Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/157/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010860

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Birošík, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8316010860.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Humenné, JUDr. Stanislav Birošík, PhD., na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 11.02.2026 v A., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D. A. E. XXX/X, B.,

Obžalovaná 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D. A. E. XXX/X, B.,

s ú v i n n é, ž e

od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2016 do 05.05.2016 v A., v nákupnom centre F. a na iných
miestach po spoločnej vzájomnej dohode vylákali najmenej v šiestich prípadoch od D. D. pod rôznymi
zámienkami, že jej rodina je urieknutá a ony jej vedia pomôcť, teda, že jej odrobia, že jej počarujú, aby
jej mama bola dobrá a podobne, finančnú hotovosť vo výške najmenej 3.000,- eur,

t e d a

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu
a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l i

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovanej 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D. A. E. XXX/X, B.

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona a za použitia § 56 ods.
1, ods. 3 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 300,00 (tristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený,
súd obžalovanej ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Obžalovanej 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D. A. E. XXX/X, B.

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona a v spojení s § 54
Trestného zákona, trest povinnej práce vo výmere 150 (stopäťdesiat) hodín.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/XX
A., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.10.2016 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné,
č.k. X G. XXX/XX/XXXX zo dňa 20.10.2016 na obvinené: 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom
D. A. E. XXX/X, B., 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D. A. E. XXX/X, B., stíhané pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 trestného zákona, na tom
skutkovom základe, ako je uvedený v enunciáte obžaloby a tohto rozsudku.

Súd v prejednávanej trestnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. XX/XXX/XXXX - XXX zo dňa 21.12.2016,
ktorým obžalované spod obžaloby oslobodil. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXX/XX/
XXXX - XXX zo dňa 06.09.2017 bol predmetný rozsudok zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu
Humenné.

Okresný súd Humenné vykonal dokazovania v intenciách pokynu odvolacieho súdu, pričom na hlavnom
pojednávaní dňa 02.12.2019 vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice obžalovanej F. G. z prípravného
konania na čl. 170 – 172 a oboznámil spis Okresného súdu Humenné sp. zn. XX/XXX/XXXX
a z neho najmä uznesenie sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 05.04.2007, právoplatné dňa 22.05.2007,
o podmienečnom zastavení trestného stíhania a spis Okresného súdu Humenné sp. zn. XX/XXX/XXXX

a z neho najmä rozsudok XX/XXX/XXXX zo dňa 29.09.2014, právoplatný dňa 29.09.2014, týkajúci sa
obžalovanej F. G., kde bol uložený trest odňatia slobody na 3 roky so skúšobnou dobou 4 roky ako aj
uložené povinnosti.

Opatrením zo dňa 19.10.2020 v súlade s dodatkom č. 13 k Rozvrhu práce Okresného súdu Humenné na

rok 2020 zo dňa 14.10.2020, účinným dňa 15.10.2020 bol predmetná trestná vec pridelená sudcovi H. I.
D.. Opatrením zo dňa 04.09.2024 v súlade s dodatkom č. 9 k Rozvrhu práce Okresného súdu Humenné
na rok 2024 zo dňa 30.08.2024, účinným dňa 04.09.2024 bola predmetná trestná vec pridelená sudkyni
H. J. K.. Opatrením zo dňa 08.01.2025 v súlade s dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu
Humenné na rok 2025 zo dňa 18.12.2024, účinným dňa 01.01.2025 bola predmetná trestná vec

pridelená sudkyni H. K. K.. Opatrením zo dňa 06.03.2025 v súlade s dodatkom č. 6 k Rozvrhu práce
Okresného súdu Humenné na rok 2025 zo dňa 05.03.2025, účinným dňa 06.03.2025 bola predmetná
trestná vec pridelená sudkyni H. L. M.. Opatrením zo dňa 25.7.2025 v súlade s dodatkom č. 9 k Rozvrhu
práceOkresnéhosúduHumennénarok2025zodňa23.7.2025,účinnýmdňa24.7.2025bolapredmetná
trestná vec pridelená sudcovi JUDr. Stanislavovi Birošíkovi, PhD.

Na hlavnom pojednávaní dňa 21.1.2026 a dňa 11.2.2026 súd vykonal doplnenie dokazovania a zisťoval
postoj strán k predneseným návrhom na vykonanie dokazovania predložené v priebehu konania a
rozhodol rozsudkom.

V prejednávanej trestnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré spočívalo vo vypočutí
obžalovanej F. G., resp. prečítaním jej výpovede z prípravného konania (čl. 419 a nasl.) a obžalovanej
B. C. (čl. 420 a nasl), vypočutí poškodenej D. D. (čl. 421 a nasl.) vypočutí opatrovníčky B. G. N. (čl. 424
a nasl.), výsluchu svedka B. D. (čl. 425 a nasl.), výsluchu svedka O. D. (čl. 426 a nasl.), výsluchu svedka
K. A. (čl. 426 a nasl.), výsluchu svedka B. G. B. (čl. 428 a nasl), výsluchu svedka H. N. (čl. 429 a nasl.),

výsluchu svedka M. D. (čl. 437 a nasl.), výsluchu svedka B. F. P. (čl. 438 a nasl.), výsluchu znalca B. F.
G. (čl. 439 a nasl.), výsluchu znalca G. O. E. (čl. 453 a nasl.), prečítaný listinný dôkaz – správa B. N.
(čl. 454 a nasl.), prečítané výpovede svedkov I. H. D. (čl. 204 – 207), D. N. (čl. 227 – 228), G. N. B. (čl.
229 – 230), Q. N. (čl. 231 – 233), B. B. (čl. 234 – 236), F. A. (čl. 242 – 245), H. R. (čl. 246 – 247), B. B.
(čl. 248 – 249), C. N. (čl. 254 – 255), I. C. J. (čl. 256 – 257), A. J. (čl. 258 – 260), R. S. (čl. 261 – 263),

B. B. (čl. 264 – 265), P. G. B. (čl. 266 – 268), B. T. (čl. 269 – 270), U. V. (čl. 271 – 273) a oboznámenie
listinných dôkazov na čl. 275 až 399 spisu a 749 až 770.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie v tomto konaní a to
v prípravnom konaní ako aj konaní pred súdom, navrhol uznať obidve obžalované za vinné,

s prihliadnutiam na novelu trestného zákona v predmetnom skutku a to spolupáchateľstvo pre prečinpodvodupodľa§221ods.1TZ.Čosatýkadokazovania,obidveobžalovanésúusvedčovanévýpoveďou
obž. B. C., poškodenej D. D., jej rodičov B. D. a O. D., výpoveďami ďalších svedkov a taktiež listinnými
dôkazmi, bolo preukázané, že obidve obžalované uviedli poškodenú do omylu, že sa zlepšia jej rodinné

a majetkové pomery, že jej tzv. odrobia a tak od nej vylákali peňažnú sumu 3.000,- eur. Čo sa týka
uloženia trestu, tak u obž. B. C. navrhoval uložiť trest odňatia slobody v dolnej hranici tr. sadzby
s podmienečným odkladom a primeranou skúšobnou dobou. Čo sa týka F. G., tak u tejto navrhoval
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia, a to s prihliadnutím na podmienečné odsúdenie, počas ktorého

spáchala predmetný trestný čin, dokonca sa jedná o špeciálnu recidívu, nakoľko bola odsúdená za
rovnaký trestný čin a taktiež navrhoval súdu, aby obdive obžalované zaviazal nahradiť spôsobenú škodu
poškodenej vo výške 3.000,- eur.

Obhajkyňa B. C., H. B. W., G., v záverečnej reči uviedla, že s poukazom na ustanovenie § 281 ods. 1
TP z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a) TP alternatívne z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. g)

TP, navrhla trestné stíhanie zastaviť. Na tomto mieste v celom rozsahu poukázala na dôvody uvedené
v písomnom podaní zo dňa 23.1.2026. V prípade, ak súd tomuto návrhu nevyhovie, obhajkyňa zastávala
názor, že žiadnym spôsobom po vrátení predmetnej veci KS v Prešove nebolo preukázané, aby sa
obž. B. C. dopustila konania, ktoré platný TZ kvalifikuje ako protiprávne konanie, a ktoré by malo byť
kvalifikované ako konanie ohrozujúce zákonom chránený spoloč. záujem. Zastávala názor, že skutok,

pre ktorý bola podaná obžaloba, nenapĺňa objektívnu a subjektívnu stránku skutkovej podstaty tr. činu
a nemožno teda hovoriť o trestnom čine podvodu v zmysle § 221 TZ. Rovnako poukázala na povinnú
mieru opatrnosti, kde je nutné uviesť, že povinnosť dodržiavať obvyklú mieru opatrnosti má každý, teda
aj poškodená, kt. si mala počínať tak, aby nedošlo k vzniku akejkoľvek škody. V prípade, ak orgány
OČTK a súd majú za to, že obv. B. C. sa dopustila protiprávneho konania, bolo by možné uvažovať nad

tým, že jej konanie by sme mohli považovať za trestný čin neoprávneného podnikania. S poukazom na
uvedené navrhla, aby súd obž. B. C. podľa § 285 písm. b) TP z pod obžaloby oslobodil, pretože skutok
nie je trestným činom.

Obhajkyňa F. G., H. B. A., v záverečnej reči poukázala na to, že na základe vykonaného dokazovania

v priebehu HP vo vzťahu k obžalovanej F. G. neexistuje žiaden priamy a jednoznačný dôkaz,
ktorý by preukazoval, že by sa jej klientka mala dopustiť skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Aj
samotná spoluobžalovaná B. C. na HP dňa 23.11.2016 poprela účasť jej klientky na uvedenom skutku.
Vypovedala, že skutok nespáchala jej klientka. Túto skutočnosť obžalovaná F. G. tvrdila už pri svojom
výsluchu v príp. konaní dňa 23.08.2016, pričom tento výsluch bol na HP prečítaný. Zároveň poukazovala

nato,žeajsamotnápoškodenáD.D.vypovedala,žepeňažnéprostriedkyzatzv.odrábanieodovzdávala
vždy len obž. B. C.. Na základe uvedených skutočností mala za to, že nebolo dokázané, aby skutok
spáchala obžalovaná F. G., a preto žiadala, aby ju súd v zmysle § 285 písm. c) TP oslobodil z pod
obžaloby v celom rozsahu.

Splnomocnená zástupkyňa poškodenej H. C. P. v záverečnej reči uviedla, že poškodená je toho názoru,
že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obe obžalované zneužili jej zlý duševný
stav a vedome a opakovane ju uvádzali do omylu v úmysle získať od nej majetkový prospech. Čím sa
dopustili prečinu podvodu tak, ako to na HP povedal prokurátor. V tomto smere poškodená poukazuje
najmänazáveryZPB.F.G.vyhotovenéhovovzťahukobž.B.C.,akoajnazn.posudkyG.O.E.aB.F.G.

vyhotovené vo vzťahu k samotnej poškodenej, z ktorých jednoznačne vyplýva záver, že od poškodenej
nebolo možné vyžadovať bežnú mieru opatrnosti, vzhľadom na jej vtedajší duš. stav, a teda poškodená
nemohla dostupnými prostriedkami zistiť a vyhodnotiť, že postup obžalovaných, či ich správanie a vplyv
ich ,,magických“ úkonov je nadsadený alebo predstieraný. Na základe týchto skutočností sa preto vo
vzťahu k otázke viny a trestu pripájali k návrhu prokurátora predneseného na HP a čo sa týka náhrady

škody, mali za to, že obžalované svojim konaním spôsobili poškodenej škodu najmenej vo výške 3.600,-
eur, preto navrhli, aby súd v prípadnom odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalované k náhrade škody
poškodenej v sume 3.600,- eur a so zvyškom nároku ju odkázal na civilný proces.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd dostatočne a presvedčivo preukázané, že sa skutok

stal, tak ako je uvedené v obžalobe, že skutok je trestným činom a že tento spáchali bez pochybnosti
obžalované.

K tomuto súd uvádza nasledovné:Obžalované zo spáchania skutku usvedčujú vykonané dôkazy a to predovšetkým výpovede svedkov,
výpoveď poškodenej ako aj výpovede obžalovaných.

Obžalovaná B. C. pri svojej výpovedi (čl. 420 a nasl.) okrem iného uviedla, že sa ponúkla, že poškodenej
môže pomôcť, k tomu potrebovala dátum narodenia a priezvisko, za čo zobrala od poškodenej finančnú
hotovosť. Uviedla, že za poškodenou bola aj s obžalovanou F. G., avšak táto nemala vedomosť o tom,
čo robí. Samotná obžalovaná B. C. uviedla, že poškodenej nosila knižočku so svätými, sviečku, aby

jej pomáhali, za čo brala od nej peniaze, aby mala pre svojho syna a ľutuje to. Predmety jej dávala,
lebo jej chcela pomôcť. K sumám, ktoré od poškodenej zobrala uviedla, že to bolo raz 40 eur, raz 80
eur, potom 200 eur, ale celkovo nevedela uviesť, koľko finančných prostriedkov jej poškodená dala.
Obžalovaná B. C. uviedla, že má schopnosť odrábať, a takto odrábala aj poškodenej. K celkovej sume
sa vyjadriť nevedela, poprela, že by to bolo 3.600 eur, jej sa zdalo, že to mohlo byť maximálne 500
eur. Obžalovaná C. pri jej výsluchu dňa 24.5.2016 uviedla, že veci pre poškodenú, ktoré jej dávala,

a to knižočku, červený náramok a pod. kúpila obžalovaná G., ktorá bola s ňou na malej stanici, ktorú
predstavila poškodenej ako M.. Zároveň uviedla, že sa ďalší krát stretla s poškodenou, pričom s ňou išla
aj obžalovaná G., ktorá však išla na nákup so synom a opäť v iný deň, keď ju obžalovaná G. čakala pri
hoteli F., kde potom sa s ňou obe rozprávali, kde obžalovaná G. navrhla poškodenej pomoc, ak zaplatí
200 eur, táto dala peniaze obžalovanej C., ktorá 100 eur dala obžalovanej G. a išli na nákup. Pri výsluchu

na hlavnom pojednávaní dňa 23.11.2016 obžalovaná C. na otázku prokurátora, aby vysvetlila rozdiel
medzi jej tvrdeniami pri výsluchu dňa 24.5.2016 a na uvedenom hlavnom pojednávaní uviedla, že túto
výpoveď urobila pod veľkým tlakom. Pod tlakom uviedla, že sa bála, lebo policajti jej hovorili, že pôjde
do väzenia, že keď nepovie všetko, že ju zoberú do basy. Preto povedala aj na F. G..

Obžalovaná F. G. využila svoje právo a odmietla vypovedať. Vypovedala však dňa 23.8.2016, kde okrem
iného uviedla, že B. C. sa stretla v nákupnom centre K. s nejakou pani, ktorej chcela pomôcť a ktorej
odrábala. V mesiacoch marec až máj 2016 bola spoločne s B. C. v A. asi trikrát, pričom raz to bolo v V.
K. a ostatný raz na malej vlakovej stanici. B. C. jej vtedy mala požičať 50 eur. Poprela, že by jej B. C.
dávala telefón na to, aby komunikovala s nejakými cudzími ženami.

Poškodená uviedla, že za ňou do práce prišla X., ktorá sa jej predstavila ako B. a nevedela ako sa
volá pravým menom. Tvrdila jej, že jej treba odrobiť, pýtala od nej peniaze, lebo si musela kúpiť prsteň.
Okrem nej sa strela aj s osobou, ktorá sa volala M.. B. (pozn. B. C.) jej povedala, že M. je tá hlavná
a že oná ma všetko na starosti, že ona to vie robiť, preto ju zavolala. Spolu sa všetky stretli na malej

stanici. Uviedla, že predmety jej dávala M. (pozn. F. G.), dala jej sáčok so soľou, dostala svätenú vodu,
halúzky a červený náramok. Poškodená ďalej uviedla, že bola s oboma obžalovanými na malej stanici
na obed, uviedla, že ona si dala guľáš a B. tiež a M. si dala stehno alebo niečo podobné.

Svedkyňa B. D. vypovedala, že jej dcéru kontaktovala nejaká R., ktorá sa jej predstavila ako B.. Táto jej

povedala, že jej odrobí, za čo si aj vypýtala peniaze. Chodila s ňou aj druhá žena, ktorá sa jej predstavila
ako M.. Svedkyňa zároveň uviedla, že bola v práci, kde pracovala jej dcéra, kde sa rozprávala s jej
kolegyňami a s kolegyňou H., ktoré uviedli, že si všimli, že za jej dcérou (poškodenou) chodili do práce
dve ženy, pričom jedna z nich bola R..

Svedkyňa K. A. identifikovala obž. C. s tým, že táto aj ju oslovila za účelom odrábania, že jej vie pomôcť.
Následne videla ako sa obž. C. vybrala za poškodenou, kde strávila dlhší čas, kde zároveň uviedla, že
obž. C. registrovala minimálne desaťkrát, ako sa stretávala s poškodenou. Ďalej uviedla, že videla, že
obž. C. sa pohybovala s ďalšou osobou, odchádzali spolu, ale nebola si istá, či to bola obž. G..

Svedok B. G. B. uviedol, že poškodená mu pri konfrontácií z dôvodu chýbajúcej hotovosti v pokladni
povedala, že si dala odrábať, že mala porobené. Počul, že nejaké podozrivé osoby, dve ženy, chodia za
poškodenou. Tieto skutočnosti sa dozvedel od pani N..

Svedkyňa H. N. uviedla, že jej bolo hlásené, že za poškodenou chodí nejaká cigánka a jedna vonku

čaká. Potom sa dozvedela, že za ňou dochádzajú do predajne. Vedľa zo špecialít jej bolo hlásené, že
dotyčná C. tam chodí, lebo tá blondína stála vedľa auta. Uviedla, že má vedomosť o tom, že toto tam
robili, že poškodenej niečo odrábali. Osobne ich však nevidela, lebo robila na inej smene a chodili len
na smenu poškodenej.Svedkyňa M. D. uviedla, že pozná obž. C., ktorá sa predstavovala ako B.. Uviedla, že táto prišla do
predajne, hovorila ako sa má zle, chcela ísť za poškodenou do spodného prádla, ale tá tam nebola. Až

na základe toho, že chodila častejšie, že videli, že chodí častejšie, až keď sa prevalila tá kauza, tak vtedy
vedela, o čo sa jedná. Obž. C. jej povedala, že čaká na D., lebo má sestru v pôrodnici, zastavila sa, lebo
na ňu čaká, uviedla, že vidí, že je svedkyňa dobrá duša, že má veľa starostí a že ona vie, ako sa také
veci odrábajú. Vravela, že vykladajú karty. Svedkyňa uviedla, že jej volala obž. C. s tým, že vykladala
karty, kde vyšlo, že má porobené, že má doma problémy a že s ňou odrába kamarátka M. a dala jej

ju k telefónu s tým, že ona to vie ešte lepšie. Svedkyňa ďalej uviedla, že obž. C. dala číslo na seba,
dátum narodenia a číslo do práce. Keď jej volala, povedala, že to bude stáť trošku viac, od 20 eur vyššie.
Svedkyňa ďalej uviedla, že bola svedkom toho, ako obžalovaná chodila za poškodenou do predajne.

Svedkyňa B. F. P. uviedla, že diagnóza poškodenej je schizofrenická porucha zmiešaného typu, pričom
pacienti s touto chorobou sú ľahko ovplyvniteľní a zneužiteľní.

Znalec B. F. G. vo vzťahu k posúdeniu obž. C. uviedol, že táto nepopierala spáchanie skutku, pričom
konštatoval, že u obžalovanej išlo o zištnú motiváciu. K posúdeniu obž. G. uviedol, že táto popierala
spáchanie skutku a nezistil u nej žiadne prejavy duševnej poruchy a jej rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti boli v plnom rozsahu zachované.

Znalec G. O. E. vo vzťahu k poškodenej uviedol, že táto je veľmi sugestibilná v dôsledku čoho u takýchto
ľudí je špecifikom to, že dokážu uveriť aj takýmto veciam, ako jej boli predkladané, nedokázala práve
kvôli tomu kriticky vyhodnotiť vzniknutú situáciu. Znalec uviedol, že obžalované využili túto povahovú
črtu poškodenej.

Svedkyňa F. A. uviedla, že pri stánku kde pracovala sa zastavila jedna R., ktorá sa pýtala na jej kolegyňu
M., ktorá tam v tom čase nebola, kde uviedla, že jej chce odrobiť. Následne videla, ako táto R. išla
k poškodenej do predajne. Videla ju asi štyrikrát.

Zo zápisnice z rekognície jednoznačne vyplynulo, že poškodená poznala obž. G., ktorú označila ako
osobu, ktorá sa jej predstavila ako M. a ktorá spolu s obž. C. jej mala odrábať.

Skutočnosť, že obidve obžalované sa s poškodenou stretávali za účelom odrobenia, za čo vylákali
od poškodenej finančnú hotovosť teda svedčí výpoveď obžalovanej B. C., ktorá uviedla, že sa spolu

s F. G. stretli s poškodenou niekoľkokrát za účelom odrábania, za čo im poškodená dávala finančnú
hotovosť, ako aj výpoveď obžalovanej F. G., ktorá uviedla, že s obžalovanou C. bola v A. niekoľkokrát
a, že bola aj v rovnakom obchodnom centre ako B. C., aj keď tvrdila, že tam bola len za účelom nákupu,
nezávisle od obž. C. a že raz sa boli spolu najesť. Súd výpoveď obžalovanej C. na pojednávaní dňa
23.11.2016 v časti, ktorou sa snažila bagatelizovať participáciu obžalovanej G. na skutku vyhodnotil

ako tendenčnú. Súd zároveň neuveril tvrdeniu obžalovanej C. o tom, že bol na ňu vyvíjaný nátlak zo
strany OČTK, nakoľko pri výsluchu dňa 24.5.2016 vypovedala spontánne, vyjadrila súhlas s obsahom
zápisnice ako aj skutočnosť, že vypovedala dobrovoľne a bez nátlaku, čo potvrdila svojim vlastnoručným
podpisom, pričom je potrebné poznamenať, že pri výsluchu bola v uvedený deň prítomná aj obhajkyňa
obžalovanej C., ktorá nenamietala spôsob alebo priebeh výsluchu. Uvedené skutočnosti sa zhodujú

s tvrdeniami poškodenej, ktorá pri svojej výpovedi opísala, ako sa s ňou obžalované kontaktovali, že sa
s ňou stretávali obe, že boli spolu na obed, stretávali sa viackrát, a to v predmetnom obchodnom centre,
na malej stanici, že od nej pýtali peniaze, tlačili na ňu aby si zobrala úver a pod. Tvrdenia poškodenej
sú verifikované aj závermi rekognície, kde poškodená jednoznačne opoznala obž. G.. To, že obž. G.
vystupovala ako M. vyplýva zo svedeckej výpovede poškodenej, svedeckej výpovede B. D., ako aj

svedeckej výpovede M. D., ktorej mala obž. C. dať túto osobu k telefónu, nakoľko ju označila za svoju
kamarátku, ktorá sa v odrábaní vyzná lepšie, čo potvrdzuje verziu prezentovanú poškodenou. Navyše,
to že sa obž. C. nepohybovala sama potvrdzujú aj ďalšie svedecké výpovede, z ktorých vyplynulo, že
obž. C. sa mala pohybovať v blízkosti poškodenej a túto navštevovať v prítomnosti ďalšej osoby.

Súd z vykonaných dôkazov nemal dôvod neuveriť výpovedi poškodenej o tom, že obe obžalované, tak
ako obž. C. aj obž. G. sa s ňou stretávali za účelom odrobenia, pričom od nej za týmto účelom vylákali
finančnú hotovosť, keď tieto tvrdenia sú navyše v zhode s ďalšími vykonanými dôkazmi. Je zároveň
potrebné poznamenať, že konanie obžalovanej G., ktoré je predmetom tohto trestného konania jej nieje cudzie, nakoľko už bola za obdobný čin spáchaný spoločným konaním s ďalšou osobou právoplatne
odsúdená.

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku

alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
teda materiálna stránka, objektívna a subjektívna stránka trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1

Trestného zákona, a teda je potrebné uznať obžalované za vinné v zmysle podanej obžaloby.

K žalovanému trestnému činu, resp. k znakom skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1
Trestného zákona, ktorým po objektívnej stránke je „konanie páchateľa, ktorý seba alebo iného obohatí
tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku značnú

škodu“, súd konštatuje, že po zhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade
bolo v tomto konaní obžalovaným preukázané, že uviedli do omylu poškodenú, resp. že využili omyl
poškodenej, aby sa obohatili na škodu jej majetku, ako im to kladie za vinu podaná obžaloba.

Pri trestnom čine (prečine) podvodu podľa § 221 Trestného zákona, sa teda po objektívnej stránke

vyžaduje na strane páchateľa konanie, ktoré vykazuje znaky podvodného konania, ktorým páchateľ
predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci a na strane poškodeného,
existencia omylu pri jeho majetkovej dispozícii, vyvolaného v kauzálnej súvislosti s podvodným konaním
páchateľa.

Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným
stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie (R 57/1978). Uvedenie do omylu
môže byť uskutočnené ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Naplnenie skutkovej podstaty
trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona predpokladá existenciu príčinnej súvislosti
medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosťou všetkých podstatných skutočností) a ňou urobenú

majetkovú dispozíciu, a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou
na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Na podvode môžu
byť zainteresované celkom štyri osoby: páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba poškodená a osoba
obohatená. Okrem páchateľa môže ísť u ostatných osôb aj o právnické osoby (R5/2002-I).

S prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti mal súd za preukázané, že obžalované uviedli poškodenú
do omylu tým, že jej prezentovali, že majú schopnosti odrábať, uviedli ju do omylu tým, že ju presvedčili
že ma porobené a že ony jej s tým dokážu pomôcť, nakoľko vedia ako sa také veci robia a to za účelom
ich vlastného obohatenia.

Vo vzťahu k tvrdeniam obhajoby k povinnosti dodržiavania povinnosti obvyklej miery opatrnosti
súd uvádza, že z vykonaného znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poškodená trpí
schizofréniou poruchou zmiešaného typu, dôsledkom ktorej je ľahko ovplyvniteľná a zneužiteľná
a zároveň táto je veľmi sugestibilná v dôsledku čoho dokáže uveriť aj veciam, ako jej boli zo
strany obžalovaných predkladané, nedokázala práve kvôli tomu kriticky vyhodnotiť vzniknutú situáciu

v dôsledku čoho nemožno od poškodenej vyžadovať dodržanie povinnosti obvyklej miery opatrnosti
ako u zdravých jedincov. Práve túto skutočnosť, že poškodená verila obžalovaným v ich tvrdeniach
o porobení a nutnosti odrobenia obžalované využili na svoje vlastné obohatenie.

Na základe uvedených skutočností po tom, čo súd dospel k záveru o vine obžalovaných pristúpil
k rozhodovaní a druhu a výmere trestu.Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje

prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna
prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny
život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od
páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že

konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom
na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny, ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd
k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto konanie, ktorého sa dopustila obžalovaná musí byť
ako páchateľka spravodlivo potrestaná.

Súd pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v
ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom zohľadnil najmä spôsob spáchania skutku a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj samotnú osobu páchateľa, jeho pomery,
či možnosti jeho nápravy a zároveň podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V súlade so zásadou individualizácie trestu súd zisťoval okolnosti prípadu a pomery páchateľa, ktoré
starostlivo a dôkladne zvážil, ako aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateliek,
bral do úvahy ich doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v
ktorom žijú a či sa v minulosti už dopustili takého protiprávneho konania.

U obžalovanej C. pri posudzovanom trestnom čine podvodu podľa § 221 ods. 1 trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 trestného zákona je trestná sadzba pri treste odňatia slobody stanovená
na až na 2 roky. Súd u obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona. Súd nezistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v ust. § 37 Trestného zákona. Obžalovaná

C. je dlhodobo práceneschopná, bola jej diagnostikovaná progresujúca rakovina a je poberateľkou
invalidného dôchodku vo výške 545,70 eur.

U obžalovanej G. pri posudzovanom trestnom čine podvodu podľa § 221 ods. 1 trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 trestného zákona je trestná sadzba pri treste odňatia slobody stanovená

na až na 2 roky. Súd u obžalovanej nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Súd zistil
priťažujúcuokolnosťuvedenúvust.§37písm.m)Trestnéhozákona. ObžalovanáG.niejepoberateľkou
žiadnej dávky dôchodkového, nemocenského a úrazového poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti.

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, obžalovaná C. bola odsúdená pričom súd jej trestné stíhanie

podmienečne zastavil. V evidencií priestupkov ma evidované tri priestupky. Obžalovaná G. bola
právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XX/XXX/XXXX a to za obdobný
trestný čin ako v prejednávanej trestnej veci, navyše sa tohto mala dopustiť v rámci podmienečného
upustenia trestu odňatia slobody. V evidencií priestupkov nemá evidovaná žiaden záznam.

Po zvážení všetkých okolností rozhodných pre posúdenie možnosti nápravy obžalovaných, berúc do
úvahy príčiny, okolnosti a následky, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, toho či sa v minulosti už
dopustili takého, či iného protiprávneho konania, ako aj prostredie, v ktorom žijú, súd dospel k záveru,
že pre dosiahnutie účelu trestu predpokladaného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým je primárne
prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním, nie je v danom prípade nevyhnutné uloženie

nepodmienečného trestu odňatia slobody, a pre dosiahnutie účelu trestu je postačujúce aj uloženie
alternatívneho trestu. Súd preto uložil obžalovanej C. peňažný trest vo výške 300 eur a podľa § 57
ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, súd uložil
obžalovanej C. náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Súd obžalovanej G. uložil
trest povinnej práce v rozsahu 150 (stopäťdesiat) hodín.

K druhu a výmere uloženého trestu súd ďalej uvádza, že účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osobydomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej
istotyinakakoprávoplatnýmrozhodnutímsúdu.AjpodľajudikatúryESĽPmáobvinenýprávonato,abyo

jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na
spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov
alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom
do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude. Primeraná lehota na konanie v trestných veciach
sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom

trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní
došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie
účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj
povaha prerokúvanej veci ( nález Ústavného súdu SR č.k. I. Y. XXX/XXXX z 09. júna 2020 ).

V tomto konkrétnom prípade je potrebné uviesť, že od spáchania skutku uplynulo už takmer 10 rokov
a súčasne takmer 10 rokov tiež uplynulo od podania obžaloby. Navyše, predmetom konania a teda aj
dokazovania je posudzovanie spáchania jedného prečinu. Ako vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky, dĺžka konania je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý

proces, ktorý je zase súčasťou právneho štátu, za ktorý sa Slovenská republika v zmysle článku 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky vyhlásila.

Uvedené konanie svojou dĺžkou neprimeraným spôsobom odporuje článku 48 ods. 2 Ústavy a článku
ods. 1 Dohovoru a zasiahlo do práva oboch obžalovaných na spravodlivý proces. Došlo tak ku

vzniku situácie, kedy by uloženie trestu v zákonom stanovenej sadzbe resp. uložením takého druhu
trestu stanoveného pre daný prečin predstavovalo pre obžalovanú neprijateľnú formu trestnej represie
nezodpovedajúcu zásadám právneho štátu. Preto súd považuje túto okolnosť za tak významnú, že aj
na jej základe rozhodol o uložení alternatívneho trestu, trestu peňažného a trestu povinnej práce, ktorý
je za súčasného stavu aj dodržaním zásad retroaktívnej justície.

V prípade odsúdenia páchateľa je primeranosť uloženého trestu nevyhnutným predpokladom pre
dosiahnutie výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutnou podmienkou prevýchovy páchateľa
je akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávneho konania. Je zrejmé, že v
prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže dôjsť. Uznanie spravodlivosti trestu má

predovšetkým práve pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu súd pri určovaní druhu
a výmere trestu prihliada o.i. na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho následok,
mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery páchateľa
(majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je
celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových vlastností, veku

a podobne, ako aj individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu.
Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby viedol riadny život. Tak, ako pri rozhodovaní
o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na
zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu, rešpektujúc § 34 Tr.

zákona a zásady ukladania trestov.

Právoplatným odsúdením stráca odsúdená osoba bezúhonnosť, čo sa môže nepriaznivo prejaviť v
jej občianskom živote. Bezúhonnosť je podmienkou na vykonávanie niektorých činností, povolaní
alebo funkcií. Nepriaznivé následky odsúdenia zostávajú aj po tom, čo sa odsúdený po výkone

uloženého trestu vracia do spoločnosti, keďže evidencia trestov vo výpise z registra trestov uvádza
všetky, aj nezahladené odsúdenia, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných
opatrení a primeraných obmedzení. Predchádzajúce odsúdenie tak môže negatívne ovplyvňovať proces
resocializácie.

Súd má v danom prípade za to, že boli splnené podmienky pre uloženie alternatívneho trestu, pričom
výšku a druh uloženého trestu súd považuje za primeraný a spravodlivý.Vo vzťahu k návrhu obhajoby na zastavenie konania s poukazom na ust. § 281 ods. 1 Trestného
poriadku z dôvodu uvedeného v ust. § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukazom na uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 09.05.2024 konajúci súd uvádza, že sa

nestotožnil s týmto návrhom, nakoľko predmetné rozhodnutie Krajského súdu Prešov a uvedená právna
argumentácia neboli uplatniteľné na predmetné konanie a konanie, ktoré bolo predmetom preskúmania
Krajským súdom v Prešove v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 09.05.2024 vychádza z
rozdielneho skutkového a právneho stavu veci. V prejednávanej trestnej veci nedošlo k premlčaniu
trestného stíhania pre nečinnosť súdu, nakoľko súd počas celého súdneho konania vykonával úkony

smerujúce k rozhodnutiu vo veci, pričom medzi jednotlivými úkonmi absentuje také časové obdobie,
ktoré by malo za následok premlčanie trestného stíhania. Pokiaľ obhajoba namieta, že medzi hlavným
pojednávaním konaným dňa 10.11.2022 a hlavným pojednávaním dňa 21.1.2026 nebol vykonaný zo
strany súdu žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu v predmetnej veci je potrebné uviesť, že konajúci
súd odročil hlavné pojednávania zo dňa 10.11.2022 na deň 16.2.2023, ktoré bolo odročené na žiadosť
obhajkyne H. B. W., G. z dôvodu jej kúpeľnej liečby a bol oznámený nový termín hlavného pojednávania

na deň 09.05.2023. Dňa 02.02.2023 bolo súdu doručené ospravedlnenie predvolaného znalca B. F.
G. z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti v uvedený termín hlavného pojednávania. Zároveň bola súdu
doručená opätovne zo strany obhajoby H. B. W., G. žiadosť o odročenie hlavného pojednávania
vytýčeného na deň 09.05.2023 z dôvodu operačného zákroku dňa 11.4.2023 a následnej domácej
liečby v trvaní jedného mesiaca u obž. B. C.. Súd sa dňa 03.05.2023 za účelom rýchlosti konania

aktívne zaujímal u ošetrujúcej lekárky obž. C. o podanie správy o zdravotnom stave obž. C. a jej účasti
na hlavnom pojednávaní a oznámení, či by jej účasť na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2023 mohla
spôsobiť závažné ohrozenie života a zdravia, kde odpoveďou bolo súdu oznámené, že obž. C. bude
práceneschopná do júna 2023. Dňa 02.06.2023 súd opätovne žiadal o podanie novej správy ohľadom
zdravotného stavu obž. C. odpoveďou bolo súdu oznámené, že práceneschopnosť u obž. C. trvá

a k jej dĺžke sa ošetrujúca lekárka vyjadriť nevedela. Dňa 02.10.2023 a 12.10.2023 súd opätovne žiadal
o podanie novej správy ohľadom zdravotného stavu obž. C. odpoveďou bolo súdu oznámené, že obž. C.
berie 6. cyklus chemoterapie a jej práceneschopnosť trvá. Dňa 10.1.2024 súd opätovne žiadal o podanie
novej správy ohľadom zdravotného stavu obž. C. odpoveďou bolo súdu oznámené, že obž. C. poberá
plný invalidný dôchodok, je u nej evidovaný celkový zlý zdravotný stav, ktorý ju nedovoľuje predvolať

a vypočuť. Dňa 03.05.2024 konajúci súd žiadal o podanie novej správy ohľadom zdravotného stavu obž.
C. odpoveďou bolo súdu oznámené, že je u nej evidovaný celkový zlý zdravotný stav, ktorý ju nedovoľuje
predvolať a vypočuť. Dňa 26.09.2024 konajúci súd žiadal o podanie novej správy ohľadom zdravotného
stavu obž. C. odpoveďou bolo súdu oznámené, že je u nej evidovaný celkový zlý zdravotný stav, ktorý
ju nedovoľuje predvolať a vypočuť a u obž. C. je evidovaný stav svedčiaci o progresii ochorenia. Súd vo

veci nariadil termín hlavného pojednávania na deň 22.1.2025, k zrušeniu ktorého došlo z dôvodu zmeny
zákonného sudcu. Dňa 25.4.2025 konajúci súd žiadal o podanie novej správy ohľadom zdravotného
stavu obž. C. odpoveďou bolo súdu oznámené, že je u nej evidovaný celkový zlý zdravotný stav, ktorý ju
nedovoľuje predvolať a vypočuť. Súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania na deň 10.09.2025,
k zrušeniu ktorého došlo z dôvodu zmeny zákonného sudcu. Následne súd dňa 09.12.2025 nariadil

termín hlavného pojednávania na deň 21.1.2026, ktoré bolo realizované. Z uvedeného vyplýva, že súd
vpriebehukonaniavykonávalúkonysmerujúcekrozhodnutiuvoveci,pričomprekážkouprektorúnebolo
možné nariadiť hlavné pojednávanie a vo veci rozhodnúť boli prekážky na strane obhajoby, a to žiadosti
o odročenie hlavných pojednávaní a zdravotný stav obž. C.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd o
návrhu na zastavenie konania pre premlčanie trestného stíhania nerozhodol.

Pre účely rozhodnutia súdu o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenou bolo potrebné ustáliť
minimálnu škodu, ktorá je bez pochýb preukázaná čo do základu a jej výšky.

Poškodená si pri svojom výsluchu po poučení podľa § 46 Trestného poriadku uplatnila nárok na náhradu

škody a to vo výške najmenej 4000 eur. Zároveň pri tomto výsluchu uviedla, že obžalovaným dala 40 eur,
potom 100 eur, potom si zobrala úver 300 eur, kde celú túto sumu dala obžalovaným, potom si zobrala
ďalší úver 500 eur, z ktorých asi 450 eur dala obžalovaným, následne jej bolo povedané, že ak vyplatí
predchádzajúce úvery, môže si zobrať úver 3000 eur s tým, že zvyšok po vyplatení predchádzajúcich
úverov dostane na ruku, kde uviedla, že väčšinu z týchto peňazí dala obžalovaným. Zároveň dodala,

že o týchto skutočnostiach už nemá zápisky, nakoľko na tom psychicky nebola dobre. Na hlavnom
pojednávaní dňa 23.11.2016 si poškodená uplatnila škodu vo výške 3700 eur. Uviedla, že jej bola
spôsobená škoda cca. 3700 eur, kde uviedla, že pýtali obžalované od nej 40 eur, ďalej im dala 130
eur, na stanici im dala asi 100 eur, ďalších 100 eur na cestu do Varšavy, ďalších 100 eur na cestu doAnglicka, uviedla, že ďalších 300 eur z úveru, avšak nevedela či im dala všetky tieto peniaze alebo si
časť z nich nechala, ďalej si vybavila úver 500 eur, z ktorých asi 450 eur dala obžalovaným, zo zostatku
úveru 3000 eur, ktorý si zobrala im dala peniaze ale si nepamätá koľko. Zároveň uviedla, že nejakú

sumu zobrala aj z kasy v práci a zaniesla nejaké veci do záložne., ďalej si požičala od kamaráta 100
eur, ktoré im dala. Ďalej uviedla, že zobrala peniaze z kasy, ktoré dala obžalovaným, za každého člena
rodiny 7 eur, teda 49 eur spolu.

Nazákladevyššieuvedenéhojednoznačnevyplýva,žepoškodenánevedelajednoznačneabezpochyby

uviesť presnú sumu, ktorú odovzdala obžalovaným. Uvedené sumy sa líšia, pričom poškodená menila
túto výšku pri jednotlivých výsluchoch. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné vo vzťahu k ustáleniu
výšky škody vykonať ďalšie dokazovanie a to aj s prihliadnutím na vyjadrenie obžalovanej C. k celkove
sume, ktoré im mala poškodená odovzdať.

Vzhľadom na potrebu vykonania ďalšieho dokazovania preukazujúceho škodu čo do jej výšky by

prípadné dokazovanie presiahlo potreby trestného konania, ktoré už bez toho trvalo dlhý čas, a preto
súd odkázal poškodenú s jej nárokom na civilný proces.
Na základe vyššie uvedeného súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo
sa odvolania výslovne vzdať.