Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5Cb/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219203041
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4219203041.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s., IČO: 35 757 540, so sídlom

Tehelná 9, Pezinok 902 01, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., IČO: 36 857 033, so
sídlomKubániho16,Bratislava81104,protižalovanému:A.B.C.,nar.XX.X.XXXX,bytomD.XXXX/XXX
E., XXX XX F., zast. JUDr. Tomáš Sninčák, PhD.,LLM advokát so sídlom 811 04 Bratislava, Žabotova 2/
B 365/1 o zaplatenie 42 721,30 eur s príslušenstvom, sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42.721,30 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,00 % ročne zo sumy 42.721,30 eur od 01.07.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že táto povinnosť žalovaného zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi na základe

rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/149/2018-219 zo dňa 25.4. 2019 poskytne žalovaný v 1.
rade MALEUS corporation s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom Jesenského 336/1, 049 16 Jelšava.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom zo dňa 19.11.2018 sa domáhal proti žalovaným v prvom rade C.E.G. invest, spol.
s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom Komárňanská 236/158, 947 01 Hurbanovo,
a v druhom rade A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX XX F., uloženia povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu 52.590,02 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia a

nahradiť trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil titulom nezaplatenej kúpnej ceny za dodaný tovar
žalovanému v rade 1) a voči žalovanému v rade 2) titulom ručenia za záväzky žalovaného v rade 1).
Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci vydal platobný rozkaz pod č. 10Up/246/2018, proti ktorému v
zákonnej lehote podali odpor s odôvodnením žalovaní v 1) a 2) rade. Po postúpení veci na tunajší súd
v konaní 5Cb/149/2018 rozhodol tak, že konanie o zaplatenie 9.868,72 eur s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia zastavil, návrh žalobcu voči žalovanému v 2. rade o zaplatenie 42
721,30 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie

a žalovaného v rade 1) zaviazal zaplatiť žalobcovi 42 721,30 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 1.7.2017 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok voči žalovanému v rade
1) sa stal právoplatným dňa 11.6.2019.
Po vylúčení časti návrhu žalobcu proti žalovanému v rade 2), vec sa zaevidovala pod sp. zn.
5Cb/98/2019.

2. Svoj návrh voči pôvodnému žalovanému v rade 2) ( teraz žalovaný ) odôvodnil tým, že na základe

kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.03.2016 v znení neskorších dodatkov žalobca ako predávajúci
dodával spoločnosti C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom
Komárňanská 236/158, 947 01 Hurbanovo ako kupujúcemu tehliarske výrobky. Žalovaný v tomto konaní
(jediný spoločník a konateľ C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlomKomárňanská 236/158, 947 01 Hurbanovo) na účel zabezpečenia záväzkov z predmetnej kúpnej zmluvy
vystavil dňa 15.03.2016 vyhlásenie ručiteľa, ktorým sa zaviazal uspokojiť pohľadávky žalobcu z titulu
nezaplatených faktúr v prípade, že tak neurobí žalovaný 1). Žalobca následne po vykonaní jednotlivých

dodávok vystavoval príslušné faktúry. Kupujúci (C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO:
44 131 356, so sídlom Komárňanská 236/158, 947 01 Hurbanovo ) pri niektorých faktúrach vykonal
čiastočné úhrady, ako to vyplýva z priloženého zoznamu faktúr. Časť celkového dlhu bola znížená na
základe vystavených dobropisov. Aktuálne žalovaná suma zostala napriek uplynutiu dní splatnosti faktúr
neuhradená.

3. Žalovaný v konaní 5Cb/149/2019 proti vydanému platobnému rozkazu upomínacím súdom podal
odpor, v ktorom uviedol, že po zaslaní stavu záväzkov a pohľadávok k 31.12.2017 žalobcovi, ktoré
bolo zaslané poštou, výška pohľadávok a záväzok je odlišná k 31.12.2017. Nakoľko žalovaný zo strany
žalobcu neobdržal žiadne námietky k tomuto stavu, tento stav eviduje v účtovníctve. Je výsledkom
evidencie oboch spoločností. K 31.5.2018 podľa ich evidencie účtovníctva stav pohľadávok a záväzkov

so spoločnosťou Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s. výška pohľadávok je: nulová - vyrovnaná a výška
záväzkov je: 44 321,30,-eur. Výška istiny, ktorú si nárokuje žalobca, nie je oprávnená. Po zaslaní
predžalobnej upomienky zo strany žalobcu žalovaný osobne vykonal návštevu v auguste roku 2017 v
sídle spoločnosti aj s právnym zástupcom ich spoločnosti, rokovali s pánom G.. Pán G. nám prisľúbil,
že s predstavenstvom dohodne, akým spôsobom dôjde k rozviazaniu zmluvy a vyrovnaniu vzájomných

pohľadávok a záväzkov. Do dnešného dňa neobdržali zo žalobcovej strany žiadne vyjadrenie, ani v
tomto smere nebolo nič vykonané. Bol zaslaný návrh na dohodu o rozviazaní obchodného vzťahu, ktorý
obsahoval aj dohodu o vyrovnaní vzájomných pohľadávok a záväzkov. Žalobca sa k tomu nevyjadril,
nakoľko čakal odsúhlasenie od predstavenstva - takýto bol komunikovaný postoj zo strany pána G.
z októbra 2017. Od vtedy odpoveď, čo sa týka dohody, nedostali. Na základe prísľubu žalovaného

do dnešného dňa pravidelne spláca dlh žalobcovi, preto má za to, že návrh na vydanie platobného
rozkazu je predčasný tak ako je vydaný nevykonateľný a žiada platobný rozkaz celý zrušiť. Namieta
tiež oprávnenosť osoby H. I. C., keďže do návrhu bola zo strany žalobcu pridaná plná moc pre H. J.
D. a žiaden doklad preukazujúci oprávnenosť osoby JUDr. Andrej Struhár priložené nebolo. Rozporuje
tiež, že kúpna zmluva č.: 2016M sa nezhoduje svojou formálnou úpravou s kúpnou zmluvou, ktorá

bola pôvodne podpísaná. Poukazuje aj na článok 6. doloženej zmluvy, ktorý sa nachádza dvakrát a v
oboch prípadoch pojednáva o inom. V prípade, že súd bude považovať za nutné nariadiť pojednávanie,
žiada vec preposlať na Okresný súd Komárno, ktorý je miestne príslušný. Ďalším podaním zo dňa
21.12.2018 žalovaný uviedol, že ako žalovaný so žalobcom žiadny právny doklad neuzavrel, nespísal
a ani nepodpísal. Preto sa čudoval, že ho žaluje.

4. Žalobca na vyjadrenia žalovaného zaujal písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že žalovaný na
pojednávanídňa25.4.2019vkonanívedenompodsp.zn.5Cb/149/2018uviedol,ževočižalobcovinárok
v celom rozsahu neuznáva a ako nedôvodný navrhuje zamietnuť z dôvodov popísaných vo vyjadrení zo
dňa 27.12. 2018, v ktorom udáva, že žiaden právny doklad neuzavrel ani nepodpísal so žalobcom. Na

listine Vyhlásenie ručiteľa zo dňa 15.3. 2016 nie je jeho podpis ako ručiteľa, takýto právny úkon nikdy
nevykonal a ani nemá vedomosť o tom, že by bol taký úkon chcel vykonať.
Okrem uvedeného žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že výška pohľadávky,
ktorú žalovaný v rade 1) (v konaní 5Cb/149/2018) eviduje v účtovníctve je 44.321,30 eur. Zároveň
uviedol, že po zaslaní predžalobnej upomienky zo strany žalobcu osobne vykonali spolu s právnym

zástupcom návštevu v auguste 2017 v sídle žalobcu za účelom ukončenia zmluvy a vyrovnania
záväzkov.
V podanom odpore a ani pred začatím súdneho konania po obdržaní predžalobnej výzvy na zaplatenie
záväzku žalovaný svoj ručiteľský záväzok nespochybnil. Robí tak až v priebehu súdneho konania, kedy
uviedol, že so žalobcom žiadny právny doklad neuzavrel, nespísal ani nepodpísal. Ako to už uviedli na

pojednávaní dňa 25.4.2019, toto tvrdenie žalobca považuje za účelové a to aj z dôvodu, že pri bežnom
porovnaní sú jeho podpisy na kúpnej zmluve a na ručiteľskom vyhlásení identické. Na pojednávaní dňa
25.4.2019 žalovaný v rade 1) uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 42.721,30 eur. Na základe
uvedeného Okresný súd Komárno voči žalovanému v rade 1) rozhodol rozsudkom pre uznanie a zavial
ho zaplatiť sumu 42.721,30 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.7. 2017 do zaplatenia.

Podľa § 124 ods. 2 Civilného sporového poriadku hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný
okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Strana
sporu môže voči súdu resp. inej strane sporu urobiť aj taký hmotnoprávny úkon, ktorý pre svoju
platnosť vyžaduje písomnú formu. Požiadavka na písomnú formu je splnená, ak je právny úkon (vtomto prípade uznanie záväzku) uskutočnený v písomnom podaní strany určenom súdu alebo ak je
uvedený v zápisnici, ktorú súd spísal o pojednávaní. Uvedené uznanie záväzku ako hmotnoprávny úkon
bol voči súdu účinný okamihom, kedy bol prejavený na pojednávaní a voči ostatným subjektom (t.j. aj

voči žalobcovi a žalovanému v tomto konaní) okamihom, keď sa o ňom v konaní dozvedel. Žalobca sa
dozvedel o uznaní záväzku priamo na pojednávaní. Uznanie záväzku preto nadobudlo hmotnoprávne
účinky a to aj vo vzťahu k žalovanému v tomto konaní ako ručiteľovi. Vzhľadom na uznanie záväzku
žalobcovi vo výške 42.721,30 eur žalovaným v 1.) rade v konaní sp.zn. 5Cb/149/2018 má uvedené
uznanie záväzku účinky aj voči žalovanému v tomto konaní, t. j. vo výške sumy 42.721,30 eur platí

domnienka o existencii tohto záväzku voči ručiteľovi (tu žalovaný).
Tvrdeniu žalovaného, že nepodpísal ručiteľské vyhlásenie zo dňa 15.03.2016, odporuje viacero
skutočností. Kúpna zmluva č. 2016/4 ako aj ručiteľské vyhlásenie boli podpísané v ten istý deň. Kúpnu
zmluvu č. 2016/4 podpísal za žalovaného v 1.) rade, t. j. spoločnosť C.E.G. invest, spol. s r.o. (obchodné
meno v čase uzavretia zmluvy) jej konateľ, ktorým bol A. B. C.. Na základe uzavretej kúpnej zmluvy v
rovnaký deň podpísal aj ručiteľské vyhlásenie ako fyzická osoba a stal sa ručiteľom spoločnosti C.E.G.

invest, spol. s r.o., kde bol súčasne konateľom. Je nelogické, aby v ten istý deň, kedy podpísal v mene
spoločnosti C.E.G. invest, spol. s r.o. kúpnu zmluvu ako konateľ spoločnosti, nepodpísal ručiteľské
vyhlásenie, ktoré žalobca vyžadoval na zabezpečenie svojich pohľadávok voči žalovanému v 1.) rade,
ktoré by mohli vzniknúť z titulu uzavretej kúpnej zmluvy.
Žalovaný navrhol na preukázanie svojho tvrdenia o nevykonaní ručiteľského vyhlásenia vykonať výsluch

p. J. C.. Pokiaľ žalovaný trvá na svojom vyjadrení, že ručiteľské vyhlásenie zo dňa 15.3.2016 nepodpísal,
žalobca navrhuje ako dôkaz vykonať znalecké dokazovania za účelom zistenia pravosti podpisu
žalovaného na tomto dokumente. Podpis A. B. C. ako konateľa spoločnosti na kúpnej zmluve je
pri bežnom porovnaní identický, ako je jeho podpis na ručiteľskom vyhlásení. Ako dôkaz navrhuje
pripojiť súdny spis Okresného súdu Komárno vo veci 5Cb/149/2018. V tejto veci žalobca poukazuje

na rozhodnutie R 2/1975: „Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi
veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe
veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v tom znení, že "žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi" istinu s
príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že "plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného". Takýto výrok v rozsudku bráni tomu, aby veriteľ mohol dosiahnuť to isté

plnenie dvakrát. Zároveň odstraňuje pochybnosti, ktoré by inak mohli nastať pri výkone rozhodnutia, lebo
takto už v základnom konaní o veci samej sa riešia hmotnoprávne otázky základu nároku. Pri uvedenej
formulácii nezakladá súdne rozhodnutie v rozpore s hmotnoprávnym základom veci dva samostatné
výroky o povinnosti dlžníka a ručiteľa zaplatiť veriteľovi rovnakú sumu s príslušenstvom.“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca trvá na podanom návrhu.

5. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom žalobca trval na podanom návrhu. Poukázal na
to, že v konaní 5Cb/149/2018 žalovaný 1), t. j. dlžník, svoj dlh voči žalobcovi – veriteľovi - uznal v celom
rozsahu, dôkazom čoho je i rozsudok pre uznanie, tým pádom predmetný uznávací prejav dlžníka
zaväzuje i ručiteľa. K samotnej obrane žalovaného týkajúcej sa nepodpísania ručiteľského vyhlásenia

jednak poukazuje na to, že žalovaný túto obranu si uplatnil prvý krát až v priebehu konania, kým
s touto obranou nevystúpil hneď pri podaní odporu vo veci samej. Poukazuje na to, že k samotnému
podpísaniu ručiteľského vyhlásenia došlo v ten istý deň, kedy došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy a je
nepravdepodobné, že by kúpnu zmluvu podpísal a ručiteľské vyhlásenie nie (keď podmienkou dodania
tovaru žalobcom kupujúcim je jednak uzatvorenie kúpnej zmluvy ako i ručiteľské vyhlásenie štatutára

kupujúceho). Z vizuálneho pohľadu podpisy žalovaného na kúpnej zmluve a na ručiteľskom vyhlásení
sú zhodné a v neposlednom rade poukazuje na to, že žalovaný obdobné ručiteľské vyhlásenie podpísal
už aj pred tým pre žalobcu. Vyššie uvedené obrany žalovaného poukazuje za účelové.
Namieta prednes žalovaného v časti v tom, že medzi stranami konania nedošlo k dohode v znení
tak, ako to uviedol týkajúce sa tovaru v hodnote 11 504,70 eur ako i paliet v hodnote 2 808,36 eur.

K uvedenému záveru dospel na základe tej skutočnosti, že na základe emailu pracovníka žalobcu
17.8.2017 ich zamestnanec jasne deklaroval, že prejednal s vedením spoločnosti návrh prednesený na
osobnomstretnutíažežalovanéhobudekontaktovaťprávnikžalobcu. VrámciodpovedePZžalovaného
samotný žalovaný píše: „vzhľadom na fakt, že ako ste nám uviedol, potrebujete dohodu dať odsúhlasiť
predstavenstvom zasielam Vám ju v textovom formáte a teda prípadné zmeny môžete vykonať priamo

v dohode“.
Z vyššie uvedenej formulácie vyplýva, že na osobnom stretnutí k dohode nedošlo, návrh dohody
tvoriace prílohu emailu PZ žalovaného žalobca považoval za návrh podľa § 43 a nasl. OZ, ktorý však
následne zo strany žalobcu prijatý nebol, dôsledkom čoho nedošlo ku konsenzu, t.j. k uzatvoreniudohody. V neposlednom rade poukazuje na ust. § 272 Obch. zák., v zmysle ktorého sa na písomný návrh
žalovaného na akceptáciu by bola potrebná písomná forma, nie ústna, čo sa v predmetnom prípade
neuskutočnilo. Zobrať tovar a palety od žalovaného mal zabezpečiť žalobca. Doteraz však k naplneniu

tejto skutočnosti nedošlo, teda žalobca neprevzal od žalovaného ani tovar, ani obalový materiál a tak
isto žalovaný nedoručil žalobcovi tovar ani obalový materiál. K ostatným námietkam poukázal na to, že
v predmetnom prípade sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah, kde podľa príslušných ust. Obch. zák.
uznaniedlžníkomzaväzujeiručiteľa.Ksamotnémuuznaniudlhudlžníkomdošlo naústnompojednávaní
a má všetky zákonom požadované náležitosti.

K samotnému duplicitnému plneniu zo strany dlžníka a ručiteľa v prospech žalobcu poukazuje na
sformulovaný petit návrh, ktorý petit súd pripustil. Na podklade exekučného konania voči dlžníkovi zatiaľ
má vedomosť, že k vymoženiu žiadnej finančnej čiastky nedošlo. Žalovaný zastúpený advokátom na
ústnom pojednávaní uviedol, že žalobný návrh žalobcu neuznáva z nasledovných dôvodov:
Medzi spoločnosťou C.E.G. s.r.o. v zast. žalovaným a žalobcom došlo k uzatvoreniu ústnej dohody
spočívajúcej v tom, že v rámci vyrovnania nedoplatku dlhu dlžníka žalobca prevezme od dlžníka

tovar v hodnote 11 504,70 eur ako i palety v hodnote 2 808,36 eur. K tejto dohode malo dôjsť
medzi PZ žalovaného a žalobcom v zast. p. G.. K samotnému uznaniu dlhu dlžníkom spoločnosťou
C.E.G. s.r.o. došlo k uspokojeniu v konaní 5Cb/149/2018, ktorého konania sa žalovaný nezúčastnil
ažalovanývočižalobcovineuznal svojdlhauznaniedlžníkomnemávplyvnažalovaného.Ksamotnému
podpísaniu ručiteľského záväzku, ako i ostatných administratívnych záležitostí zakaždým malo dôjsť

v kancelárskych priestoroch žalovaného a žalovaný by si pamätal, ak by podpísal predmetné ručiteľské
vyhlásenia. Teda popiera, že by bol podpísal uvedené ručiteľské vyhlásenie tvoriace právny podklad
žalobného nároku žalobcu.
Voči dlžníkovi C.E.G. s.r.o. už prebieha exekučné konanie na základe návrhu žalobcu na tú istú
pohľadávku, ktorá tvorí predmet konania, preto by sa touto záležitosťou mal súd vysporiadať, aby

nedošlo k duplicitnému plneniu v prospech žalobcu. Právny zástupca k otázke podpísania obdobného
ručiteľského vyhlásenia spolu s kúpnou zmluvou zo dňa 11.3.2014 sa vyjadriť nevedel, k týmto
skutočnostiam by sa vedel vyjadriť sám žalovaný. Poukazujúc na email zo dňa 17.8.2017 a 11.8.2017
zastáva názor, že došlo k uzatvoreniu ústnej dohody medzi žalovaným a p. G., obchodným zástupcom
žalobcu, čo vyplýva z návrhu dohody tvoriace prílohu emailovej správy v č.l. 3 bod d), e), f), kde sa

uvádza: „kupujúci sa zaväzuje predávajúcemu do 30 dní od podpisu tejto dohody vydať tovar tvoriaci
majetok predávajúceho, ktorý sa nachádza v priestoroch kupujúceho, ako i palety – obalový materiál,
ktorá je vratnou položkou“.
Okrem výsluchu strán konania súd vykonal dôkaz a to výsluchom svedka K. K. G., ktorý uviedol, že
pôsobí u žalobcu ako obchodný riaditeľ a k predmetnej veci vie uviesť toľko, že spolupráca bola zo

spoločnosťou C.E.G. s.r.o. veľmi dobrá na začiatku. Postupne však spoločnosti C.E.G. s.r.o. narastali
dlžoby, čo bolo potrebné riešiť. Keď dlh odberateľa prekročí sumu 50 000,- eur, je potrebné vykonať
úkony na zníženie stavu pohľadávok. K samotnému osobnému stretnutiu, ktorého sa zúčastnil on a
právny zástupca spoločnosti C.E.G. s.r.o., na presný deň si nepamätá, došlo v obchodný priestoroch
žalobcu. Na tomto stretnutí sa riešili iba dopravné faktúry pri dodaní tovaru do Budapešti. K záväzku

C.E.G. s.r.o. voči žalobcovi žiadna dohoda a ani návrh uzatvorený, resp. prednesený nebol. Právny
zástupca C.E.G. s.r.o. sa vyjadril tak, že spracúva písomný návrh dohody, ktorý následne doručí
žalobcovi. Tak sa aj stalo a doručený návrh dohody svedok postúpil k predstavenstvu žalobcu, ktorí
mu odpovedali, že aby v rámci odpovede napísal, že vedenie spoločnosti musí prejednať záležitosť a
spoločnosť C.E.G. s.r.o. bude kontaktovať právnik spoločnosti. Na uvedenom stretnutí žiadne slovo a

ani žiadny návrh zo strany právneho zástupcu C.E.G. s.r.o. týkajúci sa zníženia stavu dlžôb – odobratie
materiálu späť – prednesený nebol. Predmetom tohto stretnutia boli nezaplatené faktúry C.E.G. s.r.o. za
prepravu tovaru do Budapešti, ktoré faktúry odmietol zaplatiť z dôvodu, že neboli pripravené podklady.
Z jeho postavenia ako obchodný riaditeľ pripravuje návrh kúpnej zmluvy. Podľa vnútorných predpisov
sú dve skupiny odberateľov:

1) noví a nezaradení do „top“ skupiny platia vopred a
2) ostatní dostanú splatnosť, ale je zakaždým potrebné osobné ručenie konateľa tej ktorej obchodnej
spoločnosti. Všeobecne za účelom zníženia nedoplatku žalobca je ochotný prijať späť aj nepoškodený
tovar a vratné palety a to buď na podklade žiadosti odberateľa, alebo z iniciatívy žalobcu. V predmetnom
prípade po neprijatí dohody spoločnosťou C.E.G. s.r.o. podľa jeho vedomostí nedošlo k využitiu vyššie

citovaného inštitútu a tak si pamätá, že týmto spôsobom žalobca ani neriešil prípad. Za spoločnosť
C.E.G. s.r.o. konal s pánom C.. Pán C. v hierarchickej štruktúre je pod ním. Má na starosti riešiť kúpne
zmluvy, reklamácie atď. Samotné znenie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a C.E.G. s.r.o. pripravil on a
jeho vytlačenú formu osobne doručil p. C. konateľovi p. C..Nevie sa vyjadriť k tomu, aké stanovisko vyjadrilo predstavenstvo k doručenému návrhu, dostal pokyn
od predstavenstva, aby napísal to, čo v emali napísal. S právnym zástupcom C.E.G. s.r.o. neprejednali
obsah dohody. Nemá o tom vedomosť, či u spoločnosti C.E.G. s.r.o. ostal nejaký tovar, alebo nie. Na

priamuotázkučisvedokuzatvorilpriosobnomstretnutísprávnymzástupcomC.E.G.s.r.o.ústnudohodu
v nasledovnom znení: tovar v hodnote 11 504,70 eur ako i palety v hodnote 2 808,36 eur, svedok
uviedol, že neuzatváral takúto dohodu. Na ďalší dotaz či si svedok pamätá, či pri vypracovaní kúpnej
zmluvy s C.E.G. s.r.o. súčasťou zmluvy bolo u ručiteľské vyhlásenie pre jeho konateľa, svedok uviedol,
že určite áno. Bez podpísania ručiteľského vyhlásenia by odberateľ nemohol mať výhody spočívajúce

v odloženej splatnosti, v množstevnej zľave a iné.
Súd vo veci vypočul svedka J. C., ktorý uviedol, že vie, čo je predmetom sporu. Z jeho pracovného
zaradenia vyplývalo, aby riešil predmetnú záležitosť. Má na starosti podpisy zmlúv a iné administratívne
záležitosti. Svojich klientov navštevuje v rôznych časových intervaloch. Niekedy týždenne, niekedy raz
mesačne. Konkrétne C.E.G. s.r.o. navštevoval dvojtýždenne. Spočiatku sa jednalo o veľmi dobrého
klienta, nevie, z akého dôvodu nastal zlom a nastali problémy. Pri doručovaní kúpnej zmluvy vie, čo

tvorí predmet zásielky a pri návšteve odberateľa pri podpísaní kúpnej zmluvy väčšinou počká, aby
podpísal kúpnu zmluvu, prípadne iné administratívne záležitosti. Konkrétne spoločnosti C.E.G. s.r.o.
doručoval kúpnu zmluvu ako i ručiteľské vyhlásenie. Počkal, kým podpíše uvedené dokumenty. Pred
ním ich podpísal a vzápätí ich zobral žalobcovi. V tej miestnosti bola aj administratívna pracovníčka
spoločnosti C.E.G. s.r.o. Nakoľko zmluvy sa uzatvárajú na ročnej báze spoločnosť C.E.G. s.r.o. mal aj

predtým uzatvorenúkúpnuzmluvuajručiteľskévyhlásenie.Samotnépodmienkyvzmluvesústanovené
žalobcom. V konkrétnom prípade pri dojednaní iných podmienok svedok osobne jednal s p. C. a až
následne došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Nevie sa k tomu vyjadriť, či spoločnosti C.E.G. s.r.o. ostal
stavebný materiál žalobcu. Nepamätá si ani na to, či bol kontaktovaný spoločnosťou C.E.G. s.r.o. na
vyzdvihnutie tovaru, teda na vrátenie tovaru žalobcovi, ale ak by takýto návrh bol daný, určite by sa to

nejako riešilo.

6. Po ústnom pojednávaní žalovaný do spisu dňa 9.12.2021 predložil súkromný znalecký posudok
znalca Mgr. Miroslava Kroutnýho z odboru písmoznalectvo č. 14/2021, ktorý v závere svojho posudku
konštatoval, že „Podľa záverov znaleckého posudku vzhľadom na predloženú kópiu spornej písomnosti,

zvýšenú variabilitu predložených porovnávacích podpisov osoby A. B. C. a zistené rozdielne znaky nie
je možné podpis na Vyhlásení zo dňa 15.3.2016 uznať za pravý podpis osoby A. B. C.. Zistené zhodné
znaky možno vysvetliť tým, že sporný podpis mohol byt' falšovaný obkreslením, alebo bol vyhotovený
technických falšovaním. Jednoznačný záver znaleckého skúmania je možné stanoviť po predložení
originálu spornej písomnosti.“

7. K podanému posudku sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v súvislosti so znaleckým
posudkom žalobca poukazuje na to, že vypracovanie znaleckého posudku bolo žalovaným zadané
až dňa 14.10. 2021. Termín pojednávania určený v tejto veci na dňa 07.10. 2021 bol pritom
zrušený na základe žiadosti žalovaného odôvodnenej tým, že už požiadal o vypracovanie znaleckého

posudku(viď úradný záznam zo dňa 07.10.2021). Uvedený časový nesúlad spochybňuje dôvody
žiadosti, ktorou žalovaný žiadal odročiť pojednávanie určené na dňa 07.10.2021. Znalecký posudok
číslo 14/2021 bol vypracovaný Mgr. Miroslavom Koutným, znalcom s evidenčným číslom znalca 911740
pre odbor písmoznalectva, odvetvie ručného písma. Za podstatné považuje žalobca uviesť, že obsah
znaleckého posudku ako tzv. súkromný znalecký posudok je založený na skutočnostiach vedúcich k

zásadným pochybnostiam. Tie sú dané už tým, aký sporný a porovnávací materiál bol predložený na
skúmanie. To konštatuje aj znalec, na strane 4 dole, cit. „Za objektivitu a dôveryhodnosť predloženého
sporného a porovnávacieho materiálu zodpovedá zadávateľ znaleckého posudku.“ Žalobca namieta
neobjektivitu samotného výberu porovnávacieho materiálu predloženého žalovaným. Pochybnosti o
výbere porovnávacích podpisov podčiarkuje napríklad to, že žalovaný znalcovi nepredložil listinu, ktorú

podpisoval v ten istý deň ako ručiteľské vyhlásenie a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.03.2016 uzavretú
so žalobcom, ktorú podpisoval ako konateľ spoločnosti C.E.G. invest spol. s r.o. Napriek tomu, že
išlo o listiny podpísané v rovnaký deň, pričom podpis na jednej z nich je nesporne žalovaného (ako
konateľa), tak žalovaný ju znalcovi nepredložil. Vzhľadom na variabilitu predložených podpisov, znalec
ani nemohol brať do úvahy všetky podpisy predložené mu žalovaným na porovnanie so skúmaným

podpisom. Zo 16 žalovaným predložených ukážok podpisov znalec mohol použiť len 8 ukážok, čo svedčí
o účelovosti konania žalovaného pri výbere porovnávaných listín. Počet predložených porovnávaných (a
podľaznalcapoužiteľných)ukážokpodpisovjenedostačujúci,spravidlasavznaleckejpraxiskúmaväčší
počet porovnávacích podpisov (rádovo niekoľko desiatok). Znalec podľa posudku zároveň neporovnávalsporný podpis a predložené ukážky so súčasným podpisom žalovaného, ktorý by žalovaný podpísal
priamo pred znalcom (čo je tiež bežná prax). Záver znaleckého posudku o pravosti alebo nepravosti
sporného podpisu žalovaného na ručiteľskom prehlásení pritom ani nič nevypovedá. Znalec uviedol

len to, že na základe žalovaným predložených porovnávacích podpisov a ich variabilitu nevie uviesť,
že podpis žalovaného na Vyhlásení ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č.2016/4 zo dňa 15.3. 2016 sa dá
uznať za pravý. Záver na strane 16 znaleckého posudku ako celok teda ani nepotvrdzuje tvrdenia
žalovaného, ktoré v konaní uvádza. Znalec ani nežiadal žalobcu o poskytnutie súčinnosti a predloženie
originálu Vyhlásenia ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č.2016/4 zo dňa 15.3.2016 obsahujúcom skúmaný

podpis, ani na predloženie prípadných ďalších dokumentov s obsahom originálu podpisu žalovaného na
znalecké skúmanie ako porovnávací materiál. K znaleckému posudku predloženého žalovaným uvádza
predovšetkým tieto poznámky :
Namieta neobjektívnosť výberu porovnávacích podpisov žalovaným.
Sporný podpis na ručiteľskom vyhlásení mal byť urobený dňa 15.03.2016.
Podpisy vybrané žalovaným na porovnávanie a poskytnuté znalcom sú z rôzneho obdobia, avšak

časovo ani jeden v blízkom časovom rámci k dátumu 15.03.2016. Vzhľadom na variabilitu podpisov
žalovaného (v časovom rámci, ktorý ohraničujú dátumy vyhotovenia ním predložených porovnávacích
podpisov) je preto pochybnosť o objektivite ich výberu a z tohto pohľadu aj znaleckého posudku.
Ako to už žalobca uviedol žalovaný nepredložil znalcovi listinu, ktorú podpisoval v ten istý deň ako
ručiteľské vyhlásenie a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.03.2016 uzavretú so žalobcom, ktorú podpisoval

ako konateľ spoločnosti C.E.G. invest spol. s r.o. Znalec konštatuje, že porovnávacie podpisy sú rôznej
variability, čo odôvodňuje pochybnosti o tom, akým spôsobom boli vyberané. Ani o porovnávacích
podpisoch sa v posudku nekonštatuje, že ich vyhotovila rovnaká osoba. Nie je tak vlastne isté, či
žalovaným predložené podpisy sú skutočne jeho. Žalovaný zároveň nepredložil žiadnu listinu, kde
by jeho podpis bol úradne osvedčený, hoci napr. v roku 2019 uzatvoril darovaciu zmluvu s K. K.

C., predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti a podpis žalovaného
ako darcu musel byť úradne osvedčený. Namieta spornosť obsahu a záveru znalca. To je možné
konštatovať napríklad na základe toho, že v časti „Analýza spornej písomnosti, sporného podpisu SM.“
a „Analýza porovnávacích podpisov osoby „B. C.“ sa priamo poukazuje, že závery znalca môžu mať
len pravdepodobnostný charakter, že nie je možné skúmať sporný podpis metódami písmoznaleckého

skúmania či ide o výsledok autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby, alebo či bol na písomnosť
prenesený pomocou technických prostriedkov, alebo že predložené porovnávacie podpisy umožňujú
stanoviť len hypotetický charakter. Uvedené predpoklady skúmania však znalec už v závere vôbec
nezohľadňuje.Konkrétnežalobca poukazujenapríkladnanasledovnéčasti:Nastrane5dolesauvádza,
že „Na základe predloženej kópie sporné podpisy nie je možné jednoznačnej identifikovať niektoré

písomné ťahy. Záver skúmania môže mať z tohto dôvodu len pravdepodobnostný charakter.“ Na strane 6
dole – „Predložené porovnávacie podpisy vykazujú zvýšenú variabilitu vyhotovenia. Písmoznaleckému
skúmaniu vyhovujú len čiastočne a umožňujú stanoviť len hypotetický záver.“ Oproti tomu ale v závere
znaleckého skúmania znalec v prvej odrážke nezohľadňuje žiadne svoje skoršie tvrdenia a východiská
a uvádza na prvý pohľad jednoznačné konštatovanie. Posudzovanie znaleckého posudku vyžaduje jeho

komplexné hodnotenie. Napríklad komentár k Civilnému sporovému uvádza, že „súd by mal hodnotiť
znalecký posudok komplexne, t.j. vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovanie podkladov pre
znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje
svojimi závermi, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ak by
súd ponechal bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca,

znamenalo by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to
možnosť súdu hodnotiť podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť
zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca.“ Skutočnosti uvedené v bodoch
2. a 3. spochybňujú viaceré aspekty predloženého znaleckého posudku, predovšetkým podklady, ktoré
boli skúmané. Žalobca má k dispozícii originál Vyhlásenia ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č.2016/4 zo dňa

15.3. 2016 s podpisom žalovaného ako aj kúpnu zmluvu, spolu s ktorou bolo toto ručiteľské vyhlásenie
žalovaného podpísané. Zároveň má k dispozícii aj ďalšie listiny, ktoré podpísal žalovaný v priebehu
existencie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.) rade C.E.G. invest, spol. s r.o.
(obchodné meno pôvodného žalovaného v 1.) rade v čase uzavretia zmluvy), ktorého bol žalovaný
v danom čase konateľom. Pre prípad, ak žalovaný bude trvať na svojich vyjadreniach a odvolávať

sa na predložený posudok, bude zrejme potrebné na odstránenie pochybností a rozporu medzi
predloženým znaleckým posudkom a inými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré vyplývajú z vykonaného
dokazovania ako aj nezrovnalostí z predloženého znaleckého posudku ustanoviť súdneho znalca z
odboru písmoznalectva súdom. Ustanovenie znalca zo strany súdu za situácie, kedy žalovaný vedomenepredložil listinu – kúpnu zmluvu podpísanú rovnaký deň ako jeho ručiteľské vyhlásenie – sa javí ako
potrebné a dôvodné.

8. K podanému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v súvislosti so
znaleckým posudkom žalobca poukazuje na to, že vypracovanie znaleckého posudku bolo žalovaným
zadané až dňa 14.10.2021. Termín pojednávania určený v tejto veci na deň 7.10.2021 bol zrušený na
základe žiadosti žalovaného odôvodnenej tým, že už požiadal o vypracovanie znaleckého posudku.
Uvedený časový nesúlad spochybňuje dôvody žiadosti, ktorou žalovaný žiadal odročiť pojednávanie

určené na deň 7.10.2021. Žalovaný v čase, keď žiadal o odročenie pojednávania, bol v telefonickom
kontakte so znalcom, pričom znalec mu ústne potvrdil, že vypracuje znalecký posudok, avšak bolo pre
účely znaleckého posudku nutné zaobstarať znalcovi porovnávajúci materiál a tento následne znalcovi
doručiť. Komunikácia so znalcom prebiehala priebežne teda už v čase, kedy malo byť pojednávanie
vo veci, teda dňa 7.10.2021. Žalovaný v každom prípade nemal v úmysle zavádzať súd v otázke
vypracovania znaleckého posudku, avšak za účelom vypracovania znaleckého posudku žalovaný

telefonicky kontaktoval viacerých znalcov, ktorí pre pracovnú vyťaženosť odmietli vypracovať znalecký
posudok. Žalobca namieta neobjektivitu samotného výberu porovnávajúceho materiálu predloženého
žalovaným. Namieta, že žalovaný nepredložil listinu, ktorú podpisoval v ten istý deň ako ručiteľské
vyhlásenie a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.3.2016 uzavretú so žalobcom, ktorú podpisoval ako konateľ
spoločnosti C.E.G Invest spol. s. r. o. Napriek tomu, že išlo o listiny podpísané v rovnaký deň, pričom

podpis na jednej z nich má byť nesporne žalovaného (ako konateľa) tak žalovaný ju nepredložil.
Argumentácia žalobcu v tejto časti vyjadrenia je účelová v snahe navodiť dojem, že žalobca zámerne
nepredložil znalcovi listinu podľa želania žalobcu a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.3.2016. Pri zadávaní
znaleckého posudku znalec požiadal žalovaného o predloženie listín (porovnávajúceho materiálu)
s jeho vlastnoručným podpisom z približne podobného obdobia ako mal byť podpísaný ručiteľský

záväzok. Znalecký posudok ohľadne pravosti podpisu si žalovaný dal vyhotoviť po prvý krát v živote,
nikdy ho nepotreboval, s ohľadom na odstup času zadania znaleckého posudku a komunikáciu so
znalcom (7.10.2021) a samotnou spornou listinou (15.3.2016) bolo pre žalovaného dosť ťažké zadovážiť
porovnávajúce listiny, keďže ide o obdobie spred 5 rokov. Pokiaľ žalobca chcel, aby táto listina bola
zaradená medzi porovnávajúci podpisový vzor pre znalca, mohol to uviesť žalovanému cestou jeho

právneho zástupcu, prípadne túto skutočnosť oznámiť žalovanému cestou Okresného súdu v Komárne.
Žalobca bol uzrozumený o tom, že žalovaný si chce na vlastné náklady dať vypracovať znalecký
posudok, nakoľko žalovaný uvedené deklaroval v priebehu pojednávania, ako aj mal vedomosť o
tejto skutočnosti aj cestou Okresného súdu v Komárne, keď žalovaný požiadal o odročenie termínu
pojednávania, určeného na deň 7.10.2021. Žalobca ďalej uvádza, že znalec nemohol brať do úvahy

všetky podpisy predložené od žalovaného na porovnanie so skúmaným podpisom. Zo 16 predložených
ukážok, znalec mohol použiť len 8 ukážok, čo má svedčiť o účelovosti konania žalovaného pri výbere
porovnávaných listín. S uvedeným taktiež nemožno súhlasiť, nakoľko tu ide opäť o snahu navodiť dojem
nejakého účelového postupu žalovaného. Žalovaný na výzvu znalca porovnávajúce listiny znalcovi
predložil, následne ich znalec ich v znaleckom posudku vyhodnotil. Napokon v znaleckom posudku sa

nenachádza zmienka o tom, že by postupoval pri výbere porovnávajúceho materiálu žalovaný účelne.
Pokiaľ by išlo o nedostatočný počet priložených ukážok podpisov, uvedené by uviedol aj samotný
znalec v znaleckom posudku, čo však neuviedol. Znalec na strane 4 znaleckého posudku jasne uvádza:
„Zistené znaky sporného podpisu a porovnávacích podpisov boli následne komparované overenia, či sa
identifikačne hodnotné znaky charakterizujúce porovnávacie podpisy v spornom podpise v takej miere a

takej identifikačnej hodnoty, že je možné na základe potvrdiť, alebo vylúčiť pravosť sporného podpisu.“
Žalobca v otázke jeho námietok neobjektívnosti výberu porovnávacích podpisov supluje úlohu znalca,
pretože otázku vhodnosti porovnávajúcich vzoriek ako aj ich obdobie posudzuje znalec sám. V tomto
prípadeznalcovipostačovaliposkytnutépodpisovévzorkynavypracovanieznaleckéhoposudku.Znalec
sa vyjadril v závere znaleckého posudku: „Vzhľadom na predloženú kópiu spornej písomnosti, zvýšenú

variabilitu predložených porovnávajúcich podpisov osoby A. B. C. a zistené rozdielne znaky nie je možné
podpis na Vyhlásení zo dňa 15.3.2016 uznať za pravý podpis osoby A. B. C..“
Uvedené potvrdzuje skutočnosť, ktorú uvádza žalovaný v tomto pojednávaní, že spornú listinu
nepodpísal. Výsluchy svedkov, resp. zamestnancov žalobcu možno s ohľadom na závery znaleckého
posudku označiť za tendenčné v snahe privodiť priaznivé rozhodnutie pre žalobcu. Pokiaľ ide o návrh

žalobcu o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, tento návrh na vykonanie tohto dôkazu považuje
za nehospodárny pre konanie a napokon aj pre účastníkov konania.9. Na návrh žalobcu súd do konania ustanovil znalca z odboru písmoznalectvo Mgr. Evu Fogácsovú,
ktorej úlohou bolo podať znalecký posudok, či podpis žalovaného A. B. C. na Vyhlásení ručiteľa podľa
kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 je pravý. Znalkyňa súdu doručila znalecký posudok dňa

4.9.2023 č. 11/2023 so záverom, kde konštatuje „Pri analýze sporných podpisov som nezistila stopy,
ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. V okolí podpisov sa
nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy, znaky po mechanickom zásahu
(napr. gumovanie, porušenie povrchu štruktúry papiera). Na základe tohto zistenia konštatujem, že
sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Sporné podpisy, ozn.

SM 1, SM 2, na spornej písomnosti Vyhlásenie ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15. 03.
2016 (ktorá bola predložená na skúmanie v dvoch vyhotoveniach), sú vlastnoručnými podpismi osoby
A. B. C..“

10. K podanému znaleckému posudku sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že znalkyňa
ustanovená súdom dospela po vykonaní znaleckého dokazovania o podpise žalovaného k

nasledovnému záveru: „Pri analýze sporných podpisov som nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali
použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. V okolí podpisov sa nevyskytujú stopa
v pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy, znaky po mechanickom zásahu (napr. gumovanie,
porušenie povrchu štruktúry papiera). Na základe tohto zistenia konštatujem, že sporné podpisy sú
výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Sporné podpisy, ozn. SM1, SM2, na

spornej písomnosti Vyhlásenie ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.3. 2016 (ktorá bola
predložená na skúmanie v dvoch vyhotoveniach), sú vlastnoručnými podpismi osoby Ing. Zsolt Szolgay.“
Záver znaleckého dokazovania o podpise žalovaného je jednoznačným a nesporným dôkazom, že
žalovaný Vyhlásenie ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 vlastnoručne podpísal.
Vzhľadom na záver znaleckého posudku, že podpis na Vyhlásení ručiteľa (na oboch jeho originálnych

rovnopisoch) je vlastnoručným podpisom žalovaného ako aj na jednoznačnú výpoveď svedka J. C., že
žalovaný podpísal Vyhlásenie ručiteľa osobne v jeho prítomnosti a ďalšie žalobcom v konaní predložené
dôkazy je nesporné, že žaloba je dôvodná a žalobca sa podanou žalobou domáha svojho oprávneného
nároku voči žalovanému.

11. K podanému znaleckému posudku sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v prvom rade
žalovaný namieta nedôveryhodnosť a spornosť samotných predložených porovnávacích materiálov na
skúmanie. Pri skúmaní sporných podpisov znalkyňa vychádzala z porovnávacích dokumentov (faktúr,
dohôd a ďalšie), ktoré však boli predložené výlučne žalobcom, čo vzbudzuje dôvodné podozrenie o ich
dôveryhodnosti,pravdivostiapravostiatootoviac,žežalobcamánavýsledkupredmetnéhoznaleckého

skúmania právny záujem, nakoľko od jeho výsledkov závisí (ne)úspešnosť jeho žaloby. Ako vyplýva z
príloh znaleckého posudku, žalobca za účelom znaleckého skúmania predložil okrem spornej listiny (v
dvoch vyhotoveniach) aj rôzne dokumenty, ktoré podľa jeho vyjadrenia majú pochádzať z existencie
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Nakoľko sa však jedná o listiny z rôznych časových
období a to listiny, ktoré majú pochádzať z roku 2014, 2015, 2016, žalovaný už s ohľadom na uplynuté

dlhšie časové obdobie nevie posúdiť, či sa skutočne jedná o dokumenty, ktoré by mali pochádzať z
obchodného vzťahu strán sporu. Naviac podpis žalovaného na týchto porovnávacích dokumentoch
neboli ani predmetom znaleckého skúmania, t. j. či podpisy na nich sú pravým podpisom žalovaného,
teda nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že sa jedná o nesporne pravé ukážky podpisov žalovaného.
Okrem pochybnosti o ich dôveryhodnosti, aj v prípade, ak by tieto boli pravdivé, tak pochopiteľne účelom

žalobcu ako strany sporu bolo predložiť taký porovnávací materiál, aby sa čo najviac podobal podpisu
na spornej listine, čo potvrdzuje aj fakt, že sám žalobca má na výsledku tohto dokazovania právny
záujem. Z uvedeného dôvodu žalovaný namieta nielen nedôveryhodnosť, nepravdivosť a nepravosť
porovnávacieho materiálu predloženého žalobcom a v tejto súvislosti aj ich procesnú nepoužiteľnosť
pre znalecké skúmanie, keďže na základe takýchto porovnávacích materiálov nie je možné stanoviť

jednoznačný záver skúmania, ale naviac aj nepochybnú účelovosť samotného žalobcu pri výbere
porovnávacieho materiálu vyslovene za účelom dosiahnuť úspech v spore. Aj keď ukážky podpisov
predložené žalobcom pochádzajú z obdobia blízkeho vzniku sporných podpisov, vzhľadom na samotnú
skutočnosť, že tieto boli predložené žalobcom, svedčí o jednoznačnej neobjektívnosti výberu tohto
porovnávacieho materiálu. V znaleckom posudku znalkyňa uvádza, že nakoľko sa v súdnom spise

nenachádza originál spornej písomnosti a originály vyhovujúcich porovnávacích materiálov, na základe
ktorých by bolo možné znalecký posudok vypracovať, požiadala Okresný súd Komárno o predloženie
na skúmanie okrem originálu spornej písomnosti aj originály nesporných pravých ukážok podpisov a
skúšky podpisov žalovaného. Na základe uvedenej žiadosti okresný súd predložil iba originál spornejpísomnosti (v dvoch vyhotoveniach) a ukážky podpisov žalovaného. Podrobnou analýzou sporných
podpisov a ukážok podpisov znalkyňa zistila, že na základe porovnávacích materiálov, ktoré mala
k dispozícii, nie je možné stanoviť jednoznačný záver skúmania. Z uvedeného dôvodu sa znalkyňa

opätovne obrátila na okresný súd so žiadosťou o predloženie na skúmanie ďalších nesporných pravých
ukážok podpisov žalovaného, ktoré naviac budú druhovo zhodné so spornými podpismi z jeho bežného
života z obdobia vzniku sporných podpisov a skúšky podpisov. Na základe tejto žiadosti súd predložil
na skúmanie iba skúšky podpisov, ale nepredložil žiadne ďalšie nesporné pravé ukážky podpisov
žalovaného. Nakoľko analýzou skúšok podpisov znalkyňa zistila, že skúšky podpisov sú druhovo

nezhodné so spornými podpismi, na jej ďalšiu žiadosť jej súd predložil na skúmanie iba ďalšie ukážky
podpisov žalovaného, t. j. ani v tomto prípade jej žiadne ďalšie nesporné pravé ukážky podpisov
žalovaného už nepredložil. S poukazom na uvedené, znalkyňa pri skúmaní podpisov vychádzala iba
z materiálu predloženého žalobcom vo vzťahu ktorým žalovaný namieta ich nedôveryhodnosť ako aj
nepravdivosťanepravosť.Súdpredložilznalkyniibaoriginálspornejpísomnostiaskúškypodpisov,ktoré
bolivyhotovenéžalovanýmzatýmtoúčelomnasúdeažpočasprebiehajúcehosúdnehokonaniaatodňa

05.05.2023, pričom sporná listina pochádza ešte z roku 2016, čo znamená, že znalkyňa porovnávala
skúšky podpisov predložených súdom a podpis na spornej listine, ktoré sú nielenže z rôznych časových
období, ale naviac súdom predložený porovnávací materiál časovo nie je absolútne blízky obdobiu
vyhotovenia spornej listiny.
Žalovaný ďalej namieta aj neobjektívnosť, neodbornosť a nepresvedčivosť samotného znaleckého

posudku s ohľadom na spornosť samotného obsahu a záverov znalkyne. Zo záverov znaleckého
posudku vyplýva, že sporné podpisy na spornej písomnosti majú byť vlastnoručnými podpismi
žalovaného. K uvedenému záveru znalkyňa dospela na základe toho, že v okolí podpisov sa
nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy, znaky po mechanickom zásahu
ako napríklad gumovanie či porušenie povrchu štruktúry papiera, kedy sporné podpisy majú byť

výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Pritom len samotná skutočnosť, že v okolí
podpisov neboli zistené žiadne stopy po falšovaní podpisov ako pretlačenie, obkreslenie, či znaky po
mechanickom zásahu ešte automaticky nevylučuje fakt, že podpisy žalovaného nemohli byť sfalšované.
Pri skúmaní sporných podpisov a porovnávacích podpisov je potrebné okrem iného zisťovať, či znaky
charakterizujúce sporné podpisy sa vyskytujú v porovnávacích podpisoch žalovaného a taktiež v akej

miere sa tieto rozdiely vyskytujú. Pri porovnávaní sporných podpisov s predloženými porovnávacími
podpismi znalkyňa skonštatovala, že sporné a porovnávacie podpisy majú vykazovať zhodné a podobné
znaky, čomu však odporuje samotný priebeh skúmania podpisov, kedy sú aj voľným okom viditeľné
viaceré rozdiely v týchto podpisoch, čo sa týka oblúkov, uhlových obratov ťahov podpisov, či tvaru písma
ako aj výšky písmového tvaru jednotlivých zón podpisov. Na základe týchto rozdielov v jednotlivých

sporných a porovnávacích materiáloch je možné dôvodne konštatovať, že znalkyňa v rámci skúmania
podpisov dospela k nesprávnym záverom.
S poukazom na viaceré pochybnosti vypracovaného znaleckého posudku, týmto žalovaný poukazuje na
nim predložený súkromný znalecký posudok, ktorý považuje za objektívny a správny, v ktorom znalec
Mgr. Miroslav Koutný na základe vykonaného skúmania konštatuje, že podpis na spornej listine nie

je možné uznať za pravý podpis žalovaného, pričom znalec vychádzal z relevantných porovnávacích
materiálov, ktoré mu naviac boli predložené v dostatočnom rozsahu, čo znalec sám skonštatoval aj
v znaleckom posudku. Naviac na rozdiel od znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej znalec Mgr. Miroslav
Koutný dospel aj k rozdielnym zisteniam v tom, že zistené zhodné znaky je možné vysvetliť tým,
že sporný podpis mohol byť falšovaný obkreslením alebo bol vyhotovený technickým falšovaním.

Okrem uvedeného znalec naviac zistil, že sporný podpis a porovnávacie podpisy vykazujú rozdielnu
tlakovú dynamiku, kedy v porovnávacích podpisoch je tlaková dynamika dokonca výrazná, čím sa
znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová vôbec nezaoberala a uvedené ani žiadnym spôsobom neskúmala.
Taktiež znalec Mgr. Miroslav Koutný skonštatoval, že začiatočný písmový tvar v spornom podpise
a porovnávacích podpisoch vykazuje rozdielne písacie pohyby ako aj rozdielne detaily tvarovania

jednotlivých ťahov, a taktiež že časť podpisu vykazuje nielen zhodné ale aj rozdielne detaily tvarovania.
Súd je povinný posudzovať znalecký posudok komplexne, to znamená, že nielen sa zamerať na
závery znalca, ale je povinný skúmať aj procesnú použiteľnosť podkladov pre znalecké skúmanie, ako
aj priebeh samotného znaleckého skúmania a v neposlednom rade aj spoľahlivosť použitých metód
či vierohodnosť teoretických východísk odôvodňujúce závery znalca. Vzhľadom na skutočnosť, že

znalci na základe skúmania tej istej spornej listiny dospeli k rozdielnym záverom, ktoré sú v zrejmom
rozpore, a ktoré sú pre posúdenie predmetu sporu relevantným, žalovaný navrhuje, aby súd v zmysle
ust. § 207 ods. 3 Civilného sporového poriadku nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom.
Vykonanie dokazovania znaleckými ústavom žalovaný navrhuje aj pre prípad, že by súd nemal nazáklade doterajšieho znaleckého dokazovania za preukázanú skutočnosť, že podpis na spornej listine
nie je pravým podpisom žalovaného.

12. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom žalobca trval na podanom návrhu. Žalovaný
zastúpený právnym zástupcom poukázal na to, že žalovaný naďalej nesúhlasí so žalobou, a ako
nedôvodnú ju navrhuje zamietnuť. Poukázal v prvom rade na to, že žalovaný ručiteľské vyhlásenie
tvoriace právny základ žaloby nikdy nepodpísal. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhuje výsluch
svedkov: L. M., K. E. D. a manželku žalovaného pani C.. Uvedené osoby pracovali pre dlžníka (C.E.G.

následne Maleus s.r.o.) a boli oboznámené s činnosťou spoločnosti, osobne poznajú obchodného
zástupcu žalobcu, takže by vedeli podať zásadnú informáciu týkajúcu sa ručiteľského vyhlásenia
žalovaného. Vo veci sa nachádzajú dva rovnocenné znalecké posudky s protichodným záverom. Na
podkladevyššieuvedenýchnavrhujevykonaťvýsluch–konfrontáciuobochznalcov atonazdôvodnenie
postupu pri vykonávaní znaleckého úkonu a záverov. V neposlednom rade k samotnej istine – ručiteľské
vyhlásenie – tento úkon považuje za neurčitý poukazujúc na závery rozhodnutí najvyšších súdnych

autorít, nakoľko v čase podpísania (čo žalovaný popiera) nebol určitý ani objem, ani cena plnenia, za
ktorý mal žalovaný ručiť. Súčasne poukazuje na to, že dlžník (C.E.G. následne Maleus) aj vykonal určité
platby, teda aj výška istiny je sporná a zastáva názor, že žalobca nevyzval dlžníka na plnenie, tým
pádom považuje pasívnu legitimáciu žalovaného za nepreukázanú. Považuje tiež za potrebné uviesť, že
v prípade vyhovenia návrhu by žalobca získal dva tituly, jeden voči dlžníkovi a druhý voči ručiteľovi, ktoré

je neprípustné. Práve záver znaleckého posudku nariadeného súdom otvára otázku potreby vypočutia
navrhnutých svedkov na podanie podrobného vysvetlenia týkajúce sa obchodnej spolupráce žalobcu,
takže nemožno odoprieť toto právo žalovanému. K samotným rozporom v znaleckom posudku:
Jedná sa v oboch prípadoch o odborné zhodnotenie problematiky znalcami, ktorých rozpory vedia
jedine odstrániť uvedení znalci, preto trvá na dôkaznom návrhu – výsluch znalcov – konfrontácia. V

neposlednom rade namieta skutočnosť, že žalobca dlžníka nevyzval na zaplatenie dlžnej sumy, nakoľko
vydaným rozhodnutiam – rozsudku pre uznanie – dlžník sa zaviazal, že zaplatí žalobcovi istinu a po
tomto záväzku žalobca už dlžníka následne nevyzval, preto považuje žalobný návrh voči ručiteľovi za
predčasný a nedôvodný.
Súčasne vznáša i námietku premlčania nároku žalobcu vzhľadom ku skutočnostiam, že pripustením

zmeny žalobného nároku žalobcu sa stal vykonateľným návrh žalobcu, ktorý pred tým vykonateľný nebol
a vzhľadom k obdobiu vzniku záväzku do dňa podania zmeny petitu uplynula premlčacia doba. Bližšie
upresnenie a špecifikáciu by súdu predložil v písomnom podaní.
Na prednesy žalovaného žalobca poukázal na nasledovné skutočnosti. Argumentácia žalovaného
prednesená na dnešnom pojednávaní je nedôvodná a oneskorená v časti čo sa týka dôkazných návrhov

a podľa zásad koncentrácie konania navrhuje súdu neprihliadať na prednesené návrhy. Samotným
návrhom na výsluch svedkov poukazuje na to, že vo veci boli už vypočutí svedkovia na začiatku konania,
ktorí jasne popísali obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a dlžníkom a žalobca predložil listinné
dôkazy, že obdobná spolupráca každoročne (kúpna zmluva, ručiteľské vyhlásenie) už existovala aj v
predchádzajúcich rokoch.

Čo sa týka námietky o rozporoch v znaleckých posudkoch, žalobca sa aj písomne vyjadril a zastáva
názor, že žiaden rozpor medzi nimi nie je, nakoľko súkromný znalecký posudok dal vypracovať žalovaný,
kde žalovaný predkladal podklady na porovnanie podpisov a samotný originál ručiteľského vyhlásenia
tvoriaci základ konania znalcovi predložený nebol a samotný znalec vo svojom posudku niekoľko krát
upozornil, že jeho závery sú hypotetické a pravdepodobné. Naproti tomu súdom nariadená znalkyňa

posudok vypracovala na podklade originálu podpisov žalovaného a originálu ručiteľského vyhlásenia
a takto dospela k jednoznačnému záveru o pravosti podpisu ručiteľského vyhlásenia žalovaným. V
tejto časti dôkazný návrh na výsluch – konfrontáciu znalcov považuje za nehospodárny a oneskorene
uplatnený poukazujúc na zásady koncentrácie konania.
V ďalšej časti námietok žalovaného týkajúce sa doručenia výzvy dlžníkovi poukazuje na to, že z obsahu

spisu vyplýva, že tak dlžník ako aj ručiteľ boli vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy a až následne bol
podaný návrh na zaplatenie istiny v konaní 5Cb/149/2018. V predmetnom prípade sa nejedná o
vznik nového záväzku dôsledkom uznania dlhu vlastníkom. Rozhodnutie súdu na základe uznania je
procesným rozhodnutím vo veci, nezakladá vznik nového inštitútu. Čo sa týka neurčitosti ručiteľského
vyhlásenia poukazuje na zákonné znenie OZ, z obsahu ktorého vyplýval, že ručením ručiteľ prevezme

záväzok z právneho dôvodu a nie z konkrétnej istiny. Závery znalcov nie sú rozporuplné, kým v
súkromnomznaleckomposudkuznalecudáva,žejednoznačnýzáversadáprijaťpopredloženíoriginálu
listinu, súdom ustanovená znalkyňa vyhlásila podpis žalovaného na listine za pravý. K samotnej
koncentrácii konania dôkazný návrh žalovaného na výsluch spolupracovníkov by bol dôvodný povýsluchu dvoch svedkov v spise. Závery súdom nariadeného znaleckého dokazovania nezadajú žiadne
nové skutočnosti, ku ktorým by sa navrhnutí svedkovia vedeli vyjadriť.
K samotnej výzve dlžníkovi rozsudok je deklaratórnym rozhodnutím a žiaden nový záväzok nevzniká a v

časti premlčania túto námietku považuje za nekonkrétnu a neurčitú, pričom poukazuje na to, že k zmene
petitu v časti solidárneho plnenia došlo z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku voči dlžníkovi
a že touto zmenou nedošlo k uplatneniu žiadnych iných nárokov než pôvodných. Okrem výsluchu
strán konania a svedkov, súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, najmä rozsudkom tun. súdu 5Cb/149/2018, uznesenie odvolacieho súdu 26Cob/55/2019,

kúpna zmluva v spise 5Cb/149/2018 č. 2016/4 v spojení s dodatkom, vyhlásenie ručiteľa č.l. 16
uvedeného spisu, znalecký posudok Mgr. Koutnýho č.l. 98 – 134, znalecký posudok znalkyni Mgr.
Forgácsovej č.l. 300 – 374. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový
a právny záver.

13. Na základe kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.03.2016 v znení neskorších dodatkov žalobca ako

predávajúci dodával spoločnosti C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO: 44 131 356,
so sídlom Komárňanská 236/158, 947 01 Hurbanovo ako kupujúcemu tehliarske výrobky. Žalovaný v
tomto konaní (jediný spoločník a konateľ C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o.) na účel
zabezpečenia záväzkov z predmetnej kúpnej zmluvy vystavil dňa 15.03.2016 vyhlásenie ručiteľa, ktorým
sazaviazaluspokojiťpohľadávkyžalobcuztitulunezaplatenýchfaktúrvprípade,žetakneurobíkupujúci.

Žalobca následne po vykonaní jednotlivých dodávok vystavoval príslušné faktúry, ktoré kupujúci zaplatil
iba čiastočne. Časť celkového dlhu bola znížená na základe vystavených dobropisov. Tunajší súd v
konaní 5Cb/149/2018 vo veci žalobcu proti žalovaným v prvom rade C.E.G. invest, spol. s r.o., následne
Maleus s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom Komárňanská 236/158, 947 01 Hurbanovo, a v druhom rade
A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX XX F., o uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu

52.590,02 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia, rozhodol tak, že konanie
o zaplatenie 9.868,72 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia zastavil, návrh
žalobcu voči žalovanému v 2.) rade o zaplatenie 42 721,30 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 1.7.2017 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie a žalovaného v 1.) rade zaviazal zaplatiť
žalobcovi 42 721,30 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia do 3 dní po

právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok voči žalovanému v 1) rade sa stal právoplatným 11.6.2019.
Kupujúci spoločnosť C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom
Komárňanská 236/158, 947 01 Hurbanovo, v konaní 5Cb/149/2018 nárok žalobcu uznal, preto súd
rozhodol rozsudkom pre uznanie. Výzva žalobcu na zaplatenie dlhu bola doručená spoločnosti C.E.G.
invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom Komárňanská 236/158, 947 01

Hurbanovo dňa 17.7.2017 a žalovanému A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX XX F.,
dňa 17.7.2017.

14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka

Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka

Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo

alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje
zaplatiť kúpnu cenu.

18. Podľa § 303 Obchodného zákonníkaKto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa
dlžníkovým ručiteľom.

19. Podľa § 304 ods. 1, 2, Obchodného zákonníka

Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni,
ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom

ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od
splnenia podmienky.

20. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka

Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné,
ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri
vyhlásení konkurzu.

21. Ručenie je právny pomer medzi ručiteľom (osoba odlišná od dlžníka) a veriteľom, obsahom ktorého
je záväzok, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho ručiteľ. Ručením možno
zabezpečiť buď celý záväzok, alebo jeho časť, ktorá musí byť presne vymedzená. Záväzok ručiteľa však
nemôžebyťvymedzenýširšie,akojezáväzokdlžníka.Ručiteľmôžeručiťajzaviacerozáväzkovjedného

dlžníka. Ustanovenie § 306 odseku 1 je vyjadrením subsidiárnej (podpornej) povahy ručiteľského
záväzku. Zákon požaduje, aby veriteľ uplatnil svoju pohľadávku predovšetkým u hlavného dlžníka a
pre toto uplatnenie ustanovuje určitý postup. Je zrejmé, že pohľadávka veriteľa musí byť splatná.
Pohľadávku netreba uplatniť na súde, ale stačí, ak veriteľ dlžníka na plnenie písomne vyzve. Ak dlžník
nesplní svoj záväzok v zákonnej lehote, t.j. v primeranej dobe od tejto výzvy, veriteľ sa môže domáhať

splnenia svojej pohľadávky od ručiteľa. Niekedy sa v praxi predpokladá, že veriteľ má povinnosť ručiteľa
vyzvať, aby svoj ručiteľský záväzok splnil, prípadne má povinnosť informovať ho o tom, že dlžník svoj
záväzok nesplnil. Uvedené povinnosti však pre veriteľa z právnej úpravy ručenia podľa Obchodného
zákonníka nevyplývajú.

22. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu voči žalovanému
titulom splnenia dlhu ručiteľom je dôvodný. V prvom rade súd poukazuje na to, že hlavným záväzkom,
ktorému sa zaviazal ručiteľ plniť, ak neplní dlžník je kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom
a kupujúcim. O tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté v súdnom konaní a to na základe uznania
dlhu dlžníkom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že splatná pohľadávka žalobcu je vo výške 42 721,30 eur

s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia a to proti kupujúcemu a jeho ručiteľovi
v tomto konaní proti žalovanému. Žalobca kupujúceho ale aj ručiteľa vyzval výzvou zo dňa 10.7.2017
na zaplatenie dlhu, ktorá výzva bola obom doručená dňa 17.7.2017. Spolupráca medzi žalobcom – ako
predávajúcim a kupujúcim (spoločnosť C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO: 44 131
356, so sídlom Komárňanská 236/158, 947 01 Hurbanovo ) prebiehala tak, že sa uzatvárala kúpna

zmluva a nakoľko kupujúci podľa vnútorných predpisov žalobcu dostal splatnosť (nemusel zaplatiť
kúpnu cenu vopred), bolo zakaždým potrebné osobné ručenie konateľa tej ktorej obchodnej spoločnosti.
Na potvrdenie tejto skutočnosti predložil žalobca aj kúpnu zmluvu č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014 ako
i ručiteľské vyhlásenie ku kúpnej zmluve č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014 obdobne ako pri kúpnej zmluve
č. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 a ručiteľskému vyhláseniu k predmetnej zmluvy tiež zo dňa 15.3.2016.

Vyššie popísané právne úkony sú vyhotovené dňom ktorým došlo aj k ich uzavretiu – podpisu prijímacej
strany, ktorá skutočnosť potvrdzuje tvrdenie svedka, že osobne doručil žalovanému ako konateľovi
kupujúceho kúpnu zmluvu ako i ručiteľské vyhlásenie a počkal na ich podpísanie. Potom súdu sa javí
menej pravdepodobné, že kým roku 2014 žalovaný ako konateľ kupujúceho podpísal naraz obe právne
úkony naproti tomu by už v roku 2016 tak nekonal a ručiteľské vyhlásenie nepodpísal. Predmetný záver

súdu o tom, že žalovaný podpísal ručiteľské vyhlásenie potvrdzuje aj fakt, že žalovaný v podanom
odpore proti platobnému rozkazu ani nespomínal, že by nebol podpísal ručiteľské vyhlásenie, namietal
iba nezrovnalosť v otázke nedoplatku titulom kúpnej ceny. Platnosť právneho úkonu – ručiteľského
vyhlásenia potvrdila i znalkyňa z odboru písmoznalectvo, ktorá ustálila záver, že podpis na uvedenomprávnom úkone je podpis osoby žalovaného. Poukazujúc na vyššie uvedené súd návrhu žalobcu
vyhovel.

23. K jednotlivým námietkam žalovaného súd poukazuje na nasledovné. Žalovaný na pojednávaní
dňa 18.1.2023 predniesol dôkazný návrh a to že žalovaný ručiteľské vyhlásenie tvoriaci právny základ
žaloby nikdy nepodpísal. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhol výsluch svedkov: L. M., K. E.
D. a manželku žalovaného pani C.. Uvedené osoby pracovali pre dlžníka (C.E.G. následne Maleus
s.r.o.) a boli oboznámené s činnosťou spoločnosti, osobne poznajú obchodného zástupcu žalobcu,

takže by vedeli podať zásadnú informáciu týkajúcu sa ručiteľského vyhlásenia žalovaného. Pri tomto
dôkaznom návrhu súd v prvom rade poukazuje na zásadu sudcovskej koncentrácie konania § 153
CSP, v zmysle ktorej: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak
ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila

včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu. Vo veci boli vypočutí svedkovia na okolnosti podpísania ručiteľského
vyhlásenia na pojednávaní dňa 17.6.2021. Od uvedeného obdobia zo strany žalovaného dôkazný návrh
a to výsluch svedkov prednesený nebol, až na pojednávaní dňa 18.1.2024. Nakoľko aj žalobca namietal
oneskorené uplatnenie dôkazného návrhu a v rámci sudcovskej koncentrácie, súd na predmetný

dôkazný návrh neprihliadol. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že k okolnostiam podpisu
ručiteľského vyhlásenia boli vypočutí svedkovia. V ďalšej časti námietok žalovaného týkajúce sa
doručenia výzvy dlžníkovi, neurčitosti ručiteľského vyhlásenia ktorým ručiteľ prevezme záväzok z
právneho dôvodu a nie z konkrétnej istiny ako i námietka, že žalobca dlžníka nevyzval na zaplatenie
dlžnej sumy, nakoľko vydaným rozhodnutiam – rozsudku pre uznanie – dlžník sa zaviazal, že zaplatí

žalobcovi istinu a po tomto záväzku žalobca už dlžníka následne nevyzval, preto považuje žalobný návrh
voči ručiteľovi za predčasný a nedôvodný.
Súd poznamenáva, že hlavný záväzok, ktorého zabezpečoval ručiteľské vyhlásenia žalovaného bola
kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Následne podľa § 261 ods. 7 Obchodného
zákonníka: touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v

záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj
záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným
papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. T.j aj predmetné ručiteľské vyhlásenie spadá
do právneho posúdenia podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník pri uplatnení
nároku veriteľa voči ručiteľovi nevyžaduje osobitnú výzvu ale iba výzvu dlžníkovi, čo v predmetnom

prípade splnené zo strany žalobcu bolo. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka
umožňuje vykonať ručiteľské vyhlásenie na zabezpečenie záväzkov, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo
ktorého vznik závisí od splnenia podmienky (§ 304 ods. 2 Obchodného zákonníka ), čo v predmetnom
prípade záležalo od platobnej disciplíny dlžníka. K vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu
vzhľadom ku skutočnostiam, že pripustením zmeny žalobného nároku žalobcu sa stal vykonateľným

návrh žalobcu, ktorý pred tým vykonateľný nebol a vzhľadom k obdobiu vzniku záväzku do dňa podania
zmeny petitu uplynula premlčacia doba. Súd poznamenáva, že síce bol návrh žalobcu na zmenu petitu,
ktorý súd aj pripustil, avšak jeho obsah sa netýkal uplatneného nároku voči žalovanému, ale sa týkal
riešenie otázky spoločného záväzku dlžníka a ručiteľa vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok voči
dlžníkovi sa stal právoplatný a žalobcov návrh riešil obmedzenie plnenia dlhu ručiteľom do výšky plnenia

dlžníkom.Takétovymedzeniezmenynávrhuneznamenázmenu,ktorábybolanovýmnávrhom, nakoľko
vychádza z rovnakého skutkového vymedzenia. Rozhodnutie súdu na základe uznania je procesným
rozhodnutím vo veci, nezakladá vznik nového inštitútu, preto ani podľa Občianskeho zákonníka by sa
nevyžadovala opätovná výzva na plnenie, čo Obchodní zákonník ani nevyžaduje.
Ďalším dôkazným návrhom žalovaného bolo vykonať výsluch – konfrontáciu oboch znalcov a to na

zdôvodnenie postupu pri vykonávaní znaleckého úkonu a záverov.
Súd poukazuje na to, že žalovaný svoju obranu postavil na tom, že ručiteľské vyhlásenie je neplatným
právnym úkonom, nakoľko ho žalovaný nepodpísal. Do konania bol predložený súkromný znalecký
posudok znalca Mgr. Miroslava Koutnýho č. 14/2021, ktorý v závere konštatoval, že „Vzhľadom na
predloženú kópiu spornej písomnosti, zvýšenú variabilitu predložených porovnávacích podpisov osoby

A. B. C. a zistené rozdielne znaky nie je možné podpis na Vyhlásení zo dňa 15.3.2016 uznať za pravý
podpis osoby A. B. C.. Zistené zhodné znaky možno vysvetliť tým, že sporný podpis mohol byt' falšovaný
obkreslením, alebo bol vyhotovený technických falšovaním. Jednoznačný záver znaleckého skúmania
je možné stanoviť po predložení originálu spornej písomnosti.“Súdom bola ustanovená znalkyňa Mgr. Evu Fogácsovú, ktorá v závere konštatuje „ Pri analýze sporných
podpisov som nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania
podpisov. V okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy,

znaky po mechanickom zásahu (napr. gumovanie, porušenie povrchu štruktúry papiera). Na základe
tohto zistenia konštatujem, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej
osoby. Sporné podpisy, ozn. SM 1, SM 2, na spornej písomnosti Vyhlásenie ručiteľa podľa kúpnej
zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15. 03. 2016 (ktorá bola predložená na skúmanie v dvoch vyhotoveniach), sú
vlastnoručnými podpismi osoby A. B. C..“

Poukazujúc na rozpory v záveroch znaleckých posudkov súd podrobil hodnoteniu predmetných
znaleckých posudok vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Mobdo V
11/2008 v ktorom sa Najvyšší súd vyjadril k vyhodnocovaniu znaleckého posudku ako dôkazu: I keď
má znalecké dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami,
zostáva jeden z možných dôkazov. Tak ako ostatné dôkazy i znalecký posudok súd musí podrobiť
hodnoteniu. Znalecký posudok preto musí spojovať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou slovného

vyjadrenia, záveru a postupu, akým k nemu dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý je posudok
určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný výzvam, aj keď sám nemal odborné vedomosti. Ak sa
uvedené zásady nedodržia, prestal byť rozsudok, či iné rozhodnutie, výsledkom rozhodovania súdu
(sudcu), ale ide iba o „znalecké rozhodnutie“, kde súd len deklaruje za svoj záver niekoho iného.
Pri skúmaní znaleckého posudku znalca Mgr. Miroslava Koutnýho súd poznamenáva, že predmetný

posudok dal vypracovať žalovaný a práve žalovaný predkladal znalcovi podklady, z ktorých znalec
vychádzal. Sporný a porovnávací materiál bol predložený na skúmanie. To konštatuje aj znalec, na
strane 4 dole, cit. „Za objektivitu a dôveryhodnosť predloženého sporného a porovnávacieho materiálu
zodpovedá zadávateľ znaleckého posudku.“ Pochybnosti o výbere porovnávacích podpisov podčiarkuje
napríklad to, že žalovaný znalcovi nepredložil listinu, ktorú podpisoval v ten istý deň ako ručiteľské

vyhlásenie a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.03.2016 uzavretú so žalobcom, ktorú podpisoval ako konateľ
spoločnosti C.E.G. invest spol. s r.o. Napriek tomu, že išlo o listiny podpísané v rovnaký deň, pričom
podpis na jednej z nich je nesporne žalovaného (ako konateľa), tak žalovaný ju znalcovi nepredložil.
Znalec nemal k dispozícií ani originál podpísané ručiteľské vyhlásenie žalovaného, t.j. právneho úkonu,
ktorého pravosť podpisu skúmal. Vzhľadom na variabilitu predložených podpisov, znalec ani nemohol

brať do úvahy všetky podpisy predložené mu žalovaným na porovnanie so skúmaným podpisom. Zo
16 žalovaným predložených ukážok podpisov znalec mohol použiť len 8 ukážok, čo svedčí o účelovosti
konania žalovaného pri výbere porovnávaných listín. Počet predložených porovnávaných (a podľa
znalca použiteľných) ukážok podpisov je nedostačujúci, spravidla sa v znaleckej praxi skúma väčší
počet porovnávacích podpisov (rádovo niekoľko desiatok). Znalec podľa posudku zároveň neporovnával

sporný podpis a predložené ukážky so súčasným podpisom žalovaného, ktorý by žalovaný podpísal
priamo pred znalcom (čo je tiež bežná prax). V závere znaleckého posudku o pravosti alebo nepravosti
sporného podpisu žalovaného na ručiteľskom prehlásení znalec uviedol len to, že na základe žalovaným
predložených porovnávacích podpisov a ich variabilitu nevie uviesť, že podpis žalovaného na Vyhlásení
ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č.2016/4 zo dňa 15.3. 2016 sa dá uznať za pravý. Žalovaný zároveň

nepredložil žiadnu listinu, kde by jeho podpis bol úradne osvedčený. Súd súhlasne so žalobcom
poukazuje na spornosť obsahu a záveru znalca. To je možné konštatovať napríklad na základe toho,
že v časti „Analýza spornej písomnosti, sporného podpisu SM.“ a „Analýza porovnávacích podpisov
osoby „B. C.“ sa priamo poukazuje, že závery znalca môžu mať len pravdepodobnostný charakter, že nie
je možné skúmať sporný podpis metódami písmoznaleckého skúmania či ide o výsledok autentického

pisárskeho prejavu konkrétnej osoby, alebo či bol na písomnosť prenesený pomocou technických
prostriedkov alebo že predložené porovnávacie podpisy umožňujú stanoviť len hypotetický charakter.
Uvedené predpoklady skúmania však znalec už v závere vôbec nezohľadňuje. Konkrétne poukazujeme
napríklad na nasledovné časti : Na strane 5 dole sa uvádza, že „Na základe predloženej kópie
sporné podpisy nie je možné jednoznačnej identifikovať niektoré písomné ťahy. Záver skúmania môže

mať z tohto dôvodu len pravdepodobnostný charakter. Na strane 6 dole – „Predložené porovnávacie
podpisy vykazujú zvýšenú variabilitu vyhotovenia. Písmoznaleckému skúmaniu vyhovujú len čiastočne a
umožňujú stanoviť len hypotetický záver.“ Oproti tomu ale v závere znaleckého skúmania znalec v prvej
odrážke nezohľadňuje žiadne svoje skoršie tvrdenia a východiská a uvádza na prvý pohľad jednoznačné
konštatovanie. Skutočnosti vyššie uvedené spochybňujú viaceré aspekty predloženého znaleckého

posudku, predovšetkým podklady, ktoré boli skúmané.

24. Pri skúmaní znaleckého posudku znalca Mgr. Evy Forgáčovej súd poznamenáva, že znalkyňa
pri zabezpečovaní podkladov na skúmanie pravosti podpisu žalovaného spolupracovala so stranamikonania. Mala k dispozícií originál ručiteľského vyhlásenia zo dňa 15.3.2016 v dvoch rovnopisoch,
dodatok č.1 zo dňa 1.4. 2016 ku Kúpnej zmluve č. 2016/4 zo dňa 15.3. 2016 s podpisom A. B. C. ako
konateľa spoločnosti C.E.G. invest. spol. s r.o., dodatok č. 2 zo dňa 10.3.2017 ku Kúpnej zmluve č.

2016/4 zo dňa 15.3.2016, Zmluva o poskytovaní zasielateľských služieb v cestnej doprave č. 2/2016
zo dňa 19.2.2016 s podpisom A. B. C. ako konateľa spoločnosti C.E.G. invest. spol. s r.o. ako i
ďalšie listiny predložené žalobcom ako zmluvným partnerom a spoločnosťou C.E.G. invest. spol. s r.o.,
ktorého jediným konateľom bol žalovaný, z čoho vyplýva, že písomnosti za spoločnosť podpisoval
práve žalovaný. Okrem toho znalkyňa pri spracovaní posudku žiadala o súčinnosť priamo žalovaného

na predloženie podkladov na skúmanie, následne cestou súdu žiadala o doplnenie podkladov na
skúmanie, kedy súd predvolal žalovaného, ktorý vykonal záznam o skúške dňa 5.5.2023. Poukazujúc
na závery znalcov, kde znalec Mgr. Miroslav Koutný konštatoval, že „Vzhľadom na predloženú kópiu
spornej písomnosti, zvýšenú variabilitu predložených porovnávacích podpisov osoby A. B. C. a zistené
rozdielne znaky nie je možné podpis na Vyhlásení zo dňa 15.3.2016 uznať za pravý podpis osoby A.
B. C., naproti tomu znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová konštatovala že sporné podpisy sú výsledkom

autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Sporné podpisy, ozn. SM 1, SM 2, na spornej
písomnosti Vyhlásenie ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.03.2016 (ktorá bola predložená
na skúmanie v dvoch vyhotoveniach), sú vlastnoručnými podpismi osoby A. B. C., súd za väčšiu
dôkaznú silu považoval práve znalecký posudok znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej. Poukazujúc na vyššie
uvedené súd dôkazný návrh žalovaného na výsluch oboch znalcov na popísanie postupu a priebehu

znaleckého skúmania zamietol, nakoľko vyššie uvedené vyplývalo z ich podaného posudku. V závere
súd na námietky žalovaného o tom, že znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová pri skúmaní sporných podpisov
znalkyňa vychádzala z porovnávacích dokumentov (faktúr, dohôd a ďalšie), ktoré však boli predložené
výlučne žalobcom a že z uvedeného dôvodu žalovaný namieta nielen nedôveryhodnosť, nepravdivosť
a nepravosť porovnávacieho materiálu predloženého žalobcom a v tejto súvislosti aj ich procesnú

nepoužiteľnosť pre znalecké skúmanie, keďže na základe takýchto porovnávacích materiálov nie je
možné stanoviť jednoznačný záver skúmania, ale naviac aj nepochybnú účelovosť samotného žalobcu
pri výbere porovnávacieho materiálu vyslovene za účelom dosiahnuť úspech v spore poznamenáva
nasledovné. Podklady znalkyne predložil jednak žalobca ako i žalovaný a to aj cestou súdu. Nedáva
logiku, aby žalobca predkladal znalkyni podklady, na ktorých by zmenil podpisy žalovaného resp.

by predkladal podklady , ktoré by nepodpísal osobne žalovaný, nakoľko práve v jeho záujme bolo
dosiahnuť zhodu medzi podpismi žalovaného na ručiteľskom vyhlásení s ostatnými predkladanými
listinami. Poukazujúc na vyššie popísané súd mal za preukázané, že podpis na ručiteľskom vyhlásení
žalovaného zo dňa 15.3.2016 je jeho vlastnoručným podpisom.

25. Nakoľko samotný dlh dlžníka spolu s príslušenstvom bol judikovaný v konaní sp. zn. 5Cb/149/2018,
súd uložil povinnosť žalovanému ako ručiteľovi zaplatiť dlh spolu s dlžníkom a to v súlade s návrhom
žalobcu.

26. Podľa § 255 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech
v konaní.

27.Podľa§262ods.2CSP ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.