Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/221/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625207220
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2625207220.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky: C. D.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Mgr. Radoslava
Ivanová, so sídlom Potočná 191/39, Skalica, a otca: C. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX,

o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného
súdu Senica č. k. 10U/2/2025-22 zo dňa 21.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, špecifikovaný v odseku 3 nižšie, zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § § 329 ods.
1, ods. 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), vecne tým,

že nebola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného matkou.

3. V odôvodnení uviedol, že matka sa návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa 03.10.2025
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť zamestnávateľovi otca,
a teda spoločnosti G. G., G.. G. uložiť do úschovy súdu sumu odstupného vo výške šesťnásobku
priemerného mesačného zárobku otca a odmeny vo výške 3 335,- eur, a to v zmysle dohody o skončení

pracovného pomeru žalovaného zo dňa 09.09.2025. V prípade, ak by súd rozhodoval o nariadení
neodkladného opatrenia po 15. dni tohto kalendárneho mesiaca, matka sa domáhala, aby súd uložil
povinnosť uložiť do úschovy súdu sumu odstupného vo výške šesťnásobku priemerného mesačného
zárobku žalovaného a odmeny vo výške 3 335,- eur priamo žalovanému, ktorá mu bola vyplatená z
titulu skončenia pracovného pomeru so spoločnosťou G. G., G.. G. na základe dohody o skončení
pracovného pomeru zo dňa 09.09.2025. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec si prestal plniť svoju

vyživovaciu povinnosť k maloletému v mesiaci august a september 2025, a to aj napriek tomu, že
poberá nemocenskú dávku z dôvodu práceneschopnosti, čím mu bude zabezpečená finančná stabilita
porovnateľná s jeho doterajším zárobkom na najbližších 52 týždňov. Dlžné výživné za mesiac august
a september, tak predstavuje sumu 260,- eur. Z uvedeného dôvodu matka dňa 29.09.2025 podala na
Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 01.10.2025 bolo žalobkyni doručené
upovedomenie o začatí exekúcie súdneho exekútora č. k. 358EX 657/25-3 na základe poverenia

vydaného Okresným súdom Banská Bystrica na vykonanie exekúcie č. 6125392194 zo dňa 30.09.2025.
Ďalej uviedla, že otcovi má byť na základe dohody o skončení pracovného pomeru vyplatené odstupnévo výške šesťnásobku priemerného mesačného zárobku žalovaného, čo predstavuje sumu približne
7 800,- eur a odmenu vo výške 3 335,- eur, a to vo vyúčtovaní za mesiac september. Jednorazový príjem
otca tvorený z odstupného a odmeny by mohol byť použitý neúčelne, čím by sa znížila jeho schopnosť

pravidelne plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému a zároveň existuje dôvodná obava, že exekúcia
na vymoženie dlžného výživného môže byť ohrozená. Ďalej matka uviedla existenciu dôvodnej obavy,
že ak si otec neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému od mesiaca august až doteraz, túto si
nebude plniť ani v budúcnosti, hoci disponuje a bude disponovať dostatočným príjmom na zabezpečenie
tejto povinnosti.

4. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako
navrhovala matka. Súd prvej inštancie poučil o účele neodkladného opatrenia a uzavrel, že matka
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa
05.02.2024 č. k. 25P/56/2023-52 ako listinný dôkaz, v rámci ktorého súd schválil rodičovskú dohodu tak,
že maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom otca zaviazal prispievať

na výživu maloletého sumou 130,- eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky. Otec si teda vyživovaciu povinnosť plnil riadne až do augusta 2025. Súd prvej inštancie
nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by otec mohol do budúcna zmariť alebo sťažiť plnenie
svojej vyživovacej povinnosti. Ďalej žalobkyňa predložila ako listinný dôkaz Upovedomenie o začatí
exekúcie súdneho exekútora č. k. 358EX 657/25-3. Súd prvej inštancie uviedol, že obava z ohrozenia

exekúcie je odôvodnená predovšetkým v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti vykonáva
faktické alebo právne úkony, ktoré by mohli sťažiť alebo úplne znemožniť budúcu exekúciu. Rovnako
postačuje, ak existuje dôvodná obava alebo reálna hrozba takýchto úkonov. Matka nepreukázala, že by
otec vykonával akékoľvek úkony, ktoré by viedli k sťaženiu budúcej exekúcie. Rovnako nepreukázala
ani existenciu dôvodnej obavy alebo hrozby takýchto úkonov. Navyše už existuje exekučný titul a

navrhovateľ spravidla nemá potrebu domáhať sa ochrany formou neodkladného opatrenia, pretože
môže sám účinne iniciovať exekučné konanie a využiť všetky jeho zabezpečovacie a ďalšie prostriedky.
Matka zároveň žiadala uložiť do úschovy súdu prvej inštancie sumu odstupného vo výške šesťnásobku
priemerného mesačného zárobku otca a odmeny vo výške 3 335,- eur, čo niekoľkonásobne prevyšuje
sumu dlžného výživného, ktoré je predmetom prebiehajúcej exekúcie. Takto požadované zabezpečenie

je zjavne neprimerané a nie je objektívne odôvodnené žiadnymi tvrdeniami ani dôkazmi zo strany matky.
V danom prípade súd prvej inštancie posúdil, že uloženie takejto sumy do úschovy by predstavovalo
neprimeraný zásah do práv otca, čo nie je v súlade s princípom proporcionality ani so zabezpečovacím
účelomneodkladnéhoopatrenia.Súdprvejinštanciedospeltiežkzáveru,ženávrhumatkynanariadenie
neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť ani z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

matky, ktorú skúma súd ex offo. Matke nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie predmetného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže aktívne legitimovaným je v predmetnej veci
maloletý. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, a to z odvolacích dôvodov podľa § 62

zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“) a § 365 ods. 1 písm. a), b) c), f)
a h) CSP. Uviedla, že sa jedná o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 111
CMP, teda návrh mal byť zapísaný v súdnom registri „P“. Z uvedeného je zrejmé, že vo veci rozhodoval
nesprávne obsadený súd. Poukázala na § 64 zákona č. 36/2005 z. z. zákon o rodine (ďalej len ,,ZoR“).
Uviedla, že súd dospel k záveru, že sa jedná len o predpoklad a obavy matky, k návrhu na vydanie

neodkladného opatrenia bolo pritom priložené Upovedomenie o začatí exekúcie č. k. 358EX 657/25.
Uvedené jednoznačne preukazuje dôvodnú obavu, že bude plnenie vyživovacej povinnosti sťažené.
Otecsiužterazriadneneplnísvojuvyživovaciupovinnosťkmaloletému.Niejetedaabsolútnezrejmé,na
základe akých skutočností dospel súd k opačnému záveru. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak už
existuje exekučný titul, navrhovateľ spravidla nemá potrebu domáhať sa ochrany formou neodkladného

opatrenia, pretože môže sám účinne iniciovať exekučné konanie a využiť všetky jeho zabezpečovacie
prostriedky. Keďže sa jedná o exekúciu na výživné, táto bude prebiehať dlhodobo a skutočnosť, že
v rámci exekúcie je vymáhané, bežné výživné, nezakladá predpoklad, že bude bežné výživné riadne
uhrádzané dlhodobo. Otec v súčasnosti nikde nepracuje, získal vyššiu sumu peňažných prostriedkov
a taktiež požíva nadmerne alkoholické nápoje. Je teda možné predpokladať, že suma, ktorá mu bola

vyplatená od bývalého zamestnávateľa ako odstupné a odmeny bude použitá na iné účely než na
výživné. Uviedla, že o tezaurácii výživného môže súd rozhodnúť aj bez návrhu, najviac však na obdobie
maloletosti dieťaťa. Pri uložení povinnosti tezaurovať výživné potom vypočíta násobkom mesačného
plnenia výšku výživného na zabezpečované obdobie tak, aby bol predpoklad, že potreby dieťaťa budúpravidelne uhradzované. Namietala tiež, že by išlo o sporové konanie a z tohto dôvodu bola aktívne
vecne legitimovaná. Dodala, že vzhľadom na skutočnosť, že otec neplatí riadne výživné a skončil svoj
pracovný pomer a je nezamestnaný, existuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie na výživné k jej

rukám.Súdprvejinštancienesprávnedospelkzáveru,žeposkytnutieochranyniejepotrebné,zdôvodu,
že už prebieha exekúcia na výživné. Súd prvej inštancie absolútne neprihliadol na individuálne okolnosti
prípadu, resp. sa nimi v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal. V súčasnosti sa nachádza na
rodičovskej dovolenke, jej príjem je v sume 542,- eur. Maloletá dcéra má menej ako jeden rok a nevie
si zabezpečiť vyšší príjem. V zmysle rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 25P/56/2023-52 zo dňa

05.02.2024 je maloletý zverený do striedavej starostlivosti, táto sa však nevykonáva. Otec na výdavky
riadne neprispieva a neuhrádza ani súdom určené výživné. Je teda nepochybné, že neodkladným
opatrením by bolo možné objektívne dosiahnuť ochranu záujmu dieťaťa. Otec má pravidelný mesačný
príjem, ktorý je porovnateľný s jeho príjmom z predchádzajúceho zamestnania. Suma, ktorá bola
navrhovaná na vloženie do úschovy na zabezpečovacie vyživovacej povinnosti bola vo výške 3 335,-
eur, t .j. vo výške odmeny, ktorá mu bola vyplatená v zmysle Dohody o skončení pracovného pomeru

zo dňa 09.09.2025. Spolu mu pritom v zmysle tejto dohody bola vyplatená suma až 11 135,- eur. Otec
má teda zabezpečenú dostatočnú finančnú stabilitu a navrhovaná suma absolútne nebola neprimeraná
k príjmu otca. Vo veci samej bol podaný návrh na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti,
kde bola navrhnutá suma výživného na maloletého v sume 300,- eur mesačne. Suma, ktorá bola
navrhnutá vložiť do úschovy predstavuje teda výživné na necelých 12 mesiacov. Takéto neodkladné

opatrenie by teda nepochybne neobmedzilo povinného neprimeraným spôsobom. Súd prvej inštancie
taktiež rozhodol aj o náhrade trov konania, pričom k takému postupu neboli splnené podmienky, keďže
rozhodnutie o neodkladnom opatrení nepredstavovalo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a zároveň
malaplikovať§52CMP.Navrhla,abyodvolacísúduzneseniesúduprvejinštanciezrušilavrátilnaďalšie
konanie, prípadne zmenil, tak, že otcovi uloží povinnosť zložiť do úschovy Okresného súdu Senica sumu

odstupného vo výške šesťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku a odmeny vo výške 3 335,-
eur, ktorá mu bola vyplatená z titulu skončenia pracovného pomeru so spoločnosťou G. G., G.. G. na
základe Dohody o skočení pracovného pomeru zo dňa 09.09.2025. O náhrade trov konania rozhodne
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné
vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči uzneseniu súdu
prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti otcovi
zložiť do úschovy Okresného súdu Senica sumu odstupného vo výške šesťnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku a odmeny vo výške 3 335,- Eur, ktorá mu bola vyplatená z titulu skončenia

pracovného pomeru.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dôsledne
zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia
a v napadnutom uznesení presvedčivo a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov návrh matky na

nariadenie neodkladného opatrenia, a to predovšetkým v odseku 10, zamietol. Pre nutnosť vyporiadania
sa s odvolacími námietkami matky a pre celkovú úplnosť odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila
peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.11. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. V prvom rade mal odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s námietkou matky ohľadne nesprávneho
zaradenia veci do registra, keď predmetnú vec rozhodol civilný sudca v registri „U“, pritom vec mala byť

podľa matky rozhodnutá rodinnoprávnym sudcom v registri „P“, a to v rámci konania o zmenu úpravy
výkonu práv a povinností k maloletému.

13. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) nikoho nemožno odňať jeho
zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

14. Rovnako aj podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) nemožno nikoho
odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

16. Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne
tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. Prvoradým účelom

základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 Ústavy je zabrániť tomu, aby
súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť
za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných
kódexoch a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie sudcov. K týmto kritériám
treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov. Potom nasleduje obsadenie

súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o súdoch“) vymedzené
od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch a viacerých sudcov.
Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami
obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon (IV. ÚS 116/2011). Zo stabilizovanej

judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že za zákonného sudcu treba považovať
sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo
dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený na prejednanie
konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu (III. ÚS 116/06). Z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) týkajúcej sa práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že zákonnosť

súdu musí byť okrem iného založená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom musí byť teda obsadený
zákonným spôsobom (napr. rozsudok ESĽP vo veci Buscarini v. San Marino zo 04.05.2000). V každom
jednotlivomprípademusiabyťaplikovanéjasnépravidláaexistovaťjasnézáruky,ktorézaistiaobjektivitu
a transparentnosť a vylúčia akýkoľvek náznak svojvôle pri prideľovaní jednotlivých vecí sudcom (napr.
rozsudok DMD Group, a. s., proti Slovensku z 5. 10. 2010). Podľa § 3 ods. 3 veta prvá zákona o súdoch

zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so
zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.

17. Z návrhu matky vyplýva, že v čase jeho podania dňa 03.10.2025 prebiehalo na súde prvej inštancie
na jej návrh konanie o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému pod sp. zn.

25P/95/2025. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že v konaní sp. zn. 25P/95/2025
upraví svoj návrh tak, že bude žiadať, aby súd rozhodol o povinnosti zložiť sumu na výživné, ktoré sa
stane splatné až v budúcnosti na osobitný účet zriadený v prospech maloletého. Z uvedeného potom
vyplýva, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konanie vo veci tezaurácie
výživného s odkazom na § 64 ZoR neprebiehalo, preto bola vec správne vylúčená z konania v inej veci.

Naviac, matka v návrhu žiadala uložiť povinnosť zložiť prostriedky najprv zamestnávateľovi otca, ktorý
jednoznačne nie je účastníkom konania vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
(pozri § 166 CSP).18. Následne bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 152 ods. 10 vyhlášky
č. 543/2005 Z. z. a prílohy 1, II Zapisovanie do súdnych registrov okresného súdu, písmeno A,
bod 15 prevedený z agendy ,,P“ do agendy ,,U“. Na odvolacom súde bol spis prvotne zapísaný

do agendy ,,CoD“. Dňa 24.11.2025 bol pokynom predsedníčky odvolacieho súdu pridelený do
agendy ,,CoP“.

19. Ak matka namietala nesprávne obsadenie súdu, ako aj nesprávne zaradenie konania do sporovej
agendy, odvolací súd uvádza, že v danom prípade zápis do nesprávneho registra sporovej agendy

na súde prvej inštancie nepredstavuje takú chybu, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Pojem nesprávne obsadený súd nemožno na uvedenú situáciu aplikovať, nakoľko
v konaní pred súdom prvej inštancie rozhodoval sudca v zmysle platného rozvrhu práce, nerozhodoval
vylúčený sudca a rozhodoval súd, ktorý bol vecne a miestne príslušný. Zo žiadneho zákonného
ustanovenia navyše nevyplýva, že by sudca venujúci sa agende civilného práva nemohol rozhodovať
vo veci rodinného charakteru, samozrejme tak, aby neboli prekročené medze vyjadrené v článku 38

ods. 1 Listiny. S odkazom na právne predpisy, na základe ktorých bola vec prevedená do registra „U“
a s odkazom na Rozvrh práce Okresného súdu Senica, podľa ktorého bola vec pridelená náhodným
výberom a rozhodnutá sudcom JUDr. Milanom Trylčom, vybavujúcim agendu „U“, tak postup súdu prvej
inštancie nemožno považovať za svojvoľný, či účelový, s cieľom zásahu do ústavného práva účastníkov,
aby bola vec prejednaná a rozhodnutá zákonným sudcom.

20. Napokon, tak ako správne matka namietala, v predmetnej veci sa jedná o konanie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom súd koná bezodkladne so zreteľom na prvoradý
záujem maloletého dieťaťa, spočívajúci v ochrane jeho života, zdravia a zdravého vývinu, pokiaľ sú
tieto ohrozené. Za podstatnú okolnosť je potrebné považovať aj to, že predmetná vec je aktuálne

preskúmavaná odvolacím senátom Krajského súdu v Trnave špecializovaným na rodinnoprávnu
agendu, v ktorého pôsobnosti je možnosť zmeniť rozhodnutie v súlade s návrhom matky, resp. posúdiť
vec bez viazanosti rozsahom odvolania, či odvolacími dôvodmi, tak ako predpokladá CMP v § 65 a §
66. N základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že sa nejedná o procesné pochybenie, ktoré
by predstavovalo dôvod na zrušenie predmetného rozhodnutia.

21. Pokiaľ matka namietala opomenutie súdu prvej inštancie aplikovať na danú vec § 64 ZoR, tak na
tomto mieste je účelné vysvetliť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd neposudzuje
splnenie podmienok v hmotnoprávnom predpise (v danom prípade v § 64 ZoR), ale splnenie podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia (v § 325 ods. 1 CSP).

22. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,

keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo
rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6
M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré
posudzujevsúvislostisdostupnýmidôkazmizhľadiskaichpravdepodobnosti.Nariadenieneodkladného
opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.
Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu

o maloletých je potreba ochrany práv maloletého dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne
ohrozené alebo ak maloletému dieťaťu hrozí závažná ujma. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje
okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému
poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v odseku 10
uznesenia a jeho záverom, že matka neosvedčila naliehavosť potreby upraviť pomery prostredníctvom
inštitútu neodkladného opatrenia. Aj keď súd prvej inštancie v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie v rozsahu dokazovania v konaní vo vecisamej, pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť aspoň
základné tvrdenia preukazujúce nielen naliehavosť, ale aj skutkový stav, vyžadujúci bezodkladný zásah
súdu.

24. Neplnenie vyživovacej povinnosti, ak je tým ohrozená výživa maloletého dieťaťa zakladá dôvod pre
nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho povinnosť platiť výživné podľa § 366 CMP. Keďže už
existuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého je otec povinný si plniť vyživovaciu povinnosť,
a to konkrétne rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 25P/56/2023-52 zo dňa 05.02.2024, nebol daný

dôvod nariaďovať neodkladné opatrenie ukladajúce otcovi povinnosť platiť výživné, čo matka napokon
ani nežiadala. Pokiaľ vytkla súdu prvej inštancie opomenutie aplikácie § 64 ZoR, tak táto námietka je
neopodstatnená, keďže v predmetnom hmotnoprávnom ustanovení sú upravené podmienky, po splnení
ktorých súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné
až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v
osobnej starostlivosti. K takémuto rozhodnutiu môže súd dospieť až po skonštatovaní dôvodov hodných

osobitného zreteľa po vykonaní riadneho dokazovania vo veci samej. V rozhodnutí súd obligatórne
uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné
poukazovanie určených súm na výživné. Zhrňujúc, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
súd neskúma splnenie hmotnoprávnych podmienok v § 64 ZoR, preto je námietka matky nedôvodná,
rovnako tak jej poukazovanie na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoP/32/2015 a dôvodovú

správu k ZoR, ktoré sa týkajú splnenia hmotnoprávnych predpokladov tezaurácie výživného, ktoré sa
v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neskúmajú.

25. Rovnako tak nemožno zamieňať inštitút tezaurácie výživného v § 64 ZoR s neodkladným opatrením
podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, ktoré nepredpokladá uloženie povinnosti pravidelného mesačného

poukazovania určených súm na výživné. Zmyslom tohto ustanovenia je umožniť súdu dočasne „zmraziť“
hodnotu, typicky v sporových konaniach, ktorá má slúžiť na budúce uspokojenie nároku, ak existuje
obava, že by sa zmarilo alebo sťažil budúci výkon rozhodnutia, účastník zbavil majetku alebo majetok
bol spotrebovaný alebo prevedený. Súd týmto opatrením len presunie dispozíciu s hodnotou zo sféry
účastníka do neutrálnej sféry, aby sa zabránilo jej zneužitiu. Podstatným rozlišovacím znakom je, že

takáto úschova nemá satisfakčný účinok vo vzťahu k oprávnenému.

26. Pokiaľ matka mienila peňažné prostriedky iba zložiť do úschovy na súde podľa § 325 ods. 2 písm.
b) CSP, tak k obavám matky smerujúcim k ohrozeniu už prebiehajúcej exekúcie, či budúcej exekúcie
sa už dostatočne vyjadril súd prvej inštancie v odseku 10. Otec podľa matky disponuje peňažnými

prostriedkami na plnenie výživného a nebolo osvedčené, že by otec vykonával akékoľvek úkony
smerujúce k sťaženiu prebiehajúcej, či budúcej exekúcie. Ani matkine izolované tvrdenie o nadmernom
požívaní alkoholických nápojov otcom túto obavu neosvedčuje. Tak ako bolo uvedené vyššie, samotné
neplnenie vykonateľného rozhodnutia je dôvodom pre nariadenie výkonu rozhodnutia, ktoré matka
iniciovala, čo preukázala Upovedomením o začatí exekúcie súdnym exekútorom č. 358EX 657/25-3.

Správne tiež súd prvej inštancie poukázal na neprimeranosť zásahu požadovaného matkou (sumu
odstupného vo výške šesťnásobku priemerného mesačného zárobku otca a odmeny vo výške 3 335,-
eur) vo vzťahu k osvedčenému neplneniu povinnosti zo strany otca (260,- eur), čo nie je v súlade
s princípom proporcionality ani so zabezpečovacím účelom neodkladného opatrenia. Odvolací súd nad
rámec poznamenáva, že matkine tvrdenie v odvolaní, že navrhovala zloženie iba odmeny do úschovy

(t.j. sumy 3 335,- eur) nie je v súlade s jej návrhom, ani odvolacím návrhom.

27.Sledovanieprvoradéhozáujmumaloletéhodieťaťaformouneodkladnéhoopatrenianeoprávňujesúd
postupovať v rozpore so zákonom, preto aj táto námietka matky je nedôvodná. Záujem maloletého na
výžive je zabezpečený rozhodnutím, v ktorom bola otcovi uložená vyživovacia povinnosť a ktorej plnenie

je vymáhané prostredníctvom exekúcie. Tento záujem je možné naplniť aj využitím inštitútu náhradného
výživného podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov. Pre
rozhodnutie podľa § 64 ZoR je potrebné skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa v konaní vo veci
samej odôvodňujúce zabezpečenie plnenia vyživovacej povinnosti spôsobom uvádzaným v danom
hmotnoprávnom predpise.

28. Vychádzajúc z uvedených zistení preto ani odvolací súd nemal za osvedčené, že hrozí ujma,
ktorá mala byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže zákonné podmienky na zmenunariadeného neodkladného opatrenia neboli splnené, odvolaciemu súdu tak nezostávalo iné, než vecne
správne rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP.

29.Ďalšieargumentyodvolateľkyodvolacísúdpovažovalprerozhodnutievovecisamejzanepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné,abyboloreagovanénapodstatnéarelevantnéargumentystrán(porovnajnapr.rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

30. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 CSP s
použitím generálnej klauzuly zakotvenej v § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, keď žiadne okolnosti odôvodňujúce uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle § 55
CMP v konaní nevyšli najavo.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).