Uznesenie – Ostatné ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/153/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219580
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5114219580.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobkyne: A. A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: D. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, právne zastúpený: JUDr. Juraj Ďurajda, advokát, so sídlom B. XX, E.,

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o späťvzatí žaloby po vydaní
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/181/2014-508 zo dňa 12.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa späťvzatie žaloby v celom rozsahu, rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 4C/181/2014-508
zo dňa 12.06.2025 zrušuje a konanie zastavuje.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného
k nehnuteľnostiam: rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcela registra C, parc. č.
1546/5 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 200m2, pozemok parcela registra C, parc. č. 1546/6 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 93m2, pozemok parcela registra C, parc. č. 1546/15 – záhrady
o výmere 29m2, pozemok parcela registra C, parc. č. 1546/16 – orná pôda o výmere 164m2, zapísaným

naLVč.XXXpreobecB.C.,katastrálneúzemieB.C.atotovyporiadaltak,žetietonehnuteľnostiprikázal
do výlučného vlastníctva žalovaného (výrok I.). Žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni
titulom náhrady za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel sumu vo výške 27 437,52 EUR v lehote do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 21,94% (výrok III.).
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že o reálne rozdelenie neprejavili záujem ani strany spory, a ani

vykonané dokazovanie nesmerovalo k reálnemu deleniu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, kto
nehnuteľnosti užíva, resp. kto má záujem o ich nadobudnutie do výlučného vlastníctva. O nadobudnutie
nehnuteľností do výlučného vlastníctva prejavil záujem iba žalovaný, ktorý zároveň súdu preukázal
disponovanie prostriedkami potrebnými na vyplatenie žalobkyne. Nehnuteľnosti preto prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného a žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie primeranej náhrady. Pri
rozhodovaní o primeranej náhrade vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vyhotovený

a z jeho doplnenia č. 1, ktorými boli nehnuteľnosti ocenené. Nakoľko boli znaleckým posudkom
ocenené aj nehnuteľnosti/veci, u ktorých nebolo preukázané, že tvoria predmet vyporiadania (garáž
a hospodárska budova), keďže nie sú ako samostatné veci zapísané v katastri nehnuteľností, vychádzal
z hodnoty uvedenej v znaleckom posudku zníženej o hodnotu garáže a hospodárskej budovy -
nehnuteľnosť označená ako garáž na parcele 1546/6, ocenená na sumu 3 935,74 EUR a hospodárska
budova, CKN p.č. 1546/15 ocenená na sumu 5 872,29 EUR. Hodnota vyporiadavaných nehnuteľností

tak bola určená na sumu 54 875,04 EUR. Keďže žalovaný nadobudol majetok v hodnote 54 875,04
EUR, napriek tomu, že jeho podiel má hodnotu len 27 437,52 EUR, zaviazal ho zaplatiť žalobkyni z tituluvyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 27 437,52 EUR. O trovách konania rozhodol pomerne
podľa úspechu strán sporu v konaní, kde žalobkyňa z pôvodne uplatnenej sumy 45 000,- EUR bola
úspešná v sume 27 437,52 EUR, čo predstavuje jej úspech v konaní v rozsahu 60,97%, a teda žalovaný

bol v konaní úspešný v rozsahu 39,03%, čistý procesný úspech žalobkyne je v rozsahu 21,94%.

3. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobkyňa podaním zo dňa 17.09.2025 zobrala žalobu v celom
rozsahu späť, bez uvedenia dôvodu a žiadala, aby súd konanie zastavil. O trovách konania žiadala
rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.09.2025 k späťvzatiu žaloby uviedol, že so späťvzatím žaloby
súhlasí. Žiadal, aby odvolací súd za použitia § 370 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol
o pripustení späťvzatia. O náhrade trov konania žiadal rozhodnúť tak, že súd neprizná žiadnej strane
sporunáhradutrovkonania,spoukazomnacharaktersporuaskutočnosť,žekzrušeniuspoluvlastníctva
došlo Dohodou strán mimosúdnym úkonom.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom podľa § 370 ods. 1, 2
CSP pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

6. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

8. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
9. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie

zastaví.

10. Jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení, ktorými počas konania disponuje žalobca, je aj
späťvzatie žaloby (návrhu), ktoré je prejavom jeho autonómnej vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie
celého súdneho konania. Toto oprávnenie môže žalobca realizovať aj v štádiu konania po rozhodnutí

súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorým súd vyjadrí autoritatívny názor na predmet sporu. V takom
prípade rozhoduje o pripustení späťvzatia odvolací súd, ktorý v prípade, že späťvzatie žaloby pripustí,
rozhodne zároveň o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a o zastavení konania. Dosiahnutie
zastavenia konania procesným úkonom, ktorým žalobca berie žalobu späť, je však limitované dvoma
skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych

dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov
potom v konaní nesie protistrana. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „vážne dôvody“, zákon ho bližšie
nešpecifikuje, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej
úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti
dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí

predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov
medzi účastníkmi a dopad na ich postavenie, a to najmä protistrany, s prihliadnutím na mieru ohrozenia
ich práv a právom chránených záujmov.

11. V predmetnej veci vzala žalobkyňa podaním zo dňa 17.09.2025 žalobu v celom rozsahu späť, skôr,

ako rozsudok nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na to, že žalovaný v podaní zo dňa 18.09.2025
vyjadril so späťvzatím žaloby súhlas, odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto
uznesenia.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.14. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

15. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby na
strane žalobcu, ktorý môže ako jediný zobrať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú
zodpovednosť. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska,
a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti

uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil
zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách
konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod,
pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo
splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil
žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný plnil po podaní

žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť
nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo
12/2018 zo dňa 20.11.2018).

16. V danom prípade žalobkyňa v podaní zo dňa 17.09.2025 dôvod späťvzatia žaloby neuviedla, teda ani

netvrdila a nepreukázala, že zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby zavinil žalovaný svojím
správaním po podaní žaloby. Je tak nepochybné, že žalobkyňa nesie procesné zavinenie na zastavení
konania, a preto by bola povinná nahradiť žalovanému trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním
vznikli. Žalovaný vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby uviedol, že k zrušeniu spoluvlastníctva došlo Dohodou
strán mimosúdnym úkonom, pričom o trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že súd neprizná žiadnej

stranesporunáhradutrovkonania.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciu,akstrana,ktorána
základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov neprejavila záujem
a výslovne sa vyjadrila, že si neuplatňuje náhradu trov konania. Na daný prípad nie sú k dispozícii
ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analógia
legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na

rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
konania sporových strán rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatňuje, je v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej
náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396

ods. 1 CSP o priznaní nároku strane o náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania za situácie, keď sporové strany výslovne nežiadajú priznať náhradu trov konania,
by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu
(podobne uznesenie sp. zn. NS SR sp. zn. 7Cdo/22/2018). Žalovaný ani žalobkyňa Dohodu o zrušení
spoluvlastníctva mimosúdne súdu nepredložili, preto odvolací súd, z dôvodu, že žalovaný si náhradu

trov konania voči žalobkyni neuplatnil, keď výslovne žiadal rozhodnúť tak, že „súd nepriznáva žiadnej
strane sporu náhradu trov konania“, rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).