nie je nijako konkretizované, je zrejme účelové a nie je skutočnosťou, ktorá má vplyv na
priebeh exekúcie. Samotná skutočnosť, že povinný podal trestné oznámenie, resp. iné podanie, nijakým
spôsobom neodôvodňuje záver, že sa jedná o skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného
titulu. Oprávnený má za to, že zo skutkového a právneho stavu je nesporné, že neexistuje okolnosť

na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný, podaný neoprávnenou osobou,
a podaný oneskorene. Návrh na zastavenie exekúcie nemožno považovať za podaný v súlade s ust.
§ 61k ods. (2) Exekučného poriadku, nakoľko nebol podaný riadne a včas (do 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie). V zmysle ust. § 61k ods. (3) Exekučného poriadku v neskôr podaných
návrhoch na zastavenie exekúcie možno tento dôvodiť iba skutočnosťami, ktoré nastali po uplynutí

lehoty15dníoddoručeniaupovedomeniaozačatíexekúcie.VNávrhunazastavenieexekúciesažiadna
relevantnáskutočnosťnenachádza.OkolnostiuvádzanévNávrhunazastavenieexekúciesúdomnienky
k vecnej nesprávnosti exekučného titulu, pričom v exekučnom konaní neprináleží exekučnému súdu
skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia
(vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom

exekučného titulu je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy
ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. V uvedenej veci nebol uvedený ani jeden
zo zákonných dôvodov, resp. skutočností, na základe ktorých by malo k zastaveniu exekúcie dôjsť.
V Návrhu na zastavenie exekúcie sa netvrdí, že by nárok oprávnenej zanikol akýmkoľvek spôsobom
(jednotlivé spôsoby zániku záväzku upravuje Občiansky zákonník), ani že by bol exekučný titul zrušený.

V uvedenej veci sa nejedná ani o cudzí exekučný titul a tvrdenia Povinného nemožno subsumovať
ani pod zákonný dôvod vymedzený v § 61k ods. (1) písm. d) Exekučného poriadku ako skutočnosť
brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu. Právny zástupca Oprávneného si týmto uplatňuje trovy
právneho zastúpenia v súvislosti s Návrhom na zastavenie exekúcie určené podľa vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v

príslušnom gramatickom tvare len ako: „Vyhláška“), v celkovej výške 746,66 EUR vrátane DPH a
režijného paušálu za dva (2) úkony právnej služby, a to: (1) porada s klientom zo dňa 02. 06. 2025
podľa ust. § 13a ods. (1) písm. b) v spojení s §13a ods. (2) písm. c) Vyhlášky (2) vyjadrenie k návrhu na
zastavenie exekúcie podľa ust. § 13a ods. (1) písm. c) v spojení s §13a ods. (2) písm. c) Vyhlášky, t. j.dva (2) x úkon právneho zastúpenia po 296,27 EUR bez DPH (vypočítané z hodnoty peňažného plnenia
pri začatí poskytovania právnej služby – 85.914,75 EUR), dva (2) x režijný paušál po 14,84 EUR bez
DPH.NazákladehoreuvedenéhoOprávnenýpovažujeNávrhnazastavenieexekúciezabezpredmetný,

bez riadneho odôvodnenia a preukázania akýchkoľvek skutočností, ktoré by mohli mať za následok
zastavenie Exekúcie a podaný neoprávnenou osobou. Z týchto dôvodov Oprávnený navrhuje, aby
príslušný súd Návrh na zastavenie exekúcie zamietol, a aby bola vykonaná exekúcia tak, ako je uvedené
v návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň s ohľadom na skutočnosť, že Návrh na zastavenie exekúcie
nemá v zmysle §61k ods. (4) Exekučného poriadku odkladný účinok, Oprávnený žiada, aby sa v

exekučnom konaní riadne pokračovalo.“

5/ Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.

6/ Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie

sa začína na návrh.

7/ Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

8/ Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle
poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z
návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína
exekúcia.

9/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11/ Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12/ Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13/Podľa§72zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),nakonanieprávnickej
osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.

14/ Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), ak je podnikateľ
fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom
alebo za ňu koná zástupca.15/ Podľa § 133 ods. 1 ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je
konateľovviac,jeoprávnenýkonaťvmenespoločnostikaždýznichsamostatne,akspoločenskázmluva

neurčuje inak.

16/ Predmetné exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. dňa 30.01.2025,
na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
22Up/2109/2024 zo dňa 11.12.2024, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 14.01.2025. Súdny exekútor

dňa28.06.2025postúpilsúdunávrhpovinnéhonazastavenieexekúcie,vktoréhoodôvodnenípoukazuje
najmä na to, že vykonanie predmetnej exekúcie s ohľadom na ním tvrdené skutočnosti, by bolo
nezákonným, nakoľko povinný je v kríze, resp. by ho vykonanie exekúcie do krízy dostalo. V konaní
nie je sporné že na strane povinného vystupuje právnická osoba – spoločnosť s ručením obmedzeným,
za ktorú v súdnom konaní v zmysle § 72 CSP v spojení s § 13 ods. 1 ObZ v zásade koná štatutárny
orgán alebo za ňu koná zástupca. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je podľa

§ 133 ods. 1 ObZ jeden alebo viac konateľov, pričom ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene
spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. V prípade viacerých
konateľov je určenie spôsobu konania v mene spoločnosti v zmysle druhej vety § 133 ods. 1 ObZ
povinnou náležitosťou spoločenskej zmluvy (§ 110 ods. 1 písm. e) ObZ) a následne aj povinne
zapisovaným údajom v obchodnom registri. Z obchodného registra vyplýva, že štatutárnym orgánom

povinného sú dvaja konatelia, a zároveň, že konajú v mene spoločnosti spoločne. V konaní ďalej nie je
sporné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorého na zastupovanie v predmetnej exekučnej veci splnomocnil jeden z konateľov, ktorý nie je
žiadnym spôsobom označený. Súd má uvedené za preukázané, keď povinný predložil plnomocenstvo
zo dňa 23.05.2025, uzatvorené medzi povinným a právnym zástupcom. Pokiaľ teda v danom prípade

z výpisu Obchodného registra SR vyplýva, že: „Konatelia spoločnosti konajú v mene spoločnosti
spoločne.“, nemožno prijať iný záver než ten, že na udelenie splnomocnenia na zastúpenie, sa vyžaduje
podpis oboch konateľov, ktorí sú povinní konať v mene spoločnosti spoločne. Len v takom prípade
sa mohlo jednať o platný právny úkon. Ak bolo teda plnomocenstvo zo dňa 23.05.2025 podpísané
jedným z konateľov, na základe ktorého bol právnym zástupcom podaný návrh na zastavenie exekúcie,

treba nevyhnutne konštatovať, že návrh na zastavenie exekúcie nepodala oprávnená osoba, a to pre
nedostatok riadneho zákonného zastúpenia pri splnomocnení právneho zástupcu.

17/ Keďže exekučný súd dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nepodala oprávnená osoba,
ďalej sa skutočnosťami tvrdenými v návrhu nezaoberal. V súvislosti s uvedeným dáva súd do pozornosti

skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument
uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami uvedenými
v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu
povinného na zastavenie exekúcie.

18/ V nadväznosti na vyššie uvedené, exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §
61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol ako podaný neoprávnenou osobou.

19/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

20/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

21/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony

právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.22/ Podľa § 13a ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu
alebo dedičstva,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu,
d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,
e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina,
f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu

rozhodnutia o plnení v splátkach.

23/ Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli.

Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové
zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade
trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

24/ V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny

poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie
(trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na
zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v
exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej

každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné
rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre
exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov
a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení
exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na

zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný
má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti
s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera
ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania
na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie

exekúcieanastranepovinnéhoakotrovyprávnehozastúpeniavsúvislostisjehonávrhomnazastavenie
exekúcie. V predmetnej veci súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné
v tejto súvislosti konštatovať, že úspech vo veci mal oprávnený.

25/ Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 16.06.2025 uplatnil

nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 746,66 Eur, za dva úkony právnej služby, kde
okrem právneho úkonu (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) si započítal
aj právny úkon spočívajúci v porade s klientom. Súd v tejto súvislosti odkazuje na bod 24/ uznesenia,
ktoré odôvodňuje čo možno považovať za trovy oprávneného. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle
ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu

trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie
spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej odmeny vo výške 592,53 Eur, odmena
za polovičný úkon predstavuje sumu 296,26 Eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x

296,26 Eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2024 (1 x 14,84 Eur) tak predstavujú celkovo sumu
311,10 Eur plus oprávneným uplatnenú 23% DPH, pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.26/ Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom
rozsahu zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s

návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.