Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425211979
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Erika Klincková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1425211979.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci navrhovateľky: L.. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F.
Z. XXXX/XX, XXX XX V., proti odporcom: 1. C.. C. X., U., P.., poslanec/europoslanec Národnej rady
Slovenskejrepubliky,IČO:00151491,O.R.Y.1,XXXXXV.,2.E.B.,poslanecNárodnejradySlovenskej
republiky, IČO: 00 151 491, O. R. Y. 1, XXX XX V., 3. C. U., poslanec O. rady F. republiky, C.: 00 151
491, O. R. Y. 1, XXX XX V., 4. V., za Sme rodina, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, IČO:

00 151 491, O. R. Y. 1, XXX XX V., 5. Národnej rady Slovenskej republiky, IČO: 00 151 491, O. R. Y. 1,
XXX XX Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd odporcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.12.2025 doručila navrhovateľka tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd odporcovi 1. (I) zakázal vyjadrovať sa o navrhovateľke a jej
súkromnom živote tak v Národnej rade Slovenskej, Európskom parlamente a Rade, ako aj neformálne
tak v Európskej únii ako aj v Slovenskej republike alebo na inom území, dňom doručenia alebo
oznámenia nariadeného neodkladného oparenia a (II) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na jej
osobný účet preddavok vo výške 10.000.000 Eur do 2 dní od oznámenia alebo doručenia neodkladného

opatrenia alebo aby súd uložil odporcovi 5. zaplatiť za odporcu 1. za neľudské a kruté ponižovanie, za
zásahy do osobnej cti navrhovateľky na jej osobný účet preddavok vo výške 20.000.000 Eur do 2 dní od
oznámenia alebo doručenia neodkladného opatrenia, (III) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na jej
osobný účet náhradu trov konania vo výške 22.725 Eur do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia alebo
aby súd uložil odporcovi 5. zaplatiť za odporcu 1. navrhovateľke na jej osobný účet náhradu trov konania
vo výške 22.725 Eur do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že , že vo vzťahu k
odporcovi. 1 navrhovateľka v rokoch 2021 až 2024 upozornila svojimi písomnými podaniami odporcu
5. na zásahy do osobnostných práv navrhovateľky verejnými činiteľmi, špeciálnym prokurátorom ÚŠP
GP SR aj tretími osobami. Pri prijímaní jedného podania prišiel odporca v 1. rade na recepciu na
prízemí Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý kruto, ponižujúco zasiahol do osobnej aj profesijnej

cti navrhovateľky, ktorá v tom čase nevykonávala sudkyňu. Zásah vykonal nepriamo v čase, keď prišli
študenti k odporcovi 5. pozrieť sa na priebeh konania národnej rady, a to tak, že keď v hale bola len
navrhovateľka, možno pracovníčka podateľne, stál pri recepcii, bokom otočený k navrhovateľke, pozrel
sa na ňu, hodil na zem zväzok kľúčov, zdvihol. To malo znamenať, že navrhovateľka sa dopustila v r.
1988 korupcie sexuálneho pôvodu, s L.. L. M., vtom čase docentom na Právnickej fakulte Univerzity
KomenskéhovBratislave,naktoréhonavrhovateľkapodalaajtrestnéoznámenie,ktoréboloodmietnuté.

Navrhovateľa ďalej uviedla, že aktuálne zistila, že iniciatíva bola z európskych štruktúr a cez príbuzných
niektorých predstaviteľov Európskej únie zamenili navrhovateľku za jej najmladšiu sestru E. M a začalosa kruté, neľudské ponižovanie a zaobchádzanie s navrhovateľkou verejne aj napriek jej vzorovému
životuajvintímnejsfére.Navrhovateľkuzačalponižovaťajodporca3.,avšaktoniejepredmetomnávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko sa udialo už dávnejšie. Odporca 2. svojimi výrokmi do

médií prirovnal navrhovateľku už k suke na dvore, ktorá obhrýzla kosti, keď jej tak dlhodobo nechcú
vyplatiť jej pohľadávky. Išlo o rok 2024. Odporca 4. sa pokúsil cez šoféra električky č. 4, v Bratislave,
Dúbravke fyzicky ublížiť navrhovateľke spadnutím pod električku zavretím dverí hoci skôr nebolo možné
nastúpiť pre vystupovanie dvoch babiek s taškami, ako výstrahu, keď sa nechce vrátiť k rodine.
Navrhovateľka ďalej poukázala na viaceré ustanovenia právnych predpisov, medzinárodných zmlúv,

ako aj na rozsudok Súdneho Dvora z 09.10.2001 vo veci C-377/98 Holandsko / Európsky parlament a
Rada, Nález Ústavného súdu ČR z 22.11. 2012 sp. zn. li. ÚS 194/11, Uznesenie Najvyššieho súdu SR z
08.10.2014, sp. zn. 8 Cdo 276/2014. Navrhovateľka ďalej uviedla, že od roku 2020 je príliš dlhá doba na
kruté, neľudské ponižovanie a zaobchádzanie s navrhovateľkou a nepriznať si vinu, zasahovať verejne v
rámci európskeho priestoru odporcom 1. ako aj v rámci medzinárodného priestoru, keďže navrhovateľka
príbuznýchajmimoadobrovoľnenahradiťujmu,vdanomprípadeodporcom1.niejemožnéužodkladať.

Napokon navrhovateľka dodala, že vzhľadom k tomu, že odporca 1. rozširuje klamstvá o navrhovateľke
tak u odporcu 5. šíri tieto nepravdy o súkromí navrhovateľky bez jej výslovného súhlasu a tým zasahuje
do osobnej cti navrhovateľky ako súkromnej osoby, nakoľko nie je verejne činnou osobou, sudkyne sa
vzdaladňa31.01.2025,jenutnénariadiťneodkladnéopatrenievzmyslenavrhovanéhožalobnéhopetitu,
nakoľko navrhovateľku odporca 1. pripravil o jej čestnosť, dôstojnosť, úctu a spôsobil jej nenahraditeľnú

ujmu aj v rámci Európskej únie a preto je nutné súdom autoritatívne zasiahnuť. Odporca ujmu nezmiernil
ani len verejným ospravedlnením.

3.Knávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianavrhovateľkapripojilanasledovnélistiny:Uplatnenie
ujmu voči odporcovi 5. podaním zo dňa 11.04.2022 (č.l.16), Sprievodný list zo dňa 28.10.2021

adresovaný odporcovi 5. (č.l.18), Doplnenie trestného oznámenia na U.. U. M., ministerku spravodlivosti
SR zo dňa 01.05.2022 adresované odporcovi 5. (č.l.20), Uplatnenie nemajetkove ujmy voči odporcovi
5. adresované odporcovi.5 zo dňa 30.09.2025 (č.l.21), pokladničné doklady vo fotokópii (č.l.38-41),
originály dvoch pokladničných dokladov (č.l.42-prílohová obálka).
4. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11.Podľa§330ods.2CSP,aktopovahavecipripúšťa,súdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, ak je
potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri obochtýchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a
či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi
stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť

teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Aj v prípade splnenia formálnych
a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu
alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného
opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie

nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd
viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.

13. Neodkladným opatrením sa dočasne upravujú pomery strán, pričom táto úprava pomerov musí
byť naliehavá a potrebná. Musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky pre jeho nariadenie.
Súd posudzuje pred nariadením neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej procesnej

ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d)
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a
pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

14. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd
o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. §
329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP).
To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné

predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude
súdom zamietnutý. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa
bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku

a musí byť prípustné.

15. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako

je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti
a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň

spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri
ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.

16. Po dôkladnou oboznámení sa s návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia súd dospel k
záveru, že navrhovateľka zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nesplnila, nakoľko

vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie a priložených príloh, nevyplýva jeho
základný predpoklad, ktorým je nevyhnutná a naliehavá úprava vzťahov medzi sporovými stranami.
Ustálená súdna prax vychádza z požiadavky, aby navrhovateľ reálnym spôsobom osvedčil, resp.
preukázal potrebu okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania, čo v danom prípade
absentuje, pretože z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, prečo sa

navrhovateľka domáha dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania, ktoré v návrhu označila a
prečo svoje nároky neuplatnila žalobou vo veci samej. Zo skutkových tvrdení uvedených v návrhu
len vyplýva, že odporca 1. mal zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky a spôsobiť
jej nemajetkovú ujmu tým, že v budove odporcu 5. zhodil na zem kľúče a zdvihol ich a zároveň malšíriť o navrhovateľke nekonkretizované klamstvá. Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby
súd zakázal odporcovi 1. o nej vyjadrovať. Súčasne sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi 1.
úhrady preddavku vo výške 10.000.000 Eur alternatívne voči odporcovi 5. úhrady preddavku vo výške

20.000.000 Eur titulom nemajetkovej ujmy jej spôsobenej odporcom 1. Navrhovateľka uviedla, že v
merite veci je resp. bude návrh na ochranu osobnosti, tento však doposiaľ súdu nedoručila, pričom v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nešpecifikovala výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ktorú bude požadovať, t.j. z akej výšky preddavok stanovila a už vôbec nie, prečo výšku preddavku za
totožnú ujmu uviedla v rôznych výškach podľa toho, od koho ju požaduje (od odporcu 5. v dvojnásobnej

výške ako od odporcu 1.). Vo vzťahu k odporcom 2. až 4. si navrhovateľka žiadny nárok neuplatnila.
Navrhovateľka neopísala hodnoverne skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
máposkytnúťochrana.Nakoľkonavrhovateľkaneosvedčilapotrebuokamžitejdočasnejúpravypomerov
medzistranamikonania,neosvedčilanebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmyajejtvrdeniazostali
len v rovine vágnych a všeobecných tvrdení, ktoré ničím nepreukázala, pretože k návrhu priložené listiny
tvrdenia navrhovateľky neosvedčujú, súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol.

17. Súd považuje za potrebné doplniť, že navrhovateľka sa proti odporcom 1. a 5. domáha úhrady
preddavku titulom nemajetkovej ujmy. Podľa § 137 písm. a) Občianskeho zákonníka, žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. Pri žalobe na plnenie znie žalobný návrh

spravidla na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo splnenie inej povinnosti. Podľa § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie. Podľa ods.2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť

v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ods. 3
výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že až po riadne vykonanom
dokazovaní v konaní vo veci samej, môže súd priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch. Vzhľadom k tomu
nie je možné v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, kde sa dokazovanie nevykonáva, priznať

právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a rovnako nie je možné ani priznať preddavok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na rozdiel od žaloby, neodkladným opatrením podľa § 325
ods. 2 CSP možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie
pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo
vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho

sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba,
vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala
do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne
navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala

osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

18. Bez ohľadu na neosvedčenie jedného zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného

opatrenia je súd názoru, že vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v § 330 ods. 2 CSP povaha
prejednávanej veci nepripúšťa vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože ide priamo o
nárok na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, a to o zaplatenie peňažnej sumy (nemajetkovej
ujmyvpeniazoch)arovnakoajupustenieodneoprávnenýchzásahov doprávanaochranujejosobnosti,
kedy až právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je zavŕšením civilného sporového konania (na

základe riadne vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej), konštatuje celkovú opodstatnenosť
uplatneného nároku a preto vyhovením navrhovanému neodkladnému opatreniu, by konanie vo veci
samej úplne stratilo svoj zmysel.

19. Na uvedenom základe súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel k

záveru, že navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 324 a nasl., § 330 ods. 2 CSP a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Odporcovia
mali v konaní plný procesný úspech, preto im proti neúspešnej navrhovateľke vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17

CSP náhradu trov konania odporcom nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu
vyplýva, že im v konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli. Vzhľadom k
tomu sa súd vyčísleným nárokom na náhradu trov konania navrhovateľky nezaoberal, keď neúspešnej
navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestskom

súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.