Dopĺňací rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 49C/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723201370
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1723201370.6

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobkyne: K.

X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Z.. Č.. XXX/XXX, XXX XX G. proti žalovanej v 1. rade : Q. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. G. XF, XXX XX R., žalovanému v 2. rade: B.. G.K.U. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. X, XXX XX R. a žalovanému v 3. rade: D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X, XXX XX
R. všetci zastúpení: Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157 o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovanému v 2. a 3. rade z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2023 domáhala od žalovaných zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie

Miloslavov a to pozemok parc. č. XXX/X o výmere 34.483 m2, orná pôda. Ako spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva žalobkyňa navrhla rozdelenie spoločnej veci a to prikázanie pozemku parc.
č. XXX/XX, registra Y. L. o výmere 17.237 m2 do jej výlučného vlastníctva v podiele 1/1. Pôvodne
označení žalovaní mali nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva každý v podiele 1/3 k celku parc.
č. XXX/XX A.. Y. L. vo výmere 17.237 m2, orná pôda, katastrálne územie Miloslavov, všetko zapísané
na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Senec. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je
podielovou spoluvlastníčkou pozemku zapísaného na LV č. XXX v podiele 1, pričom pôvodne označení

žalovaní sú spoluvlastníkmi každý v podiele 1/6. Žalobkyňa nadobudla pozemok v dedičskom konaní
po svojom otcovi v roku 2008. Žalovaní nadobudli svoje podiely darovacou zmluvou v roku 2023.
Žalobkyňa nemá záujem o zotrvanie v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými. V roku 2020 požiadala
právneho predchodcu žalovaných - ich otca p. C. L., aby dohodou zrušili a vyporiadali spoluvlastníctvo
k predmetnému pozemku. Po mnohých rozhovoroch došlo k vzájomnej ústnej dohode na rozdelení
predmetného pozemku, pričom žalobkyňa bola poverená dať vypracovať za týmto účelom geometrický
plán. Predmetný pozemok sa nachádza v extraviláne obce Miloslavov, pričom vzhľadom na jeho rozlohu

je možné ho spravodlivo rozdeliť na dva rovnaké celky. Podľa územného plánu obce je pozemok
súčasťou plôch, ktoré nie sú zaradené do územného plánu a na pozemku nie je možná žiadna výstavba.
Po predložení geometrického plánu žalobkyňou právnemu predchodcovi žalovaných k dohode nedošlo.
Následne žalobkyňa vyzvala právneho predchodcu žalovaných na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva tak, ako sa už skôr dohodli. V roku 2023 daroval právny predchodca žalovaných
C. L. svoj podiel svojím trom deťom, každému v podiele 1/6. Dňa 13.03.2023 vyzvala žalobkyňa
žalovaných na rokovania o mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k predmetnému pozemku. K listu žalobkyne sa už vyjadril právny zástupca žalovaných, ktorý žalobkyni
oznámil,žežalovaníknávrhužalobkynepristúpiťodmietajú.Žalobkyňapredložilaadvokátskejkancelárii
ajÚzemnoplánovaciuinformáciuobcenapredmetnýpozemokvspoluvlastníctvestránsporuapožiadala
právneho zástupcu žalovaných o zváženie možnosti mimosúdnej dohody. Na predmetnú výzvu všakžiadnu odpoveď nedostala, napriek tomu, že advokátsku kanceláriu kontaktovala aj telefonicky. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobkyňa sa pokúšala so žalovanými dohodnúť
mimosúdne, avšak jej snahy boli neúspešné. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa nemá záujem naďalej

zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými a preto podala žalobu na súd.

2. Dňa 03.11.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných k podanej žalobe. V podanom vyjadrení
poukázali na ustanovenie § 22 ods.1 písm. b) zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V tejto súvislosti zdôraznili, že v prípade ak by pristúpili na

návrh žalobkyne, vznikli by dva pozemky, ktorých rozloha by bola 17.241 m2, čo znamená, že rozloha
týchto pozemkov by bola menšia ako 20.000 m2. S ohľadom na vyššie uvedené by žalovaným vznikli
náklady spojené s povinnosťou uhradenia odvodu v zmysle ustanovenia § 22 ods.1 písm. b) zák.
č. 180/1995 Z.z. . Žalovaní sú toho názoru, že pokiaľ žalobkyňa nemá záujem aj naďalej zotrvať v
podielovom spoluvlastníctve so žalovanými, je potrebné pristúpiť k takému vyporiadaniu, ktoré bude
reflektovať aktuálnu právnu úpravu (predchádzaniu drobenia poľnohospodárskych pozemkov) a nebude

zaťažovať podielových spoluvlastníkov nákladmi, ktoré budú spôsobené len z dôvodu, že žalobkyňa
má záujem na vyporiadaní spôsobom, ktorému sa zákonodarca pokúša zabrániť, t.j. neprimeraným
drobením poľnohospodárskych pozemkov. Žalovaní taktiež uviedli, že pozemok, ku ktorému žiada
žalobkyňa zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo je momentálne v prenájme lokálnym družstvom
zaúčelomobhospodarovaniatohtopozemkuprepoľnohospodárskeúčely.Vzhľadomnavyššieuvedené

skutočnosti žalovaní navrhli, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k
pozemku parcely registra ,, Y.“ par. č. XXX/X o výmere 34483 m2, druh pozemku: orná pôda
zapísanom na liste vlastníctva č.XXX pre katastrálne územie Miloslavov, obec Miloslavov, okres Senec a
vyporiadal ho tak, že prikáže podiel žalobkyne o veľkosti 1 do podielového spoluvlastníctva žalovaných
pomerne podľa veľkosti ich podielov a žalovaných zaviaže, aby žalobkyni uhradili odplatu za tento jej

spoluvlastnícky podiel vo výške určenej znaleckým posudkom.

3. Žalobkyňa sa v rámci repliky vyjadrila k tvrdeniam žalovaných uvedeným vo vyjadrení zo dňa
03.11.2023. Tvrdenia žalovaných o neefektívnosti rozdelenia predmetného pozemku na dve samostatné
parcely jednoznačne odmietla, pričom zdôraznila, že žalovaní nikdy od roku 2020, kedy začala s

právnym predchodcom žalovaných rokovať o rozdelení pozemku nepredložili jediný dôkaz smerujúci
proti rozdeleniu pozemku. Práve naopak s rozdelením pozemku vyjadrili súhlas. Samotný geometrický
plán bol vypracovaný so súhlasom právneho predchodcu žalovaných, ktorí zmenili svoj názor už v
priebehu jeho vypracovávania. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že z korešpondencie medzi ňou a
žalovanými, ktorú predložila súdu nikdy nevyplynulo, že by žalovaní napádali povinnosť zaplatiť poplatok

za rozdelenie pozemku, ktorý bol v čase mimosúdnych rokovaní v nižšej výške ako je v súčasnosti.
Žalobkyňa zdôraznila, že od 01.09.2022 bola výška úhrady pri delení pozemkov do 20.000 m2 zvýšená
z vtedajších 10 % z ceny pozemku na súčasných 30 %. Navyše tento poplatok sa týka aj žalobkyne. Ak
by bol pôvodný vlastník spolu so súčasnými vlastníkmi postupoval v súlade s ich vzájomnou dohodou
z roku 2020, tak by k rozdeleniu pozemku došlo ešte pred zvýšením poplatku. Žalobkyňa potvrdila, že

predmetný pozemok je v nájme poľnohospodárskeho družstva, avšak nájomca od začiatku uzatvára
nájomnú zmluvu s každým spoluvlastníkom samostatne. Skutočnosť, že nájomca má uzatvorenú
nájomnú zmluvu s každým spoluvlastníkom zvlášť, by nemala žiaden vplyv na ďalší nájom pozemkov
ani za predpokladu, že by došlo k rozdeleniu pozemku a žalobkyňa by sa stala výlučnou vlastníčkou
jednej polovice a žalobcovia spoluvlastníkmi. Žalobkyňa zastáva názor, že rozdeleniu pozemku nebráni

žiadna zákonná prekážka, pričom poplatok v zmysle zák. č. 180/1995 Z.z. nie je zákonná prekážka
pre rozdelenie pozemku, nakoľko výmera novovzniknutých parciel je v súlade so zákonom, teda nad
3.000 m2. S návrhom žalovaných prezentovanom vo vyjadrení k žalobe a síce, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k pozemku tak, že prikáže podiel žalobkyne o veľkosti 1 na
tomto pozemku do podielového spoluvlastníctva žalovaných pomerne podľa veľkosti ich podielov a

žalovaných zaviaže a aby žalobkyni uhradili odplatu za tento spoluvlastnícky podiel vo výške určenej
znaleckým posudkom, žalobkyňa kategoricky nesúhlasí. Rozdelenie spoluvlastníctva uprednostňuje aj
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, OZ“), pričom po rozdelení pozemku by obe časti
pozemku boli rovnako funkčné, rovnocenné, bez akejkoľvek nevýhody alebo menejcennosti ktorejkoľvek
časti. V prípade, ak by súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo rozdelením pozemku, žalobkyňa

vzhľadom na skutočnosť, že je väčšinovou spoluvlastníčkou pozemku navrhuje, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo a vyporiadal ho tak, že podiel žalovaných prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne,
pričom žalobkyňu zaviaže, aby žalovaným uhradila odplatu za ich spoluvlastnícke podiely vo výške
určenej znaleckým posudkom.4. V rámci repliky sa žalovaní uviedli, že žalobkyňa presadzuje vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktoré by nedôvodne a neprimerane zaťažovalo podielových spoluvlastníkov. Tvrdenia

žalobkyne o tom, že sa k nej žalovaní zachovali spôsobom ako opisuje odmietli. Návrh žalobkyne
prezentovaní vo vyjadrení zo dňa 27.11.2023, kde navrhla prikázať podiel žalovaných do výlučného
vlastníctva žalobkyne a žalovaných zaviazať uhradiť žalovaným odplatu vo výške určenej znaleckým
posudkom odmietli.

5. Dňa 24.09.2024 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, ktorým navrhla súdu pripustiť zmenu petitu.
Vo vyjadrení uviedla, že dňa 08.08.2024 obdržala od právneho zástupcu žalovaných e-mail, ktorého
obsahom bol návrh na odpredanie spoluvlastníckeho podielu na predmetnom pozemku do výlučného
vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa s týmto návrhom súhlasila a požiadala o zaslanie návrhu kúpnej
zmluvy. Dňa 02.09.2024 obdržala od právneho zástupcu žalovaných e-mail, kde už návrh na odpredaj
podielu žalovaných aktuálny nebol. Žalovaní navrhli pozemok rozdeliť, pričom aj s týmto návrhom

žalobkyňa súhlasila a požiadala o zaslanie návrhu dohody na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
do 23.09.2024. Doposiaľ zo strany žalovaných žalobkyňa žiadny návrh dohody neobdržala. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a žalobkyni prikázal
do výlučného vlastníctva podiely žalovaných za náhradu uvedenú v podaní zo dňa 24.09.2024. Taktiež
žiadala , aby jej súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré pozostávajú zo zaplateného

súdneho poplatku, ako aj poplatku za vyhotovenie geometrického plánu vo výške 900,-€, znaleckého
posudku vo výške 242,94 € a nákladov za poštovné vo výške 12,70 €.

6. V priebehu konania došlo medzi žalovanými v 1. až 3. rade k uzavretiu darovacej zmluvy, pričom
dňa 01.10.2024 bol povolený vklad pod č. H.-XXXX/XXXX, č. z. XXXX/XXXX, na základe čoho sa stala

pôvodne označená žalovaná v 1. rade spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXX/X v podiele 1.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovanej,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu (Územnoplánovacia informácia obce
Miloslavovzodňa20.04.2023,Geometrickýplánč.9/2023zodňa04.12.2023,listžalobkyneadresovaný

právnemu zástupcovi žalovaných zo dňa 22.01.2023, list adresovaný žalovanej dňa 13.03.2023, kópia
doručenky z č. l. 12, list právneho zástupcu žalovaných zo dňa 05.04.2023, list žalobkyne adresovaný
právnemu zástupcovi žalovaných zo dňa 19.04.2023, Znalecký posudok č.XX/XXXX z č. l. 27-52, mail zo
dňa 05.09.2024, 12.08.2024, 08.08.2024, Faktúra č. XX/XXXX vystavená za vypracovanie znaleckého
geometrického plánu č. X/XXXX na sumu 900,-€, splatná dňa 29.12.2023, potvrdenie o úhrade z č.

l. 112, Faktúra č. XX/XXXX vystavená na sumu 242,94 € za vypracovanie znaleckého posudku č.XX/
XXXX, splatná dňa 22.06.2023, potvrdenie o úhrade z č. l. 114, kópie podacích lístkov, LV č. XXX a zistil
nasledovný skutkový stav:

8. Z LV č. XXX vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplýva, že

strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie
Miloslavov, obec: Miloslavov, a to parcely registra ,,Y.“ parc. č. XXX/X o výmere 34.483 m2, druh
pozemku orná pôda. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou vyššie uvedeného pozemku v podiele 1, pričom
spoluvlastnícky podiel nadobudla dedičstvom na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 05.02.2009.
Žalovaná je spoluvlastníčkou pozemku v podiele 1, pričom spoluvlastnícky podiel nadobudla Darovacou

zmluvou , ktorej vklad bol povolený dňa 02.03.2023 a 01.10.2024. Tieto skutočnosti medzi stranami
sporné neboli.

9. Žalobkyňa v konaní predložila Geometrický plán č. X/XXXX vypracovaný dňa 04.12.2023 C. R., ktorý
bolvypracovanýzaúčelomobnoveniapôvodnýchhranícpozemkuY.L.D..Č..XXX/X(novép.č.XXX/X,

XXX/X) a oddelenie pozemku p. č. XXX/X. Z predloženého geometrického plánu je zrejmé, že pozemok
v spoluvlastníctve strán sporu parc. č. XXX/X je možné rozdeliť na dva identické pozemky označené,
ako parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, oba vo výmere 17.337 m2. Tieto skutočnosti taktiež medzi stranami
sporu sporné neboli.

10. Z Územnoplánovacej informácie obce Miloslavov na parcelu parc. č. XXX/X, L. ,, Y.“ vedenú na LV
XXX s výmerou 34.483 m2, druh pozemku orná pôda vyplýva, že predmetná parcela sa nachádza mimo
zastavaného územia obce, pričom parcela je ornou pôdou a na parcele nie je možná žiadna výstavba.11. Žalobkyňa vo výpovedi pred súdom uviedla, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva akýmkoľvek spôsobom aj rozdelením, avšak trvá na náhrade ňou uplatňovaných
nákladov spojených s vypracovaním geometrického plánu a znaleckého posudku. Tieto náklady

boli vynaložené zavinením protistrany, nakoľko odmietli všetky výzvy žalobkyne, ktoré predchádzali
súdnemu konaniu.

12. Právna zástupkyňa žalovanej v prednese pred súdom uviedla, že žalovaná súhlasí so žalobkyňou
navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to rozdelením predmetného

pozemku na dve časti. Trvajú však na tom, že táto forma vyporiadania je nehospodárna aj vzhľadom na
drobenie pozemkov. Čo sa týka náhrady trov konania navrhujú, aby súd z dôvodov hodných osobitného
zreteľa nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán. Tvrdenia o tom, že žalovaní svojím konaním
resp. nekonaním zapríčinili vznik nákladov spojených s rozdelením pozemku žalovaná odmietla.

13. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

14. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

16. Spoluvlastníctvo zaniká z tých istých dôvodov, z ktorých dochádza k zániku vlastníckeho práva
(prevod vlastníctva na iného, spotrebovanie alebo zničenie veci tvoriacej jeho predmet a pod.). Pri
úprave zániku podielového spoluvlastníctva právna úprava vychádza zo zásady, že nikoho nemožno
nútiť, aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového spoluvlastníctva je
dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Tejto forme zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva dáva Občiansky zákonník prednosť pred jeho zrušením a vyporiadaním na základe
súdneho rozhodnutia.

17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu. (Nemo in communione potest invitus detineri - Nikoho nemožno držať v
spoluvlastníctve proti jeho vôli.) Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu však spravidla býva skutočnosť,

že medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa
spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

19. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd spoľahlivo zistiť okruh
spoluvlastníkov a výšku ich podielov.

20. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
súčasne upravuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné.

21. Prvý spôsob - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov prichádza do

úvahy len tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný.

22. Druhý spôsob - prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu
prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné,pričom súd prihliada na účelné využitie veci (napr. bytovú odkázanosť, užívanie alebo do úvahy
prichádzajúcebudúceužívaniespornejnehnuteľnostiapod.)Primeranounáhradousarozumiepríslušný
podiel všeobecnej ceny z celého podielového spoluvlastníctva, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený

v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej celej veci, aká bola
predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom.

23. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania, totiž nariadenie predaja s rozdelením výťažku podľa
podielov, je až poslednou možnosťou, ku ktorej smie súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny

zo spoluvlastníkov vec nechce. Poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov zrušenia a
vyporiadania spoluvlastníctva sú pre súdy záväzné.

24. Súd nie je v konaní viazaný návrhmi účastníkov k spôsobu vyporiadania ani návrhom na prikázanie
zrušeného podielového spoluvlastníctva tomu ktorému z podielových spoluvlastníkov.

25. Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázaný okruh podielových spoluvlastníkov a
veľkosť ich spoluvlastníckych podielov.

27. Pri hodnotení vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sú splnené podmienky, aby
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX bolo zrušené.
Najprirodzenejšímspôsobomzánikuspoluvlastníckychvzťahovjerozdelenievecimedzispoluvlastníkov
podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že
ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené. V konaní bolo nesporné, že v danom

prípade ide o podielové spoluvlastníctvo strán sporu, ktorého predmetom je nehnuteľnosť zapísaná na
LV č. XXX ako parcela parc. č. XXX/X o výmere 34.483 m2, zapísaná ako orná pôda. Strany sporu sú
podielovými spoluvlastníkmi každý v 1.

28. Súd z vykonaného dokazovania nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2

Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav
nezmenený.

29. Súd pri úvahe o zániku podielového spoluvlastníctva aplikujúc i zásadu, že nikoho nemožno nútiť,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetnej

nehnuteľnosti a vyporiadal rozdelením veci na dva plnohodnotné pozemky s identickou výmerou
tak, ako to vyplýva z geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa 04.12.2023. Za podstatnú skutočnosť
považoval súd to, že obe strany sporu ako podielový spoluvlastníci v podiele 1 navrhli vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo rozdelením. Súd pri rozhodovaní o spôsobe vysporiadania podielového
spoluvlastníctva mal za to, že reálne rozdelenie veci je možné tak, aby samostatné veci, ktoré by vznikli

rozdelením mohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá jeho povahe a spoločenskému
záujmu.

30. Čo sa týka argumetnácie žalovanej, že k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva nedošlo z dôvodu, že formou akou navrhovala vyporiadať podielového spoluvlastníctvo

žalobkyňa t.j. rozdelenie, vznikajú obom spoluvlastníkom náklady spojené so zaplatením odvodu,
túto považuje súd za irelevantnú. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že z e- mailovej komunikácie
predloženej žalobkyňou jednoznačne vyplynulo, že pôvodne žalovaní navrhli, ako spôsob vyporiadania
prikázanie predmetného pozemku do výlučného vlastníctva žalobkyne za odplatu stanovenú znaleckým
posudkom s čím žalobkyňa vyjadrila súhlas a požiadala žalovaných o zaslanie návrhu kúpnej zmluvy

( mail zo dňa 08.08.2024 č. l. 109). Dňa 02.09.2024 bol žalobkyni zaslaný e- mail z obsahu ktorého
vyplýva, že žalovaní zvážili návrh prikázať pozemok do výlučného vlastníctva žalobkyne a navrhujú
rozdelenie pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodne žalovaní, medzi ktorými bola aj súčasná
žalovaná pôvodne označená ako žalovaná v 1. rade navrhli vyporiadať spoluvlastníctvo rozdelením veci.
Povinnosť zaplatiť odvod za rozdelenie jestvujúceho pozemku v zmysle ustanovenia § 22 ods.1 písm.

b) zákona č. 180/1995 Z.z. zaťažuje obidve strany sporu, pričom k zvýšeniu odvodu z 10 % na 30 %
došlo od 01.09.2022, t. j. v čase kedy žalobkyňa preukázateľne vyvíjala aktivity za účelom mimosúdneho
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Povinnosť zaplatiť odvod za rozdelenie pozemku nemôžebyť dôvodom hodným osobitého zreteľa tak ako to predpokladá ustanovenie § 142 ods.2 OZ a pre ktorý
by teda súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol.
31. V priebehu konania došlo medzi žalovanými v 1. až 3. rade k uzavretiu darovacej zmluvy, pričom

dňa 01.10.2024 bol povolený vklad pod č. H.-XXXX/XXXX, č. z. XXXX/XXXX, na základe čoho sa stala
pôvodne označená žalovaná v 1. rade spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXX/X v podiele 1.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania došlo medzi žalovanými v 1. až 3. rade k uzavretiu
darovacej zmluvy, pričom dňa 01.10.2024 bol povolený vklad pod č. H.-XXXX/XXXX, č. z. XXXX/XXXX,

na základe čoho sa stala pôvodne označená žalovaná v 1. rade spoluvlastníčkou pozemku parc. č.
XXX/X v podiele 1 súd žalobu voči žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade zamietol, nakoľko v
čase rozhodovania súdu o podanej žalobe už neboli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto

doplňujúceho rozsudku.

34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

35.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP.Žalobkyňamalavoveciplnýúspech,apreto
jej prislúcha nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).